Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123215939
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7123215939.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C., XX-XXX, D. E., F. XXX, A., doručovacia adresa: XX G. G. D., H. I.,J. K. XXX, A., zastúpenej
advokátkou: JUDr. Andrea Oroszová, sídlom Pionierov 12, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: L. M.
A., nar. XX.X.XXXX, bytom K. E. XXX/XX, XXX XX A., zastúpenej advokátkou: JUDr. Iveta Kohanová,
sídlom Floriánska 6, 040 01 Košice, IČO: 42 328 934, o neplatnosť kúpnej zmluvy

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2020 uzavretej

medzi žalovaným a A. A. G. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XX, A., k nehnuteľnostiam –
byt č. XXX, vchod č. 33, poschodie 12, súp. č. 1189, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 638/100000, spoluvlastnícky podiel na pozemku
parcelné číslo 3558 o výmere 334m2 a pozemku parcelné číslo 3559 o výmere 330 m2, druh pozemku –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 664 m2, na ktorých je postavený bytový dom a pozemku parcelné
číslo 3811/7 o výmere 90 m2, druh pozemku – ostatná plocha (zeleň), ktorý prináleží k bytovému domu,
vo veľkosti 638/100000, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Husťáky.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe uvedenej zmluvy žalovaný predmetnú nehnuteľnosť nadobudol
v kúpnej cene 20.000,- Eur, o čom sa dozvedela kvôli Covidu od matky iba telefonicky a neverila jej,
nakoľko mala vedomosť o jej závete formou notárskej zápisnice zo dňa 22.10.2003, na základe ktorého
mala tento byt nadobudnúť a vedela o ňom celá rodina vrátane žalovaného. Tento závet nebol nikdy
odvolaný, ani ho nik nenapadol, ani nebol zrušený neskorším závetom. V čase jeho vyhotovenia mala
jej matka 63 rokov, bol vyhotovený slobodne a vážne. Dňa 18.12.2020 žalobkyni žalovaný poslal návrh

kúpnej zmluvy a uviedol, že peniaze pošle začiatkom roku 2021. Od súrodencov potom zistila, že
ich matka skutočne predala nehnuteľnosť a keď u matky zisťovala dôvod, odpovedať nevedela a ku
kúpnej cene jej uviedla, že „za pol milióna korún“. Bola vo vyššom veku a neuvedomovala si rozdiel
medzi hodnotou korún a eur, čo u nej vyvolávalo dojem vysokej hodnoty. Uviedla jej, že zo sumy 20.000,-
Eur použije 5.000,- Eur na rekonštrukciu kúpeľne, hoci vlastníkom už bol žalovaný. Matka vždy žalobkyni
tvrdila,žebytježalobkynea žepojejsmrti(matky)homápredaťžalovanému,sčímžalobkyňasúhlasila.
Vždy matku podporovala finančne (na drahé lieky), mali láskyplný vzťah, prispievala je na úpravu

a zariadenie bytu. Otec žalovaného žalobkyni vždy hovoril, že je to jej byt, preto má ona platiť všetky
náklady. Tento predaj chcela napadnúť ešte za života matky, no kvôli pandémií sa nevedela dostaviť na
Slovensko. V Kanade žije už 23 rokov a dedičské konanie i predaj nehnuteľnosti sa riadi iným právnym
poriadkom ako na Slovenku, preto stále predpokladala, že byt napriek predaju pripadne po smrti jejmatky do jej vlastníctva, no v dedičskom konaní jej bolo vysvetlené, že je to inak, preto podala túto
žalobu. Po dedičskom konaní obdržala obálku s ručne písaným listom na rozlúčku od matky, zo dňa
11.5.2020, kde jej pripomenula, že sa dohodli, že predmetný byt žalobkyňa predá žalovanému. Pri

odovzdaní obálky jej žalovaný oznámil, že otec preložil, čo je v uvedenom liste, nakoľko on maďarsky
nevie. Z toho vyplýva, že žalovaný vedel o úmysle jej matky a o podnikol kroky k následnému prevedeniu
bytu na neho a že predmetná kúpna zmluva bola preto v rozpore s dobrými mravmi. Vedel, že predmetný
byt by mu žalobkyňa nepredala za sumu 20.000,- Eur, ale za trhovú hodnotu. Považuje preto správanie
žalovaného za úžernícke, vopred naplánované, zneužívajúc vek a dôverčivosť predávajúcej s cieľom

účelovo zmariť závet. Z uvedeného dôvodu je zmluva absolútne neplatná s poukazom na ust. § 39 a 39a
OZ aj vzhľadom na hrubý nepomer plnení zmluvných strán. Na preukázanie svojich tvrdení predložila
listinné dôkazy – predmetnú kúpnu zmluvu, výpis z LV ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, potvrdenie
o registrácii závetu, list poručiteľky, rozhodnutie v dedičskej veci po A. A., predsúdnu komunikáciu strán
sporu.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom
písomnom vyjadrení uviedol, že že právny úkon uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu s
dojednaním o zriadení vecného bremena vykonaný medzi ním ako kupujúcim a A. A. ako predávajúcou
dňa 16.12.2020 bol zo strany oboch zmluvných strán urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
jeho predmetom bolo možné plnenie a právny úkon zmluvných strán nemá chyby formálneho ani

obsahového charakteru, neodporoval zákonu, bol dovolený v čase jeho urobenia, zmluvné strany
ako fyzické osoby boli spôsobilé k právnym úkonom, dobrovoľne uzatvorili Kúpnu zmluvu. Žalobkyňa
napáda absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ide o vadu ktorú nemožno oddeliť od ostatného obsahu,
a preto musí byť právny úkon neplatný v celom rozsahu kúpnej zmluvy, teda aj v časti o zriadení
vecného bremena, čo žaloba vôbec nerieši. Výška dojednanej kúpnej ceny(/ba ani v sume 1,- euro za

nehnuteľnosť), nie je v zmysle platnej judikatúry Slovenskej republiky vnímaná ako rozpor so zákonom
(Rozsudok NS SR z 27.06.2019, sp.zn. 3Cdo 244/2018). Nešlo o právny úkon obsahom či účelom
v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa sama uviedla, že žije od r. 2000 dlhodobo v Kanade a na
Slovensko chodí sporadicky. Dodal, že žalobkyňa od momentu vysťahovania sa do Kanady bola na
Slovensku celkovo do smrti poručiteľky za obdobie 22 rokov iba 3 x aj to krátkodobo(1-2 týždne),

naposledy v roku 2022 (od 11.4.2022 do 21.4.2022), čo je až 1 1 roka po uzatvorení napádanej kúpnej
zmluvy,vroku2023saosobnezúčastniladedičskéhokonania.Jenamiesteozrejmiť,čiprávežalobkyňa,
ktorá sa intenzívne a dlhodobo nepodieľala na starostlivosti o svoju matku, má morálne právo napádať
dobré mravy vo vzťahu k žalovanému, ktorý sa spolu so svojou rodinou o poručiteľku príkladne staral,
zabezpečoval jej potreby a to nielen v bežnej starostlivosti ale aj v Covidovom čase a to až do jej smrti.

Podstatou a dôvodom podania žaloby je podľa názoru žalovaného iba majetok. Žalobkyňa nesúhlasí s
rozhodnutím poručiteľky z 12/2022 usporiadať rodinné vzťahy podľa jej predstáv a argumentuje zlým
zdravotným stavom poručiteľky, jej neschopnosťou vnímania reality, pomeru bývalej meny a súčasného
eura, a to až po jej smrti, napriek tomu, že tak mohla urobiť už v čase svojej návštevy na Slovensku
v 4/2022 za života poručiteľky, hoci o predmetnej kúpnej zmluve vedela - vedela komu nehnuteľnosť

poručiteľkapredalaavakejcene.Poručiteľkaaždosvojejsmrtibolapriplnomvedomí,mobilná,schopná
sa o seba postarať, vedela sa zorientovať v cenách, sama realizovala platby za užívanie bytu, lekára,
sama chodila do kostola, na menšie nákupy. Za pomoci žalovaného a jeho rodiny si zlepšila kvalitu
bývania, časť finančných prostriedkov z predaja sporného bytu si aj ponechala. Žalobkyňa v rámci
dedičského konania po nebohej A. A., zom.12.12.2022, vedeného na Notárskom úrade, Mgr. Martina

Sobinkaničová, súdny komisár, sp.zn. 42D/523/2022, Dnot 228/2022 po poučení vyhlásila žalobkyňa v
procesnom postavení dedič poručiteľa vyhlásila, že súpis majetku a dlhov poručiteľa je úplný a správny
a 24.5.2023 podpísala Dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, teda vo veci nebola dostatočne bdelá
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Nie je možné „de iure“ napadnúť závet za
trvania života inou osobou. Poručiteľka mala právo za trvania svojho života sa rozhodnúť ako naloží so

svojím majetkom, preto argument, že závet bol spísaný ešte v r. 2003 (11 rokov pred smrťou poručiteľky)
a celá rodina vedela, kto má zdediť sporný byt, neobstojí. Rozhodnutie poručiteľky učinené za života,
má prednosť pred právnou skutočnosťou, ktorá má nastať až pre prípad smrti, v budúcnosti. Počas
pandémie COVID-19 (ktorá si vyžiadala mnoho obmedzení a potreby si vzájomne pomáhať, ľudia boli
zneistení, čo bude) si možno poručiteľka uvedomila, že chce so svojím majetkom naložiť inak, ako bolo

11 rokov dané.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že o kúpnej zmluve sa dozvedela až po jej podpísaní od svojej matky
telefonicky a napadla ju po tom, čo bola upovedomená notárkou pri dedičskom konaní, že existujemožnosť domáhať sa jej neplatnosti. V čase jej podpísania mama zabudla na svoj závet urobený pred
viacerými rokmi. Zo strany žalovaného šlo o zneužitie dôvery, celá rodina o závete (v ktorom predmetnú
nehnuteľnosť zanechala žalobkyni) vedela. Na Slovensku žalobkyňa od jej vysťahovania bola minimálne

5x, stále bola v styku s mamou telefonicky, aj synovia a manžel žalobkyne ju navštevovali a mama bola
u žalobkyne v Kanade 2x po tri mesiace v roku 2005 a 2010, pričom všetky náklady na pobyt, dopravu,
stravu, poistenie zabezpečovala žalobkyňa. Počas Covidu bol zákaz návštev, po otvorení hraníc a
uvoľnenia opatrení hneď navštívila matku, a to v Apríli 2022. Pravidelne jej posielala peniaze, uhradila
výmenu plastových okien v byte, výmenu kuchynskej linky, prerobenie kúpeľne, sporák, chladničku,

mikrovlnku, práčku a mnoho iných vecí. Žalobkyňa má k predmetnému bytu citový vzťah. Mama jej
telefonicky oznámila, že je boli poslane peniaze na účet a z kúpnej ceny bola odpočítaná časť za
rekonštrukciu kúpeľne, ktorú teraz užíva žalovaný, čo sa podľa nej prieči dobrým mravom.

5. Žalovaný v duplike poprel investície žalobkyne do predmetného bytu a predložil fotografie
preukazujúce jeho stav v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy a výpisy z účtu poručiteľky

a označil svedkov, ktorí by mohli vypovedať k okolnostiam zdravotného stavu a schopnosti komunikácie
poručiteľky.

6. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

7. Súd nemôže prekročiť žalobný návrh, o inom nároku preto nemôže rozhodovať (tzv. zásada ne ultra
petitum). Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania
po skutkovej i právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Žalobcu ako pán sporu
(dominus litis) nesie aj riziko neuvážených procesných návrhov.

8. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

9. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, teda podala žalobu o určenie
právnej skutočnosti a týmto žalobným návrhom je súd viazaný.

10. Z ustanovenia § 137 písm. d) C.s.p. je zrejmé, že určenia právnej skutočnosti sa možno domáhať,
len ak to vyplýva z osobitného predpisu, inak je žaloba neprípustná a treba ju zamietnuť. Právnou
skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu.
Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie

pracovného pomeru výpoveďou a pod. Určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej
podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, preto nová právna úprava (Civilný sporový
poriadok) pripúšťa takéto určenie len za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
z hmotného práva). Zákonodarca v dôvodovej správe k danému ustanoveniu uviedol, že jeho záujmom
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych

úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis, napríklad
Zákonník práce (pre určenie neplatnosti výpovede zo zamestnania).

11. Význam ust. § 137 C.s.p. nie je len deskriptívny (že vymenúva niektoré druhy žalôb), ale

predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky
prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Pokiaľ sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy, ide o typickú žalobu na určenie právnej skutočnosti. Normatívnou
podmienkou prípustnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti však je v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. to,
že prípustnosť musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva; inak je takáto žaloba

neprípustná.

12. V danom prípade zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva prípustnosť žaloby o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti). Požadované určenie by len vyvolalo ďalší spor,navrhovaným určením by žalobkyňa nedosiahla odstránenie spornosti daného právneho vzťahu
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov vytvorením pevného základu pre právne vzťahy
účastníkov sporu a pre predídenie ďalším súdnym konaniam, nakoľko by ním nebola (vo vzťahu

k všetkým dotknutým osobám) vyriešená otázka, či je tu jej právo k dedičstvu (či predmetná vec patrila
ku dňu smrti do dedičstva poručiteľky alebo či bola poručiteľka ku dňu svojej smrti vlastníčkou tejto
nehnuteľnosti). Vzhľadom na uvedené súd musel žalobu ako neprípustnú bez ďalšieho zamietnuť.

13. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že možno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že

z predložených dôkazov nevyplýva žiaden dôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. K ďalšej
argumentácii strán sporu sa súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať, nakoľko je - vzhľadom na
neprípustnosť predmetnej žaloby - pre rozhodnutie súdu o predmetnej žalobe nepodstatná.

14. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

15. Vzhľadom na výsledok sporu súd priznal plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v

rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti

jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené
inak (§ 232 ods. 1 a 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.