Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125212942
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125212942.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov
senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v spore navrhovateľky neodkladného
opatrenia: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, D., proti povinnému z neodkladného opatrenia: E. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, D., zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, Palackého 1, Košice, o
odvolaní povinného z neodkladného opatrenia proti uzneseniu 68C/31/2025-23 z 25. júla 2025 v spojení

s dopĺňacím uznesením 68C/31/2025-47 z 25. septembra 2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením v napadnutom vyhovujúcom výroku,
ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a vo výroku o trovách konania s tým, že neodkladné opatrenie
bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. M e n í uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením vo výroku I. dopĺňacieho uznesenia tak, že u

k l a d á navrhovateľke podať proti povinnému na príslušnom súde žalobu vo veci samej o vypratanie
z bytu, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením v spojení s

dopĺňacím uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal povinnému vstupovať do bytu č.
14 na 5. poschodí na C. X, D. a do spoločných priestorov tohto bytového domu, navrhovateľke nepriznal
proti povinnému nárok na náhradu trov konania a (v dopĺňacom uznesení) poučil povinného o možnosti
podania žaloby na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do práva na ochranu osobnosti.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorý

navrhovateľka odôvodnila tým, že povinný je jej synom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti v 1 -
izbovom byte č. 14 na 5. poschodí v bytovom dome na C. X F. D., ktorého je výlučnou nájomníčkou,
pričom jej syn, ktorý je na invalidnom dôchodku (lieči sa na psychiatrii), nikde nepracuje a väčšinu
dňa trávi doma v byte, sa voči nej správa násilne a vulgárne jej nadáva. Doplnila, že povinný neužíva
predpísanépsychiatrickélieky,ktorénašlavyhodené,pričomnadmernepožívaalkohol,pričomajonamá
zdravotné problémy, navštevuje kardiológa a správanie sa povinného má na jej zdravotný stav negatívny

dopad. Podľa nasledovnej argumentácie navrhovateľky sa násilné správanie povinného voči nej za
ostatné obdobie vystupňovalo, keď dňa 13.7.2025 bol so svojim bratrancom G. E. v krčme a po návrate
z nej jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej aj svojmu bratrancovi tak, že povedal: „Pôjdem do pivnice
po nôž a vás dopichám“, pričom toto viackrát zopakoval, na čo sa zľakla a zavolala políciu, pretože sa
bála, že povinný svoje vyhrážky naplní a ublíži im, ktorá (polícia) rozhodla o vykázaní povinného zo
spoločného obydlia a zároveň začala proti povinnému trestné stíhanie pre trestný čin nebezpečného

vyhrážania. Dodala, že má z povinného veľký strach, bojí sa, že jej ublíži a že svoje vyhrážky smrťou
naplní a zabije ju. Zhrnúc uvedené je presvedčená, že účinným právnym prostriedkom ochrany jej životaa zdravia, telesnej a duševnej integrity je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú povinnému
uložené uvedené povinnosti.

3. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v súlade s návrhom navrhovateľky, stotožniac sa
s jeho skutkovými a právnymi dôvodmi a právne vec posúdil podľa ust. § 325 ods. 1 a 2 písm. e),
§ 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1 a §
337 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Po opísaní teoreticko-právnych východísk,
z ktorých súd vychádza pri posudzovaní splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia

uložením dočasného zákazu vstupu do bytu, konštatoval dôvodnosť návrhu, keďže konaním povinného
podľa jeho úvahy došlo v danom prípade k narušeniu života, zdravia a telesnej a duševnej integrity
navrhovateľky neodkladného opatrenia. Zároveň zastával názor, že neodkladným opatrením je možné
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, preto
podľa § 336 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej
s identickým obsahom. Po intervencii odvolacieho súdu, keďže navrhovateľke neuložil povinnosť podľa

§ 366 ods. 1 CSP, dopĺňacím uznesením poučil povinného o možnosti podania žaloby a o právnych
následkoch s tým spojených. Napokon o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže
jej žiadne trovy nevznikli.

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním povinný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Nesúhlasil so skutkovým nálezom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z tvrdení
a predložených dôkazov zo strany navrhovateľky. Uviedol, že v žiadnom prípade nie je násilný a
agresívny, nepožíva alkoholické nápoje, ktoré by ovplyvňovali jeho správanie už len vzhľadom na to,
že je psychiatrickým pacientom a užíva lieky, ktoré vylučujú požívanie alkoholických nápojov, alebo by

inak narúšal súkromie, pokojné spolunažívanie, či fyzickú alebo psychickú integritu matky, odmietol jej
tvrdenia uvedené v návrhu, pričom mal jednoznačne za to, že nebola osvedčená potreba neodkladnej
úpravy pomerov strán, vydanie neodkladného opatrenia je neprimerané a navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno. Takisto navrhovateľkou predložené listinné dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie
vychádzal a na základe ktorých urobil záver o potrebe predbežnej úpravy práv a povinností strán

považoval za nedostatočné. Poukázal na to, že v trestnom konaní mu nebolo vznesené obvinenie, teda
v danej fáze konania nemožno dôvodne predpokladať, že daný skutok sa stal, že by mohol byť trestným
činom a zároveň, že doposiaľ zhromaždené dôkazy preukazujú dôvodnosť podozrenia, že tento skutok
spáchala konkrétna osoba. Vyslovil názor o nesprávnom postupe policajného orgánu v rámci ústne
realizovaného vykázania jeho osoby zo spoločného obydlia. Je podľa neho zrejmé, že v danej veci ide

lenovzájomnérodinnésporyanezhody,resp.rodinné„šarvátky“,ktoréneopodstatňujúvovecitakvážny
zásah do jeho ľudských práv, čo by napokon mohlo prispieť aj k nežiaducemu spoločenskému javu,
napr. bezdomovectvu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienky na nariadenie NO a navrhol ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu voči navrhovateľke právo na náhradu trov konania.

5. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného v stanovenej lehote nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, preskúmal napadnuté
uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením spolu s konaním súdu prvej inštancie, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo, a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné a preskúmavané uznesenie
v spojení s dopĺňacím uznesením je vecne správne v napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým súd
zakázal povinnému vstupovať do bytu č. 14 na 5. poschodí na C. X, D. a do spoločných priestorov tohto

bytového domu, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením v jeho
vyhovujúcom výroku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, ako aj vo výroku o trovách konania, potvrdil s tým
doplnením, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ
žaloba v určenej lehote bude navrhovateľkou podaná. Uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením v
súvisiacom výroku, ktorým súd prvej inštancie poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej,

odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP tak, že uložil navrhovateľke podať žalobu vo veci samej proti
povinnému o vypratanie z bytu v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.7. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi
vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil
po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,

alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon, ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach, teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

9. Povinný z neodkladného opatrenia svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nastolil predmetom odvolacieho
prieskumu tiež správnosť spôsobu právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky splnenia/
nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, jeho vylúčením z užívania
predmetného bytu.

10. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale)
pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov
pre nariadenie NO v zmysle § 325 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené
vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý si vyžaduje

bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je
vylúčená),b)uloženímpožadovanejpovinnostialeboobmedzeniaobjektívnemožnodosiahnuťochranu,
ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, d) právne účinky NO
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pretože
pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky
tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd rozhoduje
spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a

bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329
CSP). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza
z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ
opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu,

a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Účelom NO je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. NO bude

spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením
neodkladného opatrenia musí súd zároveň zvážiť, či v dôsledku nariadenia NO sa nevytvorí nezvratný(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany
sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov v súlade
s princípom proporcionality.

11.Vust.§325ods.2CSP,zktoréhosúdprvejinštancieprirozhodovanísprávnevychádzal,jeupravené
neodkladné opatrenie, ktorým možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala
do domu alebo bytu, kde býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (písm. e/).

12. Pri nariaďovaní NO z dôvodu domáceho násilia (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP) súd musí mať za
osvedčenédôvodnépodozrenieznásiliananavrhovateľovipáchanéhovichspoločnomobydlí.Dôkazné
bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné osvedčiť, že navrhovateľova
osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske
správy,trestnéoznámenia,čestnévyhláseniatretejosoby(vpozíciisvedkaincidentu)apod.Neodkladné
opatrenie má preventívnu povahu a nemožno preto jeho nariadenie podmieňovať požiadavkou

preukázania násilného skutku. Pri rozhodovaní o NO je irelevantné, aký vzťah má účastník podozrivý z
násilia k bytu alebo domu, či mu svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému
domu alebo bytu; dôležité je, že v ňom býva obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto
smere potrebné dočasne upraviť aj pomery strán. Rozhodujúci je teda faktický stav užívania obydlia
za účelom bývania. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny

účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy
dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Pri nariaďovaní NO musí mať súd osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme
psychického, či emocionálneho týrania (vyhrážania, deprimovania a ponižovania). Násilím je akýkoľvek
akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo

ktoré závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády,
vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné
následky. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Domáce násilie vzniká v súkromí rodiny a môže smerovať od ktoréhokoľvek člena rodiny ku

ktorémukoľvek inému členovi rodiny; môže sa ho dopúšťať muž na žene, rodič na dieťati, aj dieťa na
rodičovi, brat na sestre a podobne.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval podľa cit. zák. ustanovení a vyššie uvedených zásad
ustálených právnou praxou, správne posúdil skutkové a právne dôvody návrhu a dospel k správnemu

záveru, že zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovaného NO podľa ustanovení § 324
ods. 1, § 325 ods. 1 v spojení s § 325 ods. 2 písm. e) CSP sú splnené. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu navrhovateľka osvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o dôvodnosti podozrenia
zo psychického násilia spáchaného povinným voči nej v ich obydlí v byte č. 14 na 5. poschodí na
C. X F. D., ku ktorému má nájomný vzťah, ktoré odôvodňuje potrebu neodkladnej dočasnej úpravy

pomerov strán rozhodnutím súdu uložením zákazu vstupu povinného do bytu a označených spoločných
priestorov bytového domu do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej (o žalobe podanej
navrhovateľkou v určenej lehote), a to v záujme ochrany navrhovateľky pred možným násilníckym
konaním povinného opísaným v návrhu, ktorým duševná alebo telesná integrita navrhovateľky môžu
byť vážne ohrozené.

14. V prejednávanej veci skutočnosť, že sa povinný voči navrhovateľke dopustil domáceho násilia v ich
obydlí a že z jeho strany došlo k opísanému násilnému správaniu voči nej, ktorým môže byť ohrozené
(ohrozované) jej psychické zdravie, boli v konaní dostatočne osvedčené predloženými listinnými
dôkazmi, predovšetkým potvrdením OO PZ Košice Ťahanovce zo dňa 14.7.2025 o vykázaní povinného

zo spoločného obydlia, úradným záznamom OO PZ Košice Ťahanovce zo dňa 14.7.2025 o vykázaní
povinného, uznesením OO PZ Ťahanovce zo dňa 13.7.2025 o začatí trestného stíhania, zápisnicou
o výsluchu navrhovateľky zo dňa 13.7.2025 a zo dňa 14.7.2025 a lekárskou správou Kardiologickej
a internej ambulancie E. H. G. z 23.9.2024, z ktorých vyplýva, že užívací titul k predmetnému
družstevnému bytu má ako členka družstva iba navrhovateľka s tým, že dňa 13.7.2025 v čase okolo

19:30hodinesamalpovinný,ktorýbolpodvplyvomalkoholunapriektomu,žejepsychiatrickyliečený,po
vzájomnej hádke vyhrážať v tomto byte navrhovateľke a svojmu bratrancovi G. E. so slovami: „Pôjdem
do pivnice po nôž a vás dopichám!“, pričom svoje tvrdenie viac krát zopakoval, čím takto svojim konaním
u navrhovateľky a G. E. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, na čo navrhovateľka následnezavolala políciu, ktorá povinného vykázala zo spoločného obydlia na dobu od 12:00 hod. dňa 14.7.2025
do 23:59 hod. dňa 27.7.2025. Navrhovateľkou predložené dôkazy aj podľa názoru odvolacieho súdu
osvedčujú dostatočným spôsobom jej obavy o dôvodnosti podozrenia z násilného správania povinného

voči nej. Súd prvej inštancie posúdil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v plnom súlade
so zákonom a správne rozhodol, pokiaľ v záujme toho, aby navrhovateľka nebola vystavená strachu,
či obavám z ďalších možných slovných, či fyzických útokov, vyhrážok a iného násilného správania zo
strany povinného, ktoré nepriaznivo vplývajú na jej psychický stav a zasahujú do jej telesnej a duševnej
integrity, zároveň aj pri zohľadnení aj oprávnených záujmov povinného, ktoré by mohli byť nariadením

neodkladného opatrenia dotknuté (v súlade s princípom proporcionality a primeranosti), napadnutým
uznesením upravil pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením, a to v záujme predchádzania
násilnému skutku a ochrany osoby navrhovateľky pred ďalším možným násilným správaním a konaním
povinného.

15. Skutočnosti, ktoré povinný uvádza v odvolaní, ktorými bagatelizuje svoje konanie voči navrhovateľke

obranou, že išlo iba o akési rodinné nezhody, nie sú, vzhľadom na doposiaľ zistený skutkový stav,
kedy navrhovateľka ako osoba vo vyššom veku, bola napriek poučeniu o práve nevypovedať proti
vlastnému synovi, ochotná sa v neskorých nočných hodinách podrobiť výsluchu pred policajným
orgánom, spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie vo
vzťahu k uloženému zákazu vstupu do bytu a spoločných priestorov bytového domu a nič nemenia na

vecnej správnosti napadnutého uznesenia v tejto časti. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne
a aj keď stručne, avšak presvedčivo v súlade so zákonnými požiadavkami v zmysle ust. § 236 ods.
1 CSP odôvodnil, preto odvolací súd odvolanie povinného v tejto časti nepovažuje za opodstatnené.
K tvrdeniu povinného v odvolaní, že sa nedopustil opísaného správania voči svojej matke ani skutkov
násilia, nikdy ju fyzicky neohrozoval ani jej fyzicky neublížil, odvolací súd poznamenáva, že neodkladné

opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP nie je podmienené preukázaním násilného skutku.
Z povahy neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ako aj z § 328 ods. 2 druhá
veta CSP, podľa ktorého súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2
písm. e) CSP rozhodne do 24 hodín od doručenia návrhu - je zrejmé, že v konaní o jeho nariadenie
prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti tvrdených (všetkých) rozhodujúcich

skutočností, čo znamená, že pre nariadenie NO postačuje, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými, pričom procesnú zodpovednosť
v tomto smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Pre nariadenie NO podľa § 325 ods. 2 písm.
e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického, či psychického násilia voči
blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia

bol povinný za skutok násilia aj odsúdený, či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. Ide
o opatrenie dočasné, keď v záujme poskytnutia okamžitej ochrany života a zdravia navrhovateľky, ktoré
sú povinným ohrozované, sa prípadné užívacie právo povinného k predmetnému bytu obmedzuje iba
na určitý čas (nejde v danom prípade o trvalú úpravu pomerov strán ako nesprávne uviedol súd prvej
inštancie). Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie v spojení

s dopĺňacím uznesením v napadnutom výroku, ktorým súd neodkladným opatrením zakázal povinnému
vstúpiťdopredmetnéhobytuaspoločnýchpriestorovdomu,akovecnesprávnepotvrdilstýmdoplnením,
že časovo limitoval trvanie nariadeného neodkladného opatrenia do doby právoplatného skončenia
konania vo veci samej na základe podanej žaloby o vypratanie povinného z predmetného bytu, ktorú je
navrhovateľka povinná podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd pripomína, že

pokiaľ žaloba vo veci samej v určenej lehote nebude podaná, súd uznesenie o neodkladnom opatrení
aj bez návrhu zruší (§ 336 ods. 3 CSP).

16. Neboli však splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia v časti súvisiaceho výroku I.
dopĺňacieho uznesenia, ktorým súd poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej. Tak ako

odvolací súd uviedol vyššie, súd prvej inštancie vyšiel z nesprávneho právneho názoru, že nariadeným
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán, a preto navrhovateľke neuložil
žalobnú povinnosť v intenciách ust. § 336 ods. 1 CSP a nariadil neodkladné opatrenie bez nadväznosti
na konanie vo veci samej, pričom trvanie jeho účinkov časovo nijako nelimitoval tak, aby bola
vyjadrená dočasnosť úpravy pomerov strán vykonanej neodkladným opatrením. Z hľadiska povahy

neodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.1písm.e)CSP,keďženávrhnajehonariadenienavrhovateľka
podala pred začatím konania, odvolací súd zastáva názor, že prostredníctvom účinkov neodkladného
opatrenia v danom prípade nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a
uznesenie nemá teda povahu konečného rozhodnutia vo veci samej (nekonzumuje vec samu), pretoje potrebné naň nadväzujúce súdne konanie vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, v ktorom
riadnym dokazovaním budú posúdené medzi stranami sporné skutočnosti, čím sa zároveň predíde aj
neprípustnému obmedzeniu práv povinného nad nevyhnutnú mieru.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím
uznesením zmenil tak, že podľa § 336 ods. 1 CSP uložil navrhovateľke povinnosť na príslušnom súde
podaťžalobuvovecisamejprotipovinnémuovypratanie,vlehotedo30dníodprávoplatnostiuznesenia.

18. V súlade s ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol aj o trovách
odvolacieho konania. Nakoľko povinný nemal úspech v odvolacom konaní, nevznikol mu nárok na
náhradu vynaložených trov a úspešnej navrhovateľke žiadne trovy v odvolacom konaní preukázateľne
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.