Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201084
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8222201084.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX B. XXX, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Saraková,
advokátka, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 52 163 971 proti žalovaným: 1/ A. D., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX B. XXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Drahoslav

Magdziak, advokát, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546, 2/ A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXX, bytom E. XXX, XXX XX F., 3/ G. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom A. B. XXX/XX, XXX XX I. J., 4/ G. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J.
XXX/XX, XXX XX J. I. G., 5/ D. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom K. XXX/XX, XXX
XX L., žalovaní 2/ až 5/ právne zastúpení: Mgr. Erika Ranušová, advokátka, Moyzesova 1200/12, 018
41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 142 458, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1., 2., 3. a 4 rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 6C/35/2022 - 120 zo dňa 16. januára 2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 6C/35/2022 - 214
zo dňa 12. októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, A. D., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, B. XXX, A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, E., G. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, A. B. XXX/
XX, I. J., G. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, J. I. G. a D. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/
XX, L. k nehnuteľnostiam v k.ú. B. zapísaným v LV XXX ako M. XX orná pôda o výmere 1324m2, M.

XX orná pôda o výmere 1178m2, M. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 644m2, M. XX záhrada
o výmere 152m2 a rodinnému domu s.č. XXX N. F. F. na M. XX, a k nehnuteľnostiam zapísaným v
LV XXXX ako O. XXX záhrada o výmere 8m2 a O. XXX/X záhrada o výmere 16m2 ako aj k ďalším
nehnuteľnostiam nezapísaným v LV a to letnej kuchyni postavenej na M. XX, maštali postavenej na M.
XX, sýpke postavenej na M. XX a podzemnej pivnici postavenej na M. XX.

II. Súd p r i k a z u j e novovytvorené parcely podľa P. Q. XXXXXXXX-XX/XX K. J. X.X.XXXX
vyhotoveného P. E., N., M. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 12m2, M. XX/X záhrady o
výmere 67m2, M. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 73m2, M. XX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 54m2, M. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 158m2, M. XX/X orná pôda
o výmere 322m2, M. XX/X orná pôda o výmere 420m2, rodinný dom s.č. XXX N. F. F. I. F. M. XX/X a
letnú kuchyňu postavenú na parcele M. XX/X A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX.III. Súd p r i k a z u j e novovytvorené parcely podľa P. Q. XXXXXXXX-XX/XX K. J. X.X.XXXX
vyhotoveného P. E., N., M. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 12m2, M. XX/X záhrady o
výmere 85m2, M. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 330m2, M. XX/X zastavané plochy a

nádvoria o výmere 29m2, M. XX/X orná pôda o výmere 856m2, M. XX/X orná pôda o výmere 904m2,
maštaľ postavenú na parcele M. XX/X, sýpku postavenú na parcele M. XX/X a podzemnú pivnicu
postavenú na parcele M. XX/X do podielového spoluvlastníctva A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX
v X/X-XXX, A. D., C., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX v 1/8-ine, G. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, A. B. XXX/
XX, I. J. v 1/8-ine, G. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, J. I. G. v 1/8-ine a D. H., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, L. v 1/8-ine.

IV. Na vyrovnanie podielov strany nie sú povinné vyplatiť si náhradu.

V. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1. až 5. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, §
139 ods. 1 až 3, § 141 ods. 1, 2, § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania
odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2022 domáhal,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam v k.ú. B. zapísaným v LV č.
XXX ako M. XX orná pôda o výmere 1324m2, M. XX orná pôda o výmere 1178m2, M. XX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 644m2, M. XX záhrada o výmere 152m2 a rodinnému domu s.č. XXX N.

F. F. I. M. XX, a k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX ako O. XXX záhrada o výmere 8m2 a O.
XXX/X záhrada o výmere 16m2, ako aj k ďalším nehnuteľnostiam nezapísaným v LV a to letnej kuchyni
postavenej na M. XX, maštali postavenej na M. XX, sýpke postavenej na M. XX a podzemnej pivnici
postavenej na M. XX a žiadal, aby mu súd prikázal novovytvorené parcely podľa P. Q. XXXXXXXX-
XX/XX K. J. X.X.XXXX vyhotoveného P. E., N., M. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 12m2,

M. XX/X záhrady o výmere 67m2, M. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 73m2, M. XX/X K.
plochy a nádvoria o výmere 54m2, M. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 158m2, M. XX/
X orná pôda o výmere 322m2, M. XX/X orná pôda o výmere 420m2, rodinný dom s.č. XXX N. F. F.
I. F. M. XX/X a letnú kuchyňu postavenú na parcele M. XX/X a žalovaným prikázal novovytvorené
parcely podľa P. Q. XXXXXXXX-XX/XX K. J. X.X.XXXX vyhotoveného P. E., N., M. XXX/X zastavané

plocha a nádvoria o výmere 12m2, M. XX/X záhrady o výmere 85m2, M. XX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 330m2, M. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 29m2, M. XX/X orná
pôda o výmere 856m2, M. XX/X orná pôda o výmere 904m2, maštaľ postavenú na parcele M. XX/
X, sýpku postavenú na parcele M. XX/X a podzemnú pivnicu postavenú na parcele M. XX/X do ich
podielového spoluvlastníctva, nasledovne: A. D. C. D., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX v 1/2ine, A. D., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, E. XXX v 1/8ine, G. H. C. D., nar. XX.XX.XXXX, A. B. XXX/XX, I. J. v X/XXXX, G. D.
C. D., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, J. I. G. v 1/8ine a D. H. C. D., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, L. v
1/8ine s tým, že na vyrovnanie podielov strany nie sú povinné vyplatiť si náhradu. Zároveň žiadal priznať
náhradutrovkonaniavcelomrozsahu.Žalobuodôvodniltým,žesaužniekoľkorokovneúspešnepokúša
dohodnúť so žalovanými 1/ až 5/ na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedeným

nehnuteľnostiam. Ide o pozemky a schátralé stavby, o ktoré sa nikto zo žalovaných nestará a neužíva
ich. Stavby sú v zlom stave, sú neobývateľné a nevyužiteľné a v prípade ich zachovania nevyhnutne
vyžadujú nákladnú rekonštrukciu (akútne najmä oprava strechy). Znaleckým posudkom Q. XX/XXXX
K. J. XX.XX.XXXX vyhotoveným L. A. D. boli predmetné nehnuteľnosti vrátane príslušenstva (prípojky
vody, plynu, kanalizácie a pod.) ohodnotené na sumu 30.100 Eur. Pozemky, ktoré sú predmetom

vyporiadania užíva žalobca iba za účelom prechodu na svoje parcely M. XX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 316m2 a M. XX orná pôda o výmere 350m2 a stavbu s.č. XXX - rodinný dom postavenú
na M. XX, ku ktorým nemá iný prístup z verejnej cesty. Žalovaným v 1. až 5. rade navrhol niekoľko
možností a spôsobov vyporiadania s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť (nevyhnutnosť zachovania
prístupu na inú jeho nehnuteľnosť), avšak títo jeho návrhy odmietli. V zmysle vyjadrení žalovaných,

žalovaný v 1. rade preferoval vyporiadanie podľa ideálnych podielov, k čomu predložil aj geometrický
plán s návrhom rozdelenia nehnuteľností a žalovaní v 2. až 5. rade, ktorí žijú mimo okresu E., majú
záujem nehnuteľnosti predať. S návrhom žalovaného v 1. rade žalobca za súčasného stavu nesúhlasil,
nakoľko ten nezohľadňuje existenciu stavieb na predmetných parcelách. V zmysle tohto návrhu by časťparcely pod domom a ďalšou hospodárskou stavbou mala pripadnúť jemu a zvyšná časť zostávajúcim
spoluvlastníkom, čo je neprípustné. S takýmto vyporiadaním by navrhovateľ súhlasil v prípade, ak by
sa zbúrali stavby, čím by vznikol čistý pozemok, ktorý by sa dal rozdeliť. Za tým účelom žalobca vyzval

ostatných spoluvlastníkov, aby sa finančne podieľali na zbúraní spoločných stavieb, čím by sa vytvorila
možnosť pre spravodlivé vyporiadanie, avšak tí to odmietli. S návrhmi žalovaných v 2. až 5. rade žalobca
nesúhlasil z dôvodu, že scudzením nehnuteľností v prospech tretej osoby by žalobca stratil prístup na
iné svoje nehnuteľnosti. Žalobca dal vyhotoviť geometrický plán, ktorým boli z pôvodných parciel O.
XXX záhrada o výmere 8m2 a O. XXX/X záhrada o výmere 16m2 vedených v LV XXXX vytvorené nové

parcely M. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12m2 a M. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 12m2. Z pôvodnej parcely M. XX orná pôda o výmere 1324m2 boli vytvorené nové parcely
M. XX/X orná pôda o výmere 904m2 a M. XX/X orná pôda o výmere 420m2; z pôvodnej parcely M. XX
orná pôda o výmere 1178m2 boli vytvorené nové parcely M. XX/X orná pôda o výmere 856m2 a M. XX/
X orná pôda o výmere 322m2; z pôvodnej parcely M. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 644m2
boli vytvorené nové parcely M. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 330 m2, M. XX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 158m2, M. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 73m2, M. XX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54m2 a M. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29m2 a z
pôvodnejparcelyM.XXzáhradaovýmere152m2bolivytvorenénovéparcelyM.XX/Xzáhradaovýmere
85m2 a M. XX/X záhrada o výmere 67m2. Žalobca navrhol vyporiadanie podľa P. Q. XXXXXXXX-XX/XX
K. J. X.X.XXXX vyhotoveného P. E., N., ktorý bol úradne overený dňa X.X.XXXX F. Q. P./XXXX tak, že

novovytvorené parcely č. XXX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X R. XX/X a tiež stavby - rodinný dom s.
č. XXX R. S. B. F. na parcele XX/X, ako aj príslušenstvo, ktorým je plynová prípojka budú prikázané do
jeho výlučného vlastníctva a novovytvorené parcely XXX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X R. XX/X, maštaľ
postavená na B. XX/X, sýpka postavená na XX/X a studňa ako aj príslušenstvo, ktorým je prípojka
vody,vodomernášachtabudúprikázanédopodielovéhospoluvlastníctvazostávajúcimspoluvlastníkom.

Navrhované rozdelenie parciel, čo do výmery zodpovedá približne veľkosti spoluvlastníckych podielov.
Žalobca uvádza, že stavby, ktoré pri takom rozdelení nadobudne, mu budú brániť v prechode na
jeho parcely M. XX R. M. XX, preto ich bude musieť odstrániť na vlastné náklady. V takom prípade
však nevidí dôvod, aby vyplácal zostávajúcich spoluvlastníkov na dorovnanie hodnoty nadobudnutých
nehnuteľností, nakoľko zo stavieb nebude mať nijaký úžitok a navyše bude musieť vynaložiť prostriedky

na ich odstránenie. V prípade, že žalovaní budú trvať na vyplatení náhrady za stavby, v rámci zrušenia a
vyporiadania podľa predloženého GP bude žalobca trvať na zriadení vecného bremena spočívajúceho
v práve prechodu a prejazdu cez novovytvorené parcely M. XXX/X, M. XX/X, M. XX/X v prospech
vlastníka pozemku M. XX R. M. XX R. N. N. Q. XXX F. I. M. XX, aby stavby, za ktoré zaplatí nemusel
búrať a vecného bremena spočívajúceho v povinnosti vlastníka pozemku M. XX/X, na ktorom sa

nachádza prípojka vody umožniť a strpieť vlastníkovi stavby s.č. XXX F. I. M. XX/X napojenie sa
na prípojku vody umiestnenú na M. XX/X. Vzhľadom na veľkosť a tvar pozemkov, vecné bremeno v
takomto prípade nechá riadne vyznačiť v geometrickom pláne. Žalobca nemá záujem naďalej zotrvávať
v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými v 1. až 5. rade. Nakoľko platí zásada, že nikoho nemožno
nútiť zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, žalobca sa touto žalobou domáhal, aby súd podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v bode I. zrušil a vyporiadal. Vyporiadanie stavieb ani
stavbami zastavaných pozemkov podľa veľkosti podielov nie je možné, preto za najrozumnejšie žalobca
pokladal vyporiadanie, ktoré navrhol, nakoľko aj jemu zostane zachovaný prechod a prejazd na jeho
iné pozemky aj žalovaným zostanú pozemky nezaťažené právami tretích osôb, ktoré budú môcť v
prípade záujmu scudziť. Žalobca užíval predmetné nehnuteľnosti dlhodobo na prechod a prejazd na

iné, jemu patriace nehnuteľnosti, ku ktorým nemá iný prístup z verejnej cesty. Nikto zo žalovaných
predmetné nehnuteľnosti neužíva, ani sa o ne nestará. Žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti párkrát
pokosil, inak bežnú údržbu nehnuteľností, ale aj kalamitné opravy zabezpečuje žalobca na vlastné
náklady (napr. vyčistenie pozemkov od náletových drevín, vykopanie odtokového žľabu okolo domu
s.č. XXX, opravy strechy po búrke apod.). Žalovaný v 1. rade k podanej žalobe zo dňa 01.07.2022

uviedol, že je v prvom rade za to, aby došlo k predaju predmetných nehnuteľností s tým, že výťažok
z predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa ich podielov. Návrh nezohľadňuje účelné určenie
pozemkov vo vzťahu ku všetkým spoluvlastníkom, pričom reálne rozdelenie pozemku na ďalšiu časť
v podielovom spoluvlastníctve zostávajúcim spoluvlastníkom nesleduje ich záujmy, čo do kvalitatívnej
a kvantitatívnej stránky doterajšieho spôsobu využitia nehnuteľnosti. Alternatívne navrhol vzhľadom

na existenciu vlastníctva žalobcu k parcelám č. XX R. Q. XX prikázať do výlučného vlastníctva
žalobcu podľa geometrického náčrtu žalovaného v 1. rade, parcely č. XX/X, XX/X R. XX/X v rozsahu
zohľadňujúcom existenciu a rozmery stavieb na nich stojacich s tým, že výmera z parcely č. XX/XX by
zohľadňovala dorovnanie z výmery m2 v prospech žalobcu z pozemkov pod stavbami. Ďalej navrholrozdelenie parcely č. XX R. Q. XX tak, ako je hranica parcely č. XX/X R. Q. XX/X vyznačená v jeho
geometrickom náčrte. Z takto nadobudnutých nehnuteľností by bol žalobca povinný vyplatiť žalovanému
v 1. rade primeranú náhradu, pre určenie ktorej by bola rozhodujúca cena nehnuteľností v čase ich

vyporiadania súdom. Žalovaní v 2. až 4. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.06.2022 uviedli, že
súhlasia so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasia s tým,
ako žalobca navrhuje, aby boli predmetné nehnuteľnosti rozdelené, keď požaduje, aby mu súd prikázal
do výlučného vlastníctva časť predmetných nehnuteľností, na ktorej je postavený rodinný dom súp. č.
XXX N. F., pričom tento dom má záujem zbúrať. Uviedli, že majú záujem o zachovanie predmetného

rodinného domu, preto navrhli, aby časť nehnuteľností, na ktorej je rodinný dom postavený, pripadla
do ich vlastníctva a žalobca môže nadobudnúť pozemky nezastavané rodinným domom, teda pozemky
nachádzajúce sa na hranici so susedným pozemkom z druhej strany. Nesúhlasili s tým, aby boli
zaviazaní nahradiť žalobcovi trovy konania, keďže tvrdili, že sa majú záujem so žalobcom dohodnúť.
Žalovaná v 5. rade v podaní zo dňa 20.06.2022 uviedla, že je ochotná dedičstvo prenechať T. G. B..

4. Pred otvorením pojednávania, ako aj počas priebehu pojednávania súd prvej inštancie sa opakovane
pokúšalouzavretiezmierustým,žepojednávaniedňa16.11.2022boloodročenézaúčelomrealizovania
dohody, ktorá mala spočívať v reálnom rozdelení veci s odchýlkou, aby rozdelenie neprechádzalo
stavbami nachádzajúcimi sa na pozemku a následnými kompenzáciami. Následne však k realizovaniu
dohody nedošlo s tým, že žalovaní s inou formou vyporiadania, ako ich vyplatením (teda, aby im podiely

vyplatil žalobca / prikázaním za náhradu alebo predajom nehnuteľnosti a následným ich vyplatením)
nesúhlasili (rovnako tak nesúhlasili s tým, aby sa spoločne podieľali na odstránení stavby s tým, že
žalobu podával žalobca a nie oni. Ak sa chce vyporiadavať, nech si hradí náklady konania a náklady na
odstránenie stavby sám). Súd preto opäť po neúspešnom zmierovacom konaní otvoril dňa 16.01.2023
pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, ako aj podaniami

a nasledovnými listinami postupom podľa § 204 CSP a to: výpis z LV č. XXX na č.l. 10-11,výpis z LV č.
XXXX na č.l. 12-13, grafický náčrt na č.l. 14, výzva na č.l. 15, doručenka na č.l. 16, znalecký posudok č.
XX/XXXX na č.l. 17-35, adresný bod č.l. 36, výpis z LV na č.l. 37, e-mail na č.l. 39, záznam o vykonanom
úkone na č.l. 40, geometrický plán na č.l. 41-44, vyjadrenie žalovanej v 5. rade na č.l. 63, vyjadrenie
žalovaných v 2. až 4. rade prostredníctvom ich právneho zástupcu na č.l. 66, vyjadrenie žalovaného

v 1.rade prostredníctvom právneho zástupcu na č.l. 77, vyjadrenie žalobcu na č.l. 83-84, vyjadrenie
žalovanej v 5. rade na č.l. 87, vyjadrenie žalovaných na č.l. 96-97, fotografia na č.l. 98 a ďalším obsahom
spisu, pričom zistil nasledovné:

5. Žalobca a žalovaní v 1. až 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. B. zapísaných:

- na LV č. XXX ako M. XX orná pôda o výmere 1324m2, M. XX orná pôda o výmere 1178m2, M. XX
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 644m2, M. XX záhrada o výmere 152m2 a rodinný dom súpisné
číslo XXX N. F. F. I. M. XXX - A. B. s vlastníctvom pod B 2 v 4/12inách, A. D. s vlastníctvom pod B
3 v 4/12inách, A. D. s vlastníctvom pod B 4 v 1/12ine, G. H. s vlastníctvom pod B 5 v1/12, G. D. s
vlastníctvom pod B 6 v 1/12ine a D. H. s vlastníctvom pod B 7 v 1/12ine, - na LV č. XXXX ako O. XXX

záhrada o výmere 8m2 a O. XXX/X záhrada o výmere 16m2 A. B. s vlastníctvom pod B 1 v 4/12inách, A.
D. s vlastníctvom pod B 2 v 4/12inách, A. D. s vlastníctvom pod B 3 v 1/12ine, G. H. s vlastníctvom pod B
4 v1/12, G. D. s vlastníctvom pod B 5 v 1/12ine a D. H. s vlastníctvom pod B 6 v 1/12ine,- ďalších stavieb
na uvedených parcelách, ktoré nie sú zapísané na LV a to letnej kuchyne postavenej na M. XX, maštale
na M. XX, sýpky na M. XX, plotov na M. XX R. XX R. XX, studne na M. XX, podzemnej pivnice na M. XX.

6. Žalobca a žalovaní sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedokázali dohodnúť,
preto žalobca podal žalobu. Žalovaní vyjadriac na pojednávaní konanom dňa 16.01.2023 uviedli, že
majú záujem len na vyplatení ich podielov a teda vyporiadaním podielového spoluvlastníctva druhým
alebo tretím spôsobom podľa Občianskeho zákonníka.

7. Žalobca svojím návrhom požadoval reálne rozdelenie nehnuteľnosti podľa žalobného petitu, pričom
žalobu podporil predložením znaleckého posudku, geometrického plánu, výpismi z listov vlastníctva.
Žalovaní iný spôsob reálneho rozdelenia nevyjadrili určito a to podložením návrhu konkrétnym nákresom
- geometrickým plánom (s geometrickým plánom žalovaného v 1. rade sa nebolo možné stotožniť,

keďženezohľadňovalexistenciustaviebnapredmetnýchparceláchapredovšetkýmzdôvodunesúhlasu
žalovaných so zbúraním stavby, resp. podieľaním sa na jej zbúraní a návrh žalovaných v 2. až 4.
rade v podaní zo dňa 30.06.2022 nebol vyjadrený konkrétne - predložením geometrického plánu),
resp. na pojednávaní konanom dňa 16.01.2023 uviedli, že iný spôsob vyporiadania ako ten, aby bolivyplatení, podľa nich neprichádza v úvahu. Žalovaný v 1. rade síce navrhoval pri zmieri riešenie s
posunomaobídenímstavbyoprotipôvodnémujehogeometrickémuplánu,pričomtakétoriešenienebolo
učinenéaanitakýtodôkaznýprostriedokzjehostranypredloženýnebol.Vzmyslerozhodovacejčinnosti

všeobecných súdov (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/328/2018)
však už takýto navrhovaný geometrický plán, či už zo strany žalobcu alebo žalovaného, ak taký spôsob
navrhuje, musí byť súčasťou návrhu, aby mohol byť súčasťou výrokovej časti rozsudku.

8. Súd prvej inštancie tiež zisťoval ochotu spoluvlastníkov vynaložiť prostriedky na prípadné znášanie

nákladov na odstránenie spoločných nehnuteľnosti (z predloženého dôkazu - cenová ponuka na búranie
rodinného domu zo dňa 03.01.2023, cenová ponuka platná 30 dní, bola cena búrania určená v sume
6.700EurbezDPH),pričomžalovanísavžiadnomprípadenemienilipodieľaťnafinancovaníuvedeného
úkonu (do úvahy preto neprichádzalo riešenie, ktoré navrhoval žalovaný v 1. rade pred podaním
žaloby) a neboli ochotní a pripravení znášať uvedené náklady. Z tvrdení žalovaných na pojednávaní
dňa 16.01.2023 plynie, že sa nemali záujem podieľať na znášaní nákladov spojených s vyporiadaním

nehnuteľnosti, ale ani s inými nákladmi tvrdiac, že je to starosť žalobcu.

9. Občiansky zákonník stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie,
pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je toto dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z

technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného
aúčelného,tedaabyvecivzniknutédelenímmohliichvlastníkomďalejslúžiťspôsobomzodpovedajúcim
ich povahe, podstate a poslaniu. V tomto prípade ide o pozemok z technického hľadiska deliteľný,
čo preukázal priložený geometrický plán žalobcu a v podstate pri navrhovanom zmieri obe strany
potvrdili reálnu deliteľnosť pozemku. Aj podľa názoru súdu prvej inštancie vychádzajúc z priloženého

geometrického plánu, ako aj tvrdenia strán sporu pri zmieri, reálne rozdelenie nehnuteľností prichádzalo
do úvahy s tým, že navrhované rozdelenie parciel, čo do výmery zodpovedá adekvátne veľkosti
spoluvlastníckych parciel a nehnuteľností na nich stojacich zohľadniach hodnotu domu a ostatných
stavieb na nich sa nachádzajúcich podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca L. A. D., (rodinný
dom od roku XXXX nezhodnocovaný s výraznými znakmi schátrania, neobývaný v hodnote 3.902,57

Eur - náklady na jeho zbúranie predstavujú podľa cenovej ponuky 6700 Eur bez DPH (teda zbúranie
uvedeného domu presahuje jeho hodnotu), letná kuchyňa 1.775,61 Eur, maštaľ 748,17 Eur, sýpka
597,62 Eur).

10. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak

ako uviedol odvolací súd v bode 1 – II. a III. svojho odôvodnenia, že žalobcovi prikázal novovytvorené
parcely podľa P. Q. XXXXXXXX-XX/XX K. J. XX.XX.XXXX vyhotoveného P. E., N., M. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 12m2, M. XX/X záhrady o výmere 67m2, M. XX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 73m2, M. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 54m2, M. XX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 158m2, M. XX/X orná pôda o výmere 322m2, M. XX/X orná pôda o

výmere 420m2, rodinný dom s.č. XXX N. F. F. I. F. M. XX/X a letnú kuchyňu postavenú na parcele M.
XX/X a žalovaným prikázal novovytvorené parcely podľa P. Q. XXXXXXXX-XX/XX K. J. XX.XX.XXXX
vyhotoveného P. E., N., M. XXX/X zastavané plocha a nádvoria o výmere 12m2, M. XX/X záhrady o
výmere 85m2, M. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 330m2, M. XX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 29m2, M. XX/X orná pôda o výmere 856m2, M. XX/X orná pôda o výmere 904m2,

maštaľ postavenú na parcele M. XX/X, sýpku postavenú na parcele M. XX/X a podzemnú pivnicu
postavenú na parcele M. XX/X do ich podielového spoluvlastníctva, nasledovne: A. D. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, B. XXX v X/XXXX, A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX v 1/8ine, G. H. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, A. B. XXX/XX, I. J. v 1/8ine, G. D. C. D., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, J. I. G. v 1/8ine
a D. H. C. D., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, L. v 1/8ine s tým, že na vyrovnanie podielov strany nie

sú povinné vyplatiť si náhradu.

11. Pokračujúc záverom k dokazovaniu, dôkazným prostriedkom a koncentrácii konania sa žiada
uviesť, že žalovaní v 1. až 5. rade vo vzťahu k dôkaznej situácii nepredložili žiaden dôkaz. Žiadnym
dôkazom nepodporili svoje tvrdenia. Síce namietali geometrický plán a spôsob rozdelenia nehnuteľnosti

tvrdiac, že také rozdelenie je neúčelné a na strane druhej od doručenia žaloby nedoručili súdu
žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. Súd im aj od pojednávania dňa 16.11.2022 poskytol priestor
do pojednávania dňa 16.01.2023 na predloženie dôkazov, avšak žiaden nepredložili. Vzhľadom na
uvedený komentár odbornej spisby a skutočnosť, že sa jedná o konanie judicium duplex, bolo ajna žalovaných, keďže v tomto prípade je dôkazné bremeno z hľadiska rozdelenia procesného útoku
a procesnej obrany v tomto type konania aj na nich, avšak do termínu pojednávania nepredložili
dôkazy na podporu svojich tvrdení a vzhľadom na skutočnosť, že dôkazný návrh na realizovanie

znaleckého posudku na účelnosť rozdelenia pozemku zo strany žalovaných v 2. až 4. rade bol
realizovaný až na pojednávaní dňa 16.01.2023, teda po skoncentrovaní konania súdom a zároveň
uvedené by bolo nehospodárnym aj z už prezentovaných dôvodov, kedy pri zmieri strany súhlasili s
možným delením pozemku a aj žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu prezentoval
nehospodárnosť uvedeného návrhu. Návrhy prednášané žalovanými nemali reálny základ, keďže na

jednej strane navrhovali vykonať dôkazy, avšak žiadnym spôsobom sa na trovách dôkazu podieľať
nechceli. Rovnako tak sa nechceli podieľať na odstránení stavby s tým, že oni neiniciovali konanie,
preto ak ho inicioval žalobca, nech všetky náklady znáša sám a aj náklady súvisiace so zbúraním
stavby ležiacej na spoločnom pozemku. S takým prístupom súd prvej inštancie nemohol v žiadnom
prípade súhlasiť, pokiaľ nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom vychádzajúc
z ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka sú povinní sa podieľať nielen na právach, ale aj na

povinnostiach vyplývajúcich im zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Záverom teda odkazujúc na
skutočnosť, že súd skoncentroval konanie, prihliadal na účinne nerozporované skutkové tvrdenia
ohľadom predmetu vyporiadania uvedených v skutkových tvrdeniach žalobcu a neúčinne rozporovaných
skutkových tvrdeniach žalovaných, ktorí do dňa 16.01.2023 nepredložili žiadne dôkazy o reálnej
nemožnosti a neúčelnosti rozdelenia parciel podľa návrhu žalobcu a zároveň v tzv. konaní judicium

duplex nepredložili žiaden konkrétny návrh (opäť sa opakujúc pokiaľ sa jedná o návrh na vypracovanie
geometrického plánu žalovanými v 2 - 4. rade geodetom, mal súd prvej inštancie za to, že mali
dostatočný priestor na to, aby takýto dôkaz predložili, pričom uvedený dôkaz realizovaný „súkromným“
geometrickým plánom by mohol konkretizovať ich zvecnený návrh rozdelenia nehnuteľností, ktorý
zostával v abstraktnej rovine a tak bez nimi predloženého geometrického plánu ostal tento neurčitým,

a keďže na pojednávaní s iným spôsobom vyporiadania ako prikázaním veci za náhradu, alt. predajom
nesúhlasili a nemali záujem podieľať sa na výdavkoch spojených s konaním na tento návrh aj už
vzhľadom na skutočnosť, že ten mal nasledovať až po posudku na účelnosť geometrického plánu
žalobcu (po koncentrácii konania neprihliadal), súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu, pričom
uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu považoval súd prvej inštancie

na základe vykonaného dokazovania podľa predložených dôkazov zároveň za spravodlivo možný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti je možné, čo vyplýva
jednak z predloženého geometrického plánu, ale aj zo samotných tvrdení strán sporu, ktorí ešte na
pojednávaní dňa 16.11.2022 navrhovali dohodu s reálnym rozdelením nehnuteľnosti s tým, že rozdiel
by bol v obídení stavby. Bol teda ponechaný priestor žalovaným v 2. až 4. rade na vypracovanie

geometrického plánu, resp. súkromného znaleckého posudku (z návrhu zo dňa 30.06.2022) až do
dňa pojednávania 16.01.2023, avšak žiaden dôkaz nepredložili a uvedený návrh by bol nad rámec
uvedeného predovšetkým z hľadiska hospodárnosti neúčelným, keďže na pojednávaní dňa 16.01.2023
trvali na ich vyplatení žalobcom, resp. predajom nehnuteľnosti a ich vyplatení.

12. Žalovaní sa žiadnym spôsobom, ani iným riešením nechceli podieľať na povinnostiach vyplývajúcich
im zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, čo potvrdili aj na pojednávaní, keď uviedli, že je to problém
žalobcu, aby žalobca znášal všetky náklady spojené s nehnuteľnosťou, odstránením stavby na nej
sa nachádzajúcej a starostlivosťou o ňu. Opakovane vyjadrili nezáujem podieľať sa na spoločných
nákladoch s tým, že neiniciovali konanie a ak ho začal žalobca nech hradí všetky náklady. Uvedené

len potvrdilo pasivitu žalovaných z hľadiska predkladania dôkazných prostriedkov a nepodieľaní sa na
trovách.

13. Súd prvej inštancie teda pri rozdelení nehnuteľností mal za to, že vyporiadanie navrhované
žalobcom je účelné a uvedenú účelnosť novovzniknutých parciel podriadil vo svetle vyjadrujúcom

zachovanie adekvátnej veľkosti spoluvlastníckych podielov a zaoberal sa aj okolnosťami ohľadom
účelného využívania novovzniknutých vecí vlastníkmi, t.j. ich funkčného využitia s tým, že žalovaným
zostane riadne zachovaný prístup k nehnuteľnosti s dostatočným rozsahom (dostatočná šírka a dĺžka
pozemku). Súd prvej inštancie mal za to, že navrhované rozdelenie parciel aj čo do výmery primerane
zodpovedá adekvátnemu pomeru veľkosti spoluvlastníckych podielov, dokonca berúc v úvahu schátranú

stavbu domu prikázaného žalobcovi, ktorého náklady na zbúranie presahujú jeho hodnotu v tomto
smere, zaťažujú o to viac žalobcu. Na základe uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie nebol
dôvod žalobe nevyhovieť.14.Výrokotrováchkonaniaodôvodnilsúdprvejinštanciepodľapomeruúspechuvoveci.Keďžežalobca
bol v konaní plne úspešným súd prvej inštancie mu v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP
priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovaným v 1. až 5. rade. Zaoberal sa

aj aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, avšak prejednávaný prípad podľa jeho názoru nevykazoval
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa s tým, že vzhľadom na postoj žalovaných v konaní,
ktorí žiadnym spôsobom nemali záujem participovať na povinnostiach plynúcich zo spoluvlastníctva k
uvedeným nehnuteľnostiam, odkazujúc len na ich právo na vyplatenie časti hodnoty vyporiadavaných
nehnuteľností bez záujmu o úhradu nákladov spojených s takýmto postupom, by podľa názoru súdu

nebolo spravodlivým od úspešného žalobcu požadovať, aby si náklady, ktoré mu vznikli v tomto konaní,
hradil sám. Hradenie účelne vynaložených trov úspešnou stranou v spore by bolo vzhľadom na postoj
žalovaných v spore v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní
napokon uspel, znášal svoje náklady, by sa javilo ako neprimerane tvrdé a nespravodlivé, pokiaľ ide o
vedenie súdneho konania a aj jeho konečný výsledok.

15. Opravným uznesením č.k. 6C/35/2022 - 214 zo dňa 12. októbra 2023 súd prvej inštancie opravil
záhlavierozsudkuOkresnéhosúduBardejovzodňa16.01.2023č.k.6C/35/2022-120tak,žekoznačeniu
každej zo strán sporu dopĺňa jej rodné priezvisko a rodné číslo a záhlavie tohto rozsudku tak má správne
znieť:

„Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: A. B., C. B. nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX B. XXX, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Saraková,
advokátka, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č.
XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX B. XXX, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát,
Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, X/XXXXX D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom E.

XXX, XXX XX F., právne zastúpený: Mgr. Erika Ranušová, advokátka, Moyzesova 1200/12, 018 41
Dubnica nad Váhom, 3/ G. H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom A. B. XXX/XX, XXX
XX I. J., právne zastúpená: Mgr. Erika Ranušová, advokátka, Moyzesova 1200/12, 018 41 Dubnica nad
Váhom, 4/ G. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX J. I. G., právne
zastúpený: Mgr. Erika Ranušová, advokátka, Moyzesova 1200/12, 018 41 Dubnica nad Váhom, 5/ D.

H., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX L., o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.“

16. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v dôsledku podaných odvolaní bola vec predložená na
rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu, ktorý uznesením zo dňa 14.09.2023 č.k.

5Co/53/2023 - 211 vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú z dôvodu, že k písomnému
vyhotoveniu rozsudku nebol pripojený geometrický plán, na ktorý vo výroku rozhodnutia súd prvej
inštancie odkazuje ako aj vzhľadom na to, že v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie sú nedostatočne
označené sporové strany a je potrebné uviesť rodné priezviská a rodné čísla strán sporu. Právne
odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 224 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný v 1. rade, a to v celom rozsahu.
Podľa názoru žalovaného 1/ súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie takými vadami, v dôsledku
ktorých nesprávne rozhodol, neúplne zistil skutkový stav nevyhnutne potrebný pre rozdelenie
nehnuteľnosti, vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia

príslušných právnych predpisov na skutkový a právny stav, v dôsledku čoho došlo k vydaniu
nesprávneho rozhodnutia.
Skutkové a právne posúdenie veci:
1. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že pokiaľ ide o posúdenie možnosti
uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci – jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na

veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením.
Zároveň konštatuje v bode 24. odôvodnenia, že dbá, aby rozdelením veci nevznikli nefunkčné veci,
pričom rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné
veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť
jednotlivým vlastníkom.

Predpokladom využitia tohto spôsobu rozdelenia spoločnej veci má byť zistenie, či rozdelením veci
vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich
povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie teda oprel o zistenie, že v danom prípade bolo z geometrického
plánu predloženého žalobcom preukázané, že reálna deľba pozemkov je možná, a preto podľa názoru
súdu prvej inštancie požiadavka žalovaných na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom je

neopodstatnená.
Napokonvbode37.odôvodneniasúdprvejinštanciekonštatoval,ževyporiadanienavrhovanéžalobcom
je účelné a uvedenú účelovosť vidí v tom, že žalovaným zostane zachovaný prístup k nehnuteľnosti s
dostatočným rozsahom (dostatočná šírka a dĺžka pozemku).
K uvedenému žalovaný 1/ uviedol, že danom prípade na jednej strane súd prvej inštancie bez

akéhokoľvekvykonanéhodokazovaniaustálil,žerozdeleniepozemkujemožnéadokoncaajúčelnéaže
žalovaným zostane zachované účelné využívanie novovzniknutých vecí, z hľadiska funkčného využitia
s dostatočným rozsahom, na strane druhej súd prvej inštancie nevzal na zreteľ námietky žalovaného
1/ a žalovaných 2/ až 5/, najmä že rozdelenie veci nie je účelné vzhľadom na využitie danej veci,
ktorý po navrhovanom rozdelení žalobcom nie je možné a účelne žiadnym iným spôsobom využívať, s
odôvodnením, že žalovaní v 1/ až 5/ rade nepredložili o tom žiaden dôkaz.

Súd prvej inštancie v priebehu súdneho konania ale nevykonal dokazovanie ohľadom žalobcovho
tvrdenia o účelnosti ním navrhovaného rozdelenia pozemkov podľa geometrického plánu Q.
XXXXXXXX-XX/XX K. J. XX.XX.XXXX, napokon tento geometrický plán ani žiadnym spôsobom
neobjasňuje účelné využitie pozemkov, nakoľko geodet len formalisticky rozdelil vec podľa požiadaviek
objednávateľa, t. j. žalobcu a navyše ani žalobca neprodukoval žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia

o účelnom využití pozemku. V žalobe žalobcu nie je o tom žiadna zmienka a takéto tvrdenie žalobcu v
podstate absentuje počas celého súdneho konania.
Súd prvej inštancie už ale v prípade žalovaných 1/ až 5/ v reakcii na námietku neúčelnosti takéhoto
delenia pozemku, ako sa to ukázalo až v odôvodnení rozsudku, dôkaz požadoval.
V priebehu súdneho konania sa žalovaní 1/ až 5/ rade zhodne vyjadrili, že rozdelenie pozemku podľa

návrhu žalobcu nezohľadňuje zákonnú požiadavku a to účelné využitie veci vzniknutej rozdelením.
Súd prvej inštancie však na tento argument nereflektoval a neprihliadal na účelné využitie veci podľa §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ďalej podľa žalovaného 1/ súd prvej inštancie pochybil, ak žalobe žalobcu vyhovel, hoci tento netvrdil
a nepreukázal, že jeho návrh spĺňa aj ďalšiu zákonnú požiadavku rozdelenia pozemkov a to účelné

využitie veci vzniknutej rozdelením, pričom vychádzal len zo žalobcom predloženého geometrického
plánu (tzn. posúdil len otázku technickej možnosti deľby pozemkov).
2. Zároveň pochybil, ak síce postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP aplikoval, ale spôsobom, že zamlčal
svoje stanovisko o účelnom využití veci v prípade jej rozdelenia.
Žalovaný 1/ už vo svojom podaní z 01.07.2022 namietal, že návrh žalobcu nezohľadňuje účelné a

funkčné určenie pozemkov vo vzťahu ku všetkým spoluvlastníkom, pretože sleduje len jediný cieľ a to
cieľ žalobcu.
Žalovaný 1/ a rovnako aj ostatní žalovaní, hoci nemajú odborné znalosti, zo žalobcom predloženého
návrhu jednoznačne ustálili, že žalobcom navrhované rozdelenie nie je možné a účelné. Je to evidentné
už z cit. geometrického plánu a listov vlastníctva.

Taktiež sa žalovaný dôvodne domnieval, že túto skutočnosť obdobne vidí a posudzuje aj konajúci súd,
a že je mu teda zrejmé, že v zostávajúcej časti pozemku podľa návrhu žalobcu a jeho geometrickému
plánu nezostáva priestor pre účelné využitie pozemku piatimi spoluvlastníkmi.
Táto skutočnosť musela byť z návrhu žalobcu a priloženého geometrického plánu zjavná každému, teda
aj súdu.

Pokiaľ mal súd prvej inštancie iný názor, o ktorom žalovaný 1/ nemohol vedieť, tento mal v súlade s
ust. § 181 ods. 2 C.s.p. súd prezentovať určitým a zrozumiteľným spôsobom tak, aby na jeho základe
stranám a ich zástupcom bolo dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať
v nadväznosti na predbežné prejednanie sporu a prípravu pojednávania.
K uvedenému však nedošlo a súdne rozhodnutie je pre žalovaného 1/ prekvapivým.

3. Predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného
súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich
vecnúaefektívnuprávnuargumentáciu,riadnesubstancovanieskutkovýchtvrdeníadôkaznýchnávrhov
a pod. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového
konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.

V tomto kontexte žalovaný 1/ videl a namietal prekvapivosť, nepreskúmateľnosť a nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.Súd prvej inštancie teda pochybil, ak žalovaným 1/ až 5/ rade odmietol podložiť dôkazom svoje zhodné
tvrdenia o neúčelnosti takto navrhovaného rozdelenia pozemkov žalobcom znaleckým posudkom, hoci
v prípade žalobcu akýkoľvek dôkaz už nebol potrebný.

Súd prvej inštancie túto okolnosť odôvodňuje sudcovskou koncentráciou konania.
Argumentácia sudcovskou koncentráciou konania vzhľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť,
obzvlášť, keď procesnú povinnosť tvrdenia si žalovaný 1/ riadne splnil, naviac ak žalobca účelné využitie
veci vzniknutej rozdelením ani netvrdil.
Podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
Žalovaný 1/ rade sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, vyjadreného v bode 35.,
že dôkazný návrh na realizovanie znaleckého posudku na účelnosť rozdelenia pozemku zo strany
žalovaných bol realizovaný až na pojednávaní dňa 16.01.2023, teda po skoncentrovaní konania súdom.
Práve naopak. Žalovaní svoje stanovisko o neúčelnom využití veci vzniknutej rozdelením prezentovali
súdu kontinuálne pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí.

Súd prvej inštancie však návrh na vykonanie dokazovania v tomto smere neakceptoval, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu základného práva žalovaného 1/ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36
ods. 1 listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí pri rozdelení nehnuteľností (pozemkov) podriadil účelnosť
novovzniknutých parciel vo svetle vyjadrujúcom len jednostranné zachovanie výhod žalobcu a

dôsledne sa nezaoberal okolnosťami ohľadom účelného využívania novovzniknutých vecí vlastníkmi,
t.j. ich funkčného využitia tak, aby každý z vlastníkov stavby mal reálnu možnosť jej účelného a
bezproblémového využívania.
Zistenie uvedených skutočnosti súdom sú právne významné (relevantné) nie len z pohľadu správnej
právnej možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, ale môžu byť tiež i východiskom pre záver súdu o

(ne)možnosti použitia správneho zákonom prezumovaného spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, čo
však v danom prípade absentuje.
4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému 1/, aby mohol uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

Je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal nielen že navrhnuté dôkazy žalovanými, ale nevykonal
dokazovanie s poukazom na znenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo nevyhnutne
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Žalovaný 1/ mal za to, že takto neúplne zistený skutkový stav nemôže obstáť, pretože neboli pripustené
relevantné prostriedky procesnej obrany žalovaných, v dôsledku čoho má konanie inú vadu, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalovaný1/radenemalinúmožnosťakopostupovaťpodľa§366písm.c)ad)C.s.p.,pretožepoukazoval
na to, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň
tieto prostriedky procesnej obrany nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Z tohto dôvodu žalovaný 1/ v prílohe tohto odvolania predložil znalecký posudok č. X/XXXX K. J.

XX.XX.XXXX, vypracovaný znalcom L. G. N., ktorá v závere dospela k jednoznačným zisteniam a síce,
že reálne a účelné využitie pozemkov podľa návrhu žalobcu by nezostalo zachované resp. rozdelenie
parciel je z hľadiska ich využiteľnosti nemožné.
Dôkaz: znalecký posudok Q. X/XXXX K. J. XX.XX.XXXX, vypracovaný znalcom L. G. N.;
Žalovaný 1/ s poukazom na vyššie uvedené, ako aj na všetky svoje písomné vyjadrenia a navrhované

dôkazy navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu z r u š i l. Zároveň žalovaný 1/ navrhol, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie i žalovaní v 2. až 4. rade, a to voči výrokom

I. až V..

S rozsudkom súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch nesúhlasili. Máli zato, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.V uvedenej veci sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
ktorých sú sporové strany podielovými spoluvlastníkmi s tým, že na vyrovnanie podielov strany
nie sú povinné vyplatiť si náhradu. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zrušil

podielové spoluvlastníctvo sporových strán tak, ako navrhoval žalobca v podanej žalobe. Mali zato,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je výhodné len pre žalobcu. Žalobca týmto zrušením podielového
spoluvlastníctva sporových strán nadobudol časť z nehnuteľností najväčšej hodnoty, ktoré je možné
po stavebných úpravách riadne užívať, pričom žalovaní v 1. až 5. rade zostali opäť len podielovými
spoluvlastníkmi zvyšku nehnuteľností, ktorý však už nie je možné reálne rozdeliť medzi nich podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov nakoľko by rozdelením vznikli dlhé úzke pásy, ktoré by boli
pre nich nevyužiteľné. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie sám uvádza, že konanie o
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex.
Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu,
3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná

úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie
veci. V danom prípade sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou deliteľnosti nehnuteľností v
podielovom spoluvlastníctve sporových strán len tým, že žalobca predložil geometrický plán, ktorým
si odčlenil svoj spoluvlastnícky podiel, pričom ostatným sporovým stranám zostali nehnuteľnosti v
podielovom spoluvlastníctve. S takýmto postupom súdu prvej inštancie nesúhlasili a mali zato, že aj

s poukazom na platnú právnu úpravu bolo potrebné, aby bola vyriešená otázka možnej deliteľnosti
nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych podielov všetkých spoluvlastníkov, teda nielen vyčlenenie
jedného spoluvlastníckeho podielu a jeho odčlenenie. V konaní pred súdom prvej inštancie navrhovali,
aby bol takýto znalecký posudok vypracovaný, pričom súd prvej inštancie návrh neakceptoval a rozhodol
bez toho, aby bol navrhovaný dôkaz vykonaný. V prílohe priložili znalecký posudok č. X/XXXX K. J.

XX.XX.XXXXvypracovanýL.G.N.,znalcomvodborestavebníctvo,odvetvieodhadhodnotystavebných
prác, pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve. Podľa predloženého znaleckého posudku parcely,
ktoré boli prikázané žalovaným do podielového spoluvlastníctva vzhľadom na pomer a počet podielov
ako aj rozloženie objektov na parcelách, ktoré sú od seba minimálne vzdialené, by nezostalo zachované
účelné využitie. Tieto parcely teda nie je možné rovnomerne rozdeliť. Rozdelenie parciel M. XX R. XX

je z hľadiska využiteľnosti nemožné, vznikli by rozdelením napr. priečne alebo pozdĺžne pásy, pri šírke
pozemku cca 17 m by 1/12 bola 1,42 m. Taktiež sa znalkyňa v predloženom znaleckom posudku vyjadrila
k rozdeleniu parciel podľa geometrického plánu predloženého žalobcom, ktorý bol podkladom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán v tomto konaní, pričom konštatovala, že
takého rozdelenie parciel XXX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, ktoré by pripadli p. A. B. a parciel XXX/X, XX/

X, XX/X, XX/X, ktoré by pripadli ostatným spoluvlastníkom je ale nevyhovujúce, pretože by žalobca mal
vo vlastníctve jednak nehnuteľnosti, ktoré je možné po stavebných úpravách riadne užívať, ich hodnota
je značne vyššia ako zostávajúce časti novovzniknutých parciel a tiež zostatok parciel, pri rozdelení na
podiely by sa rozdelili obdobným spôsobom, teda na dlhé a úzke pásy, ktoré by boli pre každého zo
zostávajúcich podielnikov nevyužiteľné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mali zato, že reálne

rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov vzhľadom na nemožnosť účelného využitia
veci vzniknutej rozdelením nie je možné. Na základe uvedených skutočností navrhovali, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovaným 2/ - 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

19. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie žalobca považoval za zákonné a za daných okolností (veľkosť a
tvar pozemkov, množstvo spoluvlastníkov, rozdielne názory na spôsob naloženia s nehnuteľnosťou,

nezáujem žalovaných starať sa o nehnuteľnosti a investovať do nevyhnutných úprava tiež potreba
zachovať prístup žalobcu k inej jeho nehnuteľnosti cez vyporiadavané nehnuteľnosti), za najúčelnejšie,
najpraktickejšie a najspravodlivejšie vo vzťahu ku všetkým zúčastneným stranám.
Žalovaný 1/ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie takými
vadami, v dôsledku ktorých nesprávne rozhodol, neúplne zistil skutkový stav nevyhnutne potrebný pre

rozdelenie nehnuteľnosti, vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne interpretoval a aplikoval
ustanovenia príslušných právnych predpisov na skutkový a právny stav, v dôsledku čoho došlo k vydaniu
nesprávneho rozhodnutia.Žalovaný 1/ vidí pochybenie súdu predovšetkým v tom, že nevykonal dokazovanie ohľadom účelnosti
žalobcom tvrdeného rozdelenia sporných nehnuteľností a v odvolaní tvrdil, že žalobca v konaní netvrdil
a nepreukázal, že jeho návrh spĺňa požiadavku účelného využitia veci vzniknutej rozdelením. Rovnako

tvrdil, že súd odmietol žalovaným 1-5 podložiť dôkazom svoje zhodné tvrdenia o neúčelnosti žalobcom
navrhovaného rozdelenia pozemkov. Žalovaný 1/ v odvolaní s poukazom na inštitút predbežného
prejednania veci tiež tvrdil, že sa dôvodne domnieval, že súd vidí skutočnosti ako on (ohľadom účelnosti)
a pokiaľ mal súd prvej inštancie iný názor, mal to podľa žalovaného prezentovať určitým a zrozumiteľným
spôsobom tak, aby to stranám bolo dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia možno očakávať. Nakoľko

súd prvej inštancie rozhodol inak, ako očakával žalovaný 1/, tento namietal prekvapivosť súdneho
rozhodnutia.
Žalovaný 1/ spolu s odvolaním predložil Znalecký posudok č. X K. J. XX.XX.XXXX, vypracovaný L. G. N.,
ktorým sa snaží preukázať, že „reálne a účelné využitie pozemkov podľa návrhu žalobcu by nezostalo
zachované resp. rozdelenie parciel je z hľadiska ich využiteľnosti nemožné.“
V tejto súvislosti žalobca poukázal na zásadu koncentrácie konania, v zmysle ktorej prostriedky

procesnej obrany a procesného útoku majú byť uplatnené riadne a včas. Dôkaz označený ako Znalecký
posudok č. X/XXXX K. J. XX.XX.XXXXvypracovaný L. G. N., bol podaný po sudcovskom skoncentrovaní
sporu t.j. neskoro a nie je možné naň prihliadať.
Žalobca popieral tvrdenia žalovaného 1/, že v priebehu konania sa nevyjadroval k účelnosti ním
navrhovaného rozdelenia nehnuteľností. Opak vyplýva ako z jeho písomných vyjadrení, tak aj z jeho

ústnych vyjadrení prednesených na pojednávaní. Žalobca uviedol, že účelnosť rozdelenia vyplýva aj z
ním predloženého geometrického plánu, ktorý bol autorizovaný a úradne overený. Vzhľadom na rozmery
nehnuteľností, ktoré boli prikázané žalovaným, je možné v tejto časti postaviť aj rodinný dom, aj keď toto
nie je jediné kritérium pre účelnosť využitia nehnuteľnosti. Z geometrického plánu jednoznačne vyplýva,
že žalovaným zostane zachovaný aj prístup z verejnej cesty.

Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach opakovane uviedol, že
so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí, navrhol však aby vyporiadanie bolo vykonané na
základe ním predloženého náčrtu, s čím strany sporu vyslovili súhlas na pojednávaní dňa 16.11.2022
s tým, že v predloženom náčrte budú vykonané úpravy tak, aby sa rešpektovala existencia stavieb a
nedelili sa pozemky pod stavbami a teda, aby sa stavby obišli (súlad so zákonnou úpravou). Žalobca v

tejto súvislosti dával do pozornosti, že výsledkom úpravy náčrtu žalovaného1/ by bol stav, zakreslený
v ním predloženom geometrickom pláne, napriek tomu v záujme uzavretia dohody s navrhovaným
postupom v danom čase súhlasil.
V súvislosti s účelnosťou rozdelenia žalovaný 1/ v priebehu konania neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti, v ktorých vidí neúčelnosť rozdelenia. Žalovaný tvrdil, že súd „odmietol žalovaným

1-5 podložiť dôkazom svoje zhodné tvrdenia o neúčelnosti žalobcom navrhovaného rozdelenia
nehnuteľností. Žalovaný 1/ návrh na vykonanie takéhoto dôkazu ani nepodal, dokonca na pojednávaní
dňa 16.1.2023 uviedol, že „nevidí zmysel takto znalecky riešiť., pričom poukázal aj na nehospodárnosť
vykonania takéhoto dôkazu. Odvolanie žalovaného 1/ je v tejto časti nedôvodné.
Žalovaný 1/ na podloženie svojich tvrdení v konaní nenavrhol ani nepredložil žiadny iný dôkaz,

s výnimkou náčrtu rozdelenia, (ktorý ani nebol vypracovaný vo forme geometrického plánu a
nerešpektoval zákonné požiadavky na vyporiadanie stavby a pozemku pod stavbou), napriek tomu, že
mu zo strany súdu prvej inštancie na prvom pojednávaní dňa 16.11.2022 bola uložená dodatočná lehota
na predloženie dôkazov do 10.01.2023.
Opomenúc vyššie uvedené tvrdenia o oneskorenom predložení dôkazu, k samotnému znaleckému

posudku žalobca uviedol, že tento rieši rozdelenie nehnuteľností spôsobom, ktorý nikto z účastníkov
nenavrhol a ktorým súd nerozhodol. Dokonca znalkyňa ani neodpovedá na otázky položené
zadávateľom, pretože tento sa pýtal na účelnosť rozdelenia podľa GP predloženého žalobcom, avšak
znalkyňa sa vyjadruje k rozdeleniu podľa ideálnych podielov. Naopak nad rámec sa znalkyňa vyjadruje
k hodnote, potrebným úpravám a potenciálnemu využitiu rod. domu. Je potrebné však upozorniť, že

znalkyňa už nekonkretizovala rozsah potrebných stavebných úprav a ani ich predpokladanú cenu. V
tejto súvislosti poukázal žalobca na Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný L. A. D., v ktorom
znalec vyčíslil hodnotu sporných nehnuteľností. Osobitne poukázal na ohodnotenie rod. domu, kde s
poukazom na „výrazné znaky schátrania a podpriemernú údržbu“ ohodnotil tento dom sumou 3902,57
Eur. Žalovaný 2/, ktorý sa bol ohľadom nehnuteľnosti informovať v realitnej spoločnosti dokonca uviedol,

že rod. dom má nulovú hodnotu (viď. Zápisnica zo dňa 16.01.2023). Búranie stavby nemožno považovať
za jej úpravu.
Žalobca teda namietal závery znalkyne o tom, že rozdelením podľa predloženého GP „...by žalobca mal
vo vlastníctve ...nehnuteľnosti, ktoré je možné po stavebných úpravách riadne užívať, ...). Predmetomznaleckého dokazovania nebolo určenie hodnoty nehnuteľností ani rozsah potrebných stavebných
úprav, preto na tieto závery nie je možné prihliadať.
K účelnosti využitia časti nehnuteľnosti pripadajúcej žalovaným v zmysle návrhu žalobcu a rozsudku sa

znalkyňa vôbec nevyjadrila (napriek tomu, že toto bolo predmetom otázky č. 1). Žalobca však opakovane
poukázal, že účelným využitím nehnuteľnosti nemusí byť bezpodmienečne výstavba rodinného domu.
Sám žalovaný 1/ napr. istý čas užíval sporné nehnuteľnosti práve v časti zodpovedajúcej žalovaným 1/
až 5/ prikázanému podielu na chov sliepok či pivnicu ako sklad, sadil zemiaky a pod., z čoho vyplýva,
že tu je potenciál využitia.

Žalovaný 1/ opomenul a nerešpektoval skutočnosť, že žalobca nevyhnutne potrebuje mať zachovaný
prístup k iným jemu patriacim nehnuteľnostiam, na ktoré sa vie dostať iba cez sporné nehnuteľnosti
a preto prípadný ich predaj by bol možný len za predpokladu zriadenia vecného bremena v prospech
žalobcu. Žalobca má za to, že za takých podmienok by boli sporné pozemky de facto nepredajné.
Pokiaľ by súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal predajom konal by v rozpore so všeobecným
účelom súdneho konania a rozhodnutia, ktorým je predchádzanie ďalším sporom, pretože žalobca by

musel iniciovať konanie o zriadenie vecného bremena – práva prechodu a prejazdu k iným svojím
nehnuteľnostiam.
Napriek tvrdeniam žalovaného 1/, spôsob, akým súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam v tomto prípade vyporiadal, sleduje záujem všetkých zúčastnených strán, nakoľko
žalobcovi (po zbúraní rod. domu s.č. XXX) zostane zachovaný prístup k jemu patriacim nehnuteľnostiam

M. XX R. M. XX, na ktorých sa nachádzajú jemu patriace stavby (rod. dom s.Q.XXX, pivnica a studňa)
a žalovaným 1. až 5. zostane vcelku taká časť nehnuteľností, ktorú budú môcť v prípade záujmu predať
(pričom vzhľadom na výmeru a tvar nehnuteľností zostane zachovaná dokonca aj možnosť výstavby
chaty alebo menšieho rodinného domu), alebo po vzájomnej dohode užívať iným spôsobom.
Žalobca namietal tvrdenie o „výhodnosti“ rozhodnutia v jeho prospech. Poukázal na to, že stavby, ktoré

mu boli prikázané bránia v prístupe na jemu patriace nehnuteľnosti M. XX R. M. XX, ktoré užíva a preto
bude musieť do ich odstránenia investovať čiastku, ktorá ďaleko prevyšuje ich hodnotu. Geometrický
plán, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dal vypracovať tak, aby
bola čo najviac rešpektovaná veľkosť spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov a zároveň
zachovaná účelnosť využitia pozemkov, ktoré majú byť prikázané do spoluvlastníctva žalovaných. Bez

zbúrania prikázaných stavieb, nebude mať žalobca z prikázaných nehnuteľností nijaký osoh.
Vsúvislostistvrdenímžalovaného1/oprekvapivostirozhodnutia,žalobcauviedol,žesúdprvejinštancie
v konaní berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Zo zhodných tvrdení
strán vychádza iba vtedy, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. V konaní sa kladie väčší
dôraz na zodpovednosť strán za ich procesnú aktivitu. To, že žalovaný 1/ predpokladal iný výsledok

na veci ho nezbavuje povinnosti predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V tejto súvislosti žalobca
poznamenal, že nerozumie, na základe čoho sa mohol žalovaný domnievať, že súd „vidí vec ako on“.
V rámci predbežného posúdenia súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
nie, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Ak súd takýto postup nezachová, nemá to žiaden priamy
dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv (podporne: Rozhodnutie NS SR č. 1

Obdo/92/2018 z 20.11.2019). V tomto prípade však súd prvej inštancie postupoval v súlade s procesným
predpisom.
V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca uviedol, že takýto dôkaz (o účelnosti vyporiadania) až do
pojednávania dňa 16.01.2023 ani nebol stranami navrhovaný a v tejto súvislosti treba poukázal na
žalovaným vytýkanú nekonzistentnosť a rozpornosť ich postupu, kedy títo najskôr vykonávali úkony

smerujúce k uzavretiu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa geometrického plánu
žalovaného 1/ a až po tom, ako im bola vytknutá procesná pasivita, začali argumentovať vo vzťahu k
účelnosti rozdelenia sporných nehnuteľností.
Vo vzťahu k žalovanému 1/ rovnako ako vo vzťahu k žalovaným 2/ až 4/ bolo opakovane namietané, že
ich vyjadrenia sú neurčité a nezrozumiteľné, nie sú substancované. Ďalej vo vzťahu k žalovanému 1/

žalobca uviedol, že doposiaľ mu nie je zrejmé, čoho sa tento v súvislosti so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva vlastne domáha. Ani z podaného odvolania nie je zrejmé, akého spôsobu
vyporiadania sa žalovaný 1/ vlastne domáha a aký výsledok by s poukazom na ním tvrdenú neúčelnosť
rozdelenia nehnuteľností očakával.
Žalobca podanou žalobou jednoznačne dal najavo svoj nezáujem na zotrvaní v podielovom

spoluvlastníctve, kdežto úkony žalovaného 1/ smerujú skôr k zachovaniu podielového spoluvlastníctva,
preto sa aj z toho pohľadu rozhodnutie súdu aj v tomto smere javí ako jediné spravodlivo možné, pri
zohľadnení navonok prejavených záujmoch strán sporu a rešpektovaní účelného využitia nehnuteľností.Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Ak je možné reálne rozdelenie veci, súd ju
rozdelí podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak rozdelenie možné nie je, prikáže súd vec za

primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkov a prihliadne pritom na účelné využitie
nehnuteľnosti. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov. V tomto prípade bolo predmetom vyporiadania viacero nehnuteľností rôzneho druhu a
po vzájomnom vyporiadaní s poukazom na hodnotu jednotlivých nehnuteľností zistenú znaleckým
posudkomanevyhnutnosťznášaniadodatočnýchnákladovžalobcu,smerujúcichktomu,abyčasť,ktorá

mu bola prikázaná mohla slúžiť na predpokladaný účel, súd prvej inštancie nepriznal žalovaným žiadnu
náhradu.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdil.

20. Žalobca sa zároveň vyjadril k odvolaniu žalovaných v 2. až 4. rade.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za zákonné a za daných okolností (veľkosť a tvar
pozemkov, množstvo spoluvlastníkov, rozdielne názory na spôsob naloženia s nehnuteľnosťou,
nezáujem žalovaných starať sa o nehnuteľnosti a investovať do nevyhnutných úprav a tiež potreba
zachovať prístup žalobcu k inej jeho nehnuteľnosti cez vyporiadavané nehnuteľnosti), za najúčelnejšie,
najpraktickejšie a najspravodlivejšie vo vzťahu ku všetkým zúčastneným stranám.

Žalovaní 2. – 4. namietali nesprávne právne posúdenie a nesprávny procesný postup súdu, ktoré vidia
v tom, že súd sa nezaoberal otázkou účelnosti rozdelenia nehnuteľnosti podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Podľa žalovaných 2. – 4. je rozhodnutie výhodné iba pre žalobcu. Svoje tvrdenia žalovaní
podložili znaleckým posudkom zo dňa 28.02.2023, ktorý bol vyhotovený na žiadosť žalovaného 1. zo
dňa 18.01.2023.

V tejto súvislosti žalobca poukázal predovšetkým na zásadu koncentrácie konania, v zmysle ktorej
prostriedky procesnej obrany a procesného útoku majú byť uplatnené riadne a včas. Žalovaným 2. –
4.bola v konaní opakovane vytýkaná procesná pasivita, kedy títo na podporu svojich tvrdení nepredložili
žiadne dôkazy.
Dôkaz označený ako Znalecký posudok č. X/XXXX K. J. XX.XX.XXXX vypracovaný L. G. N., bol podaný

po sudcovskom skoncentrovaní sporu t.j. neskoro a nie je možné naň prihliadať.
Žalobca predovšetkým poukázal na skutočnosť, že žalovaní 2. – 4.pôvodne vo svojom písomnom
vyjadrení k žalobe (vyjadrenie zo dňa 30.06.2022) ako aj ústnom vyjadrení na pojednávaní dňa
16.11.2022 uviedli, že so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasia, navrhli však iný spôsob
vyporiadania ako navrhol žalobca (ktorý však nepodložili GP ani žiadnym náčrtom).

Ďalej poukázal na skutočnosť, že až na pojednávaní dňa 16.01.2023 žalovaní 2. – 4. na účely
vypracovania znaleckého posudku (účelnosť) žiadali poskytnúť lehotu minimálne 6 mesiacov, pričom
po rozhodnutí súdu boli schopní znalecký posudok zabezpečiť do jedného mesiaca (aj to žiadosť o
vypracovanie podával žalovaný 1.).
Na predloženie dôkazov im pritom súd už po prvom pojednávaní zo dňa 16.11.2022 uložil dodatočnú

lehotu do 10.01.2023. Preto mal žalobca za to, že zo strany žalovaných 2. až 4. išlo o účelové konanie,
ktorým chceli iba oddialiť rozhodnutie vo veci samej, bez skutočného záujmu na výsledku veci. K tomu,
aby žalovaní začali aktívne hájiť svoje práva a teda predložili vôbec prvý svoj dôkaz vo veci ich primälo
až rozhodnutie súdu vo veci samej.
Opomenúc vyššie uvedené tvrdenia o nie včasnom predložení dôkazu, k samotnému znaleckému

posudku uviedol, že tento rieši rozdelenie nehnuteľností spôsobom, ktorý nikto z účastníkov nenavrhol a
ktorým súd nerozhodol, ba dokonca znalkyňa ani neodpovedala na položené otázky. (Zadávateľ sa pýtal
na účelnosť rozdelenia podľa GP, avšak znalkyňa sa vyjadrovala k rozdeleniu podľa ideálnych podielov).
Žiaden zo žalovaných 2. až 4. neprejavil záujem nehnuteľnosti užívať, všetci chceli nehnuteľnosť predať,
preto im bola v podielovom spoluvlastníctve ponechaná taká časť nehnuteľnosti, ktorú by bolo možné

predať ev. aj na účely výstavby chaty alebo rodinného domu. K využitiu takejto časti nehnuteľnosti
(v zmysle rozsudku) sa znalkyňa nevyjadrila (napriek tomu, že toto bolo predmetom otázky č. 1).
Žalobca však poukázal na to, že účelným využitím nehnuteľnosti nemusí byť bezpodmienečne výstavba
rodinného domu.
Žalobca namietal aj závery znalkyne o tom, že rozdelením podľa predloženého GP „...by žalobca mal

vo vlastníctve ...nehnuteľnosti, ktoré je možné po stavebných úpravách riadne užívať, ...). Predmetom
znaleckého dokazovania nebolo určenie hodnoty nehnuteľností ani rozsah potrebných stavebných
úprav, preto na tieto závery nie je možné prihliadať.Je potrebné však upozorniť, že znalkyňa už nekonkretizovala rozsah potrebných stavebných úprav
ani ich predpokladanú cenu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na Znalecký posudok č. XX/XXXX
vypracovaný L. A. D., v ktorom znalec vyčíslil hodnotu sporných nehnuteľností. Osobitne poukazujeme

na ohodnotenie rod. domu, kde s poukazom na „výrazné znaky schátrania a podpriemernú údržbu“
ohodnotil tento dom sumou 3902,57 Eur. Žalovaný 2/, ktorý sa bol ohľadom nehnuteľnosti informovať
v realitnej spoločnosti dokonca uviedol, že rod. dom má nulovú hodnotu (viď. Zápisnica zo dňa
16.01.2023). Búranie stavby nemožno považovať za jej úpravu.
Vo vzťahu k žalovaným 2. až 4. bolo opakovane namietané, že ich vyjadrenia sú neurčité a

nezrozumiteľné, nie sú substancované.
Žalovaní 2. – 4. opomínajú skutočnosť, že žalobca nevyhnutne potrebuje mať zachovaný prístup k iným
jemu patriacim nehnuteľnostiam, na ktoré sa vie dostať iba cez sporné nehnuteľnosti a preto prípadný
ich predaj by bol možný len za predpokladu zriadenia vecného bremena v prospech žalobcu. Mal za to,
že za takých podmienok by boli sporné pozemky de facto nepredajné.
Napriek tvrdeniam žalovaným 2. až 4. spôsob, akým súd podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam

v tomto prípade vyporiadal, sleduje záujem všetkých zúčastnených strán, nakoľko žalobcovi (po zbúraní
rod. domu s.č. XXX) zostane zachovaný prístup k jemu patriacim nehnuteľnostiam M. XX R. M. XX, na
ktorých sa nachádzajú jemu patriace stavby (rod. dom s.č. XXX, pivnica a studňa) a žalovaným 1. až 5.
zostane vcelku taká časť nehnuteľností, ktorú budú môcť v prípade záujmu predať (pričom vzhľadom na
výmeru a tvar nehnuteľností zostane zachovaná dokonca aj možnosť výstavby chaty alebo menšieho

rodinného domu), alebo po vzájomnej dohode užívať iným spôsobom.
Žalobca namietal tvrdenie o „výhodnosti“ rozhodnutia v jeho prospech. Poukazuje na to, že stavby,
ktoré mu boli prikázané mu bránia v prístupe na jemu patriace nehnuteľnosti M. XX R. M. XX, ktoré
užíva a preto bude musieť do ich odstránenia investovať čiastku, ktorá ďaleko prevyšuje ich hodnotu.
Geometrický plán, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dal vypracovať

tak, aby bola čo najviac rešpektovaná veľkosť spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov
a zároveň zachovaná účelnosť využitia pozemkov, ktoré majú byť prikázané do spoluvlastníctva
žalovaných. Bez zbúrania prikázaných stavieb, nebude mať žalobca z prikázaných nehnuteľností nijaký
osoh.
Z podaného odvolania nie je zrejmé, akého spôsobu vyporiadania sa žalovaní 2 – 4vlastne domáhajú a

aký výsledok by s poukazom na nimi tvrdenú neúčelnosť rozdelenia nehnuteľností očakávali.
Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne
ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Ak je možné reálne rozdelenie veci, súd ju
rozdelí podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Ak rozdelenie možné nie je, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkov a prihliadne pritom na účelné využitie

nehnuteľnosti. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov. V tomto prípade bolo predmetom vyporiadania viacero nehnuteľností rôzneho druhu a
po vzájomnom vyporiadaní s poukazom na hodnotu jednotlivých nehnuteľností zistenú znaleckým
posudkomanevyhnutnosťznášaniadodatočnýchnákladovžalobcu,smerujúcichktomu,abyčasť,ktorá
mu bola prikázaná mohla slúžiť na predpokladaný účel, súd nepriznal žalovaným žiadnu náhradu.

Žalobca podanou žalobou jednoznačne dal najavo svoj nezáujem na zotrvaní v podielovom
spoluvlastníctve, kdežto procesné úkony žalovaných 2. až 4. smerujú skôr k zachovaniu podielového
spoluvlastníctva, preto sa rozhodnutie súdu aj v tomto smere javí ako jediné spravodlivo možné, pri
zohľadnení navonok prejavených záujmoch strán sporu a rešpektovaní účelného využitia nehnuteľností.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne

správny potvrdil.

21. Žalovaní v 2. a 4. rade sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných v 2. až 4. rade. V
plnom rozsahu sa pridržiavali skutočností uvedených v podanom odvolaní. Trvali na tom, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je výhodné len pre žalobcu, čo bolo preukázané aj predloženým znaleckým

posudkom v predmetnej veci. Opakovane poukázal i na platnú právnu úpravu, v zmysle ktorej má
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva povahu iudicium duplex, teda súd nie
je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie §
142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. S poukazom

na citovanú právnu úpravu mali zato, že súd prvej inštancie mal najskôr vyriešiť otázku možnej
deliteľnosti nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania a nie sa uspokojiť len so žalobcom
predloženým geometrickým plánom, ktorým si žalobca odčlenil svoj spoluvlastnícky podiel, pričom
ostatným sporovým stranám zostali nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, ktoré nie je možnéreálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neobstojí
tvrdenie žalobcu v doručenom vyjadrení týkajúce sa zásady koncentrácie konania, nakoľko záväzné
poradie, v ktorom môžu byť použité jednotlivé spôsoby vyporiadania vyplýva priamo zo zákona, a teda

súdprvejinštanciemalpostupovaťvzmysleplatnejprávnejúpravy.Niejepravdivéanitvrdeniežalobcuv
podanom vyjadrení, že žiaden zo žalovaných 2/ - 4/ neprejavil záujem nehnuteľnosti užívať, všetci chceli
nehnuteľnosť predať. Vo vyjadrení žalovaných k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.09.2022 uviedli, že v
prípade, ak by žalobca nepovažoval rozdelenie nehnuteľností podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov
za účelné, žalovaný 4/ má záujem nadobudnúť podiel žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach za

primeranú náhradu. Tento svoj záujem žalovaný 4/ prezentoval aj na pojednávaní súdu v predmetnej
veci. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovaným
2/ - 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

22. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

23. Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením č.k. 6C/35/2022 - 214 zo dňa 12. októbra 2023 v zmysle zásad uvedených
v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením veci,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne

predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr.
Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

26. K námietke nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/
CSP odvolací súd poznamenáva, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a
nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy

a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie
odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup

súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v
kontexte celého konania.

27. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb

domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
azárukyposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje
rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť

dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné
s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,
právepodvplyvomjudikatúryESĽPaústavnéhosúdu,zaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilného
procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybneaj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je
odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý

sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami
strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak

nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivý proces,
táto vada zakladá prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ak je rozhodnutie súdu
prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých
súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03). Právo na spravodlivý
proces je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu nie je riadne odôvodnené (viď rozhodnutia

NSSR 5Cdo/57/2019, 2Cdo/100/2018, 4Cdo/3/2019, 4Cdo/125/2019, 4Cdo/120/2019, 1Obdo/7/2018
a ÚSSR III ÚS 559/2018, II ÚS 120/2020, I ÚS 235/2020). Táto odvolacia námietka podľa názoru
odvolacieho súdu bola naplnená. Keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie bolo
odvolacím súdom zistené porušenie čiastkového práva odvolateľov, ktoré odôvodňovalo záver o tom,
že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

28. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto
odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to,
že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej

inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie
materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov strán sporu.

29. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaní v 1. až 5. rade sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území B. tak ako ich popísal odvolací súd v bode
5 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalobca a žalovaní sa na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva nedokázali dohodnúť, preto žalobca podal žalobu. Žalovaní na pojednávaní konanom
dňa 16.01.2023 uviedli, že majú záujem na vyplatení ich podielov, a teda vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva druhým alebo tretím spôsobom podľa Občianskeho zákonníka.

30. Podľa ust. § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.

31. Podľa ust. § 142 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu

jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže

súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznúce na nehnuteľnosti.32. Súd prvej inštancie v bode 17 odôvodnenia rozsudku správne uviedol, že ak nedôjde k dohode o
zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s

návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva sa musí podať voči všetkým
ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči tým, ktorí mimosúdne so zrušením súhlasili. Je tomu tak preto,
aby sa výkon rozhodnutia mohol uskutočniť proti všetkým spoluvlastníkom. Je tiež možné, aby na strane
žalobcov vystúpilo viac spoluvlastníkov a na strane žalovaných zvyšní spoluvlastníci. Zároveň súd prvej
inštancie správne v bode 19 uviedol, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným

z týchto troch spôsobov:
a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov,
b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu,
c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje
nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie,

v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania. Zároveň je správne i konštatovanie
súdu v prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex.

33. Správne súd prvej inštancie konštatoval v bode 26 odôvodnenia, že žalobca svojím návrhom

požadoval reálne rozdelenie nehnuteľnosti podľa žalobného petitu, pričom žalobu podporil predložením
znaleckého posudku, geometrického plánu a výpismi z listov vlastníctva. S ďalším konštatovaním
súdu prvej inštancie v bode 26 odôvodnenia však odvolací súd nesúhlasí. Súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaní iný spôsob reálneho rozdelenia nevyjadrili určito, a to predložením návrhu konkrétnym
nákresom - geometrickým plánom. Zároveň sa súd prvej inštancie vyjadril aj ku geometrickému plánu

žalovaného v 1. rade s tým, že sa nebolo možné s ním stotožniť, keďže nezohľadňoval existenciu
stavieb na predmetných parcelách a predovšetkým z dôvodu nesúhlasu žalovaných so zbúraním stavby,
respektíve podieľaním sa na jej zbúraní a návrh žalovaných v 2. až 4. rade v podaní zo dňa 30.06.2022
nemal byť vyjadrený konkrétne teda predložením geometrického plánu.

34. Odvolací súd k tomu uvádza, že vo vyjadrení zo dňa 30.06.2022 teda ešte pred 16.01.2023 žalovaní
v 2. až 4. rade navrhovali ustanoviť znalca - geodeta za účelom vypracovania geometrického plánu
na rozdelenie predmetných nehnuteľností tak ako to uvádzali vo svojom vyjadrení z uvedeného dňa.
Zároveň žalovaní v 2. až 4. rade podaním zo dňa 05.09.2022 teda ešte pred termínom 16.01.2023
(keď súd prvej inštancie konštatoval skoncentrovanie konania) sa pridržali skutočností uvedených vo

vyjadrení zo dňa 30.06.2022. V žiadnom prípade nesúhlasili s odstránením stavieb, ktoré sú predmetom
vyporiadania. Mali za to, že predmetné stavby sú spôsobilé na užívanie, nie sú v stave, ktorý by
odôvodňoval ich zbúranie. Predložili aktuálnu fotografiu predmetného rodinnému domu. Zároveň
žalovaný v 4. rade uviedol, že má záujem nadobudnúť podiel žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach
za primeranú náhradu radu, o ktorej je ochotný sa so žalobcom dohodnúť.

35. Na pojednávaní dňa 16.11.2022 súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň 16.01.2023 o 10
hodine. Predtým sa pokúsil o vyriešenie sporu zmierom s tým, že ak by nedošlo k realizovaniu dohody
určil lehotu do 10.01.2023 právnym zástupcom žalovaných predložiť buď súkromných znalecký posudok
alebo odborné vyjadrenie z realitnej kancelárie ohľadom hodnoty tých nehnuteľností. Následne sa strany

sporu zhodli na hradení trov konania a nového geometrického plánu, ktorý má byť súčasťou dohody
a následného zmieru pomerne podľa hodnoty podielov každý v 1/3. K tomu odvolací súd poznamenáva,
že sa má jednať o súkromný znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie z realitnej kancelárie ohľadom
hodnoty nehnuteľností, pričom žalovaní v 2. až 4. rade navrhovali, aby súd ustanovil znalca - geodeta
za účelom vypracovania geometrického plánu na rozdelenie predmetných nehnuteľností tak ako to

uvádzali (č.l. 66 druhá strana tak ako to už odvolací súd konštatoval vyššie). Na pojednávaní konanom
dňa 16.01.2023 právny zástupca žalobcu nemal návrhy na doplnenie dokazovania, takisto právny
zástupca žalovaného v 1. rade nemal návrhy na doplnenie dokazovania avšak právny zástupca
žalovaných v 2., 3. a 4. rade navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý posúdi účelnosť
rozdelenie nehnuteľností na všetkých podielových spoluvlastníkov podľa veľkosti spoluvlastníckych

podielov. Žalovaná v 5. rade sa nevyjadrila, nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný v 1.
rademalkreálnemurozdeleniupoznámku,ženeviezakýchdôvodovpotrebujemaťsúdktomuznalecký
posudok, pretože žalovaní v 1. až 4. rade zhodne tvrdia, že reálne rozdelenie možné nie je a ani to
nie je účelné. Podľa názoru žalovaného v 1. rade je nehospodárne navyšovať trovy konania tým, že sabude robiť znalecký posudok. Právny zástupca žalovaných v 2. až 4. rade uviedol, že v prvom rade
by najskôr dal urobiť znalecký posudok na účelnosť rozdelenia a ak znalec povie, že to nie je účelné,
potom sa nemusí baviť o spôsobe rozdelenia pozemkov. Zároveň uviedol, že nemožno iba jedného

oddeliť, ak sa to má riešiť je potrebné vyriešiť všetkých. Zdôraznil, že v prvom rade sa znalec musí
vysporiadať s otázkou účelnosti, a to, že jeden znalec rozdelil tak, že vyčlenil tretinu a zbytok nechal
pokope. Tak to nie je účelné pre žalovaných (teda pre ostatných spoluvlastníkov). Stále je to výhodné
len pre žalobcu. Po ukončení vzájomnej komunikácie strán sporu a ich zástupcov nevedúcej k uzavretiu
zmieru súd prvej inštancie pokračoval a na otázku súdu vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalovaných

v 2., 3. a 4. rade keď v podaní zo dňa 30.06.2022 uviedli, že navrhujú znalca geodeta za účelom
vypracovania geometrického plánu na rozdelenie predmetných nehnuteľností, či trvajú na tomto návrhu,
právny zástupca žalovaných v 2., 3. a 4. rade uviedol, že najskôr trvajú na tom návrhu na vypracovanie
znaleckého posudku o možnosti účelného rozdelenia (nehnuteľností). Až príde znalec k tomu, že je to
účelné potom môže sa dať vypracovať geometrický plán aj na rozdelenie. Dokonca uviedli, že lehotu
na vypracovanie posudkov je potrebné minimálne pol roka určite, lebo v Trenčíne je tých 6 mesiacov

úplne bežných. Po zhrnutí návrhov podľa ustanovenia § 182 CSP žalovaní v 2., 3. a 4. rade v záverečnej
reči uviedli, že s návrhom žalobcu nesúhlasia, mali za to, že v konaní bolo preukázané, že rozdelenie
nehnuteľnosti tak ako to navrhol žalobca nie je účelné, naopak všetci žalovaní takéto rozdelenie
považujú za neúčelné. Preto znova navrhli aj dôkaz na vykonanie ďalšieho dokazovania. Následne súd
prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Bolo prerušené pojednávanie a následne vyhlásený

rozsudok.

36. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vôbec nerozhodol
o zamietnutí návrhu žalovaných v 2. až 4. rade na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania.
Rozhodol iba o vyhlásení dokazovania za skončené.

37. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku v bode 35 snažil vysvetliť prečo dôkaz nevykonal.
Uviedol, že žalovaní síce namietali geometrický plán a spôsob rozdelenia nehnuteľnosti tvrdiac, že také
rozdelenie je neúčelné a na druhej strane od doručenia žaloby nedoručili súdu žiaden dôkaz na podporu
svojich tvrdení. Súd im aj od pojednávania dňa 16.11.2022 poskytol priestor do pojednávania dňa

16.01.2023 na predloženie dôkazov, avšak žiaden nepredložili. K tomu odvolací súd poukazuje na svoje
odôvodnenie uvedené vyššie teda pokyn súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.11.2022, z ktorého
vyplýva, že nebolo žalovaným v 1. až 5. rade, respektíve v 2. až 4. rade uložené predložiť znalecký
posudok na účelné rozdelenie nehnuteľnosti. Preto otázka skoncentrovania konania súdom prvej
inštancie a jeho záver o nehospodárnom návrhu na vykonanie dokazovania sa javí minimálne ako

sporná. Zároveň sa v kontexte uvedeného javí ako sporné aj konštatovanie súdu prvej inštancie ďalej
v bode 35 jeho odôvodnenia, že návrhy prednášané žalovanými nemali reálny základ, keďže na jednej
strane navrhovali vykonať dôkaz avšak žiadnym spôsobom sa na trovách dôkazu podieľať nechceli. Súd
prvej inštancie nezamietol návrh na vykonanie dokazovania znaleckým dokazovaním, zároveň nevyzval
žalovaných v 2. až 4. rade, aby zložili preddavok na takéto znalecké dokazovanie, preto konštatovanie,

že sa na trovách dôkazu podieľať nechceli sa javí minimálne ako predčasné.

38. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať
takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného
nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace

procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich
dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. novembra 2019,
zdroj: ustavnysud.sk; uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
pod č. 29/2019)

39. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec

tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp.
zn. 5Cdo/107/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

40. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

41. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva zo základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Z rozhodnutí Ústavného súdu

napríklad II.ÚS 410/06 vyplýva, že toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne
konanie vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody na základe ktorých je založené.

42. Európsky súd, aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zdôrazňujú, že
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia má veľký význam. Odôvodnenie rozhodnutia je i zárukou
toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny (III. ÚS 311/07). Z práva na spravodlivé súdne konania
vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

43. Súd prvej inštancie sa však uvedeným postupom dôsledne neriadil. Nezamietol návrh na vykonanie
dokazovania tak ako to navrhovali žalovaní v 2. až 4. rade a podľa názoru odvolacieho súdu
ani riadne neodôvodnil prečo dokazovanie navrhované stranami sporu nevykonal. Preto možno
súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaných, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne

požiadavky rozhodnutia vymedzené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a zároveň je v rozpore so základným
právom na súdnu ochranu v zmysle ust. § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

44. Preto odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a
postupom podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť pochybenia vytýkané odvolacím súdom, vec opätovne
prejednať, vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo preskúmateľné.

46. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa ust.
§ 396 ods. 3 CSP.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).