Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 8T/23/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124013177

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1124013177.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného M. X.,
pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. júna 2025,
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

M. X., Z.. XX.XX.XXXX V. B.,

sa uznáva za vinného, že:

v čase medzi 17:15 hodiny do 17:35 hodiny dňa 27. 03. 2024 ako predavač v Bratislave na H. R. Č.
XX, v predajni TESCO EXPRES Bratislava, počas svojej dennej služby si z pokladne postupne prisvojil
finančnú hotovosť v celkovej výške 1.930,44 € a to tým spôsobom, že sa minimálne štyrikrát prihlásil pod

heslom pokladne, ktorú takto otvoril a z tejto hotovosti odcudzil, ktorú si strčil do vrecka nohavíc alebo
príručnej tašky, pričom takto získanú finančnú hotovosť v celkovej výške 1.930,44 € následne minul pre
svoju potrebu, čím takto spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. Bratislava v zastúpení J. O. spôsobil
celkovú škodu vo výške 1.930,44 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu malú,

č í m s p á c h a l

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.,

Za to sa odsudzuje

Podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá, aby poškodenej spoločnosti TESCO STORES
SR, a. s., Q. Q.Í. C. na Q. X, XXX XX Bratislava, IČO: XX XXX XXX, uhradil spôsobenú škodu vo výške
1.930,44,- Eur (tisícdeväťstotridsať eur a štyridsať štyri centov). o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný M. X. na hlavnom pojednávaní, po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry
Bratislava I a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por.,

s poučením o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., v rozsahu podľa § 257
ods. 4 až ods. 8 Tr. por., a o tom, že má právo poradiť sa so svojim obhajcom, urobil vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej
prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv/63/2024 zo dňa 30. 07. 2024

Vzhľadom na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného X., samosudca tomuto položil otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. s tým, že obžalovaný na všetky otázky odpovedal „áno“.

Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného X., súd podľa § 257 ods.
7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe Okresnej
prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv/63/2024 zo dňa 30. 07. 2024 a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por.

vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

* * *

Súd na hlavnom pojednávaní zistil, že obžalovaný X. sa podľa vlastného vyjadrenia skutku dopustil
preto, pretože potreboval peniaze na zabezpečenie postieľky a plienok pre v tom čase ešte nenarodené
dieťa, ktoré čakala jeho priateľka. Maloletá dcéra Olívia býva so svojou matkou, teda jeho priateľkou a po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by sa chcel o tieto starať i keď v súčasnosti nie je zapísaný
v rodnom liste dieťaťa ako otec. Pokiaľ sa týka škody spôsobenej trestným činom, obžalovaný prejavil

snahu o jej náhradu s pomocou jeho matky.

Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že tento bol rozsudkom bývalého Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 7T/33/2021 zo dňa 19. 11. 2021 a právoplatného toho istého dňa uznaný za vinný
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.

spolupáchateľstvom. Za predmetný zločin mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36
písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého
výkon mu bol podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním s určením
skúšobnej doby na 3 roky. Zároveň bolo rozhodnuté podľa § § 51 ods. 5 Tr. zák. tak, že je povinný strpieť

nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom s obmedzením spočívajúcim
v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, vo vyhotovení a písomnom
zaslaní ospravedlnenia poškodeným a povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe
v súčinnosti s probačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo
inému výchovnému programu zameranému na zvládanie konfliktných situácií a agresivity a otázky

nepriaznivého vplyvu alkoholu a iných návykových látok na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti na
ľudskú bytosť.

Pri zvažovaní druhu trestu a jeho výmery súd bral do úvahy najmä spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho

pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä jeho úsilie o
náhraduškodyaodstránenieškodlivéhonásledkutrestnéhočinuanajehoúsilieodosiahnutieurovnania
s poškodeným. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol aj na to, že obžalovaný získal,
resp. sa snažili získať trestným činom majetkový prospech. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadol aj na práva a právom chránené záujmy poškodeného a na všetky ďalšie základné zásady

trestania vyjadrené v § 34 Tr. zák., berúc na zreteľ, že trest je ujma na osobnej slobode, majetkových
alebo iných právach odsúdeného, ktorú ujma musí byť citeľná, no nie neprimerane prísna s ohľadom
na individuálnu a generálnu prevenciu.

Primárne súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.U obžalovaného X. boli vzhliadnutá jednu poľahčujúca okolnosť a to, že priznal sa k spáchaniu trestného
činu a trestný čin úprimne oľutoval, pričom súd nemal pochybnosti o kvalitatívnej stránke ním prejavenej
ľútosti. Na druhej strane súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný bol už za trestný čin

odsúdený, pričom súd nevzhliadol dôvod na túto okolnosť neprihliadať, čo rozvedenie nižšie.

Vzhľadom na skutočnosť, že v osobe obžalovaného X. sa jedná o recidivistu úmyselnej trestnej činnosti
majetkového charakteru a prerokúvanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia s probačným dohľadom, iný trest ako trest nepodmienečný neprichádzal u obžalovaného do

úvahy. Je tomu tak najmä z dôvodu, že podmienečný trest odňatia slobody, ukladaný obžalovanému v
zhora uvedenom konaní, nemal na toho prevýchovný vplyv. Dokonca u obžalovaného zlyhal i probačný
dohľad, ktorý nedokázal zmysluplným spôsobom korigovať správanie obžalovaného v zákonných
mantineloch. V tomto smere súd poukazuje na celkové správanie obžalovaného X. počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktoré je podrobne analyzované v priebežnej správe z
priebehu výkonu probačného dohľadu sp. zn. 41Pr/74/2021 zo dňa 12. 07. 2023, doplnenej dňa 09. 08.

2023, v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 7T/33/2021, ktorú súd oboznámil na hlavnom pojednávaní.
V stručnosti a súhrne súd len poukáže, že probačná a mediačná úradníčka tunajšieho súdu vo
vyčerpávajúcom opise priebehu probácie skonštatovala, že obžalovaný svojím konaním sťažuje a marí
výkonprobačnéhodohľaduatotýmspôsobom,ženapriekvedomostionariadenomprobačnomdohľade
a povinnosti dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi, pričom opakovane sa probačná a

mediačná úradníčka pokúšala nadviazať s obžalovaným kontakt, ktorý hoci i prisľúbil svoji prítomnosť
na probácii, tak nakoniec neurobil. Naostatok dňa 09. 08. 2023, kedy sa obžalovaný dobrovoľne podrobil
orientačnémutestunastanoveniedrogvmoči,tentomalpozitívnyvýsledoknaTHC.Ztýchtoskutočnosti
je dostatočne zrejmé, že súdne rozhodnutia a postupy štátnych orgánov nepožívajú u obžalovaného
žiadnu autoritu. Naopak. Tento žije neakceptovateľným spôsobom života, ktorý je nezlučiteľný so

spoločenskými normami a záujmami chránenými Trestným zákonom. I keď mal obžalovaný prácu a
bol prínosom pre spoločnosť a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia mohol a mal
sebe i spoločnosti preukázať nápravu, túto využil na spáchanie prerokúvanej trestnej činnosti tak, ako
je opísané v skutkovej vete tohto rozsudku. Naostatok obžalovaný má ambivalentný postoj k činnosti a
pomoci zo strany probačnej a mediačnej úradníčky, ktorej aktivita doslova neguje, čím prispieva len k

vlastnej deštrukcii a k páchaniu trestnej činnosti.

V rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby za prerokúvaný prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1 Tr. zák. 0 - 2 roky súd obžalovanému X. vymeral trest odňatia slobody na 10 mesiacov, teda v
dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby preto, pretože bral na zreteľ, že predchádzajúcej

trestnej činnosti sa dopustil ako mladistvý, k prejednávanej trestnej činnosti sa doznal a túto úprimne
oľutoval a prejavil snahu o náhradu škody. Podľa názoru súdu obžalovaný zaujal určitý kajúcny a
kritický postoj k jeho doterajšiemu vedeniu života, ktorý sám nepovažuje za správny. Na strane druhej
súd nemohol nereflektovať na to, že obžalovaný má možnosť viesť život mimo rámca kriminálnych
aktivít a to vzhľadom na pomoc jeho matky, ktorú formulovala i probačná a mediačná úradníčka v

spomínanej priebežnej správe z výkonu probácie. Trest odňatia slobody vo vyššej výmere by nebol
adekvátnym ani k spôsobenej škode a následku trestného činu. Bez akejkoľvek ambície o bagatelizáciu
prerokúvanej trestnej činnosti, či nebodaj zľahčovania jej následku, nemožno nebrať zreteľ i na výšku
škody spôsobenej trestným činom ako aj na to, že výška tejto škody nie je pre poškodenú spoločnosť
existenčnou,čilikvidačnou.Rovnakotakanitrestnižší,nasamomspodkuzákonomustanovenejtrestnej

sadzby, by bol neadekvátne miernym najmä z dôvodov na strane osoby obžalovaného na ktorého bude
nevyhnutné pôsobiť prevýchovne v rámci penitenciárnej starostlivosti zo strany pedagógov ústavu na
výkon trestu.

Súdsatakistozaoberalotázkouexistenciemateriálnejstránkydanéhoprečinu,atozhľadiskaposúdenia

všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria upravené v § 10 ods. 2 Tr. zák. V tomto kontexte je na
mieste uviesť, že osoba páchateľa už nie je medzi kritériami obsiahnutými v uvedenom ustanovení
zahrnutá rovnako, ako tam nie je zahrnutý ani význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý tak,
ako tomu bolo za účinnosti § 3 ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Súd preto pri posudzovaní materiálnej stránky nemôže prihliadať na osobu páchateľa. Ak by tak urobiť

mohol, musel by prihliadať nielen na výšku spôsobenej škody a jej následné uhradenie, ale aj na jeho
kriminálnu anamnézu. Osobu páchateľa preto možno posudzovať len z hľadiska kritérií významných pre
určenie druhu a výmery trestu.Preto s prihliadnutím na požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10 ods. 2 Tr. zák. je potrebné
hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či menší význam (jednej na úkor
druhej), súd dospel k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje Trestným zákonom

vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, t. j. stupeň vyšší než nepatrný.
Pri zisťovaní konkrétneho stupňa závažnosti v danom prípade nemožno vychádzať iba zo spôsobenej
škody, ale aj z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk, ako napr. úkony poškodeného súvisiace so
skutkom (podanie trestného oznámenia, dostavovanie sa na úkony trestného konania) a pod.

Podľa názoru súdu vyššia než nepatrná závažnosť činu je v prejednávanej veci okrem zavinenia (priamy
úmysel) daná, resp. určovaná spôsobom vykonania činu a okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný,
kedy si obžalovaný prisvojoval, opakovane, v časoch medzi 17:15 hodiny do 17:35 hodiny dňa 27. 03.
2024 jemu zverenú finančnú hotovosť v celkovej výške 1.930,44 Eur. Obžalovaný konal premyslene, so
zištným motívom obohatiť sa na úkon poškodenej spoločnosti, ktorá mu poskytla prácu a tým i živobytie.

Pokiaľ obhajoba navrhovala aplikáciu zákonného ustanovenia § 44 Tr. zák., teda upustenie od uloženia
ďalšieho trestu vo vzťahu k odsúdeniu bývalým Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 7T/33/2021, takýto
postup nie je podľa presvedčenia súdu na mieste a to z dôvodov rozvedených vyššie.

O zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia

súd rozhodol v intenciách § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. preto, pretože obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

O náhrade škody súd rozhodol postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. pretože poškodená spoločnosť
si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody. V konaní bolo preukázané,

že na druhy deň po skutku, t. j. dňa 28. 03. 2024, pri otvorení prevádzky, bola vykonaná inventúra pri
ktorej sa zistilo, že v pokladni chýba finančná hotovosť vo výške 1930, 44,- Eur. Dané manko v pokladni
bolo zistené aj uzávierkou z pokladne zo dňa 27. 03. 2024, kedy bol evidovaný účtovný stav v hodnote
3.125,75,- Eur, pričom reálny stav v pokladni predstavoval sumu 1.195,31,- Eur. V tomto ohľadne súd
poukazuje na oboznámený report z hlavnej pokladne, ktorý bol oboznámený v rámci dokazovania k

nároku poškodeného na náhradu škody na hlavnom pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.