Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124286819
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124286819.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
asudcovJUDr.AmyOdalošovejaMgr.MartinaŠtubniaka,vsporežalobkyneA.B.,narodenejXX.XXXX
XXXX, C. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, Humenné, Námestie slobody 13/25, proti
žalovanej D. E. C., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX, F. G. XXX, H. G. F. C., D. I. XX, o zaplatenie 900,-
Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec z 11. marca

2025 č. k. 25C/41/2024-89, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec z 11. marca 2025 č. k. 25C/41/2024-89 p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom z 11. marca 2025 č. k. 25C/41/2024-89 (ďalej len ,,rozsudok súdu prvej
inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 900,- Eur spolu s 6,25 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 900,- Eur počnúc od 1. októbra 2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania (II. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 900,- Eur spolu s 6,25 % úrokom ročne zo sumy 900,- Eur

od 1. októbra 2022 do zaplatenia titulom pôžičky.
1.2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica v
upomínacom konaní zo 6. mája 2024 sp. zn. 30Up 915/2024 poprela, že medzi stranami došlo k
dohode, ktorá by mala charakter pôžičky. Ďalej poukázala na to, že sporové strany žili v spoločnej
domácnosti v minulosti v párovom spolužití, pričom žalobkyňa neuhrádzala náklady spojené s bývaním
u žalovanej. Podotkla, že od žalobkyne neprevzala žiadne peňažné prostriedky spojené s pôžičkou.
1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,, Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 153 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový
poriadok“ alebo „CSP“).
1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon vyžaduje splnenie
podstatných náležitostí zmluvného obsahu, ktorými sú označenie strán a určenie predmetu pôžičky. Z
dojednania musí vyplývať povinnosť dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu (peniaze). Zmluva o pôžičke

má povahu reálneho kontraktu, preto je podmienkou vzniku zmluvy skutočné odovzdanie peňažných
prostriedkov(predmetupôžičky)veriteľomdlžníkovi.Zákonprevznikzmluvynevyžadujepísomnúformu,
čím zmluva môže byť platne uzavretá ústne aj konkludentným spôsobom.1.5. Súd prvej inštancie zisťoval splnenie zákonných podmienok vyžadovaných pre platný vznik zmluvy
o pôžičke.
1.5.1. Podľa listín pripojených k žalobe bolo preukázané, že strany viedli komunikáciu na internete

formou odoslaných SMS/chat správ v časovom období od 4. apríla 2022 od 5.45 hodiny do 23. októbra
2022 do 21.12 hodiny. Žalovaná nepoprela, že v uvedenom časovom období so žalobkyňou týmto
spôsobom komunikovala a nepoprela ani obsah uskutočnenej komunikácie (č. l. 14 - 21 spisu). Z
prejavov strán možno konštatovať, že potvrdzujú zmluvný konsenzus strán, ktorý nesie všetky podstatné
znaky zmluvy o pôžičke.

1.5.2. Konkrétne bolo preukázané, že strany sa ústne dohodli o prenechaní druhovo určenej veci, t.
j. peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške 1.000,- Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala žalobkyni v
dohodnutom čase vrátiť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie odkázal na kontext komunikácie a najmä
na časť, v ktorej žalobkyňa uviedla: „Číslo účtu, na ktorý mi pošli 1.000 EUR, čo som ti požičala: J.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX …“. Ďalej na správu s obsahom: „Peniaze ti postupne splatím, ako
posledné mi pošli číslo účtu …“ a na obsah správy: „…Díky, od budúceho mesiaca poukazujem … Ja

budemmaťvpondelokdôchodok…začnemtiposielaťpeniaze…100-150....“.Uvedenévyjadreniastrán
jednoznačne svedčia pre záver, že medzi stranami vznikla ústna dohoda o pôžičke, ktorá zahrňovala
povinnosť žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky žalobkyni po určitom čase vrátiť.
1.5.3. Zároveň bol preukázaný dočasný charakter zmluvného dojednania. Podmienkou zmluvy o
pôžičke nebolo, aby termín plnenia zo strany žalovanej bol dohodnutý už pri uzatváraní zmluvy. Pre

platnosť zmluvy bolo postačujúce, aby bol termín dohodnutý neskôr, prípadne aby bol určiteľný alebo
ponechaný na vôli žalovanej (dlžníčky). Na základe odoslaných správ v označenom časovom období
vyplýva, že žalovaná sa zmluvný záväzok voči žalobkyni zaviazala splácať mesačne v splátkach vo
výške po 100,- Eur. Zároveň z uskutočnenej komunikácie je zrejmé, že žalovaná svoj zmluvný záväzok
deklarovala počnúc mesiacom apríl 2022.

1.5.4. Dojednanie medzi sporovými stranami malo povahu reálneho kontraktu. Podľa záznamu o pohybe
na bankovom účte 14. marca 2022 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa uskutočnila výber
finančných prostriedkov v hotovosti zo svojho bankového účtu (č. l. 76 spisu) s použitím bankomatovej
karty č. XXXXXX** **** XXXX miesto výberu: K. L. F. C. v sume 1.000,- Eur. Uvedený finančný obnos
v totožnej výške bol podľa názoru súdu prvej inštancie odovzdaný žalovanej z dôvodu pôžičky. Pre

tento záver svedčí obsah medzi stranami odoslaných správ, ktoré aj z časového hľadiska nadväzujú na
výber peňažných prostriedkov. Z tejto komunikácie je zjavná vedomosť žalovanej o existencii a výške
jej záväzku voči žalobkyni z dôvodu pôžičky. Zároveň z rozhovoru strán vyplýva, že sumu pôžičky sa
žalovaná žalobkyni zaviazala vrátiť postupne, z ktorého dôvodu žalovaná požadovala od žalobkyne
opakovane, aby jej označila číslo bankového účtu na realizáciu úhrady dlhu z pôžičky (č. l. 15, 17 spisu).

1.5.5. Existenciu záväzku žalovanej z pôžičky preukazovali taktiež SMS/chat správy odoslané medzi
žalobkyňou a D. L. (č. l. 21 spisu) a čestné prehlásenie M. N. zo 7. marca 2025, z ktorých vyplýva
vedomosť týchto osôb o pôžičke poskytnutej žalovanej v sume 1.000,- Eur a jej záväzku pôžičku
žalobkyni pôžičku splácať.
1.5.6. Podľa názoru súdu prvej inštancie ústne dojednanie strán sporu je potrebné subsumovať pod

hmotnoprávne ustanovenia zmluvy o pôžičke, a hoci bolo konanie strán neformálne, nakoľko právny
úkon strán nemal písomnú formu, vznik pôžičky vyplýva z tvrdení žalobkyne, z predloženého dokladu o
výbere peňažných prostriedkov z účtu žalobkyne v hotovosti vo výške 1.000,- Eur, ako aj z nadväzujúcej
komunikácie strán o obsahu zmluvy a spôsobe jej plnenia na internete. Žalovaná peňažné prostriedky
od žalobkyne prevzala, čím jej vznikla povinnosť peňažné prostriedky v rovnakej sume žalobkyni vrátiť.

Termín plnenia bol stranami dohodnutý tak, že žalovaná ako dlžník mala dlh splácať v mesačných
splátkach po 100,- Eur počnúc od apríla 2022, splatných v tom-ktorom kalendárnom mesiaci až do
zaplatenia.
1.5.7. Dôkazmi bolo zároveň preukázané, že žalovaná svoju zmluvnú povinnosť splnila len čiastočne.
Žalobkyni žalovaná vrátila peňažnú čiastku vo výške 100,- Eur, ktorá bola žalobkyni pripísaná na účet

ku dňu 19. septembra 2022. Plnenie v sume 100,- Eur bolo započítané na uhradenie dlhu žalovanej na
splátku pôžičky splatnú v mesiaci apríl 2022.
1.6. K námietkam žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že neboli opodstatnené. Žalovaná v konaní pred
súdom včas netvrdila ani nepreukázala iný právny dôvod, na základe ktorého od žalobkyne vyžadovala
označenie čísla bankového účtu. Naopak z kontextu komunikácie strán vyplýva, že takúto požiadavku

jednoznačne mienila za účelom postupného splácania dlhu z dôvodu pôžičky, čo logicky implikuje záver,
že najskôr došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňažných prostriedkov) žalovanej, ktorú následne
mienila splácať na účet žalobkyne. Žiadny vplyv na uvedený záver nemala skutočnosť, že žalovaná v
konečnom dôsledku po čase odmietla vrátiť žalobkyni poskytnuté plnenie (viď č. l. 19 spisu).1.6.1. Súd prvej inštancie podotkol, že komunikácia strán, ktorá prebehla na internete dňa 15. marca
2022, nenarušila závery súdu prvej inštancie o odovzdaní peňažných prostriedkov žalovanej. Pokiaľ
sa strany nenachádzali dňa 15. marca 2022 v jednom meste, uvedená skutočnosť nebola relevantná,

pretože rozhodným bol deň 14. marca 2022, kedy došlo k poskytnutiu pôžičky, čo vyplýva aj zo záznamu
o výbere finančných prostriedkov z účtu žalobkyne v sume zodpovedajúcej výške pôžičky. Časový údaj
o spracovaní transakcie preto nebol rozhodujúci.
1.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany majú strany
povinnosť uplatniť včas (§ 153 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú

uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo zo zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Strana sporu však nemôže „vyčkávať“ s predložením skutkových tvrdení, resp.
s popretím skutkových tvrdení, pretože sa vystavuje riziku procesnej sankcie spočívajúcej v tom, že
predloženie skutkových tvrdení, resp. popretie skutkových tvrdení a ďalších prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany bude právne neúčinné.
1.7.1. Sudcovská koncentrácia konania vyžaduje rozhodnutie súdu o tom, že na prostriedky procesného

útoku a procesnej obrany súd nebude prihliadať. Je vo výlučnej kompetencii súdu rozhodnúť, či existuje
ospravedlniteľný dôvod na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany neskôr ako
predpokladá§153ods.1vetaprvá CSP.Zákonrozhodovaniesúduovčasnostipredloženiaprostriedkov
procesnej obrany a procesného útoku limituje tým, že na tieto prostriedky súd spravidla neprihliadne
vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

1.7.2. Ku dňu doručenia žaloby, t. j. ku dňu 6. mája 2024 bola žalovanej známa celá podstatná skutková
a právna argumentácia žalobkyne, ktorá bez zmeny bola prezentovaná od začiatku súdneho konania,
nadväzne potom v obsahu písomného vyjadrenia žalobkyne k odporu žalovanej a na pojednávaní dňa
11. marca 2025.
1.7.3. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu a na pojednávaní dňa 11. marca 2025 uvádzala, že

neprevzala od žalobkyne žiadne peňažné prostriedky z titulu pôžičky a zároveň deklarovala skutkové
tvrdenia, že žalobkyňou požadované peňažné prostriedky kompenzujú iný právny dôvod plnenia
v prospech žalovanej, pretože sporové strany žili po dobu jedného roka v spoločnej domácnosti,
kedy žalobkyňa neuhrádzala náklady spojené s bývaním a za energie. K tvrdeniam žalovanej
ohľadom kompenzibilného nároku voči pohľadávke žalobkyne súd prvej inštancie konštatoval, že neboli

predložené v požadovanej kvalite a rozsahu z hľadiska hmotného práva (§ 150 CSP), preto žalovaná
svoje tvrdenia nepredložila riadne ani úplne.
1.7.4. Vzhľadom k tomu účinným spôsobom žalovaná nepoprela tvrdenia žalobkyne, že tiež žalobkyňa
zabezpečovala potreby domácnosti (strava, drogéria, PHM) týždenne vo výške 100,- až 120,- Eur.
Žalovanej nič nebránilo, aby najneskôr na pojednávaní dňa 11. marca 2025 uvedenú skutkovú

argumentáciu doplnila a predložila úplné tvrdenia o deklarovaných nákladoch spoločnej domácnosti,
ktorú so žalobkyňou viedla. Žalovaná ďalšie skutkové tvrdenia nepredložila, najmä neuviedla, v akom
rozsahu boli náklady na spoločné bývanie stranami vynakladané, z ktorých položiek pozostávali, aké
časové obdobia pokrývali, akou formou boli uhrádzané, či sa strany dohodli na deľbe nákladov a v akom
rozsahu mali byť kompenzované.

1.7.5. Podľa názoru súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia žalovanej neboli predložené pravdivo a
úplne, čo viedlo k porušeniu jej procesnej povinnosti zakotvenej v § 150 CSP, ktorej nesplnenie súd
prvej inštancie vyhodnotil nízkou vierohodnosťou strany sporu vedúcou k strate sporu, pretože žalovaná
neuniesla bremeno tvrdenia.
1.7.6. Súd prvej inštancie aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP

a na prostriedky procesnej obrany žalovanej, teda na dôkazné návrhy, ktoré boli označené právnym
zástupcom žalovanej dňa 11. marca 2025 na pojednávaní, neprihliadal.
1.7.7. Prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené včas, pretože dôkazné prostriedky (výsluch
žalovanej), ktoré žalovaná označila, mohli byť vykonané už na pojednávaní dňa 11. marca 2025,
o ktorom mala vedomosť, pretože bola riadne a včas predvolaná a sama uvedený dôkazný prostriedok

navrhla. Žalovaná nevyužila procesný priestor v súdnom konaní, aby splnila povinnosť predkladať riadne
a včas skutkové tvrdenia a dôkazy, vrátane uplatnenia hmotnoprávnej námietky kompenzujúcej žalobný
nárok, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a v súlade s
ustanovením § 150 ods. 1 CSP, ktorá podmienka preto splnená nebola.
1.7.8. Námietka kompenzácie, ktorú žalovaná mienila uplatniť, nebola uplatnená riadne ani včas.

Započítanie pohľadávok predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy veci je zrejmé,
že osoba, ktorá uskutočňuje započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. V
prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaná produkovala podstatné skutkové tvrdenia jednak smerujúce
k popretiu žalobného nároku uplatňovaného z titulu zmluvného dojednania o pôžičke. Procesný postojžalovanej, ktorým popierala nárok protistrany na peňažné plnenie z dôvodu pôžičky, potom vylučuje
procesnú možnosť uplatniť v spore kompenzibilný nárok na peňažné plnenie voči žalobkyni z odlišného
právneho titulu.

1.7.9. Keďže oneskorene predložené prostriedky procesnej obrany by podľa súdu prvej inštancie
vyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších procesných úkonov, súd prvej
inštancie na uvedené dôkazné návrhy neprihliadol. Návrh na doplnenie dokazovania výsluchom
žalobkyne z tohto dôvodu zamietol.
1.8. Pripojenie vyšetrovacieho spisu považoval súd prvej inštancie za neúčelný a nehospodárny návrh

vedúci k navyšovaniu nákladov súdneho konania. V predmetnom spore bolo v rámci dokazovania
zabezpečené uznesenie vyšetrovateľa PZ OR PZ Humenné ČVS: ORP-645/HE-HE-2022 z 26. januára
2023. Z uvedeného vyplýva, že trestné konanie vedené z podnetu poškodenej (žalobkyne) vo veci
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona bolo právoplatne zastavené a neboli preukázané
okolnosti, že poškodenou uvádzaný skutok je trestným činom.
1.8.1.Výsledoktrestnéhokonanianemalžiadnuväzbukuplatneniuzmluvnéhonárokužalobkyne.OČTK

nezistil znaky trestného činu, preto trestné konanie zastavil. V predmetnom konaní súd prvej inštancie
posudzoval spornú otázku, či zmluva o pôžičke vznikla a či žalobkyňa má alebo nemá nárok na zmluvné
plnenie z dôvodu pôžičky. Vierohodnosť skutkových tvrdení predkladaných stranami k predmetu sporu
bol kompetentný vyhodnotiť len civilný súd bez ohľadu na závery trestného konania.
1.9. Pretože žalovaná dlžnú sumu žalobkyni ani po výzve z 28. októbra 2022 neuhradila, považoval

súd prvej inštancie žalobný nárok v plnom rozsahu za opodstatnený. Z tohto dôvodu žalobe žalobkyne
vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 900,- Eur, ktorá zodpovedá neuhradenej
sume žalovanej poskytnutých peňažných prostriedkov.
1.10. Vzhľadom na omeškanie žalovanej so zaplatením peňažnej pohľadávky si žalobkyňa uplatnila
zaplatenie úrokov z omeškania (predstavujúce príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ)

vo výške 6,25 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 1. októbra 2022, teda od mesiaca nasledujúceho od
vykonania poslednej úhrady dlžnej splátky.
1.10.1. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. februára 2013 (ďalej len ,,nariadenie č.
87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením dlhu bola o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
1.10.2. Základná sadzba ECB od 14. septembra 2022 bola 1,25 %, preto súd prvej inštancie priznal
žalobkyni úrok z omeškania vo výške uplatnený žalobou, t. j. vo výške 6,25 % ročne zo sumy 900,- Eur
od 1. októbra 2022 až do zaplatenia.

1.11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP.
1.11.1. Žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnila porušením jej práva na riadnu procesnú obranu v dôsledku procesného

zlyhaniajej právnehozástupcu,ktorýpochybilpočasprvoinštančného konania,keď bezjejvýslovného
súhlasu poveril iného advokáta jej zastupovaním, čím porušil zásady riadneho právneho zastúpenia.
2.1.1. Uviedla, že tri hodiny pred pojednávaním sa dozvedela, že poverený advokát sa z vážnych
dôvodov nedostaví a pojednávania sa zúčastnil pôvodný právny zástupca nepripravený, ktorý hoci
mu včas a riadne odovzdala všetky relevantné dôkazy (audiozáznam, písomné komunikácie a ďalšie

dokumenty),tietodôkazynepredložilsúduprvejinštancie ani,,vprípravnomkonaní“aninapojednávaní.
Hoci ,,poverenému právnikovi“ deklarovala, že má akútny zápal dýchacích ciest a je v liečbe, čo jej
neumožňuje osobnú účasť na pojednávaní, jej neprítomnosť nebola advokátom nijako ospravedlnená.
2.2. Poukázala na porušenie jej práva na spravodlivý proces a riadne zastúpenie
a ,,pripustenie“ predloženia dôkazov v odvolacom konaní, ktorých nepredloženie ona nezavinila a mali

zásadný vplyv na rozhodnutie vo veci (viď úvodná zmluva s advokátom, poverenie iného právneho
zástupcu, screenshot prípravy s povereným advokátom a komunikácie s pôvodným advokátom vrátane
telefonických hovorov s advokátom v deň pojednávania, potvrdenie z pohotovostného ošetrenia,
záznam z rokovania s klientom a zoznam odovzdaných dôkazov).2.2.1. Uviedla, že o pojednávaní na súde prvej inštancie nebola riadne upovedomená v súlade
s Civilným sporovým poriadkom. Oznámenie termínu pojednávania bolo neformálne cez Messenger
od povereného právnika, čo neumožňuje účinné oboznámenie sa ,,účastníka“ s konaním v súlade so

zásadami ,,spravodlivého procesu.“
2.3. Právny zástupca žalobkyne nekomunikoval s jej právnym zástupcom, hoci jej právny zástupca už
raz reagoval na výzvu právneho zástupcu žalobkyne, a to podaním zo dňa 18. mája 2023,
pričom podaním adresovaným na súd neuviedol jej právne zastúpenie advokátom. Ona splnomocnenie
udelila advokátovi dňa 12. mája 2023, napriek tomu platobný rozkaz zo 6. mája 2024 bol jej doručený

na jej adresu, nie jej právnemu zástupcovi, čím bola porušená zásada riadneho zastúpenia a jej právny
zástupca nemohol včas reagovať na konanie a jej zabezpečiť primeranú právnu ochranu.
2.4. Po predložení dôkazu zo strany jej právneho zástupcu počas pojednávania došlo k zmene
základného tvrdenia žalobkyne o tom, že sa dňa 15. marca 2022 so žalobkyňou nestretli a účelovo
bola zmenená žaloba opravou dátumov ,,údajných“ udalostí z 15. marca 2022 na 14. marca 2022 bez
predchádzajúcej procesnej úpravy žaloby, čo malo za následok znemožnenie jej obrany, pretože obrana

bola jej právnym zástupcom ,,pripravená“ na dátum uvedený v žalobe, t. j. 15. marca 2022. Táto zmena
v tvrdení je v rozpore s právom na riadne vedenie konania, ktoré umožňuje ,,účastníkovi“ sa riadne
brániť pred zmenami, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie súdu, čo môže poškodiť rovnosť zbraní medzi
stranami.
2.4.1. V posudzovanej veci neexistuje žiadny dôkaz o odovzdaní peňazí (sumy 1.000,- Eur) a jediný

dostupný dôkaz (výber hotovosti z bankomatu vo Veľkom Krtíši) nepreukazuje, že jej boli peniaze
skutočne odovzdané a v predmetnej výške.
2.4.2. Podotkla, že v pokuse o zmier z r. 2022 si žalobkyňa voči nej uplatnila sumu 500,- s tým, že sa
vzdásanárokunazvyšnúsumu 400,-Eur,čímsanepriamopriznalapochybnostiovýškeaoprávnenosti
uplatňovaného nároku. V predžalobnej výzve z 28. októbra 2022 ju vyzvala k zaplateniu zameškaných

splátok vo výške 700,- Eur a žaloba sa týkala sumy 900,- Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa
uvádzala tri rôzne sumy údajných pohľadávok (500,- Eur, 700,- Eur, 900,- Eur) a nepredložila žiadny
hodnoverný dôkaz (iba výpis z účtu o výbere z bankomatu), ktorý by tieto výšky súm preukazoval
alebo vysvetlil.
2.5. K čestnému prehláseniu svedkyne M. N. (spoločnej známej strán) uviedla, že kategoricky popiera,

že by sa s ňou niekedy rozprávala o výške nároku žalobkyne, alebo že by potvrdzovala existenciu
akejkoľvek pôžičky. Medzi nimi nikdy neprebehla takáto komunikácia. So svedkyňou nemá už dlhodobý
kontaktamomentálnemábližšívzťahkžalobkyni,pretosadomnieva,žejejvýpoveďbolaovplyvnenáich
osobným vzťahom, prípadne lojalitou, preto čestné vyhlásenie považovala za nedôveryhodné a účelové.
2.5.1. Žalobkyňa neiniciovala výsluch M. N. ako svedka, čestné prehlásenie priniesla iba na

pojednávanie, a tým nemala možnosť sa k nemu vyjadriť. Takýto dôkaz teda nemožno považovať za
presvedčivý ani dôkazne relevantný v zmysle § 132 ,,O.s.p.“, nakoľko jeho obsah nie je podložený inými
dôkazmi a je v priamom rozpore s jej výpoveďou, preto sa naň nemá prihliadať.
2.6. Počas komunikácie so žalobkyňou bola v strachu z jej predchádzajúcich zastrašovaní a nátlakov,
preto vyjadrila ochotu vrátiť jej peniaze. Suma, ktorú uviedla žalobkyňa z jej strany, v predložených

správach nikdy nebola potvrdená. V trestnom oznámení žalobkyňa uviedla, že jej 15. marca 2022 pred
Slovenskou sporiteľňou odovzdala do rúk sumu 1.000,- Eur, pričom ona pri výsluchu potvrdila, že jej
priniesladomovavložiladonočnéhostolíkaibasumu300,-Eur,ktorábolaibačiastočnoukompenzáciou
jej záväzkov voči nej, preto pri posudzovaní tejto veci je potrebné vziať do úvahy aj trestné oznámenie
voči nej.

2.7. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje pochybenia, keď súd prvej inštancie uviedol,
že na základe opakovanej písomnej a telefonickej výzvy ona uhradila v mesiaci september 2022 na účet
žalobkyne čiastku 100,- Eur a zároveň zaslala sumu 150,- Eur, z ktorej 50,- Eur predstavuje úhradu
polovice sumy - pokuty zaplatenej OÚ Veľký Krtíš.
2.7.1. Ak by ona poslala 100,- Eur a zároveň 150,- Eur, celková suma by činila 250,- Eur, čo

nezodpovedá skutočnosti, pretože uhradená bola jedine suma 150,- Eur.
2.7.2. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že
žalobkyňa mala dostatok finančných prostriedkov, čo potvrdzuje výpis centrálneho registra exekúcii,
uviedla, že výpis z centrálneho registra exekúcii nepreukazuje dostatok finančných prostriedkov, ale
eviduje exekučné tituly, nie stav účtu ani disponibilné prostriedky. Potvrdenie bolo vystavené Okresným

súdom Humenné 30. augusta 2024 a potvrdenie z centrálneho registra exekúcií bolo k 28. februára
2025. Tieto dátumy nie sú relevantné, pretože v inom období žili v jednej domácnosti so žalobkyňou.
2.7.3.Aksúdprvejinštancie uviedol,žesožalobkyňoužilivspoločnejdomácnostipodobu8-9mesiacov
(júl 2021 - január 2022), je to 7 mesiacov, avšak ona svojmu právnemu zástupcovi uviedla, že ichspoločné spolužitie trvalo od januára 2021 do konca januára 2022. Túto informáciu mal jej právny
zástupca k dispozícii, avšak ju nezdôraznil pred súdom prvej inštancie, čo mohlo viesť k nesprávnemu
posúdeniu skutkového stavu (viď záznam z rokovania s právnym zástupcom). Túto skutočnosť

je ďalej možné dokázať aj na základe presmerovania pošty žalobkyne na ich spoločnú adresu vo F. C.,
taktiež prihlásením sa k všeobecnej lekárke (D. J. O.), ako aj výpoveďami svedkov (P.
B. z Q. R. F., D. L. z F. C., S. O. T. F. C.).
2.7.4. Zopakovala, že sumu 300,- Eur jej žalobkyňa odovzdala u nej doma ako kompenzáciu a nie ako
pôžičku. Akékoľvek prejavy z jej strany týkajúce sa súhlasu so splácaním boli výslovne a výlučne pod

psychickým nátlakom, sústavnými útokmi a zastrašovaním, čo vyplýva aj z predložených komunikácií.
2.7.5. Z komunikácie medzi žalobkyňou a D. L. vyplýva, že ani tretia osoba (D. L.) nemala vedomosť o
presnej dohode medzi ňou a žalobkyňou.
2.7.6. Uviedla, že výzva z 28. októbra 2022 bola na sumu 700,- Eur, nie na sumu 900,- Eur ako to
nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Jej vyjadrenie z 18. mája 2023 nebol reakciou na túto výzvu, ale
reakciou jej právneho zástupcu na predžalobnú výzvu zo 4. mája 2023, v ktorej žalobkyňa deklarovala

zámer riešiť vec súdnou cestou a požadovala už sumu 900,- Eur.
2.8. Ako prílohy k odvolaniu predložila: 1/ audiozáznam - ,,priznanie neplatenia nájomného zo strany
žalobkyne voči žalovanej“ 2/ záznam rozhovoru - ,,pokus o zastrašovanie cez bývalá partnerku
žalobkyne,“ 3/ ,,komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou, žalovanou a ďalšími osobami o tom, že
bola opakovane fyzicky atakovaná a duševne zastrašovaná zo strany žalobkyne“, 4/ ,,rôzne podporné

textové vyjadrenia, ktoré poukazujú na osobu, povahové črty, násilné prejavy žalobkyne, jej nečestné
správanie v celkovom kontexte osobnosti“, 5/ ,,objasnenie finančných vzťahov a situácie ohľadom
údajnej pôžičky“.
2.9. Ďalej žiadala, aby v ďalšom konaní bola vypočutá svedkyňa P. B. z Q. R. F. a bol jej uznaný nárok
na úhradu nájomného vo výške 1.510,- Eur za obdobie od januára 2021 do januára 2022.

2.10. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“
alebo ,,odvolací súd“) zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ,,nové prejednanie“, resp.
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, vec preskúmal v medziach
daných § 379 CSP a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,

ktorými reaguje na argumenty žalovanej v odvolaní.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiežzákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Porušením práva na spravodlivý proces sa rozumie taký nesprávny procesný postup súdu priečiaci sa
zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorým sa strane znemožní realizácia
tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a

právom chránených záujmov. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem spravodlivý proces bližšie
nešpecifikuje, pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký
postup súdu, ktorý znemožňuje strane realizáciu konkrétnych procesných práv a právom chránených
záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených
záujmov, ktoré by inak strana mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho
postupu súdu vylúčený. Vždy musí o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv (napríklad

môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu
i k právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Porušenie práva na spravodlivý proces
nezakladá samo tvrdenie strany o existencii tejto procesnej vady. Určujúcim je zistenie, že k vade

tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, táto skutočnosť je
okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne [viď napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“ z 26. marca 2012 sp. zn.
1MCdo/6/2010, zo 14. novembra 2012 sp. zn. 3Cdo/158/2012, z 26. februára 2013 sp. zn.

4Cdo/108/2012].
9.1.Podstatouprávanaspravodlivýprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhaťsasvojich
práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
súdne konanie. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov [porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný
súd“) sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03].

9.2. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov.

10. Vzhľadom na argumenty žalovanej, ktoré uviedla ako dôvody odvolania, odvolací súd v prvom

rade skúmal, či v rámci prvoinštančného konania nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k takému
procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za porušenie práva žalovanej na spravodlivý
proces.
10.1. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že k porušeniu jej práva na spravodlivý proces došlo tým, že jej návrh
na vydanie platobného rozkazu bol doručený do vlastných rúk (nie jej právnemu zástupcovi), pričom

nebola riadne predvolaná na pojednávanie s tým, že sa nemohla vyjadriť k prostriedkom procesného
útoku žalobkyne na pojednávaní.

11. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že návrh na vydanie
platobného rozkazu bol doručený žalovanej do vlastných rúk v súlade s § 266 ods.1 CSP (č. l.

29 spisu).
11.1. Žalovaná po doručení platobného rozkazu predložila súdu spolu s odporom proti platobnému
rozkazu splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi z 12. mája 2023 na jej zastupovanie v konaní
(č. l. 31 spisu), pričom v konaní bola právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Peter Ďurica, s.r.o.,
Veľký Krtíš, Školská 15, IČO: 55 792 677. I k prvému procesnému úkonu žalovanej (k podaniu odporu

proti platobnému rozkazu) došlo žalovanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý včas podal odpor
proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením (č. l. 30 spisu).12.Podľa§100ods.1,2CSPsúddbá,abystranyaostatnépredvolávanéosobyboliprocesnýmiúkonmi
súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas, kedy pravdepodobne bude ich
účasť na procesnom úkone potrebná. Predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje

spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná
inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
12.1. Z ustanovenia § 110 ods. 1 veta prvá CSP vyplýva, ak má strana zástupcu so splnomocnením na
celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
12.2.Podľa§178ods.1,2CSPakjestranazastúpenázástupcomnacelékonanie,súdnapojednávanie

spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie
sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť
dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

13. Predvolanie na pojednávanie (teda písomnosť, v ktorej sa strane neukladá konkrétna osobná
povinnosť niečo vykonať) sa doručuje len zástupcovi.

13.1. Z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že v poradí prvé pojednávanie nariadené na deň
21. januára 2025 o 8.45 hodine bolo z dôvodu prekážky na strane právneho zástupcu žalobkyne (kolízia
pojednávania) odročené na 11. marca 2025 o 13.00 hodine s tým, že upovedomenie o odročení termínu
pojednávania bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 20. januára 2025 (viď doručenka č.
l. 69 spisu).

13.2. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukázala na to, že jej právny zástupca telefonicky (cez aplikáciu
Messenger) oznámil termín pojednávania, uvedeným postupom nebolo porušené jej právo na
spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 178 ods. 1, 2 CSP riadne a včas
oznámil termín pojednávania právnemu zástupcovi žalovanej a spôsob komunikácie medzi právnym
zástupcomžalovanejažalovanoubolnazákladeichdohody,pričomizodvolaniažalovanejjednoznačne

vyplýva, že žalovaná mala o termíne pojednávania vedomosť.

14. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovanej, t. j. že v čase pojednávania mala akútny zápal
dýchacích ciest a bola v liečbe, odvolací súd konštatuje, že žalovaná síce nebola na pojednávaní
prítomná(jejneprítomnosťprávnyzástupcažalovanejneospravedlnil),avšakpojednávanianariadeného

súdom prvej inštancie na deň 11. marca 2025 o 13.00 hodine sa osobne zúčastnil právny zástupca
žalovanej, ktorý zastupujúc žalovanú v konaní na základe splnomocnenia realizoval procesné práva
žalovanej (t. j. právo vyjadrovať sa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a
vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu i k právnej stránke veci).

14.1. Odvolací súd konštatuje, že ani zo Záznamu o poskytnutí lekárskej pomoci zo 7. marca 2025 (č. l.
129 spisu) nevyplýva, že žalovaná dňa 11. marca 2025 sa nemohla zúčastniť pojednávania z dôvodu
jej práceneschopnosti.
14.2. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dňa 11. marca 2025 pojednával bez prítomnosti žalovanej, ktorá
bola na pojednávaní riadne zastúpená svojím právnym zástupcom, neporušil žiadne jej procesné právo,

a teda uvedeným postupom súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva na spravodlivý
proces žalovanej.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci sa (v poradí prvého) pojednávania
konaného dňa 11. marca 2025, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci samej (k vyhláseniu rozsudku),

osobne zúčastnil právny zástupca žalovanej, preto argumenty žalovanej o tom, že jej právny zástupca
bez jej výslovného súhlasu poveril iného advokáta jej zastupovaním, je neopodstatnené s tým, že
zo splnomocnenia žalovanej udelenej jej právnemu zástupcovi (č. l. 31 spisu) výslovne
vyplýva: ,,Splnomocnený advokát je oprávnený v uvedenej veci konať bez obmedzenia. Súhlasím, aby
splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu – okrem prípadov a úkonov, keď klient oznámi, že

trvá na osobnej účasti advokáta na tom – ktorom úkone.“

16. Odvolací súd konštatuje, že reagujúc na prostriedky procesnej obrany žalovanej, ktoré boli
predložené právnym zástupcom žalovanej až na pojednávaní dňa 11. marca 2025, ktoré sa týkali
toho, že dňa strany 15. marca 2025 neboli v osobnom kontakte, a teda nemohlo dôjsť k odovzdaniu

peňažných prostriedkov (fotokópia SMS komunikácie medzi stranami z 15. marca 2025),
žalobkyňa bola oprávnená na pojednávaní dňa 11. marca 2025 uplatniť prostriedky procesného
útoku (t. j. uviesť tvrdenia, predložiť listinné dôkazy) ohľadne miesta a času výberu peňažnej hotovosti
z účtu žalobkyne a odovzdania peňažnej hotovosti žalovanej (dňa 14. marca 2022), pričom sa jednaloo upresnenie (špecifikovanie) skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré nemalo charakter zmeny žaloby
vyžadujúci procesný postup podľa § 139 CSP.
16.1. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu poprela, že by

došlo medzi stranami k uzavretiu zmluvy o pôžičke s tým, že neprevzala od žalobkyne žiadne peňažné
prostriedky. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v odpore poprela prevzatie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o pôžičke. Právny zástupca žalovanej reagujúc na prostriedky procesného útoku
žalobkyne vyvolané prostriedkami procesnej obrany žalovanej uplatnil na pojednávaní námietku
premlčania pre prípad, ak by súd prvej inštancie posúdil právny nárok žalobkyne ako bezdôvodné

obohatenie, preto argumentácia žalovanej o ,,znemožnení“ jej obrany na pojednávaní, keďže ,,obrana
bola advokátom pripravená na dátum uvedený v žalobe, t. j. 15. 3. 2022“, nie je dôvodná.

17. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Odvolací súd poukazuje na § 657 OZ, podľa ktorého pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

19. V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné
uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd
v odvolacom konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd
prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní
dospel, majú v prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie
(kde možno zaradiť i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že

prvoinštančným súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva
z prevedených dôkazov), prípadne ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384
ods. 1 CSP)
19.1. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie,

z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho
ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany
prvoinštančného súdu nezistil žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými
pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.

20. V prípade tohto konania ide o civilné sporové konanie, ktoré (ako na to správne poukázal
prvoinštančný súd) je konaním kontradiktórnym, v ktorom strany sporu majú povinnosť poskytnúť svoje
skutkové tvrdenia a následne preukázať pravdivosť svojich tvrdení (uniesť tzv. dôkazné bremeno).
20.1. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia
a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,

že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví
v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore.

21. Odvolací súd (zhodne s názorom súdu prvej inštancie) konštatuje, že medzi stranami došlo v marci
r. 2022 (14. marca 2022) k uzatvoreniu jedinej zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie sumy
1.000,- Eur žalovanej žalobkyňou s tým, že žalobkyňa dňa 14. marca 2022 odovzdala
žalovanej sumu 1.000,- Eur. Skutočnosť, že žalobkyňa mala v dispozícii sumu 1.000,- Eur preukazuje
výber sumu 1.000,- Eur z účtu žalobkyne dňa 14. marca 2022 z bankomatu na mieste K. L. F.

C. (č. l. 76 spisu).
21.1. V posudzovanej veci v spore žalovaná poprela poskytnutie akýchkoľvek peňažných prostriedkov
zo strany žalobkyne, avšak z listinných dôkazov, t. j. z SMS/chat správ (č. l. 14 -21) predložených
žalobkyňou jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa žiadala o vrátenie sumy 1.000,- Eur od žalovanejna špecifikovaný účet žalobkyne, ktoré žalovanej požičala, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť od
mesiaca apríl 2022 dlh v splátkach v sume 100,- Eur až 150,- Eur mesačne. Žalovaná zaplatila žalobkyni
titulom pôžičky jedine sumu 100,- Eur dňa 19. septembra 2022 (č. l. 12 spisu). Žalobkyňa pred začatím

konania vyzvala žalovanú výzvou z 28. októbra 2022 na zaplatenie v tom čase splatných splátok dlhu
(od mája 2022 až do novembra 2022) v sume 700,- Eur, nakoľko žalovanej požičala sumu 1.000,- Eur,
pričom žalovaná zaplatila jedine sumu 100,- Eur v mesiaci september 2022 s tým, že žalovaná má
celkom zaplatiť žalobkyni sumu 900,- Eur (č. l. 11 spisu).
21.2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ale

i to, že došlo k reálnemu plneniu z tejto zmluvy, t. j. žalobkyňa ako veriteľ reálne (fakticky) odovzdala
žalovanej sumu 1.000,- Eur a žalovaná od nej reálne (fakticky) prevzala sumu 1.000,- Eur, ktorá bola
predmetom zmluvy.

22.Vposudzovanejvecibolokardinálnym,žezdôvodu realizácieprimárnehoplnenia (kodovzdaniu
sumy 1.000,- Eur žalovanej zo strany žalobkyne titulom pôžičky) došlo v posudzovanej veci k splneniu

podmienok na sekundárne plnenie vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, t. j. na to, aby žalovanej (ako
dlžníkovi) vznikla subjektívna povinnosť vrátiť požičanú sumu a žalobkyni subjektívne právo (nárok) na
vrátenie požičanej sumy vo výške 900,- Eur, pričom súd prvej inštancie správne poukázal na to, že
žalobkyni žalovaná vrátila jedine peňažnú čiastku vo výške 100,- Eur, ktorá bola žalobkyni pripísaná na
účet ku dňu 19. septembra 2022 s tým, že plnenie v sume 100,- Eur bolo započítané na uhradenie

dlhu žalovanej na splátku pôžičky splatnú v mesiaci apríl 2022 (viď odsek 31. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie).

23. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovanej odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola vo svojich
tvrdeniach ohľadne požičania sumy 1.000,- Eur konzistentná (pred podaním žaloby i v rámci sporu),

pričom pokiaľ žalobkyňa žalovanú vyzvala na vrátenie sumy 700,- Eur výzvou z 28. októbra 2022, výzva
sa týkala jedine zaplatenia v tom čase splatných splátok dlhu (od mája 2022 až do novembra 2022)
v sume 700,- Eur, keďže žalovaná zaplatila žalobkyni jedine sumu 100,- Eur v mesiaci september 2022.
V čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd v Banskej Bystrici (dňa 29. apríla
2024) dlh bol splatný v celom rozsahu, t. j. vo výške 900,- Eur. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukázala

na to, že žalobkyňa sa mienila vzdať uplatnenia nároku na sumu 400,- Eur, k vzdaniu nároku nedošlo,
keďže žalovaná nezaplatila žalobkyni sumu 500,- Eur v žalobkyňou uvedenom období (č.l.19 spisu),
preto sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 900,- Eur.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu trvanie obdobia spolužitia medzi žalobkyňou a žalovanou, resp. že

nie sú voči žalobkyni vedené exekúcie, sú právne irelevantné vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmluvy
o pôžičke, resp. výšky dlhu žalovanej.

25. Pokiaľ žalovaná namietala, že čestné prehlásenie M. N. zo 7. marca 2025 (prílohová obálka; č.l. 84
spisu) je nedôveryhodný listinný dôkaz, keďže jej obsah nie je podložený inými dôkazmi a je v rozpore

s ,,výpoveďou“ žalovanej, súd prvej inštancie správne poukázal na to, že z čestného prehlásenia M. N.
zo 7. marca 2025 a z SMS/chat správ odoslaných medzi žalobkyňou a D. L. (č. l. 21) vyplýva vedomosť
týchto osôb o pôžičke poskytnutej žalovanej v sume 1.000,- Eur a jej záväzku pôžičku žalobkyni
pôžičku splácať (ods. 29. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), pričom skutočnosť, že obsah
čestného prehlásenia má byť podľa názoru žalovanej v rozpore s jej ,,výpoveďou“, nemá vplyv na

(ne)dôveryhodnosť čestného prehlásenia. Existencia dlhu žalovanej voči žalobkyni z titulu pôžičky bolo
podporenévykonanýmdokazovaním.Naopak,žalovanáneuniesladôkaznébremenooneexistenciidlhu
voči žalobkyni vo výške 900,- Eur.
25.1. Čestné prehlásenie M. N. zo 7. marca 2025 bolo predložené žalobkyňou na pojednávaní pred
súdom prvej inštancie dňa 11. marca 2025, k obsahu ktorého sa vyjadril právny zástupca žalovanej na

pojednávaní, a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že sa žalovaná k čestnému prehláseniu nemohla
vyjadriť.

26. Ohľadne odvolacej námietky žalovanej týkajúcej sa eventuálneho zastrašovania zo strany
žalobkyne, odovzdania sumy 300,- Eur žalobkyňou žalovanej ,,do šuflíka“, ,,uznania“ nároku žalovanej

na úhradu nájomného vo výške 1.510,- Eur za obdobie od januára 2021 do januára 2022, predloženia
dôkazov v odvolacom konaní (1/ audiozáznam - ,,priznanie neplatenia nájomného zo strany žalobkyne
voči žalovanej“ 2/ záznam rozhovoru - ,,pokus o zastrašovanie cez bývalá partnerku
žalobkyne,“ 3/ ,,komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou, žalovanou a ďalšími osobami o tom,že bola opakovane fyzicky atakovaná a duševne zastrašovaná zo strany žalobkyne“, 4/ ,,podporné
textové vyjadrenia, ktoré poukazujú na osobu, povahové črty, násilné prejavy žalobkyne, jej nečestné
správanie v celkovom kontexte osobnosti“, 5/ ,,objasnenie finančných vzťahov a situácie

ohľadom údajnej pôžičky“), návrhu na nariadenie výsluchu svedkov, odvolací súd uvádza, že ide o nové
skutočnosti použité žalovanou v odvolacom konaní, ktoré žalovaná objektívne mohla uplatniť v konaní
pred prvoinštančným súdom, preto nespĺňajú procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 CSP na
to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom, preto na ne odvolací súd nemohol ex lege prihliadať.
26.1. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaná bola v konaní zastúpená právnym

zástupcom, nemá vplyv na to, že žalovaná mohla v konaní popri svojom právnom zástupcovi i sama
realizovať svoje procesné práva prostredníctvom prostriedkov procesnej obrany (napr. vyjadriť k veci
samej, vyjadriť sa k prostriedkom procesného útoku žalobkyne, označiť, resp. predložiť dôkazy atď.).

27. Keďže žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno o uzatvorení zmluvy o pôžičke so žalovanou
vo výške 1.000,- Eur, pričom žalovaná je v omeškaní so zaplatením (vrátením) sumy 900,- Eur, súd prvej

inštancie správne uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 900,- Eur s príslušenstvom.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok), pretože súd prvej inštancie náležite aplikoval
zásadu úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.

29. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
29.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval zásadu

zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
29.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29.3. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, zásadne by teda mala nárok aj na náhradu trov
odvolacieho konania. Pretože však zo súdneho spisu odvolací súd nezistil, že by žalobkyni v odvolacom
konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.

Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej

pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.