Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Matyiová
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/109/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118388122
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6118388122.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň
JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C.
XX, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., so sídlom Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406
proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Digital Park I, Einsteinova 21, IČO:
31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o zaplatenie
6.079,78 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku K2-24C/3/2019 - 984 z 24.4.2025 Mestského
súdu Košice
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) v poradí druhým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalobcovi 6.079,78 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 25.8.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
2. Opätovne tak rozhodol o žalobe, ktorú žalobca skutkovo odôvodnil tým, že mu bola dňa 8.3.2018
spôsobená škoda na motorovom vozidle MERCEDES BENZ SL 500, EČV: B., ktorého bol v tom čase
vlastníkom, pričom škodu spôsobil vodič D. D., ktorý bol poisteným žalovaného. Dňa 13.3.2018 bol
žalovaným vyhotovený zápis o poškodení vozidla žalobcu menujúc poškodené diely, ktorých výmena
je potrebná, aby bolo vozidlo uvedené do stavu pred poistnou udalosťou, v ktorom zápise žalovaný
odporúčal výmenu (nie opravu) poškodených dielov motorového vozidla a z titulu poistného plnenia
žalobcovi vyplatil 4.638,56 €. Žalobca si následne dal vypracovať kalkuláciu nákladov nevyhnutných
na opravu poškodeného vozidla, podľa ktorej náklady prestavovali sumu 12.555,88 €, ktorú kalkuláciu
žalobca adresoval žalovanému so žiadosťou o doplatenie rozdielu. Žalovaný listom z 12.6.2018 oznámil
žalobcovi, že mu bola uhradená skutočná škoda, ale ak predloží faktúru na odstránenie následkov
poškodenia s dokladom o úhrade, pristúpi k prehodnoteniu poistného plnenia. Žalobca dal opraviť
motorové vozidlo v autoservise PETREX CAR s.r.o., ktorému uhradil fakturovanú sumu za opravu
vo výške 10.718,34 €. Žalobca faktúru spolu so žiadosťou o doplatenie poistného plnenia zaslal
žalovanému, v dôsledku čoho došlo k doobhliadke vozidla technikom žalovaného, ktorý konštatoval,
že oprava nebola realizovaná v rozsahu deklarovanom predloženou faktúrou, preto žalovaný odmietol
vyplatiť žalobcovi ďalšie poistné plnenie. Žalobou sa žalobca domáhal rozdielu medzi vyplateným
poistným plnením a skutočnými nákladmi na opravu vozidla v zmysle faktúry ako aj zákonných úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6079,78 € od 13.5.2018 do zaplatenia.3. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozsudkom 24C/3/2019 - 441 z 22.6.2021 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.079,78 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 25.8.2018 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu
zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 247,02 € do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Po odvolaní sa žalovaného proti vyhovujúcemu a súvisiacemu výroku o trovách konania tohto
rozsudku Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením sp. zn. 2Co/4/2022 z 27.1.2023 zrušil
rozsudok v napadnutých výrokoch a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Súdu vytkol predčasnosť záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie a síce, že súdom
nariadený znalec konštatoval, že pravé predné dvere, pravý predný blatník a pravý zadný blatník boli
len opravované, nie menené, pri pravom prednom a pravom zadnom nárazníku nie je možné dokázať,
či boli alebo neboli menené a disk pravého predného kolesa bol vymenený, ale k svojim záverom dospel
len na základe merania hrúbky laku. Znalec tiež uviedol, že jednoznačne preukázať, že v danom prípade
došlo len k oprave pôvodných náhradných dielov a nie k ich výmene, by bolo možné len odstránením
čalúnenia z dverí, čím by sa dalo zistiť, či bola použitá technológia PDR, čiže technológia vyťahovania,
pretože na opravovaných častiach by boli po nej stopy, avšak súd konštatoval, že takéto dokazovanie
žalovaný nenavrhol. Súd sa nielenže nepokúsil odstrániť rozpory medzi tvrdeniami znalca a svedka D.
E. (ktorý tvrdil, že diely boli menené za zánovné a nie opravované), ale v rozhodnutí sa ani nepokúsil
vysvetliť, prečo jednoznačne uveril svedkovi a nie znalcovi. Odvolací súd dal za pravdu odvolateľovi aj
v tom, že súd prvýkrát až v rozsudku uviedol skutočnosť, že žalovaný nenavrhol demontáž sporných
dielov, čo prispelo k neuneseniu jeho dôkazného bremena. Takýto postup odvolací súd nepovažoval
za správny ani za spravodlivý a vzhľadom na závery znaleckého dokazovania aj prekvapivý vo vzťahu
k žalovanému. Žalovaný od začiatku sporu namietal nie rozsah opravy na poškodenom motorovom
vozidle, ale spôsob akým k tejto oprave podľa faktúry malo dôjsť, keď tvrdil, že poškodené diely
neboli vymenené (ani za nové ani za zánovné), ale boli len opravované, čo nesúhlasí so skutočnosťami
uvedenými vo faktúre č. 2018012, preto pre rozhodnutie vo veci sa stalo podstatným zodpovedanie
otázky, či oprava motorového vozidla žalobcu bola vykonaná spôsobom, ktorý vyplýva z faktúry č.
č. 2018012 spol. PETREX CAR, s.r.o. alebo spôsobom ako tvrdil žalovaný opierajúc sa aj o závery
znaleckého dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku tiež absentovala akákoľvek úvaha súdu
ohľadom hodnotenia znaleckého posudku znalca F. G. B. č. 36/2019, teda či tento dôkaz súd vyhodnotil
ako dôveryhodný a tiež ako sa vyporiadal s obranou žalovaného, ktorý s poukazom na znalecký
posudok tvrdil, že k oprave motorového vozidla žalobcu nemohlo dôjsť spôsobom uvedeným v žalobe.
Uložil súdu v ďalšom konaní odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania, dôkladne posúdiť všetky
relevantné skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie veci, umožniť stranám uplatniť prípadné
ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení podľa relevantného hmotného
práva rozhodnutie následne odôvodniť tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán,
s námietkami uvedenými v odvolaní (aj vo vyjadrení k odvolaniu) a zároveň aby odôvodnenie nielen
formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo
kritériám spravodlivého odôvodnenia.
5. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec opätovne prejednal použijúc ust.
§ 4 ods. 1, 2 a 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 zák. č. 381/2001 Z. z., § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka
a Prílohu 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.. Konštatoval,
že v prípade poškodených vecí, ktorých uvedenie do pôvodného stavu je možné, nie je rozhodné, či
poškodená vec je skutočne opravovaná a či je oprava aj dokončená. Zásada, že je treba vychádzať zo
skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava bola vykonaná
v celom rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej udalosti.
Výšku peňažnej náhrady, vyjadrujúcej náklady na uvedenie do pôvodného stavu, je preto potrebné zistiť
a stanoviť objektívne a nezávisle na náhodných okolnostiach nesúvisiacich so škodovou udalosťou.
Uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 8.3.2018 došlo k dopravnej nehode spôsobenej
poisteným žalovaného, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu, preto je žalovaný v zmysle
ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. povinný nahradiť žalobcovi ako poškodenému vzniknutú škodu.
Podľa zápisu o poškodení predmetného motorového vozidla z 13.3.2018 vyhotoveného technikom
žalovaného a podpísaného aj žalobcom bolo ustálené, že žalovaný ako poisťovňa opravu odporúča
v rozsahu uvedenom v tomto zápise, t.j. výmena a lakovanie predného nárazníka + lišty, výmena a
lakovanie pravého predného blatníka, výmena a lakovanie pravých predných dverí, výmena a lakovaniepravého zadného nárazníka, výmena a lakovanie zadného blatníka a výmena pravého disku. Poistná
udalosť bola likvidovaná rozpočtom, pričom žalovaný rozpočtom vyčíslil náklady na opravu motorového
vozidla vo výške 5.027,80 € (z toho materiál - blatník PP, dvere PP, blatník ZP, disk PP vo výške 2.539,90
€ a práce - bez ich špecifikácie vo výške 2.487,90 €), od ktorých odpočítal zhodnotenie motorového
vozidla vo výške 389,24 € a žalobcovi vyplatil poistné plnenie vo výške 4.638,56 €. Po opravení vozidla a
doručení faktúry od spoločnosti PETREX CARS s.r.o. žalovanému, žalobca žiadal o doplatenie rozdielu
medzi cenou za opravu a vyplateným poistným plnením vo výške 6.079,78 €, ktorý rozdiel žalovaný
odmietol vyplatiť s odôvodnením, že na základe nameranej hrúbky laku bolo zistené, že oprava nebola
realizovaná v rozsahu deklarovanom faktúrou, pretože jednotlivé diely neboli vymenené len opravené.
Medzi stranami teda nebol sporný rozsah poškodenia vozidla ani skutočnosť, že žalovaný ako poisťovňa
odporúčal opravu vozidla v rozsahu uvedenom v zápise z 13.3.2018. Sporným bol rozsah skutočne
realizovaných prác a použitého materiálu pri oprave poškodeného vozidla a v dôsledku toho oprávnené
náklady vynaložené na opravu auta a výška škody, na ktoré skutočnosti súd zameral svoje dokazovanie.
6. Čo sa týka výpočtu nákladov na opravu vozidla vo výške 5.027,80 € a škody vo výške 4.638,56
€ vyhotoveným žalovaným, podľa názoru súdu tento nezodpovedá skutočnosti, k čomu súd dospel
porovnaním so znaleckými posudkami dvoch znalcov v tomto konaní. Znalec F. D. H. pri vyčíslení
nákladov na opravu vozidla vo výške 14.072 € a škody vo výške 11.870 € (po úprave vo výške 13.421
€) postupoval podľa Prílohy 6 vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z.. Vychádzal z východiskovej hodnoty vozidla
vo výške 147.711 €, z normohodiny 110 € autorizovaného autoservisu pre vozidlá zn. Mercedes Benz
MOTOR-CAR Košice, s.r.o. platnej v marci 2018, poškodenia stanoveného v zápise z obhliadky zo dňa
13.3.2018, z počtu normohodín podľa kalkulácie opravy vozidla spracovanej autoservisom MOTOR-
CAR Košice, s.r.o. a ceny materiálov podľa ponuky dodávky náhradných dielov od MOTOR-CAR Košice,
s.r.o. k 19.3.2018.
7. Znalec F. G. B. pri vyčíslení nákladov na opravu vozidla vo výške 7.164,50 € a škody vo výške 10.298
€ vychádzal zo skutočných nákladov na opravu, pričom zohľadnil to, že dvere a dva blatníky neboli
menené, boli len opravené a prestriekané, hoci faktúra opravcu deklarovala ich výmenu. Pri prednom
a zadnom nárazníku a disku zohľadnil výmenu a ďalšie s tým súvisiace práce a pri zadnom a prednom
pravom blatníku a pravých predných dverách zohľadnil len práce súvisiace s prestriekaním, ktoré podľa
jeho názoru boli reálne vykonané vychádzajúc z merania hrúbky laku na poškodených dieloch technikom
žalovaného a technikom pracoviska kontroly originality vozidiel OVA s.r.o. a z presnosti osadenia dverí
na aute, kde nevidno stopy po závesoch dverí ani zámkoch dverí, preto je nepravdepodobné, že došlo
ku demontáži a opätovnej montáži dverí, čo zistil fyzickou ohliadkou vozidla.
8. Znalec F. B. tiež konštatoval, že jednoznačne preukázať, že v danom prípade došlo len k oprave
pôvodných náhradných dielov a nie k ich výmene, by bolo možné len demontážou týchto dielov z
vozidla a následným zistením použitia technológie PDR (technológia vyťahovania, pričom obaja znalci
sa zhodli, že ak boli tieto 3 diely opravované, pri ich oprave by použitie tohto prístroja bolo nevyhnutné),
pretože na opravovaných dieloch by boli po nej stopy. Podľa F. H. ani demontážou dielov nemusí byť
použitie technológie PDR zistiteľné, lebo zvyčajne dochádza následne k nástreku oparovaných dielov
antikoróznym postrekom, ktorý prekryje stopy po použití PDR prístroja. Podľa F. B. prevedená oprava
vozidla bola nekvalitná a neodborná, v dôsledku čoho došlo k zníženiu hodnoty vozidla, ktorú skutočnosť
zohľadnil pri výške škody (podľa príl. 6 vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z.) a skutočnú škodu vyčíslil ako súčet
nákladov na opravu a rozdielu cien vozidla pred poškodením a po oprave vo výške 10.298 €.
9. K žiadosti žalovaného o vykonanie ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania súd uviedol, že
ho nepovažuje za účelné a hospodárne, nakoľko vozidlo nie je už vo vlastníctve žalobcu, z ktorého
dôvodu žiaden znalec nemôže vykonať fyzickú ohliadku vozidla prípadne demontáž sporných dielov a aj
vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od opravy (vykonaná v 8/2018) auta vyrobeného v roku 2002,
je minimálna pravdepodobnosť zistenia reálneho rozsahu a spôsobu opravy vozidla.
10. Súd konštatoval, že ani doplneným dokazovaním nebolo možné jednoznačne zistiť účelné náklady
vynaložené na opravu vozidla žalobcu, t.j. rozsah skutočne vykonaných prác a použitého materiálu.
Preukázané a nesporné bolo, že žalobca - podľa pokynov žalovaného dal vozidlo opraviť, servis
mu deklaroval opravu v rozsahu a spôsobom opísaným vo faktúre (čo korešponduje aj so zápisom o
poškodení vozidla vyhotoveným žalovaným dňa 13.3.2018) a žalobca vyfakturovanú cenu za opravu
vozidla v celom rozsahu uhradil, preto súd v snahe spravodlivo usporiadať pomery medzi stranami,považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie skutočnej
škody, ktorú žalobca utrpel pri predmetnej škodovej udalosti vo výške 6.079,78 € (celková škoda
10.718,34 € mínus plnenie žalovaného vo výške 4.638,56 €).
11. K žalovaným namietanej neprimeranosti normohodiny autoservisu, ktorý vykonal opravu vozidla
žalobcu súd uviedol, že žalovaným predložené cenníky iných autoservisov nepreukázali neprimeranosť
výšky normohodiny, totiž ani jeden z predložených cenníkov nevyhovoval požiadavke porovnania s inými
neautorizovanými autoservismi v rozhodnom čase a v danom regióne, preto súd mal za to, že žalovaný
ohľadom tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno.
12. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
z priznanej sumy počnúc dňom 25.8.2018. Dôvodil, že z ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. vyplýva
povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti.
Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania so splnením povinnosti riadne a včas a
keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa
popri plnení aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Nakoľko žalobca doručil žalovanému faktúru, ktorou
servis vyfakturoval opravu predmetného motorového vozidla dňa 9.8.2018 a 15-dňová lehota poisťovne
na plnenie uplynula 24.8.2018, nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania, od ktorého dňa
priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru
úspechu vo veci a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.
13. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP. Závery súdu prvej inštancie prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku
považoval za arbitrárne a nezohľadňujúce okolnosti danej veci. Poukazujúc na § 4 ods. 2 písm. b/
a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. mal za to, že povinnosť poisťovateľa nahradiť poškodenému
škodu za poisteného sa vzťahuje iba na prípady, kedy poškodený náležite preukáže uplatnený nárok.
Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže
znaleckým posudkom č. 36/2019 z 9.12.2019 vypracovaným znalcom F. G. B. a k nemu prináležiacim
doplnkom č. 1/2024 a doplnkom k doplnku č. 1A/2024 v znení dodatku č. 1B/2025 (ďalej len „znalecký
posudok“) bolo preukázané, že pri oprave motorového vozidla žalobcu neboli použité nové náhradné
diely, ale došlo iba k oprave pôvodných náhradných dielov, ich tmeleniu a prelakovaniu a to z dôvodu,
že na dverách vozidla bola nameraná hrúbka až do 1820 mikrónov, čo zodpovedá opakovanému
opraveniu a tmeleniu (pravé dvere, pravý predný blatník a pravý zadný blatník museli byť poškodené a
opravované, čo vyplýva aj z meraní pracoviska kontroly originality), v danej veci došlo k 5-násobnému
prekročeniu limitov, ktoré sú udávané od výrobcov, znalec svoje zistenia konzultoval s F. C. I., expertom
na lakovanie vozidiel, a aj na základe presnosti osadenia dverí je nepravdepodobné, že došlo k ich
demontáži. Tieto závery nie sú podľa žalovaného spôsobilé vyvrátiť ani závery znaleckého posudku
F. H., pretože F. H. nevykonal osobnú obhliadku vozidla s meraním hrúbky náteru, ani nezohľadnil,
že pravé dvere, pravý predný blatník a pravý zadný blatník boli iba opravované, nie menené, ktoré
skutočnosti majú pritom zásadný vplyv na určenie výšky skutočnej škody. Konklúzie znalca F. B. sú
konzistentné a potvrdzujú správnosť postupu žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti, keď potvrdil,
že oprava motorového vozidla nebola realizovaná v rozsahu a spôsobom, ktorý je špecifikovaný vo
faktúre č. 2018012 vystavenej spoločnosťou PETREX CAR, s.r.o., preto žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom skutočnej výšky škody a žalobu bolo nevyhnutné zamietnuť. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 3/2015 z 28.6.2016, v zmysle ktorého výška skutočnej škody v
intenciách povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie
je daná čiastkou poškodeným skutočne zaplatenou na základe faktúry, ale vo výške čiastky účelne
vynaloženej, preto skutočná škoda na strane žalobcu môže podľa doterajších výsledkov znaleckého
dokazovania predstavovať maximálne sumu 2.525,94 €.
14. Napriek tomu, že pravdivosť „procesnej obrany“ žalovaného bola potvrdená objektívnym odborným
skúmaním, súd prekvapivo uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pričom žalobca, ktorého
dôkazné bremeno ohľadom skutočnej výšky škody zaťažovalo, ani autoservis nepredložili v konaní
dôkaznéprostriedkyoúdajnejkúpenáhradnýchdielov,pretomalsúdtútoskutočnosťposúdiťvprospech
žalovaného a vychádzať z toho, že ku tvrdenej kúpe náhradných dielov a s tým súvisiacou výmenou
poškodených dielov nedošlo. Namietal tiež súdom priznané úroky z omeškania, nakoľko si žalovanýsplnil všetky svoje povinnosti poisťovateľa. Žalovaný v trojmesačnej lehote od doloženia faktúry splnil
listom z 11.10.2018 podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov
z omeškania poukazujúc aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo opakovane prezentované
v rozsudku z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 a v rozsudku z 26.2.2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017.
Navrhol, aby odvolací napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný odvolacie dôvody v odvolaní tvrdil, avšak
neuviedol, v čom spočíva ich naplnenie in concreto, preto navrhol , aby odvolací súd odvolanie
žalovaného odmietol v súlade s § 386 písm. d/ CSP. K tvrdeniu žalovaného, že pri doobhliadke vozidla
bolo meraním množstva laku na karosérií zistené, že karoséria motorového vozidla (na poškodených
miestach) vykazuje nadmerné množstvo laku, čo preukazuje, že nedošlo k výmene jednotlivých dielov,
aleibakichprelakovaniuuviedol,žesamotnánameranáhrúbkalakunemôžejednoznačnepreukazovať,
že došlo len k oprave náhradných dielov namiesto ich výmeny. Žalobca počas celého konania tvrdil,
že na motorovom vozidle boli použité zánovné náhradné diely ako mu to deklaroval servis a len z
uvedeného dôvodu bola nameraná vyššia hrúbka laku na vymenených dielov a tieto zánovné diely mohli
byť už aj pred ich kúpou lakované a opravované, čo v konaní nebolo preukázané dôkazom opaku a
z uvedeného dôvodu žalovaný neuniesol ním tvrdené dôkazné bremeno. Žalobca ako poškodený sa
žiadneho porušenia zákona nedopustil a jedine súhlasil so skutočnosťou, aby servis pri vykonávaní
opravy vozidla použil zánovné diely na opravu vozidla a celková suma za opravu vozidla bola aj
z uvedeného dôvodu nižšia ako by bola pri použití nových dielov, ktorá skutočnosť je na prospech
žalovaného. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že škoda na majetku žalobcu bola len v ním deklarovanej výške
4638,56 €, pričom objektivizovaná výška škoda na majetku žalobcu bola v konaní preukázaná až 4
násobne vyššia (znaleckým posudkom F. H.). Žalovaný v odvolaní popiera nespornú skutočnosť (tvrdí,
že ju preukázal), že na opravu vozidla neboli použité nového náhradné diely, čo žalobca počas celého
súdneho konania ani len netvrdil, navyše sám žalovaný vo svojom zápise o obhliadke určil, že diely je
potrebné vymeniť, pretože poškodené diely sú zlomené a nie je možné pristúpiť k ich oprave. Rovnako z
výsluchu znalcov vyplynulo, že opravu týchto náhradných dielov by ani neodporučili, pričom táto oprava
bybolaveľmináročnáasneistýmvýsledkom.Žalobcapoukázalnaviacerérozporyohľadomznaleckého
dokazovania znalcom F. B., napr. keď tvrdil, že oprava mala byť vykonaná pomocou PDR technológie, na
ktorú nie je odborníkom, ale napriek tomu tvrdil, že týmto spôsobom boli diely opravované k čomu naviac
aj stanovil rozsah hodín potrebných prác na vykonanie opravárenských prác pomocou technológie, ktorú
ani len nepozná. Ďalej poukázal na „konzultantov“ a to pána F. C. I., ktorý uviedol, že podľa jeho názoru
nie je možné jednoznačne len na základe merania hrúbky náteru (nie iba laku, lebo lak je vrchná vrstva)
určiť či boli použité nové alebo pôvodné diely, avšak konštatoval, že podľa nameraných výsledkov si
dovoľuje tvrdiť, že neboli použité nové diely (konzultoval len namerané hodnoty v súvislosti s novými
a nie zánovnými dielmi). F. B. dokonca uviedol, že výsledky z kontroly originality a nimi uskutočnenom
meraní nikdy ani len nevidel. Rovnako argument o presnom osadení dverí je len všeobecné tvrdenie
bez akéhokoľvek odborného posúdenia alebo zdôvodnenia, pričom svedok E. na pojednávaní uviedol,
že aj v prípade opravy dverí by ich bolo potrebné demontovať, pretože inak by sa nedali nalakovať.
Argument znalca F. B. o 5 násobnom prekročení vrstvy laku vyvrátil svedok E., keď uviedol, že aj pri
lakovaní sa môžu naniesť takéto vrstvy, napr. keď sa lakuje ručne, vtedy lak stečie a môžu byť niekde
aj hrubšie vrstvy a nehovoriac o tom, že históriu náhradných dielov, ktoré použil nepoznal, to znamená,
že aj predtým ako ich lakoval už tam mohli byť viaceré vrstvy laku. Argument žalovaného, že znalec F.
H. nevykonal obhliadku vozidla, preto nemôže vypracovať znalecký posudok a preskúmavať odborné
závery znalca F. B. považuje za absurdný a popierajúci žalobcovo právo na spravodlivý súdny proces.
Žalobca za účelom preskúmania správnosti postupu znalca F. B. oslovil odborne spôsobilú osobu a
to znalca F. H., aby preskúmal jeho odborné závery konštatujúc, že F. B. neuvažoval s alternatívou
dodávky zánovných dielov, ktoré uvádza servis vo faktúre za opravu vozidla, preto jeho závery sú
nedostatočné a neúplné, pričom zistil aj viaceré nesprávnosti, nezhody a svojvoľné postupy znalca F.
B.. K dôkaznému bremenu uviedol, že žalobca predložil doklad - faktúru za opravu vozidla, v ktorej sú
uvedené náhradné diely, ktoré boli zakúpené autoservisom na opravu vozidla, pričom jedinú skutočnosť,
ktorú žalovaný zneužíva je tá, že autoservis, t. j. nie žalobca, nedisponuje dokladom o kúpe zánovných
náhradných dielov, pretože tie zaobstaral tzv. z druhej ruky. Žalobcovi nie je zrejmé, odkiaľ žalovaný
preberá myšlienkové pochody, kedy by predávajúci mal povinnosť predkladať kupujúcemu doklady o
kúpe tovaru od jeho dodávateľov. Žalobca ako poškodený súhlasil s použitím zánovných náhradných
dielov z druhej ruky, kedy doklad o kúpe autoservis nemusí evidovať. Žalovaný zároveň neznížil poistnéplnenie z dôvodu, že žalobca mal predložiť doklady o kúpe náhradných dielov, ktoré zakúpil iný tretí
subjekt, ktorý mu ich následne predal. Takúto povinnosť poškodený nemá v zmysle zákona o PZP, a
v druhom rade by uvedené tvrdenie bolo aj rozšírením dôvodov na odmietnutie poskytnutia poistného
plnenia, čo je priamo v rozpore s ustanovením § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný
poukazuje na preukázanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP, žalobca
uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo
nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, pretože
tieto okolnosti sú náhodné a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť
preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisu prác a materiálu).
Skutočná škoda vzniká už v okamihu poškodenia alebo znehodnotenia majetku, kde veľkosť skutočnej
škody spravidla predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do
predošlého stavu. Žalobca práve z dôvodu jeho procesnej situácie, v akej sa ocitol a na preukázanie
svojho uplatneného nároku, t. j výšky spôsobenej škody, oslovil znalca F. H. za účelom objektivizovania
rozsahu a výšky spôsobenej škody na majetku žalobcu, ktorý konštatoval, že vznikla škoda vo výške
13.421 €, pričom faktúra bola vyčíslená na vyčíslená na sumu 10.718,34 €. Žalobca preto preukázal
uplatnený nárok na náhradu škody. Poukázal na to, že dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo
tvrdí,toznamená,žeajžalovanývrámcisvojejprocesnejobranyznášapovinnosťtvrdenia,atýmpádom
i dôkaznú povinnosť. K úrokom z omeškania žalovaný v odvolaní účelovo poukázal na rozhodnutie NS
SRuvedomujúcsi,žeuvedenérozhodnutiebolozrušenérozhodnutímÚstavnéhosúduSR.Rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania považuje za správne a súladné so závermi vyjadrenými
v Nálezoch Ústavného súdu z 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 a III. ÚS 214/2020- 29.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16. V rámci odvolacej repliky žalovaný navyše poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd dospel
k záveru, že ani doplneným dokazovaním nebolo možné jednoznačne zistiť účelné náklady vynaložené
na opravu vozidla žalobcu, t. j. rozsah skutočne vykonaných prác a použitého materiálu a preto žalobe
opätovne vyhovel a v ďalšom zopakoval odvolaciu argumentáciu.
17. V rámci odvolacej dupliky žalobca zotrval na argumentácii z vyjadrenia k odvolaniu.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.10.2025 o 09.50 hod. v pojednávacej miestnosti
č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP
a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
19. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom
dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v
článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj vprípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1,2CSP,aleboakvýsledokhodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistenéspôsobom
vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej
inštancie v merite veci je vecne správne.
24. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že
by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194 a § 205
CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
25. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolateľa uvádza
a dopĺňa nasledovné:
26. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že v konaní bolo preukázané, že pri oprave motorového vozidla
žalobcu neboli použité nové náhradné diely, ale došlo iba k oprave pôvodných náhradných dielov,
uvedené tvrdenie nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. V konaní nebolo žalobcom ani len
tvrdené, že pri oprave jeho vozidla boli použité nové náhradné diely, preto nešlo o spornú skutočnosť a
táto preto nebola ani len predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania bola skutočnosť, či oprava
vozidla žalobcu bola vykonaná v rozsahu deklarovanom faktúrou t.j., či pri oprave motorového vozidla
žalobcu boli diely menené (za zánovné) alebo došlo len k oprave pôvodných poškodených dielov.
27. Žalovaný v odvolaní síce tvrdí, že v konaní preukázal, že poškodené diely boli len opravované a to
na základe nameraných hodnôt hrúbky náteru na dieloch, avšak tento záver opäť nevyplýva z výsledkov
vykonaného dokazovania. Samotný znalec F. B., na ktorého znalecký posudok sa žalovaný odvoláva,
síce v znaleckom posudku vychádzal zo záveru, že nie všetky poškodené diely boli menené, ale boli
len opravované, čomu prispôsobil aj výpočet výšky škody, avšak v konaní sám tvrdil, že jednoznačne
preukázať opravu pôvodných dielov a tým pádom vylúčiť ich výmenu za zánovné diely, by bolo možné
len ich demontážou a ich následným skúmaním, k čomu však nedošlo, preto nemožno dať za pravdu
odvolateľovi, že by bol v konaní preukázal, že poškodené diely boli opravované a nie menené.
28. V odvolaní žalovaný tiež tvrdil, závery F. B. ohľadom opravy poškodených dielov nie sú spôsobilé
vyvrátiť ani závery znaleckého posudku F. H., pretože znalec F. H. nevykonal osobnú obhliadku vozidla
s meraním hrúbky náteru. Znalec F. B. dospel k záveru o oprave poškodených dielov jednak na základe
nameranej hrúbky náteru na poškodených dieloch (z ktorých hodnôt vychádzal aj znalec F. H.) ako aj
z presnosti osadenia dverí, z ktorých vyvodil, že nedošlo k ich demontáži. V priebehu konania však
znalec F. B. uviedol, že jednoznačne preukázať opravu a nie výmenu poškodených dielov by bolo možné
iba demontážou sporných dielov, ku ktorej v rámci znaleckého dokazovania nedošlo, preto napokon
obaja znalci vychádzali len z nameraných hodnôt náteru na poškodených dieloch, na základe ktorýchvšak dospeli k rozdielnym záverom. Odvolaciemu súdu preto nie je zrejmé, prečo by znalecký posudok
F. H. nebol spôsobilý vyvrátiť závery F. B. za situácie ak obaja znalci vychádzali z rovnakých nameraných
hodnôt náteru.
29. Odvolací súd pripomína, že úlohou znalca F. H. bolo preskúmať závery znaleckého posudku F. B., čo
je bežnou a možnou znaleckou činnosťou, preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé prečo by nevykonanie
fyzickej obhliadky vozidla F. H. vylučovalo znalca z preskúmania záverov znaleckého posudku iného
znalca. Úlohou znalca F. B. bolo vykonať obhliadku motorového vozidla žalobcu, zistiť skutočný rozsahu
výšky škody na motorovom vozidle spôsobenej škodou udalosťou zo dňa 8.3.2018, posúdiť, či oprava
bola realizovaná v rozsahu predloženej faktúry č. 2018012 vystavenej spoločnosťou Petrex Car, s.r.o.
a ďalšie, pričom úlohou znalca F. H. v znaleckom posudku 9/2023 bolo stanoviť výšku škody, ktorá
vznikla na motorovom vozidle žalobcu a v znaleckom posudku 7/2024 bolo posúdiť znalecké posudky
F. B. podané v rámci tohto konania. Napokon aj F. B. v doplnku č. 1/2024 k znaleckému posudku č.
36/2019 mal za úlohu okrem iného vyjadriť sa k zisteniam a k záverom znaleckého posudku č. 9/2023
vypracovaného F. H., preto odvolacia námietka ohľadom nemožnosti preskúmania znaleckého posudku
F. B. iným znalcom neobstojí.
30. Žalovaný v ďalšom viacerými odvolacími námietkami smeroval k záveru, že žalobca nepreukázal
žalobou uplatnený nárok, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky skutočne spôsobenej
škody.
31.VovzťahukvýškeškodyžalovanýpoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa28.6.2016sp.
zn. 3MCdo/3/2015, v zmysle ktorého výška skutočnej škody nie je daná čiastkou poškodeným skutočne
zaplatenou, ale výškou čiastky účelne vynaloženej, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Napokon sám
odvolací súd v zrušujúcom uznesení v bode 25. odôvodnenia uviedol, že pre rozhodnutie vo veci sa
stalopodstatnýmzodpovedanieotázky,čiopravamotorovéhovozidlažalobcubolavykonanáspôsobom,
ktorý vyplýva z faktúry č. č. 2018012 spoločnosti PETREX CAR, s.r.o., alebo spôsobom ako tvrdil
žalovaný, čím určil, že podstatným je v konaní zistiť skutočnú výšku škody, teda čiastku žalobcom účelne
vynaloženú na opravu vozidla.
32. Skutočná škoda vzniká už v okamihu zničenia, straty, poškodenia alebo znehodnotenia majetku, kde
veľkosť skutočnej škody spravidla predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby
sa vec uviedla do predošlého stavu.“ (R 55/1971).
33. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju
opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený
následnesvecounaložil,čisijunechalpoškodenú,alebojupredal,darovalapod.,pretožetietookolnosti
nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990).
34. Odvolací súd reflektuje skutočnosť, že ani doplneným dokazovaním sa súdu prvej inštancie
nepodarilozistiť,čiopravavozidlažalobcubolarealizovanáspôsobomdeklarovanýmfaktúrou,avšakmá
za to, že vzhľadom na dôkaznú núdzu, v ktorej sa žalobca ocitol v maximálnej možnej miere preukázal
žalobou uplatnený nárok a ohľadom rozhodných skutočností uniesol dôkazné bremeno.
35. Žalobca si zmluvne zabezpečil opravu motorového vozidla po škodovej udalosti v neautorizovanom
autoservise, vykonanie opravy doložil faktúrou, ku ktorej bol pripojený pracovný a dodací list. Podľa
pracovného listu pracovné úkony pri predmetnej oprave boli vo výške 5.818 € a na dodacom liste sú
uvedené náhradné diely a materiál použitý pri oprave v celkovej sume 5.102,32 €. Samotný žalobca,
ktorý si dal auto opraviť do autoservisu, bol odkázaný len na údaje a tvrdenia autoservisu, nedisponoval
objednávkami náhradných dielov a nevedel ich predložiť, ale túto povinnosť v súdnom konaní ani nemal
a žiaden zákon mu ju logicky ani neukladá, lebo bol len objednávateľom opravy a od servisu dôvodne
očakával, že opravu na aute mu vykoná odborne, včas, v rozsahu potrebnom na jeho navrátenie
do stavu pred nehodou a spôsobom, ktorý nielen vyplýva zo zápisu likvidátora o poškodení vozidla k
škodovej udalosti ale aj spôsobom, za ktorý autoservis fakturoval za práce a materiál.
36. Už v zrušujúcom uznesení odvolací súd poukázal na špecifickú situáciu, v ktorej sa žalobca
ocitol v dôsledku rozporných tvrdení medzi autoservisom a poisťovňou, t.j. medzi tvrdením servisného
odborníka o výmene dielov (za zánovné) a tvrdením odborníka z poisťovne o oprave poškodených
dielov a nie o ich výmene, na vzniku ktorého rozporu žalobca nenesie žiadnu vinu. V zmysle § 442ods. 1 OZ však musí byť žalobcovi kompenzovaná ujma, ktorá vznikla z titulu dopravnej nehody, teda
skutočná škoda, ktorá sa prejavila v jeho majetkovej sfére tak, že došlo k zmenšeniu jeho majetku a
ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu.
37. Žalobca svoj nárok preukázal faktúrou autoservisu deklarujúcou výmenu poškodených dielov
v súlade s objednávkou žalobcu, ktorá zároveň reflektovala odporúčania žalovaného v rozsahu dielov,
ktorých výmena je potrebná ako aj znaleckým posudkom F. H..
38. V súvislosti s teóriou dôkazného bremena je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností zaťažuje toto účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.
Pokiaľ teda žalovaný spochybňoval, že oprava bola realizovaná výmenou dielov a tvrdil, že došlo len
k ich oprave ohľadom tejto skutočnosti ho zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré v konaní neuniesol.
39. Odvolací súd reflektujúc základné princípy ako aj dôkaznú situáciu, do ktorej sa žalobca bez svojej
viny dostal, považoval priznanie náhrady škody v žalovanej výške za súladné súlade s princípom
spravodlivosti.
40. K námietkam žalovaného ohľadom priznaných úrokov z omeškania odvolací súd už v zrušujúcom
uznesení 2Co/4/2022 z 27.1.2023 odkázal na aktuálnu judikatúru Ústavného súdu SR, najmä na nález
sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14.10.2021 , ktorým bol zrušený rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo/145/2017
z 22.11.2018, na ktorý žalovaný v odvolaní poukazuje, avšak aj na ďalšie rozhodnutia napr. sp.
zn. III. ÚS 214/2020 zo 14.10.2021 (zrušený rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/212/2017) a sp. zn. II.
ÚS 263/2022 zo 7.9.2022, ktoré rozhodnutia zotrvali na tom, že poisťovňa voči ktorej si poškodený
uplatnil nárok sa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj
priamy nárok na náhradu škody, avšak na úrok z omeškania poškodený nemá nárok za obdobie
troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti. Ustanovenie § 11 ods. 8 ZoPZP upravuje len omeškanie
poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti
a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením jeho
inej podstatnejšej právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody.
Výkladtohtoustanoveniaakéhosadomáhaodvolateľnemožnoakceptovaťprejehoprílišnýformalizmus
popierajúci zmysel a účel inštitútu úrokov z omeškania. Preto pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi
úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty na poskytnutie poistného
plnenia (plynúcej od doručenia faktúry dňa 9.8.2018) postupoval správne, preto odvolacia námietka
žalovaného nie je dôvodná.
41. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§393 ods.2 posledná
veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.