Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Tos/33/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010625
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125010625.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
03.12.2025, v trestnej veci proti ods. A. B., o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, o
sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 31PP/31/2025 zo dňa
29.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 66 ods.
1 Tr. zákona a v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku odsúdeného A. B. podmienečne prepustil z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica, sp.
zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 24.02.2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 1To/22/2010 zo dňa 14.02.2011 a v spojení s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 22.05.2015 vo výmere 15 (rokov) a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 68 ods. 1
veta druhá Trestného zákona nariadil nad odsúdeným probačný dohľad vo výmere 3 (tri) roky. Podľa
§ 68 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 51 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona mu uložil obmedzenie

spočívajúce v zákaze akéhokoľvek kontaktovania a stretávania sa so všetkými spolupáchateľmi a
spoluobvinenými z predmetnej trestnej činnosti prejednávanej vo veci Špecializovaného trestného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/3/2008 a všetkými členmi organizovanej skupiny v zmysle výroku
rozsudku Špecializovaného trestného súdu Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/3/2008 zo dňa 24.02.2009 z
č. l. 7138 spisu. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 51 ods. 4 Tr. zákona odsúdenému uložil počas
trvania probačného dohľadu povinnosť spočívajúcu v príkaze hodnoverným spôsobom probačnému a

mediačnému úradníkovi preukazovať zdroj svojho príjmu a podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona za
použitia § 51 ods. 4 písm. k/ Tr. zákona odsúdenému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Konštatoval, že odsúdený podal žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu, konštatoval
právoplatné rozhodnutia, na základe ktorých odsúdený trest vykonáva, ďalej konštatoval veľmi podrobne

podstatný obsah hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Prešov, podľa ktorej vo výkone trestu odňatia
slobody je prvýkrát, dodaný do výkonu trestu bol z cudziny dňa 30.10.2014, po absolvovaní pobytu v
nástupnom oddiele bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“ v rámci ústavu s maximálnym stupňom
stráženia. Správanie a vystupovanie menovaného bolo na požadovanej úrovni, vystupoval slušne,
autority rešpektoval, ústavný poriadok dodržiaval, k príslušníkom zboru, ako aj k obvineným sa správal
slušne, konflikty nevyvolával, pracovne zaradený nebol, kontakt s rodinou udržiaval, disciplinárne

odmenený ani disciplinárne potrestaný v ústave v Leopoldove nebol, dňa 26.01.2015 Špecializovaný
trestný súd v Pezinku nariadil príkaz na vzatie menovaného do výkonu väzby za účelom obnovykonania do Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, v ktorom
adaptácia na výkon väzby prebehla bez nedostatkov, kontakt s rodinou naďalej udržiaval, väzbu vykonal
v štandardnom režime, disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný počas výkonu väzby nebol.

Koniec väzby bol dňa 09.06.2015, kedy bol prevedený do výkonu trestu, vo výkone trestu sa odsúdený
adaptoval bez nedostatkov, dňa 10.07.2015 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, bol umiestnený do diferenciačnej skupiny
„C“, po krátkom pobyte v tomto ústave bol dňa 21.07.2015 premiestnený do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Ružomberok (ďalej len „ústav Ružomberok“) a umiestnený do diferenciačnej skupiny

„C“ v rámci ústavu s maximálnym stupňom stráženia, aj tam adaptácia odsúdeného prebehla plynulo.
Vo všeobecnosti správa konštatovala, že správanie odsúdeného, plnenie stanovených povinností a
rešpektovanie zákazov bolo v súlade s platnou legislatívou a na požadovanej úrovni až na dva menej
závažné nedostatky, kedy v júli 2017 použil neplatné poštové známky, v decembri 2017 prechovával u
seba vec, ktorá mu nepatrila, tie boli riešené pohovorom, od tohto obdobia sa jeho správanie zlepšilo
do takej miery, že mu bola dňa 07.08.2018 zmenená diferenciačná skupina na „B” v rámci ústavu

s maximálnym stupňom stráženia. Po zmene diferenciačnej skupiny bolo správanie a vystupovanie
odsúdeného na požadovanej úrovni až na jeden nedostatok z októbra 2020, kedy nezachoval zásady
slušného správania a vystupovania voči príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, nedostatok
bol vyriešený v kompetencii príslušného pedagóga, ďalej bolo správanie a vystupovanie odsúdeného
v súlade s internými predpismi, konfliktne sa neprejavoval, autority rešpektoval. Zapájal aj do činností

pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, bol členom krúžku fitnes, čítal časopisy a knihy, hrával
spoločenské hry, sledoval televízne vysielanie, bol členom viacerých diskusných skupín zameraných na
témy rasizmus a finančná gramotnosť, pravidelne sa zúčastňoval na viacerých prednáškach, kvízoch,
športových súťažiach, kultúrno zábavných činnostiach a besied ponúkaných v rámci kultúrnoosvetovej
činnosti, samoštúdiom sa zdokonaľoval v španielskom jazyku. Pracovne zaradený v maximálnom

stupni stráženia bol od augusta 2015 do marca 2022 na viacerých pracoviskách v rámci ústavu, úlohy
plnil včas, kvalitne a zodpovedne, za čo bol trikrát disciplinárne odmenený, kladne bola hodnotená
aj aktivita odsúdeného pri výkone činností zameraných na všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného,
ako sú pomocné a čistiace práce podľa potrieb ústavu, o tom svedčia viaceré kladné poznatky za
obdobie máj 2017 až január 2022. Kontakt s vonkajším svetom udržiaval prevažne prostredníctvom

korešpondencie, telefonátov a návštev. Počas výkonu trestu v maximálnom stupni stráženia bol trikrát
disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nemal, dňa 21.03.2022 bol rozhodnutím Okresného súdu
Ružomberok o zmene súdnej diferenciácie preradený z ústavu s maximálnym stupňom stráženia do
ústavu so stredným stupňom stráženia, po preradení pokračoval vo výkone trestu odňatia slobody v
ústave Ružomberok, bol zaradený do diferenciačnej skupiny „B”, adaptácia v strednom stupni stráženia

prebehla bez nedostatkov, negatívne sa neprejavoval, konfliktné správanie nebolo zaznamenané. Do
aktivít v rámci kultúrno-osvetovej a vzdelávacej činnosti organizovaných ústavom sa zapájal. V strednom
stupni stráženia bol od apríla 2022 do novembra 2024 zaradený na pracoviskách v ústave s dohľadom
Galmm a EASTERN SSS, pracovná morálka bola hodnotená kladne, podával stabilné pracovné výkony.
Mal návštevy a videonávštevy s rodičmi, manželkou, súrodencami, neterami a známymi. Bol štyrikrát

disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Dňa 13.11.2024 bol rozhodnutím Okresného
súdu Ružomberok o zmene súdnej diferenciácie preradený z ústavu so stredným stupňom stráženia
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a následne bol dňa 27.11.2024 premiestnený do oddelenia
výkonu trestu v Sabinove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov,
kde sa nachádza doposiaľ. Bola mu umiestňovacou komisiou stanovená diferenciačná skupina „B“,

jeho správanie a vystupovanie v tunajšom oddelení je za sledované obdobie vzorné, negatívne sa
neprejavuje, komunikuje slušne a svoje povinnosti si príkladne plní, príkazy a pokyny príslušníkov
Zboru väzenskej a justičnej stráže rešpektuje. Od januára 2025 je pracovne zaradený v rámci vnútornej
prevádzky s dohľadom ako pomocník v kuchyni, jeho pracovná morálka i dosahované pracovné
výsledky sú hodnotené kladne, bola mu za to udelená disciplinárna odmena v apríli 2025. Evidovaný

je kladný poznatok z augusta 2025 týkajúci sa činností zameraných na všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného. Kontakt s blízkymi realizuje. Do kultúrno-osvetových aktivít sa zapája aktívne, číta,
pravidelne športuje, je členom športovo-kombinovaného a akvaristického krúžku. V roku 2025 úspešne
absolvoval resocializačný program Vnímam i Teba - skupinový intervenčný program Zboru väzenskej
a justičnej stráže v rozsahu 40 hodín na zníženie rizika recidívy páchateľov trestnej činnosti po ich

prepustení tým, že sú konfrontovaní s následkami trestných činov vo vzťahu k potenciálnym i reálnym
obetiam ich trestnej činnosti, posilňuje ich schopnosť empatie a zvyšuje ich zodpovednosť voči obeti. V
rámci lekcií sa do skupinového diania zapájal, zadané domáce úlohy si plnil zodpovedne, bol motivovaný
na sebe pracovať. Správanie odsúdeného bolo väčšinou prirodzene aktívne. Stanovené pravidláskupiny dodržiaval, názory iných si vypočul bez odmietavých postojov. Postoj odsúdeného k spáchanej
trestnej činnosti je kritický, zodpovednosť za svoje kriminálne správanie plne akceptuje. Celkovo
bol odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody osemkrát disciplinárne odmenený,

disciplinárne tresty vykázané nemá. Chronológia udelených disciplinárnych odmien: 1. dňa 20.06.2017 -
pochvala za príkladné plnenie pracovných povinností 2. dňa 17.07.2018 - pochvala za príkladné plnenie
pracovných povinností 3. dňa 16.04.2020 - pochvala za príkladné plnenie pracovných povinností 4. dňa
14.06.2022 - pochvala za príkladné plnenie pracovných povinností 5. dňa 19.12.2022 - pochvala za
príkladné plnenie pracovných povinností 6. dňa 03.07.2023 - pochvala za príkladné plnenie pracovných

povinností 7. dňa 13.05.2024 - pochvala za príkladné plnenie pracovných povinností 8. dňa 17.04.2025
- pochvala za príkladné plnenie pracovných povinností. Pokiaľ ide o resocializačnú prognózu okresný
súd zo správy konštatoval, že tá je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej
činnosti CRA menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Lehota na podmienečné
prepustenie je u odsúdeného dodržaná. Podmienečné prepustenie odsúdeného riaditeľ odporučil s
určením primeranej skúšobnej doby a s odporučením nariadeného probačného dohľadu. Vzhľadom na

identifikáciu rizikových faktorov, ktoré boli primárnou príčinou vedúcou k spáchaniu trestnej činnosti,
odporučil uloženie primeraných povinností počas plynutia skúšobnej doby odsúdeného, spočívajúcich v
povinnosti zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie a podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu. Zároveň sa v zmysle § 415 ods. 3 Tr. poriadku pripojil k žiadosti odsúdeného o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Ďalej mal okresný súd k dispozícii znalecký posudok z odboru psychológia PhDr. Antónie Solárovej,
PhD., pričom znalkyňa vypovedala na verejnom zasadnutí k obsahu znaleckého posudku vypovedala,
a okresný súd veľmi podrobne jej závery uviedol v odôvodnení uznesenia. Z týchto záverov mal

zistené, že spolupráca odsúdeného pri znaleckom vyšetrení bola dobrá, celkovo úplne bezproblémová,
odsúdený bol ochotný zodpovedať všetky otázky, nezistila žiadne zábrany pri vypracovaní rozsiahlych
testových materiálov, konštatovala, že u odsúdeného nie sú zistené žiadne ujmy, v rámci nejakej
psychickej poruchy, či nejakého poškodenia mozgu, je to osobnosť spôsobilá adekvátne vnímať realitu,
ide o osobnosť, kde niektoré rysy sú zvýraznené, akcentované, avšak možno vylúčiť, aby u odsúdeného

išlo o nejakú forenzne významnejšiu osobnostnú patológiu, vývin osobnosti odsúdeného vzhľadom na
fyzický vek je už ukončený, aktuálne je preukázaný tiež stabilizovaný jeho psychický stav. Do budúcna
by sa mohli objaviť skôr nevýznamné zmeny v prežívaní. Čo je hodnotené ako akcentované, to sú
rysy mierne disociálne, avšak určite možno konštatovať, že u odsúdeného nie je zvýraznená agresivita,
nie je patologickým jadrovým agresorom. Jeho postoj k trestnej činnosti znalkyňa hodnotila podrobným

preštudovaním materiálu, a preto konštatovala, že došlo skôr k významne žiaducim zmenám, k jeho
nazeraniu na seba, takisto v prejavoch afektivity a správania, efekt trestu u odsúdeného možno hodnotiť
aktuálne skôr ako vysoko účinný, odsúdený aktuálne už vykazuje viac zvnútornenú a dôvernú snahu
o dodržiavanie spoločenských noriem a právnych predpisov, postoj k ním spáchanej trestnej činnosti
je aktuálne už predsa podstatne kritickým, získal adekvátnejší náhľad na svoje konanie, dôsledky, ku

skutkom sa priznáva, v plnom rozsahu, čo možno hodnotiť ako skôr v prospech pozitívnej resocializácie.
Komplexne znaleckým vyšetrením sa aktuálne jeho pravdepodobnosť konania obdobnej kriminálnej
povahy javí ako mierne nižšia a prevahu majú aktuálne skôr znaky pozitívnejšej resocializačnej
prognózy. Za najviac ohrozujúcu a limitujúcu prognózu považovala znalkyňa riziko pre prispôsobenie sa
odsúdeného na životné podmienky mimo ústavu na výkon trestu v prípade prepustenia z výkonu trestu

a možnosť jeho začlenenia do spoločnosti, predsa ostáva trvalo jednak jeho osobnostná výbava, avšak
najvýznamnejším je v tejto súvislosti zrejme natrvalo a celoživotne u odsúdeného najmä vysoké riziko
jeho kontaktovania či vynútených intervencií voči odsúdenému zo strany členov ich zločineckej skupiny.
Konštatovala, že kontaktovanie sa s členmi rodiny, zaradenie sa do pracovných činností, sú veci, ktoré
ovplyvňujú aktuálne závery tohto znaleckého posudku, nedošlo k rozvinutiu žiadnej závislosti, ani k iným

nejakým významnejším rizikám u odsúdeného. Predpokladá, že aktuálny dosiahnutý efekt výkonu trestu
bude konštantný vysoko pravdepodobne aj v prípade ostatného výkonu trestu. Znalkyňa uvádzala, že
doposiaľ boli využité všetky intervenčné možnosti vo vzťahu k resocializácii, nepredpokladá, že by mohol
byť ešte nejaký iný faktor do konca výkonu trestu, nie je si vedomá iných možností. K stupňu prevýchovy
brala do úvahy jednak zmeny, ktoré u odsúdeného boli spôsobené prirodzeným zrením osobnosti a

veku, aj s vzhľadom na to čo odsúdený povedal, že sa snaží eliminovať od zločineckej skupiny, a to
aj v tom čase pred opätovným nástupom do výkonu trestu, použila aj tie metódy, ktoré pri ostatnom
psychologickom vyšetrení neboli dôležité, ide o škálu HCR-20, kde negatívne faktory pre prognózu u
odsúdeného ostávajú iba anamnestické položky, niečo čo už odsúdený nemal šancu ovplyvniť a anizmeniť, práve preto tá miera dosiahnutého stupňa prevýchovy je hodnotená ako vyššia. K osobnostnej
výbave odsúdeného zdôraznila, že neboli zistené patologické črty, žiadna emočná labilita. Je veľmi
vysoko pravdepodobná snaha o predvídanie možných dôsledkov jeho správania, je možné konštatovať,

že obava z možných dôsledkov správania by mu mohla adekvátne zmeniť pohľad nad svojím konaním. K
postupnej zmene náhľadu na trestnú činnosť, podľa jej názoru v tomto nebolo významnejšie pôsobenie,
predpokladá, že došlo ku zmene osobnosti vekom, zrením a tiež výkonom trestu a všetkými faktormi,
ktoré boli zo strany inštitúcie na odsúdeného kladené a pôsobené. Odsúdený vyjadruje záujem sa
od zločineckej skupiny dištancovať, získal už kritický postoj k trestnej činnosti, priznal sa aj oľutoval,

nebola u neho zistená závislosť na alkohole, bola získaná zmena sebaovládania, správania, avšak
určité rizikové faktory budú vždy, a to skôr na strane prostredia, ako na strane odsúdeného. Možno
jeho uvažované vycestovanie z krajiny sa možno dá chápať ako jeden z eliminácie vplyvu prostredia.
Ak sa bude zdržiavať v mieste bydliska rodičov, alebo vycestuje do zahraničia, skôr by odporúčala
eliminovať kontaktovanie sa so zločineckou skupinou, určite by sa však k tomu priklonila buď ešte na
zlepšenie súčasného stavu alebo aspoň jeho udržanie. K pojmu mierne zvýšené riziko konania násilnej

povahy uviedla, že v rámci zvýšeného rizika násilného správania, ktoré je hodnotené ako mierne, sú
to faktory - predošlá trestná činnosť vzhľadom k jeho nízkemu veku, hodnotené boli negatívne ako
v tom čase vystupované rysy osobnosti, členstvo v skupine, ktoré už je trvalo hodnotené negatívne,
vo všeobecnosti môže konštatovať, že ak osoba spácha takú trestnú činnosť napríklad pred vekom
sedemnástym oproti povedzme veku 35 rokov, tak rysy ostávajú trvalo konštantné a teda vždy budú z

hľadiska tohto hodnotenia hodnotené ako rizikové do istej miery, to sú faktory, ktoré budú prítomné pri
hodnotení trvalo.

Pri výpovedi na verejnom zasadnutí odsúdený uvádzal, že by si po prepustení založil novú rodinu, chce
mať deti, zamestnať sa, podnikať, mať usporiadaný život, s manželkou žijúcou vo Švajčiarku sú v

rozvodom konaní, chcel by si založiť novú rodinu. Vo výkone trestu je jedenásť a pol roka, tak celý čas
mu je oporou rodina, má rodinné zázemie aj známych, ktorí ho podporujú. Má predstavu a vie, čo bude
robiť, ak by bol prepustený, tak má kde bývať, išiel by ku rodičom na tú adresu, ktorú má uvedenú, tiež pri
sestre by mohol, čo sa týka práce, má kamarátov, ktorí podnikajú, hneď by ho vedeli zamestnať, alebo
aj vo Švajčiarku by mohol robiť ako elektrikár, lebo je vyučený elektrotechnik so stredným odborným

učilišťom s maturitou, odbor silnoprúd aj slaboprúd. Je ochotný a schopný podrobiť sa obmedzeniam
a povinnostiam, ktoré by mu súd uložil. Hanbí sa za svoju minulosť, je mu ľúto, čo sa stalo, aj písal
poškodenej a proste je mu to ľúto, ale už to zmeniť nemôže. V roku 2004 sa stal skutok, od roku 2004 do
2014 bol na slobode, keď bol prepustený, mal partnerku, podnikal, odťahoval sa od zločineckej skupiny,
preto mu robili problémy, chceli mu podpáliť auto a následne keď sa to nahromadilo, tak v roku 2009

odišiel do Venezuely, kde odišiel s manželkou, tam býval, pracoval. Vtedy vo Venezuele založili firmu a
kúpili reštaurácie na pláži so spoločníkom, ktorý pochádzal z Maďarska. Po podmienečnom prepustení
by najprv chcel pracovať, potom by si chcel založiť firmu a chcel by z Južnej Ameriky dovážať kávu a
kakao, išlo by o import, export komodít.

Na základe uvedeného uzavrel, že sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu, a to vzhľadom na vysoko pozitívne hodnotenie odsúdeného ústavom, v spojení so
závermi znaleckého posudku, ktoré považoval za esenciálnu zložku dokazovania a ktoré nebolo možné
ignorovať a nebrať do úvahy a ktoré vyzneli pre odsúdeného významne priaznivo, vzhľadom aj na
osobný podiel ods. Siničku na trestnej činnosti, keď on osobne nebol osobou, ktorá priamo usmrtila

poškodeného, išlo o pomocníka, pričom v nadväznosti na podmienečné prepustenie na druhej strane
prísne zohľadnil samotnú závažnosť trestnej činnosti a bral ju dôrazne do úvahy pri ukladaní povinností
a obmedzení a určení dĺžky probačného dohľadu a skúšobnej doby, preto určil výmeru skúšobnej doby
na 7 rokov, maximálny probačný dohľad na dobu 3 rokov, vychádzajúc zo znaleckého posudku, ako aj z
minulosti odsúdeného, určil za účelom predídenia toho, aby nedošlo k vplyvu rizikových faktorov, zákaz

kontaktu so všetkými pôvodne spoluobvinenými, odsúdenými a členmi organizovanej skupiny, povinnosť
zamestnať sa alebo sa o to preukázateľne uchádzať a tiež aj dokladovať probačnému a mediačnému
úradníkovi zdroje svojho príjmu.

Proti tomuto uzneseniu podala prokurátorka okresnej prokuratúry sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení na

verejnom zasadnutí a po poučení o opravnom prostriedku. V písomnom odôvodnení sťažnosti okresný
prokurátor uviedol, že síce hodnotenie ústavu vyznieva pre odsúdeného kladne, avšak v priebehu
výkonu trestu je možné vidieť drobné zaváhania vo forme menej závažných nedostatkov, ktoré sa
vyskytli v ÚVTOS Ilava. Zároveň je potrebné poukázať aj na hodnotenie z VTOS podľa ktorého jeresocializačná prognóza menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti u odsúdeného A. B. stredné.
Argumentoval ďalej tým, že odsúdený aj napriek tomu, že bol viackrát súdne trestaný, opakovane páchal
majetkovú trestnú činnosť a to aj po vykonaní viacerých trestov. Z uvedeného možno podľa okresného

prokurátora usúdiť, že na odsúdeného uložené tresty výchovne nepôsobili a ďalej pokračoval v páchaní
trestnej činnosti až do momentu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. To, že sa vo VTOS
správa disciplinovane podľa okresného prokurátora automaticky ešte neznamená, že sa aj skutočne
polepšil, pretože vo VTOS je povinný sa každý odsúdený správať disciplinovane. Pri posudzovaní
otázky možnosti očakávania od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život okresný prokurátor

poukázal na sklon odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Napriek záverom znaleckého dokazovania
vyznievajúcimvprospechodsúdenéhookresnýprokurátorzastávanázor,žetátomieraniejedostatočná
na to, aby bolo možné konštatovať jednoznačne napravenie páchateľa a jeho návrat do spoločnosti, tiež
poukázal na závažnosť trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený vo výkone trestu a na možné následky v
prípade zlyhania na slobode, ktoré by mohli vzniknúť. V spojitosti s uložením povinnosti podľa § 68 ods.
1 Tr. zákona za použitia § 51 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, t.j. zákaz kontaktovania sa a stretávania sa so

všetkými spolupáchateľmi a spoluobvinenými, okresný prokurátor uviedol, že ju nemožno považovať za
dostatočnú aj vzhľadom na závery konštatované v znaleckom posudku, že v uvedenom prípade je takéto
riziko vysoko pravdepodobné. Tento záver aj s poukazom na osobnostné črty odsúdeného vyplývajúce
zo znaleckého posudku preukazujú podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody za prinajmenšom rizikové pre spoločnosť. Pokračoval, že odsúdený samostatne v dostatočnej

miere neprejavil taký kritický prístup k svojmu protiprávnemu konaniu, aby bolo možné jeho prejav ľútosti
nepovažovaťzaformálny,tedascieľomdostaťsanaslobodu.Vpredmetnejvecimáokresnýprokurátora
za to, že doterajší výkon trestu čiastočne dosiahol účel, avšak na odsúdeného je potrebné ďalej vplývať
v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody v záujme jeho ďalšej a hlbšej nápravy, pretože je potrebné
veľmi citlivo zvážiť aj ochranu spoločnosti v prípade zlyhania odsúdeného. Okresný prokurátor navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť, že odsúdený sa podmienečne neprepúšťa.
Na základe takto riadne a včas podanej sťažnosti okresného prokurátora krajský súd v zmysle
ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že všetky zásadné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody boli náležite zistené súdom
prvého stupňa, boli primerane v odôvodnení jeho uznesenia konštatované a ich detailné vyhodnotenie
je tiež súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preto krajský súd v detailoch odkazuje na

podrobné odôvodnenie tohto uznesenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3T/3/2008 zo
dňa 24.02.2009 za účastníctvo k trestnému činu vraždy (dnes obzvlášť závažný zločin) formou pomoci

podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, i/, j/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení do
31.12.2005 účinného v čase spáchania skutku v bode 2/ a v bode 1/ zo zločinu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona č. 300/2005, a to vo výmere 20
rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny a to v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1To/22/2010 zo dňa 14.02.2011. Následne bola povolená obnova konania (spis ŠTS BB sp.

zn. 4Nt/4/2013) a rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.
BB-3T/3/2008 zo dňa 22.05.2015 pri nezmenenom výroku o treste bol uložený odsúdenému nanovo
trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov a 6 mesiacov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Výkon trestu nastúpil dňa 30.10.2014.

Dňa 06.05.2025 bola súdu doručená žiadosť ods. A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že odsúdený má celkovo 5 záznamov, medzi rokmi 1997-2006
išlo o menej závažnú trestnú činnosť, pričom na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ostatné

odsúdenie je práve teraz skúmaná vec.

Okresný súd si vyžiadal podrobné hodnotenie odsúdeného, ktorého závery dostatočne obšírne
v odôvodnení uznesenia uviedol a vyhodnotil, rovnako podrobne sa oboznámil a vyhodnotil záveryznalkyne z odboru psychológia. Na tieto skutočnosti a ich záverečné vyhodnotenie v detailoch krajský
súd odkazuje na veľmi podrobné odôvodnenie napadnutého uznesenia, pretože sa s nimi stotožnil.

Krajský súd na základe vyššie podrobne uvedených zistení a záverov stotožnil so záverom okresného
súdu, aj podľa názoru krajského súdu je podmienečné prepustenie odsúdeného A. B. z výkonu trestu
odňatia slobody napadnutým uznesením správne a v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ a b/ Tr. zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,

ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú
za prečin po výkone 1/2 uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, a ak ide o
osobu odsúdenú za zločin po výkone 2/3 uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Pokiaľ ide o formálnu podmienku výkonu potrebnej časti vykonávaného trestu tá je splnená, okresný

súd to mal zistené, a ani prokurátor nenamietol v tomto smere žiadne pochybenie.

V spojitosti s ďalšou podmienkou pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti o podmienečné prepustenie
krajský súd už len stručne (vzhľadom na detailné odôvodnenie napadnutého uznesenia) uvádza, že
odsúdený A. B. počas výkonu trestu plnil svoje povinnosti a jeho správanie bolo také, že ho možno

jednoznačne hodnotiť ako dobré, detaily z hodnotiacej správy ústavu aj v spojitosti s disciplinárnym
odmeňovaním odsúdeného uviedol okresný súd podrobne v uznesení, a ani v tomto smere okresný
prokurátor nenamietol nejakú skutočnosť, ktorá by mala mať za následok iné ako pozitívne hodnotenie
priebehu výkonu trestu u odsúdeného. Drobné zaváhania vo forme menej závažných nedostatkov, na
ktoré okresný súd poukázal nemohli mať významnejší vplyv na rozhodnutie vo veci, napokon okresný

súd ich zaznamenal a v súvislosti so všetkými ostatnými skutočnosťami vyhodnotil.

Ako významné aj pre svoje rozhodnutie o sťažnosti okresného prokurátora krajský súd zohľadnil okrem
ostatných tie závery z hodnotiacej správy ústavu, z ktorých vyplýva že odsúdený bol počas výkonu trestu
postupne preradený z ústavu z maximálnym stupňom stráženia až do ústavu s minimálnym stupňom

stráženia, adaptácia prebiehala dobre, popri všetkých pozitívnych aktivitách a činnostiach v roku 2025
úspešne absolvoval resocializačný program Vnímam i Teba, čo je skupinový intervenčný program Zboru
väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 40 hodín na zníženie rizika recidívy páchateľov trestnej činnosti
po ich prepustení tým, že sú konfrontovaní s následkami trestných činov vo vzťahu k potenciálnym i
reálnym obetiam ich trestnej činnosti, ktorý posilňuje ich schopnosť empatie a zvyšuje ich zodpovednosť

voči obeti, pričom odsúdený sa v rámci lekcií do skupinového diania zapájal, zadané domáce úlohy si
plnil zodpovedne, bol motivovaný na sebe pracovať, jeho správanie bolo väčšinou prirodzene aktívne, aj
stanovené pravidlá skupiny dodržiaval, názory iných si vypočul bez odmietavých postojov, pričom bolo
zaznamenané, že postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti je kritický, zodpovednosť za svoje
kriminálne správanie plne akceptuje a sumárne bol doteraz odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu

odňatia slobody osemkrát disciplinárne odmenený a disciplinárne tresty vykázané nemá.

Zo znaleckého posudku aj krajský súd vyhodnotil ako zásadné tie závery, podľa ktorých že u
odsúdeného nie je zvýraznená agresivita, nie je patologickým jadrovým agresorom, u odsúdeného
došlo k významne žiaducim zmenám v jeho nazeraní na seba, efekt trestu u odsúdeného bolo

možné hodnotiť skôr ako vysoko účinný, odsúdený už vykazuje viac zvnútornenú a dôvernú snahu
o dodržiavanie spoločenských noriem a právnych predpisov, postoj k spáchanej trestnej činnosti je
podstatne kritickým, získal adekvátnejší náhľad na svoje konanie, dôsledky, čo možno hodnotiť ako
skôr v prospech pozitívnej resocializácie, pričom aj komplexne sa pravdepodobnosť konania obdobnej
kriminálnej povahy javí u odsúdeného ako mierne nižšia, prevahu majú aktuálne skôr znaky pozitívnejšej

resocializačnej prognózy. Hoci za najviac ohrozujúcu a limitujúcu prognózu považovala znalkyňa riziko
pre prispôsobenie sa odsúdeného na životné podmienky mimo ústavu a jeho začlenenie do spoločnosti,
najvýznamnejším je zrejme natrvalo a celoživotne u odsúdeného najmä vysoké riziko jeho kontaktovania
či vynútených intervencií zo strany členov zločineckej skupiny, konštatovala súčasne, že kontaktovaniesa s členmi rodiny, zaradenie sa do pracovných činností, sú veci, ktoré ovplyvňujú odsúdeného
pozitívne. Za významné tiež považoval aj krajský súd znalkyňou zistené zmeny, ktoré u odsúdeného
boli spôsobené prirodzeným zrením osobnosti a veku, že sa snaží dištancovať od zločineckej skupiny,

a celkovo miera dosiahnutého stupňa prevýchovy je hodnotená ako vyššia. Navyše u odsúdeného neboli
zistené patologické črty, žiadna emočná labilita, je veľmi vysoko pravdepodobná snaha o predvídanie
možných dôsledkov správania, nebola u neho zistená závislosť na alkohole, u odsúdeného došlo k
zmene sebaovládania, správania, i keď určité rizikové faktory budú vždy, ale skôr na strane prostredia,
a tie je možné eliminovať.

Tieto závery či už ústavu na výkon trestu alebo znalkyne z odboru psychológia v spojení so
všetkými ostatnými zisteniami, predovšetkým s povahou trestnej činnosti odsúdeného, ktorú tiež presne
a priliehavo špecifikoval okresný súd, bolo aj podľa názoru krajského súdu možné vo vzájomných
súvislostiach zosumarizovať a uzavrieť, že boli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie
odsúdeného.

Z vyššie uvedených konštatovaní vyplýva jednoznačne negatívne vyhranenie sa odsúdeného k vlastne
minulosti a protiprávnemu konaniu, pozitívny a aktívny prístup odsúdeného k vytvoreniu predpokladov
pre riadny život v budúcnosti, k pracovnej a tým k zárobkovej aktivite, v posledných rokoch
pracoval na rôznych pracoviskách, tomu zodpovedá aj počet ôsmich disciplinárnych odmien udelených

odsúdenému. Teda bola preukázaná oveľa výraznejšiu miera zodpovednosti odsúdeného za svoj život,
čo sa odzrkadlilo i v pravdepodobnosti skôr pozitívnej resocializácie, i nižšej pravdepodobnosti konania
obdobnejkriminálnejpovahy.Takétozisteniaazáverypretobolomožnéasúladnésozákonomzhodnotiť
ako poskytujúce oporu pre očakávanie pozitívneho správania a konania odsúdeného aj po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody, a to napriek jeho kriminálnej minulosti a závažnosti jeho konania, pre

ktoré vykonával trest odňatia slobody.

Ak okresný prokurátor predovšetkým opakované páchanie trestnej činnosti v minulosti zvýraznil ako
prekážku pre pozitívne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného, pretože sa domnieva, že skoršie opakované
odsúdenia a následne opakované páchanie trestnej činnosti odsúdeným počas rokov preukázali, že

tresty na neho nepôsobili dostatočne výchovne, a aj pozitívne hodnotené správanie odsúdeného počas
výkonumožnohodnotiťakoinštitucionálnevynútené,čomusaodsúdenýlenpodriadil,krajskýsúdtakúto
argumentáciu nemohol prijať, lebo všetky vyššie uvedené závery podporujú záver o nie len formálnom
rešpektovaní noriem a pravidiel odsúdeným, ale aj o reálnom pozitívnom vplyve všetkých do úvahy
prichádzajúcich faktorov počas výkonu trestu na osobu odsúdeného.

Ani hoci aj veľmi nízku rizikovosť pobytu odsúdeného na slobode, na ktorú poukázal okresný
prokurátor (ktorú tiež žiadal zohľadniť pre zamietnutie jeho žiadosti), a ktorú za istých okolností
konštatovala aj znalkyňa, krajský súd nevyhodnotil ako prekážku pre vyhovenie žiadosti odsúdeného.
Vyhodnotenie polepšenia odsúdeného a vyhodnotenie možnosti očakávania, že povedie riadny život aj

po podmienečnom prepustení, musia byť reflektované v prvom rade vzhľadom na priebeh a okolnosti
výkonu aktuálneho trestu, a v nadväznosti na to tiež vzhľadom na odsúdenia v minulosti, a tiež
na závažnosť konania, pre ktoré je odsúdený vo výkone trestu teraz. Ani viacnásobné odsúdenia
v minulosti samé osebe bez ďalších súvislostí, by nemali tvoriť základ rozhodnutia, ktorým by žiadosti
o podmienečné prepustenie nebolo vyhovené. Samozrejme skutočnosť viacnásobného skoršieho

odsúdenia je tiež jednou zo zásadných zohľadňovaných skutočností, ale podľa názoru krajského súdu
by mala primárne viesť nie k automatickému zamietaniu žiadostí o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, ale určite k prísnejšiemu skúmaniu a hodnoteniu splnenia podmienok pre
prípadnépozitívnerozhodnutie,avtejtoveciajtomutoprísnejšiemuvyhodnocovaniuzistenéskutočnosti
boli podrobené a aj s ohľadom na ne boli podľa krajského súdu okresným súdom správne u odsúdeného

využité ďalšie nástroje.

Okresný súd na zabezpečenie účelu podmienečného prepustenia správne a primerane určil
odsúdenému skúšobnú dobu v maximálnej výmere 7 rokov, počas ktorej bude na odsúdeného pôsobiť
hrozba nariadenia výkonu zvyšku trestu, ak by akýmkoľvek spôsobom vybočil z hraníc riadneho života,

tiež nariadil dohľad probačného a mediačného úradníka v maximálnej výmere 3 rokov, čo tiež významne
napomôže zabezpečenie účelu podmienečného prepustenia, tiež uložil zákaz odsúdenému kontaktovať
sa s určenými osobami z minulosti, príkaz preukazovať zdroj príjmu, príkaz zamestnať sa alebo sa
uchádzať o zamestnanie preukázateľne, pričom dodržiavanie týchto nástrojov bude tiež súčasťoupreverovania toho, čo odsúdený počas skúšobnej doby vedie riadny život. Aj v spojení s týmito
skutočnosťami preto krajský súd považuje napadnuté uznesenie za správne a zákonné a dostatočne
reflektujúce aj isté možné riziká na strane odsúdeného, ktoré však môžu byť práve použitými nástrojmi

dostatočne eliminované.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v ich vzájomnej prepojenosti krajský súd dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie okresného súdu je správne a súladné so zákonom.

Krajský súd preto o sťažnosti okresného prokurátora rozhodol jednomyseľne a podľa § 193 ods. 1 písm.
c/ Tr. poriadku ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.