Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518202770
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3518202770.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a JUDr. Ivety Záleskej v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2,
IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť
Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,

právne zastúpenému: Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Hodžova 1488/53, IČO: 55 673 121,
o zaplatenie 13.658,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, č.k. 11Csp/69/2018 - 145 zo dňa 13. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi. Na vec aplikoval § 52
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b)
zákona č. 129/2010 Z.z., § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
uviedol, že právny predchodca žalobcu D. B., E., IČO: XX XXX XXX so sídlom B., XXX XX, F. G.
X, sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia H. vo výške 13.658,44 eur, dlžných

úrokov z istiny do 31.07.2018 vo výške 10.317,81 eur, zmluvného úroku vo výške 19,80 % ročne
zo sumy 13.658,44 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 13.658,44 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 75,60 eur a
nahradenia trov konania. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 09.01.2015 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli i Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a

sadzobník poplatkov. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi
oboznámil a súhlasil s ich obsahom. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému peňažné prostriedky
v sume 13.800,00 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi istinu a zaplatiť mu úroky,
poplatkyainépeňažnéplneniapodľazmluvnýchdokumentov.Keďžežalovanýneplnilúverriadneavčas
právnypredchodcažalobcu,vzmysle§565Občianskehozákonníkavspojenís§53ods.9Občianskeho

zákonníka, vyhlásil dňa 05.11.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil, a to ani len sčasti.

2. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť. Žalovanému bola na základe zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 09.01.2015 schválená výška úveru 13.800,- eur, s mesačnou úhradou vo výške
266,- eur, výškou úrokovej sadzby 19,80% p.a., RPN banky 21,70%, priemernou RPMN na trhu 11,25%, celkovou čiastkou úveru 31.565,80,- eur, s dátumom 1. splátky 10.02.2015, dátumom ďalšej splátky
k 10. dňu v mesiaci, dátumom konečnej splatnosti úveru 10.01.2025, s počtom splátok 120. Predmetnú
zmluvu považoval, vzhľadom na povahu zmluvných strán, za zmluvu spotrebiteľskú. Listom zo dňa

05.11.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku a vyzval
žalovaného na uhradenie dlhu v lehote 10 dní s tým, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
predstavovala dlžná istina sumu 14.762,13 eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pohľadávka
vymáhaná v tomto spore bola žalobcovi postúpená platne, keď pôvodný žalobca - banka pohľadávku
zosplatnila v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a následne túto postúpila na nového žalobcu.

Žalovaný mal povinnosť úver uhrádzať v splátkach, pričom výška splátok bola dohodnutá v sume
266,00 eur so zročnosťou 10. deň v mesiaci. Dátum zročnosti nezaplatenej splátky bol dňa 10.07.2015
(§ 101 Občianskeho zákonníka). Podľa súdu prvej inštancie trojročná premlčacia doba poukazom na
§ 103 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 10.07.2018. Pokiaľ žalobu podal žalobca na súd dňa
22.08.2018,podalju pouplynutívšeobecnej3-ročnejpremlčacejdoby.Kpremlčaniusúdprvejinštancie
prihliadol na námietku vznesenú žalovaným prostredníctvom právneho zástupcu. Uzavrel, že na plynutí

premlčacej doby nemá vplyv skutočnosť, že banka pohľadávku ako celok zosplatnila 05.11.2015. Z
dôvodu premlčania uplatneného nároku, ohľadne sumy vo výške 13.658,44 eur predstavujúcej istinu,
súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti žalovaných úrokov z istiny vo výške 10.317,81 eur,
zmluvného úroku vo výške 19,80 % ročne zo sumy 13.658,44 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.658,44 eur od 01.08.2018 do zaplatenia, bankových

poplatkov vo výške 75,60 eur, ktoré sa spravujú rovnakým režimom ako hlavný záväzok. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v
rozsahu 100% priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal

právny názor súdu prvej inštancie ohľadne začatia plynutia premlčacej doby. Mal za to, že pri dohode
o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa
stane splatnou. Každá zo splátok tak podľa neho predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z
nich plynie trojročná premlčacia lehota podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. S poukazom
na § 565 Občianskeho zákonníka mal za to, že veriteľ môže žiadať

o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. V prejednávanej veci mal za preukázané, že žalovaný
bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (05.11.2015)
v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako tri mesiace (od 10.07.2015). Keďže však právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť

úveru nemohla byť, podľa žalobcu, vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.07.2015.
Oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie tejto splátky totiž zaniklo v súlade s
§ 565 Občianskeho zákonníka dňa 10.08.2015, t.j. splatnosťou ďalšej splátky úveru. Zároveň dodal, že
ak by žalobca pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, potom by porušil § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri

mesiace. Z uvedených dôvodov mal za zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru podaním zo dňa 05.11.2015, toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10.10.2015 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako tri
mesiace. Uzavrel, že v danom prípade došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie

splátky splatnej dňa 10.10.2015. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 10.10.2015 tak začala
v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplynula by najskôr dňa 10.10.2018. Keďže žaloba bola
podaná dňa 22.08.2018, mal žalobca za to, že svoj nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej doby.
K výkladu zákonných ustanovení súdom prvej inštancie uviedol, že niektoré splátky splatné pred

vyhlásením mimoriadnej splatnosti nie sú premlčané, avšak zostatok dlhu by už v ten istý moment
premlčaný bol, čo považuje za absurdné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. tak, že
napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a
odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Namietal, že žalobca účelovo a vo svoj prospech vykladá
ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom jeho výklad nemá oporu v texte príslušných zákonnýchustanovení. Mal za zrejmé, že § 103 Občianskeho zákonníka neviaže začiatok premlčacej doby na
dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu ani na dátum zročnosti splátky bezprostredne
predchádzajúci mimoriadnemu vyhláseniu splatnosti, ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre

ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu nemajú oporu ani v
zistenom skutkovom stave. Dal do pozornosti, že žalobca zosplatnil dlh kvôli omeškanej splátke, ktorá
bola splatná dňa 10.07.2015, pričom išlo hneď o prvú splátku, ktorú žalovaný neuhradil počas trvania
záväzkového vzťahu ešte pred zosplatnením. Preto mal za zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť
odo dňa zročnosti splátky za mesiac júl 2015 (t.j. od 10.07.2015). Poukázal tiež na vecnú súvislosť

medzi omeškanou splátkou za júl 2015, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej sumy a výzvou na
úhradu dlžnej sumy, čím mal za jasne vymedzené, pre ktorú omeškanú splátku žalobca zosplatnil celý
dlh. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil a uplatnil si aj trovy odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalobcu rozsudkom

č. k. 6CoCsp/15/2020 - 181 zo dňa 22.07.2020 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.

6. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj len "najvyšší súd" alebo "dovolací súd") rozhodol uznesením sp. zn.

6Cdo/104/2023 zo dňa 25.09.2024 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 6Cdo/104/2023 zo dňa
14.01.2025 tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22. júla 2020 sp. zn. 6CoCsp/15/2020 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č.k. 11Csp/69/2018-2015 z 11. decembra 2020. Uviedol, že z ustanovení § 101, § 103, § 565 a § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie

niektorejzosplátokzapodmienok,žeuplynulitrimesiaceodomeškaniasozaplatenímpríslušnejsplátky,
a že upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska vzťahu
medzi "trojmesačnou dobou"
a "lehotou nie kratšou ako 15 dní", ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, uviedol, že
zákonodarcavýslovneneupravuje,čimôžuplynúťsúbežnealebočiuvedenáminimálne15-dňoválehota

môžezačaťplynúťažpouplynutítrojmesačnejdoby.Z§565vetadruháObčianskehozákonníkavyplýva
iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky. Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v
omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace

a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. Najvyšší súd zastával názor, že 15-
dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia
ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni,
ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu

nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne vymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu
dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia, ako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z § 103 a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť. Logická je
i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka aj v spotrebiteľských
vzťahoch by sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101 Občianskeho

zákonníka v neprospech veriteľa. Otázkou zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov
sú premlčateľné. V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po
prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na
súd (R 17/2017). Uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti

celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť
dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba
krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne
ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,
ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej

lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína plynúť
nasledujúci deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného upozornenia
je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí byť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnostinasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po uplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania
so zaplatením omeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z uvedených
teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, najvyšší súd

zastával názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci
po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatným celý dlh za súčasného splnenia upozornenia na možnosť zosplatnenia. Práve
tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho
zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom plynutia premlčacej doby

práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba
pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). V kontexte
uvedeného najvyšší súd skonštatoval, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho
súdu a tiež súdu prvej inštancie, že
v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej
splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Pokiaľ ide o uznesenie

č.k. 11Csp/69/2018-215 z 11. decembra 2020, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti
žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.945,61 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti, najvyšší súd konštatoval, že vydanie uznesenia o náhrade trov konania v konkrétnej
výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci. Zrušením rozsudku
odvolacieho súdu uznesenie o výške náhrady trov konania ako závislé rozhodnutie stratilo svoj podklad.

Z uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vrátane súvisiaceho
výroku o trovách a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP). Zároveň zrušil aj uznesenie
o trovách konania (§ 449 v spojení s § 439 CSP).

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, viazaný právnym názorom vysloveným dovolacím súdom

v tejto veci, opätovne preskúmal napadnutý rozsudok na podklade odvolania žalobcu podľa § 379 a §
380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, a to z nasledovných dôvodov:

8. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobu
zamietol na tom právnom závere, že žalobcom uplatnené právo je premlčané, nakoľko žalovaný vzniesol
námietku premlčania. Žalobca si uplatňoval právo na plnenie zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa stal splatným v celosti na základe výzvy právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 05.11.2015 pre omeškanie žalovaného so splácaním spotrebiteľského úveru trvajúceho dlhšie
ako tri mesiace a po tom, čo žalovaného listom zo dňa 19.10.2015 vyzval na úhradu nedoplatku do 15
kalendárnych dní od doručenia výzvy s upozornením na možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný.
Právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu pre omeškanie žalovaného s úhradou splátky, u

ktorej omeškanie trvalo viac ako tri mesiace, čo bola splátka splatná dňa 10.07.2015. Dňom 10.07.2015
začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 10.07.2018 a právny predchodca žalobcu
podal žalobu dňa 22.08.2018, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.

9.Žalobcavosvojomodvolaníuplatnilodvolaciedôvodyspočívajúcevtom,žesúdprvejinštanciedospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP). Predovšetkým namietal, že dlh sa stal v celosti zročným pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 10.10.2015, a preto jeho právo nie je premlčané. Právo veriteľa na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti dlhu pre nezaplatenie skorších splátok zaniklo vždy v dôsledku toho, že nastala

splatnosť najbližšej nasledujúcej splátky.

10. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,

že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Ako bolo už konštatované dovolacím súdom v tejto veci, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky
pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje
všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka a veriteľ sa môže po prvý raz domáhať svojho
práva na súde prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa
so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia
na zosplatnenie). Pokiaľ teda súd prvej inštancie za použitia ustanovenia § 103 v spojení s § 100 ods.

1 Občianskeho zákonníka ustálil, že premlčacia doba nároku žalobcu začala plynúť odo dňa zročnosti
tej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, posúdil začiatok plynutia premlčacej doby
a tým aj je uplynutie nesprávne.
13.Vdôsledkunesprávnehoprávnehoposúdeniapremlčaniauplatnenéhonárokusúdomprvejinštancie
sa potom súd prvej inštancie dôsledne a úplne nezaoberal ďalšími skutkovými okolnosťami, najmä

výškouuplatnenéhonároku,čímznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnéprávavtakej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1
CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Záverom odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
26.6.2024, č. k. 5Cdo/197/2022, odsek 12. odôvodnenia, v ktorom dovolací súd uviedol: „ ak zo strany
veriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,preplatnýúkonzosplatneniajezostranyveriteľa
nevyhnutné, aby už v tejto výzve /upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva/ presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celýdlh“.Spoukazomnanajnovšiurozhodovaciučinnosťnajvyššiehosúdujepretopotrebné,abysasúd
prvej inštancie zaoberal i posúdením okolností zosplatnenia úveru /posúdiac obsah výzvy na splatenie
dlžnej časti úveru zo dňa 20.10.2015 a zosplatnenie zo dňa 05.11.2015/, v súlade s vyššie citovaným
rozhodnutím.

15. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zopakovať dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov (prípadne ho doplní) za účelom zistenia, či zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným obsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, v akom rozsahu si účastníci zmluvy poskytli plnenia podľa zmluvy,

akým spôsobom boli započítané, či a kedy došlo k omeškaniu dlžníka, vyhodnotí premlčanie, zistí
okolnosti zosplatnenia úveru /posúdiac obsah výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.10.2015
a zosplatnenie zo dňa 05.11.2015/ a vec znovu právne posúdi, a to jednak v súlade s názorom
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, ale aj v súlade s aktuálnou judikatúrou týkajúcou sa
spotrebiteľských úverov a v týchto súvislostiach znovu posúdi oprávnenosť uplatneného nároku a jeho

výšku. Následne súd vo veci opätovne rozhodne.

16. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania a o trovách dovolacieho konania (§ 396 ods. 3, § 453
ods. 3 CSP).

17. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).