Rozsudok – Zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-10C/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523201141
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3523201141.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

NM-10C/29/2023

Okresný súd v Trenčíne, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: X D. C. E. B., F.. G. G., H., D. I., J. K., právne zastúpený doc.
JUDr. Zuzanou Mlkvou Illýovou PhD., advokátkou, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, proti

žalovanému: I. A., L. M., nar. XX.XX.XXXX, Trvalý pobyt: XXX XX N. XXX, právne zastúpený JUDr.
Vladimírom Fraňom, advokátom, so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o určenie
neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

2

NM-10C/29/2023

Určuje sa, že právny úkon uzatvorenia Darovacej zmluvy zo dňa 31.01.2022, uzatvorenej medzi darcom:
O. M., L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. XX, F. L., občan SR a žalovaným ako
obdarovaným, ktorou došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva z darcu na žalovaného k
nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., obec K., okres P. O. P. J., a ktoré sú
zapísané v evidencii katastra nehnuteľností vedenej Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom -
katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na

katastrálnej mape s parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 158 m2, parc. č. XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 765 m2, parc. č. XXX záhrada o výmere 1539 m2, ako aj stavby rodinný
dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX a rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX,
a ktorej vklad bol dňa 28.02.2022 povolený Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom – katastrálnym
odborom, v konaní vedenom pod č. J./XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinný.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

12

NM-10C/29/20231. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 03.05.2023 domáhal, aby súd určil, že právny úkon uzatvorenia

Darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi darcom: O. M., L. M., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom XXX XX K.
XX, F. L., občan SR a žalovanou ako obdarovanou, ktorou došlo k bezodplatnému prevodu vlastníckeho
práva z darcu na žalovanú k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území K., obec K.,
okres P. O. P. J., a ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností vedenej Okresným úradom
Nové Mesto nad Váhom - katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, ako pozemky - parcely

registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere
158 m2, parc. č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2, parc. č. XXX Záhrada o výmere
1539 m2, ako aj stavby Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX a Rodinný dom
so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX, a ktorej vklad bol dňa 28.02.2022 povolený Okresným
úradom Nové Mesto nad Váhom – katastrálnym odborom, v konaní vedenom pod č. J./XXXX, je voči
žalobcovi právne neúčinný. Návrh odôvodnil tým, že: „Žalobca má voči svojmu dlžníkovi: O. M., L.

M., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom XXX XX K. XX, F. L., občan SR (ďalej aj len ako „O. M.“ prípadne
„Dlžník“) peňažnú pohľadávku vo výške 411.719,03 EUR s príslušenstvom. Pohľadávka žalobcu voči
Dlžníkovi existuje titulom nároku žalobcu na vrátenie bezúročných peňažných pôžičiek, poskytnutých
zo strany žalobcu Dlžníkovi v priebehu rokov 2020 až 2022 bezhotovostne na bankové účty Dlžníka
vedené v A. K., B., Slovenská republika, na základe požiadaviek Dlžníka, konkrétne osemdesiatimi

(80) bankovými prevodmi, realizovanými v období od 12.05.2020 do 29.09.2022. Prehľad poskytnutých
pôžičiek žalobcu Dlžníkovi pripájame ako dôkaz v prílohe (uvedené peňažné pôžičky ďalej len ako
„Pôžičky“ a uvedená pohľadávka ďalej len ako „Pohľadávka žalobcu“). Zaplatenia Pohľadávky žalobcu
voči Dlžníkovi sa žalobca domáha v jej časti 176.919,03 EUR spolu s príslušenstvom v konaní na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, a to na základe žaloby podanej takisto dňa 03.05.2023 (ďalej

len „Vymáhacie konanie“). Znenie žaloby pripájame ako dôkaz. V tejto súvislosti považuje žalobca za
potrebné uviesť, že v prípade Vymáhacieho konania sa nejedná o spotrebiteľský spor, nakoľko tak
žalobca ako aj Dlžník sú fyzické osoby – nepodnikatelia a Pôžičky poskytnuté žalobcom O. M. ako
DlžníkovineboliposkytnutézaúčelomfinancovaniaobchodnýchaktivítDlžníka,aninaúčelyvýkonujeho
podnikateľskejčinnosti.KPohľadávkežalobcutaktiežžalobcauvádza,žetátománepochybnecharakter

žalovateľnej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať v 3 základnom súdnom konaní.
Ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmlúv o pôžičkách, uzatvorených medzi žalobcom a Dlžníkom v
priebehu rokov 2020 – 2022, ktoré boli ako reálne kontrakty zavŕšené reálnym poskytnutím peňazí
na bankové účty Dlžníka, čím vznikol záväzok Dlžníka tieto pôžičky žalobcovi vrátiť. Pôžičky Dlžník
doteraz žalobcovi ani čiastočne nevrátil, hoci bol na ich úhradu viackrát žalobcom vyzvaný v rámci

ich vzájomnej telefonickej a mailovej komunikácie, v ktorej Dlžník opakovane potvrdzoval poskytnutie
Pôžičiek a prisľúbil Pôžičky žalobcovi splatiť po zamýšľanej realizácii predaja svojho rodinného domu
na adrese K. XX, XXX XX K. (ďalej aj len „Dom“), čím mal získať prostriedky na uspokojenie žalobcu.
Z dôvodu právnej opatrnosti žalobca písomnou výzvou zo dňa 24.03.2023 osobitne písomne vyzval
Dlžníka na vrátenie všetkých Pôžičiek v lehote do 30 kalendárnych dní, na ktorú žalovaný dodnes

nereagoval. Žalobca má za to, že písomná výzva žalobcu sa dostala do sféry dispozície žalovaného
dňa 27.03.2023 a žalovaná suma sa stala splatnou márnym uplynutím 30- dňovej lehoty na zaplatenie,
určenej zo strany žalobcu, t.j. dňa 26.04.2023. V prípade Pohľadávky žalobcu tak nepochybne ide
o vymáhateľnú pohľadávku tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
v súlade s rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2022 (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 17.05.2022 sp.zn. 1VCdo/1/2022). Vo vzťahu ku vyššieuvedenej komunikácii žalobcu a
Dlžníka pred podaním žaloby žalobca pripája ako dôkazy 1x vytlačený a 1x rukou písaný list Dlžníka zo
dňa22.01.2022adresovanéžalobcovi,vktorýchDlžníkuznávaprijatiebezúročnýchpôžičiekodžalobcu,
ku dňu 22.01.2022 vyčíslených v celkovej hodnote 216.473,29 GBP, ktoré sa zároveň zaviazal uspokojiť

žalobcovi po realizácii predaja svojho Domu na adrese K. XX, XXX XX F. L., podľa tvrdenia Dlžníka
naplánovaného na deň 28.01.2022. Žalobca následne zistil, že Dlžník svoj Dom nepredal a naopak sa
bezodplatne zbavil všetkého svojho nehnuteľného majetku jeho darom na blízku osobu. Dňa 28.02.2022
bol pod č. J./XXXX Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom – katastrálnym odborom povolený vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území

K., obec K., Q. P. O. P. J., ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXX, ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXX Zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 158 m2, parc. č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2, parc.
č. XXX Záhrada o výmere 1539 m2, ako aj stavby Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc.č. XXX a Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX, a to na základe Darovacej zmluvy,
uzatvorenej medzi Dlžníkom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou (uvedené nehnuteľnosti ďalej
aj len ako „Nehnuteľnosti“; uvedená darovacia zmluva ďalej len ako „Darovacia zmluva“). Darovaciu

zmluvu žalobca nemá k dispozícii, a nemá možnosť túto získať z verejných zdrojov, z tohto dôvodu
navrhuje, aby tento dôkaz zabezpečil súd, a to dopytom na Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom –
katastrálny odbor, so sídlom Hviezdoslavova 2254/36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom. Žalobca pre
doplnenie uvádza, že podľa jeho informácii Dlžník nedisponoval v čase účinného uskutočnenia daru
svojich Nehnuteľností na žalovanú (ku dňu 28.02.2022) žiadnym iným bonitným majetkom. Žalobca

zároveň uvádza, že celková istina existujúcich Pohľadávok žalobcu voči Dlžníkovi z titulu Pôžičiek
poskytnutých od 12.05.2020 bola ku dňu 28.02.2022 vo výške 274.319,03 EUR (súčet pôžičiek v sume
EUR uvedených pod poradovým číslom 1. až 56. v prehľade pôžičiek za roky 2020 -2022). Žalobca je
presvedčený, že úkon uzatvorenia Darovacej zmluvy vykonal O. M. v úmysle ukrátiť budúce uspokojenie
Pohľadávky žalobcu a že žalovanej musel byť tento úmysel známy, prípadne ho pri náležitej starostlivosti
nevyhnutne musela rozpoznať. Žalobca poukazuje na to, že na príslušnom liste vlastníctva č. XXX pre

k.ú. K. je na všetky prevedené Nehnuteľnosti medzi ťarchami od roku 2018 (V 3849/2018) zapísané
záložné právo v prospech záložného veriteľa Tatra banka, a.s., Bratislava a zároveň od roku 2022
(Z-3795/2022) zapísané exekučné záložné právo zriadené exekútorom JUDr. Ivona Babušíková, súdny
exekútor. Ani tieto okolnosti nezabránili Dlžníkovi, aby previedol všetky svoje Nehnuteľnosti bezodplatne
na žalovanú, čím sa zbavil celého svojho majetku a ukrátil budúce uspokojenie Pohľadávok žalobcu.

Vzhľadom k skutočnosti, že medzi O. M. a žalovanou je vzťah strýka a netere, žalobca má za to, že
ide o blízke osoby tak ako ich definuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 116 a 117, pri ktorých
sa úmysel O. M. ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle,
prezumujú. Skutočnosť, že v prípade daru Nehnuteľností z Dlžníka na žalovanú išlo o fingovaný a
účelový prevod s cieľom ukrátiť veriteľov bez akýchkoľvek pochybností preukazuje písomné vyhlásenie

žalovanej zo dňa 27.10.2022, v ktorom táto potvrdzuje, že Dom na adrese K. XX (t.j. Rodinný dom so
súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX) naďalej patrí C. O. M. a dáva mu súhlas realizovať jeho predaj.
Inými slovami povedané, účelovým uzavretím napadnutej Darovacej zmluvy Dlžník formálne právne
previedol Nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej ako blízkej osoby, čím sťažil uspokojenie žalobcu
aj iných svojich veriteľov (keďže Nehnuteľnosti od 28.02.2022 právne vlastní tretia osoba odlišná od

Dlžníka, ktorá Dlžníkovi za prevod neposkytla žiadnu protihodnotu), pričom Dlžník s Nehnuteľnosťami
naďalej disponuje a jednu z nich (Dom na adrese K. XX) užíva ako svoje bydlisko. Z vyššie uvedených
skutočnostíadôkazovnadobudolžalobcapresvedčenie,žeúkonuzatvoreniaDarovacejzmluvyvykonali
Dlžník O. M. a žalovaná výlučne účelovo v úmysle ukrátiť žalobcu a iných veriteľov Dlžníka, pričom o
tomto zámere Dlžníka mala žalovaná bezpochyby plnú vedomosť. Žalobca zároveň nevie o akomkoľvek

inom majetku O. M., ktorý by v prípade jeho úspechu v spore o zaplatenie Pohľadávky žalobcu mohol byť
použitý na uspokojenie tejto pohľadávky. Práve naopak z komunikácie s Dlžníkom pred podaním žaloby,
skôr vyplýva, že tento žiadnym iným takýmto majetkom (obdobnej hodnoty a bonity) nedisponuje, pričom
je zrejmé, že Dlžník má viacerých iných veriteľov. Na základe uvedeného je žalobca presvedčený, že v
danej veci sú splnené všetky podmienky, ktoré ustanovenie § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

vyžaduje pre určenie právnej neúčinnosti Darovacej zmluvy voči nemu, keďže: - žalobca má voči C. O.
M. vymáhateľnú pohľadávku, ktorou je Pohľadávka žalobcu, ktorej zaplatenia sa v jej časti 176.919,03
EUR žalobca domáha vo Vymáhacom konaní; - O. M. uzatvoril so žalovanou Darovaciu zmluvu, ktorou
bezodplatne previedol svoj jediný nehnuteľný majetok značnej hodnoty na žalovanú, čím došlo k úbytku
na majetku O. M., ktorý bráni budúcemu čo len čiastočnému uspokojeniu Pohľadávky žalobcu; - Úkon

uzatvorenia Darovacej zmluvy bol vykonaný v posledných troch rokoch pred podaním tejto žaloby
(vecnoprávne účinky tento úkon nadobudol dňa 28.02.2022); - Úkon uzatvorenia Darovacej zmluvy
bol vykonaný medzi blízkymi osobami (strýko a neter), v dôsledku čoho sa vedomosť žalovanej o
úmysle O. M. ukrátiť uzatvorením Darovacej zmluvy uspokojenie Pohľadávky žalobcu prezumuje. -
Zjavnú účelovosť uzatvorenia Darovacej zmluvy a vedomosť žalovanej o účelovosti daru Nehnuteľností

na ňu, preukazuje písomné vyhlásenie žalovanej zo dňa 27.10.2022, v ktorom potvrdzuje že jedna z
prevedených Nehnuteľností je stále vo vlastníctve Dlžníka, ktorý je s ňou oprávnený nakladať.“

2. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 29.05.2023 uviedol nasledovné: „Žalobca vo svojom návrhu
uviedol, že má dlžníka, ktorým je môj strýko O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX

K., F. L., voči ktorému má pohľadávku vo výške 411.719,03 EUR. Žalobca v danej veci inicioval tiež
konanie podaním žaloby na zaplatenie sumy 176.919,03 EUR voči dlžníkovi a rovnako tak podal žalobu
na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou strýko na mňa previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území K., zapísaných na LV č. XXX (dva rodinné domy, dva zastavané pozemkya priľahlý pozemok). V prvom rade sa chcem vyjadriť k tej časti, kde žalobca mňa ako vlastníčku vyššie
spomenutých nehnuteľností zažaloval za účelom určenia neplatnosti darovacej zmluvy, na základe
ktorej katastrálny odbor dňa 28.02.2022 zavkladoval vlastnícke právo zo strýka na mňa ako žalovanú v

predmetnej veci. Žalobcove tvrdenia ohľadom strýkových dlhov a dôvodom, prečo voči nemu pristúpil
tak, že vo veci podal žalobu na súd, tak tieto skutočnosti mne neboli známe. Uvádzam, že síce som so
strýkom v príbuzenskom vzťahu, čo samozrejme nemožno nijako poprieť, avšak sa vyslovene ohrádzam
voči vyjadreniam, ktoré navodili predstavu, že ja som o finančných problémoch môjho strýka vedela
a takýmto spôsobom mu „pomohla" zbaviť sa dlhov, čo tu evidentne žalobca vo svojich vyjadreniach

uvádza. Mne je žalobca neznámy, neviem ani kto to je, v živote som sa s ním nestrela, nevidela som ho,
nič. Nerozumiem, prečo by som ja mala figurovať ako žalovaná, keďže predmetné nehnuteľnosti som
nadobudla s tým vedomím, že som od strýka očakávala, že si chcel svoj majetok nejakým spôsobom
upratať, keďže nemá deti ani manželku a ja som bola vždy s ním v dobrom rodinnom vzťahu. Nehovoriac
o tom, že strýko ostal v tomto dome aj bývať, hoci na mňa vlastníctvo k nemu previedol. Nemala som
nijaký dôvod spochybňovať úmysly a konanie svojho strýka, nemala som nikdy nato nijaký dôvod,

preto považujem vyjadrovanie žalobcu voči mojej osobe za až príliš radikálne a hlavne za nepravdivé.
Darovaciu zmluvu som podpísala slobodne, bez nátlaku a bez toho, aby som vedela o tom, že sa
tu deje niečo, čo je momentálne namierené voči mojej osobe a vytvára to celé o mne predstavu, že
som sa dopustila vedome niečoho, čo sa tu snaží žalobca súdu nahovoriť. Vyslovene sa ohrádzam
voči tvrdeniu žalobcu, kde uvádza, že na základe písomného vyhlásenia zo dňa 27.10.2022, kde som

uviedla, že dom, kde momentálne strýko žije, že je jeho vlastníkom a že ja som mu dala povolenie na
to, aby ho mohol predať, že toto je dôkaz, na základe ktorého možno usudzovať, že ide o nafingovaný
prevod vlastníctva tak, aby sa strýko vyhol splateniu svojich dlhov voči žalobcovi. Priznám sa, ja nie
som právnik, nerozumiem týmto veciam tak, aby som si dovolila spochybňovať niekoho vyjadrenia, no
možno aj ked' to tak vyzerá, ja som nemala žiadny bočný úmysel ukrátiť hocikoho a určite by som

nemala záujem o to, aby som sa nakoniec stala ja tou, ktorá je teraz žalovaná na súde. To, že som
dovolila strýkovi, aby predal dom, ktorý som už vlastnila ja predsa neznamená, že som súhlasila s
nejakým podvodným konaním, ktorým som strýkovi chcela pomôcť, aby nemusel zaplatiť svoje dlhy
žalobcovi. Ja som s týmto postupom súhlasila preto, lebo vôbec nerozumiem trhu s nehnuteľnosťami,
nemám ani predstavu, za koľko sa takéto nehnuteľnosti predávajú a ani ako sa predávajú. Ja som pri

celom procese figurovala pri dobrovoľnom podpise darovacej zmluvy a to bolo všetko. Myslím si, že
ako dobromyseľný vlastník nehnuteľnosti predsa nemôžem byť ukrátená o niečo, čo som nadobudla
dobromyseľne, vážne a vedome a bez postranných úmyslov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že tomu tak nie je,
potom bude musieť dokázať, že sa mýlim ja. Je zarážajúce, akým jednoznačným spôsobom sa žalobca
ku mne vo svojich stanoviskách vyjadruje ako k osobe, ktorej konanie malo byt' tým protizákonným a

tým, ktoré malo zákon obchádzať. Nie, nie je tomu tak. Ešte raz opakujem, strýko mal svoju minulosť,
ja predsa nemôžem o všetkom vedieť a ani mi nikto nemôže klásť za vinu, že neviem o jeho dlhoch
voči mne cudzím ľuďom. Ako som uviedla, nikdy som sa nezaujímala o strýkove dlhy, pretože mňa
sa to netýka. Ďalej popieram, že išlo o účelový prevode vlastníckeho práva, pretože to by som potom
o týchto skutočnostiach musela vedieť, čiže nie, nešlo o účelový prevod a pokiaľ žalobca uvádza,

že keďže sme rodinní príslušníci a prezumuje sa, že som o tomto musela vedieť, nie sme v takom
blízkom vzťahu, aby so mnou strýko preberal každú jednu záležitosť zo svojho života. Pokiaľ by mal
byt' tento argument súdom prijatý, potom by som o komkoľvek z mojej rodiny mohla tvrdiť to isté, čo
je nereálne. Dom a ďalšie nehnuteľnosti mi strýko daroval. Následne teraz som žalovaná ja, hoci s tou
vecou nemám nič spoločné, preto som sa rozhodla, že sa k tejto žalobe vyjadrím, pretože žalobcove

tvrdenia sú klamlivé. Žalobca tiež uviedol, že strýko sa s ním dohadoval na platení pohľadávok, ktoré
voči nemu žalobca mal. Ale predsa ja nie som strýko, ja som si od žalobcu nič nepožičala, nič som od
neho nechcela. Ja som v tomto vzťahu subjektom, ktorý s danou vecou nemá nič spoločné. K vydaniu
Uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie, ktorým mi súd zakázal nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami uvádzam, že tu neexistuje dôvodná obava z ohrozenia exekúcie a ani tu neexistuje

dôvod na to, aby sa bezodkladne upravili pomery, keďže ako som uviedla, ja som s dlhmi môjho strýka
nemala nič spoločné, nevedela som o nich. Nemám dôvod dané nehnuteľnosti predať a ani ich nijako
zaťažiť pretože som pomohla strýkovi v tom, aby v jednom dome mohol bývať, ved' predsa mi ten dom
daroval, tak prečo by som mala mať úmysel ho predať, ked' som mu tam dovolila naďalej žiť? To, že som
mu dovolila nejaký majetok predať, áno, finančne by to každému z nás pomohlo, ale to neznamená, že

toto konanie bolo priznaním toho, že som pomohla strýkovi v ukrátení svojich veriteľov, teda ani žalobcu.
Pri prevode vlastníctva dokonca aj veriteľ Tatra banka, a. s. dala strýkovi súhlas na prevod, teda aj po
speňažení týchto nehnuteľností by bola banka vyplatená prednostne ako záložný veriteľ, teda iste by
mala dôvod pri akejkoľvek pochybnosti takýto súhlas neposkytnúť. V tomto dome býva okrem strýka ajjeho mama s otcom a dedkova sestra, dôchodcovia, teda rozhodne neplánujem akokoľvek nakladať s
týmito nehnuteľnosťami, ved' by nemali kam ísť. Taktiež popieram, že išlo o akúkoľvek časovú súvislosť
medzi uznaním dlhu a prevodom vlastníckeho práva v môj prospech, pretože o týchto skutočnostiach

som nevedela a ani nemohla vedieť preto považujem aj toto vyjadrenie žalobcu na moju osobu za
účelové a nijako nepreukázané. „osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou
stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený údajom z verejnej, štátom vedenej evidencie,
musí byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana." (11. ÚS 77/2000 z 23. januára 200) „Vo
svojom náleze ústavný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Českej republiky,

predovšetkým na nález sp. zn. Ill. ÚS 247/14 z 28. januára 2016, v ktorom Ústavný súd Českej republiky
zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
právadobromyseľnýmnadobúdateľom,ktorémutrebaposkytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzoval
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu,
ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné

súdypovinnédôsledneposúdiťsohľadomnaindividuálneokolnostikaždéhoprípadu.Potomužzistenie,
že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu." Na strane druhej
chápem, že žalobcovým záujmom je zaplatenie pohľadávok, ktoré tvrdí, že voči môjmu strýkovi má, no
v tomto prípade ide o moju osobu a moje vlastníctvo, ktoré som, ako som už uviedla skôr, nadobudla
dobromyselhe, v dobrej viere a bez akýchkoľvek postranných úmyslov, jednoducho tu musí žalobca

dokázatl že tomu tak bolo, inak považujem jeho vyjadrenia za klamlivé. Na základe vyššie uvedeného
preto navrhujem, aby súd predmetné Uznesenie č. k. 10C/29/2023-60 ako nezákonné a nedôvodné
zrušil a žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.“

3. V podaní došlým súdu dňa 31.05.2023 žalovaný opravil a doplnil svoje podanie tak, že uviedol, že

v skutočnosti O. M. nie je v príbuzenskom pomere k žalovanému, je to strýko manžela žalovaného.

4. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 22.06.2023 uviedol nasledovné: „Žalobou vo veci samej
zo dňa 03.05.2023 sa žalobca domáha určenia neúčinnosti Darovacej zmluvy, ktorou došlo dňa
28.02.2022 k bezodplatnému prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam z dlžníka žalobcu O.

M., L. M., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom XXX XX K. XX, F. L., občan SR (ďalej v texte len ako
„O. M.“ prípadne „Dlžník“) na žalovanú. Žalobca svoju žalobu postavil na základných a zásadných
skutkových tvrdeniach a argumentácii, ktorú možno v skratke zhrnúť nasledovne: i. Žalobca má voči
Dlžníkovi peňažnú pohľadávku vo výške 411.719,03 EUR s príslušenstvom, titulom nároku žalobcu
na vrátenie bezúročných peňažných pôžičiek, poskytnutých zo strany žalobcu Dlžníkovi v priebehu

rokov 2020 až 2022 (ďalej v texte len ako „Pohľadávka žalobcu“). Zaplatenia Pohľadávky žalobcu
voči Dlžníkovi sa žalobca domáha v jej časti 176.919,03 EUR spolu s príslušenstvom v samostatnom
súdnom konaní (ďalej len „Vymáhacie konanie“). ii. Pohľadávka žalobcu má charakter žalovateľnej
pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní. iii. O. M.
uzatvoril so žalovanou Darovaciu zmluvu, ktorou s účinnosťou ku dňu 28.02.2022 bezodplatne previedol

svoj jediný nehnuteľný majetok značnej hodnoty na žalovanú, čím došlo k úbytku na majetku O.
M., ktorý bráni budúcemu čo len čiastočnému uspokojeniu Pohľadávky žalobcu, ktorej istina v čase
účinnosti Darovacej zmluvy bola vo výške 274.319,03 EUR. iv. Úkon uzatvorenia Darovacej zmluvy
bol vykonaný v posledných troch rokoch pred podaním žaloby vo veci samej. v. Dlžník nedisponoval
v čase zavkladovania Darovacej zmluvy (28.02.2022) žiadnym iným bonitným majetkom, ktorý by v

prípade úspechu žalobcu vo Vymáhacom konaní mohol byť použitý na uspokojenie Pohľadávky žalobcu.
vi. Medzi O. M. a žalovanou je vzťah strýka a netere, ergo ide o blízke osoby tak ako ich definuje
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 116 a 117, pri ktorých sa úmysel O. M. uzavretím Darovacej
zmluvy ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, ako aj vedomosť žalovanej o tomto úmysle, prezumujú. vii.
Skutočnosť, že v prípade Darovacej zmluvy išlo o fingovaný a účelový prevod s cieľom ukrátiť žalobcu

ako veriteľa preukazuje písomné vyhlásenie žalovanej zo dňa 27.10.2022, v ktorom táto potvrdzuje, že
dom na adrese K. XX (ako jedna z Nehnuteľností prevedených Darovacou zmluvou) naďalej vlastní
Dlžník a žalovaná mu dáva súhlas realizovať jeho predaj. viii. Účelovým uzavretím Darovacej zmluvy
Dlžník formálne právne previedol Nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej ako blízkej osoby, čím sťažil
uspokojenie žalobcu aj iných svojich veriteľov (keďže Nehnuteľnosti od 28.02.2022 právne vlastní tretia

osoba odlišná od Dlžníka, ktorá Dlžníkovi za prevod neposkytla žiadnu protihodnotu), pričom Dlžník
s Nehnuteľnosťami naďalej disponuje a jednu z nich (dom na adrese K. N. XX) dokonca užíva ako
svoje bydlisko. Žalovaná sa k žalobe vo veci samej vyjadrila písomne Vyjadrením zo dňa 26.05.2023
(ďalej v texte len ako „Vyjadrenie“) a následne toto svoje vyjadrenie upravila Opravou vyjadrenia zodňa 31.05.2023 (ďalej v texte len ako „Oprava vyjadrenia“). Žalovaná vo svojom Vyjadrení nielen
že nepoprela podstatné skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, ale dokonca viaceré zásadné tvrdenia
žalobcupotvrdilasvojouvlastnouargumentáciou.ŽalovanávoVyjadrenízároveňneprezentovalažiadnu

hmotnoprávnu námietku, nepredložila žiaden návrh na vykonanie dokazovania ani neuviedla žiadne
námietky k návrhom dokazovania zo strany žalobcu v žalobe. Z Vyjadrenia je zrejmé, že žalovaná
si nesprávne vyložila účel a predmet žaloby vo veci samej, keď v úvode Vyjadrenia uvádza, že bola
zažalovaná za účelom určenia neplatnosti Darovacej zmluvy. Žalovaná zároveň viackrát vo Vyjadrení
prezentuje svoje prekvapenie nad tým, prečo je žalovanou v prebiehajúcom konaní, keď žalobcovi nič

nedlží a s vecou takpovediac „nič nemá“. Obsah Vyjadrenia žalovanej priamo podporuje rozhodujúce
tvrdenia žalobcu v žalobe a jeho argumentáciu o účelovosti a odporovateľnosti napadnutej Darovacej
Zmluvy, a to nasledovným spôsobom: i) V prvom odseku na str. 2 Vyjadrenia žalovaná priamo potvrdzuje
svoj príbuzenský vzťah s Dlžníkom, ktorého označuje ako svojho strýka, cit. „síce som so strýkom v
príbuzenskom vzťahu, čo samozrejme nemožno nijako poprieť“ a aj následne opakovane v ďalších
častiach svojho Vyjadrenia Dlžníka označuje ako strýka, čím potvrdzuje jedno zo zásadných tvrdení

žalobcu.ii)Vprvomodsekunastr.2Vyjadreniažalovanázároveňpotvrdzujetvrdeniažalobcu,ženešloo
klasický dar ale o účelový prevod nehnuteľností, pričom Nehnuteľnosti naďalej užíva Dlžník keď uvádza,
cit. „Nerozumiem, prečo by som ja mala figurovať ako žalovaná, keďže predmetné nehnuteľnosti som
nadobudla s tým vedomím, že som od strýka očakávala, že si chcel svoj majetok nejakým spôsobom
upratať, keďže nemá deti ani manželku a ja som bola vždy s ním v dobrom rodinnom vzťahu. Nehovoriac

o tom, že strýko ostal v tomto dome aj bývať, hoci na mňa vlastníctvo k nemu previedol.“ iii) V
druhom odseku na str. 2 Vyjadrenia žalovaná potvrdzuje existenciu svojho písomného vyhlásenia zo dňa
27.10.2022 aj jeho obsah, keď uvádza cit. „na základe písomného vyhlásenia zo dňa 27.10.2022 kde
som uviedla, že dom, kde momentálne strýko žije, že je jeho vlastníkom a že ja som mu dala povolenie
na to, aby ho mohol predať...“ iv) V treťom odseku na str. 2 Vyjadrenia žalovaná opäť potvrdzuje

podstatnú argumentáciu žalobcu, keď uvádza, že cit. „To, že som dovolila strýkovi, aby predal dom,
ktorý som už vlastnila ja predsa neznamená, že som súhlasila s nejakým podvodným konaním, ktorým
som strýkovi chcela pomôcť, aby nemusel zaplatiť svoje dlhy žalobcovi. Ja som s týmto postupom
súhlasila preto, lebo vôbec nerozumiem trhu s nehnuteľnosťami, nemám ani predstavu, za koľko sa
takéto nehnuteľnosti predávajú a ani ako sa predávajú.“ v) V druhom odseku na strane 3 Vyjadrenia

si žalovaná odporuje vo vlastnej argumentácii ale znova priznáva, že Dlžník v jednej z prevedených
Nehnuteľností naďalej býva a má od žalovanej súhlas ju predať, keď uvádza., cit. „Nemám dôvod dané
nehnuteľnosti predať a ani ich nijako zaťažiť, pretože som pomohla strýkovi v tom, aby v jednom dome
mohol bývať, veď predsa mi ten dom daroval, tak prečo by som mala mať úmysel ho predať, keď
som mu tam dovolila naďalej žiť? To, že som mu dovolila nejaký majetok predať, áno, finančne by to

každému z nás pomohlo...“ V skratke možno zhrnúť, že sama žalovaná vo Vyjadrení potvrdzuje, že
Darovacou zmluvou došlo k bezodplatnému formálnemu “uprataniu“ Nehnuteľností z vlastníctva Dlžníka
do vlastníctva žalovanej ako jeho blízkej osoby, ktorá s Nehnuteľnosťami nemá ani nemala nikdy záujem
nakladať ako s vlastnými, ani ich užívať, pričom Dlžník v jednej z prevedených Nehnuteľností (dom na
adrese K. N. XX) naďalej býva a žalovaná dokonca dala Dlžníkovi výslovný súhlas uskutočniť jej ďalší

predaj.Žalobcamázato,žeobsahVyjadreniabezďalšiehopotvrdzuje,ževdanejvecisúsplnenévšetky
podmienky, ktoré ustanovenie § 42a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre určenie právnej
neúčinnosti Darovacej zmluvy voči žalobcovi a takpovediac ide o „učebnicový“ príklad odporovateľného
právneho úkonu. Napriek tomu žalobca z opatrnosti popiera ako nepreukázané a nepodložené skutkové
tvrdenia žalovanej obsiahnuté vo Vyjadrení: - že žalovaná nevedela o žiadnych dlhoch Dlžníka voči

žalobcovi, - že veriteľ Tatra banka, a.s. dal súhlas Dlžníkovi súhlas na prevod Nehnuteľností. Čo sa týka
obsahu Opravy vyjadrenia žalovanej zo dňa 31.05.2023, došlo v ňom k zmene argumentácie žalovanej
v tom, že Dlžníka začala namiesto “strýka“ označovať ako “manželovho strýka“ a na viacerých miestach
poprela blízky príbuzenský pomer s Dlžníkom. Zároveň bol doplnený odsek na str. 2 (bez interpunkcie)
kde žalovaná tvrdí, že sa s Dlžníkom nevideli od darovania Nehnuteľností, že Dlžník je psychiatrický

pacient, že sa 2x pokúsil o samovraždu, že Dlžník jej daroval Nehnuteľnosti lebo nemá rodinu ani deti,
že žalovaná nevedela o dlhoch Dlžníka a i. Dovolíme si vysloviť podozrenie, že Opravu vyjadrenia spísal
samotný Dlžník a nejde o tvrdenia žalovanej. Zároveň považujeme za nemysliteľné a zároveň v rozpore
s ust. §150 ods. 1 CSP, aby žalovaná 26.05.2023 označovala Dlžníka vo Vyjadrení za svojho strýka
a 31.05.2023 už “len“ za strýka svojho manžela. Tvrdenia žalovanej doplnené v Oprave vyjadrenia,

že Dlžník je strýko jej manžela a iné uvedené v predchádzajúcom bode 11., popierame en bloc ako
nepreukázané a nepodložené. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrváva v celom rozsahu na žalobe
podanej vo veci samej dňa 03.05.2023 a navrhuje, aby jej konajúci súd v celom rozsahu vyhovel a
zároveň zaviazal žalovanú na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“5. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 29.05.2023 uviedol nasledovné: „Žalovaná sa naďalej
nestotožňuje s žalobou a považuje ju za nedôvodnú. V prvom rade žalovaná opätovne uvádza, že dlžník

O. M. je skutočne strýkom jej manžela R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, a nie jej strýkom.
Nakoľko žalovaná nie je príbuznou dlžníka O. M. v priamom rade a rovnako by jeho ujmu dôvodne
nepociťovala ako vlastnú ujmu, nejde tak v danom prípade o osoby blízke v zmysle ust. § 116 a 117
Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť vie potvrdiť manžel žalovanej ako aj O. M.. Podľa § 42a ods.
2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. V tomto
prípade teda platí, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa musel byť druhej strany známy. Dôkazné
bremeno v takomto prípade prechádza na žalobcu a ten je povinný preukázať, že žalovanej musel byť

úmysel dlžníka známy. Za takéto preukázanie nemožno považovať vyjadrenie žalovanej, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudla s tým vedomím, že očakávala, že si chcel svoj majetok nejakým spôsobom
upratať. Dlžník O. M. nemá manželku, ani deti a žalovaná dlžníkov krok chápala, ako usporiadania
svojho majetku pre prípad smrti. Nemala absolútne žiadnu vedomosť o tom, že by O. M. niekomu dlžil
finančné prostriedky. Po uzavretí darovacej zmluvy sa žalovaná s dlžníkom O. M., ako darcom, dohodla,

že v darovanej nehnuteľnosti môže bývať. Žalobcom uvádzané písomné vyhlásenie žalovanej, že dáva
dlžníkovi povolenie na predaj nehnuteľnosti, nevyvoláva žiaden právny účinok. Vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti je žalovaná a vyhlásenie nemá ani charakter plnej moci na predaj nehnuteľnosti. O
skutočnosti, že žalobca si uplatnil voči O. M. svoj nárok vo výške 176.919,03,- Eur, z titulu pôžičky,
súdnou cestou, takisto žalovaná nemala žiadnu vedomosť. Uvedenú skutočnosť sa dozvedela až zo

samotnej žaloby. Následne sa žalovaná informovala u O. M. o tomto prebiehajúcom konaní, pričom sa
dozvedela, že súdne konanie je skutočne vedené na Okresnom súde Trenčín, pobočka Nové Mesto nad
Váhom pod č. k. 10C/28/2023, a že O. M. uvedený žalobcov nárok neuznáva v plnom rozsahu. Žalovaná
jetohonázoru,žerozhodnutievkonaníozaplateniesumy176.919,03,-Eursprísl.budemaťvýznampre
rozhodnutiesúduvoveciourčenieneúčinnostiprávnehoúkonu,nakoľkovprípadezamietnutiauvedenej

žaloby, stráca žalobca v tomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby
súd konanie vedené pod sp. zn. NM-10C/29/2023 prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej
na Okresnom súde Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom, č. k. NM-10C/28/2023.

6. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní zo dňa 19.03.2024 spresnil žalobný petit v tom

smere, že špecifikoval dátum 31.01.2022, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy.

7. Právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní zo dňa 19.03.2024 uviedol, že na podklade
vykonaného dokazovania má za to, že neboli splnené podmienky odporovateľnosti medzi úkonom O.
M. a žalovaného a to z nasledovných dôvodov. Žalobca svoju žalobu postavil na tom, že vzťah medzi O.

M. a žalovanou možno definovať ako vzťah medzi dvoma blízkymi osobami. V konaní bolo nepochybne
vyvrátené, že táto podmienka nebol splnená. Žalovaná nie je vo vzťahu k O. M. príbuzenskom ani
v inom obdobnom vzťahu. Nemožno ani súhlasiť, že by ujmu, ktorú by utrpela žalovaná pociťovala
ako ujmu vlastná a to z dôvodu, že sa prakticky takmer nestretávajú. Nemá žiadne spoločné záujmy.
Námietka, že O. M. je krstným otcom jedného z viacerých detí žalovanej ešte neznamená, že ide o blízky

vzťah. Ani v tomto smere sa nepreukázala nejaká výnimočná snaha vzájomnosti medzi žalovanou a O.
M.. V konaní síce bolo predložených viacerých listinných dokladov, ktoré sa týkali žalovanej alebo jej
manžela, čo ale nebolo preukázané, že žalovaná mala o týchto podkladoch vedomosť. V tomto smere
neboli predložené žiaden doklady ani dôkazy. Teda je na mieste namietať, že žalovaná o nich nemala
žiadnu vedomosť. Nechce sa vyjadrovať k úmyslu O. M.. Toto ani nie je predmetom tohto konania,

čo je ale podstatné, či žalovaná vyvinula náležitú starostlivosť, prečo O. M. sa rozhodol jej darovať
nehnuteľnosti.Podľajehonázoružalovanánemohlaodkiaľvedieť,žeO.M.mádlhy.O.M.považovalaza
scestovaného, ktorý nemal nikdy problémy s peniazmi. Keď jej navrhol, prečo chce na ňu nehnuteľnosti
previesť, tak sa zaujímala o úver, resp. o záložnom práve, ktorý je na týchto nehnuteľnostiach. O.
M. jej tieto doklady predložil a oznámil jej ako sa bude úver splácať. Má za to, že žalovaná prijala

nehnuteľnosť s dobrým úmyslom ako aj pocitom, teda nebolo preukázané, že si nesplnila svoju náležitú
starostlivosť. Ak protistrana namieta, že tento jej postoj bolo možné zistiť z podania, resp. podaní,
ktoré uviedla k žalobe, tak musí žiadať, aby súd na tieto vyjadrenia neprihliadal, nakoľko sú pre tento
prípad irelevantné. Nie je podstatné akú vedomosť a informácie mala žalovaná v čase podania žaloby.V konaní bolo potrebné preukázať aké informácie mala žalovaná v čase podpísania darovacej zmluvy.
V tomto smere neboli navrhnuté ani predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že by žalovaná
mala vedomosť o dlhoch O. M. alebo že by nekonala s náležitou starostlivosťou. V tomto smere neboli

predložené žiadne dôkazy, že by mohla vedieť čokoľvek o ukrátení veriteľa a to žalobcu. Na podklade
týchto všetkých dôkazov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom strán sporu a svedka na
nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Žalobca ako veriteľ voči O. M. ako dlžníkovi mal ku dňu 28.02.2022 vymáhateľnú pohľadávku
minimálne vo výške 176.919,03 Eur, pričom rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. NM-10C/28/2023 zo
dňa 23.01.2024 bola uložená povinnosť O. M. zaplatiť žalobcovi 411.719,03 Eur, spolu s 8,5 % ročným
úrokom z omeškania, zo sumy 411.719,03 Eur od 27.04.2023 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 16.02.2024 a vykonateľnosť dňa 20.02.2024.

10. Dňa 31.01.2022 O. M. previedol darovacou zmluvou na žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území K., obec K., okres P. O. P. J., ktoré sú zapísané v evidencii katastra nehnuteľností
vedenej Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom - katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX,
ako pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s parc. č. XXX Zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 158 m2, parc. č. XXX Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 765 m2, parc. č. XXX
Záhrada o výmere 1539 m2, ako aj stavby Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX a
Rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 28.02.2022.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v roku 2022 bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom
znalec ohodnotil nehnuteľnosti na sumu 258.000,- Eur.

12. Dňa 19.01.2022 Tatrabanka, a.s. vyslovila súhlas s prevodom žalovaných nehnuteľností do
výlučného vlastníctva žalovaného na podklade úverovej zmluvy zo dňa 18.12.2018 č. XXXXXXXXXX.

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že úver doteraz spláca O. M., nehnuteľnosti využívajú rodičia O.
M., pričom žalovaný tieto nehnuteľnosti nijako nevyužíva, nehradí žiadne výdavky súvisiace s týmito
nehnuteľnosťami ani sa k nehnuteľnostiam nespráva ako vlastník.

13. Dňa 27.10.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že dom patrí O. M. a má jeho plné zvolenie ho predať.

Túto skutočnosť potvrdil žalovaný vo svojom prvom podaní, ktoré napísal na súd.

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný nie je v pokrvnom príbuzenskom pomere s O. M.
v príbuzenskom pomere je iba manžel žalovaného, ktorý je vo vzťahu k O. M. jeho synovcom, pričom
zároveň O. M. je krstným otcom jedného z detí žalovaného.

15. Medzi stranami sporu zostalo sporné, či žalovaný bol blízkou osobou O. M., z akého dôvodu O. M.
daroval nehnuteľnosti žalovanému a či žalovaný v čase darovania nehnuteľnosti mal vedomosť o tom,
že O. M. bol dlžníkom žalobcu a či chcel ukrátiť svojho veriteľa.

16. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že skôr ako by začal, chcel by požiadať, aby
mohol pristúpiť k súdu a ukázať správu ohľadom žalovanej, čo mu bolo umožnené, za účasti všetkých
prítomných. Žalobca predložil kópiu občianskeho preukazu žalovanej, ktorú obdržal dňa 28.10.2022
o 06:33 hod. K tejto kópii OP bol aj pripojený nasledovný text v angličtine: Potvrdzujem svojím podpisom,
že dávam súhlas O. M., nar. X.X.XXXX k predaju domu K. XX. Dom mu patrí a má môj plný súhlas,

aby tento dom predal. Ďalej uviedol, že od roku 2021 na všetkých platformách internetových s O. M.
komunikoval, že vráti mu peniaze po tom, čo príde k odpredaju žalovaných nehnuteľností a ak by sa
aj stalo, že hodnota nehnuteľností by nepokryla jeho pôžičku, tak bola medzi nimi dohoda, že túto
by potom naďalej splácal v mesačných splátkach. Vo februári 2022 došlo k prevodu nehnuteľností
na žalovanú. Jemu bolo povedané, že ide o neter pána M. a že táto skutočnosť nebráni tomu, aby

sa nehnuteľnosti predali. On sa až neskôr dozvedel, že O. M. nevie tieto nehnuteľnosti predať bez
žalovanej. Nie je síce právne erudovaný ale považuje za nevšedné, ak niekto prevádza nehnuteľnosti,
ktoré sú zaťažené záložným právom. Z prirodzenosti veci je možné očakávať, že žalovaná by sa opýtala,
prečo tak robí. Jeho by napadalo len jedno zdôvodnenie, že pán M. vyhral v lotérii, čo sa ale podľaneho nestalo. Pán M. robí v hotelovom a reštauračnom priemysle a jeho príjmy nie sú také, aby sa
bezdôvodne mohol zbaviť svojich hodnôt a aktív. Preto je presvedčený, že toto sa udialo, len z toho
dôvodu, aby ho ukrátil na jeho pohľadávke. So žalovanou sa nestretli nikdy osobne, ani nikdy nehovorili

cez whatsapp a s vysokou pravdepodobnosťou ani písomne, elektronicky a to na 99%. To tvrdí len z toho
dôvodu, že korešpondencia bola veľmi rozsiahla s pánom M.. Pán M. vždy hovoril o neteri, pre neho to
znamenalo, že ide o rodinného príslušníka. O tomto tiež medzi nimi prebehla elektronická komunikácia,
vedel by to dohľadať. Komunikoval aj s inými ľuďmi. Na konkrétne mená si nepamätá. Ak by si aj mal
niekoho niekedy vybaviť, asi by to bol R. A.. Ak to bude súd považovať za potrebné, vie si pozrieť svoju

elektronickú komunikáciu, či by tam niekoho našiel alebo nie.

17. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k O. M..
Má ale manžela R. A. a vie, že O. M. je jeho strýko. S R. sú manželia 13 rokov. Majú dve deti. Stretávajú
sa len veľmi zriedka. Pamätá si, že jedného dňa prišiel za nami O. M. a povedal jej, konkrétne jej, že
prevedie na ňu nehnuteľnosti. Ona sa pýtala prečo a vydedukovala z toho, že O. je homosexuál. Rodina

sa mu obrátila chrbtom a nebude mať žiadneho dediča. Ona sa ďalej pýtala, či je tam nejaký úver. On
jej povedal, že banka má tam úver. Nakoniec sa dohodli tak, že v tomto dome zostanú O. rodičia. Tí
budú platiť výdavky spojené s týmto domom a O. si dospláca úver v banke. Preto s týmto súhlasila.
Čo sa týka žalobcu, tak o tom, že existuje, sa dozvedela až vtedy, keď jej prišli papiere zo súdu. Ona
kontaktovala O. a pýtala sa ho, že čo to má znamenať a že či treba niečo platiť. On jej povedal, že

sa nemusí ničoho báť, že to nie je žiaden podvod. Na ich právneho zástupcu sa obrátili po tom, čo
zastupoval O. M.. Z jej pohľadu ju vôbec nezaujímalo, čo má O. rozrobené s pánom žalobcom. Ona
o tom nič nevie. Pochopila to tak, že O. M. chcel, aby nehnuteľnosti nezdedil niekto cudzí, keďže je
vysoký predpoklad, že nebude mať svojich žiadnych potomkov, vzhľadom na jeho sexuálnu orientáciu.
Vyjadrenie k žalobe písali s mužom. Možno tam aj niečo poplietli. Napr. poplietli to, že uviedli, že je

neter O. M.. Bola dohoda, že tam zostanú O. rodiča, ktoré už sú osoby vyššieho veku. Majú viac ako
70 rokov. Boli dohodnutí, že títo rodičia tam dožijú a ak by napr. prestali splácať úver alebo poplatky,
tak by sa nehnuteľnosť predala, úver vyplatil a niečo by hádam zostalo. Čo sa týka predaja, tak takéto
veci nepodpisovala. Dokument, ktorý je založený na súde na č.l. 16 videla až keď to prišlo zo súdu.
Vyjadrenie na súd spísala s manželom. Nikto iný to nevidel. O. M. označila za strýka omylom. Je to

strýko len jej manžela. Nevie sa vyjadriť prečo vo svojom podaní argumentuje právnou praxou z iného
súdu a akým spôsobom našli toto rozhodnutie. O. sa nikdy nepýtala, prečo nedaruje svoje nehnuteľnosti
niekomu inému. Jej manžel nebol proti tomu, že domy budú pásané na ňu. O. M. v rámci rodiny mal
zlý vzťah hlavne so súrodencami. Nevie o tom, že by O. M. vlastnil iné nehnuteľnosti. O. M. darovanie
nehnuteľnosti nepodmienil žiadnou protislužbou. V darovaných nehnuteľnostiach nikdy nebývala. V

budúcnosti tam neplánuje ani bývať. Medzi nimi bola dohoda, že pokiaľ tam budú bývať O. rodičia, budú
si všetky náklady hradiť sami. V týchto nehnuteľnostiach bola málokedy. O. M. je krstným otcom jej
mladšieho syna. Ide o formálny vzťah. Nestretávajú sa. Nevie po anglicky. S manželom majú spoločný
e-mail a to R.. V minulosti inú e-mailovú adresu nepoužívali.

18. Svedok R. A. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že v pojednávacej miestnosti pozná len svoju
manželku. Vie, že sú tu kvôli tomu, že čosi napísali na súd a že to nebolo dobré. Poplietli to. Písali to len
oni dvaja, nikto im neradil. Keď to písali, tak on to písal ako keby vo svojom mene a preto možno sa tam
spomína strýko a iné rodinné väzby. Čo sa týka O. M., tak je to jeho strýko. Veľmi k nemu nevie povedať.
Je to homosexuál. Vie, že prepísal nehnuteľnosti na jeho manželku, on s tým súhlasil. Vyjadrenie na súd

písala jeho manželka. Keď spisovali dokument na súd, neradili sa s nikým. Na podrobnosti sa napamätá.
Vie, že v týchto nehnuteľnostiach žijú rodičia O. M., teda jeho starí rodičia. Nehnuteľnosti sú napísané
na jeho manželku. Keď sa to stalo, on sa o to nezaujímal, ani to neriešil. Žiadne krátkodobé ciele nemali.
Bavili sa o tom, že tam dožije O. ako aj jeho rodičia. Toto ale podmienili tým, že si budú všetko platiť.
Vie, že žena mu povedala, že O. to robí kvôli tomu, že je homosexuál a že lieta lietadlom a kedykoľvek

sa mu môže niečo stať. O. M. je krstný synovi, ale ide len o formalitu. Nie sú v kontakte. Jemu bolo
jedno, či nehnuteľnosti budú na neho alebo na ňu. On je po väčšine v práci. Uzavreli to tak, že O. je
homosexuál a nebude mať dedičov. O dlhoch nič nevedeli. Vedel len o hypotéke na dome s tým, že mal
O. túto hypotéku splácať. Stretávali sa len veľmi málo. On sa ani nevie vyjadriť k jeho pomerom. Keby
vedel, že O. má dlhy, určite by nesúhlasil s tým, aby nehnuteľnosť získali.

19. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.20. Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

21. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

22. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

23. Podľa ods. 3 písm. a) cit. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a
117); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

24. Podľa § 42b ods. 4 cit. zák. právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu

prospech.

25. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že
návrh je dôvodný. V konaní boli ku dňu vyhlásenia rozsudku dostatočne ustálené, že žalobca ako veriteľ
ma vymáhateľnú pohľadávku voči O. M., ktorý na úkor svojho veriteľa previedol svoj jediný bonitný

majetok – nehnuteľnosti na žalovaného na základe darovacej zmluvy. Sporným ostalo, či žalovaný je vo
vzťahu k O. M. blízkou osobou a či ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 31.01.2022 vedel alebo
mohol s odbornou starostlivosťou vedieť, že O. M. mal v úmysle ukrátiť svojho veriteľa.

26. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že vzťah medzi O. M. a žalovaným je možné podriadiť

pod § 116 Občianskeho zákonníka, teda že sú to navzájom blízke osoby. Z vykonaného dokazovania
ako aj z logiky veci bolo dostatočne preukázané, že O. M. sa vlastná pokrvná rodina obrátila chrbtom,
keď pre svoju sexuálnu orientáciu (homosexualitu) mal zlé vzťahy so svojou najbližšou pokrvnou rodinou
a svoje osobné a majetkové veci začal riešiť so svojím synovcom R. A. a jeho manželkou – žalovaným.
Skutočnosť, že išlo o vzájomne blízke vzťahy možno dedukovať z toho, že žalovaný nazýva O. M.

strýkom, je krstným otcom dieťaťa žalovaného, pričom získať bezodplatne od O. M. nehnuteľnosti
v celkovej hodnote 258.000,- Eur nie je bežnou vecou, ktorá by nezakladala predpoklad, že ak by
niektorá zo strán utrpela ujmu, druhá strana by to dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Neskoršia
obrana žalovaného, že O. M. nazval strýkom len omylom, súd vyhodnotil za nedôveryhodnú a účelovú,
nakoľko z prvého podania na súd jednoznačne vyplýva, že O. M. je blízkou osobou žalovaného, ktorému

chceli pomôcť. Žalovaný nijakým hodnoverný spôsobom nevysvetlil, prečo by od niekoho bezodplatne
získal pomerne veľký majetok a to len na základe náhodného stretnutia s O. M..

27. Skutočnosť, že žalovaný v čase darovania nehnuteľností vedel o tom, že O. M. potreboval si
svoj „majetok upratať“ bolo preukázané tým, že v októbri 2022 vyhlásil, že skutočným vlastníkom

nehnuteľnostíjeO.M.amáplnéprávostýmitonehnuteľnosťaminakladať.Ztohovyjadreniažalovaného
možno jednoznačne ustáliť, že darovacia zmluva bola spísaná účelovo, aby O. M. neprišiel o svoj
majetok. Neskoršia obrana žalovaného, že takéto vyhlásenie nedal, súd považoval za nepravdivé,
nakoľkonijakýmhodnovernýmspôsobomnevysvetlilzásadnérozporyuvedenévosvojomprvompodaní
na súd a svojich neskorších prednesoch. Rozpory nevysvetlil ani svedok, manžel žalovaného, ktorý síce

uviedol, že prvé písomné podanie na súd spisovali len so svojou manželkou, urobili tam chyby, ale na
žiadne podrobnosti si nepamätá.28. Na základe týchto skutočností súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, pretože bolo dostatočne
osvedčené, že žalovaný je blízkou osobou O. M., pričom žalovaný vedel, resp. mohol s odbornou
starostlivosťou vedieť, že účelom darovania nehnuteľnosti bolo ukrátenie veriteľa, t.j. žalobcu. Pre

úspešnosť odporovacej žaloby nie je rozhodujúce, či žalovaný poznal konkrétnu osobu veriteľa,
relevantné je len to, že vedel, resp. mohol vedieť a predpokladať, že O. M. tento svoj zámer robí s cieľom
ukrátiť svojho veriteľa, ak sa rozhodne zbaviť sa svojho jediného rozsiahleho majetku.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že

úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

2

NM-10C/29/2023

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).