Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010575
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222010575.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar.:
XX.XX.XXXX, stíhaného pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky
podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 09.10.2024, č.k. 23T/12/2022-240, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 09.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom
gramatickom tvare) zo dňa 09.10.2024, č. k. 23T/12/2022-240 bol obžalovaný A. B. C., nar.:
XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky

a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom
základe, že
dňa 28.04.2022 v čase o 19:45 hod. v Dunajskej Strede, na ulici Galantskej na parkovisku obchodného
domu Kaufland, vo svojom osobnom motorovom vozidle značky Škoda Superb EČ D. XXXXX
neoprávnene prechovával v úložných priestoroch pri riadiacej páke umelohmotné vrecko s tlakovým
uzáverom s obsahom 584 mg konope (marihuana), ktorá obsahovala 20 mg účinnej látky THC

(tetrahydrokanabinol), pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC)
sú zakázané a zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
omamných a psychotropných látok,
teda neoprávnene prechovával omamnú látku konope a psychotropnú látku obsahujúcu
tetrahydrokanabinol v nepatrnom množstve, čím spáchal prečin neoprávneného prechovávania

omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Za
to bol obžalovanému uložený podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 56 ods. 3 Trestného zákona uložený peňažný trest v sume 2.000,- (dvetisíc) eur
a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by mohol byť výkon peňažného trestu úmyselne
zmarený, bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie len obžalovaný, a to proti výroku o vine a výroku o treste, ktoré

odôvodnil vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.02.2025 a to nasledovne (skrátene):
2.1. V konaní bolo sporné, či orgány činné v trestnom konaní postupovali zákonne. Prvostupňový súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že príslušníci policajného zboru postupovali
zákonne, obžalovaný bol zákonne poučený a rovnako sú zákonné aj získané dôkazy. Súd poukázal
na to, že z poučenia z 28.4.2022 vyplýva, že o 19:45 hod. bol obžalovaný poučený, že je podozrivý
zo spáchania trestného činu - prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Z poučenia
vyplynul aj dôvod podozrenia, že obžalovaný sa počas kontroly správal nervózne, triasol sa, javilznámky požitia omamných látok. Z tlačiva „poučenie“ vyplynulo, že obžalovaný bol poučený podľa §
34 ods. 1 Trestného poriadku, § 89a ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Po tomto poučení bol o 19.49
hod. obžalovaný vyzvaný na vydanie 1 ks umelohmotného vreca s tlakovým uzáverom s obsahom

zelenej sušenej rastliny. Svedkovia vykonávajúci služobný zákrok na pojednávaní vypovedali, že už sa
presne nepamätajú na konkrétne okolnosti, ale detaily napísali do úradného záznamu a tento záznam
zodpovedá skutočnosti. Obžalovaného poučili podľa 89a Trestného poriadku.
2.2. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že vína obžalovaného
bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Považoval preto argumentáciu obhajoby za účelovú,

tendenčnú, snažiacu sa vyhnúť následkom svojho konania. Podľa názoru obhajoby sa súd nedostatočne
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo a na ktoré obhajoba poukazovala
v konaní. S argumentami obhajoby sa súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Uviedol len,
že obhajobu považoval za účelovú. Základom obhajoby bola zásadná skutočnosť majúca vplyv na
posúdenie zákonnosti postupu policajtov a následné rozhodovanie o vine, s ktorou skutočnosťou sa súd
pri rozhodovaní nezaoberal.

2.3. Ako to aj svedkovia, príslušníci policajného zboru uviedli, postupovali tak, ako to je uvedené aj v
úradnom zázname na čl. 23. Obsah úradného záznamu teda nie je spochybnený. Z neho nad všetky
pochybnosti vyplývajú nasledovné kroky príslušníkov PZ:
Z úradného záznamu vykonaného ppráp. E. E. a práp. B. F. zo dňa 28.04.2022 vyplýva, že príslušníci
PZ zastavili na parkovisku OD Kaufland dňa 28.4.2022 o 19.35 hod. v meste Dunajská Streda motorové

vozidlo Škoda Superb s EČV: D. XXX C. z dôvodu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky je potrebné uviesť, že žiaden dopravný priestupok obvinený nespáchal, teda nebol ani dôvod
na zastavenie motorového vozidla), kde vodič motorového vozidla bol vyzvaný na predloženie dokladov
potrebných na prevádzku a vedenie motorového vozidla, ktoré vodič predložil. Následne bol vyzvaný k
dychovej skúške s čím súhlasil a podrobil sa jej s negatívnym výsledkom. Nakoľko sa menovaný správal

nervózne, bol vyzvaný či prechováva u seba veci pochádzajúce z trestnej činnosti, načo obžalovaný
uviedol, že má u seba marihuanu. Z uvedeného dôvodu bol riadne poučený o 19.45 hod. o dobrovoľnom
vydaní veci podľa § 89a Trestného poriadku, s čím obvinený súhlasil a v čase o 19,49 hod. na prvú
výzvu ju dobrovoľne vydal z úložných priestorov pri riadiacej páke 1 ks vákuový sáčok s obsahom
zelenej sušenej rastliny. Tieto skutočnosti vyplývajúce z úradného záznamu obhajoba nespochybňovala.

Neobstojí preto záver súdu, že argumentácia obhajoby bola účelová a tendenčná.
2.4. Prvostupňový súd sa však podľa názoru obhajoby nevysporiadal s tou dôležitou skutočnosťou,
na ktorú obhajoba poukázala po celý čas, t.j. že ešte pred poučením o 19.45 hod. že je podozrivý
zo spáchania trestného prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ako to vyplýva

z „poučenia“ a na čom založil súd svoje rozhodnutie, bol obžalovaný vyzvaný na priznanie sa k tomuto
trestnému činu, čo aj obžalovaný urobil a priznal sa, že má ti seba marihuanu. Až po priznaní sa k tejto
trestnej činnosti mu bolo poučenie oznámené.
2.5.Zúradnéhozáznamutedajednoznačnevyplýva,žepredtým,nežbolobžalovanýpoučenýoprávach
a povinnostiach, bol vyzvaný k priznaniu sa k tejto trestnej činnosti, k čomu sa obžalovaný priznal. Na

základe tejto skutočnosti, po priznaní sa k uvedenému trestnému činu, mu bolo oznámené poučenie.
Túto skutočnosť potvrdili svedkovia a napokon potvrdzuje aj sám obvinený vo svojich výpovediach:
Zápisnica z 28.4.2022: "........ následne neskôr keď som smeroval domov, pri Kauflande v meste DS ma
zastavili policajti, ktorí sa ma opýtali či mám u seba veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Na uvedenú
výzvu som im uviedol, že mám u seba marihuanu, ktorú som im vydal na prvú výzvu a spolupracoval

som s nimi. Na mieste som bol riadne poučený o ďalšom postupe a následne som sa dobrovoľne dostavil
na políciu pre ďalšie úkony...“
Zápisnica z 30.06.2022: "......počas kontroly sa ma opýtali, či mám pri sebe vec pochádzajúcu z trestnej
činnosti. Následne som im povedal, že mám vec pochádzajúcu z trestnej činnosti a okamžite som im
vydal marihuanu....“

2.6. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať tieto skutočnosti preukázané jasne v konaní za
tendenčné a účelové. Je dôležité vysporiadať sa s námietkou obhajoby, či skutočnosť, že bol obžalovaný
ešte pred poučením vyzvaný na priznanie sa k trestnej činnosti, k čomu sa aj priznal a poučenia boli
oznámenéažpojehopriznanísa,mávplyvnaposúdeniezákonnostizásahupolicajtov.Natútonámietku
obhajoba odpoveď prvostupňového súdu nedostala. Ako aj z úradného oznámenia vyplýva, že keď po

podrobení sa dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom bol obžalovaný nervózny, vyzvali ho
policajti, či má pri sebe veci pochádzajúce z trestnej činnosti a obžalovaný sa k tomu priznal. Ak však
policajti mali z dôvodu nervozity obžalovaného podozrenie, že je pod vplyvom návykových látok, mali mu
ihneď oznámiť, že je podozrivý, z čoho je podozrivý a poučiť ho o jeho právach a povinnostiach. Policajtiho však z dôvodu, že sa správal nervózne nepoučili a neoznámili mu podozrenie z trestnej činnosti, ale
vyzvali ho k priznaniu sa, či u seba prechováva veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Keď sa obžalovaný
k tomu priznal, pristúpili až k poučeniu. Z listín, ktoré boli podkladom pre začatie trestného konania teda

vyplynulo, že príslušníci Policajného zboru v Dunajskej Strede, odboru poriadkovej polície obvodného
oddeleniaPZ,bolidňa28.apríla2022od18:00hod.do06:00hod.29.4.2022velenídonočnejhliadkovej
služby PCO. V ten deň o 19.35 vykonali kontrolu osoby (obvineného), ktorá bol vodičom zastaveného
OMV a ktorá a bola vyzvaná, aby preukázala svoju totožnosť a následne sa podrobila dychovej skúške
s negatívnym výsledkom. Z úradného záznamu príslušníkov PZ z 28.4.2022 vyplýva, že k vyzvaniu,

či prechováva obvinený u seba veci pochádzajúce z trestnej činnosti došlo potom, čo sa menovaný
počas kontroly správal nervózne. Preto ho príslušníci PZ vyzvali či prechováva u seba drogy, k čomu
sa obvinený priznal. Po priznaní sa k trestnej činnosti bol poučený o 19.45 hod. o dobrovoľnom vydaní
vecí podľa § 89a Trestného poriadku, s čím súhlasil a o 19.49 na prvú výzvu veci dobrovoľne vydal.
2.7. Z týchto dôkazov teda vyplýva že obvinený bol poučený o dobrovoľnom vydaní veci o 19.45, až
potom, čo bol z dôvodu jeho nervózneho správania sa vyzvaný k priznaniu sa - či prechováva u seba

veci pochádzajúce z trestnej činnosti, k čomu sa obvinený priznal. Podľa názoru obhajoby, ak mali
policajti podozrenie o spáchaní trestného činu, mali mu túto skutočnosť ihneď oznámiť a poučiť ho o jeho
právach. K tomu nedošlo. Policajti bez predchádzajúceho poučenia vyzvali obžalovaného k priznaniu
sa k trestnej činnosti, keďže sa im zdal nervózny a javil podľa nich známky požitia omamných látok. Až
následne po priznaní sa, že u seba prechováva marihuanu bol poučený o dobrovoľnom vydaní veci,

ktorú aj dobrovoľne vydal. Priznanie sa k trestnému činu treba chápať nielen vo vzťahu k samotnému
vydaniu veci ale aj vo vzťahu k priznaniu sa, že veci pochádzajúce z trestnej činnosti u seba prechováva,
čo malo za následok vydanie veci.
2.8.Obhajobapoukazovalanatúskutočnosť,žeakonáhlemalahliadkapodozrenieospáchanítrestného
činu, ako to vyplýva z úradného záznamu, mala bezodkladne obžalovanému oznámiť (i) z čoho je

podozrivý a (ii) poučiť ho o právach a povinnostiach vrátane možnosti zákazu sebaobviňovania . V
okolnostiach prípadu sa obžalovaný k trestnému činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi priznal pred tým, než bol o svojich
právach poučený a oboznámený s podozrením z tohto trestného činu. Je potrebné tiež poukázať aj
na dôvodné pochybnosti o odôvodnení podozrenia policajtov, ktoré je uvedené v poučení, nakoľko ak

podľa nich javil obžalovaný známky požitia omamných látok, potom by bolo logické, že ho vyzvú k
podrobeniu sa prítomnosti omamných látok v krvi, čo však policajti neurobili, ale ho hneď vyzvali, či má
u seba drogy, čo však nezodpovedá podozreniu, uvedenému v poučení. Policajti v poučení neuviedli
žiadne skutočnosti predpokladajúce prítomnosť drog v aute (napr. pach drogy alebo iné skutočnosti
odôvodňujúce ich prítomnosť), z dôvodu ktorého vyzvali obžalovaného, či ich iná u seba, ale uviedli,

že javil známky požitia omamných látok, čo by potom predpokladalo iný postup policajta, a to podrobiť
obžalovaného prítomnosti drog v krvi. V okolnostiach prípadu takto policajti nepostupovali.
2.9. Súčasťou spisu je aj tlačivo "Poučenie", ktoré bolo príslušníkmi PZ vyplnené s uvedením času
o 19:45 hod. Podpísanie tlačiva o poučení o 19:45 hod. obžalovaným však podľa názoru obhajoby
už stratilo na význame, nakoľko sa k trestnej činnosti už obžalovaný pred týmto poučením priznal. Z

úradného záznamu vyplýva konkrétne nasledovný postup policajtov:
- Policajti vykonávajúci kontrolu nad bezpečnosťou premávky zastavili obžalovaným vedené motorové
vozidlo napriek tomu, že žiaden dopravný delikt nespáchal,
- Potom čo bolo podrobenie sa dychovej skúške na alkohol negatívne vyzvali ho k tomu, aby sa priznal,
či iná u seba veci pochádzajúce z trestnej činnosti,

- Na túto výzvu sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal, že u seba prechováva marihuanu, teda priznal
sa k trestnému činu podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona,
- Preto ho policajti poučili o dobrovoľnom vydaní veci podľa § 89a Trestného poriadku (tak je to uvedené
v úradnom zázname) a vyzvali ho následne na dobrovoľné vydanie veci, tlačivo "poučenie" obsahuje
poučenie o dobrovoľnom vydaní veci aj poučenie podľa § 34 Trestného poriadku,

- Obžalovaný dobrovoľne sáčok s marihuanou vydal.
2.10. Z uvedeného postupu policajtov vyplýva, že obžalovanému (i) nebolo potom, čo policajti nadobudli
podozrenie, že je pod vplyvom omamných látok, oznámené podozrenie zo spáchania trestného činu, (ii)
nebol poučený o právach a povinnostiach vrátane možnosti zákazu sebaobviňovania podľa čl. 47 ods.
1 Ústavy SR, pred tým ako ho vyzvali k priznaniu sa k trestnej činnosti - k prítomnosti marihuany v aute.

2.11. Postup policajta pri získavaní dôkazu (drogy) bol v kontexte zákazu sebaobviňovania nezákonný.
Priznanie obvineného získal bez predchádzajúceho oznámenia obžalovanému z čoho je podozrivý a
poučenia o jeho právach a povinnostiach, vrátane možnosti zákazu sebaobviňovania. Policajná hliadka
mala podľa názoru obhajoby ihneď potom, ako nadobudla dôvodné podozrenie, že v nimi zastavenomvozidle sa môžu nachádzať omamné a psychotropné látky- ktoré podozrenie však policajti ničím
nepreukázali. Ukončiť dopravnú kontrolu a svoj postup prispôsobiť požiadavkám trestného poriadku
na účely vyšetrovania trestnej činnosti vrátane zodpovedajúcich úkonov (ale aj v prípade podozrenia

z priestupku postupovať podľa § 8 zák. o policajnom zbore). Policajt, ktorý mal dôvodné podozrenie
zo spáchania trestného činu, mal obvineného v zmysle trestného poriadku (ale aj zákona o policajnom
zbore) poučiť o jeho právach a povinnostiach, vrátane oznámenia z čoho je podozrivý a poučenia
osoby o spôsobe obrany mlčaním. V tieto súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutia NS SR vo
veciach sp. zn. 3Toš/7/2008, 5Tdo/47/2010, 5To/21/2010, 1Tdo/13/2011, 2Tdo/37/201 a tiež rozhodnutie

Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 561/2021 z 21.12.2021 (publikované 29.5.2022). Krajský súd v
Trenčíne rozhodoval o skutkovej situácii, pri ktorej všetko nasvedčovalo tomu, že podozrivý vydal v
súvislosti s bežnou kontrolou vozidla príslušníkom Policajného zboru skladačku s pervitínom a náčinie
pre užívanie drogy. Krajský súd získaný materiál nepovažoval za zákonne získaný dôkaz, pretože
príslušníci Policajného zboru podozrivého náležitým spôsobom nepoučili o tom, že nie je povinný
obviňovať sám seba (23To/196/2014). Uvedenú argumentáciu potvrdzuje aj Nález Ústavného súdu SR,

sp. zn. III. ÚS/561/2021 z 21.12.2021. Zákaz sebaobviňovania je ústavný princíp vyplývajúci z čl. 47
ods. 1 Ústavy. Obsahom zásady, podľa ktorej nikto nie je povinný obviniť seba samého, je že nikto
nemôže byt' nútený, aby obviňovať seba samého. Ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného
činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty
práva obvineného na obhajobu vrátane práva nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudky Európskeho

súd pre ľudské práva vo veciach Heaney a Meguinness v. Írsko...). Ústavný súd SR v uvedenom náleze
aplikoval doktrínu plodov z otráveného stromu, pričom uviedol, že nezákonnosť postupu obstarávania
dôkazov neumožňuje, aby boli použité v trestnom konaní a to z dôvodu, že takýto postup by umožňoval
svojvôľu a nezákonnosť. Podľa názoru ústavného súdu je podstatou tejto doktríny „že všetky dôkazy,
ktorébolizískanénezákonne,musiabyťvylúčené,pričomniejeprípustnéanivyužitiedôkazov,ktoréboli

získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a podobne“.
V posudzovanej veci, keď boli dôkazy (drogy) získané nezákonným spôsobom polície, ústavný súd
rozviedol podstatu zákazu sebaobviňovania s tým, že je dôležité, aby policajt pred tým, ako vyzve osobu
na vydanie veci podľa § 89a Trestného poriadku, túto osobu poučil o zákonnej možnosti neobviňovať
sám seba a neprispieť k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti.

2.12. V okolnostiach prípadu policajti pred tým, ako vyzvali obžalovaného k priznaniu sa k prítomnosti
marihuany v aute, obžalovaného nepoučili o zákonnej možnosti neobviňovať sám seba. V kontexte
posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že sťažovateľ
mal byť od prvého momentu dôvodného podozrenia poučený o jeho právach a hlavne o zákaze
sebainkriminácie. To, že napokon bolo výsledkom kontroly povinnej výbavy nájdenie drog v súčinnosti

so sťažovateľom, spĺňa presne charakteristiku doktríny „plodov otráveného stromu". Ústavný súd
nevzhliadol ani možnosť ustúpiť od tejto doktríny vzhľadom na verejný záujem a závažnosť skutku,
keďže ide o dôkaz kľúčový a najvýznamnejší.
2.13. K nezákonnému postupu polície dospel v obdobnej veci aj Generálny prokurátor SR. Vo svojom
rozhodnutí publikovanom 26.01.2014 uvádza, že ak by sa osoba zdala policajtom podozrivou, majú

povinnosťjunajskôrpoučiťojejprávachatonajmäopráve,žekpriznaniusazospáchaniapriestupku,či
trestného činu ju nemožno nútiť. Podľa § 48 ods. 2 Zákona o Policajnom zbore, policajt je pri vykonávaní
služobnej činnosti spojenej so zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď ako je to
možné, poučiť o jej právach, ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom
právnom predpise (napr. § 34 Trestného poriadku). Podľa názoru obhajoby, uvedený postup policajta

bol nezákonný, aj protiústavný (čl. 47 ods. 1 ústavy).
2.14. Ak sa osoba obvineného rozdávala príslušníkom polície podozrivá, mali povinnosť najskôr tejto
osobe oznámiť, z čoho je podozrivá, následne ju poučiť o jej právach a povinnostiach, a to aj o práve,
že k priznaniu sa zo spáchania priestupku alebo trestného činu nemožno nikoho nútiť vrátane práva
odoprieť vypovedať a neprispieť k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti. Ustanovenie § 2 ods.

12 Trestného poriadku normatívne objektivizuje podmienku získania dôkazov zákonným spôsobom.
Keďže predmetné ustanovenie nepripúšťa výnimku z imperatívu zákonného produkovania dôkaznej
matérie. V slovenských podmienkach je zakotvená absolútna podoba neprípustnosti žiadneho dôkazu,
ktorý sa získal v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu priznanie obvineného k prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a následné dobrovoľné vydanie dôkazu je nezákonne získaným
dôkazom, na ktorý nie je možné prihliadnuť a musí byť za danej dôkaznej situácie považovaná za
nepoužiteľný dôkaz so všetkými s tým spojenými dôsledkami. Tým je aj neprípustnosť následnéhoznaleckého dokazovania. Preto uvedené dôkazy sú podľa názoru obhajoby poznačené nezákonnosťou
spôsobujúcou ich absolútnu neúčinnosť, v dôsledku čoho niet o čo obvinenie obžalovanému oprieť.
2.15. Súd s prihliadnutím na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu uložil obžalovanému

peňažný trest vo výške 2000 Eur. V prejedávanej veci bolo v zaistenej marihuane množstvo účinnej látky
v rozsahu 0.02 gramu, pričom podľa § 135c ods. 1 Trestného zákona za nepatrné množstvo omamnej
látky možno považovať množstvo zodpovedajúce najviac maximálnemu množstvu materiálu v rozsahu 2
g, pričom v zadržanej veci bolo 100x menej účinnej látky než zákonom predpokladané množstvo účinnej
látky zodpovedajúce nepatrnému množstvu. Súd uložil peňažný trest obžalovanému vo výmere 2.000

Eur pri zohľadnení aj zárobkových pomerov obžalovaného. Príjem obžalovaného je však v rozsahu
cca 1300 eur mesačne v hrubom. Obžalovaný má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom,
o ktoré sa riadne stará a na ktoré je potrebné vynakladať pravidelné výdavky. Obžalovaný považuje
výšku peňažného trestu vzhľadom na závažnosť trestného činu pri zohľadnení jeho pomerov a možnosti
jeho uloženia v zákonnom rozmedzí za neprimeranú. V rozhodnutí absentuje tiež lehota, v ktorej má
obžalovaný peňažný trest uložiť.

2.16. S poukazom na uvedené skutočnosti obhajoba navrhuje, aby odvolací súd obžalovaného
prihliadnuc na nezákonnosť získaných dôkazov spod obžaloby oslobodil.
3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje, aby súd odvolaniu
vyhovel, zrušil napadnutý výrok o vine aj treste a obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že

nebolo preukázané, že sa stal skutok. Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí napriek upovedomeniu
nezúčastnil.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov,

v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo(vrozsahuexistencietzv.dovolacíchdôvodov),dospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
6. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného, ktoré naplnilo všetky
zákonné znaky trestného činu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, považuje odvolací súd

za správne. Prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady
trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného
procesu (§ 2 ods. 7), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12), ako
i rovnosti strán trestného konania (§ 2 ods. 14). Odvolací súd teda konštatuje, že prvostupňový súd
dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
7. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgányčinné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako
ajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúdu
spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd

hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
8. Prvostupňový súd v preskúmavanom prípade postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav
veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace

proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich
súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a prečo, ako
ja to, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Rovnako uviedol, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov. Vysporiadal sa i s obhajobou obžalovaného, pričom ďalšie dôkazy vo
veci strany vykonať nenavrhli. Tým si splnil svoju zákonnú povinnosť odôvodniť napadnuté rozhodnutie

v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Skutočnosť, že obžalovaný sa nestotožnil
so skutkovými a právnymi názormi prvostupňového súdu, uvedenými v napadnutom rozsudku, nemôže
sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených prvostupňovým súdom.
9. Nakoľko rozhodnutia v prvostupňovom a v odvolacom konaní tvoria jednotu, nie je potrebné na tomto

mieste opakovať všetky zistenia a závery prvostupňového súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine
obžalovaného a ktoré považuje odvolací súd za vecne správne.
10. Podľa odvolacieho súdu stačí zopakovať, že o vine obžalovaného svedčia priame i nepriame
dôkazy, vykonané na hlavnom pojednávaní, vrátane výpovede samotného obžalovaného, či už z
prípravného konania, ale z hlavného pojednávania. V tomto smere je nutné zdôrazniť, že námietky

obhajoby nesmerujú primárne voči obsahu zabezpečených dôkazov, ale skôr voči ich zákonnosti, resp.
hodnoteniu prvostupňovým súdom. Keďže odvolací súd nezistil chybu v samotnom procese transpozície
(premietnutia) obsahu vykonaných dôkazov do textu napadnutého rozsudku, pričom v uvedené v tomto
rozsahu nenamieta ani odvolateľ, postačí odkázať na pasáže na č.l. 3 až 5 napadnutého rozsudku, kde
prvostupňový súd podrobne popisuje obsah vykonaných dôkazov, odkázať bez potreby ich opakovania.

11. Pokiaľ ide o ustálenie skutkového deja, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
veľmi podrobne rozviedol skutočností, ktoré mal z vykonaných dôkazov preukázané a zároveň sa tiež
čiastočne vysporiadal s obhajobnou argumentáciu obžalovaného, ktorý túto vzniesol v podstatnej
miere už pred vyhlásením napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd v tejto časti z odôvodnenia
napadnutého rozsudku dal odpovede na niektoré námietky strán, ktoré sa obsahovo kryjú s jeho

odvolacími námietkami. Odvolací súd sa s argumentáciou prvostupňového súdu v plnom rozsahu
stotožňuje a preto na tomto mieste, v odvolacom konaní, nepovažuje za potrebné opakovať odpovede,
ktoré dal obžalovanému ako strane v konaní už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku,
pričom sa ale žiada ich doplnenie.
12. Primárnou námietkou obhajoby bola nesprávnosť postupu príslušníkom PZ, ktorý po zastavení

motorového vozidla podrobili obžalovaného ako vodiča motorového vozidla dychovej skúške. Následne
(po negatívnom výsledku dychovej skúšky) zasahujúci príslušníci policajného zboru pozorovali nervózne
správanie obžalovaného, ktorého vyzvali na vyjadrenie, či má pri sebe veci pochádzajúce z trestnej
činnosti.
13. Vzhľadom na uvedené odvolacie námietky obžalovaného, preto prvou otázkou, ktorú bolo potrebné v

predmetnej veci vyriešiť, bolo to, či postup policajtov pri služobnom zákroku ako i po služobnom zákroku
bol správny. Z preukázaného skutkového stavu vyplynulo, že policajná hliadka bola pôvodne zameraná
na vyvodenie dôsledkov z porušenia dopravných predpisov a na preverenie podozrenia zo spáchania
priestupku na úseku dopravy, resp. na odhalenie potenciálnej trestnej činnosti a zistenie jej páchateľov
na úseku cestnej premávky (vo forme nočnej hliadkovej služby PCO) . Takáto kontrola možná bola,

a ku ktorej aj došlo, pričom následne na základe podozrivého správania sa obžalovaného, policajná
hliadka vykonala informatívnu policajnú činnosť (t.j. súbor aktivít, ktoré vykonáva polícia za účelom
získania informácií, ktoré môžu byť užitočné pre prevenciu príp. riešenie trestnej činnosti) spočívajúcu v
zisťovaní, či osoby, nachádzajúce sa vo vozidle, nemajú pri sebe veci pochádzajúce z trestnej činnosti,
načo obžalovaný ako vodič vozidla sám uviedol, že vo vozidla má drogy.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, policajný zbor plní tieto úlohy:
a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody
a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch,
i)spolupôsobíprizabezpečovaníverejnéhoporiadku;akbolporušený,robíopatrenianajehoobnovenie,
j) dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení,

k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj
objasňuje a prejednáva.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona
vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z
ich páchania.

15. Za tejto situácie odvolací súd nevidí dôvod, prečo by príslušníci Policajného zboru nemohli zastaviť
motorové vozidla a zisťovať, či je toto vedené osobou pod vplyvom alkoholu resp. inej návykovej látky.
Pokiaľ obhajoba namieta, že príslušníci PZ nemali oprávnenie zastaviť motorové vozidla a kontrolovať
jeho vodiča, tak v tomto smere sa žiada dodať, že ide o záver vo forme domnienky vyslovený bez
opory v riadne vykonaných dôkazoch. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že z výpovede
svedkov B. F. a E. E. vyplýva, že títo vykonávali tzv. nočnú hliadkovú službu. Argumentácia obhajoby

o bezdôvodnom zastavení motorového vozidla obžalovaného je v tomto smere nenáležitá, pričom
odvolací súd uvádza, že obhajoba mala v tomto smere možnosť pri osobnom výsluchu svedkov zamerať
dokazovanie (aj) týmto smerom, pričom ak tak nevykonala a doplnenie dokazovania nenavrhla, v tomto
smere nie je možné vyvodiť závery v rozpore s doposiaľ ustáleným skutkovým stavom. Žiada sa dodať,
že tvrdenie o bezdôvodnom zastavení obžalovaného z vykonaného dokazovania mohlo vyplynúť, avšak

nevyplynulo.
16. Následný postup polície, pri ktorej príslušníci PZ obžalovaného dotazovali, či má pri sebe vec
dôležitú pre trestné konanie je možné označiť ako postup vyhodnocovania, či existuje podozrenie voči
osobe obvineného zo spáchania trestnej činnosti. Pokiaľ obhajoba namieta, že príslušníci PZ mali
obžalovaného poučiť už predtým, ako ho dotazovali, či má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie,

v tomto smere odvolací súd udáva nasledovné. Povinnosť policajta postupovať podľa § 89a ods. 1
a nasl. Trestného poriadku za predchádzajúceho poučenia o zákaze sebaobviňovania podozrivej osoby
prichádza do úvahy iba v rámci postupu podľa Trestného poriadku, ktorej predpokladom je primárne
vedomosť o tom, že je trestný čin páchaný (a minimálne následne aj to, kto ho spáchal). Nie je preto
porušením ustanovení Trestného poriadku, ak príslušník PZ adresuje osobe vodiča, ktorú práve zastavil

a podrobil ju dychovej skúške (s negatívnym výsledkom) a ktorá vykazuje známky nervózneho správania
otázku, či má pri sebe vec pochádzajúcu z trestnej činnosti. Len po prípadnom kladnom zodpovedaní
tejto otázky, alebo pozorovaní iných skutočností dôvodiacich podozrenie z páchania trestnej činnosti
podozrivou osobou je potom možné dospieť k záveru, že táto je podozrivá z trestnej činnosti. Inými
slovami neexistuje povinnosť poučovať o zákaze sebaobvinenia osobou, pri ktorej doposiaľ neexistuje

podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Opačný výklad by smeroval k nelogickým situáciám, keď
by príslušníci PZ boli de facto povinní poučovať o zákaze sebaobvinenia každú osobu, pri ktorej by
existovalo aspoň hypotetické riziko, že rozhovorom s ňou dospejú k právnemu názoru o tom, že táto
osoba je dôvodne podozrivá z trestnej činnosti.
17. V služobnom zákroku sú policajti oprávnení pokračovať len za existencie ďalších zákonných

podmienok, t. j. dôvodnosti podozrenia z páchania trestnej, či priestupkovej činnosti. Nestačí všeobecné,
nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer
vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností. V danom prípade, pri dopravnej kontrole (dokonca
bez spojitosti s prípadným spáchaním drogového trestného činu), si členovia policajnej hliadky po
zastavenívozidlavšimlipodozrivésprávaniesavodičavozidla-obžalovaného,ktorýpodopytovanísazo

strany polície, či nemá pri sebe veci pochádzajúce z trestnej činnosti tento priznal držbu drogy. Popísané
správanie sa obžalovaného, ktoré bolo podporené vyjadrením sa obžalovaného v rámci informatívneho
výsluchu zo strany zasahujúceho policajta, vzbudilo dôvodnosť u členov hliadky polície z možného
páchania drogovej trestnej činnosti. Odvolací súd sa potom nemôže stotožniť s tvrdením obžalovaného,
že v danom prípade policajná hliadka vykonala služobný zákrok (napr. v podobe náhodného skúšania, či

obžalovaný nespáchal žiadny priestupok alebo trestný čin). Naopak vzhľadom na uvedené skutočnosti,
kedy sa obžalovaný správal podozrivo, správne zasahujúci policajti vykonali informatívny výsluch
ohľadom jeho správania sa, až po ktorom bolo zasiahnuté do osobných práv obžalovaného, a to v
súlade so zákonom. V prípade, ak by odvolací súd pripustil opak, a teda, ak by považoval takýto postup
polície za nezákonný, by v praxi mohli vznikať situácie, kedy by sa páchatelia drogovej trestne činnosti v

podstate ihneď „vyvinili“ z páchania trestnej činnosti už tým, že by „predbehli“ policajta vykonávajúceho
služobnú činnosť (pred možným poučením o tzv. zákaze sebaobviňovania) okamžitým priznaním sa
k páchaniu trestného činu s poukazom na držbu zakázaných látok, čím by vytvorili nezvratný stav
vzhľadom na možný trestnoprávny postih.18. Odvolací súd dodáva, že podozrenie zo spáchania trestnej činnosti znamená, že existuje dôvodné
podozrenie, že niekto mohol spáchať trestný čin. Tieto podozrenia môžu vzniknúť na základe rôznych
okolností, ako sú nepriame dôkazy, svedectvá, výpovede alebo nezrovnalosti v správaní jednotlivca. V

súvislostisoprávnenímorgánovčinnýchvtrestnomkonanívykonávaťurčitékrokyprivykonávanísvojich
povinností v rámci zákrokov je dôležitý stupeň podozrenia pri služobnom zákroku, ktorý sa vzťahuje na
úroveň dôvodného podozrenia, ktoré musí orgán činný v trestnom konaní mať, aby mohol zasahovať.
Existujú rôzne stupne podozrenia, ktoré sa líšia v závislosti od závažnosti situácie. Tieto stupne odrážajú
úroveň istoty alebo neistoty, ktorú majú OČTK pri vyšetrovaní trestnej činnosti. Pojem podozrenia nie je

priamo definovaný v trestných kódexoch, ale je relevantný v kontexte rozhodovania o opatreniach pred
začatím trestného konania. Jednotlivé stupne podozrenia môžeme definovať nasledovne.
1. Predbežné podozrenie (súvisí s oprávnením vykonať kontrolu, zadržiavanie alebo iné neinvazívne
kroky), v ktorom ide o počiatočné podozrenie, ktoré môže byť založené na určitých informáciách alebo
okolnostiach. Napríklad, ak policajt vidí, že niekto vykonáva podozrivú činnosť, môže vykonať určitú
kontrolu alebo výsluch.

2. Dôvodné podozrenie (vyžaduje vyšší stupeň podozrenia), pričom tento stupeň podozrenia umožňuje
zasahovať do práv jednotlivca, ako je zadržanie osoby alebo prehliadka jej osobných vecí, ak existuje
dostatok dôvodov na to, že osoba spáchala trestný čin.
3. Isté podozrenie (najvyšší stupeň podozrenia), ktoré je potrebné pre podstatne invazívnejšie zásahy,
ako je vydanie zatykača alebo vykonanie domovej prehliadky.

19. Preto poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k tomu záveru, že informatívny výsluch
zo strany zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru za účelom preverenia podozrivého správania sa
obžalovaného ako vodiča vozidla, bol v tomto prípade vykonaný v súlade so zákonom. V uvedenom
prípade je zrejmé, že obžalovaný bol síce podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom, avšak
jeho nervózne správanie sa bolo členom policajnej hliadky podozrivé, teda vzniklo u obžalovaného

predbežné podozrenie z páchania trestnej činnosti. Následne sa danú skutočnosť príslušníci polície
rozhodli preveriť informatívnym výsluchom a až následne po tomto štádiu boli zistené skutočnosti, ktoré
smerovali k vzniku dôvodného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obžalovaným.
20. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na to, že nižší stupeň podozrenia ( tzv.
„reasonablesuspision“, na rozdiel od dôvodného podozrenia- „ probable cause“, resp. „clear and

convincing evidence“-jasné a presvedčivé dôkazy) naznačuje, že existujú určité skutočnosti alebo
okolnosti, ktoré až následne, po ich preverení, vedú k presvedčeniu, že táto osoba môže byť zapojená
do trestnej činnosti.
21. Na základe komunikácie príslušníka polície s obžalovaným, príslušná policajná hliadka získala
podstatné informácie, ktoré mali určitú relevantnú váhu, a ktoré následne správne vyhodnotila ako

poznatky odôvodňujúce relevantné podozrenie zo spáchania trestného činu. Možno preto zhrnúť,
že príslušníci Policajného zboru vykonaným informatívnym výsluchom na báze dobrovoľnosti s
obžalovaným len plnili úlohy vyplývajúce im priamo zo zákona o Policajnom zbore, pretože v tejto
súvislosti sú im zverené viaceré oprávnenia ako napríklad požadovať informácie, pričom ich úlohou
vymedzenou v ustanovení § 2 zákona o Policajnom zbore je okrem iného aj odhaľovať trestné činy a

zisťovať ich páchateľov.
22. Je treba tiež dodať, že informatívny výsluch nemožno považovať za služobný zákrok, pretože
príslušník Policajného zboru otázkami položenými obžalovanému len reagoval na vzniknutú situáciu,
na obžalovaného v rámci tohto výsluchu nenaliehal ani ho k ničomu nenútil. Naopak, obžalovaný sám
dobrovoľne odpovedal na kladené otázky zasahujúcim policajtom. A teda až na základe dobrovoľnej

odpovede obžalovaného, zasahujúca policajná hliadka nadobudla relevantné podozrenie z možného
páchania trestnej činnosti, pričom rovnako tak pred týmto zistením aj po ňom bolo konané v súlade so
zákonom.
23. Až následne, a teda až po tom, ako sa obžalovaný v rámci dopytovania sa zo strany príslušníkov
polície sám dobrovoľne rozhodol uviesť, že má pri sebe omamné a psychotropné látky, bol obžalovaný

poučenýosvojichprávachavyzvanýnavydanieveci,čomuvyhovelavydalvec,ktoránásledneustálená
ako droga.
24. Pokiaľ ide o argument o tom, že príslušníci PZ mohli obžalovaného poučiť o jeho právach
vrátane zákazu seba obvinenia ešte pred tým, ako do ho dotazovali, či má pri sebe vec dôležitú
pre trestné konania, tento záver je správny, avšak neúplný, nakoľko príslušníci PZ nemali povinnosť

týmto spôsobom postupovať skôr, ako nadobudli presvedčenie o spáchaní trestnej činnosti aktuálne
obžalovaným. Pri predmetné ,,nadobudnutie presvedčenia“ je okolnosť individuálna, samotný fakt, že
obžalovaný sa mal správať nervózne, nie je možné podradiť pod konkrétnu informáciu o páchaní trestnej
činnosti, nakoľko nie je známy jej dôvod a táto môže mať rôzny pôvod. Len fakt, že sa obžalovaný akozastavený vodič motorového vozidla mal správať nervózne aj po negatívnom výsledku dychovej skúšky
neodôvodňuje reálnosť podozrenia zo spáchania drogovej trestnej činnosti obžalovaným.
25. Pokiaľ ide o následný postup, v tomto smere opäť odvolací súd nevzhliadol pochybenie. V súdnom

spisesanachádza(ajvrámcihlavnéhopojednávaniabolaakolistinnýdôkazriadnevykonaná)zápisnica
o vydaní veci č.l. 110, obsahom ktorej je aj poučenie o zákaze sabaobvinenia, ktorého správnosť
a úplnosť ani nebola žiadnou zo strán rozporovaná. Nie je ani pravdou, že obžalovaný musel vec
vydať, ak sa už skôr k jej držbe priznal, v tomto smere mal možnosť vec nevydať a následne by prišlo
k skúmaniu, či môže byť vec obžalovanému odňatá.

26. Odvolací súd poukazuje na fakt, že ,,teóriu "ovocia z otráveného stromu", slovenská trestná teória
(podobne aj európska - viď vyššie) a ani prax doteraz v plnej miere neprevzala. Nemožno vylúčiť,
že v niektorých prípadoch sa možno i na základe kontinentálneho formálno-materiálneho prístupu k
hodnoteniu zákonnosti a prípustnosti dôkazov dopracovať k zhodným záverom ako na základe teórie
"ovocia z otráveného stromu". Podstatné je však pristupovať k hodnoteniu zákonnosti a prípustnosti
dôkazov vždy diferencovane s ohľadom na konkrétnu povahu a závažnosť chyby vzniknutej v procese

dokazovania a nerobiť paušálne závery, že celý dôkaz získaný prípadne na základe procesne nie
celkom korektného úkonu je „otrávený" (primerane pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 6Tz/3/2017-II, zo 7. júna 2017, body 123/, 124/; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2Tdo/64/2017, z 27. marca 2018; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2Tdo/84/2017, z 30. apríla 2018; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

5Tdo/29/2019, z 27. augusta 2019; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS
48/2020, bod 31/ z 28. apríla 2020)“ (viď uznesenie NS SR, sp. zn.: 1Tdo/15/2024 zo dňa 09.10.2024.
27. Obhajoba teda síce vo všeobecnosti namietla, že hliadky PZ nemala konkrétny legitímny dôvod,
predpokladaný relevantnými ustanoveniami zákona o Policajnom zbore pre vykonanie špecifického
služobného zákroku (zastavenia motorového vozidla), avšak uvedené okrem vyslovenia vlastného

názoru ani nenavrhla dokazovať. Ak teda zastavenie a kontrola motorového vozidla v rámci primárne
iného ako trestnoprávne relevantného postupu nie je možné vyhodnotiť ako nezákonné, nie je na
mieste uvažovať o nezákonnosti nadväzujúcich úkonov. Pritom ale odvolací súd vzhľadom na priebeh
zastavenia vozidla orgánmi PZ nepredstavuje súčasť úkonu, ktorého zákonnosť obžalovaný namieta.
Ak teda obžalovaný po vykonaní dychovej skúšky prejavoval známky nervozity a bol dotazovaný na

držbu veci dôležitej pre trestné konanie, ide o úkon samostatný, ktorý nie je dokonca viazaný ani na
predchádzajúce vedenie motorového vozidla (orgán PZ by bol oprávnený dotazovať aj osobu sediacu
v zaparkovanom motorovom vozidle, hoci aj na inom mieste ako vodiča motorového vozidla, ak by
vykazovala známky nervozity).
28. V služobnom zákroku boli policajti oprávnení (započať a ) pokračovať len za existencie ďalších

zákonných podmienok, t. j. dôvodnosti podozrenia z páchania trestnej, či priestupkovej činnosti.
Tu nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať
kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností.
29. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nezistil, že by
súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Trestného

poriadku a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v prospech ani neprospech obžalovaného.
Hodnotenie dôkazov zároveň neodporuje základným princípom logického myslenia.
30. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,
II. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).
31. K argumentom obžalovaného o povinnosti na strane súdu sa vyjadriť k ním formulovaným skutkovým

a právnym otázka, odvolací súd zdôrazňuje, že takáto povinnosť pred rozhodovaním v merite veci
neexistuje. Tento aspekt je na mieste až v procese rozhodovania v merite veci, pričom všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces

nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci
(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci
Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).).
32. Pokiaľ ide o výrok o treste, v tomto smere sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením

prvostupňového rozsudku obsiahnutom na stranách 11 až 14 jeho textu.
33. Vo všeobecnosti možno uviesť, že proces ukladania trestov v trestnom konaní závisí od dvoch
skupín podstatných okolností – okolností spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa, pričom
niektoré atribúty sa môžu aj prelínať. V zmysle novelizovaného znenia § 34 Trestného zákona treba
brať ohľad na fakt, že pre ukladaním nepodmienečného trestu je potrebné zvažovať možnosť aplikácie

alternatívnych trestov, pričom zákon zjavne preferuje ukladanie peňažných trestov v prípadoch, kedy je
tento postup možný. Možno sa stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že v prípade obžalovaného
vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter stíhanej trestanej činnosti bude uloženie peňažného
trestu postačujúce, pričom tento je spôsobilý dosiahnuť účinky ako individuálnej, tak aj generálnej
prevencie. V prípade výšky peňažného trestu tento nepresahuje dvojnásobok mesačného príjmu
obžalovaného a aj napriek faktu, že tento ako otec maloletých detí má povinnosť tieto vyživovať, nie

je možné považovať výšku peňažného trestu za neprimerane vysokú a to tým skôr, že v prípade
nutnosti má obžalovaný možnosť žiadať o povolenie úhrady trestu v splátkach. Pokiaľ ide o požiadavku
určenia splatnosti peňažného trestu, tento úkon vykonáva prvostupňový súd na podklade právoplatného
rozhodnutia (t.j. bude nasledovať v budúcnosti).
34. Odôvodnenie rozsudku v tomto smere preto odvolací súd považuje za dostatočne uložený trest

v tomto smere za zákonný, spravodlivý a primeraný. V rozsahu výroku o treste nebolo tiež zistená žiadna
vada, ktorá by odôvodňovala podanie dovolania ( § 317 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku).
35. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného
v podanom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.