Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 20, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Ek/951/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125272640
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paula Maceková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125272640.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom:
Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: XXXXXXXX, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom: Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti
povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. D. XXX/XX, XXXXX E., o vymoženie 136,34 Eur s prísl.,
o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku z
a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.03.2025 domáhal od

povinného vymoženia sumy vo výške 136,34 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku sp.zn. SR 14035/14 zo dňa 27.11.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom: Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava (ďalej
len „stály rozhodcovský súd), pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, vykonateľný dňa 02.01.2015.

2. Oprávnený v tomto exekučnom konaní predložil súdu exekučný titul, Upovedomenie o zastavení

starej exekúcie zo dňa 10.12.2024 (ďalej len „Upovedomenie“), Oznámenie o ukončení starej exekúcie
vydané súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom zo dňa 10.02.2025, Plnomocenstvo zo
dňa 19.03.2025, Zmluvu o úvere č. 901301472 zo dňa 16.01.2013 (ďalej len „Zmluva o úvere“),
Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 16.01.2013 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“) a Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“).

3. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 52 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1.spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory,

3.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,4.rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné,

5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne

celkom alebo sčasti.

6. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom.
Súladom exekučného titulu zo zákonom, treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,

ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne
splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,
či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.

7. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 904700413 zo dňa 16.01.2013 (ďalej aj

„zmluva o úvere“) a rozhodcovskú zmluvu uzatvorené medzi oprávneným a povinným v ten istý deň, t.j.
16.01.2013. Z čl. II. rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy
o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie

rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník, (ďalej len „Občiansky zákonník“) v
znení zákona č. 69/2012 Z. z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 69/2012 Z. z., neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Konajúci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a predložených príloh dospel k
záveru, že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva (obe zo dňa 16.01.2013) uzatvorené medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, nakoľko z ich obsahu nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom, prípadne že v čase uzatvárania zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v
rámci svojej obchodnej činnosti. Tento právny vzťah preto možno považovať za spotrebiteľský vzťah
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Konajúci súd preto

na právne vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a
posudzoval rozhodcovskú zmluvu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či jej obsahom nie je taká
dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

17.Sprihliadnutímnauvedenéskutočnostisúdskúmalčispotrebiteľskérozhodcovskékonanieprebehlo

na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí
mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. § 3 a 4 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy).

18. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s prihliadnutím na
citované ustanovenia zákona súd konštatuje, že je oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, (v aktuálnom znení podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku), t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam

tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide
o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad
materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení podľa § 53 Exekučného poriadku), vyžaduje účel právnejúpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery

vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, porovnaj aj sp. zn. 3Cdo 122/2011,
sp. zn. 3Cdo 146/2011).

19. Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v takom znení, ako bola predložená, konajúci súd právne posúdil

ako neprijateľnú, a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým za absolútne neplatnú
a to z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v
neprospechspotrebiteľa.Prevyslovenieabsolútnejneplatnostirozhodcovskejzmluvyjepodstatnéto,že
so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá
vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje

záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere.

20. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so

spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku je
práve pri rozhodcovskej zmluve zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať
spor súkromnou osobou a spotrebiteľ sa ďalej nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným
súdom. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť

obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ
podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode
1, písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo

k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces
pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že rozhodcovská

zmluva sa navyše nestáva individuálne dohodnutou ani tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote
hneďpojejpodpiseprávoodtejtozmluvyodstúpiť.Uvedenétiežnemeníničnaneprijateľnomcharaktere
rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči
nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

21. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo povinnému ako spotrebiteľovi odňaté právo
slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by
spor rozhodol. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc

je v tomto prípade neprijateľné, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzatvorenia zmluvy neplatné. Právomoc rozhodcovského súdu bola v tomto prípade založená na
absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní a preto je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom.

22. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameralnajmä na to, či predložený rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej
stránke. V zmysle uvedeného súd zistil, že predložené rozhodnutie v tomto konaní ako exekučný

titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodovať. Možno preto vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,
ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, či už z hľadiska formálneho alebo materiálneho, je exekúcia
neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný
titul ktorý bol súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie je materiálne nevykonateľný, preto súd návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4.
Exekučného poriadku.

18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 35 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.

22. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre
ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.