Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204337
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204337.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. A. B., narodený XX.XX.XXXX,
trvalebytomC.XXXX/X,D.,vkonanízastúpenýadvokátomJUDr.MatejomVidom,sosídlomPapraďová
3, Bratislava proti manželke navrhovateľa: E. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, D.,
v konaní zastúpená spoločnosťou: advokátska kancelária AKPF s.r.o., so sídlom: Dúbravská cesta 2,

Bratislava – mestská časť Karlova Ves, 841 04, IČO: 55 032 800, v konaní o rozvod manželstva a o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: G. B., narodený
XX.XX.XXXX, E. B., narodená XX.XX.XXXX, obe trvale bytom H. I. XXX/XX, D. a D. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, všetky deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manželky
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 5P/97/2023-127 zo dňa 21.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. z r u š u j e a vec mu v tejto časti
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol
manželstvoúčastníkovkonaniaA.A.B.,narodenéhoXX.XX.XXXXaE.F.,J.F.,narodenejXX.XX.XXXX,
výrokomII.maloletéhoG.,narodenéhoXX.XX.XXXX,maloletúE.,narodenúXX.XX.XXXXamaloletúD.,

narodenú XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a interval striedavej osobnej starostlivosti
o maloleté deti určil nasledovne:
Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od piatku v párnom
kalendárnom týždni od 08:00 hod. do nasledujúceho piatku v nepárnom kalendárnom týždni do 08:00
hod., a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od piatku v nepárnom

kalendárnom týždni od 08:00 hod do nasledujúceho piatku v párnom kalendárnom týždni do 08:00 hod.,
s výnimkou jarných, veľkonočných, letných, jesenných a vianočných školských prázdnin.

Počas prázdnin budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky:
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin, od posledného školského dňa
predchádzajúceho prvému dňu jarných školských prázdnin od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho

po poslednom dni jarných školských prázdnin do 08:00 hod.,
- každý párny kalendárny rok vždy od 08:00 hod. Zeleného štvrtka do 16:00 hod. utorka, nasledujúceho
po Veľkonočnom pondelku,
- každý rok počas letných prázdnin v čase odo dňa 15.07. od 16:00 hod. do 01.08. do 08:00 hod., od
15.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 16:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok počas jesenných prázdnin odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu

jesenným prázdninám od 16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod.,- každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od posledného školského dňa pred
prázdninami od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok počas vianočných
prázdnin v čase od 30.12. od 16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod.

Počas prázdnin budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca:
- každý párny rok počas jarných prázdnin, od posledného školského dňa predchádzajúceho prvému
dňu jarných školských prázdnin od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho po poslednom dni jarných
školských prázdnin do 08:00 hod.,

- každý nepárny kalendárny rok vždy od 08:00 hod. Zeleného štvrtka do 16:00 hod. utorka,
nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku,
- každý rok počas letných prázdnin v čase odo dňa 30.06. od 16:00 hod. do 15.07. do 16:00 hod., od
01.08. od 08:00 hod. do 15.08. do 16:00 hod.,
- každý párny rok počas jesenných prázdnin odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu jesenným
prázdninám od 16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod.,

- každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od posledného školského dňa pred
prázdninami od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý párny kalendárny rok počas vianočných
prázdnin v čase od 30.12. od 16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod.

Obidvajarodičiasúpovinnímaloletédetiriadnepripraviťavstanovenomdniahodineodovzdaťdruhému

rodičovi. Odovzdanie sa realizuje v predškolskom alebo školskom zariadení a v prípade ak sa dieťa v
školskom zariadení nenachádza v bydlisku toho rodiča, ktorého starostlivosť končí a preberá si ho ten
rodič, ktorého starostlivosť začína.

Výrokom III. súd prvej inštancie rozhodol o neurčení výživného počas trvania striedavej osobnej

starostlivosti a výrokom IV. rozhodol o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich
náhradu nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 18, § 23 ods. 1 a 2,
§ 24 ods. 1, 3 a 5, § 25 ods. 1, 2 a 4, § 26, § 62 ods. 1, 2 a 6, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77

ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), keď na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo vážne a trvalo rozvrátené a nie je reálny
predpoklad, že by mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Dôvodil, že manželstvo účastníkov
je len formálnym zväzkom, manželia spolu dlhodobo nežijú v jednej domácnosti, nehospodária spolu a

zhodne sa vyjadrili, že netúžia tvoriť rodinu ako jeden celok. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd
návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Vo vzťahu k zvereniu maloletých detí súd prvej inštancie, s poukazom na ich záujem ako aj na to,
aby citový vzťah detí k obom rodičom zostal zachovaný, rozhodol o určení rovnocennej striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, dôvodiac, že na výchove dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia,

čo nie je len právom ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo zákona rovnako. Poukázal
na hmotnoprávne podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Mal za preukázané,
že vzťahy medzi rodičmi sú síce hlboko rozvrátené a konfliktné, napriek tomu striedavá osobná
starostlivosť o maloletých prebieha bez väčších problémov. Uviedol, že aj napriek skutočnosti, že
medzi rodičmi je komunikácia problematická, táto nemôže sama o sebe viesť k vylúčeniu striedavej

osobnej starostlivosti, pretože by sa jednalo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov a otváral by sa
priestor pre zneužívanie postavenia rodiča, ktorý by mal maloleté deti v starostlivosti. Dodal, že v
konaní nezistil, že by úroveň komunikácie a spolupráce medzi rodičmi bola natoľko extrémna, že by
bolo potrebné striedavú osobnú starostlivosť vylúčiť. Poučil rodičov o využití možností na pochopenie
dôvodov vzájomného partnerského konfliktu a potrebe odstraňovania vzájomnej animozity a neférovosti

pri vzájomnej komunikácii. Považoval za zrejmé, že obaja rodičia sú spôsobilí na výchovu maloletých a
obaja majú vhodné podmienky na zabezpečenie priaznivého vývoja maloletých, pričom nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by v rovnocennom styku oboch rodičov a maloletých detí akokoľvek bránili. Dodal, že
výrazný rodičovský konflikt medzi sebou nemajú. Uviedol, že maloleté deti sa pri výsluchu vyjadrili, že im
doterajšia úprava vyhovuje. Prihliadol na to, že sa jedná o maloleté deti, ktoré nemajú ešte dostatočné

zručnosti na sformulovanie svojho názoru bez toho, aby naň nemali vplyv vonkajšie okolnosti. Maloletý
G. sa vyjadril, že uvedená striedavá starostlivosť mu síce vyhovuje, vníma ju však, že je nefér. Poukázal
na to, že rozdielne prístupy k výchove a v starostlivosti o maloleté deti sa môžu vzájomne dopĺňať, pokiaľ
ide o vývoj maloletých detí. Rozhodol tak, že maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivostioboch rodičov, pričom dôvodil, že v konaní starostlivosti súdu o maloletých nie je viazaný návrhom, môže
prisúdiť aj viac ako sa rodičia v návrhu domáhajú. V záujme maloletých a rovnocennej úpravy styku s
oboma rodičmi upravil individuálne školské prázdniny počas roka.

Ďalej uviedol, že otázka zastupovania a spravovania majetku maloletých deti v konaní nebola sporná,
preto rozhodol tak, že maloleté deti budú zastupovať obaja rodičia, rovnako spravovať ich majetok.
Rovnako v konaní sporná nebola ani otázka určenia výživného vo vzťahu ku ktorej matka uviedla, že
nakoľko súhlasila s nerovnomernou striedavou osobnou starostlivosťou tak výživné na maloleté deti
nepožadovala, pričom otec uviedol, že s výživou maloletých nemal problém, nakoľko každý z rodičov

uhrádza potreby maloletých detí podľa svojich možností. Konštatoval, že vzhľadom na majetkové
pomery oboch rodičov nie je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nakoľko rodičia
sú schopní zabezpečiť dostatočne ich oprávnené potreby. Prihliadal aj na skutočnosť, že starostlivosť
o maloletých vykonávajú obaja rodičia s tým, že náklady budú uhrádzať podľa potrieb detí. Zdôraznil,
že výživné má spotrebný charakter a vzhľadom na oprávnené potreby maloletých detí, ktoré sú bežné
v ich veku postačuje ich úhrada z príjmov oboch rodičov.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal,
nakoľko CMP s konaním rozvode a o úprave rodičovských práv a povinností a určením výživného takýto
následok nespája.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním manželka navrhovateľa a to
v časti výroku II. s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Matka v odvolaní uviedla, že výrokom II.
napadnutého rozsudku súd zveril maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom
namietala, že striedavá osobná starostlivosť bola určená ako starostlivosť, v ktorej budú maloleté deti
rovnaký čas s otcom a rovnaký čas s matkou. Mala za to, že maloletí mali byť zverení do striedavej

osobnej starostlivosti tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých vždy v čase
od stredy v párnom kalendárnom týždni od 08:00 hod do pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do
08:00 hod, a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých vždy v čase od pondelka v
nepárnom kalendárnom týždni od 08:00 hod do nasledujúcej stredy v párnom kalendárnom týždni do
08:00 hod..

Poukázalanaskutočnosť,žeodinformatívnehovýsluchu,ktorýsauskutočnildňa13.02.2024 prebiehala
voči maloletým tzv. nepomerná striedavá starostlivosť, kedy bol otec s maloletými každý druhý týždeň
v čase od stredy do konca týždňa. V spoločnej domácnosti rodičia spolu nežili od januára 2023
a celé bremeno starostlivosti o maloletých bolo do februára 2024 v réžii matky. Od februára 2024
prakticky až do súčasnosti prebieha styk rodičov s maloletými v režime tzv. nepomernej starostlivosti.

Zdôraznila,žesúdprvejinštanciepočasdokazovaniaustálil,žemaloletýmdeťomvyhovujesúčasnýstav
(nepomerná striedavá starostlivosť), avšak napriek tomu rozhodol o pomernej striedavej starostlivosti
argumentujúc, že „...sa jedná o maloleté deti, ktoré nemajú ešte dostatočné zručnosti na sformulovanie
svojho názoru bez toho, aby naň nemali vplyv vonkajšie okolnosti.“ , s ktorou argumentáciou súdu sa
matkanestotožňujeamázato,ženázordetínemôžebyťvtomtosmerebagatelizovanýatentoargument

súdu vníma ako povrchný a alibistický. Dodala, že súd by mal prejavenie názoru maloletých vnímať so
všetkou vážnosťou, a to aj v kontexte výpovede samotnej matky, ktorá podrobnejšie uvádzala prejavy
detí a ich správanie počas realizácie styku. Uviedla, že maloletí sa jej často zdôverujú so svojimi pocitmi,
pričom najmä maloletá D., či E. častokrát deklarujú nevôľu ísť k otcovi, prakticky vždy sú smutné, keď
sa blíži čas odchodu k otcovi a často plačú. Pokiaľ majú maloleté dievčat počas pobytu u otca s matkou

telefonický kontakt, sú z telefonátu smutné, čo len manifestuje ich vnútornú emóciu, ktorá je počas
pobytu u otca potláčaná.
V konaní považuje za nespornú skutočnosť, že otec je pracovne veľmi vyťažený, pričom podstatnou
súčasťou jeho práce (futbalový manažér) je časté cestovanie prakticky po celom svete, a to aj v trvaní
niekoľkých dní. Uviedla, že ak čas služobnej cesty pripadne na čas, kedy má byť otec s maloletými,

starostlivosť o nich zabezpečí jeho partnerka, čo matka nepovažuje za vyhovujúce pre maloletých. Otec
opakovane deklaruje, že maloleté deti majú s partnerkou vynikajúci vzťah, a že partnerka sa o deti vie
postarať, čo matka nespochybňuje, ale priamo od maloletých vie, že ich „stráženie“ otcovou partnerkou
nie je z ich strany želaná alternatíva a v takýchto situáciách by preferovali trávenie času s matkou, ktorú
možnosť však otec nepripúšťa. Ide o ďalší aspekt, ktorý robí pobyt maloletých u otca oproti pobytu u

matky pre maloletých menej vítaný.
Poukázala i na skutočnosť, že otec veľmi zle vníma matkine upozornenia, čo spôsobuje konflikty a
zvyšuje komunikačné komplikácie. Upozornenia sa týkajú dôležitých vecí, napr. liečebného režimu
maloletých v čase choroby detí alebo bezpečnosti maloletých (nepoužívanie autosedačiek, cestovaniedo cudziny bez cestovných pasov maloletých a pod.). Uviedla, že i súd konštatoval, že problematická
je i komunikácia medzi rodičmi, čo podľa matky spôsobuje pnutia sťažujúce priebeh striedavej osobnej
starostlivosti. Za tohto stavu je preto toho názoru, že v tomto štádiu je vhodnejší model, ktorý je

aplikovaný aj v súčasnosti – teda nepomerná striedavá osobná starostlivosť.
Matka vnímajúc objektívny záujem a potrebu detí vyrastať s otcom ako aj záujem otca tráviť čas s
maloletými deťmi a vnímajúc aj reálny priebeh styku otca s maloletými vrátane reálneho prežívania
maloletýchnavrhla,abyzostalzachovanýrežimtak akojenaterazustálenýaakovyhovujeajmaloletým.
Vyjadrila presvedčenie, že nepomerná striedavá osobná starostlivosť tak ako je ustálená v súčasnosti

dokáže vhodnejšie reagovať na aktuálne emočné nastavenie maloletých ako aj na všetky okolnosti,
ktoré so starostlivosťou o maloletých súvisia, predovšetkým o čas počas bežného školského roka, kedy
je väčší dôraz na dodržiavanie režimu detí, a to aj v súvislosti so školskými povinnosťami.
Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. zmenil
tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od stredy v párnom
kalendárnom týždni od 08:00 hod do pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 08:00 hod, a

matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy v čase od pondelka v nepárnom
kalendárnom týždni od 08:00 hod do nasledujúcej stredy v párnom kalendárnom týždni do 08:00 hod.
V časti úpravy prázdnin je matka s rozhodnutím súdu stotožnená.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu

prvej inštancie sa stotožňuje a preto ho žiadal ako vecne správny potvrdiť.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach
prezentovaných v konaní pred súdom prvej inštancie a má za to, že rozsudok je v časti napádaného
výroku II. vecne správny, vydaný v súlade s platnou hmotnoprávnou úpravou a úprava striedavej osobnej

starostlivosti podľa jeho názoru v plnom rozsahu sleduje najlepší záujem maloletých a rešpektuje
rovnomerný výkon rodičovských práv a povinností obidvoch rodičov. Uviedol, že sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorým súd podrobne a presvedčivo zdôvodnil svoje rozhodnutie
vo veci určenia podoby striedavej osobnej starostlivosti, najmä čo do sledovania najlepšieho záujmu
maloletých. Ďalej uviedol, že rovnomerné rozvrhnutie striedavej osobnej starostlivosti sa mu javí ako

spravodlivé a primerané, a to aj s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletých, ktorí už nie sú
vo veku vyžadujúcom si prevažnú účasť matky na ich výchove a každodennom fungovaní. Namietal
argumentáciu matky prezentovanú v odvolaní o deklarovanej nevôli maloletých dcér D. a E. ísť k otcovi
a prejavovať pred odchodom k otcovi smútok, ktoré skutočnosti neboli v konaní pred súdom prvého
stupňa tvrdené a ani dokazované. Mal za to, že uvedené nie je objektívne možné preukázať ani v

konaní pred odvolacím súdom, keďže ide o subjektívne tvrdenie matky a takéto situácie nevznikajú. Mal
za to, že maloleté deti trávia svoj čas s otcom radi a ako vyplynulo z konania pred prvoinštančným
súdom a on ako otec je plne spôsobilý zabezpečovať riadnu výchovu a vývoj maloletých detí. Namietal,
že nie je primerané žiadať výkon nerovnomernej striedavej osobnej starostlivosti v prospech matky
v zmysle jej návrhu, a to aj s ohľadom na najlepší záujem maloletých, ktorý je v danom konaní

prioritou. Tvrdil, že na výkon rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti v pomere 7:7 si časom
navyknú aj maloleté deti a vytvoria si tým súvisiaci pravidelný režim. Poukázal na nekonzistentný
prístup matky k názoru maloletých, ktorá tento akceptuje len vtedy, ak to podporuje jej vlastný pohľad
na vec alebo jej požiadavky. Považoval za neprípustné, aby sa názor maloletých interpretoval podľa
momentálnych preferencií jednej strany. Ďalej namietal, že matka nemá požadované odborné znalosti

a ani akúkoľvek legitimáciu na to, aby spochybňovala zistenia prezentované v stanovisku kolízneho
opatrovníka, ktoré bolo podrobne vypracované aj na základe výsluchov maloletých. Uviedol, že závery
kolízneho opatrovníka musia byť akceptované ako objektívne a spochybňovanie jeho záverov zo
strany matky je bezdôvodné, keď názor maloletých bol riadne vypočutý a zohľadnený v súlade s
bežnou praxou. Poukázal na to, že počas obdobia nepomernej striedavej osobnej starostlivosti v

pomere 5:9 preukázal svoju schopnosť a zodpovednosť pri starostlivosti o maloleté deti. Táto forma
dočasnej úpravy bola stanovená za účelom overenia schopností otca v starostlivosti o maloletých, čo
súd zároveň konštatoval na informatívnych výsluchoch pred rozhodovaním vo veci. Dodal, že počas
obdobia nepomernej striedavej osobnej starostlivosti o maloletých osvedčil, že pre nich vytvoril stabilné
a vhodné podmienky na ich výchovu a naplnil tak požiadavky na určenie rovnomernej striedavej osobnej

starostlivosti. Poukázal na skutočnosť, že pri výkone nepomernej striedavej osobnej starostlivosti v
pomere 5:9 strávi matka s deťmi v priebehu jedného roka o 104 dní viac ako otec, čo nie je primerané
a nesleduje to ani najlepší záujem maloletých.Z vyššie uvedených dôvodov otec s určením podoby striedavej osobnej starostlivosti v nerovnomernom
rozvrhnutí na 9 dní matka, 5 dní otec, zásadne nesúhlasí a žiada odvolací súd, aby tejto požiadavke
nevyhovel. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.

potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. K vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie
sa v napadnutej časti stotožňuje a mal za to, že je vecne správny a vydaný v súlade s platnou
právnou úpravou. Uviedol, že úprava striedavej osobnej starostlivosti v pomere 9:5 (zrejme vychádzal

z toho, že súd prvej inštancie v tomto pomere aj upravil striedavú osobnú starostlivosť) sleduje najlepší
záujem maloletých detí a zohľadňuje ich stabilitu a potreby. Odvolaciemu súdu odporučil, aby napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a nevyhovel požiadavke otca na zmenu pomeru striedavej
osobnej starostlivosti na 7:7, keďže súčasná úprava lepšie reflektuje na individuálne potreby maloletých.

8. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že maloleté deti dostatočne zrozumiteľne vyjadrili

svoj názor, keď uviedli, že súčasný stav nepomernej striedavej osobnej starostlivosti im vyhovuje.
Dodala,žejejodvolaniesledujevýlučnezáujemzabezpečiťpremaloletýchmožnosťvyrastaťvprostredí,
v ktorom sa budú cítiť komfortne a ktoré čo najviac zabezpečí ich všestranný rozvoj a psychickú pohodu,
vychádzajúc z toho, že to bude najlepšie zabezpečené v režime, o ktorom sa samí maloletí vyjadrili, že
je pre nich najprijateľnejší. Uviedla, že maloletí sa v domácnosti otca a jeho priateľky necítia uvoľnene

a vyjadrujú sa vždy spôsobom, z ktorého je zrejmé, že im presúvanie sa k otcovi a k jeho priateľke
nevyhovuje. Maloleté deti sú už aj v ich pomerne nízkom veku schopné zrozumiteľne komunikovať svoje
pocity a neistoty, pričom rovnaké bezpečie a komfort necítia u otca. Uviedla, že argumentácia otca je
založenápredovšetkýmnatvrdení,žesaodetiviepostarať,ažemárovnaképrávaakomatka.Podotkla,
že jeho práva nespochybňuje, o deťoch ho vždy informujem, čo nebýva recipročné, a o všetkých

dôležitých veciach chce, aby rozhodovali spoločne. K schopnosti starostlivosti otca o deti považovala
za potrebné uviesť, že mávajú časté nezhody ohľadne napr. liečebných postupov (užívanie liekov,
liečebný režim), prinavracania nedoliečených detí s veľmi vysokou mierou chorobnosti do kolektívu
alebo v otázkach bezpečnosti (nepoužívanie autosedačky) a pod.. Otec na upozornenia matky reaguje
s nevoľou, ktorá prerastá do štádia animozity voči osobe matky. Jeho reakcie voči nej sú negatívne,

neúctivé a ponižujúce, a prejavuje ich aj pred deťmi, či už v jej prítomnosti alebo bez nej. Má za to, že
režim, ktorý navrhuje, je adekvátny danej situácii, viac zodpovedá potrebám a predstavám maloletých
a zároveň dostatočne garantuje aj otcove práva podieľať sa na výchove a starostlivosti.

9. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že zásadne nesúhlasí so všetkými tvrdeniami matky

prezentovanými v jej poslednom vyjadrení, ktoré považuje za nepravdivé, tendenčné, prísne subjektívne
a nedôvodné, pričom uvedené tvrdenia najmä nie sú relevantne dokázané. Uviedol, že v plnom rozsahu
odkazuje na svoje predošlé vyjadrenie, z ktorého vyplýva jeho schopnosť sa o maloletých riadne
starať, ako aj čo do primeranosti súdom stanovenej formy osobnej striedavej starostlivosti, ktorú naďalej
považuje za správnu. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že názor detí vypočul nezávislý súd a

posúdil kolízny opatrovník, ktorý vypracoval stanovisko, ktoré bolo podrobne vypracované aj na základe
výsluchov maloletých, a ktorého závery musia byť akceptované ako objektívne. Taktiež má za to,
že vyjadrenie matky má spôsobiť len oddialenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci a cieľom jej
vyjadrenia je výlučne spôsobenie prieťahov v konaní. Žiadal odvolací súd, aby uvedené bral na zreteľ a
vo veci rozhodol na základe objektívnych skutočností zistených prvoinštančným súdom. Odvolaciemu

súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. potvrdil a o trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

10.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§3ods.5písm.b/CMP),pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§
68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. je
potrebné zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je rozvod manželstva a úprava rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom G., E. a D. na čas po rozvode manželstva.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
vodvolanímnapadnutomvýrokuII.ozverenímaloletýchdetínačasporozvodemanželstvadostriedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci otec navrhoval zverenie maloletých detí do

striedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovvrovnomernomrozloženídní,t.j.vtýždennýchintervaloch
s individuálnou úpravou počas období školských prázdnin a matka spočiatku navrhovala zverenie
maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti a styk otca a maloletých detí navrhovala neupraviť.
V priebehu konania sa začala realizovať nerovnomerná striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov
o maloleté deti, matka už ďalej na zverení maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti
netrvala, avšak nesúhlasila ani s rovnomernou striedavou osobnou starostlivosťou v pomere počtu dní

7:7 navrhovanou otcom a priorizovala zverenie maloletých detí do nerovnomernej striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v pomere počtu dní 9:5 (9 dní u matky : 5 dní u otca). Kolízny opatrovník
navrhoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rovnomernom
rozložení dní, t. j. v týždenných intervaloch.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 5 základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého

dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho budezastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či

bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Konštatovanie, že vada konania vymedzená vo vyššie citovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného
práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i čl. 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších

ústavných zákonov a tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto
inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992
Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. Aj podľa judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005), za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.

16. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) § 220 ods.

2 CSP, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Korektným i ústavne konformným výkladom takéhoto
ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný
či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých

výrokovaleboajodôvodneniarozsudku,existenciaextrémnehonesúladumedziprávnymizávermisúdu,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a
napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré

sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany), potom porušením uvedeného práva sporovej strany
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej je (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odňatie možnosti náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu, pričom výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP.

17. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).18. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj

z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto
ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.

februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj

uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia
rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom
prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,

Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).

19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že v napadnutej
časti výroku II. o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vo
vzťahu k jeho následného vymedzeniu konkrétnej formy striedavej osobnej starostlivosti spočívajúcej

v rovnomernom rozložení, resp. striedaní počtu dní, ktoré maloleté deti strávia v domácnosti matky
a ktoré strávia v domácnosti otca, t. j. v pomere dní 7:7, je postihnutý práve vyššie zmienenou vadou.
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému
výroku II. s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil.
Odvolací súd v smere konštatuje, že rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom výroku II. nie je

vecne správny, pretože nie je zrozumiteľný, presvedčivý a logickým spôsobom sa nevysporiadava so
všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda nespĺňa zákonné kritéria
odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
rozsiahlo uviedol všeobecné a teoretické východiská pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, taktiež vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak následne na svoju

povinnosť dôsledne vyhodnotiť vykonané dôkazy a dôkladne sa s nimi vysporiadať rezignoval. Naopak,
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je len veľmi stručné a všeobecné, a dôkladné zdôvodnenie
spôsobu, ktorým sa súd vysporiadal s vykonanými dôkazmi, v danom prípade absentuje, čo ho robí
nepreskúmateľným. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z čoho
vychádzal a akými konkrétnymi úvahami sa riadil, keď zveril maloleté deti do striedavej osobnej

starostlivosti, v rámci ktorej určil rovnomernú formu rozloženia počtu dní, ktoré budú maloleté detí
tráviť u matky a u otca v pomere 7:7 v týždenných intervaloch. Súd prvej inštancie teda nijakým
spôsobom nezdôvodnil, z akých dôkazov pri rozhodnutí o zverení maloletých detí do rovnomernej
striedavejosobnejstarostlivostiobochrodičovnekorešpondujúcejsdovtedyzaužívanýmarealizovaným
modelom nerovnomernej striedavej osobnej starostlivosti vychádzal, ako sa vysporiadal v konaní s

deklarovanými tvrdeniami účastníkov konania a s názorom kolízneho opatrovníka, pričom iba laxne
poukázal na názor vyjadrený maloletými deťmi, ktorý vzhľadom na ich nedostatočné zručnosti na
sformulovanie svojho názoru bez toho, aby naň nemali vplyv vonkajšie okolnosti, nebral v úvahu,
astrohopoukázalnaskutočnosť,ževkonaniachstarostlivostisúduomaloletýchniejeviazanýnávrhom.Takéto všeobecné konštatovanie súdu, bez starostlivého a komplexného posúdenia najlepšieho záujmu
maloletých detí, s prihliadnutím na závery vykonaného dokazovania a na názor kolízneho opatrovníka,
nemôže byť postačujúce, pretože účastníkom konania nedáva absolútne žiadnu relevantnú odpoveď

o príčinách rozhodnutia súdu zvoleným spôsobom. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že
je povinnosťou súdu v konaní zistené skutočnosti náležite vyhodnotiť, posúdiť a transparentným
spôsobom premietnuť do rozhodnutia, a to tak, aby spôsob svojho rozhodnutia vyčerpávajúco odôvodnil
a dostatočne zrozumiteľne tým objasnil svoj postup a svoje úvahy, ktoré ho k danému rozhodnutiu
prejednávanej veci viedli.

20. „Požiadavka týkajúca sa záujmu maloletého dieťaťa vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí
bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech
sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept

flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu,
v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom,
situácii a potrebám.“ - (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3226/16).

21. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o spôsobe zabezpečenia starostlivosti o maloleté dieťa

môže byť realizované rôzne, a to od zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
cez striedavú starostlivosť oboch rodičov až po spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov o dieťa.
Súd podľa okolností prípadu volí taký spôsob zabezpečenia starostlivosti o dieťa, ktorý zodpovedá
záujmu dieťaťa. Z kontextu Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a Čl. 5 Zákona o rodine vyplýva,
že záujem dieťaťa musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už

uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi, pričom kritériom pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa nie je
želanie konkrétneho rodiča. Súd vždy posudzuje celý súbor relevantných faktorov, ako napr. vzťahy
medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť každého rodiča starať sa o dieťa,
súrodenecké väzby, vhodnosť bytových podmienok, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a pod.

Samozrejme, akonáhle je to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa možné, berie do úvahy
aj názor dieťaťa samotného. Taktiež dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť
oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi. Rovnako má súd prihliadnuť aj
na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, k výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodiča, stabilite
budúceho výchovného prostredia, k citovým väzbám na starých rodičov, či iných príbuzných, ale aj

k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodiča, vrátane bytových pomerov. Každý z rodičov sa totiž za
určitých predpokladov (ak má o to záujem a je na to spôsobilý) môže nezastupiteľným spôsobom
podieľať na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa, na jeho výchove, čím sa realizuje záujem
dieťaťa, ale aj záujem rodiča.

22. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť svoj názor je úzko
prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu. Maloletý G. mal v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie 10 rokov, resp. takmer 11 rokov, maloletá E. mala v danom čase 7 rokov a maloletá D. mala
v tom čase 5 rokov, resp. takmer 6 rokov, čo znamená, že všetky deti boli vo veku, v ktorom boli schopné
sformulovať a vyjadriť svoj názor, avšak nemuseli vedieť vyhodnotiť, čo je objektívne v ich najlepšom

záujme. Súd prvej inštancie na zistenie názoru maloletých detí síce nerezignoval, avšak k záveru
o vhodnosti konkrétnej podoby striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (pomer počtu dní, počas
ktorých budú maloleté deti v starostlivosti otca a počas ktorých budú v starostlivosti matky) náležitým
spôsobom nezdôvodnil, na základe čoho zmenil nepomernú striedavú starostlivosť 5:9 na striedavú
osobnú starostlivosť v pomere 7:7. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať na zistený názor maloletých

detí. Úlohou súdu prvej inštancie bolo skutkové zistenia vyhodnotiť, najmä náležite zdôvodniť, z akého
dôvodu na názory prezentované maloletými deťmi neprihliadol, keď vágne konštatovanie o tom, že
na názor vyjadrený maloletými deťmi o vyhovujúcej (toho času realizovanej) nerovnomernej striedavej
osobnej starostlivosti nezohľadnil, pretože prihliadol na ich nedostatočné zručnosti na sformulovanie
názoru bez toho, aby naň nemali vplyv vonkajšie okolnosti, sa odvolaciemu súdu javí ako nedostatočné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal s odporúčaním
kolízneho opatrovníka k danej veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň nie je možné
vyvodiť z akého dôvodu súd návrhu matky na určenie nerovnomernej striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov o maloleté deti nevyhovel a ako sa v tejto súvislosti zaoberal najlepším záujmommaloletýchdetí,opomenúcuvedenievšeobecnýchvýchodískzáujmumaloletýchbezkonkrétnejabližšej
špecifikácie.

23. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania).

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP a vec v tejto časti vrátil Mestskému
súdu Bratislava II na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po vrátení veci opätovne vyhodnotí

všetky okolnosti daného prípadu, vzhľadom na časový odstup doplní dokazovanie v potrebnom rozsahu
a v naznačenom smere, a to s poukazom na zistenie vhodnosti spôsobu zabezpečenia starostlivosti
o maloleté deti, najmä sa vysporiada s relevantnými námietkami matky vo vzťahu k rovnomernej
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch a opätovne zistí názory
maloletých detí. Následne súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotí

vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných
princípov CSP a v ustanovení § 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky,
ako aj odvolacie argumenty matky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení a potom vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie i v súlade s § 220 CSP náležite,
riadne a vyčerpávajúco odôvodní.

26. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

27. Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).