Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201104
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124201104.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, dieťa matky: B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E.
XXXX/X, t.č. bytom F. XXX, právne zastúpená Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Vráble,
Hlavná 1221 a otca: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., t.č. bytom C. H. XXX, právne zastúpený
JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Nitra, Školská 3, o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

24. apríla 2025, č.k. 35P/37/2024-266, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletého A. zvýšeným výživným v sume 180 eur mesačne, počnúc dňom 30.01.2024, ktoré je otec
povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci vopred (výrok I.), zročné výživné
otca za čas od 30.01.2024 do 30.04.2025 vo výške 2 149,93 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných

splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok II.), oprávnil otca stýkať
sa s maloletým každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod., kedy si otec maloletého prevezme
v predškolskom zariadení do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod., kedy maloletého odovzdá do
predškolského zariadenia s tým, že v prípade, že predškolské zariadenie nebude funkčné, otec si
maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho riadne a včas odovzdá matke,
matkajepovinnámaloletédieťanastyksotcomriadneavčaspripraviť(výrokIII.),oprávnilotcastretávať

sa s maloletým počas letných prázdnin mimo bežne upravený styk každý kalendárny rok od 30.06. od
17.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. (výrok IV.) a počas
zimných prázdnin mimo bežne upravený styk každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do
27.12. do 17.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 27.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 17.00 hod. (výrok V.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k.
8P/176/2022 - 271 zo dňa 03.02.2023 v časti vyživovacej povinnosti otca a v časti úpravy styku (výrok
VI.) a napokon rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu

(výrok VII.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 25 ods. 1 až 4, § 26, § 62
ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že matka sanávrhom, doručeným súdu dňa 30.01.2024, domáhala zvýšenia výživného na sumu 250 eur mesačne
nakoľko minimálne výživné nepostačuje na pokrytie výdavkov na maloletého. Zároveň sa domáhala
novej úpravy styku otca s maloletým, keďže doterajšia úprava styku je pre maloleté dieťa ako aj pre ňu

nevyhovujúca - podľa predchádzajúceho rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý
týždeň v roku od piatka 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a matka nemá možnosť tráviť čas so synom
počas žiadneho víkendu. S rodičovskou dohodou na súde súhlasila len z dôvodu, že otec v tom čase
vyvíjal na ňu veľký psychický nátlak, pričom s otcom nie je možné dohodnúť sa o stretávaní s maloletým
počas víkendu. Otec s podaným návrhom nesúhlasil, nevidel dôvod na obmedzovanie, resp. zúženie

jeho styku s maloletým, eventuálne by súhlasil s tým, aby bol maloletý u neho tri víkendy v mesiaci a
jeden víkend u matky.

3. Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/41/2021 - 43 zo dňa
23.07.2021 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Naposledy bolo rozhodnuté o maloletom
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 8P/176/2022-271 zo dňa 03.02.2023, kedy bol maloletý

rodičovskou dohodou zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca súd zaviazal výživným vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a zároveň bol upravený styk otca s maloletým.
Maloletý v čase posledného rozhodnutia navštevoval materskú školu, túto navštevuje aj v súčasnosti.
Otec bol samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti stavebníctva, za rok 2021 dosiahol príjem zo

živnosti 41 429,60 eur, pracoval tiež na polovičný úväzok ako taxikár v spoločnosti s príjmom približne
600 eur mesačne, býval s priateľkou. Matka bola zamestnaná v spoločnosti G. I., zároveň bola aj
jediným konateľom tejto spoločnosti, pričom dosahovala príjem priemerne 2 295,69 eur mesačne spolu
s rodičovským príspevkom a rodinnými prídavkami. Spoločnosť G. I. za rok 2021 dosiahla obrat 277
367,04 eur, pričom zisk bol vo výške 13 131,50 eur. Matka mala ďalšie dve vyživovacie povinnosti k

maloletým deťom J., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX. Otec je v súčasnosti zamestnaný ako
taxikár, podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjme otca za rok 2024 tento dosahoval mesačný príjem
71,44 eur v čistom a za rok 2025 za mesiace január a február príjem 80,84 eur mesačne. Z daňového
priznania otca za rok 2023 vyplýva, že dosiahol príjem zo závislej činnosti v sume 6 140,50, čo činí sumu
511,70 eur mesačne a zo živnosti dosiahol príjem 500 eur. Má mesačné výdavky na nájomné 450 eur

vrátane všetkých energií, internetu a televízie, výdavky na stravu 200 eur, ošatenie a drogériu 100 eur,
na pohonné hmoty 200 eur, iné výdavky otec neuvádza. Matka aj v súčasnosti pôsobí ako konateľka
a zamestnankyňa v spoločnosti G. I., z potvrdenia o príjme vyplýva jej priemerný mesačný príjem za
obdobie od 01.03.2023 do 01.03.2024 vo výške 2 078,04 eur. Matka bola od 01.04.2024 do 08.11.2024
na materskej dovolenke s celkovým príjmom vo výške 2 182,79 eur mesačne, zároveň od 11/2024 do

03/2025 poberala nemocenské dávky spolu v sume 4144,34 eur. Za rok 2024 dosiahla príjem zo živnosti
vo výške 54 469,94 eur. Mesačné výdavky matky na stravu a drogériu sú 400 eur, telefónne účty matky
a dvoch detí 160 eur, oblečenie 40 eur, úver 450,86 eur, spotrebný úver 143,40 eur, škôlka 50 eur,
náklady na PHM 100 eur, nájom 800 eur. Žije v spoločnej domácnosti s jej partnerom dosahujúcim príjem
1 804,91 eur mesačne. Podľa zistení kolízneho opatrovníka má maloletý rovnaký citový a blízky vzťah

k obom rodičom a je v jeho záujme, aby trávil čas počas víkendu aj so svojou matkou, navrhol preto
upraviť styk s otcom v rozsahu každého párneho víkendu v mesiaci.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia, kedy
bola schválená rodičovská dohoda, došlo k zmene pomerov najmä k zvýšeniu výdavkov na strane

maloletého plynutím času, ako aj celkovou infláciou a minimálne zákonné výživné nepostačuje na
pokrytie výdavkov na maloletého, preto je návrh na zvýšenie výživného dôvodný. Súd vychádzal
z príjmov rodičov a odôvodnených výdavkov maloletého a určil výživné v sume 180 eur mesačne.
Príjem, ktorý deklaroval otec jeho vyjadrením ako aj potvrdením od zamestnávateľa, súd nepovažoval
za skutočný. Keďže súd má povinnosť zistiť v konaní skutočný stav veci a skutočný príjem otca sa

nepodarilo zistiť, súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca, teda príjmu, ktorý otec môže dosahovať
vzhľadom na svoj vek, pracovné zaradenie, pracovné skúsenosti, prax a profesiu, ktorú vykonáva.
Lustráciou na pracovnom portáli E. súd overil pracovné ponuky na pozíciu vodič taxislužby, kde bolo
zistené, že ponúkaný základný plat je minimálne v rozsahu 1 200 až 1 300 eur brutto mesačne, čomu
zodpovedá čistý príjem minimálne vo výške 950 eur a z tejto sumy súd vychádzal pri určovaní výšky

výživného.Priurčenívýškyvýživnéhovsume180eurmesačnesasúdtiežriadilodporúčajúcoutabuľkou
zverejnenou Ministerstvom spravodlivosti SR, na základe ktorej predstavuje výška výživného na dieťa
vo veku maloletého A. 18 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo činí sumu 171 eur. Súd
túto sumu zaokrúhlil nahor na sumu 180 eur aj s ohľadom na to, že v tomto roku dosiahne maloletý vek6 rokov, kedy dochádza podľa odporúčajúcej tabuľky k navýšeniu pri výpočte výživného z 18 % na 20 %
z čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Zároveň súd podporne poukázal na potvrdenie o príjme
otca, ktorým je preukázané, že v mesiaci október a november 2023 otec dosahoval 1 200 eur a 1 204,69

eur v hrubom, čo činí 919,70 eur a 923,01 eur v čistom. Otec teda dosahoval čistú mzdu nad 900 eur
mesačne, čo je v súlade so zisteným potenciálnym príjmom otca. Až následne od decembra 2023 bol
vymeriavací základ otca len v minimálnom zákonnom rozsahu vo výške 110 eur a v roku 2025 len 120
eur mesačne. Taktiež súd podporne poukázal na výpoveď otca na pojednávaní dňa 18.07.2024, kedy
uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 700 až 800 eur mesačne v čistom a napokon poukázal

na otcom deklarované výdavky vo výške 950 eur mesačne. Na základe uvedeného mal súd za to, že
príjem otca v sume 950 eur mesačne v čistom je možné považovať za jeho potencionálny príjem, a
preto sa týmto príjmom pri určení výšky výživného riadil. Otec navyše nadobudol finančné prostriedky
vyššej hodnoty predajom nehnuteľného majetku, čo samo osebe predstavuje zvýšenie životnej úrovne
otca. Otcom navrhované výživné 50 eur mesačne súd považoval za neadekvátne, nereálne, výrazne
podhodnotené a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Zročné výživné súd vyčíslil od podania

návrhu do posledného dňa v mesiaci, v ktorom súd rozhodol za súčasného odpočítania už uhradeného
výživného, zároveň otcovi povolil splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 100 eur.

5. Čo sa týka úpravy styku, z vykonaného dokazovania mal súd za to, že rodičovská dohoda uzavretá
v minulosti, už v súčasnosti nie je v záujme maloletého, keďže maloletý nemá možnosť tráviť s matkou

čas mimo pracovného týždňa, preto upravil styk otca s maloletým na každý párny týždeň, avšak nie od
piatka ako v poslednom rozhodnutí, ale od štvrtka od 15.00 hod., kedy si otec maloletého prevezme
v predškolskom zariadení do nasledujúceho pondelka do 08.00 hod., kedy maloletého odovzdá do
predškolského zariadenia. Takto upravený bežný styk, keď sa to premietne do celkového počtu dní
v mesiaci, v ktorých je maloletý v starostlivosti otca, znamená v podstate len zníženie o jeden deň,

keďže v prípade poslednej úpravy bol maloletý u otca 8 dní v mesiaci a v rámci novej úpravy bude u
otca približne 7 dní v mesiaci. Nejde teda o zásadné zníženie rozsahu styku otca s maloletým, kedy
by dochádzalo k tomu, že otec by nemal dostatok času na rozvíjanie jeho vzťahu a citových väzieb
s maloletým. Súd do rozsudku zároveň s menšími úpravami premietol predchádzajúce rozhodnutie
týkajúce sa špeciálnej úpravy styku počas letných prázdnin a zimných prázdnin s miernou úpravou

časov odovzdávania maloletého, inak túto špeciálnu úpravu styku ponechal v takom rozsahu počtu dní,
ako to bolo určené posledným rozhodnutím. Súd mal za to, že nová úprava styku, ktorá predstavuje
menší počet intervalov odovzdávania maloletého dieťaťa za súčasného predĺženia trvania styku otca
s maloletým je bezpochyby v záujme maloletého dieťaťa. Takáto úprava zároveň prispeje k zníženiu
vzájomných kontaktov rodičov maloletého dieťaťa, ktorí ani vzhľadom na odstup času od ukončenia

spolužitia a poskytnutému poradenstvu nevedia spolu konštruktívne komunikovať ohľadom starostlivosti
o maloletého, dochádza medzi nimi aj v súčasnosti k vzájomným nezhodám a osočovaniu, čo určite nie
je na prospech maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého a to v celom jeho rozsahu.

Uviedol, že súd nesprávne postupoval pri určení výšky výživného, nakoľko listiny, z ktorých vychádzal
a to pracovná ponuka na portáli E., pozícia taxikár ako aj jej aplikovanie je nesprávne. Platná úprava
styku otca so synom A. je totiž každý jeden víkend od piatku do nedele, pričom otec pre maloletého chodí
do bydliska matky, kam ho aj zanesie. Preto už len samotná skutočnosť, že otec všetky štyri víkendy od
piatka do nedele nepracuje ako taxikár, ale stará sa o maloletého syna, má veľký vplyv na stanovenie

výšky výživného, pretože pri povolaní taxikára sú najbonitnejšími dňami práve piatok, sobota a nedeľa.
Preto v tomto smere považuje otec rozhodnutie ohľadom zvýšenia výživného za nepreskúmateľné
a nesprávne. Čo sa týka úpravy styku s maloletým, súd musí vziať do úvahy aj správanie sa matky. Ako
už otec uviedol, matka pri rozvode manželstva súhlasila so striedavou starostlivosťou oboch rodičov,
následneďalšouúpravoubolaschválenádohodarodičovastyksarealizujeakovsúčasnosti,tedakaždý

jeden víkend. V súčasnosti je matka opäť nespokojná a navrhuje zmenu úpravy styku, s ktorou súhlasila.
Je potrebné brať hlavne zreteľ na maloletého A., ktorý toto všetko musí akceptovať a prispôsobovať
sa tomu. Otec uvádza, že momentálne majú so synom veľmi dobrý vzťah a tento je podľa rozsudku
zúžený, pričom otec je toho názoru, že ak súd nezistil žiadne negatívne vplyvy ohľadom styku otca
s maloletým, logicky a aj právne by sa mal styk vždy rozširovať a nie zužovať a úplne meniť spôsob

styku. Omnoho menším zásahom do zabehnutého stretávania je potom úprava styku v zmysle návrhu
otca, ktorý predniesol súdu a síce, že by jeden víkend mohol maloletý tráviť s matkou a ďalšie tri víkendy
od štvrtka po škôlke by si otec maloletého vyzdvihol a v pondelok ráno by ho do škôlky zaniesol. Na
základe uvedeného otec navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie a rozhodnúť v zmysle jeho odvolania.7. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozsudok za správny tak v časti vyživovacej
povinnosti otca, ako aj v časti úpravy styku otca s maloletým a navrhla ho potvrdiť. Pôvodne stanovené

výživné otca na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa bolo v rozpore
so zákonom a táto úprava výživného absolútne nezodpovedala zákonným zásadám, výška určeného
výživného nezodpovedala odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ani schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca. Otec v priebehu celého konania nebol schopný riadne dokladovať svoje
skutočné zárobkové a majetkové pomery. Bez ohľadu na to však súd mal k dispozícii dostatok dôkazov

na relevantné stanovenie vyživovacej povinnosti otca a o výške výživného súd rozhodol správne, pričom
správne nebral do úvahy nepravdivé potvrdenie o príjme, ktoré otec súdu predložil. Samotný otec vo
svojej výpovedi potvrdil nepravdivosť tohto potvrdenia a skutočnosť, že jeho príjem je mnohonásobne
vyšší, ako je v potvrdení uvádzaný. Preto súd správne zabezpečil aj dôkazy o príjme dosahovanom na
rovnakej pracovnej pozícii ako je zamestnanie otca. Argumentácia otca v podanom odvolaní je účelová.
V prvom rade matka má za to, že výška príjmu na danej pracovnej pozícii tak zásadne nezávisí od

vykonávania práce počas víkendov. Navyše sa súčasne mení úprava styku otca s maloletým a otec tak
bude mať možnosť vykonávať práce aj počas víkendov. V súvislosti s reálnym posúdením schopností,
možností a majetkových pomerov otca sú relevantné aj výsledky dokazovania preukazujúce nedávny
skutočný príjem otca z predaja nehnuteľností, ktorý mu tiež umožňuje riadne a v zodpovedajúcej výške
plniť jeho vyživovaciu povinnosť.

8. Matka považuje za správne aj rozhodnutie v časti zmeny úpravy styku otca s maloletým, keďže rozsah
úpravy styku s maloletým tak, ako bol naposledy stanovený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn. 8P/176/2022-271 zo dňa 03.02.2023 nebol v záujme maloletého dieťaťa, pretože matka nemôže
tráviť s maloletým žiaden víkend v roku, s výnimkou osobitnej úpravy v čase letných prázdnin. Toto

jednoznačne znevýhodňuje matku pri výkone rodičovských práv. Je síce pravdou, že maloletý je zverený
do jej osobnej starostlivosti, avšak počas pracovného týždňa navštevuje materskú školu a matka tak
s ním počas týždňa trávi čas len v pondelok až štvrtok od 15.30 do 20.30 hod., kedy maloletý ide spať.
Cez víkendy od piatku až do nedele so synom mal právo tráviť čas iba otec a matka nemala možnosť
stráviť s maloletým žiaden víkend v roku a nemala k dispozícii časový priestor na voľnočasové aktivity

so synom alebo stretávanie sa so širšou rodinou aj s maloletým. Takýto osobitný časový priestor počas
víkendových dní by mali mať v zásade v rovnakom rozsahu obaja rodičia dieťaťa, táto zásada by mala
byť teda aplikovaná aj v súvislosti s rozhodovaním súdu o úprave styku s maloletým dieťaťom. Styk
s dieťaťom musí byť realizovateľný za podmienok, ktoré rešpektujú rodičovské práva a sú aj v záujme
maloletého dieťaťa.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie navrhuje rozhodnutie ako správne potvrdiť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP), po zistení,

žeodvolanieprotirozsudkubolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP),proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP a § 62 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) s

prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

11. Predmetom odvolacieho konania, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, bolo posúdiť
správnosť celého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zmenil úpravu styku otca s maloletým
spôsobom ako vyplýva z jeho výrokov III. až V. a zároveň počnúc dňom 30.01.2024 zvýšil výživné na
maloletého zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na
sumu 180 eur mesačne s tým, že otcovi uložil zaplatiť aj zročné výživné za obdobie od 30.01.2024 do

30.04.2025 vo výške 2 149,93 eur a to v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným.12. Podstatou odvolacích námietok otca boli nedostatky v skutkových zisteniach a nesprávnom právnom
posúdení veci zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd ale v postupe prvoinštančného súdu žiadne
z vytýkaných pochybení nezistil.

13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

14. Po preskúmaní veci odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav a má za to, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil, pričom dospel v podstatných veciach k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec
i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a ani
s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od jeho záverov
odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vzhľadom k odvolacím námietkam sa
žiada doplniť nasledovné:

15.Pokiaľideonámietkyotcatýkajúcesaúpravyjehostykusmaloletým,odvolacísúdichvyhodnotilako
neopodstatnené. V prvom rade treba k odvolaniu uviesť, že v prejednávanej veci zmena v úprave styku
nie je reakciou na negatívne správanie otca voči maloletému, keďže otec sa žiadneho takého nedopustil
a nie je ani dôsledkom zmeneného vzťahu medzi nimi. To však neznamená, že existujúca úprava
musí naďalej zostať bezo zmeny. I podľa názoru odvolacieho súdu totiž v danom prípade doterajšia

úprava styku otca s maloletým už nezodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa, keďže maloletý má právo
tráviť voľnočasové aktivity aj so svojou matkou a nie iba s otcom a stávajúca úprava styku pre toto
nedávapriestor.Priúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťutrebavychádzať
zo základného postulátu, zakotveného v § 28 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, v zmysle ktorého
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, teda pri výkone rodičovských práv sú v zásade obaja

rodičia rovnocenní. V nadväznosti na uvedené zároveň súdy pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností k dieťaťu musia rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a tiež právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 5 Zákona o rodine). Maloletý, v tom čase vo veku cca

3 a pol roka, bol na základe schválenej rodičovskej dohody v konaní sp. zn. 8P/176/2022 zverený do
osobnej starostlivosti matky a otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý jeden víkend v roku od
piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. s výnimkou Vianoc a letných prázdnin, kedy platila osobitná
úprava. Od uzavretia takejto dohody rodičov uplynula určitá doba, počas ktorej maloletý vyrástol, má
6 rokov a uvedená úprava styku s otcom už nezodpovedá zmeneným pomerom a najlepšiemu záujmu

dieťaťa. S pribúdajúcim vekom dieťaťa sa prirodzene rozširuje okruh jeho záujmov a voľnočasových
aktivít a je právom každého z rodičov, aby mohol so svojim dieťaťom voľnočasové aktivity v primeranom
rozsahu realizovať, pretože práve takéto spoločne trávené chvíle výrazne napomáhajú budovaniu
pevných citových väzieb prostredníctvom spolu prežitých a vzájomne zdieľaných rôznorodých zážitkov.
Rodič má práve v čase víkendu možnosť výberu spoločných aktivít, ktoré často cez bežný pracovný

týždeň v zásade ani nie sú možné, keďže pracovné dni sú naplnené každodennými povinnosťami
nielen pracujúceho rodiča ale aj dieťaťa, navštevujúceho školské zariadenie. Model úpravy styku, pri
ktorom jeden z rodičov (matka) má možnosť s maloletým dieťaťom tráviť iba pracovné dni vyplnené
rutinnými povinnosťami a druhý z rodičov (otec) má právo profitovať z celoročnej možnosti tráviť aktívne
všetky víkendy s maloletým a teda ľubovoľne nakladať s časom tráveným s maloletým, je v hrubej

disproporcii s absenciou práva matky na víkendové pobyty dieťaťa u nej. Stávajúca úprava styku nie
je namieste, pretože porušuje jednak práva matky na pravidelné a primerané trávenie voľného času
s maloletým synom, ako aj právo maloletého A., ktorý má rád tak otca ako aj matku, na pravidelné
a primerané trávenie voľného času s matkou). Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď túto
disproporciu korigoval novým rozhodnutím o úprave styku otca s maloletým a to tak, že víkendové

pobyty dieťaťa rozložil rovnomerne medzi matku a otca a súčasne predĺžil jeho víkendové pobyty u otca
o jeden pracovný deň, čím zároveň bude časť pracovných povinností (spojených s návštevou školského
zariadenia) prenesená z matky na otca. Uvedená potreba odstránenia aktuálne už nevhodnej úpravystyku pritom viedla iba k minimálnemu zúženiu počtu dní trávených s otcom a preto v tomto smere
námietka otca nebola spôsobilá spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu odvolateľa týkajúcu sa zvýšenia výživného.
Žiada sa zopakovať, že v zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerane majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že výživné v sume 180 eur zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca a zároveň
je primerané aj odôvodneným potrebám maloletého A.. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd nesprávne
vyhodnotil jeho schopnosti a možnosti, odvolací súd tento názor nezdieľa. Súd prvej inštancie náležite

zistil príjmovú situáciu otca i matky aj ich majetkové pomery a svoje závery ohľadom možností
a schopností každého z rodičov podložil logickými úvahami a zisteniami majúcimi oporu vo vykonanom
dokazovaní. Z dokazovania vyplynulo, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahoval
ako živnostník podnikajúci v oblasti stavebníctva príjem 41 429,60 eur a okrem toho mal príjem ako
taxikár približne 600 eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2023 otec dosiahol príjem zo

závislej činnosti v sume 6140,50 eur, t.j. 511,70 eur mesačne a zo živnosti dosiahol 500 eur. Aktuálne
je zamestnaný ako taxikár, pričom podľa potvrdení od zamestnávateľa mal za rok 2024 dosahovať
mesačný príjem 71,44 eur netto a za prvé mesiace roku 2025 príjem 80,84 eur mesačne, pričom ale
otec na pojednávaní dňa 18.06.2024 uviedol súdu, že je zamestnaný ako taxikár na dohodu s čistým
mesačným príjmom 700-800 eur, čím nielen spochybnil vierohodnosť potvrdení zamestnávateľa ale

zároveň vzbudil oprávnené pochybnosti, týkajúce sa skutočne dosahovaných príjmov otca. Vzhľadom
nato,žesúdusaskutočnépríjmyotcanepodarilozistiť(keďpríjemdeklarovanýotcomnebolpreukázaný
a zároveň príjem potvrdený jeho zamestnávateľom bol zjavne nepravdivý), súd nemohol vychádzať
pri určení výživného z reálne dosahovaného príjmu otca. Správne preto prvoinštančný súd, aplikujúc
princíp potencionality príjmu povinného rodiča (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) vychádzal z príjmu, ktorý

otec (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Zohľadniac u otca jeho vek,
viacročné pracovné skúsenosti a prax taxikára, vychádzal preto správne prvoinštančný súd z výšky
mzdy, ktorú by podľa verejne dostupných informácií zverejnených na portáli E. mohol otec v jeho profesii
dosahovaťatozákladnýminimálnyčistýplatcca950eur,sktorýmpostupomsaodvolacísúdstotožňuje.

Tvrdenie otca, že práve od piatka do nedele, ktoré dni sú pre taxikárov najbonitnejšie, nemôže pracovať
z dôvodu permanentnej víkendovej starostlivosti o maloletého syna, už nemôže obstáť vzhľadom na
zmenu úpravy styku tak ako je uvedené vyššie. Žiada sa dodať, že rodič je povinný zariadiť sa tak,
aby mohol plne využívať svoje schopnosti a možnosti pokiaľ má vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu. Ak otec nie je schopný dosahovať primerané príjmy aby mohol svojho syna živiť, je namieste,

aby zvážil iný spôsob obstarávania príjmov než doteraz.

18. Následné stanovenie výšky výživného bolo plne v súlade s obvyklou praxou súdov, keď v zmysle
dlhodobej rozhodovacej praxe tunajšieho krajského súdu sa výživné určuje obvykle v rozsahu cca
20% až 30% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného na všetky výživou odkázané osoby

s prihliadnutím na osobitosti každého prípadu (najčastejšie vek dieťaťa, mimoriadne zvýšenie nákladov
na výživu zo zdravotných alebo iných dôvodov, miera osobnej starostlivosti rodiča o dieťa, prispievanie
nad rámec súdom určeného výživného a pod.), čo pri zohľadnení potencionálneho príjmu otca vo výške
950 eur predstavuje u neho minimálnu výšku výživného na syna A. okolo 190 eur. Primeranosť
sumy výživného 180 eur vyplýva potom aj z Metodiky pre výpočet výživného zverejnenej Ministerstvom

spravodlivosti SR, v zmysle ktorej v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti ako má otec voči
maloletému A., predstavuje primerané výživné na toto jedno dieťa predškolského veku podiel z jeho
priemerného čistého mesačného príjmu vo výške 18%, čo je cca 171 eur z príjmu otca. I
z uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku,ktorá má však iba odporúčací charakter, je treba považovať súdom určené výživné za primerané
a zohľadňujúce aj ostatné osobitosti prípadu a to najmä odôvodnené potreby dieťaťa, mieru osobnej
starostlivosti každého rodiča, príjmové pomery matky.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods. 2 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil vrátane závislých výrokov VI. a VII.
Súčasne bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách odvolacieho konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

20. Pokiaľ ide o výrok II. (týkajúci sa zročného výživného) a výroky IV. a V. (týkajúce sa osobitnej úpravy
styku otca s maloletým v čase vianočných sviatkov a letných prázdnin), tieto považoval odvolací súd
rovnako za správne, avšak nevidel potrebu bližšie sa nimi zaoberať. Hoci totiž odvolanie otca smerovalo
i proti týmto výrokom, odvolateľ vo vzťahu k nim nepoužil žiadnu relevantnú argumentáciu, s ktorou by
bolo potrebné sa vysporiadať.

21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať

návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.