Uznesenie – Ústavná starostlivosť Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73Pu/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203618
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225203618.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. XX, N., do zdravotníckeho zariadenia: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková
4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, so sídlom Mickiewiczova 13, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Prevzatie osoby: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, N., do zdravotníckeho zariadenia:
Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré

Mesto, so sídlom Mickiewiczova 13, Bratislava, ku ktorému došlo dňa 12.11.2025 o 21.59 hod., bolo
prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe oznámenia Univerzitnej nemocnice Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava,
pracovisko: Nemocnica Staré Mesto, so sídlom Mickiewiczova 13, Bratislava (ďalej len „zdravotnícke
zariadenie“) zo dňa 13.11.2025 o 08.40 hod. začal súd, v zmysle § 254 ods. 2 Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len „C.m.p.“), uznesením č. k. 73Pu 13/2025-7 zo dňa 13.11.2025 konanie o vyslovenie
prípustnosti prevzatia osoby: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, N. (ďalej len „umiestnený“)
do zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 ods. 1 C.m.p., ku ktorému došlo bez jeho písomného
informovaného súhlasu dňa 12.11.2025 o 21.59 hod.

2. Podľa § 260 ods. 1 - 3 C.m.p., súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční

spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada
umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

3. Podľa § 261 C.m.p., súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré
môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

4. Podľa § 262 ods. 1 - 3 C.m.p., súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej
slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín
od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom ošetrujúcej lekárky MUDr. S. S., ktorá po
zákonnom poučení uviedla, že pacient bol k nám privezený v sprievode syna pre poruchy správania
dňa 12.11.2025. Bol vyšetrený v službe. Pacient bol agresívny v domácom prostredí, potom následne
aj pri vyšetrení a aj pri príjme na oddelení odmietal hospitalizáciu, odmietal transport na oddelenie, u
pacienta ide o prvú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení. V jeho stave pri prijatí dominovala najmä
mánia, bola uňho elevovaná nálada, bagatelizuje svoje ťažkosti, disimuluje manickú symptomatiku,

nekoncentruje sa na rozhovor a nedodržiava spoločenské konvencie. K svojmu stavu a liečbe je
nekritický. Jeho syn udáva, že niektoré veci si prestáva pamätať, že sa mu výrazne mení správanie, jeagresívny, ako príklad uvádza, že sa kameňom vyhrážal cudzím ľuďom, pri ceste autom náhle vystúpil
z auta, potom do auta hodil kužeľ, predtým bol vždy slušný, nikdy takýto nebol. Syn udáva, že sa
strašne zadĺžil, pri vyšetrení mal na sebe mnohé šperky vysokej hodnoty, ktoré sme odovzdali synovi.

Pri vyšetrení sa vyhrážal ošetrujúcemu lekárovi, sú uňho prítomné paranoidné obsahy, homicidálne a
suicidálne vyhrážky, narušený spánok, v poslednej dobe málo spí. Nálada bola manická až rezonantná
- v odpore. Diagnóza pri prijatí: mánia bez psychotických príznakov. U psychiatra bol doposiaľ 1-krát,
odvtedy ho nenavštívil. Hospitalizácia pacienta je nevyhnutná, pretože pacient je ohrozujúci pre seba aj
presvojeokolievzhľadomnasvojstav,ktorýuňhopretrváva,boliuňhoprítomnésuicidálneahomicidálne

vyhrážky a agresivita. Aktuálne pacient stále spí, odmieta s nami komunikovať, odmieta vstať, odmieta
raňajky. Následne sa súd oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, z obsahu ktorej
vyplývajú vyššie uvedené tvrdenia ošetrujúceho lekára. Z obsahu ambulantnej správy - nálezu zo
dňa 12.11.2025 vyplýva: klinická symptomatika: vedomie lucídne a vigilné, myslenie zrýchleného
tempa, asociačne rozvoľnené, prítomné extrapotenčné a paranoidné obsahy, homicidálne a suicidálne
proklamácie, nálada manická, dysforická s prechodom do rezonantnej, afekt. labilita, psychomotorické

tempo instabilné, vysoká IP tenzia, verbálna agresia, homicidálne a suicidálne vyhrážky, sťažená
spolupráca, verbálna a brachiálna agresia, hyposomnia, osobnosť alternovaná v emotivite, afektivite a
správaní.

6. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom umiestneného, ktorý po poučení o jeho procesných právach

a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. uviedol, že sa volá U. H., narodil
sa XX.XX.XXXX, dnes je streda alebo štvrtok, asi streda, sme v nemocnici, som tu od včera v noci,
momentálne som zamestnaný ako riaditeľ alebo ako zamestnanec - ako chcete, bývam na P. XX.
Ohľadom okolností, za akých bol privezený na psychiatrické oddelenie, uviedol, že syn mu povedal,
že ideme na nejakú kontrolu a zostal tu, prišiel len kvôli synovi a žene, doktor mu povedal, že tu musí

zostať pár dní, všetko je v poriadku, neni problém. Na otázku súdu, z akých dôvodov nesúhlasí s
hospitalizáciou, umiestnený uviedol, že sa mu tu nepáči čistota, hygiena, má inú robotu. Ďalej uviedol,
že je trošku unavený, nespal. Na otázku súdu, či navštívil v minulosti (ambulantne) psychológa alebo
psychiatra, uviedol, že raz bol za psychológom, aktuálne sa nelieči (a ani sa v minulosti neliečil) na
žiadne psychiatrické ochorenie, doposiaľ nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení.

7. Podľa § 9 ods. 4 zákona NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas
podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť

do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O
zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno
vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo
na zabezpečenie jej okolia.

8. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v
prípadeambulantnejstarostlivostialeboústavnejstarostlivosti,akideoosobu,ktorávdôsledkuduševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

9. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník
je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o
možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti
(ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná
starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.

10.Podľa§9ods.5zákonaozdravotnejstarostlivosti,akpominúdôvodynaprevzatieosobydoústavnej
starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z
ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).

11. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas je preukázateľný
súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.
Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorémupredchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 36
ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).

12. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas dáva, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.

13. Podľa § 264 C.m.p., zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď
súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.

14. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu
do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k
zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný
do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v
ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom

zariadení (tzv. detenčné konanie).

15. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení začne súd z úradnej povinnosti
a toto konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou. Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu
do ústavu došlo zákonným spôsobom. Základom pre zistenie, či zdravotný stav umiestneného vyžaduje

prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, je výsluch umiestneného a ošetrujúceho lekára. Aj keď v
konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia súd nenariaďuje
pojednávanie (pojednávanie obligatórne nariaďuje v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom
zariadení), i tak je povinný vykonať dokazovanie v tom rozsahu, že vypočuje umiestneného a jeho
ošetrujúceho lekára. Súd v konaní konfrontuje na podklade oznámenia zdravotníckeho zariadenia

identifikáciu osoby, okolnosti, za akých bola osoba do zdravotníckeho zariadenia prevzatá a tiež na
základe lekárskej správy údaje o jej zdravotnom stave. Je nevyhnutné, aby si súd sám na základe
priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je
jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o
schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho

zariadenia.

16. Hmotnoprávne podmienky na obmedzenie osobnej slobody bližšie ustanovuje zákon, konkrétne § 6
ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej
starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

17. Z uvedeného vyplýva, že na rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho

zariadenia súdy musia skúmať kumulatívne splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, a to či: a)
osoba, ktorá bola zadržaná, trpí duševnou poruchou alebo sa u nej prejavujú príznaky takej poruchy, b)
táto osoba ohrozuje seba alebo ohrozuje svoje okolie a toto konanie je vyvolané duševnou poruchou
alebo u nej hrozí z dôvodu duševného ochorenia vážne zhoršenie zdravotného stavu.

18. Na základe vykonaných dôkazov v konaní (oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára a
so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, výsluch umiestneného) súd považuje za preukázané,
že umiestnený v dôsledku diagnostikovanej duševnej poruchy - mánia bez psychotických príznakov,
aktuálne vykazuje také poruchy psychiky a správania (homicidálne a suicidálne vyhrážky, verbálna
a brachiálna agresia) pod vplyvom porúch myslenia (extrapotenčné a paranoidné obsahy), pre ktoré

umiestnený ohrozuje nielen seba a svoje zdravie, ale aj svoje okolie a ktoré sú spôsobilé nepriaznivo
ovplyvniť jeho zdravotný stav a správanie a bez aspoň dočasnej hospitalizácie umiestneného v
špecializovanom zdravotníckom zariadení, ktorú súd považuje za nevyhnutnú na nastavenie potrebnej
liečby, by mohlo dôjsť k ohrozeniu a vážnemu zhoršeniu jeho zdravotného (psychického) stavu, preto
súd dospel k záveru, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia dňa 12.11.2025 o 21.59

hod., bolo prípustné.

19. Záverom súd uvádza, že v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom
zariadení súdy dlhodobo a konštantne uprednostňujú nevyhnutnú dočasnú liečbu akútne zhoršenéhozdravotného stavu umiestneného spojenú s vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom, teda
potrebu v záujme predovšetkým samotného umiestneného, ale aj jeho okolia, uprednostniť nastavenie
liečby a to v rámci hoc len dočasnej hospitalizácie umiestneného na psychiatrickom oddelení bez jeho

súhlasu, čím sa má predísť ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu v dôsledku diagnostikovanej
duševnej poruchy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava II do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa§355ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),protiuzneseniusúduprvejinštancie
je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 59 C.m.p., odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa

§ 304 písm. f).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C.m.p., odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.