Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200118
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125200118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr.EduardaValenčinaaJUDr.MariánaHoffmanna,PhD.,vsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. X, XXX XX E. C. F., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov
166/63, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o primerané finančné
zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/1/2025-68 zo
dňa 10.4.2025 takto

r o z h o d o l :

MeníprvoinštančnýrozsudokvovýrokochI.aIII.tak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobkyniprimerané
finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 650 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

2.Prvoinštančnýsúdtakrozhodoložalobe,ktorúpodalažalobkyňanasúd8.1.2025,ktorousadomáhala
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800 eur, pretože v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/45/2024 o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, bola
ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky v celom rozsahu úspešnou.
Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobkyňa na prvoinštančný súd dňa 5.8.2024
podala žalobu voči žalobcovi, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy bezdôvodného obohatenia a určenia

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. (Pozn. odvolacieho súdu – uvedená informácia nie je zo strany
prvoinštančného súdu korektná, domáhala sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok).
Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 20Csp/45/2024-52 rozhodol, že osem zmluvných podmienok
uvedených v úverovej zmluve uzatvorenej so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. č. 3809206074zo dňa 6.10.2008 sú neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň bol priznaný žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
Prvoinštančný súd uvedené konanie považoval ako predpoklad pre aplikáciu ust. § 3 ods. 5 posledná

veta zákona č. 250/2007 Z.z., ďalej pod ust. § 53 ods. 1 zákona č. 108/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a od ust. § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2004 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Prvoinštančný súd uviedol,
že zo strany žalobkyne došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva garantovaného ako zákonom
o ochrane spotrebiteľa, tak aj zákonom o spotrebiteľských úveroch. Prvoinštančný súd v danom prípade

vylúčil aplikáciu ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobkyne
je dôvodný poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6Cdo/127/2017, ktoré
v rozhodnutí citoval. Považoval základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie za dané.
Následne sa prvoinštančný súd venoval otázke určenia výšky primeraného finančného zadosťučinenia,
kedy dospel k záveru, že žalobkyňa netvrdila, že jej z neprijateľných zmluvných podmienok vznikla ujma,
alebo že žalovaný na jej úkor mal finančnú výhodu. Žalobkyňa netvrdila ani, a súd to nezistil, že by zo

strany žalovaného išlo o použitie neprijateľných zmluvných podmienok po ich právoplatnom judikovaní.
Naopak, žalobkyňa mala uľahčenú úlohu, keď zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhala,
boli už v obdobných typových zmluvách za neprijateľné opakovane judikované a ich neprijateľnosť
žalovaný uznal.
Súd priznané primerané finančné zadosťučinenie chápal ako dovŕšenie nápravy vadného stavu,

ktorého základom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca.
Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu tzv. základného konania má naviac nahradiť
určitý diskomfort spôsobený súdnym konaním, či už vyhľadaním občianskeho združenia na ochranu
spotrebiteľa, alebo advokáta, alebo účasť na súde a podobne, keď tento čas mohol využiť inak.
Súd mal zároveň za to, že v tomto type konania je možná určitá paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali

len symbolické sumy bez hospodárskeho významu, alebo vysoké sumy vedúce k obohacovaniu
spotrebiteľov.
Súd za základnú sumu zadosťučinenia za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje sumu 100
eur s možným posunom oboma smermi, na základe charakteru zmluvnej podmienky. Prvoinštančný súd
vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu, Krajského súdu v Prešove, pod sp. zn. 3CoCsp/38/2024 zo

dňa 4.3.2025.
Za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bodoch 1, 2, 4, 5, 7 rozsudku v základnom konaní
priznal súd ako primerané finančné zadosťučinenie sumu 5 x 100 eur. Tieto zmluvné podmienky
týkajúce sa hrozby – neuhradenia splátky pre nesprávny variabilný symbol napriek jej zaplateniu (I.),
vystaveniu rizika zvyšovania sumy na zaplatenie žalobkyňou z dôvodu započítania jej úhrad na istinu

až v poslednom rade (II.), hrozby zmluvnej pokuty (IV., V.), predĺženia premlčacej lehoty výlučne pre
pohľadávky dodávateľa (VIII.) považuje súd za priemerne závažné vyžadujúce odškodnenie sumu 100
eur za každú.
Za zmluvné podmienky uvedené v bodoch III. – oznamovanie určitých skutočností a zmluvná pokuta
16,60 eur pre porušenie tejto povinnosti, VI. – poplatok za upomienku 3,32 (zrejme eura – pozn.

odvolacieho súdu) a VIII. – úprava zmluvných vzťahov nielen OZ, ale aj Obch. zák. priznal súd ako
primerané finančné zadosťučinenie sumu 3 x 50 eur, považujúc ich za menej závažné, a preto sumu
základnej náhrady znížil (zo 100 eur na 50 eur).
Prvoinštančný súd námietku šikanózneho výkonu práva žalobkyne považoval za nedôvodnú, šikanózny
výkon práva žalovaný u žalobkyne nepreukázal. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti citoval z rozsudku

SD EÚ vo veci C-35/22.
Ďalej prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
nie je časovo limitovaná. Opäť prvoinštančný súd citoval (bez vysvetlenia zjavných súvislostí k tomuto
konštatovaniu) časť rozhodnutia SD EÚ číslo spojené veci C-776/19 až C-782/19, SD EÚ č. C-698/18,
č. C-321/22, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 124/2020-26.

Ďalej skonštatoval, že žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu
následného získania peňažnej satisfakcie, pričom opäť citoval z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 bez prepojenia na právne posúdenie veci.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Dospel k záveru, že
v konaní išlo o nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je úspešný

v základe nároku. Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorej výška sa však bude
odvíjať od priznanej sumy.3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný ako odvolací
dôvod uviedol dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni s tým, že namietal základ, ale aj výšku

priznaného nároku. Žalovaný namietal, že žalobkyňa si uplatnila určenie neprijateľných podmienok
v konaní 20Csp/45/2024 až 12 rokov po ukončenej zmluve. Predmetom konania bolo len výlučne
vyhlásenie neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný uviedol, že žalobkyni žiadna ujma reálne
z uvedenej úverovej zmluvy nevznikla. Úverová zmluva bola odo dňa 24.7.2012 doplatená a ukončená.
Zo strany žalovaného neboli totiž žalobkyni zrealizované žiadne úkony, ktoré by zasahovali do jej práv

a oprávnených záujmov. Žalovanému nie je jasné, čo bolo pre žalobkyňu impulzom na podanie žaloby
o neprijateľné zmluvné podmienky 12 rokov od ukončenia zmluvy, osobitne, keď ani jedna zmluvná
podmienka nebola voči žalobcovi uplatnená, a teda jej žiadna ujma ani nemohla vzniknúť.
Žalobkyňa dobrovoľne požiadala o úver vo výške 663,88 eur v roku 2008. Tento splatil v roku 2012.
Postup žalobkyne nesvedčí poctivému spotrebiteľovi, ktorý, ak by pociťoval akúkoľvek ujmu z úverovej
zmluvy, nečakal by s jej žalovaním 12 rokov. Naopak, konanie žalobkyne sa v tomto kontexte javí ako

účelové, zamerané na využitie inštitútu slúžiaceho ochrane reálne poškodeného spotrebiteľa, na svoje
majetkové obohatenie sa. Uvedené je osobitne v kontexte žalovanej výšky finančného zadosťučinenia
800 eur pri úvere čerpanom vo výške 663,88 eur.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom konkrétneho porušenia práv alebo povinností
ustanovených v zákone o ochrane spotrebiteľa, pretože to bližšie ani v žalobe nešpecifikovala. Pri

priznaní takto umelo navýšeného primeraného finančného zadosťučinenia s tendenciou žalovať čo
možno najviac neprijateľných zmluvných podmienok, by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť
pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte aj platilo za poskytnutie úveru.
S procesom úverového vzťahu žalobkyňa súhlasila. Podpísala úverovú zmluvu, získala finančné
prostriedky, ktoré jej žalovaný poskytol.

Primerané finančné zadosťučinenie žiada priznať po 12 rokoch od ukončenia zmluvného vzťahu. Na
žalobkyňu neboli aplikované žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, riziko žiadnej ujmy na strane
žalobkyne nehrozilo.
Žalovaný citoval viaceré rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej republiky, ktoré zaujali svoj názor
k výške primeraného finančného zadosťučinenia.

Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu v napadnutej časti zrušil, vec vrátil súdu
prvejinštancienaďalšiekonanieapriznalžalovanémunáhradutrovkonaniaatrovprávnehozastúpenia.

4. K odvolaniu žalovaného zaujala písomné stanovisko žalobkyňa, ktorá vo vyjadrení k odvolaniu
žiadala prvoinštančný rozsudok potvrdiť v napadnutom rozsahu výrokov I. a III. a uplatnila si náhradu

trov odvolacieho konania. Uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je jasný, stručný
a zrozumiteľný, spĺňa všetky náležitosti riadneho odôvodnenia a odôvodnenie žaloby žalobkyňou
považuje za dostatočné. Prvoinštančný súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného.
V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 199/09 o náležitostiach
odôvodnenia rozsudku podľa § 157 O.s.p.

Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, jeho argumenty v odvolaní preukazujú opodstatnenosť
žaloby. Žalovaný si nepriznáva pochybenie a porušenie spotrebiteľských noriem a práv žalobkyne,
čo odôvodňuje opodstatnenosť podanej žaloby s poukazom na jednotlivé ciele inštitútu primeraného
finančného zadosťučinenia. Poukázala na to, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje
podnikateľské práva na finančnom trhu a aj v súčasnosti, napriek početným rozsudkom vydaným proti

žalovanému, tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov
obohatiť. V konaní dostatočne, určito a presne odôvodnila uplatnený nárok čo do základu, ako aj čo do
výšky vzhľadom na priebeh v základnom konaní. V prejednávanej veci poukázala na postoj žalovaného
a intenzitu porušenia spotrebiteľských práv. Žalobkyňa sa musela aktivizovať, vyhľadať advokáta, vec
s ním prejednať a advokát musel podať relevantnú žalobu a podania v prejednávanej veci.

Práve zo strany žalovaného sa jedná o mimoriadne závažné porušenie spotrebiteľských práv
a povinností. Porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby majetkový charakter. Príkladmo
žalobkyňa poukázala na iné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach primeraného finančného
zadosťučinenia, kde neboli spotrebiteľom priznané iba symbolické sumy.

5. Žalovaný zaujal k vyjadreniu žalobkyne písomné stanovisko, z ktorého vyplýva, že žiada, aby odvolací
súd rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si
náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Poukázal na to, že poskytol žalobkyni úver v rámci svojho
podnikania, na ktorý od žalobkyne žiadal zaplatiť úroky. Žalobkyňa dodržala všetky podmienky, úveruhradila,zmluvabolaukončená.Žalovanýpoukázalnato,žepriurčovanívýškyprimeranéhofinančného
zadosťučinenia sa priznávajú sumy vo výške 100 eur, resp. nepresahujúcej 300 eur a s poukazom
na niektoré rozhodnutia odvolacích súdov cieľom je v súčasnej dobe eliminovať zneužívanie inštitútu

primeraného finančného zadosťučinenia a rozsah priznaného finančného zadosťučinenia sa považuje
za dostačujúci v rozsahu 50 – 100 eur. Žalobkyňou požadované primerané finančné zadosťučinenie nie
je možné považovať za primerané ani spravodlivé. Dokonca žalobkyňa nepreukázala ani žiadnu ujmu.

6. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky

prvoinštančného rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v §
379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie čo do základu uplatneného nároku je správne. V rozsahu výšky uplatneného
nároku a priznaného primeraného finančného zadosťučinenia prvoinštančným súdom, odvolací súd
pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia, pretože neboli splnené podmienky v tomto rozsahu pre jeho
potvrdenie, ale ani pre jeho zrušenie.

7. V prejednávanej veci žalobkyňa žiadala primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstrániť protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. V priebehu konania a aj v odvolaní žalovaný namietal základ uplatňovaného nároku.

Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj vyhodnotiac vykonané
dokazovanie prvoinštančným súdom a okolností, ktoré boli v priebehu prvoinštančného konania
skutkovo preukázané, je potrebné vychádzať zo zákonného znenia. Predpokladom pre uplatnenie
a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi spotrebiteľom na súde.

Zákon nevyžaduje, aby reálne spotrebiteľovi vznikla nejaká ujma, postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dodávateľom dôjde a spotrebiteľ sa úspešne tohto porušenia práva dovolá na
súde.
Na podporu dôvodnosti základu uplatneného nároku žalobkyne je možné použiť už známe rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/31/2020 (R3/2023), podľa ktorého podmienka úspešného

uplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie práva alebo povinnosti (§ 3
ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z.) je splnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto
porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke.
Žalobkyňa mala so žalovaným uzatvorenú úverovú zmluvu č. 3809206074, ktorú uzatvorila dňa
6.10.2008, kde požičaná istina predstavovala 663,88 eur, ktorá zmluva s úhradou celej istiny a úrokov

bola ukončená a doplatená dňa 24.7.2012, pričom žalobkyňa sa v roku 2024 rozhodla, že podá
žalobu, ktorá bola evidovaná na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20Csp/45/2024 a bude sa
domáhať určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok práve zo zmluvy č. 3809206074 z 6.10.2008.
Toto konanie sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/45/2024-52 zo dňa 5.8.2024,
ktorý rozsudok vo všetkých výrokoch určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok sa stal právoplatný

dňa 5.9.2024 a vo vzťahu k výroku o trovách konania dňa 21.9.2024. V tom čase bol vydaný rozsudok
pre uznanie nároku žalobkyne žalovaným a boli určené zmluvné podmienky uvedené v žalobe za
neprijateľné. Týmto rozsudkom napriek tomu, že úverová zmluva bola viac ako 12 rokov doplatená
a ukončená, bolo rozhodnuté, že základ uplatneného nároku žalobkyne je dôvodný, pretože žalobkyňa
sa domohla v osobitnom konaní preukázania zodpovednosti žalovaného, že porušil práva žalobkyne

ako spotrebiteľky v úverovom vzťahu a v zmluve uviedol neprijateľné zmluvné podmienky.

9. Takýto rozsudok vytvára priamo predpoklad na to, aby sa žalobkyňa mohla domáhať priznania
primeraného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. V tomto rozsahu odvolací súd sastotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu s tým rozdielom, že napriek jednoznačnému tvrdeniu,
že žalobkyňa sa v pôvodnom konaní voči žalobcovi (zrejme žalovanému) domáhala zaplatenia sumy
bezdôvodného obohatenia a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo nie je pravdou, pretože

aj z rozsudku, ktorý mal prvoinštančný súd k dispozícii, je viac ako jasné, že predmetom konania bolo
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, žiadne iné a ďalšie nároky si v tomto konaní žalobkyňa
neuplatnila.

10. Okolnosť, že žalobkyňa sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok až po 12 rokoch

od ukončenia a uhradenia zmluvného vzťahu a dlhu nie je šikanóznym výkonom práva, pretože zákon
lehotu na takéto určenie nestanovuje, spotrebiteľka svoj naliehavý právny záujme nepreukazuje, ten
sa predpokladá. Preto spotrebiteľka sa svojich práv môže domáhať aj s časovým odstupom. Uvedené
okolnosti je možné zohľadniť pri určení výšky nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

11. Pokiaľ sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, tak, ako to už v minulosti uviedol

odvolací súd, pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo
závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobkyne ako na strane žalovaného,
okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia
sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobkyni objektívne hrozila, resp. ktorá jej vznikla. Inštitút
primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na

kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného
a odvracajúceho prostriedku obrany vo vzťahu ku každému spotrebiteľovi individuálne.
V danom prípade prvoinštančný súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia
vychádzal z obdobnej veci, ktorá bola prejednaná odvolacím súdom pod sp. zn. 3CoCsp/38/2024, kde
paušalizoval primerané finančné zadosťučinenie za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhlásenú

v pôvodnom konaní sumou 100 eur a následne prvoinštančný súd vyhodnotil mieru závažnosti tejto
hroziacejujmytak,ženiektorépodmienkypovažovalzapriemernezávažné,ktorévyžadujúodškodnenie
paušalizované vo výške 100 eur a niektoré vyhodnotil za menej závažné a paušalizoval ich sumou 50
eur.

12. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je vždy dôležitá primeranosť
požadovaného zadosťučinenia, ktorého výška je určovaná úvahou súdu so zreteľom na okolnosti
každého jednotlivého prípadu. Úvaha však nemôže byť svojvoľná.

13. V prejednávanej veci je možné pripustiť úvahu prvoinštančného súdu, že každé rozhodnutie

o neprijateľnej zmluvnej podmienke v pôvodnom konaní môže byť primerane priznaná vo forme
primeraného finančného zadosťučinenia suma vo výške 100 eur. Je potrebné však vyhodnotiť, či
pôvodné konanie a pôvodná obrana spotrebiteľa, teda žalobkyne, vo veci sp. zn. 20Csp/45/2024
sledovala cieľ ubrániť sa aktívnemu konaniu dodávateľa, teda žalovaného pri uplatňovaní aj
neprijateľných zmluvných podmienok v konaní proti spotrebiteľke, alebo išlo len o konanie, kde nebolo

potrebné, vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu a už nemožnosti aplikovať neprijateľné zmluvné
podmienky žalovaným sa cielene a aktívne nárokom dodávateľa brániť.
V tejto veci však odvolací súd zistil a nakoniec to strany sporu ani nepopreli, dokonca ani žalobkyňa
netvrdila, že tomu tak nie je, že konanie, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
20Csp/45/2024 nebolo iniciované žalobkyňou na obranu proti aktívnemu uplatňovaniu neprijateľných

zmluvných podmienok žalovaným, alebo bolo iniciované po tom, čo žalobkyňa si svoje zmluvné
povinnosti voči žalovanému splnila a žalovaný už nemal možnosť za žiadnych okolností voči žalobkyni
aktívne uplatňovať akékoľvek nároky z takto ukončenej zmluvy.
Za tohto stavu potom paušalizácia všetkých primeraných finančných zadosťučinení je prípustná
v rozsahu 100 eur, ale len v prípade, ak aktívne bola žalobkyňa zúčastnená na obrane svojich

spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolala pôvodný spor, ktorý bol základom uplatneného nároku sama, bez
ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Za tejto situácie nie je možné
zmluvné podmienky považovať za závažnejšie či menej závažné, vzhľadom na hrozbu ich použitia
v neprospech spotrebiteľa. Tieto podmienky je možné považovať vo všeobecnosti v prejednávanej veci
za podmienky už neaplikovateľné vo vzťahu k žalobkyni, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa svojich

práv sa môže domáhať kedykoľvek, pri určení neprijateľných zmluvných podmienok hrozba ich aplikácie
pominula, a preto primerané finančné zadosťučinenie za jednotlivé zmluvné podmienky, vzhľadom na
neexistujúcu hrozbu, ani v pôvodnom konaní ani aktuálne, nie je možné považovať za závažné, alebo
priemerne závažné, ale ako nezávažné, bez priameho dopadu na žalobkyňu.Žalobkyňa sa hrozbe prípadného uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok žalovaným
nemusela aktívne brániť, dokonca jej nehrozilo ani uplatňovanie finančných nárokov žalovaným, pretože
zmluva bola 24.7.2012 doplatená a ukončená a 5.8.2024, kedy podala žalobu o neprijateľné zmluvné

podmienky by bol každý finančný nárok žalovaného premlčaný, na čo by musel súd aj bez námietky
žalobkyne prihliadnuť. Taktiež pri sporoch o úhradu súd ex offo skúma v spotrebiteľských konaniach, či
uplatnené nároky sú alebo nie sú nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok.
Preto obavy žalobkyne pred prípadným ďalším uplatňovaním neprijateľných zmluvných podmienok voči
jej osobe žalovaným sú len v teoretickej rovine.

Aj tvrdenie, že žalobkyni podanie žaloby o neprijateľnosť zmluvných podmienok spôsobovalo diskomfort
nielenprihľadaníprávnejpomoci,aleajvsúvislostisinvestovanýmčasomdotakéhotosporujetvrdenie,
ktoré vzhľadom na to, že sa sama rozhodla pôvodný spor iniciovať s cieľom využiť možnosť vyplývajúcu
z § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže mala v minulosti uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej
boli uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli aj v iných konaniach v obdobných veciach
judikované ako neplatné, ktoré sa nejaví ako nevyhnutnosť pred hroziacimi praktikami žalovaného.

Uvedené konanie žalobkyne sledovalo, a to zdôrazňuje odvolací súd napriek týmto výhradám, legitímny
záujem spotrebiteľa, dosiahnuť predpoklad pre postup uplatnenia nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č.
250/2007 Z.z.
Pretonáhradutýchtoprimeranýchfinančnýchzadosťučinenízakaždúpodmienkuodvolacísúdpovažuje
za primeranú v rozsahu 50 eur. Táto suma zodpovedá zákonnému kritériu primeranosti finančného

zadosťučinenia v prejednávanej veci.

15. Preto odvolací súd podľa § 388 CSP úvahu prvoinštančného súdu o primeranosti finančného
zadosťučinenia zmenil tak, že za primerané považoval finančné zadosťučinenie po 50 eur za každú
súdom označenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú (z pôvodného rozhodnutia 8 podmienok x 50 eur)

a vo zvyšku vyhovujúci výrok rozsudku prvoinštančného súdu v napadnutom rozsahu zmenil a nárok
zamietol.

16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP
a podľa § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešnej žalobkyni vo vzťahu k základu uplatneného nároku priznal nárok

na náhradu trov celého konania. O výške tejto náhrady voči žalovanému prvoinštančný súd rozhodne
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).