Rozsudok – Dedenie zo závetu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124205238
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124205238.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínsudcomJUDr.MartouSzántaiovouvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. – D. XX, XXX XX C. – D., zastúpeného JUDr. Janou Kouřímovou, advokátkou so sídlom Dlhé Hony
1162/20, 911 01 Trenčín, IČO: 54 548 110, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X,
XXX XX G. G., zastúpenej Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou so sídlom L. Novomeského 2667/4,
911 08 Trenčín, IČO: 37 383 663, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že listina o vydedení žalobcu spísaná dňa 09.12.2020 poručiteľom B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/X, G. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo forme notárskej
zápisnice N 154/2020 NZ 47156/2020 na notárskom úrade F. H. I., so sídlom J. XXXX, G. j e n e p
l a t n á.

II. Súd u r č u j e, že závet spísaný dňa 09.12.2020 poručiteľom B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom F. XXX/X, G. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice N 154/2020 NZ

47156/2020 na notárskom úrade F. H. I., so sídlom J. XXXX, G., v časti, v ktorej sa žalobcovi ako
plnoletému potomkovi nedostáva polovica jeho dedičského podielu zo zákona, j
e n e p l a t n ý.
III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.04.2024 domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení žalobcu
a závet v časti, v ktorej sa žalobcovi ako plnoletému potomkovi nedostáva polovica jeho dedičského

podielu zo zákona, obe listiny spísané dňa 09.12.2020 poručiteľom B. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom F. XXX/X, G. G., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice N 154/2020 NZ
47156/2020 na notárskom úrade F. H. I., so sídlom J. XXXX, G..

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením č.k. 12D/1076/2023-39 zo dňa 21.02.2024,
právoplatným dňa 19.03.2024, bol žalobca odkázaný, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti
uznesenia podal na Okresný súd Trenčín žalobu o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu

spísaného poručiteľom dňa 9.12.2020 vo forme notárskej zápisnice N 154/2020 NZ 47156/2020 u
notárky F. H. I.. Poručiteľ závetom zároveň určil za jediného dediča celého svojho majetku, ktorý bude
ku dňu smrti vlastniť, žalovanú. Poručiteľ zomrel ako ženatý, dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine
sú manželka E. B., nar. XX.XX.XXXX - žalovaná a jediný syn A. B., nar. XX.X.XXXX - žalobca.
Ani s jedným z dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení žalobca nesúhlasí, nakoľko sa
vôbec nezakladajú na pravde. V roku 2005 sa jeho rodičia rozviedli a žalobca bol zverený do osobnej

starostlivosti matky A. C., pričom styk s poručiteľom bol upravený na každú druhú sobotu v čase od 10:00
– 18:00 hod. Styk prebiehal tak, že poručiteľ prišiel pre neho k matke, s ktorou býval. Ich stretávanie
prebiehalo väčšinou spôsobom, že ho zobral k starým rodičom a tam na neho čakal, pokým on spal.Reálne od roku 2005 do roku 2013 sa s otcom stretol asi 20 – krát za celý ten čas, pričom matka
ich stretávaniu nebránila. Nakoniec za ním prestal chodiť úplne. Ako dospieval tak sa stretávali menej
a menej, poručiteľ neinicioval ich stretnutia ani záujem o žalobcu. V roku 2015 poručiteľ začal piť alkohol

aväčšinujehospomienoknanehomálenotom,žehovidelniekdevkrčmealebosamupokúšalponúkať
alkohol, i keď nemal ešte 18 rokov. Potom, ako prestal za ním chodiť, sa vždy jednalo už len o náhodné
stretnutia (okrem jedného) a to v obchode, na ihrisku (nakoľko boli z jednej obce), kedy prehodili zopár
slov o tom, ako darí. Niekedy v roku 2016 sa náhodne stretli a dohodli sme sa na konkrétnom stretnutí,
a to, že pôjdu spolu na obed do motorestu K. G. G., nakoľko žalobca mal čerstvý vodičský preukaz. Toto

bolo jediné stretnutie na základe predchádzajúcej dohody. Všetky ostatné boli už len náhodné, kedy
prehodili zopár slov. Nikdy však počas týchto stretnutí nedošlo k žiadnemu konfliktu.
V listine o vydedení poručiteľ, okrem iného uviedol, že žalobcu SMS správou informoval o svojom
zdravotnom stave. Uvedené nie je pravda, nakoľko v tejto správe len naznačil, že sa mu zmenila životná
situácia a zrejme bude dlhodobo práceneschopný. Nič bližšie žalobca nevedel, preto mu zatelefonoval,
avšak v telefonickom rozhovore mu odmietol povedať, čo mu je a akú má chorobu. Neskôr sa mu už

žalobca vôbec nemohol dovolať. Skúšal to, avšak bezvýsledne, nakoľko poručiteľ zablokoval žalobcove
telefónne číslo (viď sms zo dňa 21.09.2021). Nakoniec sa mu dovolal až z kamarátovho (L. C.)
telefónneho čísla, ktoré poručiteľ bez problémov zodvihol. V tomto telefonáte sa poručiteľa opätovne
pýtal na jeho zdravotný stav, odmietol mu to však povedať. Počas celého telefonického rozhovoru bol
prítomný a počul ho L. C., ktorý uvedené môže dosvedčiť. Okrem žalobcovho telefónneho čísla ho otec

zablokoval aj na sociálnej sieti Facebook. Jeho profil dodnes existuje, avšak jemu ho ani nevyhľadá,
čo je dôkazom toho, že som zablokovaný. Nikdy žalobca poručiteľovi nič nenapísal, ani sa nesprával
voči nemu tak, čo by bolo dôvodom na jeho zablokovanie a úplne pretrhnutie kontaktu. O tom, aký
je zdravotný stav poručiteľa, akou chorobou trpí a v akom zariadení sa nachádza, sa dozvedel až v
roku 2023 krátko predtým ako zomrel a to od známych – susedov babky (A. M., C. M.), ktorí pracujú

v N. F. E. O. G., C. bol otec umiestnený. Chcel ho ísť navštíviť, avšak poručiteľ po ich otázke, či ho
môžu informovať, že sa tam nachádza, im to vyslovene zakázal s odôvodením, že si neželá žalobcovu
prítomnosť. Vzhľadom na uvedené, rešpektoval jeho želanie, ale tiež s ohľadom na citlivosť takýchto
informácií tam nemohol ísť, nakoľko nechcel spôsobiť manželom M. žiadne problémy.
Ďalej poukázal na uznesenie NSSR zo dňa 27.5.2014, sp. zn. 4 Cdo/32/2014. Má za to, dôvody

vydedenia nie sú dané, nakoľko sám poručiteľ nestál o kontakt so žalobcom, o jeho prítomnosť, pričom v
danomprípadenemôžebyťrečoneprejavovaníopravdivéhozáujmuakotakého,nietoeštezavineného,
nakoľko žalobca tento záujem mal, avšak sám poručiteľ ho odmietol. Počas života bohužiaľ nedošlo k
vybudovaniu vzťahu, aký by medzi otcom a synom mal existovať a aký je prirodzený. Napriek tomu sa
voči poručiteľovi žiadnym spôsobom neprevinil, aby ho vydedil a spísal závet, z ktorého ma vylúčil. Je

logické a prirodzené, že je v prvom rade na rodičovi, aby voči svojmu dieťaťu a medzi nimi navzájom
od malička vytváral vzťah a je to rodič, ktorý nesie zodpovednosť za jeho vybudovanie. Skutočnosť,
že medzi otcom a synom nebol vybudovaný skutočný vzťah rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu
žalobcovi. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že nie žalobca, ale naopak to bol práve poručiteľ,
ktorý sa voči žalobcovi choval nie štandardným a bežným príbuzenským spôsobom.

3. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že si stojí za svojím tvrdením, že sa stretol s poručiteľom cca 20x, pričom
maximálne 8x ho skutočne zobral na výlet. Zvyšné spoločné stretnutia bol s poručiteľom u vtedajších
partneriek alebo u jeho rodičov. Tvrdenie žalovanej, že ak by mal žalobca skutočný záujem, tak musel
vedieť, že poručiteľ je onkologickým pacientom, lebo si určite vie na internete vyhľadať aké diagnózy

sú pod označením R10.4 a C18.2, je irelevantné. Ďalej uviedol, že žalobca od poručiteľa nad rámec
výživného, ktorého výška bola 30 eur, neskôr 80 eur a neskôr 150 eur, nič nedostal, nedostával žiadne
darčeky.

4. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že argumentácia žalobcu v žalobe je

účelová.Niejepravdou,takakožalobcauvádzavosvojejžalobe,žeporučiteľ–otecstykurčenýsúdnym
rozhodnutím v konaní o rozvod manželstva rodičov žalobcu v r. 2005 - vtedy ešte s mal. A. realizoval
styk len asi 20-krát od roku 2005 do roku 2013, a to väčšinou tak, že mal. A. zobral k starým rodičom
a mal. A. tam na neho čakal pokým on spal. Tiež nie je pravdou, že matka žalovaného ich stretávaniu
nebránila. Naopak poručiteľ brával žalobcu na rôzne výlety. Napr. raz bol poručiteľ so žalobcom a so

svojim bratom A. B. a jeho rodinou na víkendovom pobyte v G.. Poručiteľ mal vždy žalobcu rád a vždy
mu na ňom záležalo a vždy mal záujem o stretávanie sa so žalobcom a celá situácia ho veľmi ťažila.
Ešte pred rozvodom manželstva poručiteľa a jeho manželky vzhľadom ku skutočnosti, že matka žalobcu
sa i so žalobcom odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom, a keďže v tom čase pracovalav B. I., kde bola pracovne celý týždeň a po túto dobu sa o vtedy maloletého žalobcu starala stará matka
žalobcu zo strany matky žalobcu, podal poručiteľ dňa 02.02.2005 na Okresný súd Trenčín Návrh na
zverenie do výchovy a určenie výživného, kde navrhoval, aby súd zveril vtedy maloletého žalobcu do

jeho výchovy. Toto konanie bolo Okresným súdom Trenčín vedené pod sp. zn. 30P/66/2005. Matka
žalobcu v konaní o rozvod manželstva vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 15C/160/2004,
dokonca napriek záveru znaleckého posudku trvala na stretávaní sa poručiteľa so žalobcom len za
jej prítomnosti a nakoniec neumožňovala styk pod rôznymi výhovorkami vôbec. Matka žalobcu a tiež
stará matka žalobcu osočovala poručiteľa, a to i pred vtedy ešte maloletým žalobcom, a matka a tiež

stará matka žalobcu neumožňovali poručiteľovi styk so žalobcom. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka
žalobcu otcovi/poručiteľovi neumožňovala styk v súlade s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
15C/160/2004 – 92 zo dňa 08.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2006, podal poručiteľ
dňa 25.07.2006 na súd návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom, ktoré konanie
bolo vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 64Em/26/2006. Ako príklad uviedla, že poručiteľ
si vybavil 2 týždne dovolenky, zaplatil na 7 nocí /od 25.07.2006 do 01.08.2006/ zálohu 4.000,- Sk za

ubytovanie v penzióne G. O. E. a chcel so žalobcom stráviť pekné prázdniny, avšak keď si ho mal
prevziať (24.07.2006 o 10.00 hod.) mu matka žalobcu neodovzdala žalobcu a na zvonenie poručiteľa
nikto neotvoril. Je skutočne až amorálne tvrdenie žalobcu o poručiteľovi, a teda jeho otcovi, po ktorom
má záujem dediť, že poručiteľ v roku 2015 začal piť alkohol, a že žalobca má väčšinu spomienok na
neho len o tom, že ho videl niekde v krčme alebo sa mu pokúšal ponúkať alkohol i keď žalobca nemal

ešte 18 rokov. Toto sú klamstvá a ničím nepodložené tvrdenia žalobcu. Poručiteľ nebol žiadny alkoholik
ako sa ho žalobca snaží vykresliť. Poručiteľ bol zodpovedný človek, takmer po celý svoj produktívny
život bol vodič z povolania (kamionista). Žalobcovi však nič nebránilo s poručiteľom/otcom sa stretávať
a mať o neho skutočný záujem a mať záujem na rozvíjaní vzťahu syna s otcom. Žalobca pritom sám v
žalobe uvádza, že nikdy počas stretnutí žalobcu s poručiteľom nedošlo medzi nimi k žiadnemu konfliktu.

Poručiteľ mal záujem o stretávanie sa so žalobcom a naopak trpel nezáujmom žalobcu o neho.
Jednoznačne má žalovaná za to, že žalobca o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejaviť. Má za to, že žalobca nevyvinul žiadnu iniciatívu, ani záujem o svojho otca.
Tvrdenia žalobcu, že mal záujem o svojho otca, nie sú pravdivé a tiež tieto skutočnosti žalobca v konaní
ničím nepreukázal. Má za to, že žalobca nejavil o poručiteľa/otca opravdivý záujem, vôbec sa o neho

nezaujímal. Jediné čo ho zaujímalo boli finančné prostriedky (a tak je to i v súčasnosti, keď sa domáha
dedičstva) a tiež sa o neho nestaral, neposkytol mu pomoc, a to ani len morálnu/psychickú v jeho
chorobe, hoci vzhľadom k svojmu veku, jeho objektívnym možnostiam – žili v tej istej dedine, žalobca
nemá manželku ani deti, t. j. nemá svoju vlastnú rodinu, … a schopnostiam, mal mať o poručiteľa/otca
skutočný záujem a tiež mu mohol poskytnúť pomoc resp. minimálne psychickú podporu, a to i vzhľadom

ku skutočnosti, že o zdravotných i finančných problémoch poručiteľa/otca vedel. Naopak žalobca sa
správal v rozpore s dobrými mravmi – klamal poručiteľa o skutočnosti, že navštevuje vysokú školu a
naďalej poberal výživné od poručiteľa, a to i po tom, čo vedel, že poručiteľ je chorý a práceneschopný a
jeho nemocenské dávky sú nízke. Žalovaná teda má za to, že dôvody vydedenia boli dané, t. j. existovali
ku dňu vydedenia.

5. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že všetky tvrdenia žalobcu sú vyvrátiteľné dôkazmi, ktoré navrhla v
konaní vykonať, a to predovšetkým súdnymi spismi, pričom z týchto je jednoznačne preukázateľné, že
poručiteľ/otec žalobcu mal k žalobcovi ako k synovi vrúcny cit, v čase po rozvode mal záujem o styk so
žalobcom, bral si ho vždy keď mu to bolo umožnené, napriek skutočnosti, že príjem poručiteľa v tom čase

nebol veľký, bral vtedy ešte maloletého na rôzne výlety a tiež mu kúpil i nejaké hmotné veci, avšak tak
ako mu to jeho finančná situácia dovoľovala. Poručiteľ musel neustále čeliť rôznym prekážkam zo strany
matky a starej matky, ktoré bránili v styku poručiteľa so žalobcom, neustálemu osočovanie jeho osoby /
i pred obyvateľmi dediny v ktorej poručiteľ i žalobca žili/ a tiež manipulovaniu vtedy ešte maloletého
žalobcu zo strany matky žalobcu a jej rodiny, čo nakoniec vyhodnotil ako boj, ktorý nie je na prospech,

ale naopak v neprospech vtedy ešte maloletého žalobcu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastňovali žalobca so svojou právnou zástupkyňou
a žalovaná so svojom právnou zástupkyňou.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v spise, výsluchom žalobcu, žalovanej,
svedkov A. B., A. C., P. A. M., L. C., D. E. E., oboznámením listinných dôkazov v spise, a to
fotografie mobilného telefónu žalobcu a ďalšieho telefónu o výsledkoch vyhľadávania v aplikácii
Facebook, fotografie mobilného telefónu žalobcu s textovou správou zo dňa 21.09.2021, textovej správyzo dňa 14.04.2020, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 12D/1076/2023-39 zo dňa 21.02.2024,
návrhu B. B. na zverenie do výchovy a určenie výživného s potvrdením o prijatí návrhu dňa 02.02.2005,
návrhu B. B. na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom zo dňa 25.07.2006 s opravou,

a potvrdením o prijatí návrhu zo dňa 25.07.2006, záznam z pohovoru zo dňa 24.07.2006, návrhu B.
B. na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu zo dňa 06.12.2019 s potvrdením o prijatí
návrhu zo dňa 09.12.2019, návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti – vyjadrenie žalobcu zo dňa
09.02.2020, potvrdenia o PN B. B., rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 20Pc/23/2019-185 zo dňa
25.08.2020, výzvy na vrátenie výživného zo dňa 13.09.2021 s doručenkou, e-mailovej komunikácie

žalobcu a právnou zástupkyňou žalovanej zo dňa 28.09.2021 a 12.12.2021 s odpoveďou, dohody
rodičov, obsahu pripojených spisov OS Trenčín sp.zn. 12D/1076/2023, 12C/46/2022, 15C/160/2004,
26P/49/2015, listina z č.l. 23 zo spisu OS Trenčín sp.zn. 33P/251/2007, obsah spisu 30P/21/2012, spisu
OS Trenčín sp.zn. 64Em/26/2006, z tohto spisu osobitne odpoveď na výzvu zo dňa 02.05.2007 (č.l. 22)
a úprava súdu zo dňa 10.07.2007 (č.l. 25), obsahu pripojeného spisu OS Trenčín sp.zn. 20Pc/23/2019,
osobitne z tohto spisu návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti – vyjadrenie zo dňa 09.02.2020 (č.l. 13),

vysvedčenie o maturitnej skúške (č.l. 14), a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 12D/1076/2023-39 zo dňa 21.02.2024 bolo dedičské
konanie vedené po poručiteľovi B. B. prerušené a žalobca bol odkázaný v lehote jedného mesiaca od
právoplatnosti uznesenia na podanie žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, spísaných

spísané dňa 09.12.2020 poručiteľom vo forme notárskej zápisnice N 154/2020 NZ 47156/2020 na
notárskom úrade F. H. I., so sídlom J. XXXX, G.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2024.

9. Z fotografie mobilného telefónu žalobcu o výsledkoch vyhľadávania B. B. v aplikácii Facebook bolo
zistené, že medzi vyhľadanými osobami nefiguroval poručiteľ. Z fotografie ďalšieho mobilného telefónu

o výsledkoch vyhľadávania B. B. v aplikácii Facebook bolo zistené, že medzi vyhľadanými osobami
figuroval poručiteľ.

10. Z fotografie mobilného telefónu žalobcu s textovou správou zo dňa 21.09.2021 bolo zistené, že
žalobca kontaktoval poručiteľa SMS správou, že sa mu s ním nedarí spojiť a navrhol stretnutie ohľadom

pošty, ktorá mu od neho prišla.

11. SMS správou zo dňa 14.04.2020 informoval poručiteľ žalobcu, že sa mu zmenila životná situácia
a od februára je práceneschopný podľa všetkého dlhodobo a bude schopný posielať maximálne 50 eur.

12. Z dohody rodičov bolo zistené, že rodičia žalobcu súhlasili s tým, aby sa žalobca v termíne od 27.07
do 01.08.2007 zúčastnil I. J. G. E.. Rodičia žalobcu sa dohodli na náhradnom termíne styku žalobcu
s poručiteľom v termíne od 03.08. do 05.08.2007 a od 18.08. do 19.08.2007 a 22.07.2007. Dohodu
podpísala matka a otec žalobcu (poručiteľ).

13. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 12D/1076/2023 bolo zistené, že v dedičskom
konaní po poručiteľovi B. B., zomr. XX.XX.XXXX, že ako zákonní dedičia v prvej dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy žalovaná ako pozostalá manželka a žalobca ako jediný syn. V dedičskom konaní
bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení N 154/2020 NZ 47156/2020 NCRza
7562/2020 NCRls 47696/2020 spísané u notárky F. H. I. dňa 09.12.2020, v ktorom poručiteľ vydedil

žalobcu z dôvodu podľa § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák., že o neho trvalo neprejavoval opravdivý
záujem, ktorá by ako potom mal prejavovať a zároveň určil, že sa vydedenie vzťahuje aj na potomkov
žalobcu a praje si, aby nededili ani oni. Uviedol, že žalobca je jeho jediným synom, voči ktorému si
riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a vždy mal záujem navštevovať ho napriek prekážkam zo
strany jeho matky. Po dosiahnutí plnoletosti žalobca o neho neprejavoval záujem, žiadnym spôsobom ho

nekontaktoval aj napriek skutočnosti, že poručiteľ mal záujem sa s ním stretávať a udržiavať s ním bežné
príbuzenské vzťahy. Vo februári 2020 mu diagnostikovali vážne ochorenie, bol onkologickým pacientom,
podstúpil liečbu chemoterapiou, bol hospitalizovaný v nemocničnom zariadení. O svojom zdravotnom
stave žalobcu informoval SMS správou v nádeji, že mu aspoň zavolá a povzbudí v jeho neľahkom
období, avšak žalobca na jeho správu žiadnym spôsobom nereagoval, nezavolal a ani ho nenavštívil.

Nenazýva ho otcom, oslovuje ho len „ty“ alebo sa osloveniu vyhýba. Záujem prejavuje len o peniaze,
ktoré mu poručiteľ dával a keď sa náhodou stretli, kontaktu a rozhovoru sa vyhýbal. Súčasne závetom
odkázal všetok svoj majetok svojej vtedajšej priateľke E. A. (terajšej pozostalej manželke) – žalovanej.
Strany sporu nenavrhli vykonať oboznámením žiadnu konkrétnu listinu zo spisu.14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 12C/46/2022 bolo zistené, že poručiteľ dňa
25.10.2022 podal na súd žalobu o zaplatenie 4300 eur titulom vrátenia výživného zaplateného pre

plnoleté dieťa za obdobie, ktoré mu podľa rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti, nepatrilo, proti
žalobcovi ako žalovanému. Súd rozhodol na prvom pojednávaní rozsudkom č.k. 12C/46/2022-60 zo dňa
27.03.2023. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2023.
Strany sporu nenavrhli vykonať oboznámením žiadnu konkrétnu listinu zo spisu.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 15C/160/2004 bolo zistené, že návrh na rozvod
manželstva podala matka žalobcu dňa 03.11.2004 a žiadala (v tom čase maloletého) žalobcu zveriť do
jej osobnej starostlivosti a určiť výživné vo výške 99,58 eur (3000 Sk) mesačne. Vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/160/2004-92 zo dňa 08.06.2006 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/237/2006-112 zo dňa 06.09.2006 tak, že manželstvo matky žalobcu
a poručiteľa bolo rozvedené s právoplatnosťou 14.07.2006, (v tom čase maloletý) žalobca bol zverený

do osobnej starostlivosti matky a poručiteľ bol s právoplatnosťou od 16.10.2006 zaviazaný prispievať
na výživu maloletému žalobcovi vo výške 59,75 eur (1800 Sk) mesačne. Styk poručiteľa s maloletým
žalobcom bol súdom upravený tak, že sa mohli stretávať každú párnu sobotu kalendárneho mesiaca
v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod., počas letných prázdnin posledný kalendárny týždeň mesiaca júl
v čase od pondelka 10,00 hod. a prvý kalendárny týždeň mesiaca august do nedele 18,00 hod. každého

roka, a 26.12. každého roka v čase od 10,00 hod. do 17,00 hod.
Strany sporu nenavrhli vykonať oboznámením žiadnu konkrétnu listinu zo spisu.

16. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/66/2005 bolo zistené, poručiteľ
podal dňa 02.02.2005 návrh na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, ktorý bol vzatý

späť dňa 26.10.2005 a uznesením č.k. 30P/66/2005-20 zo dňa 27.10.2005 bolo konanie zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2005.

17. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 64Em/26/2006 bolo zistené, že poručiteľ ako
navrhovateľ podal návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom dňa 25.07.2006.

Matka žalobcu v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 02.05.2007 (č.l. 22 oboznámené na návrh žalobcu)
uviedla, že poručiteľ doposiaľ rozhodnutie o úprave styku nedodržiaval a dieťa si v mieste bydliska
nikdy nevyzdvihol. Dňa 27.05.2006 bol naposledy pre žalobcu a potom ho navštívil v areáli základnej
školy pred Vianocami. Až na sociálnom úrade sa pri pohovore dozvedela, že poručiteľ pracuje ako
vodič kamióna a že vlastne nemá čas chodiť žalobcu navštevovať. Pre žalobcu si poručiteľ prvýkrát

prišiel podľa rozsudku dňa 07.04.2007, druhýkrát dňa 21.04.2007 a prisľúbil stretnutie aj 05.05.2007.
So žalobcom sa na stretnutiach dohovára sám. Až do tejto doby si poručiteľ neplnil súdom stanovený
styk, o ktorý sám žiadal. Z úpravy súdu zo dňa 10.07.2007 (č.l. 25 oboznámené na návrh žalobcu) bol
spis daný do archívu bez ďalšieho postupu.

18. Zo záznamu z pohovoru poručiteľa na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín dňa 24.07.2006
(č.l. 34 spisu) bolo zistené, že sa poručiteľ nevedel domôcť styku s (v tom čase maloletým) žalobcom
dňa 24.07.2006. Žalobca bol v čase styku na zahraničnej dovolenke so starou matkou.

19. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 33P/144/2007 bolo zistené, že to bolo

konanie o zvýšenie výživného pre (v tom čase maloletého) žalobcu. Vo veci súd rozhodol rozsudkom
č.k. 33P/144/2007-128 zo dňa 10.06.2008, ktorým bolo výživné zvýšené na sumu 69,71 eur (2100 Sk)
mesačne od 01.04.2007. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2008.

20. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 33P/251/2007 bolo zistené, že poručiteľ

podal dňa 08.08.2007 návrh na úpravu styku s (v tom čase maloletým) žalobcom, ktorý bol vzatý späť
dňa 15.10.2008 (č.l. 23 oboznámené na návrh žalobcu) a uznesením č.k. 33P/251/2007-31 zo dňa
15.12.2008 bolo konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2008.

21. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 30P/21/2012 bolo zistené, že to bolo

konanie o zvýšenie výživného pre (v tom čase maloletého) žalobcu. Vo veci súd rozhodol rozsudkom
č.k. 30P/21/2012-100 zo dňa 24.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
19CoP/121/2012-144 zo dňa 31.01.2012, ktorým bolo výživné zvýšené na sumu 95 eur mesačne od
03.02.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2013.22. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 26P/49/2015 bolo zistené, že to bolo
konanie o zvýšenie výživného pre (v tom čase maloletého) žalobcu, ktoré skončilo uzavretím zmieru,

ktorý bol schválený uznesením č.k. 26P/49/2015-171 zo dňa 18.01.2017, ktorým bolo výživné zvýšené
na sumu 150 eur mesačne od 01.03.2015. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2017.

23. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 20Pc/23/2019 bolo zistené, že dňa
11.12.2019 podal poručiteľ ako žalobca návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu

s účinnosťou od 01.07.2017 z dôvodu, že ukončil stredoškolské štúdium v roku 2017 a reálne na vysokej
škole neštuduje. Z vyjadrenia žalovaného (v tomto spore žalobcu) zo dňa 09.02.2020 (č.l. 14 pripojeného
spisu oboznámené na návrh žalobcu) vyplýva, že žalobca súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti.
Zároveň predložil vysvedčenie o maturitnej skúške (č.l. 15 pripojeného spisu oboznámené na návrh
žalobcu), z ktorého vyplýva, že ukončil E. J. Q. R. S. O. maturitnou skúškou dňa 24.05.2017. Počas
konania boli strany sporu ochotné dohodnúť sa na zrušení vyživovacej povinnosti, dohodu nedosiahli

vdátumeúčinnostizrušenia.Súdrozhodolrozsudkomč.k.20Pc/23/2019-185zodňa25.08.2020,ktorým
zrušil vyživovaciu povinnosť poručiteľa voči žalobcovi s účinnosťou od 30.01.2018, t.j. po dni reálneho
ukončenia vysokoškolského štúdia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2020.

24. Z potvrdenia o práceneschopnosti poručiteľa zo dňa 11.02.2020 (č.l. 39 spisu) a z potvrdenia T. S. G.

– onkologické oddelenie bolo zistené, že toto potvrdenie predložil poručiteľ do spisu sp.zn. 20Pc/23/2019
dňa 26.06.2020.

25. Z výzvy na vrátenie výživného zo dňa 13.09.2021 (č.l. 46 spisu) bolo zistené, že poručiteľ
vyzval žalobcu po právoplatnosti rozsudku o zrušení vyživovacej povinnosti na vrátenie výživného

a pred podaním žaloby o zaplatenie 4300 eur s príslušenstvom. Výzva bola žalobcovi doručená
dňa 16.09.2021. Žalobca odpovedal e-mailom zo dňa 28.09.2021, v ktorom uviedol, že navrhuje
splátkovýkalendár,nakoľkosplácapôžičkuaplatínájom.Zároveňuviedol,žeporučiteľokrempovinného
výživného ho nijak nepodporoval a nejavil o neho záujem. Dňa 12.12.2021 bola zo strany poručiteľa
zaslaná žalobcovi druhá výzva na vrátenie výživného s lehotou na plnenie 10 dní odo dňa doručenia

výzvy.

26. Z výpovede žalobcu na pojednávaní bolo zistené, že od roku 2005 do smrti poručiteľa sa s ním
stretol 12-15krát. Darčeky nedostával, dostal akurát jedny ponožky a mikinu za body na pumpe. Aj
s ním chcel nadviazať vzťah, ale od 6 rokov pri ňom nebol a nevnímal ho už ako otca. Výživné podľa

rozsudku mu vrátil, zobral si na to úver. Poručiteľ si ho zablokoval na Facebooku aj na telefóne, nechápe
prečo to spravil. Myslí si, že otec o neho nemal záujem. Poručiteľ prestal za ním chodiť asi v rokoch
2009-2010. Nekontaktoval ho, asi trikrát mu napísal k nejakému sviatku. O jeho zdravotnom stave sa
žalobca dozvedel v roku 2020, ale bližšie mu poručiteľ nepovedal, prečo ho má zhoršený. Keď sa
náhodou stretli, prehodili pár viet o tom čo je nové. Raz boli spolu na obede. Potom sa s ním poručiteľ

chcel spojiť za tým účelom, aby sa porozprávali o žalobe na vrátenie výživného, ktorú voči nemu podal.
V dospelosti, keď sa stretli mu možno povedal, aby mu zavolal, možno to spomenul. Keď sa dozvedel,
že je otec v hospici, bolo mu od svedkov povedané, že si vyslovene neželá, aby za ním šiel. V hospici
bol menej ako týždeň. Na pohrebe sa nezúčastnil, na hrobe bol. Aj keď bývali v jednej dedine, nešiel
za ním z toho dôvodu, že otec nemal voči nemu žiadny záujem. Mama má partnera, s ktorým trávil viac

času. Pamätá sa na 5 rôznych partneriek svojho otca.

27. Z výpovede žalovanej bolo zistené, že s poručiteľom sa zoznámila v roku 2018 a v roku 2021 sa
zosobášili. O detstve syna poručiteľa moc povedať nevie. Vie iba z rozprávania poručiteľa, že si syna
chcel brávať, ale niekedy mu ho neodovzdala matka, alebo mu to iným spôsobom nebolo umožnené.

So žalobcom sa stretla jedenkrát v G. asi v roku 2019 na nákupoch, keď jej ho poručiteľ predstavil ako
syna. Podali si ruky a vie, že mu povedali, že ich môže kľudne navštíviť, bývali v jednej obci v G. G..
Z rozprávania poručiteľa to cítila tak, že nebol voči synovi ľahostajný, práve mu bolo ľúto, že nemajú
vybudovaný vrúcny vzťah. Povedal jej to, nie raz, ale x-krát. Často ho ubezpečovala, že treba dúfať, že
sa to raz zmení. Nemá vedomosť o tom, že by sa poručiteľ v hospici vyjadril, že si neželá návštevu syna.

28. Svedok A. B., brat poručiteľa, vypovedal, že vzťah poručiteľa a žalobcu nemožno nazvať vzťahom,
nebol tam žiadny. Poručiteľ syna spomínal, ale vravel, že ho navštívi iba, keď má žalobca záujem
o peniaze. Svedok videl žalobcu naposledy asi pred 15 až 20 rokmi. Brat mu spomínal, že styku sožalobcom bránili matka a stará matka žalobcu. Brat mal tú smolu, že bol dobrý. Nemá vedomosť o tom,
že by žalobca kontaktoval svojich starých rodičov z našej strany alebo svoje sesternice, bratrancov.

29. Svedok L. C., kamarát žalobcu, vypovedal, že žalobca nemal žiaden vzťah s otcom. So žalobcom bol
v dennodennom kontakte. Žalobca na poručiteľ nenadával, vie, že od neho nedostával žiadne darčeky.
Reálne sa s otcom žalobcu nestretol. Keď sa spýtal žalobcu na otca, vravel, že mu je ľúto tejto situácie.
Požičalžalobcovitelefón,keďsanevedeldovolaťsvojmuotcovi,telefonátpočul,boldanýnareproduktor.
Žalobcov otec bol odmeraný a povedal, že sa s ním nestretne, že je pre neho odpad a že na všetko

doplatí. Žalobca sa chcel s otcom stretnúť z dôvodu, aby si prediskutovali to, že bola na žalobcu podaná
žaloba.

30. Matka žalobcu A. C. pri výsluchu uviedla, že najprv bol styk otca so žalobcom upravený na základe
dohody. Prvé stretnutia boli ako náhodné, potom bol styk upravený súdne. Tento však neprebiehal. Otec
si zobral žalobcu asi 20krát za 12 rokov. Vôbec pre neho nechodil. O dôvode nemá vedomosť. Otec

žalobcu nekontaktoval ani pri príležitosti žalobcových sviatkov. Dostal od otca dve tričká, dve vysielačky,
jednu mikinu. V styku mu nebránila. Otec nepozval žalobcu ani na svadbu. Žalobca nevedel, že sa jeho
otec oženil.

31. Svedok P. A. M., ktorý bol susedom poručiteľa v čase, keď bol manželom s matkou žalobcu,

a pracoval v hospici, v ktorom ležal poručiteľ, pri výsluchu uviedol, že sa pýtal poručiteľa v hospici,
či nemá upovedomiť jeho syna – žalobcu, na čo poručiteľ odpovedal, že si neželá, aby komukoľvek
povedal, že je v hospici. O tom, že po odsťahovaní poručiteľa , poručiteľ nejavil záujem o žalobcu, má
vedomosť od starých rodičov žalobcu.
32. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zák.“)

poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať.

33. Podľa § 469a ods. 2 Obč. zák. pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa
dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

34. Podľa § 476d ods. 1 Obč. zák. Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice;
osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

35. Podľa § 477 Obč. zák. v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a

práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely
sú rovnaké.

36. Podľa § 479 Obč. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu

zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.

37. V spore bolo preukázané, že poručiteľ vydedil žalobcu formou notárskej zápisnice dňa 09.12.2020.
Poručiteľ vydedil žalobcu z dôvodu, že sa k nemu nespráva ako k otcovi, čo je dôvod vydedenia podľa

§ 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák., v zmysle ktorého potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Zároveň poručiteľ v závete uviedol ako jedinú dedičku
žalovanú.

38. Ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák. uvádza dôvod vydedenia, ktorým je zo strany

potomka trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať
mal. Súdna prax a judikatúra ustálila, že dôvody vydedenia je vzhľadom na nespočetné osobitosti,
špecifiká,variabiliturodinnýchvzťahovnevyhnutnézisťovaťaposudzovaťsprihliadnutímnaindividuality
konkrétnehoprípaduavintenciáchnormydobrýchmravov.Pretozákonomstanovenédôvodyvydedenia
nemožno paušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom, tieto sú totiž subjektívnym vnímaním

rodinných pomerov a vzťahov poručiteľa, dlhodobo žijúceho v konkrétnom prostredí a pri každom
jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký priestor sociálnej a emočnej
interakcie medzi poručiteľom a potomkami existujúci v rodinnej väzbe.Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák., t.j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,

formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,
napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a
pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený,
nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za
ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa

nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za
skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy.

39. Primárne je potrebné ustáliť, či vzťah poručiteľa a žalobcu vybočoval z rámca všeobecnej predstavy
správania sa syna k otcovi v súlade s dobrými mravmi definovanými aj pomermi rodinných vzťahov

poručiteľa.
Vychádzajúc z časového vymedzenia správania sa žalobcu, pre ktoré ho poručiteľ vydedil v listine
o vydedení, rozhodujúcim z hľadiska posúdenia existencie dôvodov pre vydedenie bude obdobie po
dosiahnutí plnoletosti žalobcu (t.j. od roku 2016), nakoľko poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že
žalobca po dosiahnutí plnoletosti o neho neprejavoval záujem, žiadnym spôsobom ho nekontaktoval aj

napriek skutočnosti, že poručiteľ mal záujem sa s ním stretávať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy a žalobca mu nezavolal ani potom, ako ho poručiteľ informoval o svojom zdravotnom stave SMS
správou v roku 2020.
Dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák. možno použiť v tých prípadoch, v ktorých
poručiteľ o záujem potomka a o náležitý príbuzenský vzťah stál a je v konaní preukázané, že poručiteľ

sa v období pred jeho smrťou, ale aj počas svojho zdravého a plnohodnotného života správal tak, že mal
záujem stretávať sa a udržiavať blízke príbuzenské vzťahy so žalobcom a touto situáciou bol osobne
dotknutý.
V danom spore sú predmetom dokazovania zistenia v tom smere, či v rozhodnom čase žalobca o
poručiteľa prejavoval skutočný záujem, pokiaľ nie, z akých dôvodov; a v tejto súvislosti, či tento stav

vyvolal, prípadne i svojím postojom k nemu podstatne prispel sám poručiteľ.

40. Z § 469 a ods. 1, písm. b) Obč. zák. vyplýva, že je v podstate povinnosťou potomka prejavovať o
svojho právneho predchodcu – poručiteľa opravdivý záujem, ktorý je kvalifikovaného charakteru, malo
by teda ísť o záujem, ktorý má potomok o predka prejavovať a ktorý je založený na osobitnej kvalite

a výnimočnosti pokrvného príbuzenstva zohľadňujúc okolnosť, že predok (poručiteľ) dal potomkovi
(žalobcovi) život, a preto je dôvodné, aby potomok prejavoval záujem o zdravotný stav predka,
zabezpečenie jeho potrieb, spôsob života a eventuálne problémy, ktoré musí predok riešiť. Toto
zákonné ustanovenie zakotvuje zároveň istú nerovnováhu v postavení predka a potomka, pokiaľ ide o
prejavovanie záujmu jedného o druhého, a to v prospech predka, nakoľko nepodmieňuje prejavovanie

záujmu zo strany potomka tým, aby aj predok rovnakou mierou prejavoval záujem o potomka. Takáto
nerovnováha je logická, pretože zákon v tomto smere vychádza z objektívnych okolností, teda z
toho, že predok s postupujúcim vekom objektívne má viac najmä zdravotných problémov a treba
spravodlivo žiadať, aby mu potomok ako pokrvný príbuzný pomáhal najmä v tomto smere. Ak teda
predok negatívnym a deštruktívnym spôsobom sa nebráni tomu, aby sa potomok oňho zaujímal a

pomáhal mu, má potomok tento záujem a pomoc prejavovať a poskytovať.

41. V konaní bolo preukázané, že rodičia žalobcu, to znamená nebohý otec - poručiteľ a jeho manželka -
matka žalobcu sa rozvádzali v čase, keď mal žalobca 6 rokov (maloletý mal 8 rokov v čase právoplatnosti
rozvodu 14.07.2006). Rozsudkom o rozvode bol (v tom čase maloletý) žalobca zverený do výchovy

svojej matky a otec - poručiteľ bol povinný prispievať stanovené výživné. Styk poručiteľa s maloletým
žalobcom prebiehal s ťažkosťami, ako vyplynulo z výpovede žalobcu a svedkov. Tento styk sa za
obdobie od 6 rokov maloletého žalobcu do dňa vydedenia (09.12.2020) realizoval cca 20 krát, pričom
konanie orgánov a súdu (konanie o výkon rozhodnutia na základe podania poručiteľa) bolo iniciované
ešte v roku 2006, t.j. v roku, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode a v roku 2007 (konanie

o zverenie maloletého žalobcu do osobnej starostlivosti otca na základe návrhu poručiteľa), ktoré však
bolo zastavené z dôvodu späťvzatia poručiteľom. Ďalšie konania ohľadom úpravy styku poručiteľa s (v
tom čase maloletým) žalobcom iniciované neboli.42. Ako súd vyššie uviedol, v tomto konaní má súd skúmať obdobie od plnoletosti žalobcu, kedy už
žalobca mohol sám prejavovať záujem o poručiteľa ako o svojho otca, nakoľko poručiteľ v dôvode
vydedenia uviedol, že žalobca o neho od svojej plnoletosti neprejavoval opravdivý záujem. Avšak súd

musí skúmať celkový vzťah žalobcu a poručiteľa ako syna a otca, ktorý mal byť budovaný od útleho veku
žalobcu. Výsluchmi žalobcu a svedkov bolo preukázané, že súdom upravený styk sa v čase, keď bol
žalobca maloletý, podľa stanovenej úpravy nerealizoval, poručiteľ si maloletého žalobcu v stanovených
časoch nepreberal, pričom v prípade, ak by mu stanovené časy styku nevyhovovali z dôvodu práce
(vodič kamiónovej dopravy) mohol požiadať o zmenu úpravy styku s maloletým žalobcom, čo však

neurobil. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah maloletého žalobcu a poručiteľa po rozvode manželstva
rodičov žalobcu ochladol a realizoval sa v priebehu 16 rokov len cca 20 krát, aj to vo väčšine prípadov
išlo o náhodné stretnutia (príp. dohovorený obed), medzi žalobcom a poručiteľom nemožno hovoriť
o riadnom, blízkom vzťahu otca so synom a teda tento vzťah nemal povahu štandardného vzťahu rodiča
a potomka. Bolo tak nad všetky pochybnosti preukázané, že poručiteľ po rozvode s matkou žalobcu a
opustení spoločnej domácnosti o žalobcu neprejavoval skutočný záujem. Tento stav však nemožno dať

na ťarchu žalobcu ako syna poručiteľa. Súd je toho názoru, že bolo predovšetkým na rodičoch žalobcu, v
tomtoprípadejehonebohomotcovi-poručiteľovi,abyprejavovalomaloletéhosynaopravdivýzáujempo
rozvode, to znamená nielen osobné stretnutia, ale aj iné spôsoby vzťahu, napr. informovanie sa o svojom
synovi, či je zdravý, kde študuje a či študuje, respektíve neskôr či pracuje a kde pracuje. Výsluchmi
žalobcuasvedkov–L.C.,kamarátažalobcu,A.C.,matkyžalobcu,bolopreukázané,žeporučiteľtakako

nerealizoval súdom upravený styk so žalobcom, ani inými spôsobmi sa o žalobcu ako syna nezaujímal,
t.j. opravdivý záujem o syna nejako intenzívne žiadnym spôsobom neprejavoval, pričom bývali v jednej
obci. V prípade, ak bol zlý vzťah medzi poručiteľom a matkou žalobcu, keďže poručiteľ tvrdil, že mu
bránila v styku s maloletým žalobcom, v čase, keď sa matka žalobcu odsťahovala do inej obce a žalobca
zostal bývať u starej matky v obci, kde býval aj poručiteľ, mal poručiteľ možnosť nadviazať vzťah so

žalobcom aj bez interakcie matky žalobcu. To však poručiteľ tiež neurobil. Napr. žalobca vypovedal, že
poručiteľa viackrát videl vo svojej škole, ako tam vodí deti svojich partneriek. Nebolo teda preukázané,
že by poručiteľ (ako uviedol v listine o vydedení) mal záujem sa so žalobcom stretávať a udržiavať
s ním bežné príbuzenské vzťahy, keď žiadne prejavy poručiteľa popri tom, ako sa nestýkal s maloletým
žalobcom na základe súdom upraveného styku, neboli tvrdené ani preukázané.

V čase od rozvodu rodičov žalobcu mohol byť tento vzťah budovaný len z iniciatívy rodiča, ktorý
sa nedostatok fyzickej prítomnosti, v danom prípade zo strany poručiteľa, nesnažil nahradiť ani inou
formou (telefonicky, písomne), zo strany poručiteľa absentovala iniciatíva na budovanie vzťahu so
žalobcom, nezaujímal sa o vývoj, zdravotný stav, prospech žalobcu v škole, nebrával ho na rodinné
stretnutia s rodinnými príslušníkmi zo svojej strany (túto skutočnosť potvrdil aj brat poručiteľa A. B.).

Žalobca tak nemal príležitosť na to, aby si mohol so svojím otcom vybudovať bližší citový vzťah. Za
obdobie 16 rokov dostal žalobca od poručiteľa len pár darčekov (ponožky, mikinu a vysielačku), poručiteľ
žalobcu nekontaktoval ani pri príležitosti sviatkov, stretnutia boli sporadické. Tieto skutočnosti potvrdila
aj žalovaná, ktorá neuviedla žiadnu snahu poručiteľa o kontakt so žalobcom od času ako sa spoznali
(rok 2018) a tiež brat poručiteľa A. B., ktorý videl žalobcu podľa výpovede naposledy pred 15 až 20

rokmi a aj keď bol v kontakte s poručiteľom, o žiadnych jeho kontaktoch so žalobcom nemal vedomosť.
Je jasné, že ako vyplynulo z výpovede žalovanej a brata poručiteľa, bol tento stav vzťah so žalobcom
pre poručiteľa bolestivý, avšak v čase maloletosti žalobcu bolo na poručiteľovi, aby sa o žalobcu ako
syna zaujímal a pokúšal sa vytvoriť si s ním vzťah, ktorý by bol utužovaný v dospelosti žalobcu (ak by
vzťahu v maloletosti bránila matka, resp. stará matka žalobcu ako tvrdila žalovaná). Vzťah poručiteľa

a žalobcu bol obmedzený len na platenie výživného, čo však vyústilo až do tvrdeného zablokovania
telefónneho čísla žalobcu poručiteľom a zažalovania žalobcu o vrátenie výživného zaplateného po
účinnosti zrušenia vyživovacej povinnosti poručiteľa voči žalobcovi. Skutočnosť, že poručiteľ platil riadne
vyživovaciu povinnosť voči žalobcovi nemožno posúdiť ako prejavenie záujmu poručiteľa o žalobcu,
nakoľko plnenie si vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou.

Taktiež bolo preukázané, že poručiteľ o svojom zlom zdravotnom stave (o svojej nepriaznivej diagnóze)
žalobcu neinformoval (tak ako uviedol v listine o vydedení) SMS správou (ktorú predložil žalobca) „v
nádeji, že mu aspoň zavolá a povzbudí v jeho neľahkom období“ (ako uvádza v listine o vydedení),
nakoľko v tejto SMS správe poručiteľ iba uviedol, že sa mu zmenila životná situácia a bude od
februára práceneschopný. Ďalšia skutočnosť uvádzaná v listine o vydedení, podľa ktorej mal žalobca

nazývať poručiteľa iba „ty“ alebo krstným menom, nebola žiadnym hodnoverným spôsobom v konaní
preukázaná. Taktiež v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej, že záujem žalobcu o poručiteľa bol
len materiálny, táto skutočnosť nebola tvrdená žiadnym svedkom a skutočnosť, že sa matka domáhalao zvýšenie výživného v jednotlivých konaniach je právom maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného po
akejkoľvek zmene pomerov.

43. S ohľadom na nevybudovaný vzťah otec – dieťa, ktorý mal základ v nezáujme poručiteľa ako otca
o žalobcu - syna, je súd toho názoru, že nemožno od žalobcu ani ako plnoletého spravodlivo žiadať,
aby niesol zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa ako potomok neprejavil opravdivý
záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Medzi žalobcom a poručiteľom tak nebol vytvorený
riadny vzťah rodiča a dieťaťa, čo ovplyvnilo potom aj postoj žalobcu do budúcna a jeho neprejavenie

opravdivého záujmu o poručiteľa bolo dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o žalobcu ako
o potomka. V dôsledku tohto na oboch stranách nebola vyvíjaná nejaká mimoriadna iniciatíva na bližší
kontakt.
Neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nemožno chápať ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Takýto záver vychádza aj z ustálenej judikatúry, viď. uznesenie NS SR zo dňa 27.05.2014,
sp.zn. 4Cdo/245/2021 zo dňa 25.05.2022, sp. zn. 4 Cdo 59/2012, sp. zn. 4 Cdo 32/2014, sp.zn. 1

Cdo 173/1996, sp. zn. 4 Cdo 123/2009 a 5 Cdo 239/2009, rozsudok KS Košice sp.zn. 3Co/14/2024
zo dňa 15.08.2024, uznesenie KS Prešov 1Co/42/2023 zo dňa 30.11.2023). Od žalobcu v plnoletosti
teda nemožno očakávať prejavovanie záujmu o rodiča v prípade, ak si s ním rodič nevytvoril vzťah od
útleho detstva. Takúto situáciu žalobca nezapríčinil a objektívne za ňu nemôže. Vydedenie prichádza do
úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne

citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný,
prípadne, keď k nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 32/2014 27.05.2014).

44. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod
vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák. a preto je listina o vydedení spísaná
poručiteľom neplatná a v nadväznosti na ňu aj závet, ktorý bol spísaný vo forme notárskej zápisnice.

45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako strane sporu, ktorá mala

vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu
100 % proti žalovanej ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.