Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/186/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624237259
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624237259.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr.
Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, a t. č. plnoletého: C. B., narodený XX.XX.XXXX – ako
osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti, deti matky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E.

C. F. G. XXX, a otca: F. B. narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, H., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Katarína Filová, s. r. o., so sídlom Konventná 7/625, Bratislava, IČO: 47 256 460,
o zníženie vyživovacej povinnosti na návrh otca a o zvýšenie vyživovacej povinnosti na návrh matky,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 24P/111/2024-102 zo dňa 03.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca
na zníženie vyživovacej povinnosti na v tom čase maloletého C. a maloletého A. (I. výrok). Ďalej rozhodol
o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na t. č. plnoletého C. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,-
eur mesačne od 31.12.2024, ktoré výživné uložil otcovi platiť k rukám matky maloletého vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred (II. výrok). Ďalej rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého
A. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne od 31.12.2024, ktoré výživné uložil otcovi

platiť k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (III. výrok). Zročné výživné na C.
za obdobie od 31.12.2024 do 30.06.2025 v sume 603,- eur mesačne povolil otcovi splácať po 20,- eur
mesačne v splátkach popri bežnom výživnom vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým,
že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku (IV. výrok). Zročné výživné
na maloletého A. za obdobie od 31.12.2024 do 30.06.2025 v sume 301,- eur mesačne povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám

matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku (V.
výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č. k. 7P/12/2018-29 zo dňa 22.03.2018 v časti
určenia vyživovacej povinnosti (VI. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (VII. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3

Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), § 35, § 52, § 121, § 157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj
„CMP“) a dospel k záveru, že má za preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej
povinnosti na návrh matky pre zmenu pomerov na strane rodičov, ako aj detí, keďže naposledy bolo
rozhodované o vyživovacej povinnosti v roku 2018, odkedy majú deti nepochybne vyššie nároky čo sa
týka strany, na vzdelanie a štúdium, keďže uplynulo 7 rokov, obe deti vyrástli, pretože v čase poslednej
úpravyvýživnéhomalC.11rokov,aktuálneužmá17rokovamaloletýA.mal2roky,aktuálnemá9rokov,

s čím nepochybne sa zvýšili výdavky aj na zabezpečenie ich starostlivosti. Navyše C. navštevuje 2.
ročník strednej školy v Bratislave, maloletý A. 3. ročník základnej školy a prechod detí medzi jednotlivýmistupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť pokladajúcu za zmenu pomerov
na strane oprávneného, z ktorého dôvodu je zvýšenie vyživovacej povinnosti dôvodné. Vzhliadol zmenu
pomerov aj na strane matky, ktorá v porovnaní s poslednou úpravou výživného v roku 2018, kedy bola na

rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom vo výške 214,74 eura, má aktuálne vyšší zárobok vo
výške 844,65 eura netto mesačne, poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške spolu 180,- eur mesačne
a opatrovateľský príspevok ako náhradný rodič na dieťa v náhradnej starostlivosti, a to maloletého H.
B., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 244,- eur, ktorý príjem spolu pre 4-člennú domácnosť činí 1 268,65 eura.
Zmenu pomerov ohľadne zárobku zistil aj na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného bol

živnostníkom, dovtedy pracoval v Lozorne s príjmom 1 200,- eur až 1 500,- eur netto mesačne, avšak
v čase podania návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti sám ukončil v júni 2024 pracovný pomer,
kde dosahoval čistý zárobok vo výške 2 678,60 eura netto mesačne, a to dohodou zo dňa 30.06.2024,
keď podľa jeho vyjadrenia ho k ukončeniu pracovného pomeru nikto nenútil, v dohode o ukončení
pracovného pomeru nebol uvedený dôvod pre nadbytočnosť, preto prvoinštančný súd uzavrel možnosť
otca pracovať u posledného zamestnávateľa a dosahovať zárobok približne 2 600,- eur netto mesačne,

čomu nebránili ani zdravotné problémy otca v dôsledku utrpeného úrazu z roku 2022 vychádzajúc
z lekárskeho potvrdenie I. J. (obmedzenie len vo vykonávaní jemnej práce), ktorú však v zamestnaní ani
nevykonával. Týmto sa podľa prvoinštančného súdu otec vzdal výhodného zamestnania bez dôvodu,
preto vychádzal pri stanovení vyživovacej povinnosti z jeho pôvodného zárobku vo výške 2 678,60 eura
netto mesačne a na jedného člena jeho 3-člennej rodiny potom vychádza suma 1 069,50 eura (2 678,60

eura + 530,- eur) : 3, pred úhradou výživného s tým, že manželka otca je na materskej dovolenke
s príjmom približne 530,- eur mesačne. Otec následne po ukončení pracovného pomeru poberal
nemocenské dávky v priemere vo výške 1 000,36 eura, od novembra 2024 do apríla 2025 poberal dávku
v nezamestnanosti vo výške cca 1 300,- eur mesačne a od 01.05.2025 začal pracovať ako živnostník
(nákladná cestná doprava, výroba a hutnícke spracovanie kovov a opracovanie jednoduchých kovových

výrobkov), pričom mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Považoval za dôvodné zvýšiť vyživovaciu
povinnosť na t. č. plnoletého C., ako oprávneného z vyživovacej povinnosti na sumu 250,- eur mesačne
a na maloletého A. na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu matky, t. j. od 31.12.2024 a návrh
otca na zníženie vyživovacej povinnosti pre preukázanie dôvodu na zvýšenie vyživovacej povinnosti
zamietol. Vzhľadom na zárobok otca vo výške 2 678,60 eura a jeho troch vyživovacích povinnostiach

môže byť vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov výživné na maloleté dieťa na prvom stupni ZŠ približne
vo výške 11 % z príjmu otca na maloleté dieťa na strednej škole vo výške 15 % z príjmu otca, z ktorého
dôvodu zvýšil vyživovaciu povinnosť, pričom rozpočítal aj náklady na stravu detí, a to na raňajky približne
v hodnote 4,- eurá pre každé dieťa, na desiatu, pitný režim v škole v hodnote 3,50 eur až 4,- eur na
každé dieťa, na olovrant pre jedno dieťa 1,50 eura a na večeru vo výške 5,- eur na každé dieťa, čo spolu

predstavuje mesačne 300,- eur na jedno dieťa, navyše u C. sú výdavky na cestovné vo výške 15,- eur
mesačne za električenku a do Bratislavy vo výške 20,- eur, spolu 35,- eur mesačne, matka tiež kupuje
deťom oblečenie podľa potreby pre danú sezónu. Tiež rozhodol o nedoplatku na výživnom u C., ako aj
u maloletého A., ktorý povolil otcovi splácať v mesačných splátkach a pri určení nedoplatku vychádzal
zo skutočnosti, keď dlžné výživné pôvodne určené bolo zo strany otca v plnej výške doplatené v máji

2025 a v júni otec uhradil výživné na každé dieťa v sume 150,- eur.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu v zákonnej lehote odvolanie

otec (vzhľadom na dosiahnutie plnoletosti C., označovaný ako aj povinný z vyživovacej povinnosti –
poznámka odvolacieho súdu) a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Vyčítal neúplné zistenie skutočného stavu veci, ako aj nesprávne skutkové zistenia a nesprávne

právne posúdenie veci, a to v súvislosti s ukončením jeho zamestnania dohodou ku dňu 30.06.2024,
v ktorej nebolo uvedené ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľa z organizačných zmien, ktorú
skutočnosť však pred súdom prvej inštancie uvádzal, ako aj to, že prepustených bolo ďalších 5 až
6 zamestnancov, sám zvolil ukončenie pracovného pomeru dohodou so zamestnávateľom, čím sa
prvoinštančný súd nezaoberal a vychádzal z nepodloženého konštatovania o vzdaní sa výhodného

zamestnania bez dôležitého dôvodu a možnosti dosahovať nadpriemerný zárobok, hoci nezisťoval
dopytom na zamestnávateľa skutočný stav a bol by zistil, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo
z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa, kedy bola jeho pracovná pozícia team leadera,
výroba oplechovania strojov zrušená, zamestnávateľ nemal pre neho inú vhodnú prácu, preto s nímuzavreldohoduoskončenípracovnéhopomeru,ktorúskutočnosťpotvrdzujepotvrdeniezamestnávateľa
obchodnej spoločnosti I., C. zo dňa 14.07.2025. Za nesprávne považoval tiež vyjadrenie jeho
priemerného čistého mesačného zárobku, keď podľa jeho výplatných pások takúto mzdu nedosahoval,

v mzde za mesiac jún 2024 mal započítané aj trojmesačné odstupné, pričom jeho priemerný mesačný
zárobok za január až jún 2024 vrátanej odstupného činil 1 529,03 eura a nie ako stanovil súd prvej
inštancie. Tiež vyčítal prvoinštančného súdu nezohľadnenie jeho zdravotného stavu, pre ktorý má
obmedzené možnosti zamestnať sa u iného zamestnávateľa, aktívne si dlhší čas hľadal prácu, ktorú
nezohnal, a preto sa rozhodol podnikať v oblasti zváračských prác, obrábania kovov a autodopravy.

Stanovené výživné je pre neho likvidačné z príjmu vo výške 800,- eur mesačne, z ktorého mu tak
zostane suma cca 300,- eur. Prvoinštančný súd nesprávne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti, a
to napriek zistenej zmene pomerov, ktorá však na jeho strane by skôr odôvodňovala zníženie výživného,
atovzhľadomnazníženiejehomesačnéhopríjmuz1200,-euraž1500,-eurna800,-eurmesačne.Tiež
poukázal na metodiku pre výpočet výživného vydanú MS SR, ktorá má pre súdy odporúčací charakter,
a z ktorej pri príjme 800,- eur pri dvoch vyživovacích povinnosti a ich veku je primerané výživné vo výške

144,- eur a 112,- eur.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdiť.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu ho považovala za neopodstatnené a napadnutý rozsudok za vecne
správny.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1

CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

9. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, teda
dopustil sa nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové

zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne.

10. Ide o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený
právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd
založínachybnomhodnotenídôkazov,čímnastanelogickýrozporvichhodnotenízhľadiskazákonnosti,
pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

11. Ďalší odvolacia námietka otca sa týkala neúplne zisteného skutočného stavu veci.

12. V konaniach podľa Civilného mimosporového konania má zisťovať skutočný stav veci (§ 35
CMP), nemôže byť na neho prenášaná zodpovednosť účastníka za jeho vlastné záležitosti. ,,Uvedené
smerovanie nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania, preto zákon aj v týchto

veciach trvá na naplnení základných procesných povinností účastníkov, t.j. povinnosti tvrdenia právne
relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti,, (pozri komentár k Civilnému mimosporovému poriadku
§ 35, 1 vydanie, 2017, doc. JUDr. Romana Smyčková, PhD. a kolektív, Nakladateľstvo C. H. Beck).
V zmysle starej rímskej zásady ”vigilantibus iura scripta sunt", „práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv

a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

13. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd aj túto námietku otca za nedôvodnú, pretože súd prvej
inštancie nezistil skutočný stav veci.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa
rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktoráhypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,

ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo
4/2009).

15. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04

- K.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či

rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

16. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby

uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

17. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sanaživotnejúrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preskúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

20. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 ZoR rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery.

Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena
pomerov. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú
a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie

o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na

schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých

životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po
stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb
dieťaťa je rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný
stav, ale aj jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú

môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak
pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená
tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa.
Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami
(vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä

prítomnosť pracovných príležitostí.

23. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak
povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje,
berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene

zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých
k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov
povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností
povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by
svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať

ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene
zamestnania povinného nedošlo. Pri posudzovaní potenciality príjmov povinného musí súd postupovať
veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Treba mať zároveň na
pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35, § 36 CMP), preto súd nemôže
dôkazným bremenom zaťažiť navrhovateľa, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy

na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu
možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek)
neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa
z jeho potenciálnych príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne
preukázaných skutočností (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,

2019,s.469-480).Priuplatneníprincípupotencionalitypríjmovosobypovinnejplatiťvýživnéoprávnenej
osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný

svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v

dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatiaslobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste
uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej
možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1

veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa
svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (R
42/2022). Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023 konštatoval, že pre
určenie rozsahu zvýšeného výživného na dieťa odvolací súd ustálil potencionálny príjem otca vyjadrený

ako reálny mesačný príjem, z čoho možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať
za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na daň z príjmov a
odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne). Základné pravidlá pre určenie výšky
výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností
a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo
základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby. Zároveň možno konštatovať, že

v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe uvedeného vymedzenia príjmu otca, súd bol schopný
urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch (uznesenie NS SR č. k. 6CdoR/2/2024
z 17.07.2024).

24. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

25. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

26. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

27. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

28. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

29. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny,
pretože súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, zo zisteného skutočného stavu vyvodil
nesprávne skutkové zistenia a tiež sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Prvoinštančný súd však správne konštatoval zmenu pomerov, a to nielen na strane t. č. oprávneného

z vyživovacej povinnosti C., ale aj maloletého A., a to ohľadne zmeny ich potrieb s ich pribúdajúcim
vekom, štúdiom a pod. Naposledy bola vyživovacia povinnosť na strane otca určená rozsudkom
Okresného súdu Senica, č. k. 7P/12/2018-29 zo dňa 22.03.2018, od ktorej doby nepochybne došlo
k podstatnej zmene pomerov v súvislosti so zvýšením odôvodnených potrieb plnoletého oprávneného,
ako aj maloletého A., k zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, a to ohľadne okruhu ich

vyživovacích povinností, ako aj zárobkových možností. Táto zmena pomerov mala jednak vplyv na
rozhodovanie prvoinštančného súdu ohľadne návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, podaný
v priebehu konania o zníženie vyživovacej povinnosti na návrh otca. Súd prvej inštancie však nesprávne
a nedostatočne zdôvodnil zmenu pomerov na strane plnoletého oprávneného C., ako aj maloletého
A., keď síce vyčísľoval stravnú jednotku na potravu detí počas dňa, na oblečenie a cestovné, ktoré

odôvodnené potreby však mala vyčísliť predovšetkým matka pôvodne oboch maloletých detí a súd
prvej inštancie pri stanovení vyživovacej povinnosti mohol prihliadnuť aj na Metodiku MS SR pre
výpočet výživného, tzv. tabuľkové výživné. Z hľadiska rozhodovania o dôvodnosti otca na zníženie
vyživovacej povinnosti, ale aj návrhu matky na jeho zvýšenie vyživovacej povinnosti, bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie správne a dostatočne zistiť relevantné podklady, a to najmä sa týkajúce príjmu

otca, teda aj povinného z vyživovacej povinnosti voči plnoletému oprávnenému C., a to z hľadiska
nielen ustálenia, či skutočne na strane otca došlo k vzdaniu sa zamestnania, v ktorom dosahoval
adekvátny príjem, ale aj ohľadne výpočtu priemerného zárobku otca v poslednom zamestnaní, ktorý
výpočet prvoinštančným súdom s určitosťou nezodpovedá potvrdeniu posledného zamestnávateľa otcazo dňa 17.03.2025 (na č. l. 25 spisu). Navyše súd prvej inštancie pred rozhodnutím vykonával dopyt
na posledného zamestnávateľa otca, a to v zmysle jeho uznesenia prijatého po odročení pojednávania
konaného dňa 01.04.2025, avšak na správu od tohto zamestnávateľa nevyčkal, vo veci rozhodol

dňa 03.07.2025, pričom jeho skutkové závery o skončení zamestnania dohodou zo strany otca bez
uvedenia dôvodu jednoznačne spochybňuje potvrdenie od posledného zamestnávateľa otca spol. I.
C. zo dňa 14.07.2025, ktorá prijala rozhodnutie o organizačných zmenách a rozhodla o znížení stavu
zamestnancov s účinnosťou ku dňu 01.07.2024, v zmysle ktorej sa zrušila pracovná pozícia otca, a tiež
príjem otca tak, ako bol vyčíslený súdom prvej inštancie, je s najväčšou pravdepodobnosťou uvedený

nesprávne, vzhľadom na otcom doložené potvrdenie o pracovnom pomere zo dňa 20.08.2025, v zmysle
ktorého bol vyčíslený príjem otca tak, ako na č. l. 25 spisu, avšak išlo o príjem za posledných 12
mesiacov, teda od 01.07.2023 do 30.06.2024 a nešlo o príjem iba za rok 2024, v dôsledku čoho je súdom
prvej inštancie ustálený posledný zárobok otca jednoznačne nesprávny.

32. Vzhľadom na tieto pochybenia súdu prvej inštancie bolo nutné napadnutý rozsudok pre jeho vecnú

nesprávnosť zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

33. Úlohou súdu prvej inštancie bude zistiť náležite skutočný stav veci a za uvedeným účelom
posúdiť dôvodnosť návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, ako aj návrhu matky na zvýšenie

vyživovacej povinnosti, pre ktoré posúdenie návrhov je potrebné dôkladne zistiť majetkové pomery
oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí. Na strane otca je potrebné ustáliť dôvodnosť skončenia
jeho pracovného pomeru ku dňu 30.06.2024, príjem v tomto zamestnaní a následne posúdiť jeho
majetkovú situáciu po ukončení pracovného pomeru, teda od 01.07.2024 až do času, než získal
oprávnenie na podnikateľskú činnosť a následne, pričom v uvedenom smere sa bude prvoinštančný

súd zaoberať aj námietkami matky prezentovanými pred súdom prvej inštancie v zmysle jej podania
zo dňa 27.03.2025 o ďalšej zárobkovej činnosti otca ohľadne pečenia domáceho pečiva a jeho
predaja cez internet či jeho zárobkovej činnosti počas nezamestnanosti. Dôkladne posúdi celkové
majetkové pomery otca, teda príjem jeho rodiny, výdavky tejto rodiny a posúdi, či príjem tvrdený otcom
následne z podnikateľskej činnosti vo výške 800,- eur reálne zodpovedá výdavkom jeho domácnosti.

Za uvedeným účelom zabezpečí od otca účtovné doklady týkajúce sa jeho podnikateľskej činnosti,
dôkladne posúdi majetkovú situáciu otca, jeho vzdelanie a za predpokladu otcom uvádzaného nízkeho
zárobku z podnikateľskej činnosti, sa bude zaoberať aj možnosťou potencionality príjmu otca vzhľadom
na jeho vek, zdravotný stav a dosiahnuté vzdelanie, pričom doteraz tvrdené zdravotné komplikácie otca
nepreukazujú jeho neschopnosť dosahovať adekvátny príjem na trhu práce pre plnenie si vyživovacej

povinnosti ku všetkým svojim deťom. Vzhľadom na dosiahnutie plnoletosti oprávneného C., je už tento
procesne spôsobilý účastník konania, preto bude súd prvej inštancie konať aj s plnoletým C., ktorý už
nie je zastúpený v konaní procesným opatrovníkom.

34. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2
CSP). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné,
už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd
SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej
inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný

alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie
súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).