Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36Csp/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124405997
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:6124405997.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému:
A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.XXX,C.,zastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.PeterMalcho,s.r.o.,
so sídlom Stankovany 549, Stankovany, IČO: 55 962 165, o zaplatenie sumy 881,19 s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v upomínacom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 881,19 eur
s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako

dlžníkom - spotrebiteľom dňa 12.06.2018 úverovú zmluvu č. 6806023305, predmetom ktorej bolo
poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 900 eur zo strany žalobcu žalovanému,
tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný
a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanému) poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných
finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky
prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne

uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver
jedinou splátkou. Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných
výpisoch z úverového účtu, ktoré boli zasielané na adresu žalovaného v listinnej forme,
informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako
aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte.
Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných
splátkach v súlade so zmluvou, pričom sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď

splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu splátok a výzvou upozornil
žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie
kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.08.2024 pre
omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20.05.2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na
splnenie povinností. Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu

vo výške 3 674,32 eur a žalobcovi uhradil čiastku 3 386,28 eur. Špecifikovaná žalovaná suma 982,50
eur pozostáva zo súčtu istiny vo výške 881,19 eur (táto suma prestavuje istinu 30.-34. splátky), úrokov
za hotovostné transakcie vo výške 101,31 eur. Žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťouschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010
Z. z. (ďalej aj ako ZoSÚ), o čom predložil aj dôkazy (interný dokument o posúdení bonity s uvedením
výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovaného, úverovú správu z registrov dlžníkov

NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver). V rámci postupu v
poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného dôsledným
zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu.

2. Proti platobnému rozkazu, vydanému upomínacím súdom, podal žalovaný odpor, ktorým neuznával

žalobcom uplatnený návrh v celom rozsahu, pretože z podaného žalobného návrhu nie je zrejmé, aká
suma bola zo strany žalovaného ku dňu podania návrhu uhradená a akým spôsobom žalobca započítal
jednotlivé splátky, koľko išlo na istinu, zmluvný úrok a poplatky spojené s omeškaním.
Podľa žalovaného žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta (§ 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z.). Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpisu

zmluvy, a preto je bezúročná a bez poplatkov, tj. neobsahuje zároveň všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN. Namietal neplatnosť vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti úveru podľa rozsudkov súdov
v rámci SR (napr. KS Žilina, sp. zn. 10Co/84/2018, Krajský súd Košice, sp. zn. 6Co/396/2014 – spôsob
dojednania zmluvných podmienok). Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa žalovaného nie je oprávnený

požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žaloba je nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že žalobca
si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné,
žaloba je preto nedôvodná v celom rozsahu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na
náhradu trov konania.

3. V rámci repliky žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a poukázal na úvodné ustanovenia
úverovej zmluvy, kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu
žalovaného. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas sumu 3 386,28 eur, a teda v čase poskytnutia
úveru bola jeho bonita v dostatočnej výške. Uviedol, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
22.07.2024, bola doručená žalovanému dňa 26.07.2024 a výzva k splateniu celého úveru zo dňa

22.08.2024 dňa 27.08.2024. Žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok bola
dohodnutávúverovejzmluve aspôsobvýkonutohtoprávajedanýzákonom.Žalovanýsadostal
do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca ho
preto vyzval na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil
žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v

lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k
vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru pre omeškanie s úhradou splátky splatnej
dňa 20.05.2024. Ak žalovaný poukazoval na skutočnosť, že dohoda o úroku vo výške 34,4 % ročne je
neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, tento jeho názor podľa žalobcu nemá oporu v ustanoveniach
právneho poriadku SR. Do pozornosti dal skutočnosť, že výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských

úverových zmluvách bola stanovená právnym predpisom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z.). S ohľadom na uvedené, maximálnu výšku
odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou 44,36 % a táto hodnota odplaty
nebola prekročená zmluvnými dojednaniami v úverovej zmluve RPMN 34,4 %, a teda to, čo je v súlade
so zákonom, musí byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca uviedol predpoklady použité pre výpočet

RPMN – čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch
a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich
mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.

4. V rámci dupliky žalovaný uviedol, že pri skúmaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalobca

nezískal od žalovaného žiadne údaje o jeho nákladoch na stravu, bývanie a celkovo na
živobytie; z dôkazov, ktoré si zaobstaral žalobca, si nemohol urobiť reálny obraz o tom, aká suma
ostane žalovanému po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie. Pri skúmaní výdavkov musí veriteľ
vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil,
že pri posudzovaní výdavkov žalovaného vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania

žiadosti. Z dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by žalobca zisťoval priemerné mesačné
výdavky žalovaného na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a
pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na finančnom
trhu (ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ). Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používapaušálny údaj v podobe sumy životného minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017.
Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp. zn. C-565/12 z 27.03.2014,
C-449/13 zo dňa 18.12.2014 a C-679/18 zo dňa 05.03.2020, na nároky, ktoré na dodávateľa kladie

únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti
a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa,
t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ZoSÚ a ďalšie. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby tento

preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ. Zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo má za následok,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť
výslovne uvedené ako predpoklady na výpočet RPMN v zmluve o úvere, v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Zo strany
žalobcu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53

ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pretože výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.07.2024
neobsahujepresnúidentifikáciumesačnejsplátky,prektorúbolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveru.
S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (aj ako OZ) ide pre neurčitosť o
neplatný právny úkon. V tomto smere poukázal na rozhodnutia súdov, podľa ktorých ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.

9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu
s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku
informačnej asymetrie poškodený. Žalobca zároveň nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej

sumy zo dňa 22.07.2024 a rovnako tiež nepreukázal doručenie výzvy k splateniu celého úveru zo dňa
20.08.2024, nakoľko poštový podací hárok bez presnej identifikácie zásielky nepreukazuje doručenie
vyššie uvedených listín. Potvrdenie od slovenskej pošty, ktorým žalobca preukazuje doručenie vyššie
uvedených zásielok, nie je dôkazom toho, že obsahom doručovaných zásielok boli skutočne uvedené
dokumenty, keďže v podacom hárku chýba identifikácia zásielok (R 4/2021). Keďže podací hárok

neobsahuje identifikáciu zásielky, podpis zamestnanca a pečiatku pošty, takýto dokument nemôže
preukazovať doručenie upomienky. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 15.08.2024 sp. zn. 5Cdo/133/2023, kde Najvyšší súd nemal za preukázané doručenie výzvy
s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti len predloženým podacím hárkom. S poukazom
na ustanovenia § 132 a § 216 ods. 1 CSP je žaloba nedôvodná v celom rozsahu aj z dôvodu, že

žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané, že vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024). Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou,
ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne
vecou strán sporu. Povinnosť strany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje

právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými princípmi
kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena
a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní (uznesenie Ústavného súdu SR z 11.
júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).

5. Súd nariadil pojednávanie, pričom právni zástupcovia strán sporu ospravedlnili svoju neúčasť
a súhlasili s prejednaním sporu v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.09.2024, ktorými boli riešené otázky, či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je veriteľ povinný uvádzať aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník

v omeškaní, a to tak, že pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto
výzve spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 05.03.2025, sp. zn. 11CoCsp/2/2025. Právny zástupca žalobcu vo

vzťahu k presnej identifikácii mesačnej splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, uviedol, že zo znenia § 565
v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva žalobcovi takáto povinnosť. Žalovanému bol
pri uzavretí zmluvy poskytnutý aj splátkový kalendár s uvedením dátumu splatnosti jednotlivých splátok
a výška mesačnej splátky. Žalobca disponuje nespočetným množstvom rozsudkov súdov, v ktorýchje uvedené, že konkrétna splátka úveru, s ktorou je dlžník v omeškaní, nemusí byť identifikovaná vo
výzve, ktorou sa upozorňuje na zosplatnenie dlhu. Priemerne obozretný spotrebiteľ predsa musí vedieť,
že má povinnosť dlh splácať, kedy je splátka splatná a kedy dlh prestal platiť. Uvedené potvrdzuje

aj to, že ani § 53 ods. 10 v znení účinnom od 01.11.2024 neuvádza povinnosť žalobcu uvádzať vo
výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, konkrétne splátky, resp. špeciálne jednu
splátku, ale len sumu splátok, s ktorými je v omeškaní. Táto právna úprava síce nie je v predmetnej
veci rozhodujúca, no podľa názoru žalobcu potvrdzuje rozhodovaciu činnosť súdov v tom smere, že
žalobca ako veriteľ nemal a ani nemá povinnosť vo výzve na vrátenie splátok uvádzať, s ktorou splátkou

je žalovaný ako spotrebiteľ v omeškaní. Podmienkou zosplatnenia podľa Občianskeho zákonníka je len
omeškanie so zaplatením splátky viac ako tri mesiace za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní. Z obsahu právneho úkonu vyplýva, že žalovaný bol upozornený na možnosť
žiadať zaplatenie celej pohľadávky z úveru, a teda boli splnené náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Žalovaný, v ktorého dispozícii bolo plnenie povinností zo zmluvy, tak mal
objektívnu vedomosť o omeškaní s platením úverových splátok čo do počtu a ich výšky. Porušenie

povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy nemôže byť vykladané na ťarchu veriteľa. Žalobca mal za to, že
žiadnym zákonným ustanovením nie je upravená forma ani náležitosti výzvy pred zosplatnením. Z dikcie
§53ods.9Občianskehozákonníkavyplývapreobsahprávnehoúkonupovinnánáležitosť,žespotrebiteľ
musí byť upozornený na uplatnenie práva veriteľa požadovať splatnosť celej pohľadávky; žiadne ďalšie
povinné náležitosti toto ustanovenie nevyžaduje. Ani § 565 Občianskeho zákonníka neobsahuje žiadnu

dodatočnú špecifikáciu týkajúcu sa splátky, s ktorou musí byť spotrebiteľ v omeškaní.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami, predloženými stranami sporu, vyjadrením NBS, oboznámil sa
s vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovné.

7. Dňa 12.06.2018 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver, podľa ktorej
žalobcaakoveriteľposkytolžalovanémuakodlžníkovibezúčelovýrevolvingovýúversvýškouúverového
rámca 900 eur pri bežnej úrokovej sadzbe 29,90 %. Výška mesačnej splátky bola 3,59% z výšky
úverového rámca (32,35 eur), RPMN – 34,4%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 1 045,78
eur, frekvencia splátok 20. deň v mesiaci. Žalovaný ako klient mal zdroj príjmu ako zamestnanec,

zamestnaný od 02/2018, Bourbon Automative Plastics Nitra, s.r.o., čistý mesačný príjem 601 eur, stav
rozvedený, druh bývania podnájom, bez poistenia.

8. V úverových podmienkach žalobcu pre úverovú kartu boli uvedené zmluvné podmienky úveru a podľa
zmluvy boli tieto podmienky jej neoddeliteľnou súčasťou.

9. V úverovej správe žalovaného sú uvedené jeho osobné údaje, sumarizácia kontraktov, úverov,
zoznam jeho žiadostí o úvery. V posúdení schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver sa uvádza
číslo zmluvy žalovaného 6806023305, špecifikácia úveru, klienta, jeho finančné údaje, registre (Sociálna
poisťovňa, NRKI, MVSR). Od príjmu žalovaného 601 eur sa odrátala suma životného minima v sume

199,48 eur, suma životného minima na 1 vyživované dieťa 68,48 eur, výška splátky HC úveru 7 eur,
výška splátky schváleného úveru 32,35 eur, pričom zostávajúca MLS klienta bola 293,69 eur.

10. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaný čerpal istinu 3 674,32 eur, uhradil celkovo 3 386,28
eur (istinu 2 793,13 eur), dlh 881,19 eur (istina). K tomu sa prirátali úroky, úroky z omeškania. Dňa

22.08.2024 bol úver zosplatnený.

11. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.07.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy
97,05 eur ako celkovej dlžnej sumy (nezaplatené úroky 65,67 eur, zmluvné pokuty 24 eur, istina 7,38 eur)
s tým, že ak dlžnú sumu nezaplatí ani do 15 dní od doručenia výzvy, bude žalobca požadovať okamžité

jednorazové vrátenie celého úveru. List bol podľa žalobcu odoslaný žalovanému dňa 24.07.2024 (viď
ePotvrdenka, čl. 28), podľa sledovania zásielok doručený žalovanému dňa 26.07.2024.

12. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.08.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého
úveru čerpaného na základe zmluvy, a to sumy 1 030,50 eur obratom, najneskôr do 15 dní od spísania

výzvy. List bol podľa žalobcu odoslaný žalovanému dňa 23.08.2024 (viď ePotvrdenka, čl. 30), podľa
sledovania zásielok doručený žalovanému dňa 27.08.2024.13. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.09.2024 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy 1 033,90
eur žalobcovi (istina 929,19 eur, nezaplatené úroky 101,31 eur, úrok z omeškania 3,40 eur) do 7
dní od odoslania výzvy. List bol podľa žalobcu odoslaný žalovanému dňa 20.09.2024 (viď ePotvrdenka,

čl. 11).

14. Najvyššia prípustná výška odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru pre zmluvy uzatvorené od
21.05. do 20.08.2018 – pre kreditné karty bola 44,36%.

15. Z odpovede NBS o prepočte RPMN zo dňa 05.03.2025 vyplýva, že na základe vykonaného
kontrolného prepočtu je hodnota RPMN vo výške 34,43%.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej ako ZoSÚ), zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako CSP), v žalobe
sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

23. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

24. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

25. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

26. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nárok žalobcu tak, ako bol uplatnený, je

nedôvodný.

27. Napriek viacerým námietkam žalovaného, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či boli alebo
neboli naplnené zákonné predpoklady pre zosplatneniu úveru, a to aj s poukazom na aktuálnu judikatúru
vyšších súdnych autorít.

28. K výzve žalobcu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (list z 22.07.2024) súd uvádza, že
veriteľ môže v spotrebiteľských veciach žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením vtedy, keď súčasne upozornilspotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho

právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni
v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre
niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka.
Pre záver o platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru podľa aktuálnej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozh. sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024) je nevyhnutné,

že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný
právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ V konaní nebolo sporné, že
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 97,05 eur a upozornil ho na možnosť zosplatnenia

úveru; avšak absentuje vo výzve konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver.
V liste žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru z 22.08.2024 žalobca súčasne vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy obratom, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy; v tejto výzve ale tiež absentuje
uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru pristúpil.

29. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na
zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ
dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre
strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie úveru

pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru
vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok. Výzva podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti
musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátku, s ktorou je spotrebiteľ (v
prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na
uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku, spočívajúcom
vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky

je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z
takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže

uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné
poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a
súčasneupozornídlžníka-spotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtopráva.Táto15-
dňoválehota(naupozornenieauplatnenietohtopráva)musíuplynúťdosplatnostisplátky,ktorásastane

najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s
úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť
výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak

právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného
možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by
malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníkao dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba
formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý
korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho

zákonníka. S neuvedením splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy; veritelia totiž často modifikujú skutkový stav tak, aby
podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené. Priemerný spotrebiteľ pritom často
nie je spôsobilý na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne reagovať (rozs. KS v Nitre, sp. zn.
11CoCsp/2/2025).

30. Súd pri posudzovaní veci prihliadol aj na záver z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu Nitra zo dňa 08.04.2025, z ktorého vyplýva, že vo výzve na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka musí byť špecifikovaná splátka, pre ktorú sa dlh zosplatňuje. Súd zároveň
poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberalo obdobnými problémami ohľadne
uvedenia „konkrétnej splátky“, ktoré platia aj pre tento spor; tj. rozh. Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06. 09. 2021. Z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06. 06. 2024 vyplýva, že: „V prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval

konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je
potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka
o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,

kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený....“

31. Na základe vyššie uvedeného súd nemohol priznať žalobcovi ani jednotlivé splátky, ktoré sa stali

splatnými pre ich nezaplatenie v lehote splatnosti, nakoľko by došlo k porušeniu zásady „ne ultra
petitum“, pretože žaloba žalobcu bola skutkovo odvodená od tvrdenia o splatnosti celého úveru.
Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než
čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje
k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je

súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou
žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného
predpisuvyplývaurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzistranami(čovšakvzhľadomnaspotrebiteľský
charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania

vymedzenýžalobnýmnávrhom,čoznamená,žeplnenienemôžepriznaťanizinéhoskutkovéhozákladu,
než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti
súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia
je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou
náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010). Súd

je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo
strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených
mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. V tejto

súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02.
2024, z ktorého vyplýva, ....“ Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel
k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne
prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než
aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z

rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke
v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala
k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu
úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriekuvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím
súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom
nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný,

porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“

32. S poukazom na uvedené súd žalobu žalobcu zamietol a osobitne sa už nezaoberal námietkami
žalovaného, ktoré sa týkali nedostatočného zisťovania bonity žalovaného žalobcom pred poskytnutím
úveru, údajov o RPMN, posudzovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, keďže súd

žalobu žalobcu zamietol, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu
nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať
podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .