Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mária Kubincová, PhD.

Legislation area – Obchodné právoKonkurz

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121208750
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5121208750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu JUDr. Erik Končok, sídlo kancelárie: Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, správca
úpadcu: L.A. Crash, s. r. o., Horný Val 8/17, 010 01 Žilina, IČO: 47 561 424, právne zast. JUDr. Milanom
Chrástom, advokátom so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, proti žalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXX, právne zast. Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o.,
Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.500 Eur, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 9NcKR/2/2021-141 zo dňa 16. februára

2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina, č. k. 9NcKR/2/2021-141 zo dňa 16. februára 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi v prospech všeobecnej podstaty úpadcu L.A. Crash, s. r. o., so sídlom Horný Val 8/17,
010 01 Žilina, IČO: 47 561 424 sumu 12 500,- Eur a v druhej výrokovej vete priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že
uznesením sp. zn. 9K/3/2020 zo dňa 26.10.2020 Okresný súd Žilina na základe veriteľského návrhu
vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Funkciu štatutárneho
orgánu úpadcu vykonával od 20.04.2020 žalovaný, v dôsledku čoho bol zodpovedný za včasné podanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Do dňa vyhotovenia žaloby (14.10.2021, pozn.
súdu) si do konkurzného konania prihlásilo pohľadávky osem veriteľov v celkovej sume pohľadávok
65.125,26 Eur, ktoré boli splatné v období najneskôr medzi 29.02.2018 a 10.04.2020. Pohľadávky piatich

z nich (Inšpektorát práce Žilina, Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., SHELL Slovakia, s.r.o., Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. a KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) v celkovej výške
29.395,09 Eur sa stali splatnými najneskôr dňa 15.10.2019. Súpis majetku úpadcu pozostáva z jedinej
súpisovej zložky v hodnote 890,- Eur. Z poslednej účtovnej závierky úpadcu za rok 2019 vyplýva,
že vlastné zdroje financovania obchodného majetku úpadcu boli tvorené výlučne základným imaním
v sume 25.000,- Eur s tým, že vlastnými zdrojmi financovania nebola krytá akumulovaná strata za
predchádzajúce roky v celkovej výške 10.838,- Eur. Ku dňu 15.10.2019 predstavovala suma vlastného

imania úpadcu zápornú hodnotu - mínus 14.343,09 Eur (základné imanie 25.000,- Eur plus majetok
890,- Eur, mínus akumulovaná strata 10.838,- Eur, mínus splatné záväzky 29.395,09 Eur). Najneskôr
dňa 15.11.2019 žalovanému uplynula lehota na splnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok úpadcu. Výzvou zo dňa 13.09.2021 zaslal žalobca ako správca úpadcu žalovanému výzvuna preukázanie, že neporušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu včas.
Žalovaný výzvu prevzal dňa 17.09.2021, ale nepreukázal, že uvedenú povinnosť neporušil.
3. Súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že funkcia konateľa mu

skončila dňa 20.04.2020. V apríli 2020 predal svoj obchodný podiel spoločnosti MAYER Investment
Slovakia, s.r.o., konateľ ktorej oslovil žalovaného s návrhom prevodu spoločnosti a zásadne ovplyvnil
jeho konanie. Konateľ uvedenej spoločnosti je spoločníkom a konateľom aj v ďalších spoločnostiach,
pričom jedna z nich poskytuje poradenstvo pri zrušení a likvidácii obchodných spoločností. Pri
nadobúdaní spoločnosti úpadcu nadobúdateľ vedel o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti

úpadcu, vrátane jeho finančnej situácie. Žalovaný ďalej uviedol, že v roku 2019 sa začali objavovať
záväzky, ktoré úpadca nebol schopný splácať v lehotách splatnosti, a preto sa v záujme zachovania
spoločnosti pokúšal zabezpečovať nových klientov. Aj keď spoločnosť úpadcu vykazovala neschopnosť
splácať jednotlivé záväzky a bola už v predlžení, mal za to, že spoločnosť možno opätovne naštartovať
a stav vnímal len ako dočasný. Ak spoločnosť MAYER Investment Slovakia, s.r.o. mala záujem
o nadobudnutie spoločnosti, musela sa spoločnosť úpadcu javiť ako schopná opätovného rozvoja.

Žalovaný uviedol, že všetky úkony robil s náležitou starostlivosťou. Účtovníctvo bolo vedené externou
osobou, nikdy v ňom neboli zistené nedostatky, ktoré by mali za následok daňové doruby a pod.
Podľa žalovaného porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu konateľ spoločnosti MAYER
Investment Slovakia, s.r.o., pretože nevykonával potrebné úkony k obnoveniu podnikateľskej činnosti
úpadcu. Uviedol, že spoločnosti, ktorých hlavnou činnosťou je likvidácia spoločností, sú si vedomé, že

nemajú až taký priamy postih a súčasne, že aj po nadobudnutí takejto spoločnosti je stále existencia
zodpovednosti pôvodného konateľa. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka
upravujúce zodpovednosť za škodu pri výkone funkcie štatutárneho orgánu a na liberačné dôvody v ňom
uvedené. Uviedol, že konal s odbornou starostlivosťou, ktorú od neho možno požadovať, v dobrej viere
a v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, Zákona o konkurze a reštrukturalizácii i ostatných

právnych predpisov. Všetky doklady vrátane účtovníctva odovzdal novému spoločníkovi a disponuje iba
preberacím protokolom zo dňa 20.04.2020. Nie je preto schopný predložiť doklady preukazujúce jeho
tvrdenia.
4. Žalobca vo vyjadrení namietol aplikáciu ust. § 135a Obchodného zákonníka a poukázal na
to, že žalovaný nárok je samostatným nárokom upraveným v ustanoveniach zákona o konkurze

a reštrukturalizácii.
5.Nanariadenompojednávanížalobcazotrvalnaskutočnostiachuvedenýchvpodanejžalobe.Žalovaný
na pojednávaní navrhol vykonať výsluch žalovaného a nad rámec svojho písomného vyjadrenia
uviedol, že úpadca ťažiskovo podnikal v oblasti nákladnej dopravy a v čase, kedy mal podľa žaloby
nastať jeho úpadok, bol úpadca v druhotnej platobnej neschopnosti. V momente nezaplatenia tretej

lízingovej splátky lízingová spoločnosť odňala úpadcovi nákladné motorové vozidlá a úpadca nemohol
ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť. Spoločnosť Shell, u ktorej boli nakupované pohonné hmoty,
zablokovala tankovacie karty a došlo k zastaveniu činnosti. To sa udialo na konci roku 2019. Pandemické
obdobie od marca 2020 ešte zhoršilo celkovú situáciu. Žalovaný veril, že sa mu ešte podarí nejakým
spôsobom podnikateľskú činnosť naštartovať, a preto oslovil spoločnosť, ktorá mu garantovala, že má

finančné prostriedky na reštart spoločnosti - investíciu a svoj obchodný podiel tejto spoločnosti predal.
6. Žalovaný v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že platobná neschopnosť spoločnosti úpadcu
nenastala v dôsledku jeho nerozvážnosti, ale jeho druhotnou platobnou neschopnosťou. Za dôležité
považoval platenie miezd zamestnancov a úhrady typu Shellka, v dôsledku čoho sa však omeškal
s platbami lísingov. Skoro všetky peniaze vkladal do firmy, v roku 2019 však už na to nemal silu. Našiel

sa investor, ktorý prebral firmu. Označil za svoju nevedomosť, že mal dať firmu do konkurzu. Investor
mu dal prísľub, že on si už záväzky zaplatí a bude pokračovať s firmou, s dopravou. Účtovníctvo úpadcu
robila externá firma, ktorá ho v roku 2019 neupozornila, že je v úpadku.
7. Súd prvej inštancie označil za nesporné prebiehajúce konkurzné konanie vyvolané návrhom veriteľa
úpadcu a aj to, že funkciu konateľa v spoločnosti úpadcu v rozhodnom období vykonával žalovaný.

Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu o predlžení, ani skutočnosť, že lehota na splnenie povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu žalovanému uplynula dňa 15.11.2019, nakoľko
žalovaný sa o úpadku dozvedel a mohol dozvedieť najneskôr dňa 16.10.2019. Rovnako nebolo sporné
doručenie výzvy správcu zo dňa 13.09.2021.
8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 3, § 206n ods. 1, § 11 ods.

2 (v znení účinnom do 16.07.2022), § 74a ods. 1, 2, 4 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) a § 162 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
9. S poukazom na nesporné skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že k 15.10.2019 mal úpadca
viac ako jedného veriteľa (konkrétne mal štyroch veriteľov: Inšpektorát práce Žilina s pohľadávkou vovýške 500,- Eur, SHELL Slovakia, s.r.o. s pohľadávkou vo výške 23 643,36 Eur, Allianz - Slovenská
poisťovňa,a.s.,spohľadávkuvovýške4999,28EuraKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsurance
Group s pohľadávkou vo výške 251,93 Eur) a hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku

(vlastné imanie úpadcu vykazovalo ku dňu 15.10.2019 zápornú hodnotu mínus 14 343,09 Eur). Na
základe uvedeného konštatoval, že úpadca sa dostal do predlženia najneskôr ku dňu 15.10.2019 a
žalovaný sa o predlžení dozvedel alebo mohol dozvedieť najneskôr dňa 16.10.2019. Zákonná 30-dňová
lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu uplynula žalovanému dňom 15.11.2019. Nakoľko
žalovaný nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, došlo k dojednaniu zmluvnej pokuty

medzi ním a spoločnosťou úpadcu vo výške 12.500,- Eur rovnajúcej sa polovici najnižšej hodnoty
základného imania pre akciovú spoločnosť.
10. Vo vzťahu tvrdeniam žalovaného odkazujúcim na riadne plnenie povinností konateľa súd prvej
inštancie uviedol, že je vylúčená aplikácia liberačných dôvodov uvedených v § 135a ods. 3 Obchodného
zákonníka, keďže žalovaný nárok nie je nárokom titulom náhrady škody spôsobenej konateľom v
dôsledku porušenia jeho povinností pri výkone pôsobnosti konateľa, ale ide o osobitný nárok titulom

zmluvnej pokuty podľa ZKR. Uplatnia sa preto liberačné dôvody podľa § 74a ods. 5 ZKR. Vzhľadom
na tvrdenia žalovaného o konaní s odbornou starostlivosťou súd prvej inštancie konštatoval, že bola
vylúčená aplikácia liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 písm. b) a c) ZKR. Zaoberal sa však otázkou
či sa žalovaný zbavil povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu s odkazom na tvrdenie, že konal s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa podľa § 7 ZKR rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo

postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu
mať vplyv na jej konanie. Konštatoval, že žalovaný neoznačil ani neopísal žiadne konkrétne opatrenia,
ktoré ako konateľ spoločnosti prijal, ktoré by súd následne mohol posudzovať z hľadiska ich vplyvu na
existujúcu situáciu dlžníka (konštatované predlženie) a u ktorých by bolo možné posúdiť ich užitočnosť
v danom prípade a v danom čase. Žalovaný poukazoval iba na to, že v mesiaci apríl 2020 previedol

celý svoj obchodný podiel na nového spoločníka, ktorý mal vymenovať nového konateľa spoločnosti.
Odhliadnuc od skutočnosti, že prevod obchodného podielu realizuje spoločník spoločnosti a nejde o
opatrenie realizované konateľom, došlo k prevodu pol roka po tom, ako sa úpadca (najneskôr) dostal
do predlženia. Nešlo teda o opatrenie bezprostredne nadväzujúce na zistený úpadok spoločnosti.
11.Prevodobchodnéhopodielužalovanýzdôvodňovalhľadanímnovéhoinvestora,ktorývyplatízáväzky

a obnoví podnikateľskú činnosť úpadcu, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové s poukazom na
tvrdenie žalovaného, že spoločnosti, ktorých hlavnou činnosťou je likvidácia spoločností, sú si vedomé
zníženej možnosti ich postihu a trvajúcej zodpovednosti pôvodného konateľa spoločnosti. Na inom
mieste tiež žalovaný poukazoval na konateľa nového spoločníka ako na osobu, ktorá prostredníctvom
inej spoločnosti poskytuje poradenstvo pri zrušení a likvidácii obchodných spoločností. Súd prvej

inštancie označil za nepodstatné aj tvrdenie žalovaného, že v účtovníctve úpadcu neboli zistené žiadne
nedostatky, nakoľko nejde o opatrenie súvisiace so zisteným úpadkom spoločnosti. Súd prvej inštancie
tiež poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe sám uviedol, že spoločnosť mala v roku 2019
finančné problémy a bola v predlžení, čo však vnímal iba ako dočasný stav. Z uvedeného vyplýva,
že si bol nepriaznivej ekonomickej situácie spoločnosti úpadcu vedomý, a preto prípadná nevedomosť

žalovaného o jeho povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu nemôže byť liberačným dôvodom,
keďže neznalosť zákona neospravedlňuje.
12. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že napriek
skutočnosti, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu v zákonnej lehote nepodal, konal s
odbornou starostlivosťou.

13. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 Civilného sporového poriadku tak, že
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný s poukazom na dôvody odvolania podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil celkovú situáciu
spoločnosti úpadcu, nakoľko z výsluchu žalovaného vyplýva, že spoločnosť vykonávala v roku 2019

nákladnú dopravu, v prípade ktorej ide o rizikový druh podnikania, v rámci ktorého sa podnikatelia bežne
dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti spôsobenej dlhými lehotami na úhradu faktúr. V takomto
období sám žalovaný dotoval spoločnosť úpadcu vlastnými finančnými prostriedkami v snahe uhradiť
záväzkyspoločnostiúpadcuvmaximálnejmožnejmiere.Vzniknutúfinančnúsituáciuspoločnostiúpadcu
sa žalovaný snažil riešiť formou predaja spoločnosti investorovi, ktorý mu dal prísľub, že spoločnosť

ozdraví a táto bude ďalej fungovať, pričom nemohol predpokladať, že investor svoje sľuby nesplní.
Žalovanýtiežnamietol,ženemádostatočnéprávneznalostitýkajúcesaustanovenízákonaokonkurzea
reštrukturalizáciianemalanivedomosťotom,žespoločnosťmalabyťvúpadku.Rovnakonemalznalosti
o účtovníctve. Obchodnú situáciu, v akej sa ocitla spoločnosť úpadcu žalovaný označil za dennodennúrealitu v podnikateľskom prostredí. S ohľadom na tieto skutočnosti vyslovil presvedčenie, že je daný
liberačný dôvod podľa ustanovenia § 7 ZKR z dôvodu vyvinutia maximálnej snahy o udržanie chodu
spoločnosti. Súd teda nesprávne vyhodnotil dokazovanie a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

a preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové rozhodnutie alternatívne, aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu chce celom rozsahu zamietne.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní už boli
prezentované na pojednávaní v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v rozsudku s týmito
tvrdeniami náležite vysporiadal. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nenaplnil

liberačný dôvod vyžadovaný zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu
trov odvolacieho konania.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
17. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý prvou výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech konkurznej
podstaty úpadcu zmluvnú pokutu vo výške 12.500,-Eur a druhou výrokovou vetou priznal úspešnému

žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom základnou
odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tvrdenie
žalovaného, že konal s odbornou starostlivosťou, teda je daný liberačný dôvod podľa § 7 ZKR.
18. Podľa § 206n ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak odseky 2 až 6
neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona

začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022 sa dokončia podľa predpisov účinných do 16. júla
2022.
19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do
16.07.2022 (ďalej len „ZKR“), predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného
predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri

stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej
znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky
ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno
so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo
v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú

spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí
ako podriadené pohľadávky.
20. Podľa § 7 ZKR, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie
so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých
dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

21. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,
od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.
Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na
vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou

na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej
mene,dojednalazmluvnápokutavovýškerovnakejakojepolovicanajnižšejhodnotyzákladnéhoimania
pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti,
ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou
spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie

konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná;
spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie.
Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto
nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na
zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

22. Podľa § 74a ods. 1 ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v
prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.23. Podľa § 74a ods. 2 ZKR, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť
nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje
v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
24. Podľa § 74a ods. 4 ZKR, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že
mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
25. Podľa § 74a ods. 5 ZKR, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že

a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne,
nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť
o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení,
b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na
vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou
zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,

c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh
na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného
dokazovania v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. K samotným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že

tieto nie sú spôsobilé pre prijatie záveru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne. Odvolací súd sa
preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na
obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky
a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS

78/95 zo dňa 16.03.2005).
27. Odvolací súd po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu konštatuje, že medzi
stranami sporu nebola sporná otázka momentu a dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu.
Nebola sporná skutočnosť, že spoločnosť úpadcu bola v úpadku vo forme predlženia najneskôr ku dňu
15.10.2019, kedy mal úpadca splatné záväzky minimálne voči štyrom veriteľom v sume 29 395,09 Eur

(bod 3.2 žaloby, č.l. 3) a k uvedenému dňu vykazoval záporné vlastné imanie v sume mínus 14 343,09
Eur. Nesporné bolo ani tvrdenie žalobcu, že podľa účtovnej závierky úpadcu za rok 2019 boli vlastné
zdroje financovania obchodného majetku úpadcu tvorené výlučne základným imaním v sume 25 000,-
Eur s tým, že nimi nebola krytá akumulovaná strata úpadcu za rok 2018 a za predchádzajúce roky v
celkovej výške 10 838,- Eur. Na základe uvedeného uplynula lehota na splnenie povinnosti podľa § 11

ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu dňa 15.11.2019. Rovnako nebolo
sporné, že žalovaný bol konateľom spoločnosti úpadcu do 20.04.2020, kedy spoločnosť previedol na
spoločnosť MAYER Investment Slovakia s.r.o., Žilina. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva nesporná
skutočnosť,žežalovanémuboladoručenávýzvasprávcunazaplateniezmluvnejpokutyvsume12500,-
Eur za porušenie povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZKR, alebo preukázanie neporušenia tejto povinnosti

podľa § 11 ods. 2 ZKR. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný reagoval na výzvu správcu.
28. Žalovaný v konaní namietal, že konal s odbornou starostlivosťou, pretože nie vlastnou vinou
sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, ktorú považoval za dočasnú, a preto sa ju snažil
riešiť zabezpečením nových kontraktov a financovaním vlastnými finančnými prostriedkami. Keď už
podnikanieďalejnebolomožné,pretoževdôsledkunedostatkufinanciínahradenieleasingovýchsplátok

boli úpadcovi odobraté nákladné motorové vozidlá používané na podnikanie, žalovaný sa rozhodol pre
riešenie situácie prevodom na spoločnosti na spoločnosť, ktorá mala podľa jeho tvrdení ďalej pokračovať
v podnikaní dopravou. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalovaný
žiadne zo svojich tvrdení nepreukázal. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so zistenými rozpormi
v tvrdeniach žalovaného, keď na jednej strane poukazoval na nového spoločníka ako na investora,

ktorý mal znovu naštartovať podnikateľskú činnosť úpadcu, na druhej strane sa odvolával na nového
spoločníka ako na spoločnosť zaoberajúcu sa likvidáciou spoločností, ktorá sa mala spoliehať pri svojom
konaní na zodpovednosť pôvodného konateľa spoločnosti. V tejto súvislosti odvolací súd rovnako
považuje za správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že zodpovednosti za nepodanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu žalovaného nezbavuje ani tvrdenie o neznalosti právnych

predpisov, účtovníctva, či neupozornenie účtovníka na predlženie spoločnosti, o ktorom mal žalovaný
podľa vlastných vyjadrení vedomosť už v roku 2019, len sa spoliehal na to, že ide o prechodné obdobie,
ktoré dokáže zvládnuť.29. Odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené tvrdenia žalovaného nemajú relevanciu vo vzťahu
k povinnosti žalovaného podať návrh v lehote 30 dní, príp. urobiť iné vhodné opatrenia. Už vo vyjadrení
k žalobe žalovaný konštatoval vedomosť o predlžení spoločnosti úpadcu (č.l. 91), no napriek tomu

pristúpil k prevodu svojho obchodného podielu na nového spoločníka až v apríli 2020 a aj to na základe
záujmu tejto spoločnosti, teda ani nie z vlastnej iniciatívy. Odvolací súd znovu zdôrazňuje, že ide o ničím
nepreukázané tvrdenia žalovaného .
30. Podstatnou spornou otázkou preto zostala len otázka, či žalovaný konal s odbornou starostlivosťou,
čo by ho podľa § 74a ods. 5 ZKR zbavilo zodpovednosti za nepodanie návrhu podľa § 11 ods. 2 ZKR.

Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že povinnosť preukázať existenciu liberačných
dôvodov, zbavujúcich žalovaného povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, zaťažuje žalovaného.
31. Posúdenie, či určité konanie je, alebo nie je konaním s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ZKR,
je právnou otázkou. Súčasťou riešenia tejto otázky je však aj posudzovanie predpokladaných vplyvov
určitých úkonov, ich užitočnosť a vhodnosť v daných súvislostiach, ďalej možnosti konajúcich osôb tieto
vplyvy svojich úkonov predvídať.

32. Podľa čl. 8 základných princípov CSP sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia,
teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať)
existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza)

je v jej prospech.
33. Ak teda žalovaný tvrdil, že konal s odbornou starostlivosťou, bolo jeho povinnosťou nielen tvrdiť,
ale aj dokázať také rozhodné skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť záver, že jeho konanie
zodpovedá § 7 ZKR. Žalovaný je teda povinný tvrdiť a dokázať, že jeho rozhodnutie pokračovať aj
naďalej v podnikateľskej činnosti ako doposiaľ, bolo založené na takých skutočnostiach a vedomostiach,

ktoré primerane funkcii žalovaného, ako konateľa spoločnosti, a pri zohľadnení všetkých dostupných
informácií o podnikaní, hospodárskej a finančnej situácii tejto spoločnosti, stave trhu, možností rozvoja
podnikania a nových príležitostiach, objektívne opodstatňuje jeho rozhodnutie nepodať návrh na
konkurz.
34. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že ak žalovaný tvrdil svoju druhotnú platobnú neschopnosť, mal

ju preukázať rovnako ako svoje tvrdenia o tom, že chod spoločnosti úpadcu financoval zo svojich
finančných prostriedkov v presvedčení, že ide o dočasný stav, ktorý je možné zvládnuť. Rovnako
nepreukázal tvrdenie o dohode na zachovaní podnikateľskej činnosti novým spoločníkom, ktorého
označil za investora. Je teda potrebné prisvedčiť správnosti záverov súdu prvej inštancie, že žalovaný v
konaní nepreukázal, že by sa zbavil povinnosti konať s odbornou starostlivosťou tak, ako to ukladá § 74a

ods.5ZKR,najmä§74aods.5písm.a)vspojenísust.§7ZKR,naktorýodkazovalvpodanomodvolaní.
Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, keďže
netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by zdôvodňoval svoj postup s odbornou starostlivosťou,
a v tomto smere nepredložil, neoznačil, ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.
35. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd vo veci rozhodol

správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty 12.500,- Eur s príslušenstvom v prospech
všeobecnej podstaty úpadcu, keď dospel k záveru, že sú dané všetky predpoklady zodpovednosti
žalovaného podľa § 11 ods. 2 ZKR tým, že nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadcu a žalovaný zároveň nepreukázal, že mu táto povinnosť nevznikla ani neosvedčil, že sa jej zbavil
36. K námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, nesprávnym

právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu
normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Takúto vadu

napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní
a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne
zistený skutkový stav.
37. V danom prípade napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci, pričom v konečnom dôsledku žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno,
keď v konaní bolo na žalovanom, aby ním tvrdené skutočnosti pred súdom prvej inštancie náležite
preukázal a uniesol dôkazné bremeno, preto súd prvej inštancie vec správne rozhodol, ak žalobe
žalobcu vyhovel. Procesnoprávnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej(ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov
(vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku
absencie dôkazov alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, teda

neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno.
Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom
dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.
38. Z ust. § 11 ods. 2 ZKR v spojení s ust. § 74a ods. 5 ZKR jednoznačne vyplýva, že osoba, voči ktorej

správca uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu je povinná túto zmluvnú pokutu zaplatiť, alebo preukázať, že
nebola povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, či už pre nesplnenie zákonných
povinností pre uplatnenie zmluvnej pokuty, alebo preukázaním splnenie jedného z troch liberačných
dôvodov.
39. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.
41. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.