Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 70Ek/533/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125420864
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125420864.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, v konaní zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so
sídlom so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava 4, IČO 42 185 190, proti povinnému A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX D. C., o vymoženie sumy 234,83 Eur s príslušenstvom,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému dňa 12. 11. 2025,

pod spisovou značkou 70Ek/533/2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. 70Ek/533/2025 zo
dňa 12. 11. 2025 zamieta.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 12. 11. 2025, pod
sp. zn. 70Ek/533/2025 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci bol daný nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci s od neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorý mal za následok
nevykonateľnosť exekučného titulu, na podklade ktorého oprávnený navrhoval exekúciu vykonať.

Vyšší súdny úradník v rozsiahlom odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodcovská doložka
nebola platne uzatvorená, keď nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Písomná forma dojednania
by bola podľa vyššieho súdneho úradníka zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva
a doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach boli podpísané oboma zmluvnými
stranami, pričom zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré súdu spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie predložil oprávnený mal súd za preukázané, že tento dokument sporovými stranami podpísaný

nebol. Vyšší súdny úradník tiež poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že povinný
sa s obsahom všeobecných zmluvných podmienok, predovšetkým s možnosťou neprijať návrh na
uzatvorenie rozhodcovskej doložky, skutočne oboznámil. Súd, konajúci vyšším súdnym úradníkom
tiež uviedol, že v posudzovanej veci by rozhodcovská doložka neobstála ani z pohľadu právnej
úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (§ 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Za neprijateľné pritom súd považoval to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo

všeobecnýchobchodnýchpodmienkachposkytnutiaúveru,ktorémalipovahuuniverzálnychpodmienok,
spotrebiteľ si doložku osobitne nedojednal a nemal, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami
všeobecných obchodných podmienok, na výber, keď zmluvu mohol ako celok prijať a podrobiť sa
všetkým zmluvným podmienkam navrhovaným veriteľom, alebo túto odmietnuť.

3. Proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že oprávnený v postavení veriteľa uzatvoril s povinným v postavení dlžníka dňa 05. 02. 2008 zmluvu
o úvere č. 9082980. Medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená rozhodcovská doložka, ktorá bolanevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, keď obom zmluvným stranám umožňovala domáhať sa ochrany
svojich práv prostredníctvom konania na všeobecnom súde alebo prostredníctvom konania na súde
rozhodcovskom, pričom podľa tvrdení oprávneného bolo dôležité, či doložka v čase jej dojednania

sama osebe umožňovala spotrebiteľovi uskutočniť uvedenú voľbu. Oprávnený tiež poukázal na to, že
všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bola dojednaná rozhodcovská doložka,
boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a v tejto zmluve povinný vyhlásil, že s týmito podmienkami
súhlasí, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Rozhodcovská doložka bola podľa tvrdení
oprávneného dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy

o úvere a nemožno mať pochybnosti o jej legitímnosti a rovnako tak nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keď nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a nevyžaduje od
neho aby sa poriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

4. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou
osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť
má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods.
1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je nedôvodná, preto je potrebné
ju zamietnuť.

11. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval
za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami (sťažnostnými námietkami) oprávneného.

12. Napriek zneniu ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd nad rámec uvedeného konštatuje, že
vyšší súdny úradník postupoval správne, správne vyhodnotil argumenty do konania vnesené povinným
a svoje závery dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil.

13. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), zákonodarca oprávnenému
poskytol možnosť pre prípad zastavenia tzv. starej exekúcie domáhať sa od povinného vymoženia
pohľadávky, a to prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie na súd.
Oprávnený môže podať takýto opätovný návrh v prípade, že predchádzajúce exekučné konanie bolo
ukončené jedným zo spôsobov, ktoré ZoUNEK predpokladá a pohľadávka oprávneného vymáhaná v tzv.

starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr, než ubehne lehota jedného roka.
Hoci sa v prípade takto podaného návrhu na vykonanie exekúcie jedná o opätovný návrh, súd je v takto
novo začatom exekučnom konaní nie len oprávnený, ale aj povinný, skúmať splnenie predpokladov
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, medzi ktoré bezpochyby patrí i skúmanie formálneja materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti
exekučného titulu je právomoc orgánu, ktorý exekučný titul vydal (k uvedenému pozri aj rozhodnutia
Ústavného súd SR IV. ÚS 78/2011 zo dňa 17. 03. 2011, III. ÚS 86/2010 zo dňa 18. 02. 2010, II. ÚS

545/2010 zo dňa 09. 12. 2010, III. ÚS 125/2011 zo dňa 29. 03. 2011, I. ÚS 456/2011 23. 11. 2011, I. ÚS
379/2012 zo dňa 22. 08. 2012 a IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019 a tiež rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997, 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009, sp. zn. 5 Cdo
109/2010 zo dňa 13. 09. 2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011 a 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.
05. 2013), ako aj existencia vykonateľného rozhodnutia (existencia exekučného titulu).

14. Exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie skúma, či exekučný titul bol vydaný
orgánom vybaveným právomocou na vydanie rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Ak orgánu,
ktorý vydal rozhodnutie, ktoré malo byť exekučným titulom právomoc na jeho vydanie chýbala, jedná
sa o nulitný právny akt, ktorý nikoho nezaväzuje, a na ktorý sa hľadí, akoby neexistoval. Pokiaľ teda
oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie ako exekučný titul pripojí rozsudok rozhodcovského súdu,

ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade, exekučný súd skúma, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe riadne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Ak totiž k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy nedošlo,
rozhodcovský súd nemohol danú vec prejednať a vydať rozhodnutie, ktoré by malo slúžiť ako exekučný
titul. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom s právomocou daný
spor prejednať a v ňom rozhodnúť nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný

rozhodcovský súd (R 46/2012).

15. Exekučný súd je povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri jeho posudzovaní
vyjde najavo existencia relevantnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú je exekúcia ako nútený výkon
rozhodnutia neprípustná. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku súd musí návrh na vykonanie

exekúcie zamietnuť, ak sa má exekúcia vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných
predpisov a rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitných predpisov alebo nie je
vykonateľné.

16. Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého unesenia súd konštatoval, že vyšší súdny úradník
dostatočným spôsobom vykonal a vo svojom uznesení odôvodnil prieskum právomoci rozhodcovského
súdu, ktorý vydal exekučný titul a po tomto prieskume dospel s správnemu právnemu záveru o tom,
že rozhodcovský súd právomoc nemal. Uvedený nedostatok právomoci rozhodcovského súdu bol

dôsledkom toho, že rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd svoju právomoc odvodzoval,
nebola platne uzatvorená (dojednaná) a zároveň sa jednalo o neprijateľnú zmluvnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným.

17.Vzhľadomnauvedené,súdrozhodujúciosťažnostikonštatovaltakýnedostatoknávrhunavykonanie

exekúcie, resp. taký nedostatok exekučného titulu, na podklade ktorého mala byť exekúcia vykonaná,
ktorý mal za následok, že v predmetnej veci nebolo možné poverenie na vykonanie exekúcie vydať.
Exekučný súd totiž nemohol akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej
rozhodcovskej doložky.

18. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym
úradníkom dňa 12. 11. 2025 pod spisovou značkou 70Ek/533/2025 zamietol (I. výrok uznesenia).

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené
s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

21. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení navykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

22. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262
ods. 2 CSP za použitia článku 4 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že oprávnený bol v konaní o ním podanej
sťažnosti neúspešný, keď súd sťažnosti oprávneného nevyhovel, a túto v celom rozsahu zamietol, nárok
na náhradu konania nebolo oprávnenému z povahy veci možné priznať, keď s poukazom na cit. ust. § 35
ods. 1 Exekučného poriadku je účastníkom exekučného konania až do vydania poverenia na vykonanie

exekúcie len sám oprávnený.

23. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal
(II. výrok uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).