Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/861/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125265272
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125265272.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2/2, 812 72 Bratislava, IČO 00 151 866, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 150,- eur, vedenom súdnym exekútorom Mgr.
Ing. Stanislav Sklenář, Exekútorský úrad Piešťany so sídlom Teplická 53, 921 01 Piešťany pod sp. zn.
148EX 306/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislav Sklenář,
Exekútorský úrad Piešťany so sídlom Teplická 53, 921 01 Piešťany pod sp. zn. 148EX 306/25 z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.04.2025 domáhal od
povinného vymoženia 150,- eur na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení pokuty za

správny delikt prevádzkovateľa vozidla, č. OU-TT-OCDPK-2024/020812 zo dňa 21.03.2024, ktorý vydal
Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Ing. Stanislav
Sklenář vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/861/2025 zo dňa 14.04.2025 s európskym spisovým
identifikačným číslom: D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 148EX

306/25.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 09.05.2025 domáhal zastavenia exekúcie.
Povinný v odôvodnení návrhu uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené
dňa 30.04.2025 a až následne dňa 06.05.2025 mu bola doručená Výzva na úhradu pohľadávok po
lehote splatnosti zo dňa 24.04.2025. Z uvedeného má preukázateľne vyplývať, že samotný Rozkaz

povinnému nebol riadne doručený a tým bolo upreté jeho právo podať voči tomuto Rozkazu odpor
a brániť sa. O predmetnom rozkaze sa dozvedel až z doručeného Upovedomenia. Na základe tohto
zistenia okamžite telefonicky kontaktoval Okresný úrad Trnava, kde mu bolo oznámené, že rozkaz
bol vydaný avšak nedoručený. Z uvedeného dôvodu požiadal o nahliadnutie do spisu, keďže nemal
absolútne žiadnu vedomosť o tom, že by mu bol predmetný rozkaz doručovaný. Počas nahliadania
do spisového materiálu k rozkazu povinný narazil na neporušenú obálku, ktorej obsahom bol Rozkaz,

a ktorá mu mala byť údajne doručená, čo sa však nestalo. Fotodokumentáciu predmetnej obálky tvorí
prílohu tohto návrhu. Ďalej povinný uviedol, že pokiaľ vie, keď nie je adresát zastihnuteľný, poštový
doručovateľ adresátovi doručí minimálne oznámenie o uložení zásielky, ktorým povinný v žiadnom
prípade nedisponujem takže nemohol mať vedomosť o tom, že sa mu Okresný úrad v Trnave pokúša
doručiť Rozkaz, nie to ešte sa voči tomuto Rozkazu brániť. Takže mu bolo doručené Upovedomenie,
bez toho aby mal vedomosť o existencii Rozkazu a následne týždeň po doručení Upovedomenia mu

bola doručená výzva, bez možnosti sa akokoľvek brániť, a ktorá bola dokonca zaslaná z Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky. To, že Upovedomenie a Výzva obsahujú rozdielne sumy, sú od rozdielnychsubjektov a čísla účtov sú iné samo o sebe evokuje nesprávny úradný postup, ktorý určite nie je
v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Rovnako by povinný mal uhradiť aj trovy, takáto
informácia však vo Výzve absentuje, avšak uvádza sa v nej, že budú využité všetky právne prostriedky

na vymoženie pohľadávky, pričom má za to, že tie prostriedky už využili, pričom tieto boli aplikované
v rozpore s právnym poriadkom, ako to popisuje. Povinný má za to, že neobstojí ani námietka o fikcii
doručenia, nakoľko tvrdí, že nebol absolútne žiadnym spôsobom upovedomená ani len oznámením
o uložení zásielky, že sa mu poštový podnik snažil doručiť Rozkaz. To, že je na obálke vyznačených
viacero dátumov, ešte neznamená, že mal možnosť oboznámiť sa s informáciou o doručovaní dôležitej

písomnosti, respektíve o jej uložení, kedy s predmetnou obálkou disponuje len samotný poštový
doručovateľ, ktorý má zabezpečiť jej doručenie. V danom prípade nemohol žiadnym spôsobom prevziať
uloženú zásielku, keďže nevedel o existencii zásielky, nakoľko nedisponoval a do dňa podania návrhu
nedisponuje ani len Oznámením o uložení zásielky. Z uvedeného vyplývajú okolnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Na základe uvedeného má povinný
za to, že z vyššie uvedených okolností je zrejmé, že Rozkaz – exekučný titul nemohol nadobudnúť

právoplatnosť a vykonateľnosť a preto žiada, aby bola exekúcia v celom rozsahu zastavená.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný namieta
nedoručenie Rozkazu a upretie práva podať voči rozkazu odpor. Ako príloju priložil k návrhu
na zastavenie exekúcie prefotenú doručenku zaslaného Rozkazu do vlastných rúk s opakovaným

doručením. Doručenka vrátená z príslušnej pošty spĺňa všetky náležitosti opakovaného doručenia
zásielky priestupcovi. Pri doručovaní zásielky fyzickej osobe sa písomnosť považuje za doručenú dňom
vrátenia zásielky odosielateľovi. Fikcia doručenia nastáva bez ohľadu na to, či sa adresát na adrese
trvalého bydliska zdržiaval. Doručovanie, ktoré je upravené v civilnom sporovom poriadku zabraňuje
zbytočným prieťahom v konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje exekučnému

súdu k návrhu povinného zaujať zamietavé stanovisko.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa
21.05.2025. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
nevyjadril. Súdny exekútor k predloženiu návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že upovedomenie o

začatí exekúcie s doručenkou povinnému dňa 30.04.2025, teda návrh povinného bol podaný v lehote.

6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený

požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatichpracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), dôležité písomnosti,
najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa

preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

13.Podľa§24ods.2Správnehoporiadku,akneboladresátpísomnosti,ktorásamádoručiťdovlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát

nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

14. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je
procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu

z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a
povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok
každej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,
resp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku).
Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bolo účastníkovi s

konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.

15. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý
je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného
konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a

vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať
vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,
ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria
dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených
procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie

predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia
doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že
márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti
predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové
identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej

stránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje
práva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa
má nútene uskutočniť.

16. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie

exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti
a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon
ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť
namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie

exekúcie.Dôkaznébremenoakoinštitútprocesnéhoprávapostihujetohozúčastníkov,vktoréhozáujme
je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby
ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení, je preto vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a
z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky.

17. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ako dôvod namietal skutočnosť, že mu nebol
doručený exekučný titul. Povinný však spolu s návrhom na zastavenie exekúcie exekučnému súdu sám
predložil fotokópiu obálky, v ktorej mal byť povinnému doručovaný exekučný titul. Z predloženej obálkysúd zistil, že exekučný titul bol v čase doručovania (t.j. 27.03.2024) povinnému zaslaný na adresu jeho
trvalého pobytu. Prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol vykonaný
dňa 27.03.2024. K opakovanému doručovaniu došlo dňa 28.03.2025 a následne bola zásielka dňa

28.03.2024 uložená na pošte a dňa 16.04.2024 vrátená odosielateľovi. Ako dôvod vrátenia zásielka bol
uvedený fakt, že „zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote“. Okresnému úradu Trnava bola vrátená
zásielka doručená dňa 17.04.2024.

18. Podľa § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v

znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“); dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia,
výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho
splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát

nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia
nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Vzhľadom na uvedené
je teda nesporné, že príslušný orgán, ktorý exekučný titul vydal doručoval predmetné rozhodnutie
v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a vzhľadom na to, že povinný si zásielku v odbernej
lehote neprevzal, pričom nijakým spôsobom nepreukázal, že sa v tom čase v mieste trvalého pobytu

nezdržiaval, zásielka sa považuje dňom vrátenia sa správnemu orgánu za doručenú. Nič preto nebránilo
tomu, aby vykonávané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.

19. Prvou podmienkou aplikácie fikcie doručenia je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava.
Zdržiavanie sa v mieste doručenia znamená, že adresát skutočne v mieste doručenia býva a má teda

možnosť osobne si zásielku prevziať. O zdržiavaní sa v mieste doručovania nemožno hovoriť, ak je
adresát napríklad na dovolenke, hospitalizácii v nemocnici a podobne. Ide o také prekážky, pre ktoré
nielenže nemohla byť adresátovi písomnosť osobne doručená, ale ani nemal možnosť sa dozvedieť,
že písomnosť je uložená na pošte. K otázke zdržiavania sa v mieste doručovania a preukázania
tejto skutočnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze so sp. zn. II. ÚS

278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011. V predmetnom uznesení uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať,
že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny
orgán“ a uviedol tiež, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase
doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný
aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.“ Ďalšou podmienkou aplikácie

fikcie doručenia sú neúspešné pokusy o doručenie a následné uloženie zásielky na pošte. Uvedené
skutočnosti doručovateľ vyznačí na doručenke, ktorá tvorí súčasť doručovacej obálky. V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že je dôležité, aby správny orgán použil na doručovanie správnu obálku. Ide o obálku
určenú na opakované doručenie do vlastných rúk. Pri použitej nesprávnej obálke doručovateľ nebude
aplikovať postup podľa ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku a nemôže dôjsť k fikcii doručenia.

20. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie ako aj všetkých listinných dôkazov konštatuje,
že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu
exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd mal za preukázané, že orgán, ktorý vydal
exekučný titul, ho doručoval na adresu trvalého pobytu povinného. 1. neúspešný pokus o doručenie

s výzvou na opakované doručenie bol vykonaný dňa 27.03.2024. K opakovanému doručovaniu došlo
dňa 28.03.2024 a následne bola zásielka dňa 28.03.2024 uložená na pošte, dňa 16.04.2024 vrátená
odosielateľovi a dňa 17.04.2024 bola odosielateľovi doručená. Ako dôvod vrátenia zásielka bol uvedený
fakt, že „ zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel
k právnemu záveru, že exekučný titul bol povinnému riadne doručovaný v súlade so zákonom a zároveň

boli splnené podmienky pre nastúpenie fikcie doručenia v dôsledku čoho mohlo vykonávané rozhodnutie
nadobudnúťprávoplatnosťavykonateľnosťatedanadobudnúťvlastnostispôsobiléhoexekučnéhotitulu.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení

exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

24. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd
nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.