Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 7, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 21T/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010408
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2222010408.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovaných: 1/

A. B. C., nar. XX.XX. XXXX v D. Strede, bytom E. F. G. XXX/XXX, H. I., t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX v D. Strede, bytom H. I., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce,
3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX v D. Strede, bytom K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, písm. g/, ods. 2 písm. b/
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 07.02.2024 v Dunajskej Strede takto

r o z h o d o l :

obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. Strede, bytom E. F. G. XXX/XXX, H. I., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

a

obžalovaný I. J., nar. XX.XX.XXXX v D. Strede, bytom H. I., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Želiezovce,

a

obžalovaný I. D., nar. XX.XX.XXXX v D. Strede, bytom K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,

sa uznávajú za vinných, že

v bode 1/ obžaloby obžalovaní I. D., I. J., A. B. C.
spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 16.02.2021 v čase o 02:30 hod. prišli
k predajni DM drogerie markt, s.r.o. nachádzajúci sa v nákupnom centre Intercora OC Primum, na
adrese L. F. G. XXXX/X, H. I., okres Dunajská Streda, s úmyslom odcudziť rozličný tovar z predajného
priestoru DM drogérie markt, s.r.o., pričom obvinený A. B. C. dával po celý čas pozor, kým obvinený
I. D. si prineseným páčidlom začal páčiť v strednej spodnej časti sklené dvojkrídlové dvere vedúce do
predajného priestoru DM drogérie markt, s.r.o., pričom v páčení mu následne pomohol obvinený I. J.,

avšak obvineným sa nepodarilo takýmto spôsobom vypáčiť uvedené sklenené dvojkrídlové dvere na čo
obvinený I. D. chytil do pravej ruky prinesené kladivo a začal opakovane udierať do pravej sklenenej
výplne z čelného pohľadu uvedených dvojkrídlových sklenených dverí, pričom sa sklenená výplň
popraskala, ale nerozbila sa, následne obvinený I. J. prineseným páčidlom, ktoré držal oboma rukami,
opakovane udieral do pravej sklenenej výplne z čelného pohľadu uvedených dvojkrídlových sklenených
dverí, pričom sa sklenená výplň nerozbila, následne obvinení I. D., I. J., A. B. C. z miesta činu ušli,
pričom poškodením vchodových dverí obchodnej spoločnosti DM drogerie markt spôsobili poškodenej

obchodnej spoločnosti Primum s.r.o., so sídlo Zahradnícká 34, Bratislava, IČO:35789646 škodu celkom
vo výške 903,00 eur, a tohto konania sa obvinený I. D. dopustil hoci bol odsúdený rozsudkom Okresnéhosúdu Dunajská Streda spisová značka XX/XX/XXXX zo dňa 19.06.2020, právoplatného dňa 28.07.2020,
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona,

v bode 2/obžaloby obžalovaný A. B. C.
dňa 09.03.2021 v dobe od 11:08 hod. do 11:15 hod. v Dunajskej Strede, na Galantskej ceste č. 5695/15,
z predajne DM Drogerie Markt, z predajného pultu odcudzil 1 ks Gillette fusion v hodnote 44,95 eura, 1
ks Philips One Blade v hodnote 44,95 eura, 1 ks Hugo Boss 50 ml v hodnote 44,95 eura, 1 ks Bvlgari
50 ml v hodnote 59,95 eura, 2 ks Police 40 ml v celkovej hodnote 47,98 eura, 1 ks dojčenská fľaša 250

ml v hodnote 2,85 eura, a 2 ks detských cumľov v celkovej hodnote 6,50 eura, ktoré veci si vložil do
nákupného košíka, s ktorým prešiel cez pokladničnú zónu a následne vybehol z predajne bez zaplatenia,
čím poškodenej spoločnosti DM Drogerie Markt, s.r.o., so sídlom Na pántoch č. 18, Bratislava, IČO:
31393781 spôsobil škodu krádežou vo výške 252,13 eura, pričom bolo zistené, že obvinený bol za
priestupok proti majetku podľa § 50 ods. l zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v úplnom znení postihnutý
blokovou pokutou nezaplatenou na mieste dňa 02.03.2021, číslo pokutového bloku 12146386, pričom

trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.03.2021 pod číslom 0T/28/2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2021 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. l písm. g)
Trestného zákona,

v bode 3/ obžaloby obžalovaní I. J. a I. D.

spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 26.03.2021 v čase o 02:45 hod. v meste
Veľký Meder, v okrese Dunajská Streda na ulici I. G. XXXX vnikli do obslužnej miestnosti čerpacej
stanici GAS a to tak, že spoločným konaním vypáčili páčidlom kovové vchodové dvere objektu, a tak
sa dostali do samotnej miestnosti, kde obvinený I. D. prišiel k drevenej dvojkrídlovej skrinke, ktorej
dvere otvoril a následne vytrhol kovovú pokladňu, nezistenej značky s obsahom 826,32 eura hotovosti,

následne začali utekať smerom k štadiónu, kde nasadli na bicykle a išli smerom do lesoparku, ktorý sa
nachádza pri termálnom kúpalisku vo Veľkom Mederi a po ceste tam sa rozdelili, pričom obvinený I. D.
pri lesoparku vyhodil kabát a následne vypáčil odcudzenú kovovú pokladňu, vybral finančnú hotovosť
a kovovú pokladňu nechal na mieste, a finančnú hotovosť si obvinení následne rozdelili, čím pre firmu
SYNERGAS so sídlom Bratislava - Ružinov, Ďatelinová 10 IČO:46691537 spôsobili škodu vo výške

872,22 eura a poškodením zariadenia škodu vo výške 90 eur, a tohto konania sa obvinený I. D. dopustil
hoci bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda spisová značka 4T/42/2020 zo dňa
19.06.2020, právoplatného dňa 28.07.2020, pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona,

v bode 4/ obžaloby obžalovaný I. D.
dňa 12.4.2021 v čase o 08.30 hod. vo Veľkom Mederi, okres Dunajská Streda, na Komárňanskej ulici,
ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, EČ L., kedy bol kontrolovaný
hliadkou, kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Veľký Meder, pričom
bolo zistené, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Dunajskej Strede, sp. zn. ORPZ-

DS-OD12-2020/002405, ORPZ-DS-OD12020/002643, zo dňa 01.04.2020, ktoré mu bolo doručené dňa
24.04.2020 a dňa 11.05.2020 nadobudlo právoplatnosť, mu bola uložená aj sankcia zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá na dobu 38 (tridsaťosem) mesiacov,

teda

obžalovaný A. B. C.
- v bode 1/ obžaloby spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu a dopustil sa spoločným konaním konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec a čin spáchať vlámaním, pričom nedošlo k

dokonaniu trestného činu,
- v bode 2/ obžaloby prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený,

obžalovaný I. J.

- v bode 1/ obžaloby spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu a dopustil sa spoločným konaním konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec a čin spáchať vlámaním, pričom nedošlo k
dokonaniu trestného činu,- v bode 3/ obžaloby spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak
malú škodu a čin spáchal vlámaním,

obžalovaný I. D.
- v bode 1/ obžaloby spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu a dopustil sa spoločným konaním konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec a čin spáchať vlámaním, pričom nedošlo k
dokonaniu trestného činu,

- v bode 3/ spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu
a čin spáchal vlámaním a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený,
- v bode 4/ obžaloby maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával inú činnosť,
na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu,

čím spáchali

obžalovaný A. B. C.
v bode 1/ a 2/ viacnásobný prečin krádeže podla § 212 ods. l písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Trestného

zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný I. J.
v bode 1/ a 3/ obžaloby pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa §

14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný I. D.
v bode 1/ a 3/ obžaloby pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm.

b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 4/
obžaloby prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. l písm. d/ Trestného zákona.

Za to im ukladá

obžalovaný A. B. C.

v bode 1 obžaloby

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37
písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2
Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženom v rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 4T/105/2020 z 2. marca 2022, právoplatnom 2. marca 2022 a výrok o treste

uloženom v trestnom rozkaze Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/28/2021 zo 7. marca 2021,
právoplatnom 7. marca 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

v bode 2 obžaloby

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože považuje trest uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 0T/31/2021 zo dňa 12. marca 2021 právoplatným dňa 12. marca 2021, podľa § 212 ods. 2 Trestnéhozákona s použitím § 353 ods. 2 Trestného poriadku, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm.
h/, písm. m/ Trestného zákona vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa

za dostatočný.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému A. B. C. ukladá trest prepadnutia veci –
kladivo, nákupná taška.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

obžalovaný I. J.

v bode 1 a 3 obžaloby

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože považuje trest uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T/1/2022 zo dňa 24.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/39/2023 zo
dňa 05.10.2023, právoplatnými dňa 05.10.2023 podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42
ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Trestného zákona vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

obžalovaný I. D.

v bode 1, 3 a 4 obžaloby

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, písm. h/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 4, Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona,
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženom v trestnom rozkaze Okresného

súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/42/2021 z 13. apríla 2021, právoplatnom 13. apríla 2021, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému I. D. ukladá trest prepadnutia veci - páčidlo.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. B. C., I. J. a I. D. povinnosť nahradiť
spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti Primum s.r.o., IČO: 35 789 646 so sídlom Zahradnícka

34, Bratislava, škodu vo výške 903 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému I. J. a I. D. povinnosť nahradiť spoločne
a nerozdielne poškodenej spoločnosti Synergas, s.r.o., IČO: 46 691 537, so sídlom Ďatelinová 10,
Bratislava, škodu vo výške 173,97 eura a poškodenej spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.,

IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, škodu vo výške 788, 25 eura.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť Synergas, s.r.o., IČO:
46 691 537, so sídlom Ďatelinová 10, Bratislava so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 14.06.2022 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. 1 Pv 196/21/2201-16 zo dňa 13.06.2022 na obvinených 1/ A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX v D. M., 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX v D. M., 3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX v D. Strede,

vo vzťahu k obžalovanému A. B. C. pre skutky právne kvalifikované v bode 1/ a 2/ obžaloby ako
viacnásobný prečin krádeže podla § 212 ods. l písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu k I. J. pre skutky právne kvalifikované v

bode 1/ a 3/ obžaloby ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzej veci podľa §
245 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, vo vzťahu k I. D. pre
skutky právne kvalifikované v bode 1/ a 3/ obžaloby ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona a v bode 4/ obžaloby ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. l písm. d/ Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe opísanom vo
výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2023 obžalovaný A. B. C. v súlade s ustanovením § 257
ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v bode 1/
a 2/ obžaloby a ľutuje spáchanie činov. Obžalovaný A. B. C. na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate
skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu; bol ako obvinený riadne poučení o svojich právach, najmä o

práve na obhajobu, o možnosti radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedol, že rozumie
právnej kvalifikácii skutkov ako viacnásobný prečin krádeže podla § 212 ods. l písm. b), písm. g), ods.
2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona; rovnako bol

oboznámenýstrestnousadzbouatedavedel,akýtrestmuvprípadeuznaniavinyhrozí.Jehovyhlásenie
bolo dobrovoľné a dobrovoľne za prítomnosti obhajcu uznal svoju vinu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
A. B. C. odpovedal kladne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku
a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, súd prijal uvedené
vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní. Z

dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že konaním obžalovaného A. B. C. boli naplnené
všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov. Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa
obžalovaný vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu
v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal v bodoch 1/ a 2/ obžaloby vinným
zo spáchania viacnásobného prečinu krádeže podla § 212 ods. l písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný vyhlásením v zmysle § 257 Trestného poriadku potvrdil svoju vinu v rozsahu, v akom bola
obžaloba podaná a súd uznal vinu obžalovaného v celom rozsahu, čím sa rozsah dokazovania obmedzil
iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom, náhradou škody a ochranným opatrením. Z hľadiska
právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného v súlade s podanou obžalobou.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2023 obžalovaný I. J. v súlade s ustanovením § 257 ods.
1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby
a ľutuje spáchanie skutku, vo vzťahu k skutku v bode 3/ obžaloby obžalovaný I. J. urobil vyhlásenie
v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný. Ku skutku uvedenom v bode 1/

obžaloby obžalovaný I. J. na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate skutku, ktorý sú mu kladie
za vinu; bol ako obvinený riadne poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, o možnosti
radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedol, že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona; rovnako bol oboznámený s trestnou sadzbou a teda vedel, aký trest mu v prípade

uznania viny hrozí. Jeho vyhlásenie bolo dobrovoľné a dobrovoľne za prítomnosti obhajcu uznal svoju
vinu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný I. J. odpovedal kladne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, hoci prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie obžalovaného, že je
vinný zo spáchania skutku, súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie
dôkazy zadovážené v prípravnom konaní. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že

konaním obžalovaného I. J. boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa obžalovaný vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň
vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal v bode 1/ obžaloby vinným zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom

podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu
s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Vo vzťahu k skutku v bode 3/ obžaloby vykonal súd
dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný vyhlásením v zmysle § 257 Trestného poriadku potvrdil svoju vinu ohľadne skutku v bode 1/
obžaloby a súd uznal vinu obžalovaného v tomto rozsahu, čím sa rozsah dokazovania obmedzil iba na
dokazovanie súvisiace s nepriznaným skutkom v bode 3/ obžaloby, ukladaným trestom, náhradou škody
a ochranným opatrením. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného v bode 1/
obžaloby v súlade s podanou obžalobou.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2023 obžalovaný I. D. v súlade s ustanovením § 257
ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v bode 1/, 3/
a 4/ obžaloby a ľutuje spáchanie činov. Obžalovaný I. D. na otázky súdu uviedol, že rozumie podstate
skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu; bol ako obvinený riadne poučení o svojich právach, najmä o

práve na obhajobu, o možnosti radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedol, že rozumie
právnej kvalifikácii skutkov v bode 1/ a 3/ obžaloby ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim
prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §

20Trestnéhozákonaavbode4/obžalobyakoprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348
ods. l písm. d/ Trestného zákona; rovnako bol oboznámený s trestnou sadzbou a teda vedel, aký trest
mu v prípade uznania viny hrozí. Jeho vyhlásenie bolo dobrovoľné a dobrovoľne za prítomnosti obhajcu
uznal svoju vinu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný I. D. odpovedal kladne na otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného,

že je vinný zo spáchania skutkov, súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj
ďalšiedôkazyzadováženévprípravnomkonaní.Zdôkazovzadováženýchvprípravnomkonanívyplýva,
že konaním obžalovaného I. D. boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných
činov. Vyhlásením o vine, ktoré súd prijal, sa obžalovaný vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň
vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným v bode 1/ a 3/ obžaloby z
pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.

l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 4/ obžaloby z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. l písm. d/ Trestného zákona.

Obžalovaný vyhlásením v zmysle § 257 Trestného poriadku potvrdil svoju vinu v rozsahu, v akom bola
obžaloba podaná a súd uznal vinu obžalovaného v celom rozsahu, čím sa rozsah dokazovania obmedzil

iba na dokazovanie súvisiace s ukladaným trestom, náhradou škody a ochranným opatrením. Z hľadiska
právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného v súlade s podanou obžalobou.Podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin
spácha vlámaním, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol
za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až

na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený.

Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a
spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu

alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 212 Trestného zákona je zrejmé, že trestný čin krádeže je
dokonaný prisvojením si cudzej veci zmocnením sa jej. Zmocnením sa rozumie získanie faktickej
kontroly nad vecou a jej udržanie. Páchateľ sa veci zmocní, keď majiteľovi, resp. oprávnenému

držiteľovi odníme vec z jeho dispozície a vytvorí si možnosť s vecou úmyselne disponovať. Subjekt
je pri trestnom čine krádeže všeobecný, páchateľom môže teda byť ktorákoľvek trestne zodpovedná
fyzická osoba. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom pre naplnenie kvalifikačného
znaku uvedeného v odsekoch 2 až 4 Trestného zákona postačuje zavinenie z nedbanlivosti. Objektom
trestného činu krádeže je vlastnícke právo a držba veci. Objektívna stránka trestného činu krádeže

spočíva v prisvojení si cudzej veci zmocnením sa jej a spôsobením malej škody podľa § 212 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona alebo bez ohľadu na výšku škody niektorým zo spôsobov uvedených v § 212 ods.
1 písm. b) až g) Trestného zákona.

Objektom trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Trestného zákona je ochrana

vlastníctva alebo oprávnenej držby veci, ktorá smeruje voči útokom proti hmotnej podstate veci a jej
funkčnosti, teda chráni sa jej neporušiteľnosť, resp. jej použiteľnosť. Objektívna stránka pozostáva zo
zničenia (deštrukcia hmotnej podstaty veci, následkom čoho vec prestane mať svoju pôvodnú hodnotu
a nie je spôsobilá plniť svoj pôvodný účel), poškodenia (zásah do hmotnej podstaty veci, ktorý má za
následok trvalé zníženie hodnoty veci alebo jej použiteľnosti alebo dočasné zníženie hodnoty veci alebo

jej použiteľnosti) alebo urobenia neupotrebiteľnou veci (podstatné zníženie funkčnosti veci alebo jej
znefunkčnenie alebo iné porušenie, následkom čoho vec nemôže plniť svoj pôvodný účel; dlhodobé
zníženie schopnosti plniť účel alebo také dočasné zníženie, pričom túto svoju schopnosť vec nadobudne
po oprave alebo úprave) a v spôsobení tým malej škody na cudzom majetku. Subjektívna stránka
skutkovej podstaty trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie, ktorým musia byť pokryté všetky znaky

skutkovej podstaty trestného činu - poškodzovacie konanie páchateľa a spôsobenie škody.

Objektom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona je
záujem spoločnosti na riadnom a ničím nerušenom výkone rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej
moci. Objektívna stránka podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona spočíva v marení alebo

podstatnom sťažení výkonu rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že páchateľ
vykonávačinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúdualeboinéhoštátnehoorgánuozákazečinnosti.
Marením alebo podstatným sťažením sa rozumie, že rozhodnutie, ktoré má byť v čase činu vykonané,
fakticky v dôsledku konania páchateľa nie je vykonané a vykonať ho nemožno alebo je vykonané za
podstatne sťažených podmienok. Neznamená to však, že výkon rozhodnutia by bol zmarený, t.j. že by

ho už nebolo možné vykonať vôbec. Subjektom trestného činu môže byť iba trestne zodpovedná fyzická
osoba, na ktorú sa vzťahuje jedna z tam uvedených povinností alebo podmienok, spravidla vo forme
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaných, oboznámením
podstatného obsahu pripojených spisov, ako aj oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2023 k svojim osobným, majetkovým
a rodinným pomerom uviedol, že je slobodný, bezdetný, pracoval vo fabrike vo Veľkom Mederi s príjmom
okolo 600 eur, je nemajetný. V minulosti nespáchal priestupky. Dodal, že bol drogovo závislý a bol
aj na odvykačke. K pohnútke uviedol, že bol mladý, nevedel do čoho ide, nerozmýšľal, teraz už vie,
čo sa patrí. Náhradu škody uplatnenú spoločnosťou Primum vo výške 903 eur obžalovaný akceptoval

v celej výške. Doplnil, že doteraz uložené a vykonané tresty sú postačujúce na jeho nápravu. Ku skutku
uvedenom v bode 3/ obžaloby nevedel nič uviesť. Podľa obžalovaného patrilo páčidlo, ktoré bolo použité
pri spáchaní skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby obvinenému I. D..

Obžalovaný I. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2023 k svojim osobným, majetkovým
a rodinným pomerom uviedol, že má družku a jednu 7 ročnú dcéru. Pred výkonom trestu pracoval na

stavbách s príjmom okolo 700 až 800 eur, poznamenal, že nevlastní majetok, nie je závislý, sem tam si
vypije, nebol psychiatricky liečený. K pohnútke poznamenal, že nevie povedať prečo to urobil. Náhradu
škody uplatnenú spoločnosťou Primum vo výške 903 eur obžalovaný akceptoval v celej výške. Ku skutku
v bode 3/ obžaloby uviedol, že skutok tak ako je uvedený v obžalobe sa nestal a on tam vôbec prítomný
nebol.

Obžalovaný I. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.07.2023 k svojim osobným, majetkovým
a rodinným pomerom uviedol, že je ženatý a má tri maloleté deti, pracoval na stavbe s príjmom okolo 700
eur, je nemajetný, nemá žiadne závislosti, psychiatricky liečený nebol. K pohnútke uviedol, že trestné
činy spáchal, aby mali z čoho žiť, dodal, že všetko ľutuje a bude viesť riadny život. Zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá porušil, keď šiel za mamou po peniaze na mlieko pre malú. Náhradu škody uplatnenú
spoločnosťou Primum, s.r.o. vo výške 903 eur, spoločnosťou Synergas, s.r.o. vo výške 962,22 eura
a spoločnosťou Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. vo výške 788,25 eura obžalovaný akceptoval v celej
výške. Ku skutku v bode 3/ obžaloby obžalovaný uviedol, že spolu s I. J. tam šli, vypáčili dvere, nabehli
tam, on zobral trezor a šli preč. Tak boli dohodnutí, že idú do lesa, on šiel do lesa a obžalovaný J. sa

niekde stratil, išli na bicykli a potom obžalovaného J. videl až ráno. Na otázky obžalovaný udal, že skutok
sastalniekedyvnoci,pričomnamiestoskutkudošlispoločne.Dobudovysadostalitak,ževypáčilidvere
a šli dovnútra. Trezor sa v miestnosti nachádzal v skrini a trezor zo skrine vzal on. Následne skočili na
bicykel a šli do lesa, tak boli dohodnutí, niekde po ceste sa mu Lévai stratil. Obžalovaný následne v lese
vypáčil trezor a šiel domov. Peniaze, ktoré boli v trezore si rozdelili, v trezore bolo 800 eur. Obžalovaný

poznamenal, že páčidlo, ktoré bolo použité pri spáchaní skutku uvedeného v bode 1/ a 3/ obžaloby
patrilo jemu v obidvoch prípadoch.

Pri konfrontácii medzi obžalovanými I. D. a I. J. obžalovaný I. D. vypovedal, že tam šli, vypáčili dvere,
zobrali sejf, odišli a peniaze si rozdelili, pričom dvere vypáčili spoločne, nabehli do budovy, on zobral

sejf. Obžalovaný I. J. k tvrdeniam obžalovaného I. D. uviedol, že on tento prípad nepozná, poukázal
na to, že spoluobžalovaný najprv hovoril, že sám mal vypáčiť, teraz tvrdil, že dvaja páčili, teda klame.
Obžalovaný I. D. v reakcii uviedol, že predtým nevie ako vypovedal, ale teraz tvrdí, že páčili dvaja.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU-

BA-EXP-2021/3986 zo dňa 01.06.2021 vyplynulo, že DNA profil stopy č. 1 (kabát tmavomodrej farby
s nápisom fashion s červenými pásikmi vo veľkosti XXL) bol vložený do národnej databázy a porovnaný
v indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne
odsúdenýchosôbabolazistenázhodasDNAprofilomporovnávacejvzorkybukálnehovýteruoznačenej
„Mikuláš Dorozlay“.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2021/3986 zo dňa 03.08.2021 vyplynulo, že DNA profil stopy č. 1 (ster z bezpečnostnej skrinky
v lesoparku) bol vložený do národnej databázy a porovnaný v indexoch DNA profilov stôp zaistených
z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb a bola zistená zhoda

s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „I. D.“.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 26.03.2021 a príslušnej fotodokumentácie (č.l. 146-152)
vyplynulo, že dňa 26.03.2021 sa na adrese I. XXXX, H. I. vykonala ohliadka miesta činu – šlo o čerpaciustanicu GAS v súvislosti s krádežou vlámaním, počas ktorej sa zistilo, že železné jednokrídlové dvere
vedúce do búdky sú otvorené, po vstupe do búdky oproti dverám na stole pod oknom sa nachádzalo
železné páčidlo, na ľavej strane búdky sa nachádzala dvojkrídlová drevená skrinka pričom pravé krídlo

na skrinke bolo otvorené a poškodené. V skrinke sa nachádzalo prázdne miesto – miesto odcudzenia.
Na vyhotovenej fotodokumentácii sú zaznamenané otvorené vchodové dvere poškodené v časti zámku
z bočnej strany, páčidlo, otvorená dvojkrídlová skriňa.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 26.03.2021 a príslušnej fotodokumentácie (č.l. 153-158)

vyplynulo, že dňa 26.03.2021 sa v lesoparku vo H. I. vykonala ohliadka miesta činu – miesto nálezu
kovovej pokladne čiernej farby značky YELA s elektronickým číselným zámkom a s papierovými
pokladničnými dokladmi, ktorá sa nachádzala pod stromom vzdialeným cca 20 metrov od cesty vedúcej
od výcvikového strediska finančnej správy cca 500 metrov. Vyhotovená fotodokumentácia zachytáva
čiernu kovovú pokladňu s poškodením – diera vo vrchnej časti, ležiacu pod stromom obklopenú
pokladničnými dokladmi.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 29.03.2021 a príslušnej fotodokumentácie (č.l. 159-165)
vyplynulo, že dňa 29.03.2021 sa v lesoparku pri termálnom kúpalisku vo H. I. vykonala ohliadka miesta
činu – miesto nálezu veci, na ktoré je možné sa dostať cez ulicu Poľovnícku, ktorá vedie do lesoparku,
kde rovno cez asfaltovú cestu sa dá dostať na poľnú cestu, ktorá vedie vedľa objektu finančnej správy

a vedľa termálneho kúpaliska, po prejdení cca 200 metrov po poľnej ceste je možné sa dostať k prvej
odbočkedoprave,kdeďalejvediepoľnácestavedúcadolesapribetónovommoste,ododbočkydoprava
vo vzdialenosti cca 30 metrov po pravej strane medzi porastmi na zemi vo vzdialenosti cca 3 metre
sa nachádzal kabát tmavomodrej farby s nápisom Fashion s červenými pásikmi, veľkosť kabáta XXL,
ktorá bola zaistená in natura ako biologická stopa. Vyhotovená fotodokumentácia zachytáva kabát

tmavomodrej farby s červenými pásikmi vo veľkosti XXL, na ktorej sa z vnútornej strany nachádzajú
škvrny červenej farby.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 06.04.2021 a príslušnej fotodokumentácie (č.l. 166-170) vyplynulo,
že podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku bol vydaný kamerový záznam zo dňa 26.03.2021 z čerpacej

stanice GAS vo Veľkom Mederi, z ktorého boli vyhotovené fotografie, ktoré zachytávajú príchod
páchateľov na miesto činu v čase o 02:30:01 – 02:30:02 hod. (obaja páchatelia majú na hlave
čiernu šiltovku, obaja majú zahalenú tvár, jeden má na sebe čiernu bundu, druhý má na sebe bundu
tmavomodrejfarbysčervenýmipásikmi),následnezachytávajúpáchateľanachádzajúcehosanamieste
činu v budove čerpacej stanice GAS v čase o 02:31:31-02:31:39 hod., útek jedného z páchateľov v čase

o 02:31:49 hod. (útek páchateľa v čierne bunde).

Z hodnotenia ÚVTOS vypracovaného na obžalovaného A. B. C. zo dňa 11.07.2023 vyplynulo, že jeho
správanie a vystupovanie počas jeho výkonu trestu odňatia slobody nie je na požadovanej úrovni,
opakovane porušil zásady slušného správania a vystupovania, nadväzoval nepovolené kontakty, užil

jemu nepredpísané lieky za účelom intoxikácie, časový rozvrh dňa odsúdených nie vždy dodržiaval,
príkazy a nariadenia príslušníkov ústavu nie vždy plnil, nie vždy chodil riadne upravený a ustrojený,
v kolektíve spoluodsúdených sa zúčastnil konfliktných situácii, do vypracovania hodnotenia bol jedenkrát
disciplinárne odmenený a štyrikrát disciplinárne potrestaný.

Z hodnotenia ÚVTOS vypracovaného na obžalovaného I. D. zo dňa 11.07.2023 vyplynulo, že jeho
správanie a vystupovanie počas jeho výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni, príkazy
a nariadenia príslušníkov ústavu rešpektuje, zachováva zásady slušného správania a vystupovania voči
osobám, s ktorými prichádza do styku, v kolektíve spoluodsúdených konfliktné situácie nevyvoláva, do
vypracovania hodnotenia bol jedenkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný nebol, zapojil

sa do vzdelávacieho procesu.

Z hodnotenia ÚVTOS vypracovaného na obžalovaného I. J. zo dňa 13.07.2023 vyplynulo, že jeho
správanie a vystupovanie počas jeho výkonu trestu odňatia slobody nie je vždy na požadovanej úrovni,
v jednom prípade užil jemu nepredpísaný liek, v ďalšom prípade nadväzoval nepovolené kontakty s iným

odsúdeným, v kolektíve spoluodsúdených je znášanlivý, konfliktné situácie nevyvoláva, do vypracovania
hodnotenia bol jedenkrát disciplinárne odmenený a jedenkrát disciplinárne potrestaný.Obžalovaný A. B. C. má v odpise registra trestov 4 záznamy za obdobie od roku 2018 do roku
2022, za rôznorodú trestnú činnosť (nebezpečné vyhrážanie, dvakrát krádež raz v jednočinnom
súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci, sexuálne zneužívanie), za ktorú mu boli uložené tak

podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zo správy z centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov zo dňa 06.02.2024 vyplynulo vo vzťahu k obžalovanému za posledných päť rokov
10 záznamov – trikrát sa dopustil priestupku proti majetku, v štyroch prípadoch šlo o priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, raz šlo o priestupok na úseku cestnej premávky, jedenkrát nerešpektoval
nariadenie vlády nosiť rúško resp. prekrytie horných dýchacích ciest a raz porušil zákaz vychádzania.

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 06.02.2024 vyplynulo, že obžalovaný bol od
27.04.2021 do 17.05.2023 pracovne zaradený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Z odpovede na
lustráciu v registri generálnej prokuratúry zo dňa 06.02.2024 vyplynulo, že aktuálne voči obžalovanému
nie je vedené žiadne ďalšie konanie.

Obžalovaný I. J. má v odpise registra trestov 9 záznamov za obdobie od roku 2010 do roku 2023

za rôznorodú trestnú činnosť (dvakrát lúpež, päťkrát krádež raz v jednočinnom súbehu s prečinu
porušovania domovej slobody, marenie výkonu úradného rozhodnutia, týranie blízkej osoby a zverenej
osoby), za ktorú mu boli uložené tak podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Zo správy z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 06.02.2024 vyplynulo vo
vzťahu k obžalovanému za posledných päť rokov 18 záznamov – trikrát sa dopustil priestupku proti

majetku, v štyroch prípadoch šlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, raz šlo o priestupok na
úseku cestnej premávky, štyrikrát nerešpektoval nariadenie vlády nosiť rúško resp. prekrytie horných
dýchacích ciest a šesťkrát porušil zákaz vychádzania. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo
dňa07.02.2024vyplynulo,žeobžalovanýbolod10.08.2022do21.08.2022pracovnezaradenývÚVTOS
Želiezovce. Z odpovede na lustráciu v registri generálnej prokuratúry zo dňa 06.02.2024 vyplynulo, že

aktuálne voči obžalovanému je vedené ešte ďalšie konanie.

Obžalovaný I. D. má v odpise registra trestov 11 záznamov za obdobie od roku 2009 do roku 2021,
za rôznorodú trestnú činnosť (úverový podvod, štyrikrát krádež raz v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody, dvakrát marenie výkonu úradného rozhodnutia, útok na orgán verejnej

moci, dvakrát sa dopustil drogovej trestnej činnosti, porušovanie domovej slobody), za ktorú mu boli
uložené tak podmienečné ako aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, v jedom prípade sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený. Zo správy z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa
06.02.2024 vyplynulo vo vzťahu k obžalovanému za posledných päť rokov 8 záznamov – trikrát sa
dopustil priestupku na úseku cestnej premávky, v jednom prípade šlo o priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu, raz nerešpektoval nariadenie vlády nosiť rúško resp. prekrytie horných dýchacích ciest
a trikrát porušil zákaz vychádzania. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 07.02.2024
vyplynulo, že obžalovaný je od 04.01.2024 pracovne zaradený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde
pracovnú činnosť vykonával aj v období od 28.03.2023 do 20.12.2023. Z odpovede na lustráciu v registri
generálnej prokuratúry zo dňa 06.02.2024 vyplynulo, že aktuálne voči obžalovanému sú vedené ďalšie

konania.

Súd vykonal dokazovanie v súvislosti so skutkom v bode 3/ obžaloby vo vzťahu k obžalovanému I. J.,
ktorý k tomuto skutku urobil vyhlásenie o nevine.

Konajúci súd v prvom rade zdôrazňuje, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a
nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje
z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné
zásady Trestného poriadku a dospel k celkom jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného I. J. vo
vzťahu k skutku v bode 3/ obžaloby bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, a to predovšetkým

výpoveďou spoluobžalovaného I. D., ktorá je podporená na hlavnom pojednávaní oboznámenými
listinnými dôkazmi.V konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok v bode 3/ obžaloby spáchali obžalovaný I. D. a
obžalovaný I. J. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a teda obžalovaný I. J. svojim
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm.

b/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a to po stránke subjektívnej aj
objektívnej. Je tomu tak preto, že obžalovaný I. J. s obžalovaným I. D. dňa 26.03.2021 v čase okolo
02:45 hodine v obci Veľký Meder spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode odcudzili
majetok poškodenej spoločnosti Syneragas s.r.o. v hodnote 962,22 eura, do priestorov ktorej sa dostali
vypáčením vchodových dverí.

Konanie obžalovaného I. J. súd posúdil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, a to hlavne s ohľadom na konanie obžalovaného.

Obžalovaný I. J. na svoju obranu uviedol, že na mieste činu nebol, skutok kladený mu za vinu nespáchal

a spoluobžalovaný I. D. klame. Súd mal vinu obžalovaného preukázanú výpoveďou spoluobžalovaného
I. D., ktorý sa k spáchaniu skutku tak ako mu je kladený za vinu v celom rozsahu priznal a svoje
konanie oľutoval. Obžalovaný I. D. vo svojej výpovedi súčasne uviedol presné okolnosti, za ktorých mal
na predmetnom skutku účasť spoluobžalovaný I. J. s tým, že jeho výpoveď je v súlade s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Z výpovede spoluobžalovaného I. D. mal súd za preukázané, že na miesto

spáchania činu prišli spoluobžalovaní spoločne, pričom spoločne na vypáčenie vchodových dverí použili
páčidlo patriace obžalovanému D.; z dvojkrídlovej skrine, ktorá sa nachádzala v miestnosti čerpacej
stanice obžalovaný I. D. zobral kovovú pokladňu a z miesta činu utiekli smerom na lesopark, kde sa
obžalovaný D. zbavil kabáta, vypáčil odcudzenú pokladňu, vybral finančnú hotovosť, pokladňu nechal
na mieste a získané finančné prostriedky si následne obžalovaní rozdelili.

Obžalovaný I. D. vypovedal konzistentne a na svojich tvrdeniach zotrval aj pri vzájomnej konfrontácii
so spoluobžalovaným I. J.. Počas konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
motiváciu obžalovaného I. D. vypovedať krivo a nepravdivo.

V súlade s výpoveďou obžalovaného I. D. sú aj fotografie vyhotovené z kamerového záznamu
zachytávajúce v inkriminovanom čase dve osoby prichádzajúce na miesto činu. Súd preto nemal
pochybnosti o tom, že obžalovaný sa skutku v bode 3/ obžaloby dopustil spoločným konaním s ďalšou
osobou, ktorú ako I. J. identifikoval práve obžalovaný I. D.. Obžalovaný I. D. sa priznal k spáchaniu
skutku tak, ako mu bol kladený za vinu – vypáčenie vchodových dverí (páčidlo použité na vniknutie do

priestorov poškodenej spoločnosti bolo nájdené a zaistené na mieste činu, ktorého vlastníkom je podľa
vlastného udania obžalovaný I. D.), vniknutie do priestorov čerpacej stanice (fotografie z kamerového
záznamu zachytávajú v čase o 02:31:31-02:31:39 hod. páchateľa nachádzajúceho sa na mieste činu
v budove čerpacej stanice GAS) odcudzenie kovovej pokladne, útek z miesta činu smerom do lesoparku
(fotografie z kamerového záznamu zachytávajú v čase o 02:31:49 hod. útek jedného z páchateľov),

zahodenie bundy, ktorú mal na sebe v lesoparku (na fotografiách, ktoré zachytávajú páchateľov skutku
má jeden z páchateľov na sebe oblečený tmavomodrý kabát s červenými prúžkami, pričom tmavomodrý
kabát s červenými prúžkami s názvom fashion vo veľkosti XXL bol nájdený v lesoparku a podrobený
znaleckému skúmaniu s tým, že odobratá vzorka DNA bola zhodná so vzorkou DNA obžalovaného I. D.),
vypáčenie kovovej pokladne, vybratie finančných prostriedkov a odhodenie pokladne v lese (poškodená

kovová pokladňa bola nájdená v lesoparku a podrobená znaleckému skúmaniu s tým, že odobratá
vzorka DNA bola zhodná so vzorkou DNA obžalovaného I. D.).

Súd dáva do pozornosti, že má vedomosť o tom, že výpoveď spoluobžalovaného nemôže byť
jediným dôkazom svedčiacom o vine obžalovaného, avšak v tomto konkrétnom prípade bola výpoveď

obžalovaného I. D., ktorý usvedčuje obžalovaného I. J. podporená viacerými vykonanými dôkazmi.
Tvrdenia uvádzané obžalovaným I. D., ktorý sa priznal k spáchaniu trestného činu bez toho, aby
mal garantovanú nejakú výhodu, boli preukázané listinnými dôkazmi, preto nemal súd pochybnosti o
vierohodnosti obžalovaného I. D., hodnovernosti jeho výpovede, ako aj o pravdivosti ním uvádzaných
skutočností, vrátene označenia osoby spolupáchateľa. Súd tak na základe vykonaného dokazovania

neuveril obrane obžalovaného I. J. o jeho nevine.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že obžalovaný I. J. sa dopustil skutku v bode 3/ obžaloby, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohtorozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že obžalovaný I. J. spoločným konaním so spoluobžalovaným I. D. vnikli do uzavretého

priestoru a prisvojili si cudziu vec – kovovú pokladňu obsahujúcu finančnú hotovosť presahujúcu 800 eur,
čím poškodenej spoločnosti spôsobili malú škodu a čin spáchali vlámaním. Zo všetkých týchto dôvodov
súd uznal obžalovaného I. J. za vinného zo spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie.

Skutok v bode 1/ obžaloby a skutok v bode 3/ obžaloby, pre ktoré bola v prejednávanej veci
podaná obžaloba na obžalovaného I. J., predstavujú čiastkové útoky pokračovacieho trestného
činu, a to pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. V zmysle § 122 ods. 13

Trestného zákona páchateľ pokračuje v tom istom konaní, pre ktoré je stíhaný do okamihu oznámenia
vznesenia obvinenia, po oznámení vznesenia obvinenia sa takéto konanie posudzuje ako nový skutok.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že všetky skutky (čiastkové útoky) prejednávané v
tomto konaní boli obžalovaným I. J. spáchané do prvého oznámenia o vznesení obvinenia (27.09.2021).
Trestnosťvšetkýchčiastkovýchútokovsapretoposudzujeakojedentrestnýčin(§122ods.10Trestného

zákona). Súd uvedené skutky posúdil ako čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu aj z
dôvodu, že oba čiastkové útoky obžalovaného I. J. spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich
páchania, v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť.

Z oboznámených listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. 1T/1/2022 zo dňa 24.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 5To/39/2023 zo dňa 05.10.2023, oba právoplatné dňa 05.10.2023 bol obžalovaný I. J. uznaný
vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 14.05.2021, za čo mu bol uložený súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so súčasným

zrušením výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/32/2021
zo dňa 28.09.2021, právoplatným dňa 13.10.2021 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok
obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a na výkon
trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/32/2021 zo dňa 28.09.2021,

právoplatným dňa 13.10.2021 bol obžalovaný I. J. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa
§212odsek1písmenoa/Trestnéhozákona,ktoréhosadopustilododňa25.02.2021dodňa26.02.2021,
za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem)
mesiacov a na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným

stupňom stráženia.
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/118/2019 zo dňa 03.11.2023, právoplatným
toho istého dňa bol obžalovaný I. J. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil v období od mesiaca
september 2018 až do dňa 15.06.2019, a súd u obžalovaného podľa § 44 Trestného zákona upustil od

uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože považoval trest uložený rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/1/2022 zo dňa 24.08.2022 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/39/2023 zo dňa 05.10.2023, právoplatnými dňa 05.10.2023 podľa
§ 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Trestného zákona vo
výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Na uvedenom základe tak pri rozhodovaní o treste I. J. prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu
podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný je v predmetnej trestnej veci v bode
1/ a 3/ obžaloby odsúdený za pokračovací trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol vyhlásený súdom
prvého stupňa odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, a to konkrétne v konaní Okresného súdu

Dunajská Streda sp. zn. 18T/118/2019 , sp. zn. 14T/32/2021 a sp. zn. 1T/1/2022. Súd neposúdil skutok
uvedený v trestnom rozkaze Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14T/32/2021 zo dňa 28.09.2021,
právoplatný dňa 13.10.2021 spolu so skutkami uvedenými v bode 1/ a 3/ obžaloby ako čiastkové útokyjedného pokračovacieho trestného činu, a to z dôvodu absencie objektívnej súvislosti v spôsobe ich
páchania a v predmete útoku, ako aj z dôvodu absencie subjektívnej súvislosti.

Z oboznámených listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 4T/105/2020 zo dňa 02.03.2022, právoplatným dňa 02.03.2022 bol obžalovaný
A. B. C. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona,
ktorého sa dopustil dňa 20.08.2018, za čo mu bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so súčasným zrušením výroku o treste trestného rozkazu Okresného

súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/28/2021 zo dňa 07.03.2021, právoplatným toho istého dňa ako aj
všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad a na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/28/2021 zo dňa 07.03.2021,
právoplatným dňa 07.03.2021 bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212

odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 05.03.2021, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace a na výkon trestu bol zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/31/2021 zo dňa 12.03.2021,
právoplatným dňa 12.03.2021 bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa §

212 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. g/, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 10.03.2021, za čo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov a na výkon trestu bol zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na uvedenom základe tak pri rozhodovaní o treste A. B. C. prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnných
trestov podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný je v predmetnej trestnej veci
v bode 1/ obžaloby odsúdený za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol vyhlásený súdom prvého stupňa
odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, a to konkrétne v konaní Okresného súdu Dunajská Streda
sp. zn. 4T/105/2020 a sp. zn. 0T/28/2021, v bode 2/ obžaloby je obžalovaný odsúdený za trestný čin,

ktorý spáchal skôr ako bol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin,
a to konkrétne v konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/31/2021.

Z oboznámených listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že trestným rozkazom
OkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.0T/142/2021zodňa13.04.2021,právoplatnýmdňa13.04.2021

bol obžalovaný I. D. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil v období od 10.04.2021 do dňa 12.04.2021, za čo
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov a na výkon trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Na uvedenom základe tak pri rozhodovaní o treste I. D. prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného

trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný je v predmetnej trestnej veci odsúdený
za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci rozsudok za iný
jej trestný čin, a to konkrétne v konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/42/2021.

Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom

prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný trest existoval
viacčinnýsúbeh.Viacčinnýsúbehtrestnýchčinovjezčasovéhohľadiskavtedy,akvobdobímedziprvým
z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho
istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre
tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ

prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že
vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a
trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a
to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto
odsúdenie prihliadať.

Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného
trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol
páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalov jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol
inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom
konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená

skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim
rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu.

Súd dáva do pozornosti, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné
pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje

účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej

činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia spočíva
vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i

utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Spravodlivé a včasné

uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je
protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe
tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v
zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i

na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Súd ďalej vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú
faktickyvyjadrenímznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinu,atoobjektívnejstránky(spôsobspáchania
činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného A. B. C. súd zistil, že obžalovaný bol
už mnohonásobne súdne trestaný (celkom 4 záznamy v registri trestov).

Súd pri ukladaní trestu za skutok v bode 1/ obžaloby u obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu

okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný priznal a skutok úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/
Trestného zákona), zároveň u neho zistil dve priťažujúce okolnosti, jednak skutočnosť, že spáchal viac
trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona), ako aj skutočnosť, že už bol za trestný čin odsúdený
(§ 37 písm. m/ Trestného zákona). Keďže súd odsudzoval obžalovaného za zbiehajúce trestné činy, priukladaní súhrnného trestu postupoval v zmysle zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods.
2 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je
zločinom, pričom ich spáchal viacerými skutkami.

V tomto smere súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa §
37písm.h/Trestnéhozákonasanepoužije,akjepotrebnézdôvoduviacčinnéhosúbehutrestnýchčinov,
z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona.

Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby
podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby
môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona
(jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods.
2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/
Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v

§ 38 ods.1 Trestného zákona. Preto súd, ukladajúci trest obžalovanému za použitia ustanovenia § 41
ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada) priťažujúca okolnosť podľa
§ 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov) u obžalovaného neaplikoval,
nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej sadzby podľa
§ 41 ods. 2 Trestného zákona.

Súd trest obžalovanému ukladal v zmysle § 41 ods. 2 Trestného poriadku podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný s tým, že obžalovaný sa
v prejednávanom prípade dopustil prečinu krádeže, za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona
ustanovená trestná sadzba v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky (§ 212 ods. 2 Trestného zákona) v súbehu

sprečinompoškodzovaniacudzejveci,zaktorýjevosobitnejčastiTrestnéhozákonaustanovenátrestná
sadzba v rozpätí 0 až 1 rok (§ 245 ods. 1 Trestného zákona). V prípade zbiehajúceho sa trestného činu
sa jednalo o skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.
1 Trestného zákona, za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí
3 roky až 10 rokov, pri aplikácii ustanovenia § 117 Trestného zákona 18 mesiacov až 5 rokov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností
(1:1) súd pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 2 Trestného zákona, pretože pri rovnakom pomere
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba, podľa ktorej sa trest ukladá nemení s tým, že
základná trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal (podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na

trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného najprísnejšie trestný) bola podľa § 201 ods.
1 v spojení s § 117 Trestného zákona 18 mesiacov až 5 rokov, zvýšená v zmysel § 41 ods. 2 Trestného
zákona na 18 mesiacov až 6 rokov a 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest vo výmere 18 mesiacov,
teda na dolnej hranici základnej trestnej sadzby.

Súd mal vo svetle uvedeného za zrejmé, že obžalovaný má sklony k trestnej činnosti, pričom uložené
tresty odňatia slobody pozitívne neovplyvnili obžalovaného v ďalšom spôsobe jeho života. Súd dospel
k záveru, že vzhľadom na nenapraviteľnosť obžalovaného, nie je na mieste na jeho prevýchovu
pôsobiť iným druhom trestu, ako je nepodmienečný trest odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu
neprichádza z pohľadu súdu do úvahy uloženie iného trestu ako nepodmienečného trestu odňatia

slobody, ktorý je nevyhnutný z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. S prihliadnutím na
uvedené, vychádzajúc z upravenej trestnej sadzby (18 mesiacov až 6 rokov a 8 mesiacov rokov) a
so zreteľom na výsledky dokazovania, prihliadajúc i na priznanie skutku obžalovaným, ale i v kontexte
jeho trestnej minulosti považuje súd uložený nepodmienečný trest vo výmere 18 mesiacov, teda na
dolnej hranici trestnej sadzby, za primeraný. Je zjavné, že obžalovaný sa nepoučil z predchádzajúcich

podmienečných trestov. K uvedenej výmere a spôsobu výkonu - nepodmienečne, súd pristúpil najmä
v kontexte recidívy zo strany obžalovaného, ktorý sa trestných činov doteraz dopustil už 4-krát. Všetky
vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia
pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Vzhľadom na doterajší život
obžalovaného považuje súd nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 18

mesiacov za dôvodný, primeraný a spravodlivý a napĺňajúci účel a zmysel trestu. Trest bol uložený vo
výmere18mesiacovprihliadajúcnapostojobžalovanéhoksúdenejtrestnejčinnosti,okolnostispáchania
skutku a spôsobený následok. Zároveň súd v zmyslu konštatovaného a v kontexte závažnosti trestného
činu, uložený trest považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného, ako i na ochranu spoločnosti predpáchaním trestných činov z jeho strany. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý,
ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie
a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by z pohľadu súdu nebol účinný vo vzťahu k
obžalovanému, nakoľko bol v minulosti opakovane odsúdený a uložené tresty odňatia slobody nemali
na neho žiaden prevýchovný účinok a navyše súhrnný trest nesmie byť v zmysle § 42 ods. 2 Trestného
zákona miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, čo je v tomto prípade nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňomstráženiavzmysle§48ods.2písm.a/Trestnéhozákona,nakoľkovposledných10rokochpred
spáchaním trestného činu nebol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Súd obžalovanému uložil súhrnný trest za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, podľa zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Keďže mu súd ukladal trest súhrnný, zároveň zrušil
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/105/2020 zo dňa 02.03.2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 02.03.2022 a trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/28/2021
zo dňa 07.03.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2021, a to vo výroku o treste, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Súd pri ukladaní trestu za skutok v bode 2/ obžaloby u obžalovaného prihliadol ako na poľahčujúcu
okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný priznal a skutok úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/

Trestného zákona), zároveň u neho zistil dve priťažujúce okolnosti, jednak skutočnosť, že spáchal viac
trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona), ako aj skutočnosť, že už bol za trestný čin odsúdený
(§ 37 písm. m/ Trestného zákona). Keďže súd odsudzoval obžalovaného za zbiehajúce trestné činy, pri
ukladaní súhrnného trestu postupoval v zmysle zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov.

Súd trest obžalovanému ukladal v zmysle § 41 ods. 1 Trestného poriadku podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný s tým, že obžalovaný sa v
prejednávanom prípade dopustil v bode 1/ a 2/ obžaloby prečinu krádeže, za ktorý je v osobitnej časti
Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky (§ 212 ods. 2 Trestného

zákona) v bode 1/ obžaloby v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci, za ktorý je v osobitnej
časti Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí 0 až 1 rok (§ 245 ods. 1 Trestného
zákona). V prípade zbiehajúceho sa trestného činu sa jednalo o skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný
ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. g/, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona
v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona spáchaný

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za ktoré je v osobitnej časti Trestného zákona
ustanovená trestná sadzba v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky (§ 212 ods. 2 Trestného zákona) a v rozpätí
0 až 1 rok (§ 245 ods. 1 Trestného zákona).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (2:1)

súd pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 4 Trestného zákona, pretože pri prevažujúcom pomere
priťažujúcich okolností sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby, podľa ktorej sa trest ukladá s tým, že
súd vychádzal zo zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej
činnosti obžalovaného najprísnejšie trestný, ktorá bola podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona 6 mesiacov
až 3 roky, po zvýšení v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona 16 mesiacov až 3 roky.

Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,
vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest
odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj

keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez
zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovypáchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom

dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona

alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším
rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od doby spáchania skutku až po čas odsúdenia obžalovaného
(takmer 3 roky) a s ohľadom na to, že súd považuje trest, ktorý bol obžalovanému uložený trestným
rozkazom v konaní Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/31/2021 vo výmere 20 mesiacov za

dostatočný na ochranu spoločnosti ako aj na nápravu páchateľa, súd s poukazom na § 44 Trestného
zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, a to aj z dôvodu, že podľa názoru konajúceho súdu u
obžalovanéhonaplnírepresívnuaprevýchovnúfunkciutrestuajupustenieoduloženiasúhrnnéhotrestu.

S poukazom na výpoveď samotného obžalovaného súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí

špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže mal za preukázané, že sa jedná o veci, ktoré
boli použité na spáchanie trestného činu. Súd zároveň rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa
stáva štát.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného I. J. súd zistil, že obžalovaný bol už

mnohonásobne súdne trestaný (celkom 9 záznamov v registri trestov). Súd mal vo svetle uvedeného
za zrejmé, že obžalovaný má sklony k trestnej činnosti, pričom uložené tresty odňatia slobody pozitívne
neovplyvnili obžalovaného v ďalšom spôsobe jeho života.

Súd pri ukladaní trestu za skutky v bode 1/ a 3/ obžaloby u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu

okolnosť, zároveň u neho vzhliadol dve priťažujúce okolnosti, jednak skutočnosť, že spáchal viac
trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona), ako aj skutočnosť, že už bol za trestný čin odsúdený
(§ 37 písm. m/ Trestného zákona). Keďže súd odsudzoval obžalovaného za zbiehajúce trestné činy,
pri ukladaní súhrnného trestu postupoval v zmysle zásad pre ukladanie úhrnného trestu podľa § 41
ods. 2 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých dva sú

zločinom, pričom ich spáchal viacerými skutkami.

V tomto smere súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa
§ 37 písm. h/ Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných

činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného
zákona.Spáchaniedruhéhotrestnéhočinujetotižokolnosťoupodmieňujúcoupoužitieprísnejšejtrestnej
sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej
sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného
zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41

ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
h/ Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.1 Trestného zákona. Preto
súd, ukladajúci trest obžalovanému za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná
zásada) priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných
činov) u obžalovaného neaplikoval, nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej

sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

Súd trest obžalovanému ukladal v zmysle § 41 ods. 2 Trestného poriadku podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný s tým, že obžalovaný sa
v prejednávanom prípade dopustil prečinu krádeže, za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona

ustanovená trestná sadzba v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky (§ 212 ods. 2 Trestného zákona) v súbehu
sprečinompoškodzovaniacudzejveci,zaktorýjevosobitnejčastiTrestnéhozákonaustanovenátrestná
sadzba v rozpätí 0 až 1 rok (§ 245 ods. 1 Trestného zákona). V prípade zbiehajúcich sa trestných činov
sa jednalo o skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona, za ktorý je v osobitnej
časti Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí 7 rokov až 12 rokov; skutok, ktorý bol
právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/,

písmeno c/ Trestného zákona, za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona ustanovená trestná sadzba
v rozpätí 3 roky až 8 rokov; a skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona, za ktoré je v osobitnej časti Trestného zákona ustanovená trestná sadzba
v rozpätí 1 rok až 5 rokov (§ 194 ods. 2 Trestného zákona) a 0 až 2 roky (§ 212 ods. 1 Trestného zákona).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (1:0) súd pri
stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 4 Trestného zákona, pretože pri prevažujúcom pomere priťažujúcich
okolností sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby, podľa ktorej sa trest ukladá o jednu tretinu s tým, že
súd vychádzal zo zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej
činnosti obžalovaného najprísnejšie trestný, ktorá bola podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona 7 rokov

až 12 rokov, po úprave v zmysel § 38 ods. 4 a § 41 ods. 2 Trestného zákona 8 rokov a 8 mesiacov
až 16 rokov.

Aj v prípade obžalovaného I. J. dáva súd do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie
toho, aby páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje

možnosť jeho nápravy, vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané
zlo). Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok
štátneho donútenia. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege
(žiaden trest bez zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva
dostatočnýpriestorpreindividualizáciutrestupodľaokolnostíkonkrétnehoprípadu.Primeranosťtrestuje

nevyhnutnýmpredpokladomdosiahnutiavýchovnýchúčinkovtrestu,keďženevyhnutnýmpredpokladom
prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho
konania. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia
trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia
trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom

konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona
alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším

rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od doby spáchania skutku až po čas odsúdenia obžalovaného
(takmer 3 roky) a s ohľadom na to, že súd považuje trest, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/1/2022 vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov za dostatočný na

ochranu spoločnosti ako aj na nápravu páchateľa, súd s poukazom na § 44 Trestného zákona upustil od
uloženia súhrnného trestu, a to aj z dôvodu, že podľa názoru konajúceho súdu u obžalovaného naplní
represívnu a prevýchovnú funkciu trestu aj upustenie od uloženia súhrnného trestu. Takto uložený trest
súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne zodpovedá potrebám tak
generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného I. D. súd zistil, že obžalovaný bol
už mnohonásobne súdne trestaný (celkom 11 záznamov v registri trestov). Hoci sa ohľadom jedného
odsúdenia na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania

trestného činu; ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké a aj zahladené
odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovaného, o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať trestnú
činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje súd pri posudzovaní osobného profilu obžalovaného
prihliadať aj na takéto odsúdenie.

Súd pri ukladaní trestu za skutky v bode 1/, 3/ a 4/ obžaloby u obžalovaného prihliadol ako na
poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného činu sa obžalovaný priznal a skutok úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l/ Trestného zákona), zároveň u neho zistil dve priťažujúce okolnosti, jednak skutočnosť, že
spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona), ako aj skutočnosť, že už bol za trestnýčin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona). Keďže súd odsudzoval obžalovaného za zbiehajúce
trestné činy, pri ukladaní súhrnného trestu postupoval v zmysle zásad pre ukladanie úhrnného trestu
podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov.

Súd trest obžalovanému ukladal v zmysle § 41 ods. 1 Trestného poriadku podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný s tým, že obžalovaný sa v
prejednávanom prípade dopustil v bode 1/ a 3/ obžaloby prečinu krádeže, za ktorý je v osobitnej časti
Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky (§ 212 ods. 2 Trestného

zákona) v bode 1/ obžaloby v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci, za ktorý je v osobitnej časti
Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí 0 až 1 rok (§ 245 ods. 1 Trestného zákona),
v bode 4/ obžaloby sa dopustil prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktorý je v osobitnej
časti Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí 0 až 2 roky (§ 348 ods. 1 Trestného
zákona). V prípade zbiehajúceho sa trestného činu sa jednalo o skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný
ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona,

za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí 0 až 2 roky.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (2:1)
súd pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 4 Trestného zákona, pretože pri prevažujúcom pomere
priťažujúcichokolnostísazvyšujedolnáhranicatrestnejsadzby,podľaktorejsatrestukladástým,žesúd

vychádzal zo zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti
obžalovaného najprísnejšie trestný, ktorá bola podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona 6 mesiacov až 3
roky, zvýšená v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona na 16 mesiacov až 3 roky a uložil obžalovanému
trest vo výmere 18 mesiacov, teda na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby.

Súd mal vo svetle uvedeného za zrejmé, že obžalovaný má sklony k trestnej činnosti, pričom uložené
tresty odňatia slobody pozitívne neovplyvnili obžalovaného v ďalšom spôsobe jeho života. Súd dospel
k záveru, že vzhľadom na nenapraviteľnosť obžalovaného, nie je na mieste na jeho prevýchovu
pôsobiť iným druhom trestu, ako je nepodmienečný trest odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu
neprichádza z pohľadu súdu do úvahy uloženie iného trestu ako nepodmienečného trestu odňatia

slobody, ktorý je nevyhnutný z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie. S prihliadnutím na
uvedené, vychádzajúc z upravenej trestnej sadzby (16 mesiacov až 3 roky) a so zreteľom na výsledky
dokazovania, prihliadajúc i na priznanie skutku obžalovaným, ale i v kontexte jeho trestnej minulosti
považuje súd uložený nepodmienečný trest vo výmere 18 mesiacov, teda na dolnej hranici trestnej
sadzby, za primeraný. Je zjavné, že obžalovaný sa nepoučil z predchádzajúcich podmienečných trestov.

Kuvedenejvýmereaspôsobuvýkonu-nepodmienečne,súdpristúpilnajmävkontexterecidívyzostrany
obžalovaného, ktorý sa trestných činov doteraz dopustil už11-krát. Všetky vyššie uvedené skutočnosti
z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia pre záver, že uložený trest
je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného považuje súd
nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov za dôvodný, primeraný

a spravodlivý a napĺňajúci účel a zmysel trestu. Trest bol uložený vo výmere 18 mesiacov prihliadajúc
na postoj obžalovaného k súdenej trestnej činnosti, okolnosti spáchania skutku a spôsobený následok.
Zároveň súd v zmyslu konštatovaného a v kontexte závažnosti trestného činu, uložený trest považuje
za dostatočný na nápravu obžalovaného, ako i na ochranu spoločnosti pred páchaním trestných činov z
jeho strany. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného

plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom
na dosiahnutie účelu trestu.

Iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by z pohľadu súdu nebol účinný vo vzťahu k
obžalovanému, nakoľko bol v minulosti opakovane odsúdený a uložené tresty odňatia slobody nemali

na neho žiaden prevýchovný účinok a navyše súhrnný trest nesmie byť v zmysle § 42 ods. 2 Trestného
zákona miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, čo je v tomto prípade nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko v posledných 10 rokoch
predspáchanímtrestnéhočinubolobžalovanývovýkonetrestuodňatiaslobodyzaúmyselnýtrestnýčin.Súd obžalovanému uložil súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť, podľa zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Keďže mu súd ukladal trest súhrnný,
zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/42/2021 zo dňa 13.04.2021,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2021, a to vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

S poukazom na výpoveď samotného obžalovaného súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci
špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže mal za preukázané, že sa jedná o vec, ktorá

bola použitá na spáchanie trestného činu. Súd zároveň rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa
stáva štát.

Nakoľko si poškodené spoločnosti Primum s.r.o., Synergas, s.r.o., a Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.,
riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil v tomto
odsudzujúcom rozsudku povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Primum s.r.o. škodu v sume 903

eur spoločne a nerozdielne obžalovaným A. B. C., I. J. a I. D.; povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
Synergas, s.r.o. škodu v sume 173,97 eura a poškodenej spoločnosti Allianz – Slovenská poisťovňa,
a.s.,škodu v sume 788, 25 eura uložil súd spoločne a nerozdielne obžalovaným I. J. a I. D.. Poškodenú
spoločnosť Synergas, s.r.o. podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázal na civilný proces, keďže výška škody v sume 788, 25 eura bola poškodenej spoločnosti

Synergas, s.r.o. vyplatená spoločnosťou Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá si predmetnú sumu
v tomto trestnom konaní uplatnila v rámci adhézneho konania.

S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Dunajská Streda do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.