Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123426283
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123426283.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: Alektum Capital II
AG, so sídlom Alpenstrasse 9, 6300 Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-496.825.067, právne
zastúpený: A. B. C., so sídlom D. XX, XXX XX D. - E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E. G. H. XXX, XXX XX E. G. H., o zaplatenie 50,- eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/22/2024 - 51 z 22. 05. 2024,
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/22/2024 - 89 z 17. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 29Csp/22/2024 - 51 z

22. 05. 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 29Csp/22/2024-89 z 17. 10. 2024 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“), v konaní o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 50,- eur s príslušenstvom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Žalobu zamieta.

II. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení účinnom k 15. 03. 2021 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.), § 86 ods. 5 zákona č. 452/2021 Z.
z., o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 452/2021 Z. z.“),
a ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa
15. 03. 2021 uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb s predmetom programu služieb I.
J. C. paušál. Podľa žalobcu žalovaný neuhradil časť faktúry č. XXXXXXXXXX titulom neuhradeného
vyúčtovania za vykúpenie viazanosti. Konštatoval, že z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb

nevyplýva, že by žalovaný na základe vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb mal v
prospech právneho predchodcu žalobcu platiť tzv. časť za vykúpenie viazanosti vyúčtovanú faktúrou
č. XXXXXXXXXX, keď z obsahu zmluvy len nesporne vyplýva, že mal uhrádzať iba služby poskytované
mu na základe aktivovaného programu služieb I. J. C. paušál spolu s extra balíčkom 50 MB na deň v
Zóne 2, a to v cene v súlade so splatným cenníkom. Poukázal na bod 5. a bod 13. zmluvy o poskytovaní
verejných služieb. Zároveň prijal záver, že zo žiadneho zmluvného dojednania na základe zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, uzatvorenej dňa 15. 03. 2021 nevyplynula povinnosť, aby žalovaný
bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť cenu služieb, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č.XXXXXXXXXX v jej nesplatenej časti vo výške 50,- eur. Preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
zamietol, pričom stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v konaní
neúspešný a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli.

4. Proti rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobca, opierajúc ho o odvolací
dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným
postupom žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie nemal preukázanú

oprávnenosť nároku na základe dôkazov doložených k návrhu, mal žalobcu vyzvať na doplnenie návrhu
v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP; zo strany prvoinštančného súdu však žiadnym spôsobom nebol vyzvaný
nadoplneniežaloby.PoukázalnaprávoplatnérozhodnutieOkresnéhosúduLevicesp.zn.9Csp/18/2023
zo dňa 03. 05. 2024, v rámci ktorého došlo po vyššie zmienenej výzve zo strany súdu k priznaniu
žalobného nároku spočívajúceho práve v oprávnenosti účtovania položky „vykúpenia z viazanosti“.
Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, eventuálne napadnuté uznesenie zmeniť v súlade s jeho odvolacím návrhom.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný v súdom stanovenej lehote ani do skončenia odvolacieho konania
nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

zamietajúcom výroku v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), za viazanosti skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru o nesplnení podmienok pre potvrdenie rozsudku alebo jeho zmenu
(§ 387 ods. 1, § 388 CSP), v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

zamietajúcom výroku a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm.
b/ CSP) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
prvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

9. Vzhľadom na žalobcom uplatnený odvolací dôvod sa odvolací súd prioritne zaoberal namietaným
nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý ho podľa žalobcu mal vyzvať na doplnenie
žaloby za účelom preukázania podľa záverov súdu prvej inštancie nepreukázanej rozhodujúcej
skutočnosti. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý
proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený

zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo

na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu
síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv stranysporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.
Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo
na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili

svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu
a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je
nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich
rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi
práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených
záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Porušením práva na
spravodlivý súdny proces je možné chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým
súd znemožní sporovej strane realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva CSP za účelom ochrany jej práv
a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so
zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

11. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie potom, čo mu bola predmetná
vec postúpená z Okresného súdu Banská Bystrica uznesením vyzval žalovaného, aby sa v lehote
15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny,
na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom

rozsahu neuznáva. Súčasne s výzvou a žalobou s jej prílohami bolo žalobcovi doručené aj osobitné
poučenie o procesných právach a povinnostiach v spotrebiteľských veciach. Vzhľadom na to, že žalobca
sa k doručenej žalobe s prílohami nevyjadril, prvoinštančný súd nariadil termín verejného vyhlásenia
rozsudku, na ktorom bez pojednávania vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol vychádzajúc zo
záveru, že zo žiadneho zmluvného dojednania obsiahnutého v zmluve o poskytovaní verejných služieb

z15.03.2021nevyplynulažalovanémupovinnosťuhradiťprávnemupredchodcovižalobcucenuslužieb,
ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 1580884103 v jej nesplatenej časti, t.j. vo výške 50,- eur. Žalobca
nesúhlasil so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie tvrdiac, že v dôsledku nevyzvania žalobcu
v častiach, o ktorých mal súd prvej inštancie pochybnosti, t.j. v časti preukázania oprávnenosti účtovania
danej služby, došlo k naplneniu ním označeného odvolacieho dôvodu.

12. V tomto prípade bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné predovšetkým vyriešiť si najskôr
procesnoprávnu otázku, či súd prvej inštancie mohol podľa ust. § 297 písm. b/ CSP vo veci samej
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie, keď podľa neho zo žalobcom predloženými listinami
neboli preukázané všetky rozhodujúce skutočnosti a súd prvej inštancie tak potom musel založiť svoje

rozhodnutie vo veci samej na závere o neunesení bremena

13. Podľa ust. § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

14. Podľa ust. § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

15. Podľa ust. § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri

predbežnom prejednaní sporu.

16. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, za nesporné skutkové tvrdenia sa považujú skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela.17. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP súd má vychádzať zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti, a teda nie je povinný o nich vykonávať dokazovanie.

18. V súvislosti s rozhodnutím sporu postupom podľa ust. § 297 CSP bez nariadenia pojednávania
odvolací súd poukazuje na to, že označené ustanovenie upravuje výnimku zo zásady ústnosti
v spotrebiteľských sporoch. Zmyslom tejto právnej úpravy je poskytnúť lepšiu ochranu právam
spotrebiteľov, a to jednak dodržaním princípu ústnosti a jednak aj obmedzením výnimiek z tohto

princípu. V zásade formulácia tohto ustanovenia korešponduje s formuláciou ust. § 177 ods. 2 písm.
a) CSP, na základe čoho možno abstrahovať ich spoločné znaky, ktorými sú: (i) jednoduché právne
posúdenie veci, (ii) nespornosť skutkových tvrdení sporových strán a (iii) bagateľný cenzus (jeho
výška sa v oboch zákonných ustanoveniach líši). Zámerom prvých dvoch znakov je dosiahnutie toho,
aby nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v takých sporoch, kde nie je potrebné dokazovanie,
ako aj nevyhnutnosť ústneho prejednania argumentov strán týkajúcich sa právneho posúdenia sporu.

Bagateľný cenzus je v prípade spotrebiteľských sporov nižší (1 000,- eur) ako pri ostatných sporoch (2
000,- eur), a to práve z dôvodu poskytnutia väčšej ochrany spotrebiteľským právam prostredníctvom
bezprostredného a ústneho konania. Pre možnosť vydania rozhodnutia v spotrebiteľskom spore bez
nariadenia pojednávania však musia byť kumulatívne splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky
vyplývajúcezust.§297písm.b/CSP.Prísnejšiepodmienkynaprejednaniesporovejvecibeznariadenia

pojednávania v spotrebiteľských sporoch vychádza z myšlienky, že práva spotrebiteľa budú lepšie
chránené dodržaním princípu ústnosti v civilnom procese s obmedzením výnimiek z tohto princípu.

19. Požiadavka na dôslednom zachovaní zásady kontradiktórnosti konania (čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 9 základných zásad CSP) má zabrániť vydaniu prekvapivého rozhodnutia, ktoré súd

založí na neaplikovaní právnej domnienky o nespornosti skutkových tvrdení. Bez vytvorenia procesnej
príležitosti strane v prvoinštančnom konaní kontradiktórne sa vyjadriť a právne argumentovať, prípadne
doplniť skutkové tvrdenia, či predložiť nové dôkazy, ktoré sa z jej hľadiska nejavili ako významné,
dochádza k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Princíp kontradiktórnosti je
nevyhnutné v prvoinštančnom konaní dodržať i so zreteľom na to, že v odvolacom konaní má strana

v dôsledku účinkov sudcovskej a zákonnej koncentrácie už len obmedzené možnosti na uplatňovanie
nových skutkových tvrdení a na predkladanie nových dôkazov (§ 366 CSP).

20.Skôr,akosúdvsporovomkonanípristúpikvykonávaniudôkazov,identifikuje,ktoréskutkovétvrdenia
strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný

význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich pravdivosť na
základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán a tieto si osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom
rozhodnutí.Priprevzatízhodnýchtvrdenístránjevšaksúdlimitovanývtomsmere,žezaskutkovýzáklad
svojho rozhodnutia nemôže vziať také zhodné tvrdenia strán, pri ktorých existuje dôvodná pochybnosť o

ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych skutočností a urobiť ich základom
súdneho rozhodnutia. Ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán, je potrebné
ohľadom nich vykonať dokazovanie. V sporom konaní strana musí navrhnúť dôkazy na ich preukázanie
(okrem slabšej sporovej strany v sporoch s jej ochranou). Ak strana dôkazy nenavrhne, súd na tieto
tvrdenia neprihliada.

21. Odvolací súd v kontexte vyššie uvedeného konštatuje, že bez nariadenia pojednávania môže súd
prvej inštancie (obzvlášť v spotrebiteľskom spore, t.j. s ochranou slabšej procesnej strany) vec prejednať
a rozhodnúť súčasne len za podmienky, že bol náležite zistený skutkový stav veci na základe stranami
predložených listín, lebo nimi boli preukázané všetky medzi stranami sporné skutkové okolnosti,

významné pre právne posúdenie veci. Ak totiž ust. § 297 CSP upravuje podmienku, že skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje tým nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri zisťovaní
skutkového stavu veci nevychádzal, samozrejme okrem zhodných tvrdení strán, resp. zo skutkových
tvrdení strán, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), z iného dôkazu ako z listín
predložených stranami, ale aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp.

nespornými tvrdeniami strán a nimi predloženými listinami náležite preukázané a že teda podkladom
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenia
dôkazného bremena. Ak sa ukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla
všetky rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne) alebo povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazypotrebné na preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci
významné), musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b/ CSP, ako to bolo v
danom prípade, vždy nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí splniť obligatórnu

povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 CSP, t. j. určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a uviesť tiež
svoje predbežné právne posúdenie veci, teda informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností
a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.

22. Možno tak uzavrieť, že na prejednanie veci samej nie je potrebné v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP
nariadiť na súde prvej inštancie pojednávanie, i keď ide o spotrebiteľský spor do 1 000,- eur, len vtedy,
ak strany sporu prostredníctvom nimi predložených listinných dôkazov a svojich nesporných tvrdení
uniesli bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a ak podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
veci samej bol týmito dôkazmi (prípadne aj pomocou zhodných, resp. nesporných tvrdení strán) zistený
skutkový stav veci, čo však v prejednávanej veci splnené nie je.

23. V prejednávanom spore síce žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, keďže sa k
podanej žalobe nevyjadril, avšak provinštančný súd nie všetky skutkové tvrdenia žalobcu považoval za
preukázané, keďže žalobca na ich preukázanie podľa súdu prvej inštancie nepredložil potrebné dôkazy,
z dôvodu ktorého nebolo možné vo vzťahu k týmto nepreukázaným tvrdeniam žalobcu aplikovať ust. §

151 CSP o popretí skutkových tvrdení protistrany (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 246/2019 z 11. 06. 2019). Ak teda súd prvej inštancie považoval na základe uvedeného právny titul
za nepreukázaný (teda za sporný), nemohol vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a nemohol
žalobu bez pojednávania zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena. Pretože skutkový stav už
nebol nesporný, súd prvej inštancie mal na prejednanie sporu nariadiť pojednávanie, na ktorom mal

strany oboznámiť postupom podľa ust. § 181 ods. 2 CSP o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za
(ne)sporné a poskytnúť im tak možnosť vyjadriť sa, aby bola zachovaná požiadavka kontradiktórnosti
konania; ďalej by už bolo na zvážení konajúceho súdu, či postupom podľa ust. § 181 ods. 4 CSP stranám
ešte poskytne dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia, či označiť alebo predložiť dôkazy (predložiť chýbajúce dôkazy ohľadne právneho titulu a

ohľadne postúpenia žalovanej pohľadávky).

24. Ako vyplýva z cit. ust. § 297 CSP, rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania je
koncipované len ako možnosť, nie ako povinnosť a vždy je vecou konajúceho súdu, aby vzhľadom na
konkrétne okolnosti každej prejednávanej veci starostlivo zvážil, či je takýto postup namieste, a to najmä

so zreteľom na potrebu zabezpečenia dostatočného priestoru na realizáciu procesných práv sporových
strán a zásady spravodlivého súdneho konania, vrátane zásady predvídateľnosti postupu súdu v konaní.
Ak vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci možno takýto priestor poskytnúť iba v rámci nariadeného
pojednávania, nemôže súd rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia pojednávania, teda len na verejnom
vyhlásení rozsudku. O taký prípad ide aj vtedy, ak súd mieni žalobu ako nedôvodnú, čo i len sčasti

zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom, zvlášť za situácie, že platobným rozkazom
bolo v celom rozsahu jeho žalobe na základe ním predložených listinných dôkazov vyhovené.

25. Súd je teda povinný nariadiť pojednávanie v prípade, ak by v dôsledku rozhodnutia vo veci bez jeho
nariadenia, kedy sa nepoužije ust. § 181 ods. 2 CSP (súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami

sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a
uvedie tiež svoje predbežné právne posúdenie veci), boli vzhľadom na okolnosti danej veci, postup súdu
a jeho rozhodnutie prekvapivé. Cieľom zavedenia ust. § 181 ods. 2 do CSP bolo predovšetkým zvýšiť
predvídateľnosť postupu a rozhodovania súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces. Týmito
ustanoveniami sa má sporovým stranám vytvoriť procesná možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu

prispôsobiť realizáciu jeho procesných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/236/2010 zo
dňa 14. 04. 2011 alebo sp.zn. 3Mcdo/18/2010 zo dňa 17. 02. 2011).

26. V súdenej veci sa však súd prvej inštancie vyššie uvedenými zásadami neriadil, keď žalobu zamietol
z dôvodu, že zo žiadneho zmluvného dojednania na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb

nevyplynula povinnosť, aby žalovaný bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť cenu služieb,
ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX v jej nesplatenej časti vo výške 50,- eur, teda z dôvodu,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom žalobou uplatňovaného nároku, a to bez nariadenia
pojednávania potom, čo jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu bolo OkresnýmsúdomBanskáBystricavyhovenéažalobcasatedadôvodnedomnieval,žeosvedčilvšetkypredpoklady
pre vyhovenie žalobe.

27. Vzhľadom na tom že v dôsledku porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces (odvolací
dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP) súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne ustáleného
skutkového stavu, je potrebné považovať jeho záver o nepreukázaní uplatnených nárokov za predčasný.
S ohľadom toto zistenie neostávalo odvolaciemu súdu iné ako napadnutý rozsudok postupom podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a s poukazom na ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Úlohou prvoinštančného súdu po vrátení veci bude vo vyššie uvedených právnych intenciách
opätovnevyhodnotiť,ktoréskutkovétvrdeniasporovýchstránmožnopovažovaťvzmysleust.§151CSP
za nesporné, s tým že v prípade dôvodných pochybností o nespornosti (pravdivosti) skutkových tvrdení
žalobcu, tieto si nemôže súd prvej inštancie osvojiť ako podklad pre ustálenie skutkového stavu (§ 186

ods.2CSP).Vprípadeakskutkovétvrdenianebudúvyplývaťzdôkazovpredloženýchžalobcomsúduna
ich preukázanie (§ 132 ods. 3 CSP); je povinnosťou procesného súdu vo veci nariadiť pojednávanie, na
ktorom oboznámi strany postupom podľa ust. § 181 ods. 2 CSP o tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje
za (ne)sporné a umožní im vyjadriť sa tak, aby bola zachovaná požiadavka kontradiktórnosti konania.
Len v prípade, ak skutkové tvrdenia strán budú skutočne nesporné, bude možné o žalobe rozhodnúť

bez nariadenia pojednávania, kedy (na nesporné tvrdenia) nie je súdom vykonávané dokazovanie (§
188 CSP) a za základ zisteného skutkového stavu možno vziať nesporné tvrdenia strán bez toho, aby
súd posudzoval ich existenciu a pravdivosť na základe predložených dôkazov (§ 215 CSP).

29. Skutkový stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci

primerane opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie
zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP. Pritom je potrebné prihliadnuť na to,
že procesné povinnosti a procesná zodpovednosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy
je doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP), čo súdu umožňuje s
využitím postupu podľa ust. § 181 ods. 4 CSP viesť konanie materiálne. Na riadne zistený a vyhodnotený

skutkový stav je následne potrebné aplikovať správnu právnu normu, tak, aby bol naplnený princíp
právnejistoty,t.j.abybolsporrozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnych
autorít. K relevantnej argumentácii žalobcu aj žalovaného, produkovanej v celom konaní je zároveň
potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď. Až potom, ako bude konanie v
naznačenom smere doplnené, môže súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).