Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Cb/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718202860
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tadeáš Kertys

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:3718202860.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B. D., právne zast.: JUDr. Róbert Fatura, advokát,
s. r. o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: Filip
Krčmárik FIPKO, s miestom podnikania Sverepec 260, 017 01 Sverepec, IČO: 50 729 748, právne
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, 920 01 Hlohovec, IČO:
47 256 371, o zaplatenie 5.000,-eur s príslušenstvom a zdržanie sa nekalosúťažného konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zdržovacieho nároku týkajúceho sa nekalosúťažného konania z a s t a v u j e .

II. V zostávajúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Považská Bystrica dňa 02.10.2018 domáhal voči
žalovanému zaplatenia 5.000,-eur s príslušenstvom titulom nároku na zmluvnú pokutu a zdržania
sa nekalosúťažného konania formou zásahov do výkonu podnikateľskej činnosti. Ďalej v odôvodnení
uviedol, že dňa 18.10.2017 žalobca ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným, ako dodávateľom, zmluvu

o obchodnej spolupráci a poskytovaní služieb (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok
žalovaného realizovať montáže zasklievacích a roletových systémov na balkóny, lodžie, terasy, zimné
záhrady a ich príslušenstva a to všetko na vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko. Podľa čl. 2 bod 2
zmluvy sa žalovaný zaviazal, že počas trvania zmluvy nebude vykonávať predaj a montáž zasklievacích
a roletových systémov s príslušenstvom pre iného objednávateľa. Predmetnú činnosť sa zaviazal
nevykonávať ani vo svojom mene a ani prostredníctvom tretej osoby, s výnimkou predchádzajúceho
písomného súhlasu žalobcu, ako objednávateľa, s touto činnosťou. Podľa čl. 3 bod 3 zmluvy sa strany

dohodli, že žalobca má právo požadovať od žalovaného zmluvnú pokutu vo výške 5.000,-eur v prípade
porušenia čl. 2 bodu 2 a 7 zmluvy. Ku dňu podania žaloby bola zmluva platná a účinná a zaväzovala
zmluvné strany v plnom rozsahu na plnenie ich vzájomných povinností a práv s prihliadnutím na
plynutie výpovednej lehoty s prihliadnutím na výpoveď podanú žalovaným v mesiaci august 2018. V tom
čase mal žalovaný získavať zákazníkov žalobcu a samostatne reklamovať svoje služby, ponúkať ich,
a uzatvárať zmluvy na montáž zasklievacích systémov. Žalovaný pri týchto prácach tieto nevykonával
s odbornou starostlivosťou v dôsledku čoho žalobca prijímal reklamácie od svojich odberateľov, pričom

takto vadne vyhotovené diela poškodzovali aj dobré meno žalobcu. Žalovaný napriek výzve na
vykonanie opravy tieto diela neopravil a zároveň informoval žalobcu, že vadne vykonané dielo je
dielom žalobcu a vzhľadom na ukončenie zmluvy, ktorá však do podania žaloby nebola ukončená, je
potrebné, aby si dielo opravil sám. Žalovaný za účelom svojej reklamy využíval na sociálnych sieťachdiela vyhotovené žalobcom a tieto sa snažil vydávať za svoje. Zároveň pri uzatváraní zmlúv s tretími
osobami využíval zmluvy žalobcu, ktoré mal ten určené výlučne pre svoje obchodné účely a takýto
formát nemal záujem poskytnúť žiadnej inej osobe. Žalovaný viac krát hrozil žalobcovi, že položí jeho

firmu na kolena a v súvislosti s tým oslovoval obchodných zástupcov žalobcu, aby išli pracovať so
žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný počas platnosti a účinnosti zmluvy vykonával vo
svojom mene činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, a preto žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu
v žalovanej výške, na úhradu ktorej žalovaného vyzval dňa 05.09.2018. V závere žaloby odkázal na
ustanovenia § 544 ods. 1, 545 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ)

týkajúce sa nároku na zmluvnú pokutu a zároveň odcitoval a § 44 ods. 1 a 53 prvá veta zákona
č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), týkajúce sa nekalosúťažného konania
a nárokov z nich plynúcich. Na základe uvedeného okrem úhrady zmluvnej pokuty sa domáhal taktiež aj
uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktorým porušuje pravidlá hospodárskej súťaže a to:
označovania diel žalobcu ako svojich vlastných a ich propagáciu v súvislosti so svojou podnikateľskou
činnosťou, používanie zmlúv žalobcu ako svojich vlastných a poškodzovanie dobrého mena žalobcu

jeho ohováraním a úmyselným vadným vyhotovením diel v mene žalobcu.

2. Predmetná vec bola následné podaním zo dňa 19.10.2018 postúpená okresným súdom Považská
Bystricatunajšiemusúduzdôvoduvysloveniakauzálnejnepríslušnostipodľa§43zákonač.160/2015Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 29.10.2018.

3. Žalovaný uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zmluvnú
pokutu, avšak v podanej žalobe nijako neodôvodnil uplatnený úrok z omeškania. Len poukázaním na
ustanovenie § 369 ObZ poukazuje na uplatnenie nárokov na úhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, ktoré nekonkretizoval. Rovnako nepreukázal, prečo zmluvnú pokutu posudzoval v podanej

žalobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže zmluvné vzťahy upravené touto zmluvou sa
upravujú podľa Obchodného zákonníka, ktorý má vlastnú úpravu zmluvnej pokuty, pričom dôvodom
môže byť ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, kde je upravené moderačné právo súdu. Za
nesporné považoval uzatvorenie zmluvy o obchodnej spolupráci medzi zmluvnými stranami, ako aj
podanie výpovede zo strany žalovaného, pričom výpovedná doba uplynula 30.09.2018. Z článku 3. bod

3 zmluvy vyplýva, že „Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ má právo požadovať od dodávateľa
zmluvnú pokutu vo výške 5000,- eur v prípade porušenia bodu 2 a 7 čl. 2 tejto zmluvy“. Podľa žalovaného
sa zmluvné strany dohodli, že až naplnením oboch bodov vzniká oprávnenie objednávateľa požadovať
zmluvnú pokutu. V súvislosti s tým poukázal na legislatívne pravidlá, podľa ktorých sa alternatívy majú
vyjadrovať spojkou „alebo“ prípadne „či“ (Legislatívne pravidlá tvorby zákonov publikované v Zbierke

zákonov pod číslom 19/1997 Z.z.). Ďalej namietal, že v článku 2 bod 2 je upravené, že „Dodávateľ sa
zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy nebude vykonávať predaj a montáž zasklievacích a roletových
systémov s príslušenstvom pre iného objednávateľa“. Z uvedeného dojednania je zrejmé, že takýmto
spôsobom si žalobca ošetril okolnosť, aby pre iného objednávateľa nevykonával činnosť žalovaný,
ale výkladom tohto znenia vyplýva, že takýmto objednávateľom je len rovnaká firma / obchodná

spoločnosť či podnikateľ. Podľa bodu 7 článku 2 „Dodávateľ sa týmto zaväzuje dodržať dohodu o
mlčanlivosti o obchodnej a cenovej politike objednávateľa, taktiež o cenách za prácu, nákladoch,
výnosoch, obchodných partneroch objednávateľa voči tretím stranám a to počas platnosti tejto zmluvy
ako aj po jej skončení“. Uvedený článok je prakticky nevykonateľný, keď si zmluvné strany neohraničili
dobu po skončení zmluvy, kedy by prípadné konanie žalovaného mohlo byť sankcionované zmluvnou

pokutou. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca skutkovo vymedzil len údajné porušenie povinností podľa
článku2bodu2zmluvy,vôbecskutkovonevymedzilporušenie/“údajné“/týchpovinností,ktorésidohodli
v článku 2 bod 7 zmluvy. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že žalovaný získava zákazníkov žalobcu,
samostatne reklamuje svoje služby, takéto služby ponúka a uzatvára zmluvy na montáž zasklievacích
systémov. Žalobca však v žalobe nekonkretizoval, akým konaním získava žalovaný zákazníkov žalobcu,

dokonca nedoložil v prílohách žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé takéto konanie. Zároveň
žalovaný namieta, že reklamovanie služieb a ich ponúkanie nebolo dohodnuté ako konanie, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom porušovalo povinnosti žalovaného v zmysle zmluvy. Žalovaný popiera, že by
v čase platnosti zmluvy o spolupráci uzatvoril zmluvu na montáž zasklievacích systémov. Ostatné v
žalobe vytýkané konania žalovaného, teda že nevykonáva počas výpovednej doby práce pre žalobcu

s odbornou starostlivosťou nebolo žiadnym spôsobom preukázané, rovnako ako údajné nevykonanie
opravy vadného diela žalovaným počas výpovednej doby. Žalobca má dôkazné bremeno a teda táto
strana sporu musí preukázať konkrétne prípady, kedy by žalovaný konal tak, že by konal v rozpore s
uzatvorenou zmluvou o spolupráci. Záverom uviedol, že má za to, že žalobca nepreukázal, že by počastrvania zmluvy žalovaný poručil akúkoľvek povinnosť uvedenú v bode 2 a v bode 7 článku 2 zmluvy. Ďalej
uviedol, že žalovaný využíva pre svoje reklamy a propagáciu diela vyhotovené žalobcom a tieto vydáva
za svoje diela; využíva formát zmluvy, ktorý používa len žalobca a žalovaný sa vyjadril takým spôsobom,

že „položí“ firmu žalobcu a oslovoval obchodných zástupcov žalobcu tak, aby išli pracovať so žalovaným.
Toto údajné konanie žalovaného sa prejavilo aj v petite žalobe, kde však okrem zdržania sa označovania
diel žalobcu za diela žalovaného a využívania formátu zmluvy pripojil aj údajné poškodzovanie dobrého
mena žalobcu jeho ohováraním a úmyselným vyhotovovaním diel v mene žalobcu. Takto naformulovaný
petit, je absolútne nevykonateľný, nepreskúmateľný a absolútne nedôvodný. Po dátume 1.10.2018 je

jediným relevantným dôvodom súdneho prieskumu len otázka, či žalovaný využíva pre účely svojej
reklamy a propagácie činnosti diela žalobcu, ktoré označuje ako svoje diela, čo však žalovaný popiera.
Žalovaný rovnako popiera, že by užíval nejaký konkrétny formát zmluvy, kde by boli zrejmé nejaké
zhodné znaky so žalobcom, využíva svoje zmluvy pri dohodnutí jednotlivých prác a poskytovaní služieb.
Rovnako po uvedenom dátume nevykonáva pre žalobcu ani v jeho mene žiadne diela, takže aj táto
časť petitu je nevykonateľná. Navyše žalobca okrem odcitovania zákonného ustanovenia o nekalej

súťaži nekonkretizoval žiadnu okolnosť, z ktorej vyvodzuje nekalosúťažné konanie. Mám za to, že
nestačí len pripojiť nejaké fotografie a nejaké emaily, nakoľko treba presne a jasne preukázať akékoľvek
protiprávne konanie, ktoré by naplnilo porušenie povinností a mohlo by znamenať nekalú súťaž zo strany
žalovaného. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, a preto žiadam žalobu v tejto časti ako
bezdôvodnú zamietnuť. Žalovaný nikdy neohovára a nikdy sa pred akýmikoľvek stranami nevyjadril na

osobu žalobcu tak, že by toto konanie malo znaky ohovárania či poškodzovania dobrého mena žalobcu.
Navyše žalobca ani neoznačil obchodných zástupcov, ktorých mal údajne osloviť žalovaný za účelom
ich odchodu z firmy, čím mal naplniť okolnosť, že „položí“ firmu žalobcu.

4. Žalobca v replike uviedol, že pri akomkoľvek inom peňažnom nároku pokiaľ sa dlžník dostane

do omeškania je veriteľ oprávnený požadovať aj príslušný úrok z omeškania, čo žalobca odôvodnil
v podanej žalobe ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalovaný sa dostal do omeškania, tak
žalobcovi vznikol nárok na úrok. K námietke posudzovania nároku na zmluvnú pokutu uviedol, že
všeobecné ustanovenia týkajúce sa zmluvnej pokuty sú súčasťou Občianskeho zákonníka a nie
Obchodného zákonníka, ktorý upravuje výlučne špecifické ustanovenia o zmluvnej pokute. Zároveň

uviedol, že moderačné právo vyplýva aj z Občianskeho zákonníka. K námietkam o podmienkach
nároku na zmluvnú pokutu poukázal na to, že medzi stranami existovala obdobná zmluva o obchodnej
spolupráci zo dňa 18.10.2017 uzatvorená 04.02.2017, podľa ktorej sa uplatňovala zmluvná pokuta už
pri porušení povinnosti žalovaného nevykonávať obdobnú činnosť ako žalobca v prospech seba alebo
tretíchosôb,atedasavzťahovalanaporušenielenjednejpovinnosti.Jenelogickéavrozporesúmyslom

a vôľou zmluvných strán, aby sa povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vzťahovala na kumulatívne splnenie
podmienok, ktoré medzi sebou nesúvisia. Zároveň poukázal na druhú vetu čl. 3 bod 2 zmluvy, ktorá
uvádza, že v prípade iného porušenia povinnosti zo strany dodávateľa je žalobca oprávnený za
každé jednotlivé porušenie uplatniť zmluvnú pokutu. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného o tom,
ako je potrebné vykladať toto ustanovenie s poukazom na legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Čl.

2 bod 2 podľa žalobcu pojednáva o tom, že žalovaný nebude vykonávať pre iného objednávateľa
a zároveň je v druhej vete predmetného ustanovenia uvedené, že takúto činnosť montáž zasklievacích
a roletových systémov s príslušenstvom, nemôže vykonávať ani vo svojom mene a ani prostredníctvom
tretej osoby. Skutočnosť že žalovaný jednoznačne vykonával montáže vo svojom mene a to počas
platnosti a účinnosti zmluvy boli jednoznačne preukázané už prílohami k podanej žalobe, kde žalovaný

na sociálnych sieťach nielenže uvádzal diela, ktoré vykonal v mene žalobcu, ale taktiež verejne
sprístupňoval diela, ktoré vykonal vo svojom vlastnom mene. K žalobnému návrhu uviedol, že ten bolo
potrebné v čase podania žaloby formulovať spôsobom uvedeným v žalobe, nakoľko k plneniu vadných
diel v mene žalobcu podľa informácií žalobcu neustále dochádzalo.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že ani jazykovým výkladom predmetných ustanovení zmluvy nie je
možné dospieť k tomu, že by v posudzovanom prípade bola spojkou „a“ myslená alternatíva teda,
že zmluvná pokuta, by sa uplatnila pri porušení jednej či druhej povinnosti dohodnutej v zmluve.
Je irelevantné skoršie dojednania uvedené v inej zmluve, navyše znenie zmluvy z 04.02.2017 je
jednoznačné ohľadom dohodnutia zmluvnej pokuty v ustanovení článku 3 bod 3. Z podanej žaloby a ani

z vyjadrenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by zakladali porušenie povinnosti zo strany žalovaného.
Žalovaný opakovane popiera, že by v čase platnosti zmluvy o spolupráci uzatvoril zmluvu na montáž
zasklievacích systémov. Žalobca nekonkretizoval, akým konaním získava žalovaný zákazníkov žalobcu,
dokonca nedoložil v prílohách žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé takéto konanie. Ďalej namietal,že reklamovanie služieb a ich ponúkanie nebolo dohodnuté ako konanie, ktoré by porušovalo povinnosti
žalovaného v zmysle zmluvy. Žalobca okrem iného pripojil fotografiu nejakej zmluvy s pani E., pričom
žalovaný zabezpečí jej svedeckú výpoveď a rovnako uvádza, že činnosť pre uvedenú osobu neporušila

povinnosti dohodnuté v zmluve. Tvrdenia o používanie diel žalobcu žalovaným na svoju propagáciu a tie
vydáva za svoje, používa žalobcov formát zmluvy a, že má položiť jeho firmu na kolená uviedol, že
žalobca tieto nepodporil žiadnymi dôkazmi a ani nenavrhol vykonanie nejakých dôkazov na preukázanie
týchto skutočností. Žalobný petit, je absolútne nevykonateľný, nepreskúmateľný a absolútne nedôvodný.
Žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by napĺňali znaky nekalej súťaže.

6. Podľa žalobcu je nelogické a v rozpore s úmyslom a vôľou oboch zmluvných strán, aby sa povinnosť
uhradiť zmluvnú pokutu vzťahovala na kumulatívne splnenie podmienok, ktoré medzi sebou absolútne
nesúvisia a z pohľadu obchodnoprávnych vzťahov má už porušenie každej jednotlivej podmienky pre
žalobcu veľmi vážne podnikateľské následky. Skutočnosti o tom, že žalovaný jednoznačne vykonával
montáže vo svojom mene a to ešte počas platnosti a účinnosti zmluvy boli preukázané prílohami

k žalobe. Pripojenie fotografií resp. emailov je dostačujúcim dôkazom, nakoľko z týchto jednoznačne
vyplýva, že žalovaný konal v rozopre so svojimi právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy a
takéto konanie sám zverejnil a potvrdil skutočnosti tvrdené žalobcom. K tvrdeniam o nevykonateľnosti,
nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti petitu uviedol, že tento bolo potrebné v čase, kedy bola žaloba
podaná formulovať tak, ako je súčasťou žaloby.

7. Na vytýčenom termíne pojednávania sa žalobca pridržal písomných vyjadrení. Žalovaný na
pojednávaní uviedol, že žaloba bola podaná pre dve skutkové podstaty a to nekalosúťažné konanie
a nárok na zmluvnú pokutu. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by mohli mať charakter
nekalosúťažného konania žalovanému vo vzťahu k žalobcovi podľa nás preukázané nie sú. Ďalej

poukázal na to, že od dňa 05.02.2020 žalobca už nepodniká, pričom rozhodnutie týkajúce sa
zdržovacieho nároku by nemalo ísť do minulosti. V ostatnom sa pridržal svojej procesnej obranu
uvedenej v písomných podaniach.

8. Podľa § 544 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); ak strany

dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda (1). Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty
alebo určený spôsob jej určenia (2). Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre
porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále) (3).

9. Podľa § 266 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“); prejav
vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený,
známy alebo jej musel byť známy (1). V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,
vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej

bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá (2). Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na
všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany
medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (3).

10. Podľa § 300 ObZ; Okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť
zmluvnú pokutu.

11. Podľa § 44 ods. 1 ObZ; Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž

sa zakazuje.

12. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“); žalobca môže
vziať žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 2 CSP; ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.14. Podľa § 146 ods. 1 CSP; Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,atovýzvanazaplateniezmluvnejpokutyzodňa
05.09.2018spotvrdenímodoručenídňa12.09.2018,zmluvaoobchodnejspoluprácizodňa18.10.2017,
výpoveď žalovaného zo dňa 07.08.2018, pokladničný doklad zo dňa 21.09.2018, emailová správa,
reklamácia zo dňa 18.09.2018, sms komunikácia medzi stranami sporu zo dňa 18.-19.09.2018, emailová

správa, reklamácia zo dňa 15.09.2018 spolu so zmluvou o dielo, emailová správa obsahujúca fotografie
k uplatnenej reklamácii zo dňa 10.09.2018, snímka obrazovky profilov sociálnych sietí žalovaného
obsahujúce reklamnú propagáciu činnosti žalovaného a publikované fotografie žalovaným, emailová
správa klienta žalobcu obsahujúca reklamáciu, emailová správa klienta žalobcu obsahujúca reklamáciu
diela vykonávaného žalovaným zo dňa 17.09.2018 spolu s fotografiami, zmluva o obchodnej spolupráci
zo dňa 04.02.2017. Zároveň na nariadených termínoch pojednávania vykonal dokazovanie výsluchom

strán sporu.

16. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že so žalobcom mal uzatvorenú zmluvu a pracoval pre neho
ako živnostník, bola to vzájomná spolupráca, keďže žalovaný pomáhal žalobcovi zhotovovať zákazky
a žalobca mu dával prácu. Neskôr dával žalobca žalovanému prácu za ktorú nebol ohodnotený, staral

sa do jeho osobného života a preto sa žalovaný rozhodol ukončiť spoluprácu so žalobcom. Navrhol
žalobcovi, že si dokončí nedorobené zákazky, aby sa rozišli v dobrom. Zo zmluvy vyplývala mesačná
výpovedná lehota. Žalovaný sa so žalobcom a jeho ženou stretli u žalovaného na dvore, v prítomnosti
matky a tety žalovaného, kde sa mali dohodnúť na ukončení spolupráce, keď mu žalovaný povedal,
že začína svoje podnikanie na čo žalobca uviedol ako chceš nebudem ti brániť, len si podorábaj

to, čo sme medzi sebou mali, čo žalovaný mal aj splniť. Veci predložené žalobcom ako dôkazy
mohli byť reklamáciami z minulosti, keď mal žalovaný dorábať veci po predchádzajúcich montéroch
žalobcu, nakoľko predmetné veci sú bez dátumov. Žalobcovi v podstate rozbehol firmu, keďže pred
tým žalobca nemal toľko zákaziek a nerobil veľa z vecí, ktoré mu poradil žalovaný. Tým, že sa žalobca
začal žalovanému starať do súkromného života, spôsobilo to nezhody medzi stranami, čo vyplýva aj

z konverzácií predložených žalobcom. Na otázku svojho zástupcu, či sa zakladá na pravde tvrdenie
uvedené v žalobe, že viackrát hrozil, že položí firmu žalobcu na kolená uviedol, že on sám zaškolil
ďalšieho montéra, ktorý žalobcovi vo firme zostal, ktorý už v súčasnosti taktiež sám podniká z dôvodu
nezhôd so žalobcom, pričom tam bol rovnaký problém ako pri žalovanom. K oslovovaniu zástupcov
žalobcu uviedol, že práve žalovaný bol oslovený p. D., ktorý mu povedal, že mu vadí, že so žalobcom

nemá najlepší vzťah a navrhol žalovanému, budúcu spoluprácu, pričom žalovaný na uvedené uviedol,
že to musí vedieť on ale neoslovoval žiadnych žalobcových obchodných zástupcov. Na ďalšiu otázku,
či za účelom svojej reklamy používal diela vyhotovené žalobcom uviedol, že diela ktoré sa zhotovili
neprezentoval ako svoje, skôr s tým, že ako majiteľ firmy objednal zasklenie alebo zimnú záhradu, ktorú
robili, žalobca ju zhotovil, diela žalobcu nezverejňoval. Na ďalšiu otázku týkajúcu sa nevykonávania

diel s odbornou starostlivosťou uviedol, že do momentu pokiaľ žalobcovi neoznámil osamostatnenie
nemal nikdy k práci žalovaného výhrady prípadne reklamácie a až následne boli vytýkané nejaké vady,
neodborné správanie, pričom to nie je pravda, prácu si vždy spravil na 100%. Na otázku zástupcu
žalobcu,čivykonávalpredajamontážzasklievacíchroletovýchsystémovpreinéhoobjednávateľapočas
trvania zmluvy do 30.09.2018 uviedol, že nevykonával žiadne práce pre seba alebo pre iného okrem

žalobcu. Na ďalšiu otázku či reklamoval svoje činnosti v období do 30.09.2018, že bude podnikať ako
samostatný subjekt uvedeným spôsobom uviedol, že nevie uviesť, v ktorom období to presne robil,
ale uviedol, že to robil potom stretnutí so žalobcom kedy mu oznámil ukončenie spolupráce. Na ďalšiu
otázku, či si žalobca uplatnil nejaké vady diela a či opravil uplatnené reklamácie uviedol, že áno, ako som
už povedal, v období, na ktorom sme sa dohodli, že si dokončím diela, tak to nebolo iba že namontujem,

ale aj doriešim nejaké problémy, ktoré boli, takže áno. Na ďalšiu otázku, aký vzor zmluvy používal
žalovaný pri zazmluvňovaní klientov, respektíve, či ho skopíroval alebo si ho vytvoril uviedol, že vzor
zmluvy bol podobný, ako používal žalobca, avšak boli tam pozmenené určité veci.

17. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva ohľadne spolupráce, kde sa

dohodli,žepreinéhoalebosámpresebanebudevykonávaťobjednávky.Následnesadozvedel,žetotak
nebolo, dozvedel sa o montážach v Púchove, čo mu mala dohodnúť správkyňa budov p. F., ktorej taktiež
montoval žalovaný. Žalobca uviedol, že má aj mená osôb, ktorým to žalovaný mal montovať. Zároveň
má aj faktúry o nákupe materiálu z tej doby. Mal dorobiť 15 zákaziek, ktoré mu žalovaný povedal, že užnebude dorábať. Počas zmluvy žalovaný montoval aj ďalšiemu p. E.. Na otázku zástupcu žalovaného,
čo bolo predmetom zmluvy, uviedol zákaz montáže balkónových roletových systémov. Kedy zistil, že
vykonávalajpreinésubjektytúčinnosťuviedol,žepočaszmluvysčímhokonfrontoval,čovšakžalovaný

zaprel. Na ďalšiu otázku, ako došlo k ukončeniu zmluvy, uviedol hodením objednávok na stôl, zmluvu
vypovedal neskôr, avšak nevie uviesť kedy ju vypovedal. Na ďalšiu otázku zástupcu žalovaného, či si
pamätá na stretnutie so žalovaným a jeho rodinou, kde bola aj manželka žalobcu a mal uviesť, že si
od žalovaného nebude nič uplatňovať žiadne práva a povinnosti zo zmluvy uviedol, že si nepamätá,
stretnutie bolo ale jeho predmetom nebolo ukončenie zmluvy. Na predmetnom stretnutí mal žalovanému

len dohovárať, že prečo to spravil. Na ďalšiu otázku čo všetko naučil, ponúkol ukázal žalovanému
uviedol, že zameranie, objednávanie, obchod, montáž, teda videl ceny dodávateľov. Zaškoľovanie
prebehlo so žalobcom, ktorý zobral žalovaného na zákazku, ako sa meria, ako sa robí objednávka, ako
sa vypisuje, ako sa berie zákazka, kde sa to objednáva. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa činnosti pre
pani F. uviedol, že to malo byť počas zmluvy uviedol, že nevie presne kedy to bolo ale následne sa
dozvedel od zákazníkov, že to montoval žalovaný. Vo vzťahu k pánovi E., uviedol, že si zobral materiál

na vykonanie zo skladu žalobcu. Vo vzťahu k pripojeným fotografiám poštových schránok uviedol, že sú
to snímky obrazovky sociálnej siete Instagram, že sú to fotografie z roku 2018-2019. Ďalej uviedol, že
predmetom vyššie uvedeného stretnutia v prítomnosti manželky žalobcu a rodiny žalovaného uviedol, že
jeho predmetom bolo len dohováranie, prečo vykonával činnosti mimo zmluvy a žalovaný vrátil pridelené
zákazky žalobcovi. Predmetné zákazky odovzdal žalovanému mailom a do ruky v listinnej forme, pričom

k vráteniu zákaziek malo dôjsť v zime a v tom čase prišli aj reklamácie. Na otázku prečo trval ďalej
na poskytovaní služby od žalovaného, keďže v časovom rozmedzí platnosti zmluvy bola len jedna
zima nevedel odpovedať. Na otázku akým spôsobom, kedy a čo mal nahovárať obchodných zástupcov
uviedol, že išlo o žalobcových obchodných zástupcov a uvádzal, že majú ísť robiť pre žalovaného, išlo
konkrétne o p. D. a bolo to v období 2018 a 2019. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie predložiť

faktúruoddodávateľa,ktorýdodávalmateriálžalovanému,žalobcapredložilfaktúruauviedol,žesaknej
dostal, keď vo veci začal pátrať. Na otázku súdu, aby žalobca uviedol kedy došlo k vypovedaniu zmluvy
s prihliadnutím na predloženú faktúru vystavenú dňa 17.06.2019 s dátumom splatnosti 01.07.2019,
odberateľom mal byť žalovaný žalobca uviedol 30.09.2018.

18. Z predloženej zmluvy o obchodnej spolupráci uzatvorenej dňa 18.10.2017 vyplýva, že tak žalobca,
ako aj žalovaný ju uzatvárali v postavení fyzickej osoby podnikateľa, keďže obaja boli v zmluve
označení obchodným menom, miestom podnikania aj identifikačným číslom. Z uvedeného možno
dospieť k záveru, že zmluva má obchodnoprávny charakter a medzi stranami bol obchodnoprávny
vzťah. Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa (žalovaného) realizovať montáže zasklievacích

a roletových systémov na balkóny, lodžie, terasy, zimné záhrady, a ich príslušenstva, všetko za
podmienok a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve, pričom predmetnú realizáciu mal zabezpečovať
na vlastnú zodpovednosť a vlastné riziko. V čl. 2 bod 2 sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal, že počas
trvania zmluvy nebude vykonávať predaj ma montáž zasklievacích systémov s príslušenstvom pre iného
objednávateľa, pričom predmetnú činnosť nemohol vykonávať vo svojom mene, ani prostredníctvom

tretej osoby s výnimkou predchádzajúceho písomného súhlasu objednávateľa s touto činnosťou. V čl. 2
bod 7 zmluvy sa žalovaný ako dodávateľ zaviazal dodržať dohodu o mlčanlivosti o obchodnej a cenovej
politike objednávateľa, taktiež o cenách za prácu, nákladoch, výnosoch, obchodných partneroch
objednávateľa voči tretím stranám a to počas platnosti tejto zmluvy, ako aj po jej skončení. V čl. 3. zmluvy
si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 5000,- eur, ktorú má žalobca ako objednávateľ právo

požadovať od žalovaného ako objednávateľa v prípade porušenia čl. 2 bodu 2 a 7 zmluvy a v prípade
akéhokoľvek iného porušenia povinnosti zo strany dodávateľa mal objednávateľ právo požadovať od
dodávateľa zmluvnú pokutu vo výške 500,-eur za každé jednotlivé porušenie zmluvy. Z čl. 4 bod 4
zmluvy vyplýva, že dodávateľ má možnosť vypovedať zmluvu bez udania dôvodu a zároveň sa zaväzuje
riadne zaškoliť nového dodávateľa tak, aby tento bol spôsobilý bezodkladne začať s vykonaním prác pre

objednávateľa. Výpovedná doba podľa čl. 4 bod 3 bola dohodnutá na 1 mesiac a začína plynúť 1. deň
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená objednávateľovi a dodávateľ bol
povinný do dátumu zrušenia zmluvy vykonávať práce stanovené objednávateľom v obvyklom rozsahu
a dokončiť všetky začatá práce podľa zmluvy.

19. Zo strany žalovaného bola vyššie uvedená zmluvy vypovedaná výpoveďou zo dňa 07.08.2018,
pričom medzi stranami bolo nesporné, že výpoveď bola doručená v mesiaci august 2018 a výpovedná
doba začala plynúť od 01.09.2018 a uplynula dňa 30.09.2018. Súd v súvislosti s tým dodáva, že žaloba
bola podaná elektronicky dňa 02.10.2018. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov ďalej vyplýva,že ten vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty podaním zo dňa 05.09.2018, ktorá mu mala
byť doručená dňa 12.09.2018. Z predloženej sms komunikácie medzi stranami zo dňa 17.-19.09.2018
vyplýva, že medzi stranami v čase plynutia výpovednej doby existovali nezhody týkajúce sa vybavovania

reklamácií vykonaných diel. Z predložených emailových správ zo dňa 15.09.2018 (č. l. 19 + prílohy na
č. l. 20 a 21), zo dňa 10.09.2018 (č. l. 24 + prílohy z č. l. 25-38), zo dňa 05.09.2018 (č.l. 39 + prílohy 40
a 41) a emailová správa zo dňa 03.09.2018 (č. l. 48 + prílohy 49 - 51) vyplýva, že ide o komunikáciu
medzi žalobcom a treťou osobou, prílohou ktorých bola zmluva o dielo uzatvorená medzi žalobcom
a jeho zákazníkom zo dňa 08.05.2017 spolu s výpočtom ceny a faktúrou, fotografie okien, balkónov,

tovaru, snímky obrazovky sociálnej siete žalovaného, na ktorých je vyobrazený žalovaný, reklamný leták
žalovaného,snímkaobrazovkyzobrazujúcaletákyžalovanéhouloženévpoštovýchschránkach,snímku
obrazovky sociálnej siete žalovaného zobrazujúcu nečitateľnú zmluvu o dielo a snímka obrazovky
mailovej správy adresovanej žalobcovi týkajúce sa reklamácie klienta spolu s fotografiami. Žalobca
súdu predložil ešte ďalšie dve mailové správy od klientov žalobcu, predmetom ktorých boli reklamácie
diela, ide o mailové správy označené dátumom 18.09.2018 a 17.09.2018. Z emailovej správy zo

dňa 17.09.2018 vyplýva, že ide o reklamáciu diela vykonaného žalovaným, pričom ide konkrétne
o montáž diela vykonaného dňa 04.06.2018. Ďalej boli zo strany žalobcu pripojené aj snímky obrazovky
sociálnej siete žalovaného, na ktorých je vyobrazené zasklenie, respektíve okenné systémy a kópia
pokladničného dokladu týkajúci sa polepu okien.

20. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 27.09.2024 žalobca čiastočne zobral žalobu späť v časti
zdržovacieho nároku týkajúceho sa nekalosúťažného konania žalovaného a s prihliadnutím na
ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu doplnil označenie žalobcu o dátum narodenia. S čiastočným
späťvzatím žaloby žalovaný z opatrnosti nesúhlasil z dôvodu, že nekalosúťažné konanie založilo
kauzálnupríslušnosťOkresnéhosúduBanskáBystricaavzhľadomnaukončeniepodnikateľskejčinnosti

žalobcu, či by bolo možné či by žalovaný vykonával nekalú súťaž s fyzickou osobou nepodnikateľom.

21. Súd po preskúmaní dôvodov žalovaného pre nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby má za to,
že tie neboli dôvodné. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tomto prípade uviedol, že
nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby z opatrnosti a to z dôvodu, že predmetná časť, ktorej sa týka

čiastočné späťvzatie žaloby zakladala kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica. Ďalej
poukázal na to, že v prípade ak by zobral čiastočne žalobu späť skôr, tak konanie by neprebiehalo na
predmetnom kauzálne príslušnom súde. Aj keď je žalobca pánom sporu a môže podanú žalobu zobrať
späť v celku alebo čiastočne, tak v prípade ak k tomu dôjde po pojednávaní, tak súd zastaví konanie
v celku alebo čiastočne len v prípade súhlasu žalovaného. Teda za určitých podmienok, kvalifikovaný

nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby spôsobí rozhodnutie súdu o nepripustení čiastočného
späťvzatia žaloby. Nesúhlas žalovaného musí byť realizovaný z vážnych dôvodov a smerovať voči
späťvzatiu žalobcu. Posúdenie vážnosti dôvodov nesúhlasu posudzuje súd vždy podľa individuálnych
okolností prípadu, pričom je povinný zohľadniť, skutkové a právne špecifiká veci, vrátane povahy
žalovaného nároku a možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami

sporu. Okrem uvedeného súd musí prihliadať aj na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených
záujmov žalovaného. Vážne dôvody nemusia mať nevyhnutne právny základ, ale môže ísť aj o dôvody
etické, morálne, ekonomické, avšak musí z ich povahy vyplývať, že sú žalovaným odôvodnene
považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli
žalobcu. Načrtnuté dôvody prichádzajú do úvahy napríklad v konaniach o ochranu osobnostných práv

alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži, kde môže mať prípadný zamietavý rozsudok pre
žalovaného osobitný význam. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať
žalovaný.Jehoposúdenievyžadujenáležitúmieruobjektivizáciezostranysúduazohľadneniehypotézy,
či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod
nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti

ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje. Napriek tomu, že v
tomto prípade sa čiastočné späťvzatie žaloby týka výroku žaloby týkajúceho sa nekalosúťažného
konania, žalovaný však netvrdil, že by jeho nesúhlas voči čiastočnému späťvzatiu vyjadril z dôvodu,
že by výrok rozhodnutia súdu v tejto veci mal pre neho zásadný význam. Jediným argumentom bola
skutočnosť týkajúca sa toho, že predmetná časť žaloby zakladala kauzálnu príslušnosť Okresného

súdu Banská Bystrica, teda súdu odlišného od všeobecného súdu žalovaného, ktorý by bol oprávnené
rozhodovať vo veci zostávajúcej časti žaloby. Uvedené dôvody súd nepovažuje za vážné dôvody
nesúhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom. Žalobca sa v čase podania žaloby
rozhodol spojiť žalované nároky, ktoré mohli byť uplatnené ako samostatné nároky, do jednej žaloby.Žalobca bol v čase podania žaloby živnostníkom, a preto bolo možné aby bol so žalovaným v súťažnom
vzťahu. Napriek tomu, že súd neposudzoval prípadné podmienky nekalosúťažného charakteru konania
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, v čase podania žaloby existovala šanca súťažného vzťahu medzi

stranami sporu a existovala aj šanca, že by konanie žalovaného mohlo napĺňať znaky nekalosúťažného
konania. Dôvodnosť žalovaného nesúhlasu s čiastočným späťvzatím nepodporuje ani to, že žalobca
mohol uplatniť čiastočné späťvzatie skôr, keďže k ukončeniu živnostenského oprávnenia došlo skôr.
Žalobca napriek tomu, že k čiastočnému späťvzatiu pristúpil až po prvom pojednávaní bude niesť
procesné dôsledky vo forme znášania trov konania za zavinené čiastočné zastavenie konania. Súd

konštatuje, že za vážne dôsledky nesúhlasu by bolo možné považovať situáciu, keď by žalovaný sa
domáhal rozhodnutia z dôvodu, že by možné rozhodnutie bolo pre neho určitou formou zadosťučinenia,
čo však v konaní netvrdil. Z uvedeného dôvodu súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby zo strany
žalobcu, nakoľko nesúhlas žalovaného nepovažoval za dôvodný, respektíve ním uplatneného dôvody
za vážne a preto konanie v časti uplatneného zdržovacieho nároku týkajúceho sa nekalosúťažného
konania zastavil.

22. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, že žaloba je v zostávajúcej časti nároku na žalovanú
zmluvnú pokutu nedôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvnej
pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy z čl. 2 bod 2, teda z dôvodu, že žalovaný sa
mal dopustiť porušenia povinnosti nevykonávať počas trvania zmluvy predaj a montáž zasklievacích

a roletových systémov s príslušenstvom pre iného objednávateľa, vo svojom mene ani prostredníctvom
tretej osoby. Súd sa nestotožnil so žalovaný prezentovaných výkladom ustanovenia zmluvy týkajúceho
sa zmluvnej pokuty s tým, že by žalobca mal právo požadovať zmluvnú pokutu vo výške 5000,- eur
len v prípade kumulatívneho porušenia čl. 2 bod 2 a 7 zmluvy s odkazom na legislatívne pravidlá
tvorby zákonov. Aj keď zmluvu medzi sebou uzatvárali fyzické osoby podnikatelia, tak je z jej obsahu

nemožno jednoznačne určiť, že by bola vyhotovená osobou s právnickým vzdelaním. Okrem uvedeného
v prípade obchodnoprávnych vzťahov je potrebné zmluvy vykladať v súlade s ustanovením § 266 ObZ.
Súd má za to, že v tomto prípade mal žalobca ako konajúci subjekt v úmysle dojednať predmetné
ustanovenia čl. 3 bod 3 týkajúce sa nároku na zmluvnú pokutu vo výške 5000,- eur jednak za porušenie
zmluvného čl. 2 bod 7 a jednak aj za porušenie bodu 2 predmetného článku. Uvedené potvrdzuje aj

text nachádzajúci da ďalej v čl. 3 bod 3 kde bola ďalej dojednaná zmluvná pokuta vo výške 500,-eur za
iné porušenie povinnosti dodávateľa zo zmluvy, pričom táto zmluvná pokuta bola dojednaná za každé
jednotlivéporušeniezmluvy.Úmyselžalobcumuselbyťvčaseuzatvoreniazmluvyzrejmýajžalovanému
s prihliadnutím na samotný text predmetného ustanovenia čl. 3 bod 3, ako aj s prihliadnutím na prax
zavedenú medzi stranami už predošlou zmluvou o obchodnej spolupráci uzatvorenou dňa 04.02.2017,

podľaktorejsidohodlizmluvnúpokutuvovýške5000,-eurlenzaporušeniepovinnostizákazuvykonávať
činnosti totožné s predmetom zmluvy pre iného objednávateľa vo svojom mene ani prostredníctvom
tretej osoby. Zmluva o obchodnej spolupráci zo dňa 18.10.2017 rozšírila ustanovenie o predmetnej
zmluvnej pokute taktiež aj na porušenie mlčanlivosti, avšak súd má za to, že medzi stranami bola
zmluvná pokuta vo výške 5000,-eur dojednaná za každé jednotlivé porušenie povinnosti, teda nárok

žalobcovi by vznikol tak za porušenie čl. 2 bod 7 ako aj za porušenie bodu 2 predmetného článku zmluvy.

23. Napriek uvedenému má súd za to, že žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, že by sa žalovaný
počas platnosti zmluvy dopustil porušenia povinnosti vyplývajúce z čl. 2 bod. 2 zmluvy, teda že by počas
platnosti zmluvy vykonával činnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o obchodnej spolupráci pre iného

objednávateľa vo svojom mene alebo prostredníctvom tretej osoby. Predložené listinné dôkazy boli
zamerané skôr na preukazovanie porušenia inej povinnosti zmluvy avšak nepreukazovali nárok žalobcu
na zmluvnú pokutu v žalovanej výške. Z ich obsahu bola preukázaná existencia reklamácií vykonaných
klientom žalobcu, avšak v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by išlo o diela vykonávané
žalovaným okrem emailovej správy zo dňa 17.09.2018. Z uvedenej mailovej správy, však vyplýva, že

ide o objednávku, ktorá bola montovaná dňa 04.06.2018, avšak táto správa nezakladá a nepreukazuje
nárok žalobcu na uplatnenú zmluvnú pokutu. Pripojené fotografie, ktoré boli zväčša prílohami emailovej
komunikácie žalobcu s treťou osobou zobrazujú rôzne diela a materiál, pričom taktiež nepreukazujú,
že by sa žalovaný mal dopustiť porušenia zmluvnej povinnosti upravenej v čl. 2 bod 2 zmluvy. Prílohou
emailovej správy zo dňa 15.09.2018 je zmluva o dielo zo dňa 08.05.2017, teda zmluva ktorú žalobca

uzavrel s klientom pred platnosťou zmluvy uzatvorenej so žalovaným, pričom nebolo preukázané, že
by predmetnú zmluvu vykonával žalovaný ako dodávateľ, ktorá bola zároveň pripojená len v čiastočne
čitateľnej podobe. Predložené snímky obrazovky sociálnych sietí žalovaného preukazujú publikované
fotografie žalovaného, avšak nie je nimi preukázané, že by išlo o činnosti, ktoré žalovaný vykonávalpočas platnosti zmluvy vo svojom mene alebo prostredníctvom tretej osoby pre iného objednávateľa
teda, že by porušoval povinnosť upravenú v čl. 2 bod 2. Predmetné fotografie môžu zobrazovať aj
činnosti žalovaného, ktoré vykonával pre žalobcu v podobe vykonávania objednávok, keďže aj sám

žalobca v žalobe uvádzal, že žalovaný využíval na svoju propagáciu diela žalobcu. Vo vzťahu k snímkam
obrazovky sociálnych sietí žalovaného zobrazujúcich reklamnú propagáciu spoločnosti žalovaného,
je potrebné uviesť, že ide o snímky obrazovky datované dňom 18.09.2018, teda boli preukázateľne
vyhotovené po vypovedaní zmluvy žalovaným, aj keď počas plynutia výpovednej doby. Z obsahu zmluvy
však nevyplýva, že by si strany medzi sebou dohodli aj povinnosť, aby sa žalovaný zdržal prípadného

propagovania svojej činnosti, ktorú plánuje vykonávať počas platnosti výpovednej doby. Strany mali
medzi sebou dojednanie v čl. 4 bod 4 posledná veta, podľa ktorého do dátumu zrušenia zmluvy je
dodávateľ povinný vykonať práce stanovené objednávateľom v obvyklom rozsahu a dokončiť všetky
začaté práce podľa tejto zmluvy. Žalovaný sa rozhodol po ukončení zmluvy začať vykonávať samostatnú
podnikateľskú činnosť, pričom tak ako uviedol aj pri výsluchu okrem zasklievacích prác začal vykonávať
aj murárske práce. Súd má však za to, že uvedené snímky obrazovky sociálnych sietí žalovaného

nepreukazujúnárokžalobcunazmluvnúpokutuzaporušeniepovinnostípodľačl.2bod2zmluvy.Okrem
uvedeného z výsluchu žalobcu vykonaného na pojednávaní nemožno badať konzistentnosť vo vzťahu
ku skutkovým okolnostiam tvrdených porušení zmluvy žalovaným a trvania zmluvného vzťahu. Uvedené
potvrdzujeajlistinnýdôkazpredloženýžalobcomnavporadídruhomnariadenomtermínepojednávania,
ktorým bola faktúra vystavená dňom 17.06.2019 na sumu 689,70 eur, v zmysle ktorej bol dodávateľom

spoločnosť Thermont spol. s r.o. a odberateľom žalovaný. Už z dátumu vystavenia faktúry vyplýva, že
ide o faktúru, ktorá bola vystavená takmer rok po riadnom ukončení zmluvného vzťahu medzi sporovými
stranami a preto nie je zrejmé, aký súvis má s predmetným konaním, respektíve s preukazovaním
porušenia zmluvných povinností žalovaným. Vo vzťahu predmetnému listinnému dôkazu súd uplatňuje
sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko má súd za to, že predmetná faktúra sa týka skutočností

tvrdených žalobcom už počas písomnej fázy konania a napriek vyššie uvedenému, v prípade ak žalobca
mal záujem ním tvrdené skutočnosti preukazovať touto faktúrou mohol po nej pátrať už skôr.

24. Zmluvnú pokutu možno charakterizovať ako dohodu o určené plnenie pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti, ktoré je oprávnenému subjektu povinný poskytnúť ten, kto zmluvnú povinnosť poruší.

Zmluvná pokuta plní preventívnu, zabezpečovaciu, reparačnú a represívnu funkciu. Pre vznik práva
na zmluvnú pokutu je potrebné naplnenie dvoch podmienok, a to existencia dohody zmluvných strán
a porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Zmluvná pokuta nastupuje ako
sankciazaporušeniezabezpečenejpovinnosti.Vtomtozmysleideozodpovednosťakoprávnynásledok
porušenia zmluvnej povinnosti. Právna úprava zodpovednosti v Občianskom zákonníka a Obchodnom

zákonníku vychádza z rozdielnych zodpovednostných princípov, čo sa prejavuje aj v právnej úprave.
Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu, ako sankciu za zavinené porušenie zabezpečenej
povinnosti a Obchodný zákonník pri úprave zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp, teda upravuje
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Pre
priznanie zmluvnej pokuty je však potrebné, aby okrem existencie dohody o zabezpečení určitej

povinnosti zmluvnou pokutou bolo v konaní jednoznačne preukázané, že k porušeniu zabezepečenej
povinnosti došlo. V tomto prípade mali strany dojednané dva druhy zmluvnej pokuty v uzatvorenej
zmluve a to jedna vo výške 5000,-eur za porušenie povinností upravených v čl. 2 bod 2 a 7 zmluvy
a zmluvnú pokutu vo výške 500,-eur za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Žalobca tvrdil, že
žalovaný porušil počas trvania zmluvy svoju povinnosti nevykonávať činnosti, ktoré boli aj predmetom

činnosti ich vzájomnej zmluvy o obchodnej spolupráci pre iného objednávateľa vo vlastnom mene
žalovaného alebo prostredníctvom tretej osoby. Napriek početným listinným dôkazom však súd dospel
k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil predmetného porušenia zmluvnej
povinnosti. Predložené listinné dôkazy sa zameriavali na dodržiavanie iných zmluvných povinností,
pričom tieto podľa názoru súdu taktiež neboli jednoznačne preukázané. V súvislosti s preukázaním

porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného upravenej v čl. 2 bod 2 však žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a preto súd podanú žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CPS; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 256 ods. 1 CSP; Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.27. Podľa § 262 ods. 2 CSP; O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. Pri rozhodovaní o nároku na trovy konania súd aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1, ako aj § 256
ods. 1 CSP a rozhodol podľa zásady úspechu a procesného zavinenia za zastavenie konania. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty a domáhal sa aj zdržovacieho nároku titulom
tvrdeného nekalosúťažného konania. Počas konania zobral žalobu čiastočne späť v časti zdržovacieho

nároku, a preto v tejto časti zodpovedá za vzniknuté trovy konania podľa § 256 ods. 1 CSP, teda podľa
zásady procesného zavinenia. V zostávajúcej časti súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru
o nedôvodnosti žaloby, ktorú zamietol a preto v tejto časti bol úspešnou stranou žalovaný, ktorému podľa
zásady úspechu patrí v konaní nárok na náhradu trov konania. S prihliadnutím na uvedené tak možno
konštatovať, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu voči žalobcovi prislúcha
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, teda v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov

konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.