Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/1179/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120348292
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Grocká
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120348292.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci mal. oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XXX, XXX XX C. D., zákonný zástupca: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX
XX C. D., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Szilágyi, advokát, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec,
IČO: 37998528, proti povinnému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D.,
o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Liščák, so sídlom exekútorského

úraduul.ČSA23,97401BanskáBystrica,onámietkachprotiupovedomeniuozastaveníexekúcie,takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 4 Exekučného
poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 03.08.2020, domáhal
vymoženiapohľadávkyvýživného,nazákladeexekučnýchtitulov– rozsudokOkresnéhosúduRimavská

Sobota sp. zn. 2P/201/2016 zo dňa 08.09.2016, vykonateľný dňa 11.10.2016 a rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11P/5/2018 zo dňa 18.06.2018, vykonateľný dňa 02.07.2018 (ďalej len
“exekučné tituly”).

2. Poverením zo dňa 14.08.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jozef
Liščák, so sídlom exekútorského úradu ul. ČSA 23 97401 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou

značkou 309EX 425/20 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Súdny exekútor vydal dňa 01.09.2025 Upovedomenie o zastavení exekúcie vedenej pod sp. zn.
309EX 425/20 a výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80- Eur ( ďalej len „Upovedomenie
o zastavení exekúcie“), ktorým zastavila predmetnú exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri
exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému
doručené dňa 01.09.2025. Námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na
úhradu trov boli doručené súdnemu exekútorovi mailom dňa 16.09.2025, do poslané elektronicky dňa

19.09.2025. Súd tak konštatuje, že predmetné námietky sú v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
prípustné voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie a boli podané v
zákonnej 15 - dňovej lehote.

4. Dňa 23.09.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného
voči upovedomeniu o zastavení exekúcie. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo svojich

námietkach uviedol nasledovné: „Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že predmetnou exekúciou sa
domáhal vymoženia, resp. zaplatenia zameškaného výživného a bežného výživného. Oprávnený má zato, že nakoľko sa jedná o pohľadávku na výživnom, nie je dôvod na zastavenie exekúcie a to bez ohľadu
na to, že sa do 5 rokov od začatia exekúcie, resp. od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť
majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na

úhradu trov exekúcie. Oprávnený je toho názoru, že exekúciu, ktorou sa vymáha zameškané a riadne
výživné, nie je možné zastaviť, kým nedôjde k úplnému vymoženiu celého výživného, resp. do doby,
kým oprávnený nenadobudne plnoletosť a nebude schopný sa sám živiť. Oprávnený poukazuje na
ustanovenia §2 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., z ktorého vyplýva: „stará exekúcia sa podľa
ods. 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.“ S poukazom na uvedené je

oprávnený toho názoru, že nie je možné zastaviť exekúciu, ktorou sa vymáha výživné na nezaopatrené
maloleté dieťa a takéto rozhodnutie považuje za neprijateľné. Rovnako tak oprávnený uvádza, že neboli
vykonané všetky úkony smerujúce k vymoženiu exekúcie, najmä nedošlo k využitiu donucovacích
opatrení,atozadržanievodičskéhopreukazu.Sprihliadnutímnavyššieuvedenéskutočnosti,oprávnený
navrhuje, aby súd zrušil Upovedomenie o ukončení exekúcie .

5. Súdny exekútor predložil vyjadrenie k námietkam oprávneného, v ktorom uviedol nasledovné:
„Kancelária súdneho exekútora podala správu o stave exekučného konania dňa 21.07.2025 z
ktorej vyplýva, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť
exekvovateľný. Oprávnený poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a) zák. č. 233/2019 Z.z., ktorého
vyplýva: „Stará exekúcie sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky

na výživnom.“ Tvrdenie oprávneného je nesprávne, keďže uvedené ustanovenie sa týka exekučných
konaní začatých pred 01.07.2017. Exekúcia 309EX425/20 bola začatá doručením poverenia dňa
14.08.2020, z uvedeného dôvodu bolo konanie zastavené v zmysle § 61n ods. 1) písm. d) Exekučného
poriadku v znení platnom po 01.04.2017. Aj pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia exekúcie
pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní (t. j. relatívna

nemajetnosť), nie absolútna (či objektívna) nemajetnosť. Ak sa teda po dobu piatich rokov (od začatia
exekúciealeboodposlednéhozexekvovaniamajetkupodľavyššieuvedenéhochápania)nebudezistený
ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného, úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie
Upovedomení o zastavení exekúcie. Účelom tejto normy je zabrániť tomu, aby zjavne bezúspešné
exekúcie zbytočne nezamestnávali exekučné orgány, súdy, predovšetkým však súdneho exekútora.

Exekútor po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu ,
a to viacerými spôsobmi (lustrácie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, podávanie správ
oprávnenému atď.). Do zoznamu majetku zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok,
ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb). V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže
stať, že napriek tomu, že zoznam majetku majetok obsahuje, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom

exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi
sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné
právo). Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie je teda situácia, keď uplynulo
bezúspešne 5 rokov od začatia zisťovania majetku alebo od posledného zexekvovania majetku Súdny
exekútor poukazuje aj na to, že na povinnú fyzickú osobu kancelária súdneho exekútora vedie ďalšie 2

exekučné konania. Je teda zjavné, že pohľadávka je veľmi ťažko dobytná. Na základe uvedeného súdny
exekútor navrhuje Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vydané Upovedomenie o zastavení exekúcie
zo dňa 01.09.2025 potvrdil za správne a námietky oprávneného zamietol.“

6.Podľa§61nods.1písm.d)Exekučnéhoporiadkuexekútorvydáupovedomenieozastaveníexekúcie,

ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

7. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v

upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.

c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Aksúd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

9. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia
exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie
v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného

poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať
námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného
proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia,
keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, inými slovami ide o zastavenie exekúcie z

dôvodu nemajetnosti povinného. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je
zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne
skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom
exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného,

teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že
povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom
konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je
záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciu nesúhlasí). Exekútor je povinný vydať upovedomenie
o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného,

ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do piatich
rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, pričom poverený
súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod
zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie
aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti

povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým
je uplynutie zákonnom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v
prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov
povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré
by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora

10. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom
rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako

výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním
exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo
dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol

štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie -
na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne
technický či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc,
resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať
štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva

tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby
musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie
zexekvovateľnéhomajetkupovinnéhosubjektujezverenédoprávomociresp.pôsobnosti(kompetencie)
povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z
exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku, čo je podľa ustanovenia §

5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verenej
moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom, aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných
práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu
oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvomexekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného
konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho
zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu

vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V
prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí
zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že
ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku

„Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd
uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je
primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť
ako orgán verenej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej
činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verenej moci.

11. Súd preskúmal tvrdenia oprávneného, ktoré uviedol v námietkach proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie a dospel k záveru, že námietky oprávneného sú nedôvodné.

12. Oprávnený namietal skutočnosť, že exekúcia 309EX 425/20 nemala byť podľa ustanovenia §2
ods.2 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. zastavená vôbec, keďže ide o vymoženie pohľadávky na

výživnom. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) Zákon
č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
Exekučný súd na tomto mieste konštatuje, že oprávneným uvedený zákon upravuje postup ukončenia
exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Predmetné exekučné konanie č. 65Ek/1179/2020 sa začalo dňa 03.08.2020 doručením návrhu na
vykonanie exekúcie súdu (exekúcia č. 309EX 425/20 sa začala dňa 14.08.2020 doručením poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi). Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že predmetná
exekúcia je vedená na základe zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a nie na základe zákona č. 233/2019 Z. z. o

ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na podporu svojich
tvrdení tunajší súd poukazuje na znenie § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní, v zmysle ktorých: „(1) Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní
začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len
„exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej

len „opätovný návrh“). (2) Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017“. V danom prípade sa teda v
žiadnom prípade nejedná o starú exekúciu, tak ako sa domnieva oprávnený. Súd preto vyhodnotil túto
námietku oprávneného ako nedôvodnú.

13. K námietke neuloženia donucovacích opatrení súd ešte dodáva, že tento inštitút predstavuje
možnosť, respektíve oprávnenie súdneho exekútora použiť aj takého prostriedky za účelom dosiahnutia
vymoženia nároku oprávneného, nikdy však úpravu donucovacích opatrení nemožno vykladať či chápať
ako zákonnom uloženú povinnosť. Súd súčasne poukazuje aj na skutočnosť, že súdny exekútor pri

výkone exekútorskej činnosti so zreteľom na rozsah svojich právomocí, má dostatočné informácie o tom,
či zákonné podmienky a predpoklady na uloženie toho ktorého donucovacieho opatrenia sú, resp. nie sú
splnené, a teda vie zabezpečiť dostatočné množstvo informácií na rozhodnutie o uložení donucovacie
opatrenia.

14. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že námietky oprávneného neboli podané dôvodne, keďže sa
v tomto prípade nejedná o starú exekúciu, a preto súd s poukazom na ust. § 61n ods. 4 Exekučného
poriadku, námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov
súdneho exekútora zamietol

15. Záverom súd pripomína oprávnenému, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného, má povahu procesného
rozhodnutia, teda nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnenému nič nebráni v tom, aby návrh na
vykonanie exekúcie voči povinnému podal opätovne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.