Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201463
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD.,
v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L Racing s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 569, Krásnohorské
podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Rudohradskou, so sídlom
Jantárová 2442/30, Košice - mestská časť Juh, IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, Slovenská republika, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101892269/2019 zo dňa 7. augusta 2019, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/234/2019 - 133 zo dňa 19.

decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj ,,správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017, o výsledkoch ktorej vyhotovil Protokol z daňovej

kontroly č. 102646788/2018 zo dňa 20.12.2018.
2. Správca dane následne na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho
konania vydal rozhodnutie č. 100708716/2019 zo dňa 21.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"),
ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok"), vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 153 392,00 eur
na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH") za zdaňovacie obdobie september 2017. Správca dane
v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že na základe zistených skutočností a hodnotení dôkazov

zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane, čím podľa správcu dane porušil § 51 ods.
1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Správca dane uviedol, že
skúmal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, a dôvodom nepriznania práva na odpočítanie
dane žalobcovi bolo spochybnenie reálnosti služieb na základe 55 faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom spoločnosťou admass SK s.r.o. (ďalej len „admass SK").
3.Protiprvostupňovémurozhodnutiusprávcudanepodalžalobcaodvolanie,oktoromrozhodolžalovaný

preskúmavanýmrozhodnutímč.101892269/2019zodňa07.08.2019(ďalejlen„napadnutérozhodnutie"
alebo „preskúmavané rozhodnutie") tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom4. Správnou žalobou zo dňa 28.10.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/234/2019-89 zo dňa 10.01.2020 zamietol návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k prechodu výkonu
správneho súdnictva z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave. Správny súd v
Bratislave (ďalej aj „správny súd") rozsudkom č. k. BA-1S/234/2019 - 133 zo dňa 19.12.2023 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok") postupom podľa § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
6. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí a oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívnych spisov žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že daňové orgány postupovali
v súlade so zákonom, keď dostatočne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia odôvodnili jasne,
zrozumiteľne, presvedčivo a pri zohľadnení všetkých skutočností kontrolovaného obdobia september
2017.

7. Vo vzťahu k námietke nepreukázania poverenia na výkon kontroly správny súd skonštatoval,
že z administratívneho spisu vyplýva, že v zápisnici č. 100271427/2018/9104401/Ris o ústnom
pojednávaní z 01.02.2018 je uvedené, že poverenie na výkon kontroly bolo dané k nahliadnutiu
konateľovi žalobcu Jánovi Liptákovi, čoho dôsledkom je nedôvodnosť príslušného žalobného bodu.
K žalobnému bodu, že výzva správcu dane č. 100936534/2018/9104401/Ris zo dňa 11.05.2018

na predloženie dôkazov sa týkala zdaňovacieho obdobia augusta 2017 správny súd so žalobcom
súhlasil pokiaľ ide o jej textáciu, ale jej nedôvodnosť konštatoval s argumentáciou, že požadované
doklady sa týkali aj kontrolovaného zdaňovacieho obdobia september 2017. S odkazom na § 24
ods. 4 Daňového poriadku predložené doklady správny súd považoval za relevantné dôkazy v
kontrolovanom zdaňovacom období. Skonštatoval pasivitu žalobcu, ktorý na výzvy správcu dane na

predloženie dôkazov nereagoval a rovnako skonštatoval, že žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú
uskutočnené zdaniteľné plnenia fakturované dodávateľom žalobcu admass SK v mesiaci september
2017. Správny súd preto skonštatoval, že záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca bol v
rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2017 nečinný a neposkytol správcovi dane
požadované doklady a dôkazy je v súlade so zisteniami a dôkazmi zabezpečenými správcom dane

v rámci daňovej kontroly. Podľa správneho súdu žalobca uvedené doklady ani na opakované výzvy,
ktoré boli jednoznačne formulované aj ku daňovej kontrole za obdobie september 2017, nepredložil.
Nepredložil ani iné, správcom dane nešpecifikované doklady, ktoré by preukazovali reálnosť dodaní, a
preto podľa správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno v tejto súvislosti.
8. Podľa správneho súdu žalobca nepredložil dôkazy ani po doručení výzvy č. 102143193/2018 zo

dňa 05.11.2018 na predloženie dôkazov k daňovej kontrole za zdaňovacie obdobe september 2017.
V tejto výzve mal správca dane špecifikovať zoznam 55 faktúr, ktorých pravdivosť žiada preukázať
predložením dokladov. Takéto doklady neboli podľa správneho súdu do ukončenia daňovej kontroly
žalobcom poskytnuté.
9. Vo vzťahu k námietke nevykonania výsluchu konateľa admass SK, pána Jozefa Pitka, napriek

požiadavke žalobcu, správny súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane upovedomil žalobcu
o tom, že na žiadosť samotného pána Pitka bude jeho výsluch vykonaný dožiadaným Daňovým
úradom Košice (dožiadanie č. 101623302/2018 zo dňa 20.08.2018). Tento výsluch sa mal uskutočniť
dňa 10.10.2018, o čom bol upovedomený aj žalobca. Svedok dňa 09.10.2018 telefonicky informoval
Daňový úrad Košice, že sa z dôvodu práceneschopnosti výsluchu nezúčastní. Správca dane opakovane

predvolal svedka na výsluch na deň 15.11.2018, o čom bol informovaný aj žalobca. Pán Pitko
znovu telefonicky informoval správcu dane dňa 12.11.2018 o nemožnosti jeho účasti z dôvodu
práceneschopnosti. Na základe uvedeného Daňový úrad Košice uviedol, že sa mu nepodarilo svedka
vypočuť (odpoveď na dožiadanie č. 639598/2018 zo dňa 15.11.2018). Následné rozhodnutie správcu
dane o nevykonaní samostatného výsluchu svedka v rámci predmetnej daňovej kontroly a použitie

zápisníc z iných výsluchov totožného svedka k obchodnej činnosti spoločnosti admass SK, ktoré boli
vykonané v rámci iných daňových kontrol (hoc aj iných daňových subjektov), je podľa správneho súdu
v súlade s priestorom, ktorý správcovi dane poskytuje zákon.
10. K námietke neuskutočnenia miestneho zisťovania správny súd zistil jeho realizáciu, k čomu poukázal
na zo zápisnice z miestneho zisťovania č. 101888367/2018 zo dňa 25.09.2018.

11. Ani v postupe správcu dane, ktorý po oznámení, že sa konateľ žalobcu nezúčastní z dôvodu
práceneschopnosti prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu, vykonal toto prerokovanie v jeho
neprítomnosti, spísal o tom zápisnicu a vydal prvostupňové rozhodnutie, nevidel správny súd rozpor sozákonom. Uviedol, že žalobca mal postupovať podľa § 68 ods. 3 druhá veta Daňového poriadku a zvoliť
si za účelom prerokovania jeho pripomienok zástupcu.
12.Správnysúdmalpopreštudovaníadministratívnehospisuzapreukázané,ženapadnutérozhodnutia

správnych orgánov netrpia ani vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť či nedostatok dôvodov a
námietku žalobcu o všeobecnom odôvodnení napadnutých rozhodnutí nepovažoval za dôvodnú. Podľa
správneho súdu skutkové a právne dôvody pre dorubenie dane sú vo vzťahu ku všetkým faktúram
dodávateľa admass SK rovnaké - žalobca nepreukázal vo vzťahu k žiadnemu zdaniteľnému plneniu
uvedenému na predmetných 55 faktúrach, že mu predmet dane dodal dodávateľ na nich uvedený

a nepreukázal ani priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných plnení s uskutočnenými
zdaniteľnýmiobchodmižalobcu,čímnesplnilpodmienky§49ods.1a2zákonaoDPH.Podľasprávneho
súdu žalobca nepredložil žiadne vecné dôkazy ani k jednej faktúre, k plneniam a ani k osobám, ktoré
mali plnenia realizovať/vykonávať.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

13. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), f) SSP. Navrhol, aby kasačný súd vydal rozhodnutie,
ktorým zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie.
14. Sťažovateľ v časti I., II. a III. kasačnej sťažnosti zosumarizoval výsledky administratívneho konania

vedeného pred správcom dane a žalovaným, a uviedol svoj nesúhlas s napadnutým rozsudkom.
Nesúhlasí so záverom správneho súdu, že sťažovateľ nemal predložiť dôkazy ani po doručení výzvy zo
dňa 05.11.2018 na predloženie dôkazov. Má za to, že predložil správcovi dane doklady k výkonu daňovej
kontrolydňa01.12.2017(internépredpisytýkajúcesaprípravsúťažnýchvozidiel,všetkyzmluvyvzmysle
predložených faktúr, licenciu súťažiaceho pretekára a písomné vyjadrenie k celej podnikateľskej činnosti

sťažovateľa).Tietobolidoručenévsúvislostiskontrolouviacerýchzdaňovacíchobdobí,pričompoukázal
na kópie zmlúv uvedené v protokole. Má za to, že správcovi dane predložil všetky doklady, ktorými mal
disponovať, účtovníctvo spoločnosti, knihu prehľadu sezóny 2017, fotodokumentáciu a rozpis partnerov
a jazdcov. Za účelové považuje tvrdenie správcu dane, že nespolupracoval pri daňovej kontrole. Mal
za to, že správca dane nekonkretizoval, ktoré konkrétne doklady mu neboli predložené, a uvádza ich

iba vo všeobecnej rovine.
15. K výzve správcu dane č. 102143193/2018 zo dňa 05.11.2018 na predloženie dôkazov k daňovej
kontrole za zdaňovacie obdobe september 2017 sťažovateľ uviedol, že všetky doklady predložil
v priebehu daňovej kontroly. Má za to, že doklady o úhrade nie sú relevantné pre posúdenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Má za to, že požadovaný opis zdaniteľných plnení

vyplýval už z obsahu predmetných faktúr. K postupu správcu dane pri preukazovaní tvrdených
skutočností uviedol, že správca dane bol povinný uviesť, akým spôsobom mal sťažovateľ sporné
skutočnosti preukázať. Porušenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku sťažovateľ vzhliadol v tom, že
správca dane iba všeobecne konštatoval, že sťažovateľ dôkazy nepredložil. Odôvodnenie rozdielu dane
považuje sťažovateľ za nedostatočné, pričom má za to, že je potrebné odôvodnenie vo vzťahu ku každej

zo sporných faktúr, k čomu protokol obsahuje iba všeobecné odôvodnenie.
16. Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením správcu dane o neunesení jeho dôkazného bremena, nakoľko
správcadanesťažovateľovipripísaldôkaznúnúdzuzaskutočnosti,ktorénetvorilijehodôkaznébremeno
a závery správcu dane vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi admass SK nemali podľa sťažovateľa
oporu vo vykonanom dokazovaní. Má za to, že správca dane mal jednoznačným spôsobom preukázať

skutočnosti vo vzťahu k jeho pochybnostiam. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžf/1/2011 z 15.03.2011 ohľadom vyčerpania dôkazného bremena predložením faktúry.
17. Sťažovateľ má za to, že správca dane bol na základe vyjadrenia sťažovateľa k protokolu povinný
v rámci vyrubovacieho konania vykonať dokazovanie, ktorého nevykonaním došlo podľa sťažovateľa k
porušeniu § 63 ods. 3 Daňového poriadku.

18.SťažovateľpoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžfk/47/2017vo
vzťahu k správnej úvahe, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 1Sfk/52/2021
k nemožnosti odmietnuť odpočítanie dane pri deklarovanom dodaní tovaru v rámci subdodávateľského
reťazca, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14 GST-PPHU STEHCEMP k nepreukázaniu
skutočného dodávateľa tovaru, a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 k

neúmernému prenášaniu dôkazného bremena. Postup správcu dane a žalovaného má za rozporný s
uvedenými rozhodnutiami.
19. Sťažovateľ namietal i vo vzťahu k nevykonaniu výsluchu konateľa deklarovaného dodávateľa
admass SK, ktorého navrhol vypočuť ako svedka vo vyrubovacom konaní a voči použitiu zápisníc ojeho výsluchu z iných konaní. Sťažovateľ požadoval vypočutie svedka, avšak správca dane tento dôkaz
nevykonal.
20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 27.05.2024 navrhol kasačnú ťažnosť zamietnuť.

Má za to, že zo strany sťažovateľa správcovi dane neboli predložené také dôkazy a doklady, ktoré by
preukazovali dodanie deklarovaným spôsobom. Správca dane špecifikoval zoznam 55 faktúr, ktorých
pravdivosť žiada preukázať predložením dokladov, takéto doklady neboli poskytnuté a sťažovateľ podľa
žalovaného vedel, aké doklady správca dane požaduje. Sťažovateľ uvedené doklady ani na opakované
výzvy nepredložil a nepredložil ani iné, správcom dane nešpecifikované doklady, ktoré by preukazovali

reálne dodanie. Preto podľa žalovaného sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tejto súvislosti.
21. Podľa žalovaného skutkové a právne dôvody pre dorubenie dane sú vo vzťahu ku všetkým faktúram
deklarovaného dodávateľa admass SK rovnaké - sťažovateľ nepreukázal vo vzťahu k žiadnemu
zdaniteľnému plneniu uvedenému na predmetných 55 faktúrach, že mu predmet dane dodal dodávateľ
na nich uvedený a nepreukázal ani priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných plnení
s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi, čím nesplnil podmienky§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Sťažovateľ nepredložil žiadne vecné dôkazy ani k jednej faktúre, k plneniam a ani k osobám, ktoré
mali plnenia realizovať/vykonávať a súvisiace závery správneho súdu podľa žalovaného sťažovateľ
nevyvrátil.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s §

452 ods. 1 SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že
podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a včas. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému
rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

23. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom prípade bolo, či
sťažovateľ dostatočným spôsobom preukázal splnenie podmienok odpočítania dane, a teda či uniesol
svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní, ktoré na ňom spočinulo v primeranom rozsahu. Zo strany
kasačného súdu bolo potrebné zaujať právny názor predovšetkým k otázke splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo strany sťažovateľa, k procesu výkonu daňovej

kontroly a k procesu dokazovania.
24. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli právne obdobné, skutkovo
súvisiace veci identických účastníkov konania, týkajúce sa iných zdaňovacích období a v podstate
rovnakého skutkového stavu. V uvedených konaniach Najvyšší správny súd SR rozhodol napríklad
rozsudkami sp. zn. 4Sfk/7/2025 zo dňa 20.03.2025 (deklarované dodanie služieb totožným dodávateľom

admass SK, zdaňovacie obdobie apríl 2017) a sp. zn. 2Sfk/58/2023 zo dňa 26.11.2024 (deklarované
dodanie služieb dodávateľom Focus JP s.r.o., zdaňovacie obdobie jún 2018), argumentáciu sťažovateľa
vyhodnotiac ako nedôvodnú.
25. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už

len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd preto v súlade
s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 4Sfk/7/2025 zo dňa 20.03.2025. S týmto rozsudkom kasačného súdu sa konajúci senát
stotožňuje, naň poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza:

„64. Všeobecne je možné konštatovať, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty
splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.
Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie
splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva
správca dane, pričom však daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehudaňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom.
65. Sťažovateľovi vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 bol dôsledkom

záverusprávcudane,žezostranydaňovéhosubjektu(sťažovateľa)nebolopreukázanéprijatietovarova
služieb podľa päťdesiatich faktúr (označené ako č. 10170068 až 10170117) od na faktúrach uvedeného
dodávateľa obchodnú spoločnosť admass SK s.r.o.
66. Predmetom plnenia podľa z uvedených faktúr mal byť tovar a služby súvisiace s prevádzkou
motorových vozidiel. Správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie

obdobie apríl 2017, pretože vykonaným dokazovaním boli zistené porušenia § 51 ods. 1 v nadväznosti
na § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o DPH"), nakoľko nebol reálne preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 v nadväznosti
na § 8 a § 9 zákona o DPH z titulu dodania tovaru alebo služby v tuzemsku deklarovaným dodávateľom
admass SK s.r.o., a teda nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane.
67. Pokiaľ správca dane mal v konaní za preukázané, že spoločnosť admass SK s.r.o. nemala žiadnych

zamestnancov, nemala žiadny majetok a ani priestory na podnikanie, teda nedisponovala žiadnym
materiálno technickým vybavením, takéto zistenia samy o sebe neodôvodňujú odmietnutie práva na
odpočet dane. Kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ aj by nebolo plnenie poskytnuté sťažovateľovi
skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach, samotná takáto skutočnosť ešte nepostačuje
na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca nárok. (rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci C

-18/13, bod 31, 32).
68. Daňové orgány pri vyrubovacom konaní majú na výber z dvoch alternatív právneho posúdenia, ktoré
závisí od skutočného stavu veci zisteného pri daňovej kontrole.
69. Pokiaľ by sa v konaní nepreukázalo (k dôkaznému bremenu neskôr), že zdaniteľné obchody vôbec
prebehli, alebo by sa zistilo, že plnenia deklarované daňovým subjektom sa u neho nenachádzajú,

resp. nezanechali žiadnu stopu svojej existencie, alebo z dôkazov produkovaných daňovým subjektom
nevyplýva existencia materiálneho plnenia, správca dane by mohol uzavrieť, že daňovému subjektu
tovar alebo služby neboli nikdy dodané. Zároveň by potom bolo namieste konštatovať, že daňový subjekt
preukazne nebol súčasťou reálnych plnení, z ktorých si uplatňoval odpočet dane. Za určitých okolností
by bolo možné tiež tvrdiť, že daňový subjekt bol súčasťou tvrdených obchodných vzťahov, ktoré ako

celok vytvorili umelú situáciu, ktorej (jediným) cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH
zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a daňovému subjektu by
bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH uplatnenej z dodávateľskej (prijatej) faktúry.
70. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak daňový subjekt bol
pritom súčasťou obchodu (alebo reťazca obchodov), v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna

z osôb poskytujúcich zdaniteľné plnenia z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti,
v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť daňovému subjektu právo odpočítať hodnotu splatnej
alebo zaplatenej DPH, avšak len za predpokladu, že tieto orgány objektívne preukázali, že daňový
subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou
daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu

dodávateľského reťazca. (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében
a Dávid, čl. 50)
71. Zo žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány vychádzali z tvrdenia, že v daňovom
konaní nebolo preukázané, že sťažovateľ nadobudol tovar a služby od dodávateľa označeného na
predložených faktúrach, z ktorých si v príslušných zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet

DPH. Tým, že sťažovateľ nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb, nesplnil podmienku práva na
odpočítanie dane podľa zákona o DPH. V danom prípade teda nešlo teda o situáciu, kedy by daňové
orgány tvrdili, že žalobcom boli prijaté tovary alebo služby, avšak deklarované plnenia v určitom ohľade
obsahovo nekorešpondujú.
72. „Danˇovy´ subjekt ma´ v danˇovom konani´ dve za´kladne´ povinnosti: povinnostˇ tvrditˇ a povinnostˇ

svoje tvrdenia doka´zatˇ. Forma´lne sa obe tieto povinnosti realizuju´ tak, zˇe danˇovy´ subjekt poda
´ riadne vyplnene´ danˇove´ priznanie (povinnostˇ tvrditˇ), pricˇom spolu s ni´m predlozˇi´ spra´vcovi
dane pi´somne´ doklady, ktore´ je podlˇa pra´vnych predpisov povinny´ viestˇ (do^kazna´ povinnostˇ).
Takto si danˇovy´ subjekt splni´ svoje povinnosti v danˇovom konani´, teda aj povinnostˇ do^kaznu´. Ak
vsˇak spra´vca dane pri preverovani´ uvedeny´ch pi´somny´ch podkladov preuka´zatelˇne spochybni

´ vierohodnostˇ, pravdivostˇ alebo u´plnostˇ do^kazov predlozˇeny´ch danˇovy´m subjektom, potom
mozˇno konsˇtatovatˇ, zˇe spra´vca dane splnil svoju do^kaznu´ povinnostˇ a v takom pri´pade je
opa¨tˇ len na danˇovom subjekte, cˇi predlozˇeni´m alebo navrhnuti´m dˇalsˇi´ch do^kazov vyvra´ti
spochybnenie jeho po^vodny´ch do^kazov spra´vcom dane. Ty´mto spo^sobom docha´dza v procesedokazovania v danˇovom konani´ k presu´vaniu do^kazne´ho bremena medzi spra´vcom dane a danˇovy
´m subjektom, cˇo predstavuje prakticke´ vyjadrenie kombina´cie uplatnˇovania za´sady vyhlˇada´vacej
a za´sady prejednacej" (rozhodnutie U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. I. U´S 377/2018 zo

dnˇa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. U´S 401/09 zo dnˇa 16. decembra 2009).
73. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

74. Nepostacˇuje preto predlozˇitˇ faktu´ru a dodacie listy. Pokiaľ spra´vca dane nadobudne na za
´klade nedostatku predložených dôkazov alebo na základe v konaní vykonany´ch do^kazov do^vodnu
´ pochybnostˇ o uskutocˇneni´ deklarovane´ho zdanitelˇne´ho plnenia, je oprávnený vyzvať danˇovy´
subjektnapredlozˇeniedˇalsˇi´chdo^kazov.Ty´mtosanadaňovýsubjektprena´sˇado^kazne´bremeno.
Vsu´ladesvysˇsˇieuvedeny´mkasacˇny´su´dkonsˇtatuje,zˇepokialˇdaňovýorgánvdanˇovomkonani´
vzniesolpochybnostiosplneni´podmienokuplatnene´hopra´vanaodpocˇi´taniedane,bolodo^kazny´m

bremenom stˇazˇovatelˇa tieto pochybnosti vyvra´titˇ budˇ priamo predlozˇeni´m relevantny´ch do^kazov
alebo na´vrhom vykonania dˇalsˇi´ch do^kazov.
75. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane
je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či
predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou

uvedenou na faktúre je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nebolo uskutočnené, potom len formálna existencia faktúry, ako aj ďalších
listinnýchdôkazov,napr.dokladovozaplateníalebododacíchlistov,niejepredpokladompreodpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH. Pri preukazovani´ je vy´znamny´ aj charakter zdanitelˇne´ho plnenia.
76. Odpočítanie dane je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania

zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie
dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky. Daňový subjekt musí preukázať, že
faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, odrážajú realizované plnenie.
Len pokiaľ nad všetky pochybnosti zodpovedá predložená faktúra reálnemu plneniu, možno akceptovať
na základe nej odpočítanie dane.

77. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že daňovým subjektom predložené písomnosti
naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať
za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami môže dôvodne spochybniť, že
zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane
má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a doplneným dokazovaním odstrániť

vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt
na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom
má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.
78. Konateľ sťažovateľa správcovi dane počas daňovej kontroly uviedol, že obchodná činnosť
daňového subjektu je zameraná na stavbu a prevádzkovanie súťažných motorových vozidiel, reklamno-

propagačnú činnosť v oblasti automobilového športu. Konateľ sťažovateľa uviedol, že samotný
sťažovateľ nemá žiadnych zamestnancov, ale prenajíma si ich od obchodnej spoločnosti L sport s.r.o.,
ktorej je konateľ sťažovateľa zamestnancom. Sťažovateľ nevlastní investičný majetok ani skladové
priestory, prenajíma si ich tiež od L sport s.r.o.
79. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane počas daňovej kontroly vykonal množstvo

úkonov, pričom sťažovateľ riadne neodpovedal už na základné požiadavky na preukázanie skutočností
majúcich vplyv na správne určenie dane, resp. na požiadavku preukázať existenciu dodaní uvedených
na vyššie spomenutých päťdesiatych faktúrach vystavených sťažovateľovi spoločnosťou admass SK
s.r.o.
80. Po oznámení o začatí daňovej kontroly vyzval správca dane sťažovateľa o predloženie (doplnenie)

dokladov za zdaňovacie obdobie apríl 2017 výzvou č. 100936534/2018/9104401/Ris. Bol vyzvaný na
predloženie dôkazov preukazujúcich plnenie v zmysle zmluvy o technickom zabezpečení športových
motorových vozidiel uzavretou medzi sťažovateľom a spoločnosťou admass SK s.r.o. dňa 02.02.2017,
ďalej doklady k zmluve o nájme nebytových priestoroch uzavretej medzi prenajímateľom L šport s.r.o.
a sťažovateľom, k zmluve o podnájme nebytových priestorov medzi sťažovateľom a podnájomníkom

admass SK s.r.o., k zmluvám o nájme športových vozidiel uzatvorených medzi prenajímateľom L
šport s.r.o. a sťažovateľom, k zmluvám o nájme sprievodných motorových vozidiel uzatvorených medzi
prenajímateľom L šport s.r.o. a sťažovateľom. Sťažovateľ požadované dôkazy a doklady nepredložil.
Správca dane vydal opakovanú výzvu na predloženie dokladov č. 101069715/2018/9104401/RisSťažovateľ však požadované doklady nepredložil. V zmysle uvedenej výzvy sa dňa 06.06.2018
konateľ sťažovateľa spolu so zástupcom dostavili k správcovi dane, o čom bola spísaná zápisnica
č. 101112769/2018/9104401/Ris. Na ústnom pojednávaní bola sťažovateľom predložená „Smernica

ošetrovania pretekárskeho vozidla Ford Fiesta R5" a okrem toho žiadne správcom dane požadované
alebo ďalšie doklady. Podľa opatrenia v spísanej zápisnici mal sťažovateľ predložiť doklady do 8
dní. Sťažovateľ však požadované doklady nepredložil. Sťažovateľovi požiadal o predĺženie lehoty
na predloženie dokladov. Miesto dokladov však sťažovateľ prostredníctvom zástupcu zaslal dňa
09.07.2018 správcovi dane podanie, v ktorom namietal, že mu po prevzatí zastupovania nebol

stanovený termín na nahliadnutie do spisu, namietal nezhodu zápisnice z ústneho pojednávania so
zápisnicou zo dňa 06.06.2018, namietal, že opakovane žiadal o vykonanie miestneho zisťovania v
prevádzkarni sťažovateľa, pričom uzavrel, že podľa jeho názoru boli správcovi dane pre potreby daňovej
kontroly predložené všetky relevantné dôkazy. Žiadne ďalšie doklady sťažovateľ alebo jeho zástupca
správcovi dane nepredložili. Správca dane vydal dňa 12.07.2018 oznámenie č. 101343353/2018, že
dňa 30.07.2018 si môže sťažovateľ uplatniť svoje právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku,

vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly, ktoré zaslal splnomocnenému
zástupcovi sťažovateľa. Zásielka sa vrátila neprevzatá v odbernej lehote.
81. Sťažovateľ, hoci tvrdil opak, nepredložil správcovi dane žiadne relevantné doklady. „Smernica
ošetrovaniapretekárskehovozidlaFordFiestaR5"niejedôkazomododanísťažovateľovifakturovaných
služieb. Takýmto dôkazom (bez pochybností) neboli ani zmluvy predložené sťažovateľom, pričom

správca dane upozornil sťažovateľa na konkrétne vady zmlúv a žiadal výzvami na doplnenie
dokladov. Žiadne ďalšie doklady však sťažovateľ nepredložil správcovi počas daňovej kontroly, ani
vo vyrubovacom konaní ani v konaní o opravnom prostriedku. V konečnom dôsledku sťažovateľ
neprodukoval žiadny dôkaz alebo argumentáciu osvedčujúcu reálnosť sporného dodania tovaru a
služieb ani počas súdneho konania a zotrval len na spochybňovaní záverov daňových orgánov a svojej

dôkaznej povinnosti tvrdiac, že zaťažovala daňové orgány.
82. K sťažovateľom sporovanej otázke dôkaznej povinnosti kasačný súd poukazuje na ustálený právny
názor opierajúci sa aj o rozhodovaciu činnosť ústavného súdu prezentovaný napríklad v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018 alebo v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014 z 26. marca 2015, z ktorého vyplýva, že: „splnenie podmienok na uplatnenie

práva na odpočítanie dane" preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len
v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu
faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší
súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009
z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z

odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 v spojení s
§ 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno
na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a
splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a
ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene

a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktoromleží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený".
83. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok NS SR 1Sžf/52/2016 zo dňa 28.11.2017, bod 18:

„Daňový subjekt v procese správy daní (t. j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti,
ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku), okrem iného
že vykonal ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho
práva k tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH), v rozsahu,
kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov (§ 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o

účtovníctve) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona
o DPH). Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej
správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok
preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor") prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť

zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto
použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH."
84. Na druhej strane však treba pripomenúť, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne
a nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvekskutočností, teda i ohľadne tých, ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Podľa Najvyššieho
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/1/2011 vo veci Iron Club: „...daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné
bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy

s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa.
Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov
znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov,
ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného
dokazovania." Taktiež Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžf 1/2010 (I. Gergelová c/a Daňové

riaditeľstvo SR „Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a
obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií".
85. Preuka´zanie materia´lnej existencie zdanitelˇne´ho plnenia a jeho pouzˇitie platiteľom dane na
uskutocˇnˇovanie zdanitelˇny´ch plneni´ je esencia´lnou podmienkou pre odpocˇi´tanie dane. V danom
pri´pade však sťažovateľ nepreuka´zal fyzicku´ existenciu tovaru alebo plnenie služieb nadobudnutých
podľa predložených faktúr, cˇi´m vedome nevyvra´til do^vodne´ pochybnosti vyply´vaju´ce z indi´cii´

spochybňujúcich materiálnu existenciu ním tvrdených obchodov vyslovených daňovými orgánmi.
86. Pokiaľ sťažovateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 377/2018 - 53 zo
dňa 14.11.2018 (ods. 21 odôvodnenia tohto rozhodnutia) tvrdiac, že zo strany daňového úradu je
možné spochybniť vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených ku daňovej kontrole
daňovým subjektom, avšak splnenie dôkaznej povinnosti na strane daňového orgánu sa spájajú

až s preukázateľným spochybnením dôkazov predložených daňovým subjektom, je v podmienkach
posudzovaného prípadu nutné konštatovať, že sťažovateľ bol už od začatia daňovej kontroly a potom
v priebehu daňového konania pasívny a k obchodom s dodávateľom admass SK s.r.o. nepredložil
okrem vyššie uvedených dokladov, ktorých hodnoteniu sa kasačný súd venoval v ods. 75 odôvodnenia
tohto rozhodnutia, žiadne také dôkazy, ktoré by verifikovali pravdivosť údajov v daňovom priznaní a

skutočnosti majúce podstatný vplyv na správne určenie dane.
87. Rovnako nesprávne sťažovateľ poukázal na rozhodnutie NS SR Sp. Zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa
15.03.2011(ods.23odôvodneniatohtorozhodnutia),nazákladektoréhosadôkaznébremenopresúvaz
daňového subjektu na správcu dane pokiaľ daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia,
má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných

tovarov a služieb od dodávateľa. V danom prípade nebol sťažovateľ oprávnený tvrdiť, že vo vzťahu k
tvrdeným obchodom s dodávateľom admass SK s.r.o. vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Nepredložil
totiž správcovi dane žiaden dôkaz o tom, že niekedy disponoval ako vlastník na faktúrach uvedeným
tovarom alebo že prijal na faktúrach uvedené služby. Nie akékoľvek dodanie, ale len to, ktoré je
presne špecifikované vo faktúre, možno akceptovať ako daňovo odpočítateľný náklad. Preto hoci nebol

spochybnený právny vzťah medzi sťažovateľom a spoločnosťou admass SK s.r.o., ktorý vyplýval zo
zmluvy o technickom zabezpečení športových motorových vozidiel medzi nimi uzavretej, sťažovateľ
nepredložil dôkazy o tom, že došlo v čase rozhodnom pre posúdenie veci k reálnemu plneniu z tejto
zmluvy, na základe ktorej by došlo k zdaniteľným plneniam, zmluvnému dodávateľovi by vznikla daňová
povinnosť a z toho odvodené právo sťažovateľa na odpočítanie dane.

88. Kasačný súd sa nestotožnil ani s kasačnou námietkou ohľadom aplikácie rozsudku Najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 1Sfk/52/2021 zo dňa 28.09.2023 vychádzajúceho z právnych záverov
rozhodnutia súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 VIKINGO. Pre aplikáciu sťažovateľom
deklarovaných právnych záverov vyplývajúcich z uvedených rozhodnutí nebol splnený fundamentálny
predpoklad - preukázanie reálneho uskutočnenia dodania tovaru alebo služby. V podmienkach súdenej

veci nebolo právne významné, či sa dodávateľ sťažovateľa alebo jeho prípadný dodávatelia zúčastnili na
konaní v rozpore s právnymi predpismi týkajúcimi sa DPH, alebo či tovar alebo služby skutočne mohol
dodať dodávateľ uvedený na sporných faktúrach a nebolo ani podstatným, či právo na odpočítanie dane
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Aj z rozhodnutí, na ktoré poukazoval sťažovateľ
vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový

subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a
dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre
potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. V danom prípade, ako už kasačný súd uviedol vyššie,
sťažovateľ nepreukázal, že disponuje materiálnou existenciou plnenia.
89. Z tých istých dôvodov nebolo na mieste argumentovať ani potrebou vykonania tzv. Axel Kittel testu,

keďže aj ten sa vzťahuje na posúdenie účasti na daňovom podvode alebo zneužití práva, kedy konanie
daňového subjektu in fraudem legis je postavené na existencii zdaniteľného plnenia.
90. Kasačný súd je toho názoru, že predovšetkým pasivita sťažovateľa počas daňového konania
mala za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci a konštatovanie daňových orgánov, ženepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti o existencii materiálneho naplnenia tvrdeného dodania
sťažovateľovi uvedeného na dodávateľských faktúrach. Iba pokiaľ by bol sťažovateľ v konaní dostatočne
súčinný a predložil by dôkazy požadované správcom dane, bolo by možné uvažovať o presune dôkaznej

povinnosti zo sťažovateľa na správny orgán. Nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, či vôbec a
od ktorého (aj iného) dodávateľa daňový subjekt tovar alebo služby prevzal, alebo akým spôsobom
ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba
boli daňovému subjektu dodané. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre
uplatnenie odpočtu dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,

musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom
na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm,
nie sú predpokladom pre uznanie odpočtu dane.
91. Správca dane vykonal aj preverovanie dodávateľa sťažovateľa nahliadnutím do protokolu z daňovej
kontrolyvykonanejzaaugust2017.Podkladyzabezpečenésprávcomdaneudodávateľasťažovateľasa

týkali aj zmluvy o technickom zabezpečení športových motorových vozidiel uzavretej so sťažovateľom,
pričom bol vypočutý konateľ dodávateľa, bolo vykonané miestne zisťovania a preverený reťazec
obchodných partnerov. U dodávateľa sťažovateľa bolo na základe kontroly konštatované, že ním
deklarované dodania (zdaniteľné obchody) odberateľom uvedené na odberateľských faktúrach neboli
preukázané. Podľa vyjadrenia konateľa admass SK s.r.o. jediným odberateľom admass SK s.r.o. mal byť

sťažovateľ, ktorého konateľa pozná podľa vlastných slov veľmi dlho, účtovníctvo admass SK s.r.o. viedl
manželka konateľa sťažovateľa, podávala aj daňové pronania a kontrolné výkazy. Hodným zreteľa bolo i
to,žekonateľadmassSKs.r.o.akojedinéhosubdodávateľaprepotrebyplneniazmluvysosťažovateľom
uviedol spoločnosť JPL FINANCIAL HOLDING Ltd., sídliacu v Londýne, Spojené kráľovstvo Veľkej
Británie a Severného Írska, pričom však nemal ani základné poznatky o dodávanom predmete dodávok,

nepoznal osobne ani neoznačil menom žiadneho zástupcu subdodávateľa, nepreveril si spoločnosť či
zastupujúce osoby a nepredložil ani žiadnu zmluvu so subdodávateľom.
92. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí
daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane
došlo. Isteže môže nastať situácia, kedy z rôznych dôvodov dodávatelia alebo subdodávatelia

nevedia preukázať dodanie tovaru alebo služby a tým vznik daňovej povinnosti, ktorá následne u
kontrolovaného daňového subjektu podmieňuje právo na odpočítanie dane. Môže nastať situácia,
že dodávatelia alebo subdodávatelia kontrolovaného daňového subjektu sú nekontaktní alebo inak
porušili právne predpisy týkajúce sa DPH (napr. nepodali daňové priznanie). Už samotné zistenie
skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov nevedia preukázať pôvod tovaru alebo

služby, spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov
a deklarovaných v jeho daňovom priznaní. V takom prípade je povinnosťou kontrolovaného daňového
subjektupredložiťdaňovémuorgánudostatokdôkazov,ktorépotvrdianímtvrdené(reálne)uskutočnenie
obchodu (zdaniteľného plnenia).
93. Podnikateľ má okrem bežných daňových dokladov a účtovných dokladov byť schopný preukázať

aj inými dôkazmi, že k obchodu došlo deklarovaným spôsobom a v tvrdenom rozsahu. Podnikateľ
pri svojej činnosti má dbať na to, aby reálnosť obchodu vedel preukázať aj po ukončení obchodu v
budúcnosti, napr. pred daňovými orgánmi. Pokiaľ uzatvára reálny a korektný obchod, nepochybne na
jeho zabezpečenie vykonáva aj potrebnú hmatateľnú aktivitu. Potom celkom isto spomínanými dôkazmi
do budúcna disponuje. Kasačný súd má na mysli, že je rozumné sa domnievať, že činnosť podnikateľa

konajúceho s očakávanou (bežnou) podnikateľskou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je
hodnota obchodu relatívne vysoká (nie bagateľná), čo bolo deklarované aj v posudzovaných dodávkach,
v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň nejakej) komunikácie medzi zmluvnými stranami, bude
zaznamenaná (archivovaná) a zanechá jasnú hmatateľnú stopu buď v podobe elektronickej alebo
písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných podkladov o procese obstarania, ďalšieho

spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom predmete jednotlivých dodávok.
94. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o forme rozsahu a iných vlastnostiach
tovaru a služby alebo o oboznámení sa s požiadavkami obchodných partnerov pred a počas realizácie
obchodu alebo o koordinácii jednotlivých úkonov medzi sťažovateľom, jeho dodávateľom a tiež medzi
dodávateľom sťažovateľa a jeho dodávateľmi. Uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov

len minimálny a predpokladá sa, že podnikateľ pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom
aj iných dôkazov, ktoré získal v priebehu realizovania svojich obchodov. Takéto dôkazy obozretný
podnikateľ uchováva po celú dobu, kedy by mohli byť jeho obchodné transakcie preverované, pretože
je povinnosťou daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnouopatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného
obchodu. Takýmto dôkazom je práve aj znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami
o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr.

listiny, elektronickú komunikáciu, fotodokumentáciu) o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt
nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu
štátu nebude daňový výdavok uznaný.
95. Pokiaľ ide o dôkazy o uskutočnenom obchode, tými by prirodzene nedisponoval len sťažovateľ,
ale musel by ich mať k dispozícii aj jeho dodávateľ, subdodávateľ prípadne odberateľ a boli by ich

daňovým orgánom predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že reálne so žalobcom v čase
rozhodnom pre posúdenie veci so žalobcom obchodovali, a teda by s rôznymi čiastkovými problémami
zodpovedajúcimi predmetnej problematike boli ako zúčastnené zmluvné strany konfrontované, pričom
to predovšetkým platí aj o priamom dodávateľovi žalobcu. Niet pochýb o tom, že osoby oprávnené konať
za uvedené subjekty by v prípade reálneho dodania jednotlivých služieb boli dostatočne informovaní
o obsahu jednotlivých zodpovedajúcich činnostiach vzťahujúcich sa na plnenie zmluvy a disponovali

dôkazmi o oprávnenosti fakturovať dodanú službu, pričom nie je dôvod pochybovať, že by takéto dôkazy
správcovi dane i predložili.
96. Kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o jeho predpoklad, že dôkazmi o uskutočnenom obchode
by disponoval aj dodávateľ (prípadne subdodávateľ) sťažovateľa, ten súvisel s kontextom podkladov,
ktoré zadovážili a zohľadnili daňové orgány v tejto konkrétnej veci a týkal sa skutočnosti, že okrem

sťažovateľa bola vykonaná daňová kontrola aj u jeho dodávateľa s vyššie opísaným výsledkom a tiež
z dôvodu, že išlo o prepojené obchodné spoločnosti (personálne, vlastnícky, sídlom). Bolo na mieste
predpokladať, že ak nedisponoval potrebnými dokladmi sťažovateľ, mohol nimi disponovať aspoň jeho
dodávateľ a daňové orgány by museli na tieto doklady prihliadať aj v predmetnom daňovom konaní.
Preto konštatovanie kasačného súdu nemožno vnímať tak, že by daňový subjekt akokoľvek zodpovedal

za porušenie povinností alebo podvodné konanie svojho dodávateľa, alebo že by malo mať vplyv na
uznanie práva na odpočítanie dane bez ďalšieho len to, že tovar alebo službu nedodal tvrdený dodávateľ
alebo subdodávateľ.
97. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vytýkal správnemu súdu, že sa nevysporiadal s tvrdením o
nedostatočne zistenom skutkovom stave, najmä za opodstatnený považoval návrh na vypočutie

bývalého konateľa dodávateľa sťažovateľa a návrh na vykonanie miestneho zisťovania v mieste
prevádzky u dodávateľa.
98. Správca dane v daňovom konaní vykonáva dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na
preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený
dôkazným bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia

zásada a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené
platiteľom,jetietoprerokovať,umožniťplatiteľoviichexistenciuzprávnevýznamnýchhľadískpreukázať,
pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V
okamihu,kedysprávcadanespochybnídôveryhodnosťúdajovvdaňovompriznaní,musídaňovýsubjekt
v daňovom konaní preukázať, že zdaniteľné obchody skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v podaných

daňových priznaniach.
99. Je potrebné zdôrazniť, že ohľadom uskutočnenia zdaniteľného plnenia je právne relevantným
dôkaz konvenujúci a nepriečiaci sa ostatným vo veci vykonaným dôkazom, pričom dôkazy potvrdzujúce
tvrdenia daňového subjektu musia zodpovedať kontext celého obchodu, dodávateľsko-odberateľského
vzťahu, nie len jeho časti. Akceptovať tvrdenia daňového subjektu možno len také, ktoré zodpovedajú

ním predloženým písomnostiam. V prípade neunesenia dôkazného bremena daňovým subjektom,
nemožno za preukázané považovať jeho tvrdenia, čo zároveň vylučuje prenesenie dôkaznej povinnosti
na daňové orgány."

26. Kasačný súd dopĺňa, že vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a daňovej kontrole za

zdaňovacie obdobie september 2017 v administratívnom spise žalovaného identifikoval dožiadanie č.
101623302/2018 zo dňa 20.08.2018 (čl. 47), ktorým obdobne správca dane požiadal Daňový úrad
Košice o predvolanie a vypočutie svedka pána Jozefa Pitka v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobia apríl 2017 (vec sp. zn. 4Sfk/7/2025), august 2017 a september 2017 (prejednávaná
vec) a informácia od Daňového úradu Košice o jeho neuskutočnení (čl. 50). V administratívnom

spise žalovaného sa nachádza výzva č. 100936534/2018/9104401/Ris zo dňa 11.05.2018 adresovaná
sťažovateľovi na predloženie vysvetlení a dôkazov k zmluvnej dokumentácii s dodávateľom admass
SK a k ním vystaveným faktúram (čl. 5). Rovnako sa v administratívnom spise žalovaného nachádza
i výzva č. 102143193/2018 zo dňa 05.11.2028 adresovaná sťažovateľovi na predloženie vysvetlenía dôkazov ku konkrétne špecifikovaným dodávateľským faktúram od dodávateľa admass SK (čl. 47),
na ktorú sťažovateľ reagoval odpoveďou doručenou správcovi dane 03.12.2018 (čl. 55). Sťažovateľ
v tejto odpovedi uviedol, že je spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri vykonávajúcou činnosť

samostatne,definovalčojepodnikaním,avšeobecnouodpoveďouododržiavanízákonaoDPHasvojim
presvedčením o správnom uplatnení si práva na odpočítanie dane. Požadované dôkazy a vysvetlenia
sťažovateľ správcovi dane nepredložil, a odkázal na už predložený prehľad sezóny 2017 a dôkazy, ktoré
mali byť predložené v priebehu daňovej kontroly. V administratívnom spise sa v tejto súvislosti nachádza
zmluvná dokumentácia uzavretá medzi sťažovateľom a spoločnosťou admass SK (čl. 4.14 - 4.16) a

Smernica ošetrovania Pretekárskeho vozidla Ford Fiesta R5 (čl. 18.1).

27. I v nadväznosti na vyššie uvedené sa konajúci senát s citovaným právnym posúdením obsiahnutým
v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/7/2025 zo dňa 20.03.2025
stotožnil. Podľa názoru konajúceho senátu tak možno súhlasiť so závermi správneho súdu, že
sťažovateľ skutočne nepredložil v daňovom konaní také dôkazy, ktoré by presvedčivo preukázali

splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane. Pochybnosti správcu dane vznesené počas
daňovej kontroly kasačný súd považuje za dôvodné a dostatočne podložené, v dôsledku čoho nie je
možné uzavrieť, že by bol sťažovateľ neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Správne orgány vo
svojich rozhodnutiach zistili skutkový stav, dôkazy riadne vyhodnotili a vysporiadali sa aj so všetkými
podstatnými námietkami sťažovateľa. Argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti nebola

spôsobiláspochybniťzáverysprávnehosúdu,ktorésúobsiahnutévodôvodnenínapadnutéhorozsudku.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

28. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 a § 168. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom
konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému, ktorý bol síce v konaní

úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné
dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.