Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/2903/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124457082
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124457082.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ONYX s.r.o.. so sídlom Viničná 1, 940
01 Nové Zámky, IČO: 31444067, právne zast. JUDr. Soňa Soboňová, advokát, so sídlom Podzámska
8330/32, 940 02 Nové Zámky, IČO: 50364511, proti povinnému: MAHO - STAV s. r. o., so sídlom
Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 53902904, o vymoženie 132,00
EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom exekútorského úradu Riečna

2, 811 02 Bratislava, IČO: 36076627, pod sp. zn. 393EX 4/25, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 25.01.2025 v znení jeho opravy zo dňa 25.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 17.12.2024, domáhal
od povinného vymoženia 132,00 EUR s prís., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1774/2024 zo dňa 14.11.2024, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.11.2024 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa
07.01.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Miroslav Lupták, so sídlom
exekútorského úradu Riečna 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36076627 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý

vedie exekúciu pod sp. zn. 393EX 4/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 07.01.2025. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 18.02.2025 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 25.01.2025, Opravu návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.01.2025,
Vyjadrenie oprávneného zo dňa 14.02.2025, upovedomenie o začatí exekúcie, spolu s potvrdením

o doručení povinnému, elektronické potvrdenie o podaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho opravy.
Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho
spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 393EX 4/25 zo dňa 09.01.2025 bolo doručené povinnému
do vlastných rúk dňa 25.01.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 25.01.2025 (a jeho oprava) bol

podaný a doručený súdnemu exekútorovi elektronicky dňa 25.01.2025. Súd v tomto bode konštatuje,
že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku z dôvodu neexistencie dlhu, ktorý je predmetom exekúcie. Povinný dodal, že v roku 2024
nevyvíjal žiadnu aktivitu, v roku 2024 neuhradil oprávnenému spoločnosti žiadnu platbu (súdny exekútorv upovedomení o začatí exekúcie uviedol, že pohľadávka oprávneného pozostáva z istiny 132,00 EUR
a úrokov vo výške 375,26 EUR, počítaných zo sumy 2827,00 EUR za obdobie od 15.05.2023 do
28.05.2024, v čoho dôsledku povinný pri nevyvíjaní žiadnej podnikateľskej aktivity neuhradil žiadnu

časť uvedenej pohľadávky, a teda k úhrade akejkoľvek časti tejto pohľadávky zo strany povinného
nemohlo dôjsť), predmetná faktúra nie je evidovaná v účtovníctve povinného, takisto povinný neeviduje
objednávku, na základe ktorej by mohol byť záväzok voči oprávnenému vyvodený. Povinný taktiež
uviedol, že s oprávneným nemá uzatvorenú žiadnu rámcovú zmluvu. Jediný obchodný vzťah medzi
našimi spoločnosťami sa týkal inej faktúry, ktorá bola v minulosti uhradená v plnej výške pred dodaním

služby. Povinný považoval za zrejmé, že exekučný titul je neopodstatnený, a preto pre neexistenciu
pohľadávky navrhol, aby exekúcia v tomto exekučnom konaní bola zastavená v celom rozsahu.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie. Argumentáciu povinného
o neexistencii vymáhaného nároku oprávnený považoval vo vzťahu k priebehu exekučného konania za
irelevantnú.Oprávnenýuviedol,žepovinnémuboladňa23.09.2024formoudoporučenejlistovejzásielky

adresovaná predsúdna výzva na úhradu pohľadávky oprávneného, ktorá bola povinnému preukázateľne
doručená dňa 25.09.2024. Z dôvodu, že povinný na uvedenú predsúdnu výzvu nijakým spôsobom
nereagoval, oprávnený inicioval upomínacie konanie, v ktorom bol dňa 14.11.2024 vydaný platobný
rozkaz, ktorá bol preukázateľne doručený povinnému dňa 14.11.2024. Proti uvedenému platobnému
rozkazu povinný nepodal v zákonnej lehote odpor, v čoho dôsledku tento nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť, o čom bol povinný opätovne vyrozumený dňa 17.12.2024, kedy mu bola riadne
doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Z uvedených skutočností vyplýva, že povinný až do
momentu doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nijakým spôsobom nenamietal existenciu svojho
záväzku voči oprávnenému. V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt nie je možné tento nedostatok
procesnej aktivity povinného následne odstrániť v exekučnom konaní, ktorého predmetom už nie je

prieskum existencie a opodstatnenosti samotnej vymáhanej pohľadávky, ale len skutočnosť, či táto
súdom právoplatne priznaná pohľadávka bola riadne uhradená. Oprávnený dodal, že exekúciu je možné
v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku zastaviť len na základe taxatívne vymedzených
dôvodov – ani spod jeden z týchto dôvodov nie je možné subsumovať dôvody zastavenia exekúcie tak,
akoichšpecifikovalpovinnývosvojomnávrhu.Nazákladeuvedenýchdôvodovoprávnenýnavrholsúdu,

aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak

súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

11. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradievyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by

zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.

ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno

ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných

náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

13. Súd po zistení, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou -
účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,
že v celom rozsahu nie je dôvodné.

14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu neoprávnenosti vymáhaného nároku deklarovaného
exekučným titulom pre jeho neexistenciu, pre námietku o nevykonávaní podnikateľskej činnosti v roku
2024, neexistencie právneho vzťahu s oprávneným, z ktorého mohol vzniknúť nárok deklarovaný
exekučným titulom, neevidovania pohľadávky v účtovnej evidencii povinného, a z ďalších námietok
obsiahnutých v 5. bode odôvodnenia tohto uznesenia. Na základe uvedeného bolo možné konštatovať,

že povinný namietol nedostatok vecnej správnosti exekučného titulu.

15. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1774/2024 zo dňa 14.11.2024, ktorým je
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 132 EUR s prísl., titulom (tak ako

to vyplýva zo spisu upomínacieho konania) neuhradenej časti faktúry č. 20230451 zo dňa 30.04.2023,
splatnej dňa 14.05.2023, vystavenej na sumu 2827 EUR, z ktorej povinný dobrovoľne uhradil sumu
vo výške 2695 EUR dňa 28.05.2024, a zvyšná suma vo výške 132 EUR v lehote splatnosti nebola
dobrovoľne ním splnená. Predmetná pohľadávka vznikla za výkon betonárskych prác oprávneným
v prospech povinného. Zo spisového materiálu základného konania taktiež vyplýva, že povinnému bol

platobný rozkaz bol odoslaný do elektronickej schránky povinného dňa 14.11.2024 a bol mu doručený
dňa 14.11.2024, a nebol z jeho strany podaný odpor proti platobnému rozkazu.

16. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu
byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po

vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v
exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí
atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že
návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol
právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný

vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní
neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom
oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnychprostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku
exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych

ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by
spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho
vymáhateľnosti bránia.

17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.

ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri
prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

18. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M

Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk

zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia – určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku

všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

19. Predmetný platobný rozkaz bol povinnému preukázateľne doručený v intenciách osobitného
predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol podať proti danému platobnému rozkazu odpor v zmysle
poučenia platobného rozkazu, ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku,
jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej

vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo
dôjsť v čase pred vydaním tohto platobného rozkazu, a preto právna relevancia týchto námietok
skončila nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý sa stal aj podkladom
pre výkon exekúcie. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1774/2024 zo
dňa 14.11.2024, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.11.2024. Opatrenie rozhodnutia

doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania
doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného
vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenou osobou (žalovaného). Súd v exekučnom
konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť
skutkových a právnych záverov súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň

exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného
rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní,
ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením posudzovať
povinným namietnuté okolnosti týkajúce sa vecnej správnosti exekučného titulu - neexistencia dlhu pred
vzniku exekučného titulu, nevykonávanie podnikateľskej činnosti, z ktorej mohla vzniknúť pohľadávky,

v roku 2024, neexistencie právneho vzťahu s oprávneným, a ďalších namietnutých dôvodov uvedených
v 5. bode odôvodnenia tohto uznesenia. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre
strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti
exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpokladyvykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva,
t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

20. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať,
že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa
§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla
viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný

titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný
v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného
titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná
legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah
vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov v exekučnom konaní. Povinný spolu s návrhom na
zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by nastali po

vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom. Pre exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie
podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj
podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné
rozhodnutia súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných

podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný doposiaľ nebol zrušený,
a ani nie je prítomná akákoľvek prekážka pre jeho vymáhateľnosť. Na základe vyššieho uvedeného
súd konštatuje nedôvodnosť a neodôvodnenosť návrhu na zastavenie exekúcie, pretože skutočnosti
uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopieral

o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné
dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň
by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní
spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť
uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku

deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia
v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie
nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení
exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje
ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd považoval predmetné námietky

povinného za nedôvodné a nezakladajúc zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku.

21. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,
že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.