Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624203767
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7624203767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: X. T. V., C.. XX.XX.XXXX, X. K. V., C.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny M., deti rodičov: matka B. D., C.. XX.XX.XXXX, D.
S. O. XXX/X, O. Š., a otec T. V., C.. XX.XX.XXXX, D. S. X. XX, L. O. C. A., o zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k 14P/142/2024-172 zo dňa 27.03.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 14P/142/2024-180
zo dňa 27.03.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku I.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej X. T. a k maloletému
K., zrušenia výživného zo strany otca, rozdelenia daňových bonusov, prídavkov na deti, návrh otca na
zníženie výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd návrh otca z a m i e t a .

II. Súd z v y š u j e výživné na mal. X. T. V., C.. X.X.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250
eur mesačne a na mal. K. V., C.. XX.X.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc od
28.10.2024 do budúcna.

III. Dlžné výživné na obe maloleté deti za obdobie od 28.10.2024 do 31.3.2025 v celkovej sume 1.129

eur z toho u mal. X. T. V., C.. X.X.XXXX v sume 629 eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných
splátkach po 30 eur mesačne a v sume 736 eur týkajúcu sa mal. K. V., C.. XX.X.XXXX je otec p o v i n
n ý splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, všetko k rukám matky.IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.4.2019 č.k.
12P/72/2019-22 v časti týkajúcej sa výživného k maloletým deťom.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3, čl. 12 ods. 1, 2
Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5, § 24 ods. 4, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1,
§ 77 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 111, § 120 ods. 1,

§ 121, § 52, § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že otec žiadal zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s cieľom zníženia jeho zaťaženia výživným a týmto popri
striedavej starostlivosti docieliť takzvané zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. Zároveň predmetom
konania bol aj protinávrh matky na zvýšenie výživného. Súd zistil, že v súčasnosti je komunikácia

medzi rodičmi konfliktná, otec postavenie matky podceňuje, považuje seba za nadriadeného. Vzhľadom
na potrebu podstatne širšieho rozsahu komunikácie medzi rodičmi by boli vystavované konfliktným
situáciám maloleté deti takmer permanentne, čo by nebolo v záujme maloletých detí. Súd zdôraznil,
že striedavá osobná starostlivosť predpokladá predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť
spolu komunikovať a spolupracovať zo strany rodičov. Vzhľadom na vykonané dokazovanie striedavá

starostlivosť v súčasnosti nie je vhodným riešením, nakoľko by predstavovala značnú záťaž na psychiku
maloletých detí. Súd posudzoval, či došlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia
v časti zverenia maloletých detí a dospel k záveru, že otcom navrhovaná forma usporiadania vzťahov nie
je v najlepšom záujme maloletých detí, ktoré si momentálne vyžiadajú stabilitu výchovného prostredia.
Súd poukázal, že z vykonaného dokazovania mal osvedčené, že ani pôvodná úprava styku určená

rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 08.03.2021 č.k. 14P/277/2020-43 sa otcom nerealizuje v potrebnom
rozsahu. Preto podľa názoru súdu aj s ohľadom na postoj maloletých detí, ktorý bol zisťovaný priamo
súdom, nie je možné požadovať od maloletých detí takúto zmenu. Preto súd ponechal v platnosti
pôvodnú úpravu, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a návrh otca zamietol.
Následne sa súd zaoberal aj návrhom matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca.

Matka pôvodne podaním zo dňa 08.09.2024 žiadala zvýšiť výživné pre maloletú X. T. na sumu 350
€ a na maloletého K. na sumu 300 € od podania návrhu. Neskôr na pojednávaní svoj návrh upravila
a žiadala určiť pre maloleté deti tabuľkové výživné s tým, že zvýšenie výživného požaduje od prvého
pojednávania t.j. odo dňa 28.10.2024.
Otec s navrhovanou výškou zvýšeného výživného nesúhlasil.

Súdsapokúšalodohoduvtejtočastisrodičmi,oboznámilichsmetodikouMinisterstvaspravodlivostiSR
a porovnal zmenu pomerov na strane maloletých detí aj rodičov. Maloletá X. T. v čase pôvodnej úpravy
bola vo veku X rokov, aktuálne je žiačkou X. ročníka základnej školy. Uviedol výdavky v súvislosti so
školou, stravou, poplatkami za krúžky, mobilný telefón, hygienu, životné poistenie, oblečenie, cestovné
doškoly.MaloletýK.včasepôvodnejúpravybolvovekuXrokov,aktuálnenavštevujeX.ročníkzákladnej

školy a taktiež súd prvej inštancie uviedol výdavky súvisiace so školou, školskými potrebami, stravou
v školskej jedálni, mobilným telefónom, hygienou, životným poistením, oblečením, cestou do školy a
poplatok za školský klub.
Maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, príjem matky momentálne tvorí príjem zo závislej
činnosti spolu s daňovým bonusom, rodinnými prídavkami v sume 1200 € a výživným na maloleté

deti. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal aj výdavkami matky na bývanie, leasing na auto, úvery,
výdavky za lieky, nakoľko deti majú oslabenú imunitu.
Pokiaľ ide o príjem otca, tak z predložených potvrdení o príjme a výpisu sociálneho poistenia vyplynulo,
že otec má čistú priemernú mesačnú mzdu za obdobie január až december 2024 vo výške 1556,02
€ a čistý priemerný mesačný príjem za rok veku 2024 vo výške 1683,35 €. V časti pôvodnej úpravy

otec dosahoval príjem 766,63 €. Súd prvej inštancie oboznámil účastníkov konania na pojednávaní
dňa 27.03.2025 s publikáciou štatistického úradu Štúdia miezd v SR za rok 2023 a vychádzajúc z
týchto informácií potenciálny príjem otca (pri zamestnaní č. 1420 - riadiaci pracovník vo veľkoobchode
a maloobchode), ktorý by mohol dosahovať, predstavuje sumu 2372 € v hrubom, čo pri prepočte
aktuálnych odvodových povinností predstavuje čistú mzdu vo výške 1854,98 € a ustálil potenciálny

príjem otca v roku 2024 na sumu 1923,61 €.
Potenciálny príjem matky, ktorý by mohla dosahovať (pri zamestnaní č. 7531 - pánski, dámski krajčíri,
kožušníci, klobučníci, resp. č. 7536 - obuvníci a podobní pracovníci), predstavuje priemernú výšku 814 €,respektíve 1095 €. Vzhľadom na to, že matkin reálny príjem je vyšší ako potenciálny, súd prvej inštancie
vzal do úvahy jej skutočný príjem.
Súd poukázal na rozhodovaciu prax súdov v poslednom období, podľa ktorej by sa výživné

zamestnaného rodičia malo pohybovať v rozpätí 20-30 % jeho priemerného čistého príjmu v zmysle
usmernenia Ministerstva spravodlivosti SR, v zmysle ktorého pri existencii troch vyživovacích povinností
na strane otca súd z tabuľky pre výpočet výživného v SR zistil, že výživné pre maloletú X. T.C.P. by malo
oscilovať okolo 13 % a pre maloletého K. okolo 11 %, pričom pri ustálení potenciálneho príjmu otca v
roku 2024 a nasledujúce v čistom 1923,61 €, 13 % z tejto sumy predstavuje sumu 250,07 € a 11 %

predstavuje sumu výživného vo výške 211,60 €.
S ohľadom na osobitné potreby maloletého K. v podobe diét, či stravy vzhľadom na intoleranciu, súd
prvej inštancie ustálil výživné na maloletú X. T.C.P. v sume 250 € mesačne a na maloletého K. na sumu
220 € mesačne.
V bode 46. odôvodnenia rozhodnutia súd konštatoval, že priznal zvýšené výživné odo dňa uplatnenia, t.j.
od prvého pojednávania a keďže zistil tzv. matematickú nesprávnosť svojho výpočtu dlžného výživného

(súd omylom počítal toto obdobie v trvaní celých 6 mesiacov a 4 dní, pričom reálne sa jedná o obdobie
5 celých mesiacov a 4 dní ), vyhotovil opravné uznesenie a odstránil zrejmú chybu v počítaní.

5. Opravným uznesením sp. zn. 14P/142/2024 - 180 zo dňa 27. marca 2025 súd prvej inštancie rozhodol
takto:

„I. Súd o p r a v u j eIII. výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 14P/142/2024-172
zo dňa 27.3.2025 tak, že má správne znieť:
III. Dlžné výživné na obe maloleté deti za obdobie od 28.10.2024 do 31.3.2025 v celkovej sume 1.129
eur z toho u mal. X. T. V.Í., C.. X.X.XXXX v sume 513 eur je otec p o v i n n ý splácať v mesačných

splátkach po 30 eur mesačne a v sume 616 eur týkajúcu sa mal. K. V., C.. XX.X.XXXX je otec p o v i n
n ý splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, všetko k rukám matky.

II. Ostatné časti rozsudku ostávajú nezmenené.“

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Namietal, že súd bral do úvahy potenciálny

príjem otca, a nie skutočný príjem poukazujúc predovšetkým na metodiku z Ministerstva spravodlivosti
SR pre výpočet výživného rodičov k deťom. Otec poukázal, že zvýšené výživné zo sumy 250 € mesačne
na sumu 470 € mesačne je voči nemu, jeho manželke a ich D. dcére, likvidačné. Aktuálne je v podstate
jediný živiteľ rodiny a jeho čistý príjem je nižší ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia.
Priemer čistého príjmu z pracovného pomeru od februára 2024 do februára 2025 je vo výške 1426

€ mesačne vrátane víkendov navyše a hodín nadčasu, kde bez tejto aktivity by bol príjem nižší cca
o 150 € mesačne. Otec uviedol, že neodmieta možnosti víkendovej práce a práce nadčas práve z
dôvodu, aby bol schopný včas a riadne platiť všetky výdavky vrátane výživného určeného v roku 2019.
Namietal argumentáciu súdu prvej inštancie ohľadom zohľadnenia príjmu, ktorý on dosahoval v roku
2019, cca 800 €, z ktorého sa určilo výživné v danom roku na sumu pre obe deti vo výške 250 €

mesačne, nakoľko aj skutkové okolnosti v danom čase boli odlišné. V apríli 2019 nebol ženatý, nemal
ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej X., ktorá sa narodila v roku XXXX a tiež nemal výdavky
spojené s bývaním, ktoré vyplynuli zo založenia jeho rodiny. Jeho terajší príjem je síce vyšší, ale aj
výdavky sú neporovnateľne vyššie ako v roku 2019, čo súd v rozhodnutí nezohľadnil. Z príjmu 1426 €
mu ostáva 38,77 €. Jeho manželka začala s výkonom SZČO, avšak podnikateľskú činnosť len rozbieha

a výnosy z nej toho času v podstate slúžia iba na pokrytie nákladov na túto činnosť, o čom predložil
daňové priznanie. Každomesačné výdavky na stravu rodiny a základné hygienické potreby im za tejto
situácie pomáhajú pokryť jeho rodičia a rodičia manželky. Už pri výške výživného 250 € sú mesiace,
kedy sa nedobrovoľne dostáva do omeškania s jeho platením, čo uviedla aj matka maloletých detí.
Navýšené výživné predstavuje pre neho likvidačnú finančnú situáciu spojenú s vedením exekučných

konaní. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnú výšku príjmu vo vzťahu k pracovnej pozícii, ktorú toho
času vykonáva, takisto nebral do úvahy jeho mesačné nevyhnutné výdavky. Určite sa nevyhýba lepšie
plateným pozíciám, zúčastňuje sa aj ďalších pohovorov za účelom prípadnej zmeny práce a zvýšenia
príjmu a následne aj za účelom zvýšenia výšky výživného, čo patrí medzi jeho priority. Zastáva názor, žeiba v prípade, ak súd dospeje k záveru, že niektorý z rodičov bezdôvodne zastáva horšie platené miesto,
na ktoré je takpovediac prekvalifikovaný a súčasne neexistujú prekážky na to, aby zastával aj lepšie
platenú pozíciu, bude sa pri určovaní výšky výživného vychádzať z fiktívnej sumy, ktorá bude v prospech

dieťaťa. Tieto okolnosti však v predmetnom konaní súdom prvej inštancie neboli preukázané. Súd
nesprávne vychádzal z potenciálneho príjmu, ktorý bol súdom určený z údajov štatistického úradu SR,
pretožetietoúdajevychádzajúzúdajovopríjmochdosahovanýmnaúzemícelejSlovenskejrepubliky.Je
prirodzené a všeobecne známe, že priemerná mzda na východnom Slovensku nedosahuje takú výšku
ako na západnom Slovensku, či väčších mestách, čo nemožno od rodiča spravodlivo žiadať. Zastáva

názor, že súd mal v tomto prípade vychádzať z jeho aktuálneho skutočného čistého príjmu, zohľadniť
novú vyživovaciu povinnosť, zvýšené mesačné výdavky, a až na základe riadne zisteného skutkového
stavu zamietnuť návrh matky na zvýšenie výživného a ponechať jeho pôvodnú výšku 250 € mesačne
pre obe deti. Otcov aktuálny príjem neodôvodňuje ani použitie tzv. tabuľkového výpočtu výživného v
zmyslespomínanejmetodikyMinisterstvaspravodlivostiSR.Nazákladetýchtoskutočnostíotecnavrhol,
aby odvolací súd rozsudok v časti týkajúcej sa výživného k maloletým deťom zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti zmenil tak, že návrh matky
na zvýšenie výživného zamietne.

8. K odvolaniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojich
vyjadreniach prezentovaných na súdnych pojednávaniach.

9. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadenia

odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.
právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka

konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom
vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia

a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovaťizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

14.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. So všetkými odvolacími námietkami a tvrdeniami matky sa
už vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutej časti považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

15.Otecpodalodvolanielenprotivýrokom,ktorýmisúdprvejinštanciezvýšilvýživnéaurčildlžnévýživné
na maloleté deti. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného
rozsudku i argumenty predostreté rodičmi v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky pre zvýšenie výživného na maloleté deti vo výške, akú určil súd prvej inštancie.

16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným

rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných
ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak

v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov
pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo
objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods.

3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného.

17. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami

relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj
č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného
postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

18. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených
hmotnýchpotrieb,akojejedlo,ošatenie,obuvapodobne,aleajďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti
oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,

ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z
charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať,
keďže budú vznikať až v budúcnosti.

19. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti

životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v
matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k
dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože v zásade sú potreby dospelého človeka v
produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej
úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb

dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča
a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky
stanoveného mesačného výživného.21.Základnépravidlápreurčenievýškyvýživnéhoobsiahnutévust.§75Zákonaorodinesavzťahujúna
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej

osoby. Zároveň možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe predloženého
príjmu otca súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu aj o jeho majetkových pomeroch.

22. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom na maloleté
deti vychádzal z potenciálneho príjmu, a nie z reálneho príjmu otca, ktorý dosahuje z riadneho

pracovného pomeru.

23. Táto námietka otca je dôvodná, avšak odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočným
spôsobom zistil skutočný stav veci v súlade s vyšetrovacím princípom (§ 35, § 36 CMP). Z potvrdenia o
príjme otca od zamestnávateľa zo dňa 23.01.2025 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem otca za
obdobie január až december 2024 predstavuje sumu 1683,35 eur.

24. V súvislosti s určením výšky výživného pre maloleté deti odvolací súd len podporne poukazuje
na materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri
určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-
postup-pri-urceni-vyzivneho/). Otec je nositeľom 3 vyživovacích povinností voči maloletým deťom.

Podľa tabuľkového výživného tejto etape života dieťaťa - mal. K. X. stupeň základnej školy - prislúcha
percentuálny podiel 11 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča vo výške 1683,35 eur, t.j. suma
185,13 eur mesačne ako výživné; pre mal. X. T. X. stupeň základnej školy - prislúcha percentuálny podiel
13 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča vo výške 1683,35 eur, t.j. suma 218,79 eur mesačne
ako výživné.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že potreby každého maloletého dieťaťa sú zásadne ovplyvňované
všeobecne jeho vekom, stabilizáciou, zdravotným stavom, mimoškolskou aktivitou a podobne. Pri
zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného, a nie je možné
ho len limitovať na ekonomickú kategóriu.

26. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že obe maloleté deti majú zdravotné
problémy „KANDIDA“, pri ktorej musia mať upravenú stravu, s čím sú spojené výdavky mesačne vo
výške 300 eur na obe deti. Maloleté deti majú oslabenú imunitu, užívajú probiotiká, vitamíny, tráviace
enzýmy, jačmeň, chlorellu, spirulinu, antihistaminiká, čo mesačne predstavuje výdavky 200 eur na obe

deti (2 x 100 eur). S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonnými
ustanoveniami, keď zvýšil výživné na maloletého K. zo sumy 100 eur na sumu 220 eur mesačne a na
maloletú X. T. zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne od 28.10.2024 do budúcna.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o

nevyhnutne životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie
výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak
nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu.

28. Ani skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nie je dôvodom, pre ktorý by nemalo
byť zvýšené výživné na maloletého K. a maloletú X. T.C.P., ak bola preukázaná zmena pomerov na
ich strane, nakoľko pribudnutie nových vyživovacích povinností rodičovi nemôže byť na ťarchu skôr
narodených detí. Vyživovaciu povinnosť k maloletej X. si plní jej matka, ktorá sa navyše podieľa aj

na výdavkoch spojených s bývaním, ako aj na ďalších výdavkoch (napr. na splácaní spotrebiteľského
úveru), ktoré vznikli otcovi po založení jeho novej rodiny.29. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom plní osobnou starostlivosťou a vecným
plnením zahrňujúcim bývanie, starostlivosť o domácnosť či poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pri
stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia

nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne
a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo
zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon
starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).

30. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

32. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 a ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).