Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213758
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1112213758.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E.. A. V., narodeného X. C. XXXX, L., R. X, proti
žalovanejUniCreditBankCzechRepublicandSlovakia,a.s.,Praha4-Michle,Želetavská1525/1,Česká
republika, IČO: 649 48 242, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Šancová 1/
A, o zaplatenie 4 392,01 USD s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (skôr na

Okresnom súde Bratislava I) pod sp. zn. 12C/96/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo 6. júna 2023 sp. zn. 5Co/189/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozhodol aj v poradí druhým rozsudkom
z 23. septembra 2022 č. k. 12C/96/2012-324 tak, že I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 2 % úroku
z vkladu za rok 2010 a 2011 a za čas od 1. januára 2012 do 21. januára 2012, II. v časti o zaplatenie 4
392,01 USD s úrokom z omeškania vo výške 2 % ročne od 7. mája 2012 do zaplatenia žalobu zamietol a
III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Už tu sa žiada uviesť, že takto rozhodol rovnako ako svojim

prvým rozsudkom v tejto veci (z 2. júla 2014 č. k. 12C/96/2012-121), ktorý Krajský súd v Bratislave (ďalej
tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) uznesením z 31. januára
2022 sp. zn. 5Co/156/2021 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie potom, čo uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 29. septembra 2021 sp.
zn. 3Cdo/73/2019 bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu z 30. augusta 2016 sp. zn. 5Co/632/2014
a vec bola na ďalšie konanie vrátená jemu. I tentoraz vychádzal z toho, že žalobca sa na žalovanej

domáhal zaplatenia sumy 4 392,01 USD s úrokom z omeškania ako rozdielu vzniknutého po tom, čo 26.
januára2012predložilžalovanejvkladnúknižkuč.XXX-XXXXXXXXsozostatkom4402,96USD,pričom
pracovníčka žalovanej v jeho vkladnej knižke uskutočnila úkony, ktorými ju nepoveril s tým, že žalovaná
znížila zostatok na vkladnej knižke zo sumy 4 402,96 USD na 10,95 USD. Svoje rozhodnutie tentoraz
odôvodnil právne ustanoveniami § 144, § 145 ods. 2 vety prvej a § 146 ods. 1 vety prvej Civilného
sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“)

a §§ 778 a 779 a § 781 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“); vecne potom nad rámec čiastočného späťvzatia žaloby tým, že
aj po zrušení skorších rozhodnutí súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu a zopakovaní dokazovania
výsluchomsvedkyneH.K.bolanajmävýpismizhlavnéhobankovéhosystémužalovanejpreukázanáiná
výška vkladu k 22. februáru 2010, ako je zapísaná vo vkladnej knižke žalobcu (10,95 USD), a v zmysle §
781 ods. 2 OZ bola vyvrátená domnienka o výške vkladu 4 402,96 USD, zapísaná v predmetnej vkladnej

knižke k takémuto dňu. Preto keď sa žalobca domáhal zaplatenia vkladu 4 392,01 USD (ako rozdielu
súm 4 402,96 USD a 10,95 USD a jednostranného zníženia jeho vkladu žalovanou), jeho žalobu nešlopovažovať za dôvodnú, konštatoval súd prvej inštancie, ktorý napokon rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovanej, ktorej ale v konaní
žiadne trovy nevznikli.

2. Odvolací súd i tentoraz na odvolanie žalobcu a to rozsudkom zo 6. júna 2023 sp. zn. 5Co/189/2022
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo veci samej a v časti trov konania) podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru o
neopodstatnenosti odvolania, majúc za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, vykonal v

potrebnom rozsahu dokazovanie, jeho výsledky správne zhodnotil a dospel tiež k správnym skutkovým
aj právnym záverom, ktoré vo svojom rozsudku aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil. V zhode so
súdom prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebol sporný výber žalobcom z predmetnej vkladnej
knižky ešte 31. marca 2008 práve sumy požadovanej žalobou a následný vklad jej zodpovedajúceho
ekvivalentu v niekdajších slovenských korunách (88 543 Sk) rovnaký deň na inú vkladnú knižku (č. účtu
XXXXXXXXX), a ak po 31. marci 2008 nedošlo už k žiadnemu ďalšiemu vkladu, k zápisu údajov vo

vkladnej knižke 22. februára 2010 (v prospech žalobcu) prišlo pochybením zamestnanca a následne
ďalším zápisom z 26. januára 2012 (v neprospech žalobcu) bolo takéto pochybenie napravené, ako
to vyplynulo tiež z výsluchu svedkyne H. K., v rámci ktorého bolo objasnené aj fungovanie hlavného
bankového systému žalovanej a možnosti zásahov doň. Podľa jeho názoru výsluch svedkyne objasnil
i rozdiely medzi hlavným bankovým systémom žalovanej CORE a jeho podsystémom pre vkladné

knižky CAK vrátane možností manuálneho zadávania údajov do nich (resp. len do podsystému) a
z tohto dôvodu nešlo prijať odvolacie námietky žalobcu o zmenách v procesnej obrane žalovanej.
Záverom odvolací súd k námietke neplatnosti úkonu zápisu nesprávneho zostatku vo vkladnej knižke
žalobcu, spôsobeného žalovanou z dôvodu omylu a nemožnosti dovolávania sa neplatnosti žalovanou
konštatoval, že zápis do vkladnej knižky nie je právny úkon. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

právne ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovanej a nedostatkom
jej vzniku trov.

3. Aj proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie, ktorého
prípustnosť tentoraz vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. e) aj f) CSP a opätovne tiež z § 421

ods. 1 písm. b) rovnakého zákona. Zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. e) CSP podľa dovolateľa
založilo rozhodovanie vylúčenými sudcami, ktorých zaujatosť namietal hneď po ostatnom rozhodnutí
dovolacieho súdu a osobitne pre jeho konštatovania o nezákonnostiach, pre ktoré došlo k zrušeniu
predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu, tu nešlo len o výčitku procesného postupu. K vade
zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP potom prišlo jednak presunom povinností uložených najvyšším

súdom odvolaciemu súdu na súd prvej inštancie, najmä ale neodstránením kardinálneho pochybenia
spočívajúceho v predložení listín žalovanej v rozsahu 93 strán textu krátko pred rozhodnutím bez
možnosti žalobcu adekvátne reagovať a v akceptovaní dokazovania za pomoci takéhoto dôkazu;
opätovným vypočúvaním svedkyne, ktorej kompetencia na odpovede relevantné pre rozhodnutie je už
po presune na inú pracovnú pozíciu diskutabilná a napokon tiež tým, že odvolací súd opäť opomenul

vyporiadať sa (riadne) s jeho odvolacími námietkami. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že zápis
vo vkladnej knižke nie je právnym úkonom a z tohto dôvodu zotrval aj na námietkach nemožnosti
dovolávania sa omylu žalovanou a premlčania zodpovedajúceho práva. Opakovane potom mal za
to, že je potrebné vo verejnom záujme zaujať stanovisko k otázke, „či zákonom ustanovenú právnu
domnienku správnosti bankou vykonaných zápisov vo vkladnej knižke (§ 781 ods. 2 OZ) možno vyvrátiť

púhym účtovníctvom, vedeným jednou stranou sporu bez ingerencie alebo možnosti kontroly zo strany
vkladateľa“. Navrhol, aby najvyšší súd vo veci sám rozhodol tak, že napadnuté rozsudky (vo veci samej)
zmení a jeho žalobe vyhovie.

4.Žalovanánavrhladovolanieodmietnuťakoneprípustné,prípadnehozamietnuťakonedôvodné.Podľa

nej skoršie dôvody zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP boli odstránené, nakoľko v konaní pred nižšími
súdmi po ostatnom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo žalobcovi umožnené realizovať jeho procesné
práva a do práva na spravodlivý proces nepatrí právo žalobcu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
závermi.

5. Najvyšší súd sa už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci (v uznesení sp. zn.
3Cdo/73/2019) nad rámec genézy sporu zaoberal aj posunmi v nazeraní na problém prípustnosti
kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 CSP ako vo všeobecnosti, tak aj v tejto konkrétnej
veci (so zreteľom k rozhodnutiam svojim i Ústavného súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „ústavnýsúd“). Pretože aj tentoraz dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z oboch zákonom poznaných
dovolacích dôvodov [a v ich rámci tiež hneď z niekoľkých - tu konkrétne troch - dôvodov prípustnosti
dovolania podľa § 420 písm. e) a f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP]; dovolací súd bol opätovne

konfrontovaný s otázkou posúdenia existencie všetkých dovolaním uplatnených dôvodov prípustnosti
dovolania, v súlade s logikou procesnej úpravy však v poradí priradenom im chronológiou príslušných
ustanovení zákona.

6.Najvyššísúdakosúddovolací(§35CSP)pozistení,žedovolaniepodalavčas,t.j.vstanovenejlehote

(§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech boli vydané napádané rozhodnutia oboch nižších súdov
(§ 424 CSP), tentoraz bez zastúpenia advokátom, na ktorej podmienke ale v tomto prípade (rovnako ako
na spísaní dovolania advokátom) pre zákonom požadované právnické vzdelanie samotného dovolateľa
nebolo potrebné trvať [§ 429 ods. 2 písm. a) CSP], bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred
bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu
- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.

8. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak (o. i.) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
[písmeno e)] a/alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [písmeno f)].

9. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

K časti dovolania opieranej o § 420 písm. e) CSP

10. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia vylúčený je i
sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie a napokon podľa odseku
3 tu citovaného paragrafu aj zákona dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

11. Z obsahu spisu (predovšetkým podania žalobcu zo 16. decembra 2021 na č. l. 283 až 285 spisu)
je zrejmé, že žalobca v súvislosti s namietaním zaujatosti sudcov tvoriacich vec prejednávajúci senát
odvolacieho súdu neuviedol (a tým skôr nedoložil) žiaden zákonom predpokladaný pomer týchto sudcov
uvedený v ustanovení § 49 ods. 1 alebo 2 CSP, zakladajúci odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti
(či prinajmenšom niektorého z takýchto sudcov). Niet tu žiadnej pochybnosti, že dôvodom uplatnenia

námietky zaujatosti boli len nesprávnosti v postupe, vytknuté odvolaciemu súdu (a takto aj zboru sudcov
podieľajúcich sa v tomto konkrétnom prípade na rozhodovaní sporu za účasti žalobcu v druhej inštancii)
v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu pri predchádzajúcom (ostatnom) zaoberaní sa touto vecou; tie
všakspôsobilýmdôvodomvylúčeniasudcovniesúanatomniejespôsobiláničzmeniťaniargumentácia
zásahom takto nielen do procesných práv, ale aj do práva na súdnu ochranu garantovaného základným

zákonom štátu. Preto za správne bolo treba považovať nepredloženie spisu odvolacím súdom na
rozhodovanie o námietke najvyššiemu súdu (§ 53 ods. 3 CSP) a následné rozhodovanie odvolacieho
súdu v merite veci.

K časti dovolania opieranej o § 420 písm. f) CSP

12. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP [tak ako i podľa každého iného písmena
vrátane už vyššie rozoberaného písmena e)] nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho,
že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie(záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017,
3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017 a 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v tomto prípade
skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.

13. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej
došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie

faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte
v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca
možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,
3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na
spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

14. K jednotlivým čiastkovým námietkam žalobcu, týkajúcim sa postupov odvolacieho súdu (resp. pred

ním aj súdu prvej inštancie), ktorými malo dôjsť k založeniu tvrdenej vady zmätočnosti, tak ako boli
reprodukované v príslušnej časti bodu 3 tohto odôvodnenia zhora, sa žiada uviesť nasledovné:

15. Presun povinností uložených najvyšším súdom odvolaciemu súdu na súd prvej inštancie je síce
z pohľadu práva na bezprieťahový proces opatrením nemilým, ak však k nemu príde bez vybočenia

zo zákonného rámca pre taký postup (tu porovnaj najmä § 390 CSP), porušenie práva na spravodlivý
proces nemôže spôsobiť už len preto, že strane sporu sa takto dostane ďalších takých príležitostí na
realizáciu jej procesných práv, ktorých by nebyť zrušenia aj prvoinštančného rozhodnutia, už nebolo.

16. Tvrdený nedostatok nápravy pochybenia spočívajúceho v neposkytnutí žalobcovi dostatočného

priestoru na oboznámenie sa s objemným súborom listín predloženým žalovanou a to bezprostredne
pred skorším rozhodovaním vo veci mal význam postupu súdu na ujmu práva strany na spravodlivý
proces práve a len v konkrétnych „časových súradniciach“, ktoré sú už dnes minulosťou a ktoré v
spojitosti so zrušením najskôr rozhodnutia odvolacieho súdu súdom dovolacím a následne i rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolacím súdom žalobcovi potrebný (skôr neposkytnutý) priestor zaručili (v

súvislosti s čím je inak už bez právneho významu, či ten, kto bol skorším nesprávnym postupom súdu
dotknutý, neskôr poskytnutý priestor aj reálne využil).

17. Opätovné vypočúvanie svedkyne v osobe zamestnankyne žalovanej (súdom prvej inštancie) po jej
presune na inú pracovnú pozíciu a spochybňovanie relevancie takej svedeckej výpovede bolo otázkou

hodnotenia dôkazov a možnosti vyvodzovania z nich (nižšími súdmi) urobených skutkových zistení,
námietka relevancie takéhoto dôkazu pre vzťah jeho producenta k jednej strane sporu by však zjavne
mohla prísť aj vtedy, ak by k presunu na inú pracovnú pozíciu a k odchodu z miesta s potenciálom viesť
k užitočným poznatkom neprišlo.

18. K opätovnej výhrade žalobcu, týkajúcej sa vyporiadania odvolacieho súdu (riadne) s odvolacími
námietkami,potommožnouviesť,ževtomtoprípadeideootázkuobjektívnejasubjektívnejuspokojivosti
argumentácie, vo vzťahu ku ktorej už aj ústavný súd uzavrel, že princípu práva na spravodlivý proces
zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie
riadne odôvodniť a súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi

strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/2005). Otázkou s významom pre
rozhodnutie v prejednávanej veci bola otázka uplatnenia domnienky (prezumpcie) správnosti údajov
zapísaných vo vkladnej knižke a vyvracania takejto domnienky a navzdory evidentnej možnosti namietať
objektívnu uspokojivosť odôvodnenia jedného či druhého možného záveru prakticky kedykoľvek (stále a
bez obmedzenia) a uvedomovaniu si rezerv v argumentácii bolo treba po praktickom vyčerpaní priestoru

pre dokazovanie a chápaní argumentácie z rozhodnutí nižších súdov (potvrdzovaného rozsudku súdu
prvej inštancie a potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu v kompletizujúcej jednote - ako celku) prijať
záver, že to, čo bolo pre výsledok sporu rozhodujúce, nižšie súdy odôvodnili dostatočne.19.Podľa§781ods.2OZakniejepreukázanáinávýškavkladu,jerozhodujúcizápisvovkladnejknižke.

20. Žalobcovi síce treba prisvedčiť v tom, že ustanovenie považované ním a tiež nižšími súdmi za

takpovediac kľúčové zakotvuje domnienku správnosti zápisu údajov o výške vkladu vo vkladnej knižke
s možnosťou preukázania inej výšky vkladu, práve v tom, ktorý zápis by mal byť z uvedeného uhla
pohľadu relevantným, však už so žalobcom súhlasiť nešlo. Ak totiž v dôsledku počínaní oboch strán
sporu v čase predchádzajúcom inkriminovaným zápisom, od ktorých žalobca odvodzoval aj žalobou
uplatnený nárok (vrátane toho postupu žalovanej neskôr namietaného žalobcom, ktorým došlo ku

korekcii skorších zápisov vo vkladnej knižke) ostatné zápisy opierané žalovanou o údaje z jej účtovníctva
(bankových systémov) boli svedectvom správnosti žalobcom popieraného stavu, bol to práve žalobca,
ktorý mal povinnosť produkovať dôkazy o takých svojich bankových operáciách, ktorými by svoju verziu
o existencii jeho úspor vo výške presného dvojnásobku sumy ním požadovanej a zároveň prevedenej
31. marca 2008 z dolárového účtu na korunový, urobil pravdepodobnejšou než verziu žalovanej, podľa
ktorej k zmene zápisu zo stavu žalobcovi konvenujúceho na naopak nevyhovujúci došlo omylom a jeho

neskoršou nápravou.

21.Totobolojadroargumentáciesambícioupresvedčiťosprávnostiajobjektívnejuspokojivostidôvodov
poskytnutých na podporu riešenia zvoleného nižšími súdmi, pokiaľ tieto z nesporného preloženia práve
sumy požadovanej žalobou žalobcom z dolárovej vkladnej knižky na inú korunovú vkladnú knižku a zo

stavu nepreukázania takých vkladov na predmetnú (dolárovú) vkladnú knižku po 31. marci 2008, ktoré
by buď v súčte alebo jednotlivo spôsobili doplnenie skoršieho úbytku na pôvodný stav, vyvodili záver o
správnosti ostatného zápisu (potvrdzujúceho zostatok, ktorý požiadavku zo žaloby činil bezzákladnou).

22. Dovolaciemu súdu preto neostávalo iné, než konštatovať, že aj výskyt vady tzv. zmätočnosti podľa

§ 420 písm. f) CSP bol dovolaním tentoraz namietaný neopodstatnene.

K časti dovolania opieranej o § 421 ods. 1 písm. b) CSP

23. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má osobitný význam vzájomný vzťah

medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“.

24. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP (bez ohľadu na písmeno) môže byť len otázka právna
(nieskutkováotázka).Môžeísťtakootázkuhmotnoprávnu(ktorásaodvíjaodinterpretácieObčianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine či iného predpisu hmotného

práva), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných
ustanovení). Predmetná otázka (s významom pre rozhodnutie odvolacieho súdu) musí byť zároveň
procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky v dovolaní nenastolené a nepomenované, ale i
otázky len akademickej povahy (bez možnosti ovplyvnenia tým či oným spôsobom ich riešenia spôsobu
rozhodnutia) nemajú z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia relevanciu.

25. Pri vyjdení z tejto úvahy potom treba uviesť, že žalobca dovolaním síce formuloval svoje postoje k
celému radu (aj právnych) aspektov posudzovanej veci, celkom jednoznačne však tú otázku, na ktorej
vyriešení podľa jeho názoru záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú zároveň odvolací súd mal
vyriešiť nesprávne, nesformuloval. To platilo aj u otázok týkajúcich sa dohľadových oprávnení Národnej

banky Slovenska či odvolacím súdom uzavretej nemožnosti posudzovania zápisu vo vkladnej knižke
ako právneho úkonu, keďže v tejto časti mala argumentácia odvolacieho súdu len povahu reakcie na
námietku z odvolania a doplnkovú k ťažiskovej argumentácii o preukázanej správnosti ostatného zápisu
vo vkladnej knižke (takže akákoľvek do úvahy prichádzajúca odpoveď na túto otázku by na spôsobe
rozhodnutia v tejto veci sama osebe nemohla nič zmeniť).

26. V časti opieranej o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP preto podľa názoru dovolacieho súdu
nešlo usúdiť na vymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom predpokladaným ustanoveniami §§ 431 až
435 CSP.

27. Dovolací súd preto dovolanie odmietol v časti tvrdiacej zmätočnosť ako neprípustné podľa § 447
písm. c) CSP a v časti tvrdiacej nesprávne právne posúdenie veci podľa § 447 písm. f) CSP.28. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania v takýchto prípadoch dovolací súd síce neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP), tu sa však žiada urobiť výnimku a uviesť, že výsledok dovolacieho konania
obdobný jeho zastaveniu zavinil (procesne) žalobca a žalovanej v ňom vznikli trovy prinajmenšom na

poštovnom, preto bolo namieste rozhodnutie podľa § 438 ods. 1, § 256 ods. 1 per analogiam a § 262
ods. 1 CSP spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto uznesenia.

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.