Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Stk/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200111
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Juraja Vališa,
LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): SKI HOTEL, s. r. o., so sídlom: Kukučínova 24, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 47 152 184, právne zastúpený: AK Pekár, s. r. o., so sídlom: Kukučínova 24,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia
- ústredie, so sídlom: Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 43 960 007 23/9580/24/2022-11716/2023 zo dňa 27. marca 2023, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-74S/23/2023 - 116 zo dňa

18. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB- 74S/23/2023 - 116 zo
dňa 18. decembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 43 960 007 23/9580/24/2022-11716/2023 zo
dňa 27. marca 2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán
zmenil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská
Bystrica (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) č. 4396300522/9241-34852/5 zo dňa 07.10.2022
(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), a ktorým bola žalobcovi podľa § 117 ods. 5 zákona č. 79/2015
Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„zákon o odpadoch“) uložená pokuta vo výške 6.000,- eur za nedodržanie legislatívneho ustanovenia

zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového
hospodárstva zistené kontrolou u žalobcu, ktorá bola vykonaná dňa 13.08.2020 za kontrolované
obdobie od 01.01.2020 do 13.08.2020 za to, že žalobca ako držiteľ odpadu počas štátneho dozoru
inšpekcii nepredložil dokumentáciu a neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým
hospodárstvom, konkrétne o nakladaní so stavebným odpadom po jeho odstránení z parcely registra „C“
č. XXXX v k. ú. V., ktorého odstránenie zabezpečil pred 13.08.2020. Žalobca za účelom preukázania, u
koho zneškodnil predmetný stavebný odpad predložil inšpekcii dokumentáciu, ktorá sa preukázala ako

zavádzajúca, nepreukazujúca zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu
v súlade so zákonom o odpadoch zo strany žalobcu. Konkrétne ide o nasledovné dokumenty:
-faktúryavážnelístkyvystavenéspoločnosťouMariusPedersen,a.s.,od08.10.2019do13.08.2020pre
odpad kat. č. 15 01 06 - zmiešané obaly, ktoré kontrolovaný subjekt predložil inšpekcii dňa 17.08.2020.Predmetné dokumenty inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúce a nepreukazujúce zabezpečenie
riadneho zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu zo strany žalobcu z dôvodu, že predmetné
faktúry a vážne lístky sa týkali zneškodnenia úplne iného druhu odpadu, konkrétne odpadu 15 01 06 -

zmiešané obaly, a nie stavebného odpadu z parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V.;
- potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu zo dňa 05.08.2020, ktoré bolo podľa tvrdenia
žalobcu vystavené spoločnosťou KARTIK s. r. o., o uložení stavebného odpadu (17), zo stavby:
„SKI HOTEL, Kukučínova 24, Banská Bystrica“ dňa 04.08.2020, v množstve 15 ton, v lome Šalková
- Kiare, prevádzkovanom uvedenou spoločnosťou. Predmetný dokument inšpekcia vyhodnotila ako

zavádzajúci a nepreukazujúci zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu
zo strany žalobcu z dôvodu, že inšpekcia vykonala dňa 11.09.2020, za účasti E. C., miestnu obhliadku
rekultivovanej časti lomu Šalková - Kiare, nenašla žiadny uložený stavebný odpad z júla/augusta roka
2020, ktorý by bol pri obhliadke veľmi ľahko identifikovateľný, okrem iného aj z dôvodu, že by nebol
na rozdiel od ostatného povrchu pokrytý vegetáciou. E. C. v rámci obhliadky naviac poprel uloženie
stavebného odpadu z parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V. v lome Šalková - Kiare a vyjadril sa, že nemá

vedomosť o vydaní predmetného Potvrdenia o uskladnení odpadového materiálu zo dňa 05.08.2020;
- 4 ks faktúr (zo dňa 29.09.2020, 02.10.2020, 03.10.2020 a 30.10.2020) vystavených spoločnosťou
Marius Pedersen, a. s. spolu s vážnymi lístkami o zneškodnení odpadu kat. č. 15 01 06, t. j. zmiešaných
obalov na Regionálnej skládke odpadov Šalková Banská Bystrica. Predmetné dokumenty inšpekcia
vyhodnotila ako zavádzajúce a nepreukazujúce zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia

stavebného odpadu zo strany žalobcu z dôvodu, že predmetné faktúry a vážne lístky sa týkali
zneškodneniaúplneinéhodruhuodpadu,konkrétneodpadu150106-zmiešanéobaly,aniestavebného
odpadu z parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V. a naviac preukazovali zneškodnenie odpadu - zmiešané
obaly v úplne inom období (koniec septembra/október 2020), pričom k odstráneniu stavebného odpadu
z parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V. došlo pred 13.08.2020;

- faktúra č. 3131204923 zo dňa 06.10.2020 vystavená spoločnosťou Marius Pedersen, a. s. spolu s
vážnym lístkom o zneškodnení stavebného odpadu kat. č. 17 01 07 v množstve 3,66 t na Regionálnej
skládke odpadov Šalková Banská Bystrica. Predmetný dokument inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúci
a nepreukazujúci zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu zo strany
žalobcu z dôvodu, že napriek skutočnosti, že sa týka zneškodnenia stavebného odpadu, je evidentné, že

sa netýka stavebného odpadu z nelegálnej skládky odpadu umiestneného na parcele „C“ č. XXXX k. ú.
V., keďže odstránenie tohto stavebného odpadu bolo zo strany žalobcu zabezpečené pred 13.08.2020,
pričom predmetná faktúra a vážny lístok preukazujú zneškodnenie stavebného odpadu na Regionálnej
skládke odpadov Šalková Banská Bystrica až v 10. mesiaci 2020. Na základe uvedeného žalovaný
dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. k) zákona o odpadoch, čím naplnil

všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 117 ods. 5 zákona o
odpadoch.
2. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom
konania nepriznal náhradu trov konania. Zároveň návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu zamietol.
3. Správny súd k námietke nedodržania totožnosti skutku v správnom konaní uviedol, že prvostupňový

orgán verejnej správy v upovedomení o začatí konania zo dňa 06.07.2021 a následne po zrušení
pôvodného rozhodnutia inšpekcie opätovne v upovedomení zo dňa 06.09.2022 vymedzil skutok,
ktorý bude predmetom správneho konania, pričom pri opise skutku poukázal na protokol z kontroly.
Skutočnosť, že skutok bol v rámci správneho konania následne bližšie špecifikovaný v prvostupňovom
rozhodnutí, resp. v napadnutom rozhodnutí, neznamená automaticky, že došlo k nedodržaniu totožnosti

skutku. Orgán verejnej správy nemá povinnosť v upovedomení o začatí správneho konania uviesť
dopodrobna skutok, ktorý je účastníkovi správneho konania kladený za vinu, nakoľko bližšia špecifikácia
skutku môže byť, resp. a aj je predmetom správneho konania.
4. Správny súd bol toho názoru, že tým, že došlo k doplneniu a bližšej špecifikácii skutku vo výroku
prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo zmenené rozhodnutím odvolacieho orgánu, teda žalovaným,

neznamená, že totožnosť skutku nebola zachovaná. Uvedené bolo aj v súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že obvinený musí byť oboznámený so skutkom, ktorý mu je
kladený za vinu, čo bolo dodržané, keďže žalobca z upovedomení vedel, čo bude predmetom správneho
konania, resp. aké porušenie zákona sa mu kladie za vinu. Možno uzavrieť, že doplnenie výroku
napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní vychádzalo z vykonaného dokazovania prvostupňového

orgánu verejnej správy. Špecifikácia skutku vo vydaných rozhodnutiach nenarušila jeho totožnosť
uvedenú vo vydaných upovedomeniach, keďže išlo v zásade o ten istý skutok.
5. Správny súd ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bolo sporné, či došlo k naplneniu
objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. k) zákonao odpadoch. Správny súd poukázal na to, že predložené faktúry a vážne lístky vystavené spoločnosťou
Marius Pedersen, a. s. od 08.10.2019 do 13.08.2020 ako aj v období od 29.09.2020 do 30.10.2020
sa týkali zneškodnenia úplne iného druhu odpadu. Potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu zo

dňa 15.08.2020 nepreukazovalo zneškodnenie stavebného odpadu, pretože miestnou obhliadkou zo
dňa 11.09.2020 na mieste, kde mal byť tento odpad uskladnený, nebol žiadny „nový“ stavebný odpad
nájdený a navyše osoba, ktorá podpísala takéto potvrdenie, poprela vydanie potvrdenia.
6.Správnysúdtiežpoukázalnafaktúryavážnylístokzodňa06.10.2020vystavenéspoločnosťouMarius
Pedersen, a. s., ktoré síce preukazovali zneškodnenie stavebného odpadu, avšak z iného obdobia,

konkrétne z októbra 2020, pričom v danom prípade ide o odpad z júla/augusta 2020. Správny súd
sa s uvedeným hodnotením dôkazov žalovaným stotožnil a konštatoval, že orgány verejnej správy
skutkový stav zistili v dostatočnom rozsahu na to, aby mali na podklade dôkazov preukázané, že žalobca
počas vykonanej kontroly inšpekcii neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým
hospodárstvom, teda porušil § 14 ods. 1 písm. k) zákona o odpadoch, čím naplnil obligatórne znaky
skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 5 zákona o odpadoch, teda vec bola aj správne

právne posúdená.
7. Ďalej k námietkam žalobcu správny súd uviedol, že pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok
prezentovanie vlastných záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp.
vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s

hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok
rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
8. Ohľadne návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania a
výsluchom E. C. za účelom overenia pravosti potvrdenia o uskladnení odpadového materiálu zo dňa
05.08.2020, správny súd uviedol, že ich považuje za neúčelné a na nariadenom termíne pojednávania

rozhodol, že ich nevykoná. Správny súd k týmto návrhom uviedol, že ich výsledok, s ohľadom na
ostatné skutočnosti zistené počas administratívneho konania, by nemal žiadny vplyv na predmetné
konanie. Potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu nepredstavuje relevantný dôkaz o uložení
odpadu v lome Šalková, nakoľko nie je možné overiť jeho pravosť na základe zápisu v prevádzkovom
denníku alebo oficiálneho dokladu, akým je napr. vážny lístok dokazujúci uloženie predmetného odpadu

v lome Šalková. Zároveň dodal, že dňa 11.09.2020 bola vykonaná miestna obhliadka lomu, ktorá
nezistila žiadny uložený stavebný odpad z augusta roka 2020, pričom lom bol v čase miestnej obhliadky
zarastený vegetačným krytom, a teda akýkoľvek stavebný odpad z tohto obdobia by bol veľmi ľahko
identifikovateľný.
9. Žalobca následne namietal, že žalovaný ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil aj samotnú objektívnu

stránku spáchaného deliktu keď v rozhodnutí uviedol, že „nešlo o administratívny nedostatok, ale o
aktívne konanie, t. j. o vedomé úmyselné zavádzanie inšpekcie poskytovaním zavádzajúcich informácii“.
Správny súd k uvedenému konštatoval, že zodpovednosť za správny delikt je v zákone o odpadoch
konštruovaná ako objektívna, a teda bez ohľadu na zavinenie. Uvedené znamená, že na vyvodenie
zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu u žalobcu ako právnickej osoby sa neskúma zavinenie

ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k jeho vlastnému konaniu. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva,
že pri určovaní výšky pokuty správne prihliadal na § 116 ods. 2 zákona o odpadoch, v ktorom je uvedené,
že pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania,
pričom v rámci závažnosti vyhodnotil žalovaný konanie žalobcu tak, že zavádzal inšpekciu, čo mu
žalovaný pričítal ako priťažujúcu okolnosť.

10. K žalobcom namietanému porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny súd
uviedol, že účelom právnej normy § 33 ods. 2 Správneho poriadku bolo, aby sa účastník správneho
konania oboznámil s dôkazmi, ktoré by mali byť podkladom pre rozhodnutie, ktoré boli v správnom
konaní vykonané orgánom verejnej správy a s ktorými tento účastník nebol oboznámený, čo v danom
prípade vykonal a dodržal prvostupňový orgán verejnej správy. Nakoľko žalovaný v odvolacom konaní

nedoplnil dôkazy, nebol povinný opätovne uplatňovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku,
keďže žalobca už bol so všetkým oboznámený, čo ani nespochybňuje, a preto ani táto žalobná námietka
nebola dôvodná.
11. Záverom správny súd dodal, že žalobca navrhol, aby súd v zmysle sankčnej moderácie rozhodol
o uložení pokuty vo výške 2.000,- eur, pretože podľa názoru žalobcu bola pokuta vo výške 6.000,- eur

neprimeraná. K tomuto správny súd konštatoval, že pri určení výšky uloženej pokuty vychádzali orgány
verejnej správy správne zo zásad a kritérií obsiahnutých v ustanovení § 116 ods. 2 zákona o odpadoch,
pričom hodnotili najmä závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania ako aj priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci, obsahom administratívnehospisu, správny súd bol toho názoru, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci
zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 6.000,- eur, pričom spodná hranica sadzby bola
2.000,- eur a horná hranica sadzby bola vo výške 250.000,- eur. Z tohto rámca nijakým spôsobom

nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej pokuty vychádzal zo zásad
a kritérií obsiahnutých v zákone. To, že by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter žalobca ani
nenamietal.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP
a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, ale tiež v súlade s názormi právnej vedy by upovedomenie o začatí správneho konania, a
to najmä vo veciach správneho trestania nemalo obsahovať výlučne uvedenie právneho posúdenia
veci, o ktorej sa má v začatom konaní jednať, ale musí obsahovať aj vymedzenie skutku, ktorý má
napĺňať skutkovú podstatu správneho deliktu. V opačnom prípade je zásadným spôsobom porušené

sťažovateľove právo na obhajobu, nakoľko v prípade, že mu od začiatku správneho konania nie je
zrejmé, aké konanie mu správny orgán kladie za vinu, nemá sa v správnom konaní ako brániť a ani
účinne navrhovať vykonanie dôkazov.
14. Poukázal na to, že z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že na konanie o správnych deliktoch sa
vzťahujúpožiadavkyazárukyustanovenéčl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdv

prípade, že na správny delikt napĺňa tzv. Engel kritériá (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26. 5. 2020, sp. zn. II. ÚS 242/2020, ods. 22). Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžp/23/2011 zo dňa 01.12.2011 a sp. zn. 6Asan/2/2016, 13.12.2017.
15. Sťažovateľ ďalej namietal, že právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhnúť doplnenie
dokazovania podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, patrí k najdôležitejším procesným právam

účastníka konania a odvolací správny orgán je povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva, a
o to viac v prípade, ak v rozhodnutí o odvolaní došlo k podstatnej zmene formulácie skutku oproti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v porovnaní s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu. Uvedené závery podľa neho vyplývajú aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (sp. zn.
6Sžp/18/2011 zo dňa 18. 7. 2012).

16. Sťažovateľ taktiež namietal, že považuje rozsudok správneho súdu za nedostatočne odôvodnený.
Následne uviedol, že pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebol oboznámený
so skutkom, ktorý je mu kladený za vinu, a to konkretizovaním miesta a času jeho spáchania, čím
bolo porušené jeho právo na obhajobu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Zároveň podľa neho v správnom konaní nebola zachovaná totožnosť skutku, pričom pre skutok

uvedený v žalovanom rozhodnutí nebolo začaté správne konanie. Záver správneho súdu, podľa ktorého
bol skutok vymedzený v upovedomení o začatí konania zo dňa 06.07.2021 a následne po zrušení
pôvodného rozhodnutia inšpekcie opätovne v upovedomení zo dňa 06.09.2022, bol podľa neho zjavne
svojvoľný, pretože nemá oporu v súdnom spise.
17. Podľa sťažovateľa sa správny súd nijako nevysporiadal s námietkami ohľadne vypočutia E. C. bez

jeho prítomnosti a zredukoval ich len na rozhodnutie o nevykonaní výsluchu menovaného svedka v
konaní pred správnym súdom a zároveň sa odvolal na neprocesné vyjadrenia E. C., ktoré mal uviesť v
rámci kontroly dňa 11.09.2020. Uvedeným postupom správneho súdu bolo porušené právo sťažovateľa
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázal pritom aj na svoje tvrdenia v správnej žalobe
ohľadne výpovede svedka K. ako aj na skutočnosť, že podanie vysvetlenia zachytené v protokole

má povahu úradného záznamu, ktorý je podľa sťažovateľa nepoužiteľným dôkazným prostriedkom v
dôsledku analógie s Trestným poriadkom.
18. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR sťažovateľ namietal, že procesnému právu strany
konania navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch rozhodnúť, ale
tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Podľa

sťažovateľa potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu zo dňa 05.08.2020 tvorí súčasť bodu 2
výroku rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza dôvody, prečo potvrdenie vyhodnotil ako
zavádzajúce a nepreukazujúce zabezpečenie riadneho zneškodnenia stavebného odpadu. Nepravosť
a nepravdivosť predmetného potvrdenia je sťažovateľovi kladená za vinu, preto správny súd postupovalzjavne svojvoľne, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že toto potvrdenie o uskladnení odpadového
materiálu nepredstavuje relevantný dôkaz.
19. Záverom namietal, že žalovaný si osvojil tvrdenia E. C. z miestnej obhliadky konanej dňa 11.09.2020,

a tieto zároveň s ostatnými zisteniami z miestnej obhliadky považoval za jeden z kľúčových dôkazov,
pričom sťažovateľ nebol na miestnej obhliadke prítomný a nebolo mu ani umožnené svedka vypočuť.
20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 24.03.2025 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami
sťažovateľa ohľadne totožnosti skutku v upovedomení o začatí správneho konania, pričom sa
stotožnil s názorom správneho súdu. Tvrdenia sťažovateľa považoval za nepravdivé a zavádzajúce

a uviedol, že sťažovateľ mal dostatočnú vedomosť o tom, čo mu je kladené za vinu a zároveň mal
priestor uplatniť prostriedky svojej procesnej obrany. Skutočnosť, že skutok bol vo výroku odvolacieho
rozhodnutia bližšie špecifikovaný, neznamená, že nemal o ňom dostatočnú vedomosť, nakoľko všetky
rozhodujúce skutočnosti vyplynuli už zo štátneho dozoru, pričom boli obsiahnuté aj v odôvodnení
prvostupňovéhosprávnehorozhodnutiaanásledneichodvolacísprávnyorgánuviedolpriamodovýroku
druhostupňového rozhodnutia.

21. Žalovaný následne tvrdil, že rozhodovaní vychádzal z takých skutkových zistení, ktoré boli
sťažovateľovi dobre známe, a ku ktorým sa v priebehu správneho konania mal možnosť vyjadriť. Mal
za to, že postupoval v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pričom predmetný
názor žalovaného bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2010, sp. zn.

8Sžo/112/2010. Zároveň uviedol, že správne súdne konanie vykazuje podľa neho znaky spravodlivosti
a rozhodnutie správneho súdu obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie správneho súdu je v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou ako aj so stanoviskom R/2/2016 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyzodňa3.decembra2015.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abykasačnýsúdkasačnú

sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

22. Prejednávaná vec bola dňa 24.04.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a
rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na
rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: 4Stk/8/2025.
23. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prvostupňový správny
orgán uložil sťažovateľovi rozhodnutím č. 4396300522/9241-34852/5 zo dňa 07.10.2022 pokutu podľa

ustanovenia § 117 ods. 5 zákona o odpadoch vo výške 6.000,- eur za nedodržanie legislatívneho
ustanovenia zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy
odpadového hospodárstva zistené kontrolou u sťažovateľa, ktorá bola vykonaná dňa 13.08.2020
za kontrolované obdobie od 01.01.2020 do 13.08.2020 za to, že nepreukázal inšpekcii spôsob,
akým zneškodnil stavebný odpad po odstránení nezákonne umiestnenej skládky odpadov z parcely

registra „C“ č. XXXX k. ú. V., zároveň v priebehu kontroly menil informáciu podanú inšpekcii k
otázke zneškodnenia odpadu z predmetnej skládky a po vyžiadaní listinných dôkazov preukazujúcich
uloženie tohto odpadu, predložil viacero dokumentov potvrdzujúcich uloženie odpadu z predmetnej
skládky u dvoch rôznych spoločností, a to na Regionálnej skládke odpadov Banská Bystrica - Šalková
prevádzkovateľa Marius Pedersen, a. s. a v lome Šalková - Na Kiaroch prevádzkovanom spoločnosťou

KARTIK s. r. o., t. j. kontrolovaný subjekt inšpekcii počas štátneho dozoru neposkytol pravdivé a úplné
informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom. Sťažovateľ tak porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm.
k) zákona o odpadoch, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 117
ods. 5 zákona o odpadoch.
24. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým

rozhodnutím, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že sťažovateľovi uložil pokutu vo výške
6.000,- eur ,,za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie
všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva zistené kontrolou u účastníka konania
SKI HOTEL, s.r.o. Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 152 184 (ďalej len „účastník
konania“), vykonanej dňa 13.08.2020 za kontrolované obdobie od 01.01.2020 do 13.08.2020 za to, že:

- Účastník konania, ako držiteľ odpadu, počas štátneho dozoru Slovenskej inšpekcii životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, odboru odpadového hospodárstva
(ďalej aj „inšpekcia“) nepredložil dokumentáciu a neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace
s odpadovým hospodárstvom, konkrétne o nakladaní so stavebným odpadom po jeho odstráneníz parcely registra ,,C“ č. XXXX v k.ú. V., ktorého odstránenie zabezpečil pred 13.08.2020.
Účastník konania za účelom preukázania u koho zneškodnil predmetný stavebný odpad predložil
inšpekcii dokumentáciu, ktorá sa preukázala ako zavádzajúca, nepreukazujúca zabezpečenie riadneho

zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu v súlade so zákonom o odpadoch zo strany účastníka
konania.
- Konkrétne ide o nasledovné dokumenty:
1. Faktúry a vážne lístky vystavené spoločnosťou Marius Pedersen, a.s., od 08.10.2019 do 13.08.2020
pre odpad kat. č. 15 01 06 - zmiešané obaly, ktoré kontrolovaný subjekt predložil inšpekcii

dňa 17.08.2020. Predmetné dokumenty inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúce a nepreukazujúce
zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu zo strany účastníka konania
z dôvodu, že predmetné faktúry a vážne lístky sa týkali zneškodnenia úplne iného druhu odpadu,
konkrétne odpadu 15 01 06 - zmiešané obaly a nie stavebného odpadu z parcely registra ,,C“ č. XXXX
v k.ú. V..
2. Potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu zo dňa 05.08.2020, ktoré bolo podľa tvrdenia

účastníka konania vystavené spoločnosťou KARTIK s.r.o., Banská Bystrica, o uložení stavebného
odpadu (17), zo stavby: ,,SKI HOTEL, Kukučínova 24, Banská Bysrtica,“ dňa 04.08.2020, v množstve 15
ton, v lome Šalková - Kiare, prevádzkovanom uvedenou spoločnosťou. Predmetný dokument inšpekcia
vyhodnotila ako zavádzajúci a nepreukazujúci zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia
stavebného odpadu zo strany účastníka konania z dôvodu, že inšpekcia vykonala dňa 11.09.2020,

za účasti E. C., miestnu obhliadku rekultivovanej časti lomu Šalková-Kiare, nenašla žiadny uložený
stavebný odpad z júla/augusta roka 2020, ktorý by bol pri obhliadke veľmi ľahko identifikovateľný, okrem
iného aj z dôvodu, že by nebol na rozdiel od ostatného povrchu pokrytý vegetáciou. E. C. v rámci
obhliadky naviac poprel uloženie stavebného odpadu z parcely registra ,,C“ č. XXXX v k. ú. V. v
lome Šalková-Kiare a vyjadril sa, že nemá vedomosť o vydaní predmetného Potvrdenia o uskladnení

odpadového materiálu zo dňa 05.08.2020.
3. 4 ks faktúr (zo dňa 29.09.2020, 02.10.2020, 03.10.2020 a 30.10.2020) vystavených spoločnosťou
Marius Pedersen spolu s vážnymi lístkami, o zneškodnení odpadu kat. č. 15 01 06, t. j. zmiešaných
obalov, na Regionálnej skládke odpadov Šalková Banská Bystrica. Predmetné dokumenty inšpekcia
vyhodnotila ako zavádzajúce a nepreukazujúce zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia

stavebného odpadu zo strany účastníka konania z dôvodu, že predmetné faktúry a vážne lístky sa týkali
zneškodnenia úplne iného druhu odpadu, konkrétne odpadu 15 01 06 - zmiešané obaly a nie stavebného
odpadu z parcely registra ,,C“ č. XXXX v k.ú. V., a naviac preukazovali zneškodnenie odpadu - zmiešané
obaly v úplne inom období (koniec septembra/október 2020), pričom k odstráneniu stavebného odpadu
z parcely registra ,,C“ č. XXXX v k.ú. V. došlo pred 13.8.2020.

4. Faktúra č. 3131204926 zo dňa 06.10.2020 vystavená spoločnosťou Marius Pedersen spolu s
vážnym lístkom, o zneškodnení staveného odpadu kat. č. 1701 07 v množstve 3,66 t na Regionálnej
skládke odpadov Šalková Banská Bystrica. Predmetný dokument inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúci
a nepreukazujúci zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu zo strany
účastníka konania z dôvodu, že napriek skutočnosti, že sa týka zneškodnenia stavebného odpadu, je

evidentné, že sa netýka stavebného odpadu z nelegálnej skládky odpadu umiestneného na parcele
„C“ č. XXXX k. ú. V., keďže odstránenie tohto stavebného odpadu bolo zo strany účastníka konania
zabezpečené pred 13.08.2020, pričom predmetná faktúra a vážny lístok preukazujú zneškodnenie
stavebného odpadu na Regionálnej skládke odpadov Šalková Banská Bystrica až v 10. mesiaci 2020.“
Účastník konania tak porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. k) zákona o odpadoch v zmysle ktorého

„Držiteľ odpadu je povinný umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup
na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie
predložiťdokumentáciuaposkytnúťpravdivéaúplnéinformáciesúvisiacesodpadovýmhospodárstvom;
ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.“
25. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, o ktorej bolo rozhodnuté preskúmavaným

rozsudkom správneho súdu.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s

§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §
444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenomv podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých
známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to

ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.
30. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
31. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

32. Podľa § 14 ods. 1 písm. k) zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je povinný umožniť orgánom štátneho
dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie

vzoriek odpadov a na ich vyžiadanie predložiť dokumentáciu a poskytnúť pravdivé a úplné informácie
súvisiace s odpadovým hospodárstvom; ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté.
33. Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho
súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej

uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pri vyslovení výroku napadnutého rozsudku. Senát kasačného súdu považuje právne
posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
34. Kasačný súd uvádza, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy,
ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, pričom sa v nej

sťažovateľ v zásade obmedzil iba na opakovanie totožných žalobných bodov, ktoré uplatnil aj v správnej
žalobe a s ktorými sa dostatočne vyčerpávajúco a presvedčivo správny súd vysporiadal.
35. V tomto smere kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyslovený v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010 konštatoval, že úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť

ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali
príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že
správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého
postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a
čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k
súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.
II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do
obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania
dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
36.Knámietkesťažovateľaohľadnenáležitostíupovedomeniaozačatísprávnehokonania,kasačnýsúd
konštatuje, že je nedôvodná. Správny poriadok bližšie neurčuje formu a ani náležitosti upovedomenia o
začatí konania, no súdna prax sa stotožňuje s tým, že sa musí jednať o úkon adresovaný účastníkovi
konania, a z ktorého je zrejmé začatie správneho konania, ako aj jeho dôvod. Vymedzenie dôvodu,

resp. skutku, pre ktorý sa správne konanie začína musí mať určitý stupeň konkretizácie a je z neho
nespochybniteľné, aký skutok sa kladie obvinenému za vinu, resp. čo bude predmetom správneho
konania. Podľa kasačného súdu, v zhode s názorom správneho súdu, uvedené upovedomenie tieto
náležitosti spĺňa.37. Kasačný súd zdôrazňuje, že podstatnou je skutočnosť, že pred samotným doručením upovedomenia
ozačatímsprávnehokonaniabolausťažovateľadňa13.08.2020vykonanákontrolaatozakontrolované
obdobie od 01.01.2020 do 13.08.2020. Závery z predmetnej kontroly boli podrobne opísané v

Protokole č. 91/2020 zo dňa 15.12.2020, ako aj v Zápisnici z prerokovania protokolu č. 9979/44-
5/2020-14911/2021 zo dňa 04.05.2021, ktoré predstavovali podklad pre začatie správneho konania,
pričom na obsah oboch dokumentov (s ktorými bol sťažovateľ riadne oboznámený) správny orgán v
upovedomení o začatí správneho konania poukázal. Sťažovateľ bol tak riadne oboznámený so skutkom,
ktorý mu bol kladený za vinu, so všetkými podkladmi, z ktorých vychádzal správny orgán, ako aj s

predmetom správneho konania. Zároveň sťažovateľa poučil o možnosti doplniť dokazovanie, ako aj
písomne sa vyjadriť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tomto smere tak kasačný súd konštatuje,
že sťažovateľove práva boli zachované.
38. Zároveň kasačný súd podotýka, že bližšia špecifikácia skutku v upovedomení o začatí správneho
konaniaaninieježiadúca.Podľakasačnéhosúdu,keďževpriebehukonaniamôžudoadministratívneho
spisu pribudnúť ďalšie podklady a vyjadrenia, môže sa dopĺňať dokazovanie, pričom môže dochádzať aj

k prípadným zmenám v špecifikácií skutku. Práve z dôvodu riadneho preukázania a overenia zistených
skutočností prebieha správne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie správneho orgánu, v ktorom
už dochádza ku konkrétnej špecifikácií skutku, za ktorý bola účastníkovi uložená sankcia.
39. Z uvedeného dôvodu nie je preto dôvodná ani námietka sťažovateľa o nedodržaní § 33 ods. 2
Správneho poriadku, keď sťažovateľ v priebehu celého správneho konania mohol dopĺňať a navrhovať

dôkazy, podávať vysvetlenia a preukazovať svoje tvrdenia. Rovnako mal aj možnosť sa vyjadriť k
Protokolu z kontroly, čo aj využil. Sťažovateľ (resp. jeho splnomocnený zástupca) sa zúčastnil ústneho
pojednávania dňa 05.10.2021, kde mohol klásť svedkom otázky.
40. Nedôvodná je aj námietka procesného charakteru, že žalovaný vylepšil, resp. upravil výrok
prvostupňového rozhodnutia, čo podľa názoru kasačného súdu nie je možné považovať za zmenu

správneho rozhodnutia.
41. Takýto právny názor je v rozpore s § 59 správneho poriadku. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
správneho súdu sp. zn. 1Sžk/17/2021 zo dňa 27.04.2022 „V správnom konaní sa uplatňuje tzv. apelačný
princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám
môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým

orgánom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolacie konanie je práve na naprávanie určitých
pochybení správnych orgánov prvého stupňa, či už pri zisťovaní skutkového stavu alebo pri právnom
posúdení veci. Odvolací orgán pritom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu.
Samostatnehodnotíveczoskutkovejaprávnejstránky.Odvolacíorgánmôžerozhodnúťajvneprospech
odvolateľa. V danom prípade teda žalovaný nepochybil, keď doplnil skutkový stav veci a zmenil

prvostupňové rozhodnutie v konkrétnych častiach tak, že tieto časti zrušil a nahradil ich vlastným
rozhodnutím.“
42. Rovnako kasačný súd uvádza, že zmenou rozhodnutia v odvolacom konaní nie je postup, keď
odvolací orgán upresní text odvolacieho rozhodnutia bez toho, aby zmenil časť výroku prvostupňového
orgánu. K zmene prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní sa vyjadrila aj právna teória: „Za

zmenu rozhodnutia sa nepovažuje prípad, keď sa nemení výrok rozhodnutia, ale len odôvodnenie. V
takom prípade by odvolací orgán potvrdzoval prvostupňové rozhodnutie (t. j. odvolanie by zamietol) a
len by doplnil, resp. opravil odôvodnenie rozhodnutia.“ (Potásch, Hašanová, Vallová, Milučký, Medžová:
Správny poriadok, 3. vydanie, 2019, komentár k § 59 ods. 3).
43. V preskúmavanej veci je nesporné, že odvolací orgán spresnil výrok prvostupňového rozhodnutia

tým, že v ňom vyšpecifikoval (konkretizoval) doklady, ktoré sťažovateľ v administratívnom konaní
nepredložil, čo nie je možné podľa názoru senátu kasačného súdu považovať za zmenu rozhodnutia,
nakoľko prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok, ide o zákonný inštančný postup.
44.Zhľadiskaustálenejsúdnejpraxepovažujezapotrebnékasačnýsúdzdôrazniť,ževýrokrozhodnutia
o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho

spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť
zamenený s iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým
ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
45.Výrokrozhodnutiaprestavujenajdôležitejšiučasťrozhodnutia,lebosúvňomurčenékonkrétnepráva
a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo

bolo predmetom správneho konania.
46. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento
záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, žezáver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového
a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na
rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o

ľudských právach a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a
taktiež veci správnych deliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci,
ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod
pojem „veci trestného charakteru“, musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa
práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbližšie

právepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,opostihsprávnymorgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie).
47. Zákonná úprava u priestupkov je obdobná právna úprava ako u trestných činov, výrok rozhodnutia
o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie
viny, druh a výmeru sankcie. Pri iných správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku
rozhodnutia v právnej úprave nie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967

Zb.), teda vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je
vyvoditeľný z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o uložení
pokuty vo výške 6 000,-eur je potrebné, vzhľadom na uvedené, považovať za rozhodnutie trestného
charakteru a takýmto rozhodnutím je teda i rozhodnutie o správnom delikte a preto je nevyhnutné

vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto požiadavka
podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekážky
litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre
určenie rozsahu dokazovania. Preskúmavané rozhodnutia všetky vyššie uvedené atribúty spĺňajú.
48. K námietke ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozsudku správneho súdu, kasačný súd uvádza,

že ani s touto sa nie je možné stotožniť. Kasačný súd si je plne vedomý toho, že integrálnou súčasťou
základnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyjeajprávoúčastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04
zo dňa 19.05.2004). Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04
zo dňa 23.06.2004).
49. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady
odôvodnenia rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo
existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia

nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku).
Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia
súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za
vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.
50. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa o

nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže je z
jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa prejednávanej
veci. Správny súd zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré zamietol správnu žalobu sťažovateľa a jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné či neodôvodnené. Kasačný súd má v tejto súvislosti za
to, že správny súd sa posudzovanou vecou zaoberal dôsledne, náležite sa vysporiadal s podstatnými

žalobnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil náležite
a presvedčivo, pričom dospel k správnym záverom o zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.
51. Kasačný súd ďalej uvádza, že, prejednávaná vec sa týka oblasti správneho trestania a mala by byť
posudzovaná v zmysle ust. § 194 a nasl. SSP. Neznamená to však, že môže správny súd, resp. kasačný
súd nahrádzať činnosť sťažovateľa a vyhľadávať za neho dôvody nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Sťažovateľ totiž v kasačnej sťažnosti, konkrétne časť V. neuviedol žiadny konkrétny dôvod, prečo
považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za neodôvodnený. Svoje námietky o nedostatočnom
odôvodnení rozsudku správneho súdu podložil len tvrdením, že správny súd odôvodnil rozsudok
svojvoľne, pričom namietal jeho právne posúdenie veci. Uvedenú námietku tak nemožno podradiť podnepreskúmateľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu podľa § 440 ods. 1
písm. f) SSP, ktorý je potrebné dostatočne konkrétne špecifikovať - osobitne v tom smere, že písomné
vyhotovenie rozhodnutia správneho súdu neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre

jeho rozhodnutie. Kasačný súd tak upozorňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.
52. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán vykonal v priebehu kontroly ako
aj v priebehu správneho konania riadne dokazovanie, dostatočne zistili skutkový stav a jednotlivé
zistenia vyplývajúce z dokazovania boli hodnotené jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Z

prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplývajú
všetky zistenia správneho orgánu, vykonané úkony správneho orgánu ako aj vyhodnotené dôkazy, ku
ktorým sa mal sťažovateľ možnosť aj vyjadriť, čo aj využil. Zároveň je dôležité podotknúť, že je to práve
správny orgán, ktorý vedie dokazovanie a rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Taktiež v zmysle § 34 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi

predpismi.
53. Kasačný súd v tomto smere konštatuje, že sám sťažovateľ, ako už bolo uvedené, mal možnosť v
priebehu kontroly ako aj správneho konania navrhovať dôkazy, pričom sám v liste zo dňa 15.07.2021
správnemu orgánu navrhol doplnenie dokazovania výsluchom svedka, ktorému bolo v plnom rozsahu
vyhovené a uvedených výsluchov svedkov sa dňa 05.10.2021 aj zúčastnil. Navyše sa sťažovateľ

zúčastnil aj miestnej obhliadky za prítomnosti vedúceho prevádzky sťažovateľa, počas ktorej sa mohol
vyjadrovať k zisteniam a predkladať ďalšie dôkazy. Správny súd rovnako správne posúdil, že nakoľko
žalovanýakoodvolacísprávnyorgánvychádzalužzozistenéhoskutkovéhostavu,akeďžeužnedopĺňal
dokazovanie, nebol povinný postupovať v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
54. V zmysle vyššie uvedeného je preto nedôvodná aj námietka sťažovateľa ohľadne nevykonania

výsluchu E. C.. Sťažovateľ mal vytvorený dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení a
predloženie dôkazov počas vykonania kontroly ako aj v priebehu správneho konania. Správny súd podľa
kasačného súdu správne konštatoval, že výsluch E. C. by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Tu kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že vykonanie dokazovania je v kompetencii správneho orgánu,
ktorý rozhoduje, ktorý dôkaz a akým spôsobom vykoná a zároveň je povinný svoje rozhodnutie náležite

odôvodniť. Uvedené posúdenie rovnako platí aj v konaní pred správnym súdom. Správne orgány ako aj
správny súd, podľa kasačného súdu uvedené dodržali, svoje rozhodnutie náležite odôvodnili a možno
konštatovať, že rozhodli na základe úplne a presne zisteného skutočného stavu veci a žalovaný a aj
správny súd sa v odôvodnení rozhodnutia riadne vysporiadali s námietkami sťažovateľa.
55. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že na pozemkoch parcely registra „C“ č. XXXX v

k. ú. V. sa nachádzala nelegálna skládka odpadov, pričom podľa nájomnej zmluvy medzi BP HOTEL
s.r.o., Kukučínova 24, Banská Bystrica, PSČ 974 01, SR, IČO: 46 154 264 a žalobcom užíva predmetnú
nehnuteľnosť práve žalobca. Pokiaľ sa v dispozícii žalobcu nachádzala skládka odpadov, tak žalobca
je v zmysle zákona o odpadoch držiteľom odpadu.
56. Medzi žalobcom a žalovaným bola sporná otázka, či došlo k naplneniu objektívnej stránky

skutkovejpodstaty.Objektívnastránkaskutkovejpodstatyspočívalavneposkytnutípravdivýchaúplných
informácií súvisiacich s odpadovým hospodárstvom, konkrétne, akým spôsobom žalobca nakladal so
stavebným odpadom po jeho odstránení z parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V., ktorého odstránenie
žalobca zabezpečil pred dňom 13.08.2020.
57. Podľa názoru senátu kasačného súdu, z obsahu spisu je zrejmé, že sťažovateľ nepredložil

dokumentáciu a neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace s nakladaním so staveným odpadom
po jeho odstránení z parcely registra „C“ č. 3850 v k. ú. Donovaly. Nevedel preukázať, u koho a ako
predmetný stavebný odpad zneškodnil, najmä, či zneškodnenie odpadu bolo zachované v súlade so
zákonom o odpadoch.
58. Z tohto pohľadu sa potom jeho námietky ohľadom výsluchu svedka javia ako irelevantné.

59. K námietke ohľadne miestnej obhliadky kasačný súd uvádza, že napriek tomu, že sťažovateľ mal
právo byť prítomný pri miestnej obhliadke za účasti E. C. dňa 11.09.2020, uvedené nepredstavuje
tak intenzívny zásah do práv účastníka konania, aby predstavoval dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku správneho súdu alebo rozhodnutia žalovaného. Ako už totiž kasačný súd uviedol, rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného nevychádzalo len zo skutočností tvrdených E.

C., resp. z miestnej obhliadky zo dňa 11.09.2020, nešlo teda o rozhodujúci dôkaz v predmetnej veci.
Práve naopak, za rozhodujúce dôkazy možno považovať doklady predložené samotným sťažovateľom
(konkrétne faktúry, vážne lístky), ktorým tento nepreukázal zneškodnenie odpadu nelegálnej skládky v
súlade so zákonom o odpadoch. Zrušením rozhodnutia žalovaného by tak neprišlo k zmene právnehopostavenia sťažovateľa. Kasačný súd navyše podotýka, že sťažovateľ mal zároveň aj po vykonaní
miestnej obhliadky možnosť sa k uvedeným zisteniam vyjadriť, navrhovať dôkazy, prípadne požadovať
výsluch E. C. a predložiť návrhy a dôkazy na svoju obhajobu, čo však neurobil. Uvedené nenamietal ani

vo vyjadrení sa k protokolu zo dňa 11.01.2021.
60. Kasačný súd k tejto sťažnostnej námietke dodáva, že v správnom súdnictve limitom súdneho
prieskumu je zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy v zmysle ustálenej súdnej judikatúry stále
platí, že rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a
odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98- 102/02 zo dňa 17.12.2020 zverejnený pod číslom
R 122/2003). „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších
osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú
povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem
vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby
vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre

posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť
predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom
dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi.... Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces
a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“
Formálne zopakovanie administratívneho konania iba z toho dôvodu, nepredstavuje pre sťažovateľa, vo

vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie
v jeho prospech.“
61. Kasačný súd nezistil porušenie základných zásad správneho trestania. Pokuta, ktorá bola
sťažovateľovi uložená bola v zákonom stanovenej lehote, a to na spodnej hranici v zmysle § 117 ods.
5 zákona o odpadoch. Zároveň možno konštatovať, že sa správny súd riadne vysporiadal aj s návrhom

sťažovateľa o sankčnú moderáciu (§ 198 SSP) a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.
62. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal aj rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúce konanie a konštatuje, že obe rozhodnutia
sú riadne odôvodnené, vychádzajúce z jednoznačných logických východísk, vydané v súlade s
ustanovením § 47 Správneho poriadku, pričom majú všetky zákonom predpísané náležitosti a nemožno

ich považovať za nepreskúmateľné. Kasačný súd tak nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, preto podľa § 461 SSP zamietol
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
63. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení

s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,
preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
64. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.