Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204711
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1521204711.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, D. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe maloleté deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava
a v súčasnosti už plnoletému dieťaťu E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: matka - B.
F. C., trvalo bytom E. G. XX, E., zastúpená advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincovej
č. 35, Bratislava, IČO: 31796737, a otec - H. B. C., trvalo bytom E. G. XX, E., právne zastúpený
advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Pri Suchom mlyne č. 50, 811 04 Bratislava – Staré Mesto,

IČO: 43272428, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní
matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/83/2021 – 221 zo dňa
18.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. o výživnom p o t v r d z u j e .

II. V časti výrokov III., IV. a V. o zročnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec
mu v r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Rozsudkom zo dňa 18.08.2022 súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú dohodu v znení:
Maloleté deti C. - E., nar. XX.XX.XXXX (tento dňa XX.XX.XXXX dovŕšil plnoletosť), A. B., nar.
XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výrokom II. zaviazal otca povinnosťou počnúc
mesiacom december 2021 platiť na výživu mal. E. C. sumou 530 eur mesačne, na výživu mal. A. B. C.
sumou 680 eur mesačne a na výživu mal. D. B. C. sumou 650 eur mesačne a to vždy vopred do 15.
dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Výrokom III. rozhodol o zročnom výživnom na maloletého

E. tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej
sume 1.200,94 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého v lehote 90 dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom VI. rozhodol o zročnom výživnom na maloletú A. B. tak, že dlh na zročnom výživnom
za obdobie mesiacov december 2021 až august 2022 v celkovej sume 2.188,03 eur je otec povinný
zaplatiť k rukám matky maloletej v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. rozhodol
o zročnom výživnom na maloletú D. B. tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov december
2021 až august 2022 v celkovej sume 1.150,03 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej

v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. návrh matky v časti tvorby úspor zamietol.
Výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu nepriznal.

2.Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1 až 3, 5 a §
76 ods. 2, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o deti, ktorú

formu starostlivosti jednoznačne preferujú aj všetky maloleté deti. V danom prípade nebol dôvod na
obmedzenie rodičovských práv otca a preto zastupovanie maloletých a správu ich majetku ponechal na
oboch rodičoch. Rodičia sa na zverení detí do osobnej starostlivosti matky dohodli a súd prvej inštancie
ich dohodu v plnom rozsahu schválil. Styk otca s maloletými deťmi rodičia žiadali neupraviť.
Čo sa týka rozsahu vyživovacej povinnosti otca, matka vyčíslila pôvodne mesačné náklady na ich výživu,

a to na maloletého E. celkovo na sumu 965 eur, na maloletú A. celkovo na sumu 1.002 eur, na maloletú
D. celkovo na sumu 1.057,71 eur. Matka je zamestnaná v A. A. I. J. - A., na B. K. A. X L. E. na pozícii
pedagóga s čistým mesačným príjmom cca 1.600,- eur. V ročnom zúčtovaní preddavkov za daň za r.
2021 vykázala príjem vo výške 26.859,25 eur brutto, pričom predloženým dodatkom k pracovnej zmluve
zodňa31.08.2021preukázalaúpravujejbruttopríjmuzpôvodnejsumy2.055eurna1.900eurmesačne.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od októbra 2021 poberá na Slovensku rodinné prídavky na maloleté

deti v sume 76,50 eur. S deťmi užíva 4-izbový byt na E. M. G. XX L. E. v BSM s manželom, s užívaním
ktorého sú spojené mesačné náklady v celkovej výške 700 eur, vrátane hypotekárneho úveru. Otec
je zamestnaný v spoločnosti A. N. O. na pozícii konštruktér bŕzd, kde za r. 2021 dosiahol priemerný
čistý mesačný príjem 4.351,- eur netto. Iná zárobková činnosť - výroba horolezeckých úchytov na umelú
tréningovú horolezeckú stenu, resp. príjem z nej, nebol v konaní preukázaný. V BSM s manželkou

vlastnia 4-izbový byt, ktorý po jeho odchode zo spoločnej domácnosti zostala užívať manželka s deťmi.
Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Poberá rodinné prídavky z Rakúska na 3 deti spolu v sume necelých
370 eur. Prenajíma si 2-zbový byt na E. M. G. XX L. E. s dohodnutým nájom 580 eur. Okrem bytu majú
manželia v bezpodielovom spoluvlastníctva aj ďalšie nehnuteľnosti v k. ú. P. D. Q., pričom medzi nimi
nebolo sporné, že náklady spojené s týmito nehnuteľnosťami uhrádza v plnom rozsahu manžel.

Vzhľadom na rozdiel v príjmoch rodičov a tiež pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky, považoval súd
prvej inštancie za dôvodné zaviazať otca k úhrade cca 3 z uvedených nákladov spojených s výživou detí
(zaokrúhlene 410 eur na mal. E., 560 eur na mal. A. a 530 eur na mal. D.), ktorá suma v súhrne 1.500
eur zodpovedá jeho zisteným zárobkovým schopnostiam a možnostiam a vytvára eventuálne priestor
aj do budúcna na prípadné prispôsobenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti zvýšeným potrebám

detí. Vzhľadom na medzi rodičmi problematickú refundáciu dorovnania rodinných prídavkov z Rakúska
určených výlučne na uhrádzanie potrieb detí, konajúci súd uvedené sumy súčasne navýšil u každého
dieťaťa o ďalších 120 eur zodpovedajúcich zaokrúhlene práve sume, ktorá je otcovi vyplácaná navyše k
jeho mzde ako štátna sociálna dávka, ktorú bude týmto spôsobom platiť k rukám matky spolu s bežným
výživným v záujme vyhnutia sa budúcim komplikáciám s uplatnením, resp. neuplatnením tohto nároku, k

čomu bude otec ako oprávnená osoba súčasne motivovaný zahrnutím tejto sumy do bežného výživného
v celkovej sume 530 eur na mal. E., 680 eur na mal. A. a 650 eur na mal. D..
Privýpočtezročnéhovýživnéhosúdprvejinštancievychádzalztoho,žepokiaľmalotectitulomurčeného
výživného týmto rozhodnutím na výživu mal. E. zaplatiť 4.770 eur (530x9), predstavuje jeho dlh na
výživnom na maloletého sumu 1.200,94 eur (4.770-3.569,06), pokiaľ mal na výživu mal. A. zaplatiť sumu

6.120 eur (680x9) predstavuje jeho dlh na výživnom na maloletú sumu 2.188,03 eur (6.120-3.931,97),
a pokiaľ mal na výživu mal. D. zaplatiť sumu 5.850 eur (650x9) predstavuje jeho dlh na výživnom na
maloletú sumu 1.150,03 eur (5.850-4.699,97). Takto vyčíslený dlh na výživnom od decembra 2021 do
rozhodnutia súdu na každé maloleté dieťa súd vzhľadom na jeho značnú výšku (celkovo v sume 4.539
eur, popri bežnom mesačnom výživnom v súhrne na všetky deti vo výške 1.500 eur) otcovi uložil zaplatiť

k rukám matky maloletých detí v dlhšej než zákonnej lehote podľa ust. § 232 ods. 3 CSP a to do 90 dní
od právoplatnosti rozsudku, ktorú dobu súd považoval za primeranú na zabezpečenie uvedenej čiastky
bez ohrozenia vlastného obživy.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3.
Tento rozsudok napadla včasným odvolaním matka vo výrokoch II. v časti úpravy výživného na mal.
E. a III. v časti o zročnom výživnom na mal. E., pričom namietala, že v rámci konania pred súdom
prvej inštancie navrhovala, aby súd prvej inštancie zaviazal otca na úhradu výživného na mal. E. vo

výške 722,57 eur mesačne (600 eur mesačne výživné od otca a 122,57 eur ako prídavok na dieťa v
Rakúsku vyplácaný k rukám otca). Matkou navrhované výživné vychádzalo z opodstatnených potrieb
a nákladov mal. E., konkrétne vo výške 938 eur mesačne, avšak súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o otázke výživného na mal. E. zohľadnil náklady maloletého v sume cca. 700 eur. Súd prvej inštancieteda podľa názoru matky ponížil podľa vlastnej úvahy matkou deklarované náklady na mal. E. celkom
o cca. 250 eur mesačne. Matka uvádzala ďalej v odvolaní, že rodičia maloletého mu počas spolužitia
nastavili vyššiu životnú úroveň, ktorá by rozpadom manželstva nemala byť ponížená, a to obzvlášť za

predpokladu, pokiaľ nedošlo k zmene pomerov na strane rodičov ako i mal. E..
V ďalšom matka namietala, že súd prvej inštancie taktiež pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
otca k mal. E. zohľadnil náklady mal. E. na zdravotnú starostlivosť výlučne vo výške 30 eur mesačne,
pričom súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že matka má s mal. synom zvýšené náklady na
zdravotnú starostlivosť. Počnúc rokom 2017 mal. E. navštevuje ortopedickú kliniku ŠNOP z dôvodu

potreby rehabilitácii, pričom rehabilitácii sa zúčastňuje i naďalej (30 min. rehabilitácia – 23 Eur). Maloletý
je taktiež sledovaný v imunologickej ambulancii, pričom okrem predpísaných liekov užíva na podporu
imunity i vitamíny a minerály. Rovnako je mal. E. sledovaný v dermatologickej ambulancii z dôvodu
nadmerného akné. Matka mala za to, že tieto náklady na zdravotnú starostlivosť maloletého neboli
súdom prvej inštancie zohľadnené, súd prvej inštancie ich prehliadol a akceptoval výlučne náklady na
zdravotnú starostlivosť maloletého len vo výške 30 eur mesačne. Matka sa nestotožňuje ani s výškou

nákladov mal. E. (i ostatných mal. detí) na tábory, výlety, dovolenky, športové aktivity, kurzy či kultúru,
ktoré súd prvej inštancie ustálil vo výške 100 eur mesačne. Počas spolužitia rodičov maloleté deti
pravidelne navštevovali tábory, účastnili sa dovoleniek, výletov, a ďalšieho, skutočne v rozsahu cca.
250 eur mesačne (na každé mal. dieťa), pričom odchodom otca zo spoločnej domácnosti sú mal. deti
o uvedené aktivity ochudobnené.

Matka uvádzala, že za obdobie od vyhlásenia rozsudku v tejto veci do právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva sa pomery na strane mal. E. zmenili, došlo k navýšeniu jeho opodstatnených nákladov,
čo súd prvej inštancie z objektívnych dôvodov v rozsudku nezohľadnil. Od septembra 2022 náklady
mal. E. predstavujú sumu cca. 1.150 eur mesačne, pričom matka podrobne rozpísala jednotlivé položky
s ktorými sa odvolací súd oboznámil. Matka v ďalšom poukazovala na skutočnosť, že súd prvej inštancie

zohľadnil vo výške výživného zo strany otca i prídavky na mal. deti z Rakúska, ktoré otec dlhodobo
poberal a poberá, a to vo výške cca. 120 eur na každé mal. dieťa, avšak ide výlučne o základné
prídavky. Rakúsko aktuálne vyplatilo rodičom detí však i mimoriadne príspevky a to príspevky na školské
potreby vo výške 100 eur na každé dieťa, vyplácané v septembri – tieto boli otcovi vyplatené v septembri
2022 na mal. A. a mal. D. (spolu celkom 200 eur), protiinflačný príspevok na dieťa – 250 eur na

každé maloleté dieťa – otcovi bolo vyplatených 750 eur. Matka otca požiadala o vyplatenie otcovi
poukázaných mimoriadnych príspevkov na maloleté deti. Otec matke oznámil, že tieto sú zahrnuté
vo výživnom, pričom následne po tom, ako matka otca konfrontovala, matke oznámil, že mu neboli
vyplatené. Podľa názoru matky otec vedome zadržiava mimoriadne príspevky mu vyplatené na mal. deti
v Rakúsku. Rovnako podľa názoru matky otec účelovo navyšuje svoje náklady na bývanie vo výške 580

eur mesačne. Podľa vedomostí matky otec na adrese E. XX už dlhodobo nebýva a teda nemá výdavok
na prenájom bytu. Matka navrhovala, aby v rámci odvolacieho konania bol vykonaný dopyt na príslušné
inštitúcie, ktoré by potvrdili, eventuálne vyvrátili prijatie mimoriadnych príspevkov na mal. deti na účet
otca.
Matka nesúhlasila ani s výškou zročného výživného na mal. E., a to z dôvodu, že zročné výživné

bolo určené za obdobie od decembra 2021 do augusta 2022. Rozsudok o rozvode manželstva v časti
výroku o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť až dňa 18.10.2022, t. j. takmer dva mesiace
po vynesení rozsudku v tejto veci (i vo veci rozvodu). Pričom rovnakého dňa nadobudli vykonateľnosť
výroky o vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Otec začal hradiť výživné na mal. deti výlučne
počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia upravujúceho jeho vyživovaciu povinnosť, t. j. počnúc dňom

18.10.2022. Otcovi tak vznikol dlh na výživnom – zročné výživné na všetky mal. deti – za obdobie
mesiacov september 2022 a október 2022, ktoré výživné nie je zahrnuté vo výroku o výške zročného
výživného.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti matka záverom navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch a upravil vyživovaciu povinnosť otca na výživu

mal. E. C. na sumu 870 eur mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky a určil
dlh na zročnom výživnom na maloletého E. za obdobie mesiacov december 2021 až október 2022 pri
zohľadnení vykonaných platieb otcom a zaviazal otca k jeho úhrade k rukám matky maloletého v lehote
90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, eventuálne, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

4.
Rozsudok napadol včasným odvolaním aj otec vo výroku II. v časti úpravy výživného na maloleté deti,
(v odvolaní chybne uvedený výrok III.), ako aj súvislé výroky o zročnom výživnom, pričom uvádzal,že nikdy sa nebránil a ani nebráni vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, avšak mal za to, že
výživné určené vo výške rozhodnutia súdu nezodpovedá skutkovému stavu. Celková výška výživného
na tri maloleté deti bola súdom určená na sumu 1 860 eur mesačne, pričom výživné na maloleté deti

bolo určené na každé vo výške vyššej ako je čistá minimálna mzda v Slovenskej republike, napriek
tomu, matka takto určené výživné nepovažuje za dostatočné. Už v prvotnom vyjadrení smerom k súdu
otec uvádzal, že uhrádza všetky náklady spojené s bývaním maloletých detí a matky v spoločnom byte
rodičovatovrátanehypotekárnehoúveru,pričomhradíajvšetkyostatnénákladytýkajúcesaspoločných
nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V čase podania návrhu to bola

suma priemerne mesačne 950 eur. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie to bola suma 1013 eur.
Otec namietal najmä, že po zrátaní výdavkov, ktoré súd považoval za oprávnené na mal. E., nie je suma
výdavkov 700 eur mesačne ako je uvedené v súdnom rozhodnutí, ale 696 eur. Z tejto sumy vychádzal
pri určovaní výšky výživného na maloletého, pričom otca zaviazal na úhradu výživného vo výške 530
eur mesačne, z čoho 120 eur mesačne predstavuje
dorovnanie rodinných prídavkov, ktoré otec dostáva z Rakúska. Namietal ďalej, že fakt, že matka poberá

rodinné prídavky na maloleté deti na Slovensku však nijako zohľadnený nebol a suma 30 eur na
maloletého, ktorú poberá matka tiež nikde zohľadnená nebola.
Opakovane otec uvádzal, že hradí všetky náklady spojené s bývaním maloletých detí a matky a
to vrátane hypotekárneho úveru, ktorý je naviazaný na byt, v ktorom matka a maloleté deti bývajú,
pričom mesačná suma nákladov na uvedenú nehnuteľnosť v čase rozhodovania súdom prvej inštancie

predstavovala sumu 341 eur (plyn, voda, elektrina, dane, poplatky správcovi, internet... atď) + 515,49
eur (hypotekárny úver) = 856,49 eur, ktorú celú hradil otec. Otcovi preto nie je absolútne zrejmé, ako
súd dospel k pomernej časti nákladov na bývanie na maloletého vo výške 175 eur mesačne. Ak by
otec akceptoval výšku výdavkov na maloletého vo výške 606, 25 eur mesačne, tak 150 eur mesačne
je príspevok štátu (30 eur mesačne prídavky v SR, ktoré poberá matka a 120 eur mesačne dorovnanie

prídavkov otec), takže výdavky na maloletého, ktoré pokrývajú rodičia sú vo výške 456,25 eur. Ďalej
namietal, že 3 nákladov na dieťa, ktoré by mal uhrádzať predstavuje zaokrúhlene nahor sumu 343 eur,
čo spolu s dorovnaním rodinných prídavkov z Rakúska predstavuje výživné 463 eur mesačne a nie
sumu 530 eur mesačne.
Čo sa týka výdavkov na mal. A. B. otec uvádzal, že po zrátaní výdavkov, ktoré súd považoval za

oprávnené na maloletú, nie je suma výdavkov 900 eur mesačne ako je uvedené v súdnom rozhodnutí,
ale 818 eur. Rovnako ako pri mal. E. namietal otec, že matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti
na Slovensku avšak suma 30 eur na maloletú, ktorú poberá matka nikde zohľadnená nebola. Rovnako
otcovi nie je absolútne zrejmé, ako súd dospel k pomernej časti nákladov na bývanie maloletej vo výške
175 eur mesačne. Ak by otec akceptoval výdavky, ktoré súd považoval za oprávnené smerom k A.

B., pri zohľadnení reálnych nákladov tak ich celková suma, je následne 728,45 eur, nie 900 eur. Ak
by akceptoval výšku výdavkov na maloletú vo výške 728,45 eur mesačne, tak 150 eur mesačne je
príspevok štátu (30 eur mesačne prídavky v SR, ktoré poberá matka a 120 eur mesačne dorovnanie
prídavkov otec), takže výdavky na maloletú, ktoré pokrývajú rodičia sú vo výške 578 eur. Súd zaviazal
otca na úhradu výdavkov v celkovej výške 3 nákladov na dieťa, keďže zohľadnil osobnú starostlivosť

matky o maloleté deti a príjmy oboch rodičov. Namietal, že 3 nákladov na dieťa, ktoré by mal uhrádzať
predstavuje zaokrúhlene hore sumu 434 eur čo spolu s dorovnaním rodinných prídavkov z Rakúska
predstavuje výživné 554 eur mesačne a nie sumu 680 eur mesačne.
Pokiaľ ide o výdavky na mal. D. B. otec uvádzal, že súd za primerané náklady na strane maloletej
považoval sumu 850 eur. Z tejto sumy vychádzal pri určovaní výšky výživného na maloletú, pričom

otca zaviazal na úhradu výživného vo výške 650 eur mesačne, z čoho 120 eur mesačne predstavuje
dorovnanie rodinných prídavkov, ktoré otec dostáva z Rakúska. Rovnako ako pri ostatných dvoch
maloletých deťoch otec ďalej namietal, že matka poberá rodinné prídavky na maloleté deti na Slovensku
a suma 30 eur na maloletú, ktorú poberá matka nikde zohľadnená nebola. Ak by akceptoval výdavky,
ktoré súd považoval za oprávnené smerom k D. B., pri zohľadnení reálnych nákladov na bývanie, tak

ich celková suma je následne 760 eur a nie 850 eur ako uviedol súd prvej inštancie v rozhodnutí. Ak by
akceptoval výšku výdavkov na maloletú vo výške 760 eur mesačne, tak 150 eur mesačne je príspevok
štátu (30 eur mesačne prídavky v SR, ktoré poberá matka a 120 eur mesačne dorovnanie prídavkov
otec), takže výdavky na maloletú, ktoré pokrývajú rodičia, sú vo výške 610 eur. Namietal, že 3 nákladov
na dieťa, ktoré by mal uhrádzať otec predstavuje zaokrúhlene hore sumu 458 eur, čo spolu s dorovnaním

rodinných prídavkov z Rakúska predstavuje výživné 578 eur mesačne a nie sumu 650 eur mesačne.
Zároveň mal otec za to, že zročné výživné, ktoré bolo súdom určené, je odôvodnené zmätočne a nie je
možné z dikcie rozsudku zistiť, čo bolo pri určovaní zročného výživného zohľadnené a čo nie.Vzhľadom na vyššie uvedené otec záverom navrhoval, aby odvolací sud zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie a určil výživné na čas do rozvodu tak, že otec je povinný platiť od 01.12.2021 do 03.10.2022
na výživu mal. E. C. sumou 470 eur mesačne, na výživu mal. A. B. C. sumou 555 eur mesačne a na

výživu mal. D. B. C. sumou 580 eur mesačne, a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky
maloletých detí. Keďže výrok o zročnom výživnom je priamo závislý od výroku o bežnom výživnom,
súčasne žiadal, aby súd po zohľadnení námietok otca a novom určení výživného na maloleté deti na
čas do rozvodu manželstva rozhodol aj o zročnom výživnom podľa aktuálne určeného výživného, pri
zohľadnení všetkých platieb smerom k maloletým deťom, ktoré otec v rozhodnom období uhradil.

5.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.11.2022, pričom
úvodom zhrnula otcove odvolacie námietky a vyjadrenia na otca a na svoju osobu. Uvádzala, že
skutočnosť, že otec hradí náklady na bývanie maloletých detí nie je medzi rodičmi sporná, nepovažoval
ju za spornú ani súd prvej inštancie. Rovnako má matka za to, že súd prvej inštancie dostatočným

spôsobom pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom zohľadnil skutočnosť, že otec
si časť vyživovacej povinnosti plní i formou zabezpečovania bývania maloletým deťom. Matka zastáva
názor, že je potrebné započítať výšku splátky hypotekárneho úveru do nákladov na bývanie mal. detí
za predpokladu, že maloleté tento byt užívajú. Podľa názoru matky súd prvej inštancie zohľadnil pri
výpočte opodstatnených nákladov mal. deti, ako i výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča k

tomu ktorému dieťaťu i skutočnosť, že matka poberá na mal. deti prídavok na dieťa vo výške cca. 30
eur mesačne na každé mal. dieťa.
Matka neakceptovala výšku odôvodnených potrieb a nákladov na toho času už plnoletého E. tak, ako
tieto určil súd prvej inštancie a tak, ako tieto akceptuje otec (s výnimkou nákladov na bývanie). Matka
mala za to, že súd prvej inštancie ponížil podľa vlastnej úvahy matkou deklarované náklady na mal. E.

celkom o cca. 250 eur mesačne. Súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje nadštandardnú životnú
úroveň mal. E. a na strane druhej ponížil náklady na mal. E. na úplne bežné a štandardné náklady.
Matka opakovane ako v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie taktiež pri rozhodovaní
o vyživovacej povinnosti otca k mal. E. zohľadnil náklady mal. E. na zdravotnú starostlivosť výlučne
vo výške 30 eur mesačne. Pri odpočívaní prídavkov na mal. E. v celkovej Výške 150 eur mesačne je

suma potrebná na zabezpečenie potrieb mal. E., s prihliadnutím na životnú úroveň mal. E. nastavenú
rodičmi v čase ich spolužitia, zo strany rodičov vo výške cca. 1.000 eur mesačne, pričom ak by mal otec
prispievať na výživu mal. detí vo výške 3/4 nákladov na každé dieťa, teda na mal. E. vo Výške 750 eur
mesačne. Pri zohľadnení prídavkov na mal. E., ktoré patria maloletému a ktoré poberá dlhodobo otec
vo výške cca. 120 eur mesačne by tak vyživovacia povinnosť otca k mal. synovi mala byť upravená vo

výške 870 eur mesačne.
Matka ďalej uvádzala, že otcov mesačný príjem predstavuje sumu minimálne 5.500 eur a je tvorený
príjmom zo zamestnania vo výške cca. 4.500 eur, príjmom z výroby lezeckých úchytov vo výške cca.
500 eur — 700 eur, rodinnými prídavkami vo výške cca. 382,71 eur. Pri určovaní vyživovacej povinnosti
povinného rodiča je potrebné prihliadať na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Matka opätovne poukazovala na to, že otec je bonitný, rád vykonáva finančne nákladné koníčky
(lyžovanie, lezenie a ďalšie), pričom vzhľadom na jeho aktivity je zrejmé, že otec opätovne fabuluje
svoje majetkové pomery, možnosti i schopnosti. Počas konania pred súdom prvej inštancie otec sám
matke predložil návrh rodičovskej dohody, v zmysle ktorej by sa zaviazal k úhrade výživného na všetky
3 maloleté deti v celkovej výške až 1.300 eur. Otec neinformuje pravdivo odvolací súd o svojom príjme,

výške rodinných prídavkoch, či skutočnosti, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť na mal.
deti vyššou sumou. Otec si napríklad ponechal ďalšie mimoriadne príspevky na mal. deti vyplácané
Rakúskou republikou a pod.
Na základe uvedeného matka zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

6.
K odvolaniu matky sa vyjadril otec, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.12.2022, pričom
v úvode zopakoval výroky napadnutého rozhodnutia a stručný obsah odvolacích námietok matky. Matka
v jej odvolaní namietala, že vo výdavkoch na maloleté dieťa súd nezohľadnil výdavky na zdravotnú
starostlivosť v plnej výške – pričom ale matka žiaden konkrétny dôkaz o ňou tvrdených výdavkoch

nepredložila, a zároveň nezohľadnil výdavky v plnej výške na voľnočasové aktivity v priemere 250 eur
mesačne, čo ročne predstavuje sumu 3000 eur na mal. E.. Otec si nie je vedomý toho, že by počas
spoločného života rodina vynakladala v priemere 3000 eur na mal. E. ročne - na tábory, dovolenky
či výlety tak ako tvrdí matka vo svojom vyjadrení. Tento náklad otec považuje za neodôvodnený,nepreukázaný a vysoko nadsadený. Na otcovej strane nie je vedomosť o žiadnych voľnočasových
aktivitách mal. E., ktoré by v priemere vykazovali 250 eur mesačne. E. je takmer plnoleté dieťa, čiže
napriek tomu, že býva v jednej domácnosti s matkou, už nie je odkázaný na jej dennú osobnú

starostlivosť. Zároveň otec zdôrazňoval, že rozpadom rodiny a rozvodom účastníkov konania sa mení
celková životná úroveň všetkých zúčastnených a tejto situácii sa musia všetci prispôsobiť. Výživné má
primárne pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí a výdavky maloletých detí, ktoré matka popisuje
sú v rozsahu, ktorá je vysoko nadštandardná a matka predpokladá, že de fakto všetky tieto výdavky
má znášať otec.

Vzhľadom na to, že otec nemôže bývať v spoločnej nehnuteľnosti, ktorú užíva matka a maloleté deti,
od súdom určeného výživného oznámil e-mailom 06.09.2022 matke, aby prevzala platby spojené s
užívaním bytu (poplatky za správu, plyn, elektrina... atď). Ako však otec následne zistil, matka tieto platby
neuhrádza a smerom k správcovskej spoločnosti tak vzniká dlh. Rovnako tak otec požiadal matku, aby
sa prihlásila ako odberateľ plynu a elektriny v byte, keďže tieto boli doposiaľ vedené na meno otca, a
pri tej príležitosti zistil, že matka rovnako platby za elektrinu a plyn neuhradila, napriek tomu, že otec

riadne uhradil výživné v ktorom sú tieto platby zohľadnené a otec musel nedoplatky uhradiť, aby bolo
vôbec možné odhlásiť ho z odberu energií.
Otec žiadal, aby súd návrh matky v celom rozsahu zamietol ako neodôvodnený a nepreukázaný.

7.

K vyjadreniu matky zo dňa 29.11.2022 sa vyjadril otec, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
29.12.2022, pričom opakovane uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní a rovnako tak na svojom
vyjadrení k odvolaniu matky. Už v odvolaní voči rozhodnutiu otec uvádzal, že matka vo vyčíslení
výdavkov na maloleté deti, uvádzala s súvislosti s bývaním a nákladmi na maloleté deti sumy, ktoré
reálne nehradila a ani nehradí, a súd prvej inštancie ich do nákladov na maloleté deti aj zahrnul. Otec mal

za to, že hypotekárny úver je záväzok rodičov, ktorý by sa nemal započítavať do nákladov na bývanie
maloletých detí. Tento náklad v celom rozsahu znáša stále otec a matka mu na splátky hypotekárneho
úverunikdyneprispievalaaneprispieva,čonikdevsúdnomrozhodnutízohľadnenénebolo.Zaktuálneho
rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je otcovi absolútne zrejmé, ako súd zohľadnil v konečnom
výpočte výživného tú skutočnosť, že hradil všetky náklady na bývanie tak maloletých detí ako aj matky.

Otec nevie, z čoho matka vyvodila, že po všetkých úhradách disponuje stále sumou 2500 eur mesačne
na jeho osobné potreby. K vyjadreniam matky na adresu otca, podľa ktorých je životná úroveň vyššia
ako ním tvrdená (dovolenky, nákladný život), a jeho príjmy rovnako vyššie ako ním preukázané (príjmy
z podnikateľskej činnosti) otec namietal, že ak to matka tvrdí, tak nech toto preukáže, pretože neustále
osočovanie otca bez konkrétnych dôkazov nie je možné. Matka tvrdila, že otec vykonáva podnikateľské

aktivity, ktoré podľa nej popiera a rovnako tvrdila, že otec si užíva luxusné zahraničné dovolenky s jeho
novou partnerkou – okrem toho, že toto matka tvrdila sústavne a otca obviňuje z klamstva, nepredložila
žiaden dôkaz na podporu jej tvrdení. Otec na základe uvedeného plne zotrváva na jeho vyjadrení
uvedenom v odvolaní, podľa ktorého obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a
obaja rodičia sa na tejto podieľajú podľa svojich možností a schopností.

8.
K vyjadreniam otca zo dňa 30.11.2022 a 29.12.2022 sa vyjadrila opakovane matka, podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 27.01.2023, pričom uviedla, že otec s ňou neriešil prepis preddavkových
platieb na nájom, elektrinu, či plyn, iba ju vyzval, aby tieto úhrady vykonávala ona. Preddavkové platby

sú však nastavené na 5 osôb, pričom v byte reálne žijú výlučne 4 osoby. Otec s matkou v tejto
veci nespolupracuje, neposkytuje jej súčinnosť, nesnaží sa jej pomôcť. Napriek tomu matka v mesiaci
november 2022 prepísala energie na seba a uzatvorila s SPP a ZSE zmluvy, pričom aktuálne sú platby
spojené s dodávkou elektriny a plynu vo výške 10 Eur mesačne na plyn a 40 Eur mesačne na elektrinu.
Matka nedisponuje dokladmi o životnej úrovni otca, o jeho luxusnom a nadštandardnom životnom štýle,

avšak podľa jej dostupných informácii bol otec na dovolenke vo Francúzsku v júli 2021 (výlet na Mont
Blanc, kedy matku žiadal, aby si presunula svoje aktivity na iný termín), zúčastnil sa so svojou neterou
lyžovačkyvTalianskuvdecembri2021.Otecmákdispozícii3párylyžíanovejlyžiarskejvýstrojevrátane
skialpinistickej výstroje v celkovej hodnote cca. 7.000 eur. Rovnako má otec k dispozícii prvotriedne
horolezecké vybavenie v hodnote cca. 15.000 eur. I súčasná partnerka otca je horolezkyňa a lyžiarka,

preto je zrejmé, že tieto finančne náročné aktivity vykonávajú spoločne.
Matka ďalej zotrvala na svojich tvrdeniach, že príjem otca tvorí ako 13. a 14. plat, rodinné prídavky z
Rakúska, tak i jeho príjem z podnikateľských aktivít, ktoré v rámci konania pred súdom prvej inštancie
popieral. Matka opätovne poukazovala na skutočnosť, že to, že otec hradí splátky hypotekárneho úverunemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho výživnému. Skutočnosť, že otec ako povinný
rodič uhrádza splátky hypotekárneho úveru bude zohľadnená práve pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva.

K otcom namietaným nákladom na voľnočasové aktivity maloletých vo výške 250 eur mesačne na každé
mal. dieťa matka predložila v prílohe podania doklady preukazujúce tieto náklady za rok 2022, konkrétne
potvrdenie o nákladoch na sústredenie mal. E. vo výške 250 eur, jarnú dovolenku vo výške 428 eur pre
4 osoby, veľkonočnú dovolenku vo výške 234,20 eur pre 3 osoby, letnú dovolenku vo výške 3.576 eur
pre 4 osoby. Okrem matkou deklarovaných a preukázaných nákladov na tieto voľnočasové aktivity, v

prípade dovoleniek matka vynaložila nemalé finančné prostriedky na dopravu rodinným autom na tieto
dovolenky, či iné výlety.
Matka namietala, že ona ani mal. deti neužívajú byt v Q. patriaci do BSM rodičov maloletých detí. Otec,
tak ako už bolo uvedené, tento byt prenajíma. Náklady, ktoré uvádza ako náklady súvisiace s touto
nehnuteľnosťou mu pokrýva nájomné. Zároveň matka uvádzala, že otec z tohto nájomného, ev. výťažku
znehomatkenezasielaalikvótnučasť,otecpredložildokladysúvisiacesúhradouinternetuvdomácnosti

matky vo výške 43 Eur mesačne. Otec tieto náklady ďalej neuhrádza. Matka uzatvorila novú zmluvu s
poskytovateľom internetu, pričom aktuálne uhradila 13,50 eur, v júni 2022 otec obdržal preplatok nájmu
vo výške 433,97 eur (uvedené vyplýva z otcom predloženého dokladu). Vzhľadom na tento preplatok
náklady na nájomné na byt na E. nepredstavujú 240 eur mesačne, ale je potrebné ich zohľadniť vo
výške 186 eur.

Matka navrhovala, aby vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie podľa jej názoru nezistil
dostatočným spôsobom skutočný stav veci, aby v rámci odvolacieho konania bolo vykonané
dokazovanie oboznámením sa s výpismi z účtu otca za obdobie od podania návrhu do 18.10.2022
(právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) a vykonané dokazovanie dopytom na príslušné
inštitúcie v Rakúskej republike, ktoré by potvrdili, ev. vyvrátili prijatie mimoriadnych príspevkov na mal.

deti na účet otca.

9.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas(§362ods.1CSP),oprávnenýmiosobami(§359CSP)protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie

prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov je
čiastočne dôvodné, a preto súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v

napadnutej časti vo výrokoch III., IV. a V o zročnom výživnom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo výrokovej časti II. týkajúcej sa určenia výživného
k deťom na čas do rozvodu manželstva, napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

10.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

14.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15.
Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované

v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri
rozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostimásúdvychádzaťjednakzovšeobecnýchhľadísk,
t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný
stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma

kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má
právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie
sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah
odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a
možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich

celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod..

16.
Súd prvej inštancie postupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, keď vyhodnotil, že
je v schopnostiach a možnostiach otca ako povinnej osoby prispievať na výživu mal. E. sumou 530

eur mesačne, na výživu mal. A. B. sumou 680 eur mesačne a na výživu mal. D. B. sumou 650 eur
mesačne,čozodpovedáoprávnenýmpotrebámmaloletých.Súdprvejinštancievovecivykonalpotrebné
dokazovanie v časti určenia výšky výživného na maloletých, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej
aj správny právny záver. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
v tejto odvolaním napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolania

otca ako aj matky, ktoré smerovali voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodné, nakoľko neobsahovali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

17.

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa, ktoré musí súd urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať. Výška mesačných

nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na
dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na
uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby
a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby, náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky,
preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadné náklady na mobilný telefón a podobne.

Len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú
možnosti a schopnosti rodiča slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
V tejto súvislosti ďalej odvolací súd dodáva, že po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných
nákladov na dieťa je potrebné, aby súd určil mieru, ktorou sa na stanovených mesačných nákladov bude
podieľať každý z rodičov, zohľadniac jeho zárobkové možnosti a schopnosti (subjektívne a objektívne),

majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výška, plnenia vyživovacej
povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím a podobne.18.
V predmetnej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval skutočnosti podstatné pre
rozhodnutie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom C.

na čas do rozvodu manželstva najmä pre určenie výživného na maloletých z hľadiska odôvodnených
potrieb detí, príjmu rodičov, ich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 a nasl. Zákona
o rodine). Pokiaľ ide o náklady na odôvodnené potreby maloletých, tak tieto matka vyčíslila ako
platby na zabezpečenie jednak bežných potrieb a výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté
deti ako aj mimoriadnych výdavkoch na maloletých. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba

rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej
starostlivosti, hygieny. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že uvedenú sumu je možné vyčísliť len
orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa, ako aj jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). Odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že súd pri ustálení bežných nákladov na stravu, ošatenie, hygienické
potreby vychádza zo všeobecných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, pričom matka nie je povinná
predkladať pokladničné bločky z nákupov týchto bežných vecí pre dieťa.

Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky
výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane
oprávneného, teda maloletých detí, zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho-ktorého rodiča.

19.
V súvislosti s odvolaním otca odvolací súd konštatuje, že náklady na odôvodnené potreby maloletých
detí, ktoré súd vo veku 18, 16 a 13 rokov, nemožno považovať vo všetkých položkách za nadhodnotené.
Tiež je potrebné dať do pozornosti, že náklady dieťaťa tvoria aj platby za bývanie, resp. pomerná
časť týchto platieb, náklady na zdravotnú starostlivosť ako aj hygienu. Pri určovaní miery, ktorou sa na

odôvodnených nákladoch maloletých podieľa každý z rodičov, treba prihliadať aj na osobnú starostlivosť
matky o maloletých, ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k deťom, pričom
práve v danom prípade je nepochybné, že celá starostlivosť o maloletých spočíva na matke. Odvolací
súd dáva do pozornosti otca, že kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa sú
upravené v § 62 a nasl. Zákona o rodine (príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča).

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti výživného na mal. E. sumou
530 eur mesačne, na výživu mal. A. B. sumou 680 eur mesačne a na výživu mal. D. B. sumou
650 eur mesačne, ktoré sumy zohľadňujú ich vek, potreby, záujmy a životnú úroveň, ako aj príjem
a pomery na strane oboch rodičov. Pokiaľ otec žiadal, aby odvolací súd posúdil výšku výživného
na všetky tri deti s poukazom na ich reálne potreby a výdavky, odvolací súd uvádza, že zvýšené

nadštandardnévýživnézodpovedácelkovýmpríjmovýmmožnostiamotca.Vtejtosúvislostiodvolacísúd
ďalej udáva, že povinnosťou rodiča je zabezpečiť si príjem, z ktorého dokáže uhrádzať náklady na svoje
potreby a potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Okrem toho nebolo v konaní
preukázané,žebyotecmaloletýchmalnejakézvýšenévýdavkyaleboinévyživovaciepovinnosti,pričom
podľa názoru odvolacieho súdu tento je schopný prispievať na výživu maloletých sumou, ktorú určil súd

prvej inštancie.

20.
Matka v odvolaní namietala výlučne súdom určené výživné a zročné výživné na toho času už plnoletého
E., ktoré žiadala zvýšiť na sumu 870 eur mesačne. Súdom určené výživné na mal. A. B. v sume 680

eur mesačne a na výživu mal. D. B. sumu 650 eur mesačne žiadala ako vecne správne potvrdiť. V tejto
súvislosti nemožno opomenúť, že maloletý je (resp. bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) vo
veku, keď s jeho dospievaním treba rátať s vyššími výdavkami najmä na stravu a ošatenie, hygienu ale
i na štúdium, zdravotnú starostlivosť a kultúru. Výdavky predložené matkou preto súd prvej inštancie
vyhodnotil ako opodstatnené čo do rozsahu a dôvodu.

V odvolaní matka v podstate namietala, že má s mal. E. zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť,
nakoľko navštevuje ortopedickú kliniku, je sledovaný v imunologickej ambulancii a v dermatologickej
ambulancii z dôvodu nadmerného akné. K tomuto odvolací súd však iba dodáva, že matka súdu
nepredložila žiadne listiny preukazujúce zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť na maloletého.

21.
Matka sa nestotožňovala ani s výškou nákladov mal. E. (ako i ostatných mal. detí) na tábory, výlety,
dovolenky, športové aktivity, kurzy či kultúru, pričom tieto vyčíslila v rozsahu cca. 250 eur mesačne.
Pokiaľ však ide o tieto mimoškolské aktivity či dovolenky, na ktoré (ako matka tvrdila), boli maloletízvyknutí, súd na tomto mieste zdôrazňuje, že tieto výdavky nie je možné zahrnúť medzi výdavky, ktoré
slúžia na uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletých, ale ide o výdavky nadštandardné. Suma
250 eur mesačne na voľnočasové aktivity, dovolenky a kultúru hodnotí aj odvolací súd za vysoko

nadštandardné, najmä s ohľadom na vek maloletých. Súd uznáva, že matka sa o deti stará a ide jej
o ich blaho a štandard na ktorý boli zvyknutí, avšak v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že otec
spoločnú domácnosť opustil, má svoj vlastný život a aj svoje výdavky na živobytie. Ak matka poukazuje
na otcove luxusné dovolenky a nákladné koníčky, ktoré absolvuje s novou partnerkou odvolací súd iba
poznamenáva,žeotecmárovnakonároknasvojsúkromnýživot,nasvojezáľuby,oddycharelaxformou

voľnočasových aktivít, najmä ak si svoju povinnosť platiť výživné pravidelne plní.
Odvolací súd má za to, že náklady ktoré matka vyčíslila v podanom odvolaní na mal. E. sú vysoko
nadhodnotené a nezodpovedajúce jeho veku a potrebám i pri zásade zachovania rovnakej životnej
úrovne rodiča a dieťaťa. Skutočnosť, že otec maloletých detí dosahoval, resp. dosahuje nadštandardný
príjem ešte neznamená bezhraničné určenie výživného. Odvolací súd tiež konštatuje, že maloletý je
(resp. bol) vo veku, v ktorom matka osobnou starostlivosťou už nevyvažuje finančný ekvivalent zo strany

otca a preto keďže obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, aj matka je povinná
finančne sa podieľať na zabezpečení výživného na maloletého. Odvolací súd k tomu uvádza, že aj keď
sú uvádzané výdavky na maloletého vyššie, či nadštandardné, súd posudzuje odôvodnené potreby, na
ktoré je povinný rodič povinný prispievať a zvyšok ostáva na zvážení matky ako bude výdavky znášať,
či korigovať.

22.
Keďžesúdprvejinštancievdostatočnomrozsahuvykonaldokazovaniepotrebnénazistenieskutočného
stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom – určenia vyživovacej
povinnosti, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne

vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil
a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ešte nasledovné:

23.
Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku v časti určeného výživného vyporiadal
so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania,
dokazovanievykonalvcelompotrebnomrozsahu,jehovýsledkysprávnevyhodnotiladospelksprávnym

skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil v tejto časti. Vyhodnotenie dôkazov súdom
prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky,
pričomprihodnotenídôkazovnemožnosúduvyčítaťžiadnepochybenia,pretoaninemožnopolemizovať
s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

24.
V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávnených detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomerypovinnéhorodiča.Naschopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhorodičaprihliadnesúd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25.
Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávnených detí, a jednak na strane povinného, v tomto prípade

otca. Na strane oprávnených detí je potrebné skúmať ich skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že deti majú právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby detí pritom nezahŕňajú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré
sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace
s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávenie voľného času, pričom tieto závisia

predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba
a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné
nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky a podobne. Na strane povinného
rodiča sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb.Prihliadne sa najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t.j. na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové

možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takomto prípade
je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

26.

Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových
okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných
veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci
a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa
výživné priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno

rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť
považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
87/2017, 3 Cdo 226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie
výživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na
určitých striktných hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3

Cdo 88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie
ani neprichádza do úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo
148/2019).

27.

Súd prvej inštancie pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči deťom postupoval na
základe vyššie uvedených kritérií, riadne špecifikoval odôvodnené potreby detí, uviedol ako a na základe
čoho ustálil tieto potreby so zohľadnením ich doterajšej životnej úrovne a životnej úrovne otca. Rovnako
odôvodnil, prečo z jeho strany nedošlo k zohľadneniu niektorých matkou tvrdených nákladov na výživu
detí. Určenie konkrétnej výšky výživného pre každé z detí súd odôvodnil, pričom odôvodnenie je

zrozumiteľné, v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, preto
ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

28.
Zákon nepredpokladá prehodnocovanie určenej výšky výživného pri akejkoľvek zmene okolností

ovplyvňujúcich výšku výživného, ale musí ísť o zmenu kvalifikovanú, podstatnú v zmysle ustanovenia
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine. V tejto súvislosti považoval odvolací súd súdom prvej inštancie určené
výživné za zodpovedajúce vyššie uvedeným kritériám, keď ani v rámci odvolacieho konania nevyplynuli
také zmeny okolností podstatných pre určenie výživného, ktoré by odôvodňovali prehodnotenie súdom
prvej inštancie určeného výživného.

29.
V neposlednom rade odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že určené výživné voči deťom na
čas do rozvodu je totožné s výškou určeného výživného na čas po rozvode, pričom rozdiel z hľadiska
časového bol pri jeho určovaní a posudzovaní minimálny (necelé dva mesiace), a preto nie je dôvod,

aby výška určeného výživného bola rozdielna u detí na čas do rozvodu a na čas po rozvode.

30.
Odvolací súd za odôvodnenú považoval námietku otca prezentovanú v odvolaní týkajúcu sa výrokov
o zročnom výživnom na maloleté deti, ktoré bolo podľa názoru otca odôvodnené zmätočne, pričom

nie je možné z odôvodnenia rozsudku zistiť, čo bolo pri určovaní zročného výživného zohľadnené
a čo nie. Pri posudzovaní rozsudku súdu prvej inštancie v časti nedoplatku na zročnom výživnom
na všetky deti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti v
podstate žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom vôbec nie je zrejmé ako dospel k výpočtu nedoplatku
na zročnom výživnom a na základe čoho povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v lehote 90 dní od

právoplatnosti rozsudku. Tým, že svoje rozhodnutie v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil,
znemožnil účastníkom preskúmať správnosť rozsudku v tejto časti, týkajúcej sa zročného výživného.

31.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia
výživného na čas do rozvodu manželstva podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil
a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

32.
V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude konať už len o zročnom výživnom, čo znamená, že vec v časti
zročného výživného znovu prejedná, opätovne rozhodne o výške nedoplatku zročného výživného vo

vzťahu ku každému z detí, pokiaľ otcovi povolí zaplatiť tento nedoplatok v splátkach resp. v lehote 90
dní, odôvodní svoje závery tak, aby tieto boli preskúmateľné. Prvoinštančný súd náležitým spôsobom
odôvodní a konkrétne vyčísli jednotlivé nedoplatky na zročnom výživnom vo vzťahu k všetkým deťom,
pričom je potrebné zročné výživné vyčísliť do právoplatnosti rozsudku o rozvode, t. j. do 02.11.2022. Súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) po dodržaní uvedených
procesných ustanovení a doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne a svoje nové rozhodnutie

odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2, § 234 ods.
2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396
ods. 3 CSP).

33.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnédodať,žepodľakonštantnejsúdnejjudikatúry(napríkladrozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať
odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených
relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo

vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými
v priebehu konania jeho účastníkmi.

34.
Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).