Rozsudok · Neplatnosť právnych úkonov · Judgement

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 27C/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201853
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:0021201853.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Marcelom Kirnágom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., zast. Advokátska kancelária JUDr. JCLic. F. B., G., so sídlom
Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ H. G., C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX,
XXX XX C. D. E., 2/ JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec
nad Ondavou, IČO: 52 518 167, obaja právne zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so
sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Žalovaní v 1/ a 2/ rade m a j ú n á r o k vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.04.2021 domáhal určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy, ktorou previedla žalovaná v 1/ rade svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v k.ú Rakovec nad Ondavou, obec C. D. E., E. B., ktoré sú zapísané na LV č. XX

o veľkosti 1/126 k celku, LV č. XXX o veľkosti 1/154 k celku, LV č. XXXX o veľkosti 1/154 k celku, LV
č. XXXX o veľkosti 1/154 k celku na žalovaného v 2/ rade a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že je členom pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec - p.s. Rakovec n/Ond., IČO: 42332311,
so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad Ondavou, ktoré hospodári so spoločnou
nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti katastrálneho územia C. D. E., okres B., obec C. D.
E., zapísané na nasledujúcich listoch vlastníctva: LV č. XX ako parcely registra „C“: parcelné č. 1235
o výmere 8602 m2 druh pozemku lesný pozemok, LV č. XXX ako parcely registra „C“: parcelné č. 2320

o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný pozemok, parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku
lesný pozemok, parcelné č. 2329 o výmere 772 m2, druh pozemku lesný pozemok, LV č. XXXX ako
parcely registra „C“: parcelné č. 2319 o výmere 87228 m2, druh pozemku lesný pozemok, LV č. XXXX
ako parcely registra „C“: parcelné č. 2328 o výmere 81253 m2, druh pozemku lesný pozemok. Žalovaná
v 1/ rade je podielovým spoluvlastníkom citovaných nehnuteľností a tá previedla svoje spoluvlastnícke
podiely na týchto nehnuteľnostiach na žalovaného v 2/ rade kúpnou zmluvou. Vzhľadom na skutočnosť,
že v danom prípade ide o hospodárenie so spoločnou nehnuteľnosťou, jej prevod upravuje osobitný

právny predpis a to zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako "zákon o pozemkových spoločenstvách") a v danom prípade došlo k porušeniu ust. § 7
(súd uvádza, že v skutočnosti ide o § 9) ods. 7 a ods. 8 tohto zákona. Vychádzajúc z vyššie citovaných
ustanovenívdanomprípadedošlokporušeniuzákonaopozemkovýchspoločenstvách,nakoľkovlastníkpodielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádzal spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, bol povinný ho
ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, avšak spoluvlastnícky podiel nebol
vôbec ponúknutý. Žalovaná v 1/ rade však previedla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach

zapísaných na LV č. XX, LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX k.ú Rakovec nad Ondavou bez toho, že by
žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľnosti ponúkla jej spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach na odkúpenie žalobcovi , ani inému podielovému spoluvlastníkovi. Preto sa žalobca
listami doručenými obom žalovaným dovolal neplatnosti citovaných kúpnych zmlúv v súlade so znením
§ 40a OZ.

2. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 14.07.2021 uviedol, že
má za to, že predmetná nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci Rakovec nad Ondavou, k.ú C. D.
E., zapísaná na liste vlastníctva č. XX, 254,1622 a 1126 nie je spoločnou nehnuteľnosťou, ako to
vyplýva zo samotného listu vlastníctva zverejneného na portáli J., kde je v časti A listu vlastníctva
č. 254,1622,1126 pri spoločnej nehnuteľnosti uvedený kód 1, čo znamená že Pozemok nie je

spoločnou nehnuteľnosťou a v časti A listu vlastníctva č. XX nie je pridelený kód, ktorý by pozemok
identifikoval ako spoločnú nehnuteľnosť. Predmetné pozemky sú len obyčajnými nehnuteľnosťami
v spoluvlastníctve, na ktoré sa vzťahujú len všeobecné ustanovenia o vlastníctve nehnuteľnosti,
resp. o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka. Nie každý pozemok, ktorý obhospodaruje
pozemkovéspoločenstvo,jespoločnounehnuteľnosťou.Môžetotižísťlenospoločneobhospodarovanú

nehnuteľnosť, t.j. nehnuteľnosť, ktorá je síce v spoluvlastníctve, no ide len o „obyčajnú“ nehnuteľnosť
v spoluvlastníctve, ktorá je len z vôle jej vlastníkov zverená pozemkovému spoločenstvu na účely
spoločného obhospodarovania. Uvedené namietal žalovaný v 2/ rade aj vo svojich odpovediach na
predžalobné výzvy Žalobcu. Ďalej poukázal na to, že namietanou zmluvou došlo k prevodu medzi
osobami blízkymi, a z toho dôvodu preto nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, pretože

žalovaná v 1/ rade v takom prípade nemusela svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ponúknuť ostatným
spoluvlastníkom podľa ustanovenia § 140 OZ na odkúpenie. Žalovaná v 1/ rade ako člen JRD Rakovec,
družstvo, previedla vlastnícke právo na blízku osobu, právnickú osobu JRD Rakovec, družstvo a
akúkoľvek ujmu spôsobenú JRD Rakovec, družstvo by žalovaná v 1/ rade ako jeho členka pociťovala
ako vlastnú ujmu. Žalovanej v 1/ rade vzniklo členstvo v JRD Rakovec, družstvo počas trvania

družstva - prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky. V čase uskutočnenia namietaných
prevodov bola žalovaná v 1/ rade riadnym členom žalovaného v 2/ rade a jej členstvo stále trvá.
Ako člen družstva má žalovaná v 1/ rade právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení,
ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na podiel na
likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstva. Ďalej žalovaný v 2/ rade sa o svojich

členov stará nad tento rozsah určený zákonom a to tak, že im poskytuje napríklad zvýšený základný
nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom, bonus do výšky 20 % základného nájmu, možnosť
úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadne
uzatvorených nájomných zmlúv a inými subjektmi, pri obnove dedičského konania pri nevysporiadaných
nehnuteľnostiach, využitie strojných kapacít družstva. Z uvedeného je zrejmé, že medzi žalovanými

v 1/ a 2/ rade je osobné, majetkové a ďalšie prepojenie a teda medzi týmito osobami je „blízkosť“,
kvalifikovaná prepojenosť vyžadovaná zákonom v § 116 OZ. Žalovaný na podporu svojich tvrdení , že z
ustanovenia § 116 druhá veta OZ, ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen fyzických osobách)
vyplýva, že blízkymi osobami fyzických osôb môžu byť aj právnické osoby, pokiaľ sú tak vzájomne
prepojené, že v prípade ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú

a uviedol niekoľko súdnych rozhodnutí. Ďalej namietol procesnú prípustnosť podanej žaloby, pretože
žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti a nie určenia či tu právo je alebo nie je. Poukázal na
to, že zákon v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o
určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu a za takýto
právny predpis nemožno považovať ust. § 40a OZ. Zároveň uviedol, že procesnú prípustnosť žaloby o

určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ust. § 40a OZ nemožno vyvodiť
z ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam, keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako
miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená
neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností.

Ani v ust. § 40a OZ nie je výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať relatívnej neplatnosti
v určených prípadoch; keďže toto ustanovenie obsahuje len uvedenie v ktorých prípadoch sa považuje
právny úkon za relatívne neplatný, pričom zároveň (vo všeobecnosti) uvádza, že tejto neplatnosti sa
treba dovolať. Ďalej uviedol, že zmluvy a iné právne úkony , ich existencia, platnosť , či neplatnosť súprávnymi skutočnosťami a určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade,
že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo
v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku o tom, že kúpna

zmluvajeneplatná,nemávýpovednúhodnotu,čijevčasejehovyhláseniavlastníkomvecižalobcaalebo
niekto iný. Novou právnou úpravou od 01.07.2016 je záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné
a nezmyslené žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej, čo bolo aj dôvodom zmeny doterajšej
koncepcie. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalovaná v 1/ rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.07.2021 použila rovnakú argumentáciu
ako žalovaný v 2/ rade a vzhľadom k tomu navrhla aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných doručenom súdu dňa 22.07.2021 uviedol, že
s vyjadreniami žalovaných sa nemožno stotožniť ani s ním súhlasiť, nakoľko je v rozpore so zákonom,

skutočnosťou a ustálenou súdnou praxou. Poukázal na to, že z vyjadrení vyplýva, že žalovaná v 1/
rade nepopiera, že uzavrela kúpnu zmluvu so žalovaným v 2/ rade ohľadom sporných nehnuteľností,
ani to, že došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach bez toho, že by žalobcovi
ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností boli tieto spoluvlastnícke podiely ponúknuté na
odkúpenie. Zároveň poukázal na to, že žalovaní nepopreli, že došlo k porušeniu zákona o pozemkových

spoločenstvách, nakoľko vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádzal spoluvlastnícky podiel
na tretiu osobu, bol povinný ho ponúknuť ostaným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti,
avšak spoluvlastnícky podiel nebol ponúknutý. Poukázal na to, že z výpisu z pozemkového spoločenstva
- Lesy Rakovec - p.s. Rakovec n/Ond., IČO: 42332311, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03
Rakovec nad Ondavou, toto hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti

katastrálneho územia C. D. E., okres B., obec C. D. E., zapísané na nasledujúcich listoch vlastníctva: LV
č. XX ako parcely registra „E“ parcelné č. 1235 o výmere 8602 m2, druh pozemku lesný pozemok, LV č.
XXX ako parcely registra „C“: parcelné č. 1241 o výmere 499323 m2, druh pozemku lesný pozemok, LV
č. XXX ako parcely registra „E“: parcelné č. 2310 o výmere 171212 m2, druh pozemku lesný pozemok,
LV č. XXX ako parcely registra „C“: parcelné č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný pozemok,

parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok, parcelné č. 2329 o výmere 772 m2,
druh pozemku lesný pozemok, LV č.XXXX ako parcely registra „C“: parcelné č. 2319 o výmere 87228
m2, druh pozemku lesný pozemok, LV č.XXXX ako parcely registra "C": parcelné č. 2328 o výmere
81253 m2, druh pozemku lesný pozemok. Ďalej uviedol, že žalobca je členom vyššie uvádzaného
pozemkového spoločenstva, ktoré vzniklo podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, o čom svedčí

výpis z registra pozemkových spoločenstiev, ktorý je verejným zoznamom a sú v ňom vyznačené vyššie
špecifikované listy vlastníctva, na ktorých sú evidované pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti,
pričom na tejto skutočnosti nič nemenia ani tie skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom
vyjadrení v bode 3. Má za to, že je úplne nepodstatné, ako bola a či bola napísaná poznámka o spoločnej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, keďže spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle citovaného zákona sa

nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je na liste vlastníctva uvedená informatívna poznámka, ale okamihom
vzniku pozemkového spoločenstva, ktoré dobrovoľne zakladajú spoluvlastníci a týmto okamihom majú
spoluvlastníci aj obmedzené nakladanie so svojimi spoluvlastníckymi podielmi. Nesplnenie ponukovej
povinnosti spoluvlastníka je dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej s treťou osobou v lehote
3 rokov. Je povinnosťou kupujúceho preveriť si, aký právny režim má spoluvlastnícky podiel a či boli

požiadavky zákona o pozemkových spoločenstvách splnené. Ak to neurobí, berie na vedomie, že
takýto prevod môže byť napadnutý žalobu na súde. Pokiaľ sa týka žalovanými predložených súdnych
rozhodnutí súdov Českej republiky ohľadne názoru, že blízkou osobou fyzickej osoby môže byť aj
právnická osoba žalobca uviedol, že v týchto prípadoch ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť s ručením
obmedzeným, teda o spoločnosť, kde jedna a tá istá osoba je konateľom a zároveň aj spoločníkom

spoločnosti a nejde o družstvo ako je to v tomto prípade a nejde o problematiku porušenia predkupného
práva, ale o problematiku vkladu spoluvlastníckeho podielu, čo sú dve úplne odlišné otázky. Tvrdenia
žalovaných ohľadne blízkych osôb považuje za účelové. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaných, že z
analogického použitia § 116 OZ možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe možno tiež
považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby alebo,

ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah a súčasne keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú by utrpela
právnická osoba, ako ujmu vlastnú tak žalobca uviedol, že takúto aplikáciu možno pripustiť vtedy, ak
ide o vzťah fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej táto fyzická osoba je jediným
spoločníkom a zároveň konateľom, čo je v prejednávanom prípade neprípustné, nakoľko žalovaný v 2/rade je družstvom. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že žalovaná v 1/ rade ako
členka JRD Rakovec, družstvo - previedla vlastnícke právo na blízku osobu - právnickú osobu, a že
akúkoľvek ujmu spôsobenú žalovanému v 2/ rade by žalovaná v 1/ rade, ako jeho člen, pociťovala

ako ujmu vlastnú, pretože koncepcia OZ v nadväznosti na blízke osoby je viazaná na fyzické osoby.
Poukázal na to, že to či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a
či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. V ďalšom poukázal na neaplikovateľnosť
súdnych rozhodnutí slovenských súdov predložených žalovaný na prejednávaný prípad , pretože sa
týkajú vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným

spoločníkom a zároveň konateľom. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaných odkazujúce na katastrálny
bulletin, sú irelevantné, nakoľko ide o časopis, ktorý nemá právnu záväznosť a súčasne spomínaný
bulletin je z roku 2016 a rieši otázku ustanovení zákona č. 140/3,25 Z.z., ktoré boli od 11.02.2019
novelizované. K žalovaným namietanej procesnej neprípustnosti žaloby uviedol, že ustanovenie § 137
CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v ust. § 137
CSP neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva „ak

to vyplýva z osobitného predpisu“ pričom takýmto predpisom je aj OZ, katastrálny zákon či zákon o
pozemkových spoločenstvách. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné
právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným
spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon
považuje za neplatný. Domnievajú sa, že je úplne na mieste a v súlade so zákonom podať žalobu

voči porušiteľovi predkupného práva a ňou sa teda domáhať určenia neplatnosti zmlúv o prevode
nehnuteľností uzatvorenej medzi žalovanými, pričom subsumovanie takejto žaloby o určenie neplatnosti
zmlúv o prevode nehnuteľnosti pod režim ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku má svoj
zákonný rámec. Žalobca sa podanou žalobou domáha nápravy porušeného práva uvedením „veci do
pôvodného stavu“, teda do stavu aký existoval pred uzavretím namietaného právneho úkonu, pričom

vydanie právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosť právneho úkonu sa následne stane určujúcim
podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti podľa ust. § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona. Podaná žaloba je podľa ich názoru vhodným (účinným a správne zvoleným)
procesným nástrojom ochrany práva žalobou, žalobca ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
a zároveň zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne

konanie, resp. konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za
neprípustnú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ' neslúži potrebám praktického života, ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Pokiaľ' určovacia žaloba ale vytvára pevný základ pre právny vzťah
účastníkov(tentoprejednávanýprípad),jeprípustnáajnapriektomu,žejeprípadnemožnáajinážaloba.

na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp.zn. 5C/7/2019.

5. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doručeným súdu dňa 30.07.2021 s tvrdeniami
žalobcu nesúhlasili. Podľa ich názoru by sa mali rovnaké pravidlá vzťahovať na všetky osoby bez
ohľadu na to, či ide o fyzické osoby alebo právnické osoby a zároveň nemá platiť odlišný právny

režim podľa toho či ide o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo družstvo, pretože každá právnická
osoba prejavuje vôľu navonok prostredníctvom fyzických osôb, je tvorená fyzickými osobami, ktoré z
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú. Teda osobné, majetkové alebo iné prepojenie
existuje nielen medzi fyzickými osobami, medzi právnickými a fyzickými osobami a to bez ohľadu na
formu právnickej osoby. Poukázali na to, že na právnické osoby je aplikovateľná druhá veta § 116

OZ , ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen o fyzických osobách) a obdobnom pomere, t.j.
neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Podľa ich názoru z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, a to nielen vybrané právnické osoby ale všetky právnické
osoby bez ohľadu na formu, ktoré sú tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna
z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú. Poukázali ďalej na to, že slovenské zákony

sú podobné zákonom českým, slovenskí zákonodarcovia sa inšpirujú zmenami a vývojom zákonov v
Čechách, a sudcovia sa pri rozhodovaní, ako aj právna prax sa inšpiruje českou judikatúrou. Ďalej
poukázali na to, že ust. § 140 OZ predpokladá dohodu spoluvlastníkov o výkone predkupného práva.
Teda spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že namiesto pomerného odkúpenia ponúkaného podielu podiel
odkúpi len jeden z nich. Avšak, takýto spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže

bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu,
pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v
žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo
len na pomernú časť podielu a na nadobúdateľa pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý byinak patril tým spoluvlastníkom, ktorý by sa prevodu nedomáhali. Teda aktívny spoluvlastník má právo
vykúpiť, dovolávať sa neplatnosti len pomerne, teda z každého spoluvlastníckeho podielu len jeho časti
pripadajúcej na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Z dovolania sa neplatnosti

aj zo žaloby vyplýva, že žalobca sa dovoláva neplatnosti celého prevedeného podielu, nie pomerne
v zmysle pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušeného zákonného predkupného práva.
Poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 12.05.2009 sp.zn. 2Cdo/91/2008. Uviedol, že ak sa žalobca
dovolal neplatnosti zmluvy, aj keď by to žalovaní neakceptovali, stále by žalobca mal zastávať názor,
že zmluva je neplatná, bez potreby tohto, aby súd o neplatnosti rozhodoval v petite. Podľa žalovaných

žalobný petit má znieť inak, a to tak aby z výroku súdu bolo zrejmé, kto je vlastníkom nehnuteľnosti,
kde v takomto konaní by súd predbežne posúdil platnosť resp. neplatnosť zmluvy. V danom prípade sa
však jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá nie je v zmysle CSP prípustná. Ďalej uviedol,
že zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. (ďalej len
"zákon č. 97/2013 Z. z.") definuje spoločnú nehnuteľnosť v § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. ako
nehnuteľnosť, ktorá môže pozostávať z viacerých parciel, avšak predstavuje jednu spoločnú vec, pričom

jej imanentnými znakmi sú nedeliteľnosť (až na výnimky ustanovené v § 8 ods. 2 a nemožnosť zrušiť
a vysporiadať jej spoluvlastníctvo. Pre identifikáciu pozemkov, ktoré majú byť zaradené do spoločnej
nehnuteľnosti a opatrené jej kódom, je rozhodujúca skutočnosť, či boli alebo neboli tieto pozemky
ako spoločné nehnuteľnosti reštituované na základe dostupných historických pozemkových evidencií.
Znamená to, či pred odňatím ich vlastníctva či držby v podmienkach socialistického zákonodarstva

boli súčasťou príslušných typov nehnuteľností upravených vtedy platnými „historickými“ právnymi
predpismi (najmä tými, ktoré zrušil zákon Národnej rady Slovenskej republiky, č. 181/1995 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Kód spoločnej nehnuteľnosti nemôže
byť pridelený automaticky každému pozemku, ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo. Nie
každý taký pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. Môže totiž ísť len o spoločne obhospodarovanú

nehnuteľnosť, t.j. o nehnuteľnosť, ktorá je síce v spoluvlastníctve (mnohokrát v spoluvlastníctve
tých istých osôb, ktorí sú zároveň aj spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti zverenej totožnému
pozemkovému spoločenstvu), no ide len o obyčajnú" nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, ktorej vlastníctvo
nikdy nebolo upravené „historickými“ právnymi predpismi, no ktorá je z vôle jej vlastníkov zverená
pozemkovému spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania. V praxi sa vyskytujú prípady,

kedy i pred "znárodnením" išlo v skutočnosti len o "obyčajnú" nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, avšak
v dôsledku aplikácie vyvlastňovacích právnych predpisov po roku 1948 sa táto nehnuteľnosť mylne
klasifikovala ako spoločná a následkom toho bola i pri reštitúcii takto vydaná späť do držby či vlastníctva
pôvodných vlastníkov. Táto nehnuteľnosť taktiež nemá byť evidovaná ako spoločná nehnuteľnosť.
Analogicky sa kódom spoločnej nehnuteľnosti nemôže označiť ani iná spoločne obhospodarovaná

nehnuteľnosť, s ktorou do pozemkového spoločenstva pristúpia noví členovia alebo ak spoluvlastníci
takých nehnuteľností založia pozemkové spoločenstvo podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013
Z. z. Kód spoločnej nehnuteľnosti nemožno umiestniť ani na list vlastníctva takej nehnuteľnosti, ktorej
vlastníctvo nadobudli členovia pozemkového spoločenstva ako nový pozemok, ktorý nie je spoločnou
nehnuteľnosťou (najmä nie je „novoobjaveným majetkom“). Žalobca nepreukázal, aby predmetné

nehnuteľnosti boli v režime spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň žalovaní poukázali na čl. VIII bod 1. I.
A. C. - G. Rakovec nad Ondavou z ktorého vyplýva, že nejde o spoločné nehnuteľnosti, ale jedná
sa o spoločne obhospodarované nehnuteľnosti v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013. Pri
pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť má byť na liste vlastníctva vyznačený príslušný kód, v
zmysle § 9 ods. 1 a prílohy č. 6 vyhlášky, a to kód, „1“ - pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a

kód „2“ - pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. V katastri nehnuteľností sú pozemky tvoriace spoločnú
nehnuteľnosť väčšinou evidované na viacerých listoch vlastníctva a majú spoločný právny režim, t. j.
na každom liste vlastníctva by mali byť rovnakí spoluvlastníci a rovnaké spoluvlastnícke podiely. Ani pri
jednej z nehnuteľností, ktoré sú predmetom namietaného prevodu nie je vyznačený kód pre spoločnú
nehnuteľnosť. Hodnovernosť údajov na predmetných LV nebola žalobcom spochybnená ani vyvrátená.

Predmetné pozemky zapísané na listoch vlastníctva č. 80,782, 189, 254, 1126, 1622 nemôžu byť nikdy
považované za jednu spoločnú nehnuteľnosť v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. Predmetné nezávislé
skupiny pozemkov môžu tvoriť dve (či viac) samostatných spoločných nehnuteľností spravovaných Lesy
Rakovec - p.s. Rakovec nad Ondavou, resp. ich môžeme považovať za spoločne obhospodarované
nehnuteľnostivzmysle§2ods.d)zákonač.97/2013Z.z.SpoluvlastnícinehnuteľnostízapísanýchnaLV

č. 80,782,189,254,1126 a 1622 nie sú totožní spoluvlastníci, to znamená , že niektorí zo spoluvlastníkov
zapísaných na LV č. 80,782 189 nie sú vlastníkmi (spoluvlastníkmi) pozemkov zapísaných na LV č. XXX,
XXXX, XXXX a tak podobne. Pre spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, t.j. pre nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom sporu, neplatia obmedzenia stanovené v § 9 zákona č. 97/2013 Z. z. ako pre spoločnúnehnuteľnosť, a teda prevod vlastníckeho práva v zmysle predmetnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva medzi žalovanou v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je možný. Vzhľadom k uvedenému navrhli žalobu
zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných doručenom súdu dňa 30.07.2021 uviedol,
že trvá na svojej žalobe. Opätovne uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaných o tom, že
žalovaná v 1/ rade ako člen JRD Rakovec, družstvo - previedla vlastnícke právo na blízku osobu -
právnickú osobu, a že akúkoľvek ujmu spôsobenú žalovanému v 2/ rade by žalovaná v 1/ rade, ako

jeho členka, pociťovala ako ujmu vlastnú. Sú to iba tvrdenia žalovaných, nakoľko v danom prípade
nejde o blízke osoby. K problematike českej judikatúry a českým zákonom, na ktoré žalovaní poukazujú
uviedol, že sa nemožno stotožniť s názormi žalovaných, nakoľko je potrebné rozlišovať „inšpiráciu sa
zákonmi“ a tým čo v skutočnosti zaväzuje a platí na území Slovenskej republiky. Opätovne poukázal, že
vprípadochnaktorépoukazujúžalovaníideotzv.jednoosobovúspoločnosťsručenímobmedzeným.Čo
sa týka pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného predkupného práva, uviedol

že žalobca sa v danom konaní domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, a nie
nahradenia prejavu vôle. Majú za to, že vo zverejnených stanovách zo dňa 05.07.2017 spoločenstva
Lesy Rakovec – p.s. Rakovec nad Ondavou, na ktoré žalovaní poukazujú, v žiadnom prípade
neznamená, že v danom prípade ide o prevod na blízku osobu a že sa prostredníctvom pojmu blízkej
osoby, žalovaní snažia účelovo vyvrátiť nepochybnú skutočnosť, že došlo ich konaním k porušeniu

predkupného práva. Opätovne poukázal na to, že žalobca je členom pozemkového spoločenstva
Lesy Rakovec - p.s. Rakovec n/Ond., IČO: 42332311, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03
Rakovec nad Ondavou, ktoré vzniklo podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, o čom svedčí výpis
z registra pozemkových spoločenstiev, ktorý je verejným zoznamom a sú v ňom vyznačené vyššie
špecifikované listy vlastníctva, na ktorých sú evidované pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti,

pričom na tejto skutočnosti nič nemenia ani tie skutočnosti, na ktoré poukazujú žalovaní. Vychádzajúc
z výpisu z pozemkového spoločenstva- Pozemkové spoločenstvo Lesy Rakovec - p.s. Rakovec n/
Ond., jednoznačne vyplýva, že toto pozemkové spoločenstvo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou,
ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti katastrálneho územia C. D. E., okres B., obec Rakovec nad Ondavou,
zapísané na nasledujúcich listoch vlastníctva: č. 80, 782, 189, 254, 1126 a 1622. Ak sa zameriame

na detail LV č. XXX, ako podielový vlastník pod B169 je zapísaný p. B. A.. Vychádzajúc zo zákona č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách platí, že „členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm.
a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti“, teda každý podielový vlastník, ktorý
je zapísaný na predmetom liste vlastníctva, ktoré je spoločnou nehnuteľnosťou, a teda pozemkové
spoločenstvo s touto nehnuteľnosťou hospodári, je členom takéhoto pozemkového spoločenstva.

Nakoľko p. B. A. je zapísaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXX, aj tieto nehnuteľnosti patria
do spoločnej nehnuteľnosti, tak p. B. je členom pozemkového spoločenstva. Podľa názoru žalobcu
je úplne nepodstatné, ako bola a či bola napísaná poznámka o spoločnej nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti, keďže spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách sa
nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je na liste vlastníctva uvedená informatívna poznámka, ale okamihom

vzniku pozemkového spoločenstva, ktoré dobrovoľne zakladajú spoluvlastníci a týmto okamihom majú
spoluvlastníci aj obmedzené nakladanie so svojimi spoluvlastníckymi podielmi. Nesplnenie ponukovej
povinnosti spoluvlastníka je dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej s treťou osobou v lehote
3 rokov. Je povinnosťou kupujúceho, preveriť si, aký právny režim má spoluvlastnícky podiel a či boli
požiadavky zákona o pozemkových spoločenstvách splnené. Ak to neurobí, berie na vedomie, že takýto

prevod môže byť napadnutý žalobu na súde. Poukázal na rozhodnutie NSSR sp.zn. 4Sžr/8/2017, že toto
rozhodnutie,naktorépoukazujúžalovanínemávtomtokonanírelevanciuapoukázalnapredchádzajúce
rozhodnutie.

7.Podanímdoručenýmsúdudňa17.08.2021žalobcasúdupredložildoplneniežalobnéhopetitu odátum

uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností a to, dňa 11.11.2019.

8. Žalovaní vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.09.2021 uviedli, že majú za to, že medzi
žalovanou v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade existujú vzájomné vzťahy takej intenzity, že by ujmu
utrpenú žalovaným v 2/ rade pociťovala žalovaná v 1/ rade dôvodne ako vlastnú. S prihliadnutím na

všetky dôležité okolnosti prípadu, ide najmä o ujmu spojenú s majetkom, s podnikaním žalovaného
v 2/ rade, so starostlivosťou žalovaného v 2/ rade o obec Rakovec nad Ondavou a členov družstva,
o rozvoj obce a regiónu, o služby poskytujúce žalovaným v 2/ rade, ktorú objektívne žalovaná v 1/
rade pociťovala ako vlastnú, nakoľko je členkou družstva a obyvateľkou obce Rakovec nad Ondavou.Z hľadiska spoločenskej morálky ide o väzby a pociťovanú ujmu o to viac, že členmi žalovaného
v 2/ rade ako aj tými, čo jeho činnosť riadia, sú poväčšine obyvatelia obce, resp. právni nástupcovia
obyvateľov obce, rodáci a krajania, medzi ktorými sú bližšie a vzdialenejšie rodinné väzby. Poukázali

na to, že konanie žalobcu spočívajúce v tejto žalobe ako aj v ďalších žalobách na určenie neplatnosti
zmlúv o prevode nehnuteľností, ktoré sú vedené na Okresnom súde Michalovce a Okresnom súde
Trebišov, vytvárajú dojem, že žalobca má len úmysel brániť žalovanej v 1/ rade v uvedených sporoch,
pôvodnému vlastníkovi, vo výkone jeho vlastníckeho práva svoju nehnuteľnosť scudziť a u žalovaného
v 2/ rade ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť ako jeho konkurencia. Uviedli, že situácia, v ktorej

bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne
nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému
zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento
sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný
text zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi
iniciovať súdne konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v

§ 603 ods. 3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení
s § 140 OZ - možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky
(všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý
z nich uplatňuje. Žalobca bez vedomosti o vôli ostatných spoluvlastníkov, bez dohody s ostatnými
spoluvlastníkmi, chce realizovať im patriace práva ako ostatným spoluvlastníkom, pričom z nekonania

ostatných spoluvlastníkov možno usudzovať, že s daným prevodom spoluvlastníckeho práva súhlasia
a nemajú voči nemu výhrady. Ďalej poukázali na to, že ak spoluvlastník ponúkne na predaj svoj
spoluvlastnícky podiel, je povinný ponúknuť ho všetkým ostatným spoluvlastníkom. V situácii, keď všetci
spoluvlastníci chcú realizovať svoje predkupné právo, všetci majú rovnaké právo na odkúpenie, čo v
tomto prípade je zákonom predpokladaná možnosť realizovať svoje predkupné právo pomerne podľa

veľkosti svojho podielu. Žalobca sa domáha realizácie svojho predkupného práva nad zákonný rámec.
Žalobca môže vykonávať len práva patriace jemu ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, kde si môže zvoliť
možnosť ako k porušeniu predkupného práva pristúpi. Nemôže tieto práva vykonávať za ostatných
spoluvlastníkov, ktorí sú samostatným subjektom a k porušeniu predkupného práva majú právo zaujať
svoj vlastný názor a rozhodnúť sa samostatne podľa zákonným možností. Zákon v § 140 OZ, druhá veta,

jasne a zrozumiteľne uvádza, že „ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“ Z doteraz predložených dôkazov nevyplýva, že
by sa ďalší obídení spoluvlastníci dovolávali relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu, ale ani toho, aby im boli ponúknuté podiely na predaj za tých istých podmienok (aj oni by
mohli vykúpiť podiely len pomerne podľa veľkosti vlastného spoluvlastníckeho podielu) preto možno

predpokladať, že využili poslednú zákonnú možnosť, teda že si ponechali predkupné právo voči
Žalovanémuv2/rade,akonadobúdateľovispoluvlastníckehopodielu.Predkupnéprávo,atoajzákonné,
je osobným právom oprávneného. Nie je ho možné previesť na iného.Žalovaní trvajú na tom, že nejde
o spoločnú nehnuteľnosť a rozsudok NSSR, na ktorý poukazujú uvádza a ozrejmuje pojem spoločnej
nehnuteľnosti, spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, postup pri prevode, tak že majú za to, že má

pre tento spor výpovednú hodnotu. Žalovaní opätovne uviedli, že majú za to, že napádaným prevodom
nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu a navrhli, aby súd žalobu zamietol a priznal
im nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobca vo vyjadrení doručenom súd dňa 14.01.2022 uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej

žalobe a na svojom vyjadrení. Opätovne uviedol, že žalobca, trvale bytom C. D. E. K. XXX, C. D.
E. XXX XX, SR, je členom pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec – p.s. Rakovec n/Ond., IČO:
42332311, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad Ondavou, ktoré vzniklo podľa
zákona o pozemkových spoločenstvách, o čom svedčí výpis z registra pozemkových spoločenstiev,
ktorý je verejným zoznamom a sú v ňom vyznačené vyššie špecifikované listy vlastníctva, na ktorých

sú evidované pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti, pričom na tejto skutočnosti nič nemenia
ani tie skutočnosti, na ktoré poukazujú žalovaní. Vychádzajúc z výpisu z pozemkového spoločenstva
- Pozemkové spoločenstvo Lesy Rakovec – p.s. Rakovec n/Ond., jednoznačne vyplýva, že toto
pozemkové spoločenstvo hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti
katastrálneho územia C. D. E., okres B., obec Rakovec nad Ondavou, zapísané na nasledujúcich

listoch vlastníctva - č. 80, 782, 189, 254, 1126 a 1622. Ak sa zameriame na detail LV č. XXX,
ako podielový vlastník pod B169 je zapísaný p. B. A.. Vychádzajúc zo zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách platí, že ,,členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú
všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti", teda každý podielový vlastník, ktorý je zapísaný napredmetom liste vlastníctva, ktoré je spoločnou nehnuteľnosťou, a teda pozemkové spoločenstvo s
touto nehnuteľnosťou hospodári, je členom takéhoto pozemkového spoločenstva. Nakoľko žalobca je
zapísaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXX, aj tieto nehnuteľnosti teda patria do spoločnej

nehnuteľnosti, tak žalobca je členom pozemkového spoločenstva. Na preukázanie skutočnosti, že
vdanomprípadeideospoločnúnehnuteľnosť,nieospoločneobhospodarovanúnehnuteľnosť,poukázal
na ust. § 8 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a na Zmluvu
o pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou podľa zákona č. 97/2013 Z.z. a zákona č. 40/1963
Zb – Lesy Rakovec, p.s., 072 03 Rakovec nad Ondavou 209, na článok III: „Účel a majetková

podstata“ bod 1. 2. a 3. a na Stanovy Lesy Rakovec – pozemkové spoločenstvo Rakovec nad
Ondavou 209, 072 03 a to článok VIII. „ Prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti“. Na základe tohto
žalobca konštatoval, že v danom prípade nejde o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale o
spoločnú nehnuteľnosť, čo jednoznačne vyplýva v prvom rade zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve,
podľa ktorej, je spoločenstvo zriadené za účelom podnikania na spoločných nehnuteľnostiach a
vzniklo na základe právnych pomerov pôvodných urbárnikov, združených pod názvom Lesy Rakovec

– p.s., 072 03 Rakovec nad Ondavou. Novozaložené pozemkové spoločenstvo preberá všetky
známe záväzky a práva doterajších urbárnikov dňom schválenia zmluvy o založení spoločenstva
a po zaregistrovaní spoločenstva. Spoločnou nehnuteľnosťou sa na účely zákona o pozemkových
spoločenstvách rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na
ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy, ktorými sú zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní

obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných
lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov, zákonný článok
X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch, zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych
nemovitostí, poťažne o zamenení týchto. Nakoľko novozaložené pozemkové spoločenstvo preberá
všetky známe záväzky a práva doterajších urbárnikov, tak prebralo záväzky aj podľa citovaných

zákonov. O spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť ide podľa zákona o pozemkových spoločenstvách
v tom prípade, ak od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na
základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený
pozemok. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu
v katastri nehnuteľností, a oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou

nehnuteľnosťou. Pri týchto lesných pozemkoch nikdy nedošlo k oddeleniu, nikdy nedošlo k rozhodnutiu
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok. Oddelená
časť spoločnej nehnuteľnosti nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. V žiadnom prípade teda nejde
o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale o spoločnú nehnuteľnosť. Napokon túto skutočnosť,
že ide o spoločnú nehnuteľnosť potvrdzujú aj stanovy, a to v článku VIII. Prevod podielov spoločne

nehnuteľnosti, podľa ktorého predávajúci člen spoločenstva je povinný svoj spoluvlastnícky podiel so
súhlasom Výboru ponúknuť pri prevode členom, resp. členovi Spoločenstva, to žalovaný opomenul.
Stanovy pozemkového spoločenstva nehovoria nič o spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, iba o
spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca adresoval písomnú žiadosť na Okresný úrad Michalovce, pozemkový
a lesný odbor Okresný úrad Michalovce, pozemky a lesy o poskytnutie informácie - odôvodenie toho,

na základe akých skutočností Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor v odpovedi na výzvu
Okresného súdu Michalovce uviedol, že pozemky nachádzajúce sa v k. ú. C. D. E., obec C. D. E., E. B.,
zapísaných na listoch vlastníctva XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX sú spoločne obhospodarovanou
nehnuteľnosťou a nie spoločnou nehnuteľnosťou. Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný
odbor uviedol, okrem iného, nasledovné: „Pozemkové úrady sú metodicky usmerňované Ministerstvom

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že pre posúdenie či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo
o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť sú záväzné údaja z katastra, t. j. či pozemnoknižných
vložkách existuje historický údaj o tom, že by sa na predmetné pozemky vzťahovali osobitné predpisy,
akými sú zákonné články XIX/1898, X/1913 alebo XXXIII/1913, ako je to uvedené v § 8 ods.1
zákona o pozemkových spoločenstvách. Aby mohol byť v katastri nehnuteľnosti pre parcelu uvedený

kód spoločnej nehnuteľnosti, OÚ Katastrálny odbor vykonáva zápisy do katastra nehnuteľností na
základe verejných listín alebo iných listín, pričom v tomto prípade je relevantnou listinou na vyznačenie
kódu spoločnej nehnuteľnosti potvrdenie OÚ PLO o vykonanej registrácií pozemkového spoločenstva
spolu so zmluvou o pozemkovom spoločenstve, kde je uvedený rozsah spoločnej nehnuteľnosti,
ktorý odsúhlasili vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov, čím prejavili svoju vôľu. Aj keď v zmluve a v Stanovách sa uvádza
pojem spoločná nehnuteľnosť, v Návrhu na zápis do registra nebol uvedený jednoznačný rozsah
pozemkov spoločnej nehnuteľnosti a ani spoločenstvo nežiadalo o zápis kódu spoločnej nehnuteľnosti
na kataster. Správny orgán v samotnej odpovedi pre Krajský súd uviedol, že hodnovernejší dôkaz môžepodať len katastrálny odbor Okresného úradu Michalovce, na základe prešetrenia v dokumentačných
fondoch.“ Žalobca zároveň za účelom ozrejmenia situácie adresoval písomnú žiadosť na Okresný úrad
Michalovce, katastrálny odbor, v rámci ktorej žiadal o poskytnutie informácií – odôvodnenie toho, na

základe akých skutočností došlo k zápisu informatívnej poznámky – ,,1 Pozemok nie je spoločnou
nehnuteľnosťou“ na pozemkoch nachádzajúcich sa v k. ú. C. D. E., obec C. D. E., E. B., zapísaných na
listoch vlastníctva č. XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX. Zároveň sme žiadali Okresný úrad Michalovce o
odpoveď na otázku, či Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor pri zápise nehnuteľností do katastra
rozlišujemedzispoločnounehnuteľnosťouaspoločneobhospodarovanounehnuteľnosťoupodľaust.§8

ods. 1 a ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. K týmto skutočnostiam Okresný
úrad Michalovce, katastrálny odbor uviedol, okrem iného nasledovné: „Kód spoločnej nehnuteľnosti
sa v katastri nehnuteľností eviduje od 01. 01. 2005. Podľa platného právneho stavu okresný úrad,
katastrálny odbor plní na účely zápisu kódu spoločnej nehnuteľností len funkciu evidenčného orgánu a
vychádza z údajov uvedených v potvrdení OÚ PLO o registrácií pozemkového spoločenstva a z údajov
uvedených v zmluve o pozemkovom spoločenstve. Pri zápise parciel do katastra nehnuteľnosti Okresný

úrad Michalovce, katastrálny odbor nerozlišuje, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo o spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť.“ Na základe odpovede z Okresného úradu Michalovce, pozemkový
a lesný odbor je jasné, že aby mohol byť v katastri nehnuteľnosti pre parcelu uvedený kód spoločnej
nehnuteľnosti, OÚ Michalovce, Katastrálny odbor vykonáva zápisy do katastra nehnuteľností na základe
verejných listín alebo iných listín, pričom v tomto prípade je relevantnou listinou na vyznačenie kódu

spoločnej nehnuteľnosti potvrdenie OÚ PLO o vykonanej registrácií pozemkového spoločenstva spolu
so zmluvou o pozemkovom spoločenstve, kde je uvedený rozsah spoločnej nehnuteľnosti. Dodal, že
hodnovernejší dôkaz môže podať len katastrálny odbor Okresného úradu Michalovce, na základe
prešetreniavdokumentačnýchfondoch.OkresnýúradMichalovce,pozemkovýalesnýodborkonštatuje,
že v zmluve o pozemkovom spoločenstve a v stanovách, sa uvádza pojem spoločná nehnuteľnosť.

Skutočnosť, že v návrhu na zápis do registra nebol uvedený jednoznačný rozsah pozemkov spoločnej
nehnuteľnosti,natomničnemení,nakoľkoOkresnýúradMichalovce,katastrálnyodborsámkonštatoval,
že plní na účely zápisu kódu spoločnej nehnuteľností len funkciu evidenčného orgánu a vychádza z
údajov uvedených v potvrdení OÚ PLO o registrácií pozemkového spoločenstva a z údajov uvedených
v zmluve o pozemkovom spoločenstve. Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor dodal, že pri

zápise parciel do katastra nehnuteľnosti Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor nerozlišuje, či
sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Z uvedených
skutočností vyplýva, že ani Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor nepodal hodnovernejší dôkaz
o tom, či v danom prípade ide, resp. nejde o spoločnú nehnuteľnosť, nakoľko vôbec nerozlišuje medzi
spoločnou nehnuteľnosťou a spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou. Okresný úrad Michalovce,

katastrálny odbor plní na účely zápisu kódu spoločnej nehnuteľností len funkciu evidenčného orgánu
a vychádza z údajov uvedených v potvrdení OÚ PLO o registrácií pozemkového spoločenstva a z
údajov uvedených v zmluve o pozemkovom spoločenstve. Uviedol, že vzniká zásadná otázka, ako
teda mohol Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor uviesť vo svojom podaní, že v danom
prípade ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť a nie o spoločnú nehnuteľnosť, pričom dodal,

že hodnovernejší dôkaz môže podať len Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, avšak tento
plní na účely zápisu kódu spoločnej nehnuteľností len funkciu evidenčného orgánu a vychádza z
údajov uvedených v potvrdení OÚ PLO o registrácií pozemkového spoločenstva a z údajov uvedených
v zmluve o pozemkovom spoločenstve a nerozlišuje medzi spoločnou nehnuteľnosťou a spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou. Ani Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor teda nepodal

hodnovernejší dôkaz o tom, či ide, resp. nejde o spoločnú nehnuteľnosť, preto je teda potrebné
vychádzať zo stanov a zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve, ktoré jednoznačne uvádzajú, že ide
o spoločnú nehnuteľnosť, vôbec nehovoria o spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. pre úplnosť
udáva, že údaje od katastra nehnuteľností sú záväzné a platia, až kým sa nepreukáže ich opak a
zaujali postoj taký, že spoločná nehnuteľnosť nevznikla uvedením poznámky na jednotlivých listoch

vlastníctva, ale zmluvou, na základe ktorej spoločenstvo vzniká a tam zahrnutých nehnuteľností,
ktoré budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Poznámka v katastri nehnuteľností ma len evidenčnú a
informatívnu evidenciu. Žalobca má teda za to, že je úplne nepodstatné, ako bola a či bola napísaná
poznámkaospoločnejnehnuteľnostivkatastrinehnuteľnosti,keďžespoločnounehnuteľnosťouvzmysle
zákona o pozemkových spoločenstvách sa nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je na liste vlastníctva

uvedená informatívna poznámka, ale okamihom vzniku pozemkového spoločenstva, ktoré dobrovoľne
zakladajú spoluvlastníci a týmto okamihom majú spoluvlastníci aj obmedzené nakladanie so svojimi
spoluvlastníckymi podielmi. Nesplnenie ponukovej povinnosti spoluvlastníka je dôvodom na neplatnosť
kúpnej zmluvy uzavretej s treťou osobou v lehote 3 rokov. Je povinnosťou kupujúceho preveriť si, akýprávny režim má spoluvlastnícky podiel a či boli požiadavky zákona o pozemkových spoločenstvách
splnené. Ak to neurobí, berie na vedomie, že takýto prevod môže byť napadnutý žalobu na súde.

10. Žalovaní vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.01.2022 uviedli, že plne popierajú všetky
tvrdenia žalobcu uvedené v jeho Vyjadrení zo dňa 14.01.2021 a uvádzajú, že Okresný súd Michalovce
v obdobných sporoch týkajúcich sa žalobcu ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C. D. E.,
vedených na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX (sp.zn. 25C/28/2021, 25C/29/2021, 25C/32/2021)
posúdil dané nehnuteľnosti ako spoločne obhospodarované nehnuteľnosti a to aj na základe potvrdenia

tejto skutočnosti zo strany Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor - Odpoveď č.
OU-MI-PLO-2021/014269 z 18.10.2021, ktorú žalovaní predkladajú v tomto spore ako dôkaz a nie
ako spoločnú nehnuteľnosť, ako tvrdí žalobca. Žalovaní sa plne stotožňujú s tvrdením, že predmetné
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Rakovec nad Ondavou, k.ú C. D. E., zapísané na listoch
vlastníctva č. XX, XXX, XXXX, XXXX nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Uvedené vyplýva aj z potvrdenia
príslušného okresného úradu, pozemkového a lesného odboru a zo samotných listov vlastníctva,

na ktorých nie je uvedené, že Pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. Predmetné pozemky sú len
obyčajnou nehnuteľnosťou v spoluvlastníctve, na ktoré sa vzťahujú len všeobecné ustanovenia o
vlastníctve nehnuteľnosti, resp. o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka. Nie každý pozemok,
ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo, je spoločnou nehnuteľnosťou. Môže totiž ísť len o
spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, t.j. nehnuteľnosť, ktorá je síce v spoluvlastníctve, no ide len

o „obyčajnú“ nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, ktorá je len z vôle jej vlastníkov zverená pozemkovému
spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania. Uvedené namietal žalovaný v 2/ rade aj vo svojej
odpovedinapredžalobnúvýzvužalobcu. Žalovaníďalejuvádzajú,žepripozemkochtvoriacichspoločnú
nehnuteľnosť má byť na liste vlastníctva vyznačený príslušný kód, v zmysle § 9 ods. 1 a prílohy č. 6
vyhlášky, a to kód „1“ - pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a kód „2“ - pozemok je spoločnou

nehnuteľnosťou. V katastri nehnuteľností sú pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť väčšinou
evidované na viacerých listoch vlastníctva a majú spoločný právny režim, t. j. na každom liste vlastníctva
by mali byť rovnakí spoluvlastníci a rovnaké spoluvlastnícke podiely. Ani pri jednej z nehnuteľností, ktoré
majú tvoriť podľa žalobcu spoločnú nehnuteľnosť, nie je vyznačený kód pre spoločnú nehnuteľnosť.
Žalovaní uvádzajú, že predmetné pozemky zapísané na listoch vlastníctva č. XX, XXX, XXX, XXX,

XXXX, XXXX nemôžu byť nikdy považované za jednu spoločnú nehnuteľnosť v zmysle zákona č.
97/2013Z.z.Predmetnénezávisléskupinypozemkovmôžutvoriťdve(čiviac)samostatnýchspoločných
nehnuteľností spravovaných Lesy Rakovec – p.s. Rakovec nad Ondavou, resp. ich môžeme považovať
za spoločne obhospodarované nehnuteľnosti v zmysle § 2 ods. d) zákona č. 97/2013 Z. z. Spoluvlastníci
nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX nie sú totožní

spoluvlastníci, to znamená, že niektorí zo spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XX, XXX, XXX nie sú
vlastníkmi (spoluvlastníkmi) pozemkov zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX a tak podobne. Pre
spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, t.j. pre nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, neplatia
obmedzenia stanovené v § 9 zákona č. 97/2013 Z. z. ako pre spoločnú nehnuteľnosť, a teda prevod
vlastníckehoprávavzmyslepredmetnejzmluvyoprevodevlastníckehoprávamedzižalovanouv1/rade

a žalovaným v 2/ rade je možný. Keďže zo zákona aj z logiky veci je nepochybné, že nehnuteľnosti, ktoré
sú uvedené v zmluva o pozemkovom spoločenstve zapísané na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX
sú samostatné nehnuteľnosti tvorené nie jednou skupinou spoluvlastníkov, ale viacerými skupinami
spoluvlastníkov. Ďalej, že v ustanovení § 2 zákona č. 97/2013 Z. z. je zakotvené, ktoré majetkovoprávne
útvary sa považujú za pozemkové spoločenstvá. V odseku 1 písm. d/ sa za pozemkové spoločenstvo

označuje i pozemkové spoločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohospodárskych alebo
lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala spoločná
nehnuteľnosť. Cieľom tohto pozemkového spoločenstva je predovšetkým spoločné obhospodarovanie
jednotlivýchpoľnohospodárskychalebolesnýchnehnuteľností,ktoréostávajúvovlastníctvejednotlivých
členov pozemkového spoločenstva. Ustanovenie § 12 zákona č. 97/2013 Z. z. upravuje postavenie

vlastníka spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v pozemkových spoločenstvách, ktoré založili
vlastníci poľnohospodárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného obhospodarovania
a využívania (ods. 1) bez toho, aby vznikala spoločná nehnuteľnosť alebo spoločné vlastníctvo
nehnuteľnosti, pričom spoločenstvo bude vykonávať aj správu týchto pozemkov (ods. 2). Podmienkou a
právnym titulom členstva v tomto spoločenstve je vlastníctvo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti

(ods.1),pričomzatrvaniaspoločenstvačlenstvovznikáazanikáprevodomaleboprechodomvlastníctva
spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Nadobúdateľ spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
jeho prevodom alebo prechodom sa stane členom spoločenstva zo zákona. Spoločná nehnuteľnosť
vstupom do tohto spoločenstva nevzniká, vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti len dávasvoju nehnuteľnosť k dispozícii ostatným členom spoločenstva a spoločenstvu na účely spoločného
obhospodarovania a využívania a hospodárenia. Žalovaní uvádzajú, že v Stanovách v čl. II ods. 1 je
uvedené: „Spoločenstvo bolo založené za účelom hospodárenia a podnikania na poľnohospodárskych

a lesných pozemkoch, zapísaných na LV....“a v Zmluve o založení spoločenstva Lesy Rakovec
– p.s. Rakovec nad Ondavou v čl.II. ods.3 Účel a majetková podstata spoločenstva je uvedené:
„Lesy Rakovec – pozemkové spoločenstvo Rakovec nad Ondavou 323, 072 03 hospodári a podniká
na nehnuteľnostiach zapísaných na LV.....“ a v čl.XI ods. 1 Hospodárenie spoločnosti je uvedené:
„Spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných

nehnuteľnostiach.....“.Žalobcasanemôžeodvolávaťnazmluvuopozemkovomspoločenstvevlastníkov
ako aj na stanovy, pretože z nich možno určiť len to, že pozemkové spoločenstvo hospodári na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. C. D. E. vedených na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXXX,
XXXX, že spoločenstvo hospodári na spoločnej a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Uvedené
dokumenty jednoznačne nešpecifikujú, že spoločná nehnuteľnosť je nehnuteľnosť zapísaná na LV č.
XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX. Preskúmaním LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX ako aj

z vyjadrenia okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, súd prvej inštancie môže dospieť k
jedinému možnému záveru, že v prípade žalovanej nehnuteľnosti sa nejedná o spoločnú nehnuteľnosť,
ale nanajvýš o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Hodnovernosť údajov na predmetných LV
nebola žalobcom vyvrátená, pretože nepreukázal opak, nevyvrátil ich. Súd nemá dôvod neveriť listom
vlastníctva a odpovedi z okresného úradu. žalobca neposkytol dôkaz, ktorým by sa pokúsil vyvrátiť

hodnovernosť (a tým aj záväznosť) údajov katastra, nepodal žiadny podnet, ktorým by katastrálny úrad
prešetril a uznal alebo neuznal jeho oprávnenosť. Súčasne žalovaní namietajú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Majú za to, že žalobu je potrebné aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácii na strane
žalobcu zamietnuť, nakoľko žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom na LV č. XX, XXX, XXXX, XXXX,
ku ktorým sa domáha ochrany vlastníckeho práva, teda nie je obídeným spoluvlastníkom a nemôže byť

žalobcom v tomto konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorou bolo/malo byť
porušené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov.

11. Podaním doručeným súdu dňa 31.01.2022 žalobca súdu navrhol konanie prerušiť v zmysle § 162
Civilného sporového poriadku a to do rozhodnutia odvolacieho súdu o podaných odvolaniach v súdnych

konaniach prebiehajúcich na tunajšom súde pod sp.zn. 25C/28/2021, 25C/29/2021 a 25C/32/2021.
Žalovanísprerušenímkonaniasúhlasili.Súdvzmyslevyššieuvedenéhouznesenímsp.zn.27C/29/2021
- 288 zo dňa 11.03.2022 konanie prerušil do rozhodnutia odvolacieho súdu o podaných odvolaniach
v súdnych konaniach prebiehajúcich na tunajšom súde pod sp.zn. 25C/28/2021, 25C/29/2021
a 25C/32/2021. Uznesením sp.zn. 27C/29/2021 - 316 zo dňa 24.07.2023 súd pokračoval v konaní.

12. Podaním doručeným súdu dňa 09.05.2024 žalobca súdu navrhol konanie prerušiť v zmysle § 162
Civilného sporového poriadku a to do rozhodnutia odvolacieho súdu o podaných odvolaniach v súdnych
konaniach prebiehajúcich na tunajšom súde pod sp.zn. 25C/28/2021, 25C/29/2021, 25C/32/2021,
16C/27/2021 a 16C/28/2021.

13. Žalobca vo vyjadrení doručenom súd dňa 15.05.2024 uviedol, že pre zodpovedanie otázky, či v
prejednávanej veci sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť
je potrebné vychádzať zo zákona č. 97/2013 Z. z., konkrétne z ust. § 8 pozemkového zákona,
zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, stanov pozemkového spoločenstva, prípadne z výpisu

pozemkového spoločenstva. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že členmi spoločenstva podľa ods. 1
písm., a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, teda každý podielový spoluvlastník,
ktorý je zapísaný na liste vlastníctva, ktoré je spoločnou nehnuteľnosťou a s ktorou hospodári, je
členomtakéhotopozemkovéhospoločenstva.Preposúdenie,čisajednáospoločnúnehnuteľnosťalebo
spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť budú záväzné údaje z katastra, t.j. či v pozemnoknižných

vložkách existuje historický údaj o tom, že by sa na predmetné pozemky vzťahovali osobitné predpisy,
akými sú zákonné články XIX/1898, X/191 alebo XXXIII/1913 tak, ako je to zrejmé z ust. § 8 ods. 1
zákona č. 97/2013 Z.z. Možno uzavrieť, že spoločnou nehnuteľnosťou sa nehnuteľnosť stáva okamihom
vzniku pozemkového spoločenstva v zmysle § 2 ods. 1 písm. a), b) alebo c), ktoré dobrovoľne založili
spoluvlastníci a tam zahrnuté nehnuteľností, ktoré budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Tieto skutočnosti

konštatoval Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení pod sp.zn. 3Co/125/2022 zo dňa 19.05.2023,
ktorý sa týka obdobnej veci, a teda určenia neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností, pričom ide o
rovnakého žalobcu a žalovaného v 2/ rade. Toto rozhodnutie je plne aplikovateľné aj v danej situácii.
Žalovaní poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 24.01.2024.Najvyšší súd Slovenskej republiky v právne a skutkovo obdobnej veci týkajúcej sa rovnakého dovolateľa
- JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, Rakovec nad Ondavou 072 03, IČO:
52 518 167 rozhodol svojim uznesením zo dňa 24.01.2024, sp. zn. 4Cdo/238/2022, tak, že sa stotožnil

s dovolacím dôvodom dovolateľa, spočívajúceho v tom, že medzi členom družstva a družstvom je vzťah
blízkych osôb podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, pričom mal za nespornú skutočnosť, že medzi
stranami sporu nebolo sporné, že dovolateľ poskytuje svojim členom ,,benefity nad zákonom určený
rozsah“, pričom od spomínanými benefitmi mal na mysli ,,právo člena družstva na podiel na zisku,
právo podieľať sa na riadení, ktorí môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací

podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú výraznú
mieru prepojenia žalovanej 1/ a žalovaného 2/“. Za ďalšie „členovia družstva opakovane vyhľadávajú
pomoc, radu od žalovaného 2/“, a preto je ich vzťah podľa dovolateľa potrebné kvalifikovať ako vzťah
blízkych subjektov.“ Žalobca konštatoval, že vyššie uvedené benefity nad zákonom určený rozsah
naopak, sú spornou skutočnosťou, žalobca tvrdí, že tieto údajne poskytované benefity, rady, pomoci zo
strany dovolateľa členom družstva neboli poskytované, je to sporné, doposiaľ nebol preukázaný opak

zo strany žalovaných náležitými dôkazmi, stále išlo len o jeho subjektívne tvrdenia, ktoré sa na ničom
nezakladali. Je nemysliteľné uvažovať o benefitoch nad zákonom určený rozsah aj z dôvodu výšky
členského vkladu, ktorý ma byť vložený žalovanou v 1/ rade do družstva, ktorý mal byť iba vo výške
1,00 eur. Žalobca uviedol, že je potrebné dodať, že aby za osobu blízku právnickej osobe bolo možné
považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby,

alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah nestačí samotná skutočnosť byť členom družstva,
ale súčasne naplnenie predpokladu, aby táto osoba dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická
osoba, ako ujmu vlastnú. Je nutné uviesť, že aj preukázanie takejto spôsobenej ujmy, ktorú utrpela jedna
osoba druhá pociťuje dôvodne ako ujmu vlastnú, bolo spornou skutočnosťou, žalobca to rozporoval od
začiatku súdneho konania, nebol preukázaný opak. Tieto skutočnosti v tomto súdnom konaní neboli

preukázané, teda nemožno hovoriť o blízkosti osôb. V žiadnom prípade nebolo preukázané, aby mala
žalovaná v 1/ rade od žalovaného v 2/ rade benefity, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných
činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaných, zároveň pomoc, radu od žalovaného.
Tieto skutočnosti neboli vôbec preukázané, sú spornými skutočnosťami, žalobca ich rozporoval od
začiatku súdneho konania a aj teraz. Najvyšší súd SR v predloženom rozhodnutí, uviedol, že „vždy

však takéto zistenie bude vyžadovať individuálne posúdenie každej veci.“ Preto je potrebné preukazovať
tieto skutočnosti v tomto prípade. Máme za to, že vzťah medzi žalovanými je vzťahom bežným, nejde
o blízke osoby podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Je nevyhnutné, aby posúdenie blízkosti osôb
podliehalo individuálnemu posúdeniu každej veci, preto navrhujeme vypočuť žalovanú v 1/ rade na
preukázanie jej členstva v JRD Rakovec, družstvo, tiež na preukázanie benefitov, ktoré predstavujú

akúsinadstavbubežnýchčinností,ktorépreukazujúvýraznúmieruprepojeniažalovanejaJRDRakovec,
družstvo, zároveň na preukázanie poskytovania pomoci, rady od JRD Rakovec, družstvo žalovanej.
V konaní nebolo riadne preukázané, že žalovaná je skutočne členom JRD Rakovec, družstvo, že
bola prijatý za člena družstva v súlade so stanovami a zákonom. Rozporuje tvrdenie žalovanej, že
sa stala členom družstva. V tomto smere poukazujeme aj na rozhodnutie Zbierky stanovísk NS a

rozhodnutísúdovSR4/2023,rozhodnutievoveciachobchodnoprávnychč.50,vktoromNajvyššísúdSR
konštatoval, že ,,Existenciu členstva v družstve nemožno vyvodzovať iba zo skutočnosti, že určitá osoba
sa zúčastňuje členských schôdzí, vykonáva hlasovacie práva a samotné družstvo sa k nej správa ako k
členovi družstva (vedie ju v zozname členov a pozýva ju na členské schôdze).“ (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/47/2022 z 22. marca 2023). Podľa názoru žalobcu je potrebné

k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.1.2024, sp. zn. 4Cdo/238/2022 uviesť aj tú skutočnosť,
že v ňom riešenú otázku, „...či v danom prípade prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti
medzi žalovaným 1/ ako členom družstva a žalovaným 2/ ako družstvom možno posudzovať ako
prevod medzi blízkymi osobami podľa § 140 Občianskeho zákonníka...“, dovolací súd vôbec nehodnotil
(teda neposudzoval) v kontexte argumentácie žalobcu (oprávneného spoluvlastníka), s ktorou sa vôbec

nevysporiadal, pričom sa bez bližšieho vysvetlenia iba na základe všeobecných a stručných úvah
bezvýhradne stotožnil s argumentáciou dovolateľa (žalovaného v 2. rade), z ktorého dôvodu si žalobca
dovoľuje konštatovať, že nepovažuje jeho závery za úplné a presvedčivé a už vôbec nie za precedenčne
záväzné. Okresný súd v Michalovciach v súčasnosti odvolávajúc sa na vyššie uvedené uznesenie NS
SR, automatický hodnotí ako blízke osoby člena družstva a družstvo, bez ohľadu na to, že vklad je iba 1

€. Asi bude iný vzťah zakladateľa družstva, ktorý vložil do družstva 500.000,-€ a iný osoby, ktorá vložila
údajne 1,- €. Ešte súd ani nevypočul osoby, či vôbec to jedno euro vložili. Súd musí skúmať či naozaj ide
o taký vzťah, aby jedná či druhá osoba považovala majetkovú ujmu druhej osoby ako svoju vlastnú ujmu.
Môžeme sa pýtať, či pri družstve, ktoré má 300 členov, automaticky všetci členovia družstva sú blízkymiosobami, ak áno, tak potom si môžeme spievať „my sme jedná veľká rodina“, podľa môjho názoru, takýto
postup určite nie je v súlade s ust. § 116 Občianskeho zákonníka, ani s cieľom zákona. Podľa názoru
žalobcu je potrebné ešte k uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.1.2024, sp. zn. 4Cdo/238/2022

uviesť aj tú skutočnosť, že v ňom riešenú otázku, „...či v danom prípade prevod spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/ ako členom družstva a žalovaným 2/ ako družstvom možno
posudzovať ako prevod medzi blízkymi osobami podľa § 140 Občianskeho zákonníka...“, dovolací súd
vôbec nehodnotil (teda neposudzoval) v kontexte argumentácie žalobcu (oprávneného spoluvlastníka),
s ktorou sa vôbec nevysporiadal, pričom sa bez bližšieho vysvetlenia iba na základe všeobecných a

stručných úvah bezvýhradne stotožnil s argumentáciou dovolateľa (žalovaného v 2. rade), z ktorého
dôvodu si žalobca dovoľuje konštatovať, že nepovažuje jeho závery za úplné a presvedčivé a už vôbec
nie za precedenčne záväzné. K tomuto poukazujeme aj na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 11Co/157/2022 zo dňa 31.01.2024, ktorý konštatoval, že ,,Zároveň vo vzťahu k nepublikovanému
uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.1.2024, sp. zn. 4Cdo/238/2022, v ktorom najvyšší súd
považoval vzťah člena družstva a družstva za vzťah blízkych osôb, odvolací súd konštatuje jeho

precedenčnú nezáväznosť poukázaním na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 115/2020 zo
6.10.2020, podľa ktorého jedno, prípadne dve nepublikované rozhodnutia nemôžu predstavovať otázku
vyriešenú, teda otázku, o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax. Ak aj najvyšší súd mieni pod
pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu začleniť aj v príslušnej zbierke nepublikované
rozhodnutia, musí byť rozhodovacia činnosť senátov najvyššieho súdu skutočne opakujúca sa. Len

tak sa naplní záver, že ide o rozhodovaciu prax ustálenú. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné
uzneseniu Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.1.2024, sp. zn. 4Cdo/238/2022 vytknúť, že v ňom riešenú
otázku, „...či v danom prípade prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/
ako členom družstva a žalovaným 2/ ako družstvom možno posudzovať ako prevod medzi blízkymi
osobami podľa § 140 Občianskeho zákonníka...“, nehodnotil (neposudzoval) aj v kontexte argumentácie

žalobcu (oprávneného spoluvlastníka), s ktorou sa vôbec nevysporiadal (resp. na ňu reflektoval len tak,
že s ňou nesúhlasil bez uvedenia vlastných úvah), pričom sa bez bližšieho vysvetlenia iba na základe
všeobecných a stručných úvah bezvýhradne stotožnil s argumentáciou dovolateľa (žalovaného v 2.
rade), z ktorého dôvodu odvolací súd nepovažuje jeho závery za úplné a presvedčivé a už vôbec nie
za precedenčne záväzné. Na podklade vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom

prípade medzi žalovanými nešlo o prevod blízkej osobe.“ (poukazujeme bližšie na Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 11Co/157/2022 zo dňa 31.01.2024). Na základe vyššie uvedeného teda
žalobca má za to, že preukázanie benefitov, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností, ktoré
preukazujú výraznú mieru prepojenia, zároveň poskytovanie pomoci, rady od žalovaného v 2/ rade pre
žalovanú v 1/ rade neustále je spornou skutočnosťou.

14. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súd dňa 17.05.2024 poukázali na rozhodnutia Okresného
súdu Michalovce z 18.03.2024, sp.zn. 25C/28/2021, 25C/29/2021, 25C/32/2021, v ktorých síce zatiaľ
neprávoplatne, súd žaloby zamietol s odôvodnením, že pozemky netvoria spoločnú nehnuteľnosť,
žalobca v nich nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, preto nebolo porušené jeho zákonné

predkupné právo. Súčasne predkladajú súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
27. marca 2024, sp.zn. 5Cdo/62/2023, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co/6/2023 a rozhodnutie Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 16C/17/2021 a vec vrátil na súd prvej
inštancie na ďalšie konanie, v ktorom vyhovel dovolaniu JRD Rakovec, družstvo v spore o určenie
neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, a v odôvodnení ohľadne blízkosti vzťahu družstva a člena

družstva uviedol nasledovné s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2024,
sp.zn. 4Cdo/238/2022: „Ako ďalšou položenou otázkou sa najvyšší súd zaoberal tým, či v danom
prípade prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/ ako členom družstva
a žalovaným 2/ ako družstvom možno posudzovať ako prevod medzi blízkymi osobami podľa § 140
Občianskeho zákonníka, aj túto právnu otázku nastolenú dovolateľom možno pokladať za vyriešenú

rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022, kde dovolací súd v bode
23.4. uviedol, že z predmetných ustanovení zákona, ktoré sú citované v jeho predchádzajúcich bodoch
ako aj ďalších upravujúcich činnosť družstva vyplýva, že vzťah žalovaných ma jednoznačne základ vo
vzťahu družstva a člena družstva a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka
a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného 1/ predstavuje majetkovú účasť člena družstva na

majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/. Intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či
kvalita, respektíve súdmi nižších inštancií deklarované „benefity“) je podľa názoru dovolacieho súdu v
okolnostiach v danej veci dostatočným dôvodom, prečo predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb;
vždy však takéto zistenie bude vyžadovať individuálne posúdenie každej veci. Z uvedených dôvodovmožno preto súhlasiť s názorom dovolateľa, že vzťah žalovaných 1/ a 2/ je potrebné považovať za
vzťah blízkych osôb. Na základe uvedených dôvodov (pod bodmi 19. až 23.) v rozhodnutí dovolacieho
súdu sp. zn. 4Cdo/238/2022 z 24. januára 2024, dovolací súd považoval dovolanie žalovaného 2/ v

predmetnej veci v druhej dovolacej otázke za dôvodné, mal za to, že odvolací súd sa v druhej dovolacej
otázke odklonil v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP od rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.
4Cdo/238/2022 z 24. januára 2024, a preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil vo výrokoch
II., III. a nadväzujúci rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 1, 2 CSP). Ak dovolací súd zruší
napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450
CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil nielen rozhodnutie odvolacieho súdu ale
aj súdu prvej inštancie, ktoré bolo rovnako založené na nesprávnom právnom posúdení a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Súčasne žalovaní predložili súdu uznesenie Krajského súdu v
Košiciach z 23.04.2024, sp.zn. 3Co/170/2023, v ktorom súd posudzoval obdobný prípad, len s iným
členom družstva, ale s tým istým žalovaným v 2/ rade, kde v bode 31. svojho odôvodnenia uviedol:

„31.Na základe uvedených dôvodov, prezentovaných Najvyšším súdom SR odvolací súd považoval
odvolanie žalovaných za opodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v
ktorom už bude vychádzať z premisy, že vzťah žalovaných v 1. a 2. rade v danom prípade je nevyhnutné
považovať za vzťah blízkych osôb.“ Žalovaní majú za to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadne

ďalšie dokazovanie na preukázanie blízkosti družstva a člena družstva nie je a ani v konaní nebolo
potrebné, bolo by len nadbytočné. Žalovaní vo svojich vyjadreniach už poukázali na to, že členovia
družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného v 2/ rade, potom je jednoznačne nutné, aj
z tohto dôvodu, ich vzťah kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb v zmysle § 116 Obč.
zák., časť za bodkočiarkou. Preukazovanie aktívnej pomoci, nad rozsah (prioritne zo strany žalovaného

v 2/ rade v tomto spore), medzi osobami, ktorých vzťah je posudzovaný z hľadiska naplnenia podmienky
definovanej v § 116 Obč. zák, časť za bodkočiarkou, nevyžaduje bezprostrednú faktickú pomoc, resp.
starostlivosť, ktorá je vlastná iným inštitútom súkromného práva (napr. dedičskému oprávneniu v zmysle
§ 474 ods. 1 Obč. zák. či prechodu nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 Obč. zák. starostlivosť o spoločnú
domácnosť alebo vzájomná odkázanosť výživou). Vzťah blízkych osôb žalovanej v 1/ rade a žalovaného

v 2/ rade má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a na právach a povinnostiach
vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva, pričom intenzitu ich vzťahu umocňuje
aktívna pomoc žalovaného v 2/ rade, pričom je úplne irelevantné, aká je kvalita, či kvantita takto
poskytovanej vzájomnej pomoci a kontaktov a aj skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade nie je zakladajúcou
členkou a ani dlhodobou členkou družstva. Ďalej žalovaní majú za to, že v ich prípade na preukázanie

blízkosti osôb a pociťovania ujmy ako vlastnej v prípade právnickej a fyzickej osoby, predložili súdu
dôkazy (potvrdenie o členstve žalovanej v 1/ rade v družstve) uviedli skutočnosti, individualizovali
okolnosti, ktoré preukazujú existencie takéhoto vzťahu, ktoré sa v konkrétnostiach prejavujú navonok,
a to ako právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť
prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť

volený do orgánov družstvo, ako aj rôznymi formami drobnej výpomoci, ktorá je potrebná (prenájom
strojov, zabezpečenie právnej pomoci advokátom pri súdnych sporoch, dedičských sporoch, resp. s
inými právnymi problémami, pomoc pri aktivitách, atď.), ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných
(v zmysle práv a povinností člena družstva vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, stanov družstva),
činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade.

Členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného v 2/ rade, potom je jednoznačne
nutné, aj z tohto dôvodu, ich vzťah kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb v zmysle §
116 Obč. zák., časť za bodkočiarkou. Žalovaní majú za to, že nakoľko členský podiel žalovaného v 1/
rade predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného
v 2/ rade, vlastnícke právo žalovaného v 1/ rade k predmetným nehnuteľnostiam zostalo nedotknuté,

nakoľko k zmene vlastníka došlo len formálne, nakoľko sporné nehnuteľnosti sú teraz vo vlastníctve
družstva, čiže vo vlastníctve členov družstva, čo znamená, že sú stále vo vlastníctve žalovanej v 1/
rade ako člena družstva. Žalovaní majú za to, že v spore bolo dostatočne preukázané, že predmetné
pozemky netvoria spoločnú nehnuteľnosť, ale ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, že išlo o
prevod medzi blízkymi osobami a preto navrhujú, aby súd žaloby v celom rozsahu zamietol a žalovaným

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

15. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súd dňa 20.05.2024 opakovane poukázali na rozhodnutia
Okresného súdu Michalovce z 18.03.2024, sp.zn. 25C/28/2021, 25C/29/2021, 25C/32/2021, v ktorýchsíce zatiaľ neprávoplatne, súd žaloby zamietol s odôvodnením, že pozemky netvoria spoločnú
nehnuteľnosť, žalobca v nich nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko nebol
spoluvlastníkom na listoch vlastníctva, ktoré by mali tvoriť spoločnú nehnuteľnosť a preto nebolo

porušené jeho zákonné predkupné právo. Súčasne predložili súdu uznesenie Krajského súdu v
Košiciach z 23.04.2024, sp.zn. 3Co/170/2023, v ktorom súd posudzoval obdobný prípad – vo vzťahu
spoločnej nehnuteľnosti, len s iným členom družstva, ale s tým istým žalovaným v 2/ rade, kde v bode 31.
svojho odôvodnenia uviedol: „31. Na základe uvedených dôvodov, prezentovaných Najvyšším súdom
SR odvolací súd považoval odvolanie žalovaných za opodstatnené a preto napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom už bude vychádzať z premisy, že vzťah žalovaných v 1/ a 2/
rade v danom prípade je nevyhnutné považovať za vzťah blízkych osôb.“ Žalovaní majú za to, že v
spore bolo dostatočne preukázané, že predmetné pozemky netvoria spoločnú nehnuteľnosť, ale ide
o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, žalobca neuniesol dôkazne bremeno tvrdenia nakoľko z
dôkazov doteraz predložených aj v iných konaniach ani v jednom sa jednoznačne nepreukázalo že

sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona o pozemkových spoločenstvách, a nakoľko išlo o
prevod medzi blízkymi osobami Žalovaní navrhujú, aby súd nepripustil návrh na prerušenie konania a
žaloby rozhodnutím v celom rozsahu zamietol a Žalovaným priznal proti Žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu 100 %.

16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

17. Dňa 11.11.2019 uzavrela žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade kúpnu zmluvu, ktorou žalovaná
v 1/ rade ako predávajúca previedla na žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho - spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. C. D. E., obec: Rakovec nad Ondavou, okres: B., ktoré

sú zapísané na:
LV č. XX, ako parcely registra „E“:
- parcelné č. 1235 o výmere 8602 m2, druh pozemku lesný pozemok
LV č. XXX, ako parcely registra „C“:
- parcelné č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný pozemok

- parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok
- parcelné č. 2329 o výmere 772 m2, druh pozemku lesný pozemok.
LV č. XXXX, ako parcely registra „C“:
- parcelné č. 2319 o výmere 87228 m2, druh pozemku lesný pozemok
LV č. XXXX, ako parcely registra „C“:

- parcelné č. 2328 o výmere 81253 m2, druh pozemku lesný pozemok

18. Kúpna zmluva č. V 4188/2019 je na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor vedená pod
č.z. 13/20 zapísaná do katastra nehnuteľností dňa 19.12.2019.

19. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XX zo dňa 15.03.2021 vyplýva, že ako podielový
spoluvlastník parcely registra „C“ parcelné číslo č. 1235 o výmere 8602 m2, druh pozemku lesný
pozemok, je zapísaný pod B26 žalovaný v 2/ rade v podiele 1/126, titul nadobudnutia kúpna zmluva
V 4188/2019 z.d. 19.12.2019 , č.z. 13/20. Žalobca nie je na tomto LV evidovaný ako spoluvlastník tejto
nehnuteľnosti.

20. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 15.03.2021 vyplýva, že ako podielový
spoluvlastník parcely registra „C“ parcelné číslo č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný
pozemok , parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok, parcelné č. 2329 o
výmere772m2,druhpozemkulesnýpozemokjezapísanýpodB71žalovanýv2/radevpodiele24/1848,

titul nadobudnutia kúpna zmluva V 4188/2019 z.d. 19.12.2019 , č.z. 13/20. Žalobca nie je na tomto LV
evidovaný ako spoluvlastník tejto nehnuteľnosti.

21. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.03.2021 vyplýva, že ako podielový
spoluvlastník parcely registra „C“ parcelné číslo č. 2319 o výmere 87228 m2, druh pozemku lesný

pozemok je zapísaný pod B71 žalovaný v 2/ rade v podiele 1/154, titul nadobudnutia kúpna zmluva
V 4188/2019 z.d. 19.12.2019 , č.z. 13/20. Žalobca nie je na tomto LV evidovaný ako spoluvlastník tejto
nehnuteľnosti.22. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 15.03.2021 vyplýva, že ako podielový
spoluvlastník parcely registra „C“ parcelné číslo č. 2328 o výmere 81253 m2, druh pozemku lesný
pozemok je zapísaný pod B70 žalovaný v 2/ rade v podiele 1/154, titul nadobudnutia kúpna zmluva

V 4188/2019 z.d. 19.12.2019 , č.z. 13/20. Žalobca nie je na tomto LV evidovaný ako spoluvlastník tejto
nehnuteľnosti.

23.ZčiastočnéhovýpisuzListuvlastníctvač.XXzodňa18.05.2021vyplýva,ženehnuteľnosťevidovaná
na parcele registra „C“ parcelné číslo č. 1235 o výmere 8602 m2, druh pozemku lesný pozemok, nie

je spoločnou nehnuteľnosťou.

24. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 18.05.2021 vyplýva, že nehnuteľnosť
evidovaná na parcele registra „C“ parcelné číslo č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný
pozemok, parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok , parcelné č. 2329 o
výmere 772 m2, druh pozemku lesný pozemok, nie je spoločnou nehnuteľnosťou.

25. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 18.05.2021 vyplýva, že nehnuteľnosť
evidovaná na parcele registra „C“ parcelné číslo č. 2319 o výmere 87228 m2, druh pozemku lesný
pozemok, nie je spoločnou nehnuteľnosťou.

26. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 18.05.2021 vyplýva, že nehnuteľnosť
evidovaná na parcele registra „C“ parcelné číslo č. 2328 o výmere 860281253 m2, druh pozemku lesný
pozemok, nie je spoločnou nehnuteľnosťou.

27. Z potvrdenia Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor zo dňa 18.10.2021 vyplýva,

že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, XXX, XXX, XXXX L. XXXX v k. ú. C. D. E. nie sú spoločnou
nehnuteľnosťou ale spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou.

28. Zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou podľa zákona č. 97/2013
Z z. a zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov vyplýva, že ňou bolo založené

pozemkové spoločenstvo Lesy Rakovec p.s., 072 03 Rakovec nad Ondavou za účelom podnikania
na spoločných nehnuteľnostiach a vzniklo na základe právnych pomerov pôvodných urbárnikov.
Novozaložené pozemkové spoločenstvo preberá všetky známe záväzky a práva doterajších urbárnikov
dňom schválenia zmluvy o založení spoločenstva a po zaregistrovaní spoločenstva. Lesy Rakovec -
pozemkové spoločenstvo Rakovec nad Ondavou 323, 072 03 hospodári a podniká na nehnuteľnostiach

zapísaných na :
- LV č. XX, k.ú. C. D. E., a to na parc. reg. „E“ č. 1235, lesné pozemky o výmere 8602 m2,
- LV č. XXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. reg. „E“ č. 2310, lesné pozemky o výmere 171 212 m2,
- LV č. XXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. reg. „C“ č. 2320, lesné pozemky o výmere 1515 m2, parc. reg.
„C“ č. 2321, lesné pozemky o výmere 102779 m2, parc. reg. „C“ č. 2327, lesné pozemky o výmere 1892

m2, parc. reg. „C“ č. 2329, lesné pozemky o výmere 772 m2,
- LV č. XXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. reg. „C“ č. 1241, lesné pozemky o výmere 499 323 m2,
- LV č. XXXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. reg. „C“ č. 2319, lesné pozemky o výmere 87228 m2,
- LV č. XXXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. reg. „C“ č. 2328, lesné pozemky o výmere 81253 m2,
Celková výmera nehnuteľností, na ktorých spoločenstvo hospodári a ktoré užíva je 954 253 m2.

29. Podľa č. VI zmluvy spoločenstvo vzniká uzavretím zmluvy o založení spoločenstva s právnou
subjektivitou nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov spoluvlastníkov podielov podľa § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka, zapísaných v zozname vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností, ktorí
uzatvárajú zmluvu.

30. Podľa čl. XI bod. 1 zmluvy spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na
spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach spravuje spoločný majetok spoločenstva, stará sa o
jeho zveľaďovanie, nadobúdanie a udržiavanie.

31. Z odpovede Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, na žiadosť o sprístupnenie informácie
zo dňa 28.12.2021 vyplýva, že kód spoločnej nehnuteľnosti sa v katastri eviduje od 01.05.2005.
Podľa platného právneho stavu okresný úrad katastrálny odbor, plní na účely zápisu kódu spoločnej
nehnuteľnosti len funkciu evidenčného orgánu a vychádza z údajov uvedených v potvrdení OÚpozemkový a lesný odbor o registrácii pozemkového spoločenstva a z údajov uvedených v zmluve o
pozemkovom spoločenstve.

32. Zo stanov pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec - pozemkové spoločenstvo Rakovec nad
Ondavou 209, 072 03, zo dňa 05.07.2014, čl. II bod 1. vyplýva, že spoločenstvo bolo založené za účelom
hospodárenia a podnikania na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, zapísaných na LV č. XX o
výmere 8602 m2, LV č. XXX o výmere 171 212 m2, LV č. XXX o výmere 106 958 m2, LV č. XXX o
výmere 499 323 m2, LV č. XXXX o výmere 87 228 m2, LV č. XXXX o výmere 81 253 m2 k.ú. C. D. E.

o celkovej výmere obhospodarovaných nehnuteľností 954 576 m2.

33. Podľa č. VII bod 1 stanov, členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom
vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti po podaní písomnej žiadosti o členstvo a
príslušných listov vlastníctva výboru spoločenstva na základe rozhodnutia výboru.

34. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:

35. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na také konanie podnet.

36. Podľa § 162 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

37. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa spoluvlastnícky podiel
prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak
sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov.

38. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

39. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,

musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

40. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred

dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

42. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

43. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou
nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z
viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej
nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie
je stavba. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe

rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok
(ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti“). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva
byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej
nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak.

44. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva

podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní
zhromaždeniafondvykonávaprávačlenaspoločenstva,ktoréhopodielspoločnejnehnuteľnostispravuje
alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a),
b), d), e), i) a j).

45. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, na prevod podielu
na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuj nevzťahuje
všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.

46. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ak vlastník podielu

na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť
ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom
výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa
odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.

47. Podľa § § 12 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva
podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi
spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa môžu stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

48. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvom

sa rozumie spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého
vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného
obhospodarovania a užívania.

49. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, na práva a povinnosti
vlastníkovspoločnejnehnuteľnostiavlastníkovspoločneobhospodarovanýchnehnuteľnostísavzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods.
2 až 5 neustanovujú inak.

50. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní vyriešiť bolo, či nehnuteľnosť na ktorej
žalovaná v 1/ rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel je spoločnou nehnuteľnosťou alebo spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou. Zákon o pozemkových spoločenstvách v § 8 ods. 1 zaviedol
do nášho právneho poriadku legálnu definíciu inštitútu spoločnej nehnuteľnosti. Legálna definícia
inštitútu spoločnej nehnuteľnosti obsiahnutá v pôvodnom znení zákona o pozemkových spoločenstvách

bola nedokonalá a pre účely vymedzenia spoločnej nehnuteľnosti prakticky nepoužiteľná, keďže
bola pomerne vágna a neurčitá. Nedostatok predmetnej legálnej definície spočíval v tom, že z nej
nebolo zrejmé, ako sa majú určiť pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť. Podľa novely zákona o
pozemkových spoločenstvách č. 110/2018 Z.z. sa spoločnou nehnuteľnosťou rozumie jedna nehnuteľná
vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy a to

zákonný článok XIX/1898, zákonný článok X/1913 a zákonný článok XXXIII/1913. V dôvodovej správe k
tejto novelizácii je uvedené, že spoločnou nehnuteľnosťou je i v platnom zákone tá nehnuteľnosť, ktorá
bola takto reštituovaná, t.j. jej vlastníctvo, resp. jej držba bola vrátená pôvodným vlastníkom, na ktorých
sa vzťahovali zrušené predpisy upravujúce postavenie a činnosť bývalých tzv. „spoločenstevných“útvarov (pozemkové, lesné, pasienkové, želiarske spoločenstvá, urbáre, komposesoráty atď). Je ňou
teda historicky daná spoločná nehnuteľnosť, čo sa v návrhu zákona objasňuje vložením nového odkazu
nad definíciu spoločnej nehnuteľnosti. Pri vymedzení rozsahu spoločnej nehnuteľnosti je teda podľa

zákona o pozemkových spoločenstvách potrebné vychádzať z historického princípu, pričom podľa
citovanej dôvodovej správy sa mal historický princíp pri určení rozsahu spoločnej nehnuteľnosti uplatniť
už vo vzťahu k pôvodnej definícii pojmu spoločná nehnuteľnosť obsiahnutej v pôvodnom znení § 8 ods.
1 zákona o pozemkových spoločenstvách. Názor, že spoločnú nehnuteľnosť tvoria tie pozemky, ktoré sú
ako súčasť spoločnej nehnuteľnosti uvedené v zmluve o pozemkovom spoločenstve sa nedal nesporne

odvodiť z ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách a predstavoval akýsi pokus o preklenutie
nejasností vyplývajúcich z nejednoznačnej definície inštitútu spoločnej nehnuteľnosti v § 8 ods. 1.

51. Vzhľadom na znenie definície inštitútu spoločnej nehnuteľnosti po novele Zákona o pozemkových
spoločenstvách (zákonom č. 110/2018 Z.z.) je zrejmé, že rozsah spoločnej nehnuteľnosti nie je
možné rozširovať a to takým spôsobom, že by vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti nadobudli

vlastníctvo ďalšieho pozemku, ktorý by mal byť podľa ich vôle súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločná nehnuteľnosť totiž predstavuje určitý v minulosti vzniknutý substrát pozemkov, na ktoré sa
vzťahovali osobitné predpisy. Spoločnú nehnuteľnosť teda tvoria pozemky, ktoré historicky boli súčasťou
spoločnej nehnuteľnosti, a vlastníctvo takýchto pozemkov neprešlo z vlastníctva vlastníkov podielov
na spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby so súčasným vyčlenením príslušného pozemku

z substrátu pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, resp. ju tvoria pozemky, ktoré historicky boli
súčasťou spoločnej nehnuteľnosti a vlastníctvo k nim bolo reštituované. Spoločná nehnuteľnosť je v
konečnom dôsledku predmetom evidovania v katastri nehnuteľností aj keď nie je výslovne uvedená ako
predmet katastra. Informácia o tom, či je určitý pozemok súčasťou spoločnej nehnuteľnosti sa uvádza na
liste vlastníctva, a to uvedením príslušného kódu. Zákon o pozemkových spoločenstvách ani katastrálny

zákon výslovne neupravujú, aké listiny je potrebné predložiť okresnému úradu, katastrálnemu odboru
na to, aby bol na list vlastníctva vyznačený kód spoločnej nehnuteľnosti a aby bola zapísaná informácia
že ide o spoločnú nehnuteľnosť. Má sa za to, že sú to žiadosť pozemkového spoločenstva, zmluva
o pozemkovom spoločenstve a výpis z registra pozemkových spoločenstiev (resp. potvrdenie), ktorý
vydá príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor. Okresný úrad, katastrálny odbor plní na účely

zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti len funkciu evidenčného orgánu a vychádza z údajov uvedených
v potvrdení okresného úradu, pozemkový a lesný odbor.

52. V predmetnom spore, z výpisov z listov vlastníctva v k.ú. C. D. E. vyplýva, že predmetné
nehnuteľnosti nie sú spoločnou nehnuteľnosťou pričom z potvrdenia okresného úradu pozemkový a

lesný odbor vyplýva, že nehnuteľnosti na LV č. XX, K. XXX, K. XXX, K. XXX, K. XXXX, K. XXXX
nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Údaje katastra sú hodnoverné a záväzné. Hodnovernosť údajov
katastra treba interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom ustanoveným postupom
len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten kto ich používa, koná v dobrej viere.
Záväznosť údajov katastra zase znamená povinnosť používať tieto údaje podľa § 71 katastrálneho

zákona. Osoby ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť
ich. Podľa dôvodovej správy k pôvodnému zneniu katastrálneho zákona vyvrátiť hodnovernosť a tým aj
záväznosť možno právoplatným rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a na základe podnetu,
ktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený. Takto vyvrátené údaje katastrálny úrad opraví.
Hodnovernosť údajov katastra nebola vyvrátená. V danom spore žalobca minimálne od doručenia

vyjadrenia žalovaného v 2/ rade (od 14.07.2021) vie, že je sporné či predmetné nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XX, K. XXX, K. XXX, K. XXX, K. XXXX, K. XXXX sú spoločnou nehnuteľnosťou alebo spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou. Zo spisu je zrejmé , že o danej veci vedel už skôr čo vyplýva, z
odpovede žalovaného v 2/ rade na predžalobnú výzvu - dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa
01.04.2021. Z bodu 49, 50 a 51 odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že to, či konkrétna nehnuteľnosť

je spoločnou nehnuteľnosťou nezakladá zmluva o pozemkovom spoločenstve pričom súd ďalej uvádza,
že spoločnú nehnuteľnosť môžu tvoriť pozemky, ktoré nemajú spoločné hranice a dokonca sa môžu
nachádzať v rôznych katastrálnych územiach. Pri pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť má byť
na liste vlastníctva vyznačený príslušný kód, v zmysle § 9 ods. 1 a prílohy č. 6 vyhlášky, a to kód
„1“ - pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a kód „2“ - pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. V

katastri nehnuteľnosti sú pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť väčšinou evidované na viacerých
listoch vlastníctva a majú spoločný právny režim, t. j. na každom liste vlastníctva by mali byť rovnakí
spoluvlastníci a rovnaké spoluvlastnícke podiely. Súd uvádza, že z predloženého výpisu z registra
pozemkových spoločenstiev vyplývajú len č. LV na ktorých pozemkové spoločenstvo hospodári, ale čiide o spoločné nehnuteľnosti resp. spoločne obhospodarované nehnuteľnosti to z uvedeného nevyplýva
a súdu je zároveň známe z jeho činnosti (z konaní vedených pod sp.zn. 25C/32/2021, 25C/28/2021,
25C/29/2021, kde rovnako žalobca A. B. sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti

naLVč.XX,K.XXX,K.XXX,K.XXX,K.XXXXL.K.XXXXažalovanýmv2/radejerovnakoJRDRakovec,
družstvo) že žalobca je evidovaný ako spoluvlastník len na LV č. XXX avšak na žiadnych ďalších (teda
nie na LV č. XX, K. XXX, K. XXX, K. XXXX L. K. XXXX), ktoré nehnuteľnosti na týchto LV majú podľa
žalobcu tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Teda na citovaných LV nie sú rovnakí spoluvlastníci.

53. Súdu je známe uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/125/2022 , (poukázal naňho aj
právnyzástupcažalobcu),vktoromuzneseníkrajskýsúdvyslovilnázor,žemožnouzavrieťžespoločnou
nehnuteľnosťou sa nehnuteľnosť stáva okamihom vzniku pozemkového spoločenstva v zmysle § 2 ods.
1 písm. a), b) alebo c), ktoré dobrovoľne založili spoluvlastníci a tam zahrnuté nehnuteľnosti, ktoré
budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Keďže sa citované uznesenie týka obdobnej veci a teda určenia
neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľnosti, pričom ide o rovnakého žalobcu a žalovaného v 2/ rade je

podľa názoru právneho zástupcu žalobcu toto rozhodnutie aplikovateľné aj v danej situácii.

54. Súd prvej inštancie uvádza, že rešpektuje názor krajského súdu vyslovený v citovanom rozhodnutí
ale sa s ním nestotožňuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na príslušnú osobitnú časť dôvodovej správy
k zákonu č. 110/2018 (novela zákona č. 97/2013 Z. z.) k bodu 14: v § 8 sa upravujú niektoré základné

znaky spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná nehnuteľnosť predstavuje osobitnú kategóriu nehnuteľnosti
v spoluvlastníctve. Spoločná nehnuteľnosť spravidla pozostáva z viacerých parciel, no je zároveň
jednou nedeliteľnou vecou, hoci pozostáva z niekoľkých častí. Spoločnou nehnuteľnosťou je i v platnom
zákone tá nehnuteľnosť, ktorá bola takto reštituovaná, t.j. jej vlastníctvo, resp. jej držba bola vrátená
pôvodným vlastníkom, na ktorých sa vzťahovali zrušené predpisy upravujúce postavenie a činnosť

bývalých tzv. „spoločenstevných“ útvarov (pozemkové, lesné, pasienkové, želiarske spoločenstvá,
komposesoráty atď.), je ňou teda historicky daná spoločná nehnuteľnosť, čo sa v návrhu zákona
objasňuje vložením nového odkazu nad definíciu spoločnej nehnuteľnosti. Tu treba upozorniť, že
na povahu vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti nemá vplyv to, aký historický pôvod má alebo malo
pozemkové spoločenstvo združujúce vlastníkov nehnuteľnosti. Všetky „spoločenstevné“ útvary boli

zjednotené do inštitútu pozemkového spoločenstva s jednou právnou úpravou už zákonom č. 181/1995
Z.z.. preto nie je podstatné, do ktorej kategórie podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) spoločenstvo patrí,
pretože vždy ide o jeden inštitút pozemkového spoločenstva, ktorý nemá vplyv na charakter vlastníctva
spoločnej nehnuteľnosti. Ak ide o otázku vzniku spoločnej nehnuteľnosti ako novej majetkovej podstaty,
právny poriadok nikdy neustanovoval postup, akým by v súčasnosti mohla vzniknúť nová spoločná

nehnuteľnosť (t.j. nejakou osobitnou dohodou vlastníkov samostatných nehnuteľností o vytvorení
spoluvlastníctva, ktoré by bolo nedeliteľné a nezrušiteľné). Tento postup síce nikdy nebol ani zakázaný,
no zo všetkých dotknutých právnych predpisov vyplýva, že vôľou zákonodarcu nikdy nebolo aby
tento typ spoluvlastníctva vznikal ako nový, „nehistorický“ jav. Svedčí o tom skutočnosť, že právna
úprava vždy odkazovala len na právnu úpravu uhorských zákonných článkov, t.j. fixovala predmetné

pozemkové vlastníctvo len na podmienky, ktoré vznikli v minulosti a neumožňovala toto „historické“
nedeliteľné spoluvlastníctvo zriaďovať v modernej dobe ako nový fenomén. Treba pritom upozorniť, že
spoločná nehnuteľnosť nemohla a nemôže vzniknúť uzatvorením zmluvy o pozemkovom spoločenstve
ani vznikom pozemkového spoločenstva - tu dochádza iba k vytvoreniu organizačného substrátu, v
ktorom spoluvlastníci realizujú svoje vlastnícke oprávnenia, nie k zásahu do majetkových pomerov

vlastníkov pozemkov. Na tejto základnej charakteristike a definícii spoločnej nehnuteľnosti sa návrhom
novely v porovnaní s platným zákonom nič nemení, pretože ponímanie spoločnej nehnuteľnosti zostáva
nezmenené.

55. Keďže súd prvej inštancie nie je viazaný predloženým rozhodnutím krajského súdu, pričom je

potrebné zdôrazniť, že rozhodnutia okresných a krajských súdov nemožno považovať za ustálenú súdnu
prax, od ktorej by sa nebolo možné bez zdôvodnenia odchýliť súd prvej inštancie komplexne vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, prijal záver, že nehnuteľnosti na LV č. XX, K. XXX, K. XXX, K. XXXX L. K.
XXXX nie sú spoločnou nehnuteľnosťou ale spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou a na prevod
spoluvlastníckych podielov na tejto nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a

nie ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách.

56. Žalovaní v priebehu konania namietali procesnú neprípustnosť podanej žaloby.57. Súd považuje za potrebné uviesť, že podľa aktuálnej súdnej praxe spoluvlastník, ktorý je
oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany
spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: (i) sa bude žalobou domáhať

vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a
Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí
sú pasívne legitimovaní, (ii) bude sa domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky

podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ' jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa , (iii) sa uspokojí s
tým, že mu zostáva predkupné právo zachované, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení

zvolí (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 122/2009 zo dňa 22.9.2010). Tieto nároky sa
vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov (z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 28/2009 zo dňa 26. mája 2010).

58. V danom prípade sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu

podielov zo spoluvlastníka na tretiu osobu.

59. V prípade podanej žaloby sa podľa súdu jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového
poriadku,ktorýurčuje,žežaloboumožnopožadovaťabysarozhodlonajmäourčeníprávnejskutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Niet pochýb, že právnou skutočnosťou je (aj) právny úkon, ktorý je

právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť. Po zmene civilno - procesnej
úpravy, ktorá bola realizovaná s účinnosťou od 01.07.2016 prijatím Civilného sporového poriadku
(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) došlo ku kreovaniu novej koncepcie určovacích žalôb v podobe
ustanovení § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku. Táto je založená na tom, že určovacia
žaloba má smerovať k určeniu konkrétneho práva, a to k určeniu jeho existencie alebo neexistencie,

ak na takomto určení je naliehavý právny záujem. Je samozrejme možné aj naďalej žalovať na určenie
právnej skutočnosti, to je ale limitované prípustnosťou takejto žaloby vo väzbe na osobitný právny
predpis. Nová úprava určovacích žalôb smerovala k tomu, aby boli určitým spôsobom „odfiltrované“
teda vylúčené ako procesne neprípustné také žaloby, ktoré s konečnou platnosťou neriešili právny
vzťah a v zásade boli len akoby medzistupňom ku podaniu ďalšej žaloby. Čiže slovami predchádzajúcej

judikatúry viažucej sa ešte k určovacím žalobám z obdobia účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
zákonodarca mienil vylúčiť ako neprípustné žaloby, ktoré „neslúžili potrebám praktického života“. (z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/112/2004 resp. sp.zn. 3Cdo/122/2009). Podľa súdu ale
žalobcom podaná žaloba takouto „zbytočnou“ nebola.

60. Ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, hovorí o tom, že prípustnosť použitia
žaloby o určenie právnej skutočnosti sa viaže na „vyplývanie“ takejto možnosti z osobitného predpisu.
I keď si je súd vedomý toho, že doslovný výklad je najslabšou a najmenej presvedčivou metódou
výkladu právnych noriem, tento spôsob interpretácie dotknutého ustanovenia nasvedčuje tomu, že
je postačujúcim pre prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, ak je takáto možnosť

vyvoditeľná z osobitného predpisu. To znamená, že ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku
neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by (iba) explicitne pripúšťala možnosť podania
žaloby o určenie právnej skutočnosti, ale podľa názoru súdu postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je
vyjadrená v osobitnom ustanovení implicitne. Inými slovami, ak existuje určité zákonné ustanovenie a
z jeho obsahovej stránky možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, je

takáto žaloba procesne prípustná.

61. Podľa názoru súdu je vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, takým osobitným
predpisom ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Citované ustanovenie účinné v tejto podobe
od 15.10.2008 je aj po vyššie popísanej zmene filozofie určovacích žalôb stále súčasťou platného

právneho poriadku určujúc, že súdne rozhodnutie o vyslovení neplatnosti konkrétneho právneho úkonu
(či neplatnosti dobrovoľnej dražby) je spôsobilým právnym podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľnosti s vyznačením stavu existujúceho pred právnym úkonom, ktorého neplatnosť
sa súdnym rozhodnutím konštatovala. Zjednodušene, na podklade súdneho rozhodnutia o neplatnostiprávneho úkonu sa obnoví predtým zapísaný stav. Podstata ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona teda zostala zachovaná aj po zmene procesnej úpravy účinnej od 01.07.2016, hoci článkom
XXXVI. zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opareniach súvisiacich s prijatím nových procesných

kódexov (CSP, CMP SSP) došlo k novelizácii katastrálneho zákona [dokonca aj v dotknutom ust. § 34
ods. 2, kde sa menila odkazová norma smerujúca už na nové ust. § 228 CSP]. Zákonodarca ponechal
ustanovenie obsahovo nezmenené majúc na zreteli, že stále sa môže vyskytnúť praktická situácia, kedy
bude vhodné neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti konštatovať súdnym rozhodnutím
a takéto rozhodnutie potom bude mať účinky vo vzťahu k zápisom do katastra nehnuteľností

62. Ak preto súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je
podľa aktuálnej právnej úpravy (stále) zapísateľné do katastra nehnuteľnosti (tzn. že ak súdne
rozhodnutie konštatujúce neplatnosť právneho úkonu je spôsobilým podkladom zmeny zápisu v katastri
nehnuteľnosti), znamená to, že právna úprava aj po zmene koncepcie určovacích žalôb akceptuje
existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto

súdne rozhodnutie podľa súčasnej právnej úpravy môže byť založené len na žalobe o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku a teda môže byť výsledkom konania
iniciovaného iba žalobou podľa tohto ustanovenia a práve preto treba považovať ust. 34 ods. 2
katastrálneho zákona za osobitný predpis vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku.
Povedané aj opačne, ak by vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku nemalo

byť ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona považované za osobitnú úpravu, znamenalo by to, že sa
prijatím Civilného sporového poriadku stalo ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona obsolétnym
(už prakticky nepoužiteľným), k čomu podľa súdu nová procesno-právna úprava nesmerovala.

63. Na základe týchto úvah dospel súd k záveru, že ak právna úprava akceptuje súdne rozhodnutie

o neplatnosti právneho úkonu ako do katastra nehnuteľností zapísateľný výsledok sporového konania
iniciovaného na podklade ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, treba pripustiť aj žalobu
o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak táto neznamená len parciálne riešenie daného problému a
ak sa ňou odstráni právna neistota, t. j. právne postavenie strán sporu sa stane istým bez toho, že by
muselo nasledovať ešte ďalšie súdne konanie. Ak teda súdne rozhodnutie je v konkrétnom prípade

spôsobilé obnoviť stav zapísaný v katastri nehnuteľnosti pred neplatným právnym úkonom, žalobu o
určenie jeho neplatnosti nemožno apriori vylúčiť ako procesne neprípustnú. Podľa súdu len takýto výklad
zodpovedá úmyslu zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočnosti, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žalobyurčovacej.Právevrozporesuvedenýmbybolokonštatovanie,žeformálneježalobaoneplatnosť

právneho úkonu k nehnuteľnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku neprípustná (i keď
by inak uspokojivo riešila daný právny vzťah) a treba podať žalobu o určenie, že tu právo je alebo nie
je, lebo tým by práve došlo k zbytočnému rozmnoženiu sporov.

64. Aplikujúc tieto východiská na prejednávanú vec dospel súd k záveru, že v danom prípade nebola

žaloba žalobcu „nezmyselnou", resp. nič podstatné neriešiacou žalobou, pretože na jej základe súdom
vyslovená neplatnosť právneho úkonu je podkladom pre to, aby bol obnovený zápis žalovanej v 1/ rade
ako (pôvodného) podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľnosti. Tým sa bez potreby vyvolania
ďalšieho sporu odstráni existujúca právna neistota tak žalobcu ako aj žalovaných 1/ a 2/ v otázke, kto
tvorí okruh subjektov spoluvlastníckeho vzťahu k daným nehnuteľnostiam a to bude mať potom svoj

odraz v stave zápisu v katastri nehnuteľnosti (§ 70 katastrálneho zákona )

65. Z vyššie uvedených dôvodov by podľa súdu nebolo ústavne akceptovateľným zamietnuť žalobu
žalobcu v zásade len vzhľadom na formuláciu žalobného petitu a tým nepriamo povedať, že si
má na ochranu svojho právneho postavenia podať novú žalobu vychádzajúcu v podstate z toho

istého skutkového základu, akurát s inak formulovaným petitom. Jednoducho by nebolo správnym
nútiť žalobcu k tomu, aby v podstate na rovnakých skutkových okolnostiach podal novú žalobu
smerujúcu k opätovnému zápisu žalovanej v 1/ rade ako podielového spoluvlastníka v katastri
nehnuteľností (a riešiacu aktuálny zápis žalovaného 2/ ako podielového spoluvlastníka), ak ten istý
výsledok je dosiahnuteľný už podanou žalobou. Zmyslom procesného práva je totiž poskytnutie ochrany

subjektívnym právam vyplývajúcim z práva hmotného a nie vytváranie prekážok na ich presadenie.
Podľa súdu nemožno uprednostniť striktnú aplikáciu procesnej normy na úkor spravodlivej ochrany
porušeného práva. Súd zároveň poukazuje na obdobne racionálne riešenie nastolenej problematiky ust.
§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/137/2017 zo dňa21.06.2018, v ktorom bola riešená (podstatou totožná) otázka žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu - záložnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Najvyšší súd dal
zapravdutomu,žeaknaobnoveniestavuexistujúcehovkatastrinehnuteľnostípredneplatnýmprávnym

úkonom je potrebné rozhodnutie súdu o jeho neplatnosti, žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu
je procesne prípustným prostriedkom ochrany.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje súd podanú žalobu za procesne prípustnú. V tejto súvislosti
zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa

24.01.2024, v zmysle ktorého je takáto žaloba procesne prípustná.

67. V zmysle platnej právnej úpravy spoluvlastník vlastniaci podiel k nehnuteľnosti má právo disponovať
so svojím spoluvlastníckym podielom, avšak jeho zmluvná voľnosť je obmedzená v súlade s § 140
Občianskeho zákonníka tak, že svoj spoluvlastnícky podiel môže bez obmedzenia previesť len na blízke
osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Teda podielový spoluvlastník ktorý chce svoj podiel k

nehnuteľnosti predať inej osobe musí analogicky podľa § 605 poslednej vety realizovať ponuku ostatným
spoluvlastníkom písomne. V prípade porušenia tohto vecného práva, ak povinný spoluvlastník previedol
podielnainúnežblízkuosobubeztoho,abyhopredtýmponúkolostatnýmspoluvlastníkom,mádotknutý
spoluvlastník v súlade s § 40a Občianskeho zákonníka právo sa domáhať neplatnosti tohto právneho
úkonu, alebo analogicky podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na § 603 ods. 3

Občianskeho zákonníka, domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby ho previedol na
poškodeného spoluvlastníka príp. si ponechať predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu.

68. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom (aktívne vecne legitimovaným) v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a

teda k porušeniu zákonného predkupného práva, môže byť len obídený (iný) spoluvlastník tej danej
nehnuteľnosti.

69.Ktojestranoukonaniavymedzujeprávoprocesné.Odpodmienok,zaktorýchsaniektostávastranou
konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z

hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane
žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.

Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

70. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,

alebo pasívnej , t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania. účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu
legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné

zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil.

71. Súd len poznamenáva, že pri posudzovaní existencie/neexistencie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní vychádza z toho, že predmetná nehnuteľnosť nie je spoločnou nehnuteľnosťou. Z

predložených listinných dôkazov (LV č. XX, K. XXX, K. XXX, K. XXXX L. K. XXXX) jednoznačne
vyplýva, že žalobca nie je na nich uvedený ako jeden zo spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti,
teda nemohlo byť porušené jeho právo, aby mu bol najprv spoluvlastnícky podiel na danej nehnuteľnosti
ponúknutý. Teda nie je obídeným spoluvlastníkom a nemôže byť žalobcom v tomto konaní o určenie
neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorou bolo/malo byť porušené predkupné právo ostatných

spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného dôvodu je nutné žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.72. K námietke žalobcu, že v prípade žalovaných nejde o prevod medzi blízkymi osobami sa súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením vyššie spomenutého uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 24.01.2024, ktorým dovolací súd zrušil prvostupňový rozsudok

tunajšieho súdu vedený sp.zn. 5C/24/2021 -192 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co/87/2022 zo dňa 23.08.2022, ktorým bol potvrdený, v totožnej veci, rovnakého žalobcu a rovnakého
žalovaného v 2/ rade a konštatoval: „Niet totiž žiadneho rozumného dôvodu s poukazom na prepojenia
rôzneho druhu a charakteru, ktoré vznikajú či už v štruktúrach právnickej osoby resp. medzi fyzickými
osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú, aby právnickú osobu nebolo

možné považovať za blízku osobu v zmysle § 116 veta druhá Občianskeho zákonníka. Mimo fyzických
osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú vzťah k právnickej osobe a záujem na jej
pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska vystupovania v právnych vzťahoch nemôže byť významný
akýkoľvek vzťah k právnickej osobe; vzťah ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby musí vykazovať
určité vlastnosti. Za analogického použitia § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné vyvodiť, že
za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom

(viď bod 23.1. až 23.4.) alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe iný
obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu
vlastnú. Nemožno súhlasiť s argumentami predostretými súdmi nižších inštancií prečo nepovažovali v
okolnostiach danej veci žalovaného 2/ (t. j. „družstvo„) za blízku osobu. V uvedenom smere odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaným 2/ „menované benefity nad zákonom určený

rozsah sami o sebe nezakladajú vzťah blízkej osoby„ a dôležité je to „či fyzické osoby pôsobia v
štruktúrach právnickej osoby„ (obdobne rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp.
zn. 2Co/210/2021). Pod spomínanými benefitmi mal pritom žalovaný 2/ na mysli „...právo člena družstva
na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze,
právo na vyrovnací podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností, ktoré

preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/„. Za ďalšie „členovia družstva
opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného 2/„, a preto je ich vzťah podľa dovolateľa potrebné
kvalifikovať ako vzťah blízkych subjektov. Dovolací súd naopak na rozdiel od súdov nižších inštancií
žalovaným 2/ prednesené argumenty považuje za dostatočné preto, aby bol z hľadiska prevodu
spoluvlastníckeho podielu v danom prípade považovaný za blízku osobu. Podľa § 221 ods. 1 zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ Obchodný zákonník„) družstvo je spoločenstvom
neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych,
sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov,
na ktorých splatenie sa zaviazali členovia družstva (§ 223 ods. 1 Obchodného zákonníka). Motivácia
činnosti družstva môže byť daná kritériom zisku, alebo zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych

alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto
organizuje určitú činnosť hospodárskeho charakteru. Z predmetných ustanovení zákona ako aj ďalších
upravujúcich činnosť družstva vyplýva, že vzťah žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva
a člena družstva a v právach a povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov
družstva. Členský podiel žalovanej v 1/ rade predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku

družstva, teda na majetku žalovaného 2/. Intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita resp.
súdmi nižších inštancií deklarované „benefity„) je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej
veci dostatočným dôvodom prečo predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto
zisteniebudevyžadovaťindividuálneposúdeniekaždejveci.Zuvedenýchdôvodovmožnopretosúhlasiť
s názorom dovolateľa, že vzťah žalovaných 1/ a 2/ rade je potrebné považovať za vzťah blízkych osôb.“

73. Vzhľadom na uvedené sa už súd nezaoberal ďalšími námietkami strán sporu.

74. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva

75. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.77. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní mali

vo veci plný úspech súd rozhodol, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 13, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024