Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Antónia Ďuranová
Legislation area – Obchodné právo – Konkurz
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9NcKR/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121208750
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Antónia Ďuranová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5121208750.4
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: JUDr.
Erik Končok, sídlo kancelárie: Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, správca úpadcu: L.A. Crash, s. r.
o., Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 47 561 424, zastúpeného: JUDr. Milanom Chrástom, advokátom
so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX C. D. XXX, zastúpenému: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., Hviezdoslavova
6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500 eur, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej podstaty úpadcu: L.A. Crash,
s. r. o., so sídlom Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 47 561 424, sumu 12 500 eur, v lehote do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 12.500 eur titulom zmluvnej pokuty za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu včas.
2. Žalobca na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že na základe návrhu veriteľa Okresný súd
Žilina uznesením sp. zn. 9K/3/2020 zo dňa 26.10.2020 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie
správcu ustanovil žalobcu. Žalovaný do 20.04.2020 vykonával funkciu štatutárneho orgánu úpadcu,
v dôsledku čoho bol zodpovedný za včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok.
Do dňa vyhotovenia žaloby (14.10.2021, pozn. súdu) si do konkurzného konania prihlásilo pohľadávky
osem veriteľov v celkovej výške 65.125,26 eur, ktoré boli splatné v období najneskôr medzi 29.02.2018
a 10.04.2020. Pohľadávky piatich z nich (Inšpektorát práce Žilina, Všeobecná zdravotná poisťovňa
a.s., SHELL Slovakia, s.r.o., Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. a KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group) v celkovej výške 29.395,09 eur sa stali splatnými najneskôr dňa 15.10.2019.
Súpis majetku úpadcu pozostáva z jedinej súpisovej zložky v hodnote 890 eur. Z poslednej účtovnej
závierky úpadcu za rok 2019 vyplýva, že vlastné zdroje financovania obchodného majetku úpadcu boli
tvorené výlučne základným imaním v sume 25.000 eur s tým, že vlastnými zdrojmi financovania nebola
krytá akumulovaná strata za predchádzajúce roky v celkovej výške 10.838 eur. Ku dňu 15.10.2019
predstavovala suma vlastného imania úpadcu zápornú hodnotu - mínus 14.343,09 eur (základné
imanie 25.000 eur plus majetok 890 eur, mínus akumulovaná strata 10.838 eur, mínus splatné záväzky
29.395,09 eur). Najneskôr dňa 15.11.2019 žalovanému uplynula lehota na splnenie povinnosti podať
návrhnavyhláseniekonkurzunamajetokúpadcu.Výzvouzodňa13.09.2021vyzvalžalobcažalovaného
na preukázanie, že neporušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas.
Žalovaný výzvu prevzal dňa 17.09.2021. Žalovaný nepreukázal, že uvedenú povinnosť neporušil.3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil výzvu zo dňa 13.09.2021, výtlačok Obchodného
vestníka č. 210/2020 zo dňa 30.10.2020 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, výpis z obchodného
registra úpadcu, účtovnú závierku úpadcu zostavenú ku dňu 31.12.2018, súpis všeobecnej podstaty
úpadcuzverejnenývObchodnomvestníkuč. 249/2020alistinytýkajúcesapohľadávokveriteľovúpadcu
Inšpektorát práce Žilina, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, SHELL Slovakia,
s.r.o., Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s..
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 90 spisu) uviedol, že bol spoločníkom a konateľom
úpadcu. V apríli 2020 previedol spoločnosť na nového spoločníka MAYER Investment Slovakia, s.r.o..
Funkciakonateľamuskončila20.04.2020.Novýspoločníkmalvymenovaťnovéhokonateľa,čoneurobil.
Práve konateľ spoločnosti MAYER Investment Slovakia, s.r.o. oslovil žalovaného s návrhom prevodu
spoločnosti a zásadne ovplyvnil jeho konanie. Ide o osobu, ktorá je spoločníkom a konateľom aj v
ďalších spoločnostiach, pričom jedna z nich poskytuje poradenstvo pri zrušení a likvidácii obchodných
spoločností. Konateľ MAYER Investment Slovakia, s.r.o. mal vedomosť o všetkých skutočnostiach
týkajúcich sa úpadcu, vrátane jeho finančnej situácie.
V roku 2019, kedy sa začali objavovať záväzky, ktoré úpadca nebol schopný v lehotách splatnosti
splácať, konal žalovaný v záujme spoločnosti. Jeho hlavným zámerom bolo udržať spoločnosť v činnosti,
pričom sa pokúšal zabezpečovať nových klientov. V čase, keď bol nakontaktovaný na spoločnosť
MAYER Investment Slovakia, s.r.o. si bol istý, že prevodom spoločnosti nie je riziko vyhlásenia konkurzu.
Aj keď spoločnosť vykazovala neschopnosť splácať jednotlivé záväzky a bola už v predlžení, mal za
to, že spoločnosť možno opätovne naštartovať a stav vnímal len ako dočasný. Ak spoločnosť MAYER
Investment Slovakia, s.r.o. mala záujem o nadobudnutie spoločnosti, musela sa spoločnosť javiť ako
schopná opätovného rozvoja.
Žalovaný vykonával všetky úkony s náležitou starostlivosťou. Účtovníctvo bolo vedené externou osobou,
nikdy v ňom neboli zistené nedostatky, ktoré by mali za následok daňové doruby a pod. Ako konateľ
pri rozhodovaní konal vždy podľa jemu dostupných informácií, znalostí a v prospech oprávnených
záujmov spoločnosti. Nový spoločník prevzal všetky písomnosti a doklady týkajúce sa spoločnosti. To
on sám zanedbal svoje povinnosti a bez náležitej starostlivosti nevykonával potrebné úkony k obnoveniu
podnikateľskej činnosti úpadcu. Zámerne úpadcu ponechal v stave, kedy veriteľ podal návrh na
vyhlásenie konkurzu. Spoločnosti, ktorých hlavnou činnosťou je likvidácia spoločností, sú si vedomé, že
nemajú až taký priamy postih a súčasne, že aj po nadobudnutí takejto spoločnosti je stále existencia
zodpovednosti pôvodného konateľa.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka upravujúce zodpovednosť za škodu
pri výkone funkcie štatutárneho orgánu a na liberačné dôvody v ňom uvedené. Uviedol, že konal
s odbornou starostlivosťou, ktorú od neho možno požadovať, v dobrej viere a v súlade s ustanoveniami
Obchodného zákonníka, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii i ostatných právnych predpisov. Všetky
doklady vrátane účtovníctva odovzdal novému spoločníkovi a disponuje iba preberacím protokolom zo
dňa 20.04.2020. Nie je preto schopný doložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia.
5. Žalovaný k vyjadreniu priložil listinu s názvom Preberací protokol Zmluva zo dňa 20.04.2020.
6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol (č. l. 107 spisu), že vo veci nie je možné aplikovať liberačné
dôvody podľa § 135a Obchodného zákonníka, a to jednak preto, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
a nárok zo vzniku škody nie sú totožnými nárokmi, a tiež preto, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
má v tomto prípade samostatnú úpravu liberačných dôvodov.
7.Nanariadenompojednávanízotrvalžalobcanaskutočnostiachuvedenýchvpodanejžalobe.Žalovaný
na pojednávaní navrhol vykonať výsluch žalovaného a nad rámec svojho písomného vyjadrenia uviedol,
že úpadca ťažiskovo podnikal v oblasti nákladnej dopravy. V čase, kedy mal podľa žaloby nastať
jeho úpadok, bol úpadca v druhotnej platobnej neschopnosti. V momente nezaplatenia tretej lízingovej
splátky lízingová spoločnosť odňala úpadcovi nákladné motorové vozidlá a úpadca prišiel o spôsob
ako vykonávať podnikateľskú činnosť. Spoločnosť Shell, u ktorej boli nakupované pohonné hmoty,
zablokovala karty na ich nákup a došlo k zastaveniu činnosti. To sa udialo na konci roku 2019. V marci
2020 navyše začala pandémia, čo ešte zhoršilo celkovú situáciu. Žalovaný veril, že sa mu ešte podarí
nejakým spôsobom podnikateľskú činnosť naštartovať. Oslovil spoločnosť, ktorá mu garantovala, že má
finančné prostriedky na reštart spoločnosti – investíciu a svoj obchodný podiel tejto spoločnosti predal.8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením predložených listinných dôkazných
prostriedkov.
9. Z pripojeného konkurzného spisu sp. zn. 9K/3/2020 súd zistil, že konkurz, vyhlásený na majetok
úpadcu dňa 31.10.2020, trvá.
10. Medzi stranami nebolo sporné, čo vyplývalo aj z predložených listinných dôkazov, že Okresný
súd Žilina dňa 31.10.2020 na návrh veriteľa vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie správcu
ustanovil žalobcu. Nebolo tiež sporné, že žalovaný do 20.04.2020, a teda aj v rozhodnom roku 2019,
vykonávalfunkciukonateľaúpadcu.Žalovanýtaktiežnerozporovalžiadnezoskutkovýchtvrdenížalobcu
ohľadom existencie predlženia úpadcu. Nesporné tak v konaní bolo, že úpadca sa nachádzal v predlžení
najneskôr ku dňu 15.10.2019. K tomuto dňu vykazoval záporné vlastné imanie mínus 14 343,09 eur. Ku
dňu 15.10.2019 mal úpadca splatné záväzky minimálne vo výške 29 395,09 eur. Na tomto mieste súd
upresňuje, že hoci žalobca v žalobe uvádzal, že úpadca mal v tom čase splatné záväzky voči piatim
veriteľov, z tabuľky uvedenej v bode 3.2. žaloby vyplýva, že pohľadávky piateho veriteľa - Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. boli splatné až 28.01.2020 (na uvedenú celkovú výšku sumy splatných
záväzkov to však nemá vplyv). Nesporné bolo aj tvrdenie žalobcu, že podľa účtovnej závierky úpadcu
za rok 2019 boli vlastné zdroje financovania obchodného majetku úpadcu tvorené výlučne základným
imaním v sume 25 000 eur s tým, že nimi nebola krytá akumulovaná strata úpadcu za rok 2018 a za
predchádzajúce roky v celkovej výške 10 838 eur. Z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu, že
najneskôr 15.11.2019 uplynula žalovanému lehota na splnenie povinnosti podať v mene úpadcu návrh
na vyhlásenie konkurzu možno implicitne vyvodiť tvrdenie, že žalovaný sa o úpadku úpadcu dozvedel
alebo mohol dozvedieť najneskôr 16.10.2019. Žalovaný nerozporoval doručenie výzvy správcu zo dňa
13.09.2021.
11. Žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že skutočnosť, že sa úpadca dostal do platobnej
neschopnosti, nebolo spôsobené jeho nerozvážnosťou, ale tým, že firmy im meškali s peniazmi. Dôležité
bolo, aby boli zaplatení zamestnanci, vykonávali úhrady typu Shellka, ale zase meškali na lízingoch.
Skoro všetky peniaze vkladal do firmy, v roku 2019 už ale na to nemal silu. Našiel sa investor,
ktorý prebral firmu. Bola to jeho nevedomosť, že mal dať firmu do konkurzu, ale vždy sa to snažili nejako
platiť. Prísľub dal už nový konateľ, že on si už záväzky zaplatí a bude pokračovať s firmou, s dopravou.
Účtovníctvo úpadcu robila externá firma, jej meno si nepamätá. Účtovníčka ho v roku 2019 neupozornila,
že je v úpadku a on nemal také vedomosti, aby si to vedel sám uvedomiť.
12. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa uvedených zákonných ustanovení:
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), predlžený je
ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota
jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku
sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom
prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné
výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene
predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy
záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma
záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
14. Podľa § 206n ods. 1 ZKR, ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných
a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla 2022.
15. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, v znení účinnom do 16.07.2022, dlžník v predlžení je povinný podať návrh
na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán
alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre
prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením
obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou
podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je
polovicanajnižšejhodnotyzákladnéhoimaniapreakciovúspoločnosť.Vznikutohtonárokunebráni,akjedlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou
s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou
povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik
nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo
vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný
spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody
presahujúcu zmluvnú pokutu.
16. Podľa § 74a ods. 1 ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v
prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.
17. Podľa § 74a ods. 2 ZKR, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť
nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje
v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
18. Podľa § 74a ods. 4 ZKR, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že
mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
19. Podľa § 74a ods. 5 ZKR, v znení účinnom do 16.07.2022, povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že
a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne,
nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť
o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou
zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,
c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh
na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
20. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, hodnota základného imania
spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur.
21. V rozhodnom roku 2019, až do 16.07.2022, mal podľa § 11 ods. 2 ZKR dlžník povinnosť podať návrh
na vyhlásenie konkurzu ak bol v úpadku vo forme predlženia. Povinnosť podať návrh mal do 30 dní
od kedy sa o svojom predlžení dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti o ňom mohol
dozvedieť. Túto povinnosť mal v mene dlžníka rovnako jeho štatutárny orgán. Pre prípad porušenia
uvedenej povinnosti sa zo zákona dojednala medzi spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na
vyhlásenie konkurzu v mene spoločnosti zmluvná pokuta.
22. Primárne súd teda zisťoval, či žalovanému vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu. Nutným predpokladom vzniku uvedenej povinnosti bola existencia predlženia úpadcu.
Pojem predlženia vymedzuje § 3 ods. 3 ZKR. Konštatovanie existencie úpadku dlžníka vo forme
predlženia je záverom právnym, ktorý súd vyvodzuje zo skutkových zistení. Úpadca bol subjektom
povinnýmviesťúčtovníctvo(§4ods.1zákonač.431/2002Z.z.oúčtovníctve).Znespornýchskutkových
tvrdení vyplýva, že k 15.10.2019 mal viac ako jedného veriteľa (konkrétne mal štyroch veriteľov:
Inšpektorát práce Žilina s pohľadávkou vo výške 500 eur, SHELL Slovakia, s.r.o. s pohľadávkou vo
výške 23 643,36 eur, Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s., s pohľadávku vo výške 4 999,28 eur
a KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group s pohľadávkou vo výške 251,93 eur) a
hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku (vlastné imanie úpadcu vykazovalo ku dňu
15.10.2019 zápornú hodnotu mínus 14 343,09 eur). Možno preto konštatovať, že úpadca sa dostal do
predlženia najneskôr ku dňu 15.10.2019. Z nesporných skutkových tvrdení ďalej vyplynulo, že žalovaný
sa o predlžení dozvedel alebo mohol dozvedieť najneskôr dňa 16.10.2019. Zákonná 30-dňová lehota
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu uplynula žalovanému dňom 15.11.2019. Žalovaný návrh
na vyhlásenie konkurzu v uvedenej lehote (vôbec) nepodal. Svoju zákonnú povinnosť teda porušil.V dôsledku toho došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi ním a spoločnosťou (úpadcom) vo výške
rovnajúcej sa polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, čo je 12.500 eur
(1/2 z 25.000 eur).
23. Následne súd posudzoval, či na strane žalovaného existujú liberačné dôvody, ktoré by ho povinnosti
zaplatiť zmluvnú pokutu zbavovali. Súd v zhode so žalobcom konštatuje, že v tomto prípade je vylúčená
aplikácia liberačných dôvodov uvedených v § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný
nárokniejenárokomtitulomnáhradyškodyspôsobenejkonateľomvdôsledkuporušeniajehopovinností
pri výkone pôsobnosti konateľa, ale ide o osobitný nárok titulom zmluvnej pokuty podľa ZKR. Uplatnia
sa preto liberačné dôvody podľa ZKR. Ustanovenie § 74a ods. 5 ZKR v rámci obráteného dôkazného
bremena umožňuje osobe, ktorá porušila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, zbaviť sa
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Zákon vymedzuje tri liberačné dôvody. Súd teda skúmal, či žalovaný
osvedčil existenciu niektorého z nich. Pretože žalovaný v konaní netvrdil, že by bol býval ustanovený za
člena štatutárneho orgánu úpadcu počas jeho úpadku za účelom jeho prekonania, alebo že by v lehote
podľa § 11 ods. 2 ZKR poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na
povolenie reštrukturalizácie, vylúčená bola aplikácia liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 písm. b)
a c) ZKR. Súd teda posudzoval, či sa žalovaný zbavil povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu s odkazom na
to, že konal s odbornou starostlivosťou, ktorou sa podľa § 7 ZKR rozumie konanie so starostlivosťou
primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií,
ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
24. Žalovaný však v konaní neoznačil ani neopísal žiadne konkrétne opatrenia, ktoré ako konateľ
spoločnosti prijal, ktoré by súd následne mohol posudzovať z hľadiska ich vplyvu na existujúcu
situáciu dlžníka (konštatované predlženie) a u ktorých by bolo možné posúdiť ich užitočnosť v danom
prípade a v danom čase. Žalovaný poukazoval iba na to, že v mesiaci apríl 2020 previedol celý
svoj obchodný podiel na nového spoločníka, ktorý mal vymenovať nového konateľa spoločnosti.
Odhliadnuc od skutočnosti, že prevod obchodného podielu realizuje spoločník spoločnosti a nejde
o opatrenie realizované konateľom, došlo k prevodu pol roka po tom, ako sa úpadca (najneskôr)
dostal do predlženia. Nešlo teda o opatrenie bezprostredne nadväzujúce na zistený úpadok spoločnosti.
Prevod obchodného podielu žalovaný zdôvodňoval hľadaním nového investora, ktorý vyplatí záväzky
a obnoví podnikateľskú činnosť úpadcu. Zo skutočnosti, že sa našiel subjekt, ktorý jeho obchodný
podiel kúpil, žalovaný vyvodzoval, že spoločnosť musela mať perspektívu rozvoja. Súd však tvrdenie
žalovaného, že nový spoločník mal byť novým investorom, vyhodnotil ako účelové. Sám žalovaný
totiž v súvislosti s novým spoločníkom a svojou zodpovednosťou za nepodanie návrhu vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že spoločnosti, ktorých hlavnou činnosťou je likvidácia spoločností, sú si vedomé
zníženej možnosti ich postihu a trvajúcej zodpovednosti pôvodného konateľa spoločnosti. Na inom
mieste zase žalovaný poukazoval na konateľa nového spoločníka ako na osobu, ktorá prostredníctvom
inej spoločnosti poskytuje poradenstvo pri zrušení a likvidácii obchodných spoločností. Žalovaný mal
vkonanísnahupreniesťzodpovednosťzanepodanienávrhunavyhláseniekonkurzunamajetokúpadcu
na nového spoločníka, ktorý sa nemal zachovať tak, ako sa žalovaný domnieval, že sa zachová (že
vymenuje nového konateľa, vyplatí záväzky spoločnosti a obnoví podnikateľskú činnosť), žalovaný však
už neuviedol o aké konkrétne skutočnosti tieto svoje predpoklady v rozhodnom čase opieral. Žalovaného
jeho zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nezbavuje ani to, že v účtovníctve
úpadcu neboli zistené žiadne nedostatky, keďže nejde o opatrenie súvisiace so zisteným úpadkom
spoločnosti. Pokiaľ žalovaný v rámci svojho výsluchu uviedol, že o úpadku spoločnosti nevedel, keďže
ho účtovníčka naň neupozornila, vyhodnotil súd toto tvrdenie opäť ako účelové, v snahe zbaviť sa
zodpovednosti za nepodanie návrhu, a to s poukazom na jeho výslovné tvrdenie vo vyjadrení k žalobe,
že spoločnosť mala v roku 2019 finančné problémy a bola v predlžení, čo však vnímal iba ako dočasný
stav. Aj z ďalších vyjadrení žalovaného vyplýva, že si bol nepriaznivej ekonomickej situácie spoločnosti
vedomý. Prípadná nevedomosť žalovaného o jeho povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
nemôže byť liberačným dôvodom, keďže neznalosť zákona neospravedlňuje. S poukazom na uvedené
súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že napriek skutočnosti, že návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok úpadcu v zákonnej lehote nepodal, konal s odbornou starostlivosťou.
25. Nakoľko mal teda súd preukázané, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a tejto
povinnosti sa nezbavil, rozhodol tak, že podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 12 500 eur. Povinnosť zaplatiť pokutu uložil súd žalovanému v prospech všeobecnej podstaty
úpadcu, čím žalobný petit doformuloval, neprekročiac tým žalobný návrh.26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu prináleží voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.