Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 26, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/2118/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123392888
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123392888.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ETOP - TRADING, a.s. „v konkurze“,
so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36300314, konajúceho prostredníctvom
správcu konkurznej podstaty: Crossdefault Management Group, k. s., so sídlom Grösslingová 56, 811
09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45462801, právne zast. JUDr. Róbert Šimko, advokát, so sídlom
Grösslingová 56, 81109 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37925962, proti povinnému: TATRA

DEVELOPMENT, s. r. o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
36426679, právne zast. Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36698873,
o vymoženie 1326492,60 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová,
so sídlom exekútorského Šarišská 6, 829 01 Bratislava, IČO: 42354820, pod sp. zn. 416EX 431/23,
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2023, o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 04.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 13264,93 EUR a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 211,45 EUR podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2023 vo zvyšnej časti podľa § 61l ods.
3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

III. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.04.2024 podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku z a m i e t a.

IV. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

V. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie vo výške 3045,70 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu
na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 14.09.2023, v spojení
s opravou zo dňa 13.10.2023, a zo dňa 13.11.2023, domáhal od povinného vymoženia 1326492,60 EUR
s prísl., na základe exekučných titulov – 1. rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/15/2017

zo dňa 12.07.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.09.2021, 2. uznesenia
Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 4Cbi/15/2017 zo dňa 26.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.02.2022, vykonateľnosť dňa 12.02.2022 (ďalej spolu ako „exekučné tituly“)

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu
vydal dňa 14.11.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ivana Kráčalík

Pohovejová, so sídlom exekútorského Šarišská 6, 829 01 Bratislava, IČO: 42354820 (ďalej len ako
„súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 416EX 431/23. Poverenie na vykonanie exekúciebolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 14.11.2023. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.

3. Povinný dňa 19.12.2023 doručil súdu Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2023, spolu
s jeho prílohami: Plnomocenstvo zo dňa 19.09.2023, Výzva na zaplatenie pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie zo dňa 11.09.2023, Stanovisko zo dňa 20.09.2023 k výzve zo dňa 11.09.2023 spolu
s potvrdením o doručení právnemu zástupcovi oprávneného, Reštrukturalizačný plán povinného zo dňa
23.10.2017, potvrdenie o úhrade vo výške 211,45 EUR zo dňa 16.10.2023, potvrdenie o úhrade vo výške

13264,93 EUR zo dňa 16.10.2023. Predmetné podanie bolo súdom postúpené súdnemu exekútorovi
dňa 22.12.2023. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 15.01.2024 a doplňujúceho podania zo
dňa 16.01.2024 predložil súdu vyššie špecifikovaný návrh povinného na zastavenie exekúcie s jeho
prílohami, ako aj upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnému, Vyjadrenie
oprávneného zo dňa 12.01.2024 spolu s jeho prílohami a to: Obchodný vestník č. 83/2017 zo dňa
02.05.2017, Súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.05.2017, Záznam o popretí

pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok správcom zo dňa 03.07.2017, Potvrdenie o zápise
do zoznamu pohľadávok zo dňa 25.05.2017, reštrukturalizačný plán povinného zo dňa 23.10.2017,
Obchodný vestník č. 15/2018 zo dňa 22.01.2018. Dňa 04.04.2024 povinný doručil súdu podanie
označené ako: „Vyjadrenie povinného k vyjadreniu oprávneného zo dňa 12.01.2024“. Predmetné
podanie súd v exekučnom konaní postúpil dňa 11.04.2024 na vyjadrenie oprávnenému prostredníctvom

jeho právneho zástupcu, ktorý dňa 25.04.2024 predložil súdu doplňujúce vyjadrenie spolu s jeho
prílohami: Osvedčenie zápisu veriteľa do registra partnerov verejného sektora zo dňa 08.09.2023,
elektronickúdoručenkukosvedčeniuzápisu,Výpisoprávneného(úpadcu)zregistrapartnerovverejného
sektora zo dňa 23.08.2023. Obsahovo identické doplňujúce vyjadrenie oprávneného spolu s prílohami
predložil súdu aj súdny exekútor na základe podania zo dňa 26.04.2024. Súd v exekučnom konaní pri

rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj
z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie č. k. 416EX 431/23-2 zo dňa 15.11.2023 bolo povinnému doručené
do vlastných rúk dňa 07.12.2023. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2023 bol

podaný a doručený súdnemu exekútorovi cestou postúpenia elektronicky dňa 22.12.2023. Súd v tomto
bode konštatuje, že prvý v poradí návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2023 bol podaný v lehote
podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Dňa 04.04.2024
povinný predložil súdu doplňujúce vyjadrenie datované dňa 04.04.2024 k vyjadreniu oprávneného zo

dňa 12.01.2024. Predmetné podanie zo strany povinného bolo realizované po uplynutí lehoty podľa §
61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie len ako neskôr
podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

5. Povinný svojím podaním zo dňa 18.12.2023 navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle

§ 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku z dôvodu nezákonného vymáhania pohľadávky
v celkovej sume 1326492,60 EUR, na zaplatenie ktorej oprávnený nemá žiaden právny nárok. Povinný
poukázal na skutočnosť, že dňa 18.09.2023 mu bola doručená výzva na zaplatenie sumy predstavujúcej
vymáhaný nárok, na ktorú reagoval odpoveďou zo dňa 20.09.2023, ktorou oznámil právnemu zástupcovi
oprávneného nedôvodnosť uplatneného nároku pre rozpor s platnou právnou úpravou Slovenskej

republiky, a súdom schváleného reštrukturalizačného plánu povinného. Pohľadávky, ktorá si veriteľ
ETOP TRADING, a.s., „v konkurze“, uplatnil prihláškou v reštrukturalizačnom konaní na majetok dlžníka
– povinného boli reštrukturalizačným správcom v plnom rozsahu popreté. Povinný mal za to, že úspech
oprávneného v súdnom konaní o určenie pravosti pohľadávky nezakladá právo veriteľa domáhať sa
uspokojenia jeho prihlásených peňažných pohľadávok vo veriteľom požadovom rozsahu, t. j. 100 %.

Povinný dodal, že reštrukturalizačný plán povinného priznal oprávnenému pomerné uspokojenie jeho
prihlásených pohľadávok v sume vo výške 13264,93 EUR. V písomnom stanovisku zo dňa 20.09.2023
povinný namietol spôsobilosť vymáhania pohľadávky oprávneného formou exekúcie, keďže v prípade
ak by bol vyhovel požiadavke oprávneného vo výzve zo dňa 11.09.2023 postupoval by povinný v rozpore
so zákonom a v rozpore so súdom schváleným reštrukturalizačným plánom a jeho konanie by mohlo

naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa a poškodzovania iných veriteľov
povinného. Povinný zdôraznil, že v zmysle reštrukturalizačného plánu uhradil oprávnenému pomernú
časť istiny vo výške 13264,93 EUR dňa 16.10.2023, a zároveň toho istého dňa zaplatil aj v trovy súdneho
konania o určenie pravosti popretej pohľadávky vo výške 211,45 EUR v prospech účtu právnehozástupcu oprávneného. Povinný uviedol, že oprávnený si v rozpore so ZoKR uplatnil proti povinnému
cestou exekúcie celú sumu popretej pohľadávky v intenciách exekučného titulu, pričom postupoval tak,
ako by bol reštrukturalizačný plán povinného neúčinný, avšak v danom konaní nebola naplnená zákonná

podmienkaneúčinnostireštrukturalizačnéhoplánupovinnéhopodľa§159ZoKRzostranyoprávneného,
v čoho dôsledku nemohla nastať neúčinnosť reštrukturalizačného plánu, v čoho dôsledku oprávnený
nedisponoval spôsobilým exekučným titulom podľa § 161 ods. 3 ZoKR. ZoKR poskytuje dlžníkovi lehotu
30 dní od doručenia výzvy na peňažné plnenie, ktorá v tomto prípade mala začať plynúť až odo dňa
19.09.2023, a uplynula až dňa 18.10.2023), v danom prípade oprávnený nepočkal ani na uplynutie ním

určenejlehoty3dníoddoručenia(anedodržalani30dňovúlehotu)apodalnávrhnavykonanieexekúcie
dňa 14.09.2023, a preto podľa povinného konal v rozpore s osobitným právnym predpisom. Povinný
dodal, že v danom prípade nikdy nenastala ex lege právna skutočnosť, s ktorou ZoKR spája neúčinnosť
reštrukturalizačnéhoplánu,apretooprávnenýnedisponujeoprávnenímdomáhaťsapohľadávkyvcelom
rozsahu,tedavrozsahuzistenomexekučnýmtitulomvkonaníourčeniepravostipohľadávky.Nazáklade
uvedených dôvodov povinný mal za to, že exekúcia sa vedie v tomto exekučnom konaní nezákonne

a nedôvodne, a navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 12.01.2024 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
vyjadrilsvojnesúhlassozastavenímexekúcievcelomrozsahu.Oprávnenýpoukázalnaokolnostivzniku
nároku, ktorého vymoženia v predmetnom exekučnom konaní sa domáha. Uznesením Okresného

súdu Bratislava I č. k. 8R/3/2017 zo dňa 24.04.2017, bola povolená reštrukturalizácia povinného.
Na základe tejto skutočnosti si oprávnený súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo
dňa 19.05.2017 uplatnil v reštrukturalizácii povinného pohľadávku - istina vo výške 815849,60 EUR
(zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 3) a pohľadávku – istina vo výške 510643,00 EUR
(zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 4). Celková výška prihlásených pohľadávok oprávneného

voči povinnému tak predstavovala spolu sumu 1326492,60 EUR. Dňa 11.07.2017 bol oprávnenému
doručený Záznam o popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok reštrukturalizačným
správcom povinného, v ktorom správca Oprávnenému oznámil, že vyššie uvedené pohľadávky poprel
čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu. Nakoľko oprávnený v celom rozsahu nesúhlasil
so žiadnym z dôvodov popretia Pohľadávky, žalobou zo dňa 25.07.2017 inicioval na Okresnom

súde Bratislava I incidenčné konanie, v ktorom sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí,
že pohľadávky oprávneného ako žalobcu voči povinnému ako žalovanému dlžníkovi sú zistené čo
do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. V predmetnom konaní bol vydaný rozsudok, ktorý je
exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. K nadobudnutiu neúčinnosti reštrukturalizačného plánu
v rozsahu vymáhaného nároku oprávnený poukázal na ustanovený spôsob podľa bodu 2.4, str. 51 a 52

reštrukturalizačného plánu a v spojení s ust. 158 ZoKR a uviedol tieto skutočnosti. Reštrukturalizačný
plán povinného bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8R/3/2017 zo dňa
18.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 15/2017 zo dňa 22.01.2018. V zmysle tohto
reštrukturalizačného plánu povinného s prihliadnutím na moment zverejnenia uznesenia o potvrdení
reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku (22.01.2018), mal povinný jednotlivé splátky plnenia

napopretúčasťpohľadávokoprávnenéhoskladaťdoúschovyk20.dňupríslušnéhomesiaca,t.j.počnúc
dňom 20.02.2018. Povinný však povinnosť stanovenú v reštrukturalizačnom pláne a v ustanovení § 158
ods. 1 ZoKR nesplnil a splátky, ku ktorým sa v reštrukturalizačnom pláne zaviazal, do notárskej úschovy
nezložil. K zloženiu príslušných splátok do notárskej úschovy nedošlo ani do 30 dní od splatnosti plnenia
prvej splátky (splatná 20.03.2018), t. j. ani do 19.04.2018. Oprávnený zdôraznil, že v zmysle ust. § 158

ods. 1 ZoKR, dňom nasledujúcim po uplynutí 30-dňovej lehoty splatnosti prvej splátky plnenia, t. j. dňom
20.04.2018 sa reštrukturalizačný plán povinného voči popretým pohľadávkam oprávneného stal ex lege
na základe zákonom predpokladanej právnej skutočnosti (nezloženie plnenia do notárskej úschovy) v
celom dotknutom rozsahu neúčinným. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/15/2017
zo dňa 12.07.2021 boli pohľadávky oprávneného, ktoré boli prihlásené v reštrukturalizácii, určené ako

nespornéazistené,čodovýšky,právnehodôvoduavymáhateľnosti,apretopreskutočnostizakladajúce
neúčinnosť reštrukturalizačného plánu sa tento rozsudok v ust. § 161 ods. 1, § 161 ods. 3 písm. b)
ZoKR stal podkladom na vedenie exekúcie voči povinnému pre súdom určené pohľadávky oprávneného
v rozsahu ich zistenia. K argumentácii povinného o požiadavke aplikácie procesného postupu ust. §
159 ZoKR a s tým spojeného následku v podobe neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, v prípade

nesplneniapovinnostivlehote30dníoddoručeniavýzvy,oprávnenýuviedol,žedanéustanovenieZoKR
nemožno na danú situáciu aplikovať, keďže sa nevzťahuje na daný prípad. V predmetnej exekučnej veci
sa oprávnený domáha svojho nároku na základe § 158 ZoKR označeného podnadpisom „Plnenie na
popretú pohľadávku“, ktorý samostatne upravuje osobitnú skutkovú podstatu neúčinnosti plánu, ktoráje celkom odlišná od situácie upravovanej v § 159 ZoKR. V danom prípade ust. § 158 ods. 1 ZoKR
zaväzovalo povinného zložiť plnenie pripadajúce na popretú pohľadávku oprávneného do súdnej alebo
notárskej úschovy, alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od

splatnosti tohto plnenia, a keďže povinný tak neučinil, reštrukturalizačný plán sa ex lege, stal voči
oprávnenému ako veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke oprávneného neúčinným. V
danom prípade teda dôvodom neúčinnosti plánu a následného exekučného vymáhania nie je nesplnenie
pohľadávky vyplývajúcej z plánu podľa § 159 ZoKR, ktorý vyžaduje uplynutie lehoty 30 dní od doručenia
výzvy na takéto plnenie. V posudzovanej veci ide o naplnenie podmienok podľa § 158 ods. 1 ZoKR,

§ 161 ods. 1 ZoKR a následné uplatnenie nároku v exekučnom konaní postupom podľa ust. § 161
ods. 3 písm. b) ZoKR. Na tento postup sa nevyžaduje predchádzajúca výzva na plnenie s márnym
uplynutím lehoty 30 dní. Oprávnený mal za to, že povinný nijako nepreukázal, že by splnil povinnosti,
ktoré mu ukladá ust. § 158 ods. 1 ZoKR, a preto len naplnenie týchto zákonných povinností by povinného
zbavovalo následku v podobe neúčinnosti plánu voči oprávnenému. Vo svojom vyjadrení oprávnený
potvrdil prijatie čiastočných úhrad povinného v prospech vymáhaného nároku čo do istiny vo výške

13264,93 EUR a náhrady trov základného konania vo výške 211,45 EUR, na ktoré poukázal povinný
v návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený dodal, že k predmetným čiastočným úhradám došlo až
včasepozačatíexekučnéhokonania.Vdôsledkuneúčinnostiplánutotižpovinnémuvzmysle§161ods.
1 ZoKR vznikla povinnosť uhradiť plnú sumu prihlásených pohľadávok oprávneného, tak ako boli zistené
exekučným titulom. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh na zastavenie

exekúcie zamietol.

7. Povinný svojím podaním zo dňa 04.04.2024 poskytol súdu vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného zo
dňa 12.01.2024, na základe ktorého opätovne navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle
§ 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku z dôvodu splnenia vymáhanej pohľadávky

v rozsahu stanovenom reštrukturalizačnom pláne povinného. Povinný považoval výklad prezentovaný
oprávneným vo svojom vyjadrení za prísne formalistický, keďže cieľom reštrukturalizačného konania
je kolektívne uspokojenie pohľadávok. A preto povinný konštatoval, že ak by dlžník nezložil jednotlivé
splátky plnenia na popretú časť pohľadávok veriteľa ani do 30 dní od splatnosti plnenia splátky, stal by
sa reštrukturalizačný plán voči veriteľovi neúčinný, čo by znamenalo navodenie takého stavu, kde je

veriteľ pohľadávky, ktorá bola v reštrukturalizačnom konaní popretá, vo výhodnejšom postavení oproti
veriteľovi, ktorého pohľadávka bola v celom rozsahu zistená. Povinný dodal, že voči veriteľovi, ktorého
pohľadávka bola v celom rozsahu zistená sa totižto plán nestáva neúčinný uplynutím lehoty 30 dní od
splatnosti príslušných splátok, ale až v lehote 30 dní od doručenia výzvy veriteľa dlžníkovi na plnenie
záväzku, a preto takáto situácia by neoprávnene zvýhodňovala veriteľa popretej pohľadávky oproti

veriteľom zistených pohľadávok, čo je v reštrukturalizačnom konaní absolútne neprijateľné a bolo by v
rozporesospoločnýmzáujmomvšetkýchveriteľov.Povinnýuviedol,žetakétozvýhodňovaniepovinného
by bolo o to závažnejšie, keďže povinný sa pre potreby reštrukturalizačného konania považuje zmysle
§ 9 ZoKR za osobu spriaznenú s dlžníkom. Zvýhodnenie osoby spriaznenej s dlžníkom je v prísnom
rozpore so zámerom zákona, so zásadami reštrukturalizačného konania, ako aj v rozpore so zásadou

kolektívneho uspokojovania veriteľov. Povinný bol osobou zapísanou v registri partnerov verejného
sektora. Oprávnený v reštrukturalizačnom konaní prihlásil pohľadávky v celkovej sume nad 1000000
EUR, a preto sa do času, kým správcovi neosvedčí svoj zápis do registra partnerov verejného sektora
považuje za osobu spriaznenú s dlžníkom. Povinný takýto zápis správcovi do potvrdenia plánu, a ani do
zániku jeho funkcie správcu neosvedčil, a preto sa aj naďalej považuje za spriaznenú osobu. Funkcia

reštrukturalizačného správcu zanikla dňa 23.01.2018. Na základe uvedených okolnosti povinný mal za
to, že ak dlžník v zmysle § 159 riadne splnil účastníkovi plánu, t. j. povinnému, svoj záväzok do 30 dní od
doručenia výzvy, považuje sa pohľadávka povinného za riadne uhradenú v zmysle reštrukturalizačného
plánu prijatého schvaľovacou schôdzou a potvrdeného Okresným súdom Bratislava I, pričom uhradenie
pohľadávky v sume určenej reštrukturalizačným plánom oprávnený vyslovene vo svojom vyjadrení

priznáva. Na základe uvedených dôvodov povinný opätovne navrhol súdu, aby exekúciu v celom
rozsahu zastavil.

8. Oprávnený vo svojom doplňujúcom vyjadrení zo dňa 25.04.2024 opätovne vyjadril svoj nesúhlas
so zastavením exekúcie v celom rozsahu. Oprávnený opätovne zdôraznil skutočnosť, že v dôsledku

popretia pohľadávok oprávneného reštrukturalizačným správcom vznikla povinnému právna povinnosť
zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v
celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia (v §
158 ods. 1 ZoKR). Nesplnenie tejto povinnosti má v uvedenom zákonnom ustanovení za následok, žereštrukturalizačný plán sa voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.
Oprávnenýuviedol,žepovinnýanivosvojompísomnomvyjadrenízodňa04.04.2024nijakýmspôsobom
nepreukázal, že by si splnil túto zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala aj zo znenia reštrukturalizačného

plánu. V dôsledku toho sa reštrukturalizačný plán stal v zmysle § 158 ods. 1 ZoKR voči oprávnenému
ako veriteľovi vo vzťahu k dotknutým pohľadávkam popretým vo výške 1326492,60 EUR neúčinným.
K tvrdeniam povinného o neoprávnenom zvýhodňovaní veriteľa popretej pohľadávky oproti veriteľom
zistených pohľadávok oprávnený dodal, že nemajú oporu v platnom právnom stave (de lege lata).
Oprávnený opätovne zdôraznil skutočnosť, že ZoKR rozlišuje skutkovú podstatu nesplnenia plánu

upravenú v § 159 ZoKR, kde sa pre dosiahnutie následku v podobe neúčinnosti plánu vyžaduje
predchádzajúca výzva na plnenie a skutkovú podstatu porušenia povinnosti zložiť plnenie pripadajúce
na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo zabezpečiť splnenie tohto plnenia
majetkom, upravenú v § 158 ods. 1 ZoKR, kde sa však žiadna predchádzajúca výzva z hľadiska
nastúpenia následku v podobe neúčinnosti plánu nevyžaduje. V danom prípade sa jedná o situáciu
upravenú v § 158 ods. 1 ZoKR, v čoho dôsledku oprávnený považoval dotknutú argumentáciu povinného

za zavadzajúcu a bezpredmetnú. K námietke povinného o prezumovanej spriaznenosti oprávneného
ako veriteľa s povinným ako dlžníkom podľa § 9 ods. 5 ZoKR oprávnený uviedol, že oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súlade s uvedeným zákonným ustanovením elektronicky
zaslal do elektronickej dátovej schránky reštrukturalizačnému správcovi povinného osvedčenie zápisu
oprávneného ako veriteľa do registra partnerov verejného sektora zo dňa 08.09.2023. Predmetné

osvedčenie si správca prevzal dňa 11.09.2023. Zároveň tento správca v stanovenej lehote určenej na
popieranie pohľadávok nepoprel prihlásené poradie oprávneného ako veriteľa v reštrukturalizačnom
konaní. Márnym uplynutím lehoty na popieranie zanikol akýkoľvek dôvod na popieranie poradia
prihlásenej a uznanej pohľadávky. Rovnako aj v zmysle ust. § 9 ods. 5 ZoKR oprávnený momentom
osvedčenia zápisu vo verejne prístupnom Registri partnerov verejného sektora stratil prezumované

postavenie spriazneného veriteľa a je preto nespriazneným veriteľom. Oprávnený opätovne poukázal
na skutočnosť, že povinný mu uhradil časť vymáhanej pohľadávky a to dňa 16.10.2023 sumu vo výške
13264,93 EUR a sumu vo výške 211,45 EUR. Zvyšná časť vymáhanej pohľadávky nebola ku dňu
vyjadrenia uhradená. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol.

9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

12. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný
účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.

13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvodna zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

14. Podľa § 45 ods. 2 písm. n) Exekučného poriadku, exekučným titulom je aj exekučný titul podľa
osobitného predpisu.

15. Podľa § 158 ods. 1 ZoKR, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a
preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť

pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia
majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej
pohľadávke stáva neúčinným.

16. Podľa § 158 ods. 2 ZoKR, plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech
veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania

popretejpohľadávkydlžníkombezodkladnepoprávoplatnostirozhodnutiasúdualebopouznanípopretej
pohľadávky dlžníkom.

17. Podľa § 159 ZoKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní
riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým

stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.

18. Podľa § 161 ods. 1 ZoKR, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba
povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka
prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky

od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní
splniť v pôvodnej lehote splatnosti.

19.Podľa§161ods.3písm.b)ZoKR,prepôvodnúpohľadávkuveriteľavrozsahupodľaodseku1možno
v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo

exekúciu, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť
plánu podľa § 158.

20.Podľa§161ods.3písm.c)ZoKR,prepôvodnúpohľadávkuveriteľavrozsahupodľaodseku1možno
v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo

exekúciu, a to na podklade výpisu zo zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť
plánu podľa § 159.

21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

22. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za

súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej
úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a

tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj
hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

23. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom
obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom
povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

24. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne
legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh

na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže
ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia

zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade
ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

25. Súd vopred dáva do pozornosti tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd
sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhoch na zastavenie exekúcie, ale iba
tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie týchto návrhoch.

26. Súd po zistení, že prvý v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa §

61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku má odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou
- účastníkom konania, preskúmal predmetné podanie povinného a dospel k právnemu záveru, že je
dôvodné len v čiastočnom rozsahu.

27. Povinný svojím podaním zo dňa 18.12.2023 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nenadobudnutia

neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného spôsobom prezentovaným oprávneným a s tým
spojenej nedôvodnosti vymáhaného nároku oprávneného, námietke o nesplnení podmienok na
vyhlásenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 159 ZoKR, a v zmysle okolnosti
konkretizovaných v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.

28. Zo spisového materiálu mal súd v exekučnom konaní za preukázané nasledovné skutočnosti.

29. Exekučné konanie je vedené najmä na podklade rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
4Cbi/15/2017 zo dňa 12.07.2021, ktorého I. výrokom súd určil, že pohľadávka oprávneného uplatnená v
súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.05.2017 v reštrukturalizácii dlžníka TATRA

DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 426 679, ktorá sa vedie
na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 8R/3/2017, zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 3 vo
výške 815.849,60 EUR, z toho istina vo výške 815.849,60 EUR sa považuje za nespornú a zistenú, čo
do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Druhým výrokom súd určil, že pohľadávka oprávneného
uplatnená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.05.2017 v reštrukturalizácii

dlžníka TATRA DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 426 679,
ktorá sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 8R/3/2017, zapísaná v zozname pohľadávok pod
por. č. 4 vo výške 510.643,00 EUR, z toho istina vo výške 510.643,00 EUR sa považuje za nespornú a
zistenú čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

30. Predtým ako boli tieto špecifikované pohľadávky popreté príslušným správcom, boli tieto po
povolení reštrukturalizácie povinného prihlásené oprávneným súhrnnou prihláškou nezabezpečených
pohľadávok zo dňa 19.05.2017, avšak dňa 03.07.2017 príslušný reštrukturalizačný správca v celom
rozsahu poprel tieto prihlásené pohľadávky oprávneného. Záznam o popretí pohľadávok bol doručenýoprávnenému dňa 11.07.2017. Veriteľ, ktorému bola popretá pohľadávka, a ktorý trvá na pohľadávke v
takom rozsahu, ako si ju prihlásil prihláškou, musel podať žalobu o určenie proti dlžníkovi, čo oprávnený
urobil. Dňa 29.09.2017 bol zostavený reštrukturalizačný plán povinného (prvé predloženie), dátum

druhého predloženia plánu ku dňu 23.10.2017. V jeho znení zo dňa 23.10.2017 v kapitole 2.4 označenej
ako: „Stanovenie termínu uspokojenia veriteľov“ (str. 51. a 52.) je stanovené pravidlo pre uspokojenie
veriteľov (žalobcov) pre prípad ich úspechu žalobcov v incidenčných sporoch, v zmysle ktorého budú ich
pohľadávky uspokojované rovnakým spôsobom (tzn. v rovnakej výške a v rovnakom počte splátok) ako
by tomu bolo v príslušnej skupine. V prípade zistenia pohľadávok veriteľov, ktorí boli správcom popreté

budú tieto po právoplatnom rozhodnutí súdu zaradené medzi pohľadávky ostatných podriadených
veriteľov a uspokojované v rovnakom rozsahu ako pohľadávky ostatných podriadených veriteľov. Tento
reštrukturalizačný plán s doslovným odkazom na ust. § 158 ZoKR zaviedol povinnému povinnosť
v nasledovnom znení: „Do právoplatného skončenia incidenčných konaní bude pripadajúca časť splátok
skladaná do notárskej úschovy. Pripadajúca časť splátok bude do notárskej úschovy skladaná vždy k
20. dňu v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesie o

potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v Obchodnom vestníku.“

31. Podľa tohto reštrukturalizačného plánu povinného sa malo plniť plnenie na popretú pohľadávku
oprávnenéhovpomernomrozsahu,tedavsume13264,93EUR(1%preskupinupodriadenýchveriteľov)
formou plnenia skladaného do úschovy, a to prostredníctvom 72 splátok vo výške 184,23 EUR, výška

poslednej splátky 184,60 EUR, s termínom uspokojenia: raž štvrťročne vo výške príslušného násobku
mesačnej splátky vždy k 20.03., k 20.06., k 20.09. a k 20.12., počnúc nasledujúcim mesiacom po
mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom v
Obchodnom vestníku. Reštrukturalizačný plán povinného taktiež určil, že plnenie zložené do úschovy
sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu,

prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia
súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom. V danom prípade predmetný reštrukturalizačný
plán povinného bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8R/3/2017 zo dňa
18.12.2027, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 15/2018, K004381, dňa 22.01.2018. Súčasne
tento súd týmto rozhodnutím ukončil reštrukturalizáciu úpadcu – povinného. Ustanovenia plánu sa

zverejnenímuzneseniaopotvrdeníplánuvObchodnomvestníkustaliúčinnýmivočivšetkýmúčastníkom
plánu.

32. V danom prípade preukázateľne povinný bol po potvrdení tohto reštrukturalizačného plánu v jeho
intenciách a ako aj podľa ust. § 158 ods. 1 ZoKR povinný v pravidelných splátkach zložiť plnenie

pripadajúce na popretú časť pohľadávky oprávneného do notárskej úschovy, teda povinnosť určená
počnúc dňom 22.02.2018 (mesiac po mesiaci, v ktorom bolo zverejnené uznesenie o potvrdení plánu),
a prvá splátka mala byť zložená do úschovy ku dňu 20.03.2018. V pravidelných intervaloch povinný bol
povinný hradiť do notárskej úschovy tieto splátky na pomernú časť popretej pohľadávky oprávneného
za účelom zabezpečenia jej splnenia v prípade procesného úspechu oprávneného v incidenčnom

konaní. Povinný nepreukázal súdu na to určenými listinnými prostriedkami, že by v rozhodujúcom
období ukladal tieto čiastkové plnenia (počnúc prvou až poslednou splátkou) v prospech popretej
pohľadávky oprávneného do notárskej úschovy. Rovnako povinný nepreukázal súdu v exekučnom
konaní, že v rozhodujúcom období plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky v celom rozsahu
zabezpečil splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia (teda iným spôsobom

v intenciách § 158 ods. 1 ZoKR, avšak v rozpore s reštrukturalizačným plánom). Následkom nesplnenia
tejto povinnosti, tak ako to zakotvuje § 158 ods. 1 posledná veta je neúčinnosť reštrukturalizačného
plánu voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke. Keďže sa podľa potvrdeného reštruk.
plánu malo plniť na popretú pohľadávku do notárskej úschovy a súd nemal zatiaľ z listín nachádzajúcich
sa súdnom spise ani z tvrdení povinného preukázané, že by povinný túto svoju zákonnú povinnosť splnil,

právnymdôsledkomnesplneniatejtopovinnostijeneúčinnosťplánuvočiveriteľovidotknutejpohľadávky.
Následkom neúčinnosti plánu je potom v zmysle § 161 ods. 1 ZoKR povinnosť povinného ako dlžníka
splniť pôvodnú pohľadávku oprávneného ako veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a
zistená spolu s úrokom podľa osobitného predpisu odo dňa začatia reštrukturalizačného konania.

33. V zmysle § 124 ods. 6 ZoKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné
voči každému, právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v
rozsahu určenom súdom považuje za zistenú a vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči
dlžníkovi vymáhať. Ako to vyplýva zo spisového materiálu rozsudkom Okresného súdu BratislavaI sp. zn. 4Cbi/15/2017 zo dňa 12.07.2021, dotknuté príslušným správcom popreté pohľadávky,
a ktoré boli uplatnené v reštrukturalizačnom konaní vedenom na majetok povinného sa považujú
za nesporné a zistené, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Predmetné rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.09.2021. V zmysle reštrukturalizačného plánu
dovtedajšie povinným zložené plnenia do notárskej úschovy sa právoplatnosťou rozhodnutia súdu mali
vyplatiť v prospech oprávneného ako dovtedajšieho veriteľa popretej pohľadávky. Keďže oprávnený
mal preukázateľný úspech v incidenčnom spore uspokojenie jeho pohľadávky mali byť následne
uspokojované rovnakým spôsobom tzn. (v rovnakej výške a v rovnakom počte splátok) ako by tomu bolo

v príslušnej skupine (pohľadávka oprávneného zaradená podľa reštrukturalizačného plánu do skupiny
podriadených veriteľov – uspokojenie vo výške 1% zistenej sumy). Uvedené platí len za predpokladu,
že povinný v rozhodujúcom období riadne a včas skladal do notárskej úschovy jednotlivé splátky za
účelom zabezpečenia popretej pohľadávky oprávneného. Zo spisového materiálu je zrejmé, že povinný
realizoval úhradu sumy predstavujúcej pomernú časť uspokojovanej pohľadávky oprávneného až dňa
16.10.2023, teda v rozpore so spôsobom stanoveným samotným reštrukturalizačným plánom.

34. Povinný vo svojom podaní netvrdil a ani nepreukázal na to určenými listinnými prostriedkami, že
by nenastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 158 ods. 1 posledná veta. Teda
nepredložil súdu listinné dokumenty, ktorými by preukázal súdu, že by po potvrdení reštrukturalizačného
plánu povinného súdu spôsobom určeným týmto plánom skladal do notárskej úschovy každé jednotlivé

splátky predstavujúce plnenia na popretú časť pohľadávky oprávneného, v čoho dôsledku povinný
nepreukázal, že by si splnil povinnosť mu uloženú reštrukturalizačným plánom podľa § 158 ods. 1
prvá veta ZoKR. Opätovne súd v exekučnom konaní zdôrazňuje, že nemal za preukázané, že by
nedošlo zo strany povinného k neporušeniu povinnosti povinného skladať pripadajúcu časť splátok
popretej pohľadávky oprávneného do notárskej úschovy v zmysle bodu 2.4. reštrukturalizačného plánu

– časť: „Výška plnenia skladaného do úschovy“. Následkom nesplnenia týchto povinností je neúčinnosť
reštrukturalizačného plánu podľa § 158 ods. 1 posledná veta ZoKR. Povinný nepreukázal súdu právne
relevantnými dôkazmi, že by neúčinnosť reštrukturalizačného plánu podľa uvedeného ustanovenia
nenastala.Keďženastalaneúčinnosťreštrukturalizačnéhoplánupodľa§158ods.1poslednávetaZoKR
oprávnenému ako veriteľovi voči povinnému má oprávnenie požadovať splnenie pôvodnej pohľadávky

v celom jej rozsahu (100 %), ako bola táto pohľadávka prihlásená a zistená. A preto oprávnený
mohol iniciovať exekučné konanie na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky
v rozsahu pôvodnej pohľadávky, ktorá bola riadne prihlásená a zistená, keďže nastala neúčinnosť
reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR, tak ako to predpokladá ust. § 161 ods.
3 písm. b) ZoKR. Nadobudnutie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného s

35. Súd nepovažoval tvrdenie povinného o nesplnení podmienok na vyhlásenie neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 159 ZoKR za právne relevantné, keďže predmetné
exekučné konanie sa nevedie na podklade exekučného titulu, ktorým by bol výpis zo zoznamu
pohľadávok uloženého na súde (exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie súdu o určení

pohľadávky), a to znamená, že na daný prípad nemožno aplikovať požiadavku výzvy na splnenie
pohľadávky podľa § 159 ZoKR, a preto oprávnený nebol ani len povinný v čase pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie vyzývať povinného na splnenie pohľadávky v lehote 30 dní od doručenia
tejto výzvy, aj keď tak oprávnený preukázateľne učinil. V danom prípade nenastala neúčinnosť voči
pohľadávke oprávneného neúčinnosť reštrukturalizačného plánu podľa § 159 ZoKR po márnom uplynutí

lehoty 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Súd ďalej konštatuje, že ani vyhovenie takejto výzve, keďže
došlo po nej k úhrade časti pohľadávky oprávneného, nemôže predstavovať naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu zvýhodňovania veriteľa, tak ako uvádza povinný. A taktiež neodporuje povinným
namietanému účelu reštrukturalizačného konania, keďže predstavuje len zákonný následok porušenia
právnej povinnosti zo strany povinného.

36. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní dospel k právnemu záveru,
že vymáhanie pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie je dôvodné. Predmetná pohľadávka sa
v dôsledku neúčinnosti reštrukturalizačného plánu povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR sa stala podľa
§ 161 ods. 1 ZoKR v celom jej prihlásenom a zistenom rozsahu (exekučný titul) splatnou pohľadávkou,

ktorej splnenia sa oprávnený mohol domáhať aj formou iniciovania exekučného konania podľa § 161
ods. 3 písm. b) ZoKR. Povinný preukázal súdu, že dňa 16.10.2023 uhradil oprávnenému sumu vo výške
13264,93 EUR (pomerná časť vo výške 1% v zmysle reštrukturalizačného plánu na plnenie pôvodne
popretej pohľadávky oprávneného). V dôsledku nadobudnutia neúčinnosti reštrukturalizačného plánupovinného vo vzťahu k pohľadávke oprávneného, ktorej sa obnovil pôvodný rozsah v zmysle § 161 ods.
1 ZoKR, predstavuje táto úhrada len časť vymáhaného nároku. A teda je zrejmé, že s ňou nie sú spojené
účinky zániku vymáhaného nároku v celom jeho rozsahu, v čoho dôsledku ďalšie vedenie exekúcie na

majetok povinného je dôvodné. V zmysle uvedeného súd konštatoval nedôvodnosť námietky povinného
o nenaplnení predpokladov pre nadobudnutie pôvodného rozsahu pohľadávky oprávneného, resp.
námietky o nenadobudnutí neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.

37. Súd ďalej k povinným preukázaným úhradám v pomernom rozsahu podľa reštrukturalizačného plánu

zodpovedajúcej sume 13264,93 EUR na základe úhrady zo dňa 16.10.2023, a úhrady trov základného
konania vo výške 211,45 EUR na základe úhrady z totožného dňa, uvádza, že exekučný súd v konaní
o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Ustanovenie § 61k ods.
1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez
ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd
exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného

nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto ustanovenia z dôvodu splnenia
exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je daný vtedy, ak k splneniu došlo v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekúcie. V tomto bode je nevyhnutne potrebné zdôrazniť, že súdnemu
exekútorovi prináleží oprávnenie rozhodovať o účinkoch splnenia vymáhaného nároku v zmysle § 61f
Exekučného poriadku až po začatí exekúcie. Do momentu začatia exekúcie je zverené toto oprávnenie

len do pôsobnosti súdu v exekučnom konaní.

38. V danom exekučnom konaní exekúcia začala za účelom vymoženia nároku deklarovaného
exekučnými titulmi čo do istiny v celkovej výšky 1326492,60 EUR a náhrady trov základného konania
vo výške 211,45 EUR, teda v rozsahu uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a jeho opravami.

39.Povinnýspolusosvojímpodanímpredložilsúduajpotvrdenieoúhradeistinyvovýške13264,93EUR
bezhotovostným prevodom v prospech účtu oprávneného (zhodný s návrhom na vykonanie exekúcie)
zo dňa 16.10.2023, a úhrade trov konania vo výške 211,45 EUR bezhotovostným prevodom právnemu
zástupcovi oprávneného (zhodný s návrhom na vykonanie exekúcie) zo dňa 16.10.2023. Oprávnený

prijatie týchto platieb potvrdil vo svojom vyjadrení. Exekučné konanie začalo dňa 14.09.2023, a exekúcia
začala dňa 14.11.2023. Z uvedeného je zrejmé, že tieto platby boli realizované dobrovoľne zo strany
povinného v čase po začatí exekučného konania a pred začatím exekúcie. Oprávnený v čase od
obdŕžania týchto platieb do začatia exekúcie mohol a mal upovedomiť súd o týchto právne relevantných
skutočností, ktorými sa podmieňuje dôvodné začatie exekúcie. O to viac keď oprávnený dňa 13.11.2023

vykonal poslednú opravu návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto bode mohol súd zároveň konštatovať,
že povinný nepreukázal súdu na to určenými listinným dôkaznými prostriedkami, že by splnil vymáhaný
nárok v celom jeho rozsahu. V rozsahu týchto platieb nezačala exekúcia dôvodne, v čoho dôsledku
je daný dôvod na zastavenie exekúcie v časti aj z úradnej povinnosti. Preukázané dobrovoľné plnenie
povinného, ktoré bolo realizované do dňa začatia exekúcie má vplyv na rozsah vymáhaného nároku,

ktorý je uvedený v poverení na vykonanie exekúcie, čo do istiny a náhrady trov základného konania.
V rozsahu týchto úhrad v čiastočnom rozsahu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku. Tým pádom exekúcia nezačala dôvodne v časti nároku na vymoženie istiny vo výške 13264,93
EUR a náhrady trov základného konania vo výške 211,45 EUR, a preto súd exekúciu v špecifikovanej
časti podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené v I. výroku tohto

uznesenia.

40. Súd v tomto bode nad rámec dáva do pozornosti, že predmetom ďalšieho výkonu exekúcie je
vymoženie istiny vo výške 1313227,67 EUR, keďže len v tejto časti začala exekúcia dôvodne. Mimo
uvedeného predmetom exekúcie je aj nárok oprávneného na náhradu trov exekučného konania a nárok

súdneho exekútora na trovy exekúcie, ktorý musí po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia
reflektovať zmenu rozsahu vymáhaného nároku v tomto exekučnom konaní v zmysle I. výroku tohto
uznesenia. Po preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval právny záver, že nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

41. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že prvý v poradí návrh na zastavenie exekúcie nie je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko povinný
nepreukázaldôvodnazastavenieexekúcievcelomrozsahupodľa§61kods.1písm.a)ad)Exekučného
poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúciepodľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v časti nedotknutej I. výrokom tohto
uznesenia návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2023 podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

42. Povinný svojím podaním zo dňa 04.04.2024 navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu
z dôvodu nezákonného vedenia exekúcie pre splnenie vymáhaného nároku v rozsahu určenom
reštrukturalizačnom pláne povinného, nenadobudnutí neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa §
158 ods. 1 ZoKR, nesplnenia podmienok na nadobudnutie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa

§ 159 ZoKR. Súd konštatoval, že tieto dôvody sú identické s tými, ktoré povinný namietol vo svojom
prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie. Tieto uvedené dôvody rozšíril aj o dôvod účelovosti
reštrukturalizačného konania, a námietku nezákonného zvýhodňovania oprávneného odkazom na § 9
ZoKR (spriaznená osoba s dlžníkom)

43. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.

koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti
podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie
exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy
podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k

ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali
po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého
z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa §
61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu

na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný po skoršom návrhu na
zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie
exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto zásady je
včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou
neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu

na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na
zastavenieexekúciezamietne,svýnimkouskutočností,ktoréobjektívnebezsvojejvinynemoholuplatniť
skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023).

44. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa
07.12.2023. Lehota podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 23.12.2023. Povinný podal

prvý v poradí návrh na zastavenie exekúcie dňa 18.12.2023. Tento návrh má odkladný účinok a tento
bolo možné relevantne doplniť o akékoľvek dôvody, ktoré môžu byť namietané v zmysle § 61k ods. 2
Exekučného poriadku len do uplynutia tejto lehoty. Povinný dňa 04.04.2024 predložil súdu doplňujúce
vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného zo dňa 12.01.2024. Je zrejmé, že predmetné podanie zo strany
povinného bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku

súd mohol predmetné posudzovať len ako neskôr podaný, resp. druhý v poradí návrh na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného
účinku., v ktorom povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku, a ktoré nastali po podaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie.
Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie.

A preto z uvedeného dôvodu súd v exekučnom konaní rozhodoval o predmetnom podaní povinného
samostatným výrokom tohto uznesenia.

45. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že všetky povinným prezentované dôvody v zmysle podania zo
dňa 04.04.2024 spadajú do kategórie namietaných dôvodov smerujúcich k zastaveniu exekúcie podľa

§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a ktoré boli už prvotne a identicky namietané v návrhu na
zastavenie exekúcie zo dňa 18.12.2023. Tieto namietnuté dôvody na zastavenie exekúcie nastali do
uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku v druhom v poradí návrhu
na zastavenie exekúcie povinný nenamietal nové skutočnosti podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.Keďže o namietaných dôvodoch musel mať vedomosť už pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie,
bolo jeho povinnosťou vyššie uvedené namietať len v návrhu na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní
odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, čo sa však v úplnom rozsahu nestalo, a preto

súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia
povinného obsiahnuté v predmetnom podaní neprihliadal. V danom prípade nemožno aplikovať ani
výnimku z uvedeného pravidla v zmysle § 61k ods. 3 tretia veta Exekučného poriadku, keďže povinný
podal prvý návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom mohol a mal namietnuť všetky právne relevantné

námietky,ktorénastalidouplynutialehotypodľa§61kods.2Exekučnéhoporiadku.Vneskoršompodaní
povinný nenamietol nového skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty stanovenej podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, a preto bol daný dôvod na neprihliadnutie na tieto povinným vznesené námietky.

46. Napriek uvedenému pravidlu je potrebné nad rámec povinnosti uviesť k námietke povinného
o neoprávnenom zvýhodňovaní veriteľa popretej pohľadávky proti ostatným veriteľom, že nie je

právne relevantná. Uvedené platí aj o námietke povinného o zákonnom prezumovanej spriaznenosti
oprávneného ako veriteľa s povinným ako dlžníkom podľa § 9 ods. 5 ZoKR. Tieto námietky
žiadnym spôsobom nezakladajú akúkoľvek okolnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného
titulu. Pre posúdenie opodstatnenosti a dôvodnosti vymáhaného nároku vrátane jeho vykonateľnosti,
tak ako to bolo v prejedávanom prípade preukázané, je len skutočnosť nadobudnutia neúčinnosti

reštrukturalizačného plánu povinného, ktorá nastala v rozsahu pohľadávok oprávneného, z dôvodu
porušenia povinnosti povinného podľa § 158 ods. 1 ZoKR (nezloženie plnenia na popretú pohľadávku
oprávneného do notárskej úschovy), v čoho dôsledku oprávnenému vzniklo oprávnenie požadovať
od povinného splnenie aj cestou exekúcie jeho pôvodnú pohľadávku v celom jej rozsahu, tak ako
to predpokladá § 161 ods. 1 ZoKR. Výkon tohto oprávnenia nezakladá predpoklad, ktorý možno

považovať za neoprávnené zvýhodňovanie veriteľa, keďže predstavuje len nevyhnutný následok, ktorý
je spojený s podstatným porušením právnych povinností zo strany povinného vyplývajúcich pre neho
z jeho reštrukturalizačného plánu (viď 51., a 52. strana ), z ktorým je spojené obnovenie pôvodnej
pohľadávky v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka oprávneného prihlásená. Na základe uvedeného
súd konštatoval nedôvodnosť týchto povinným prezentovaných námietok.

47. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v druhom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho
návrhu na zastavenie exekúcie súdom. Súd konštatoval, že exekúcia v rozsahu nedotknutom prvým
výrokom tohto uznesenia začala dôvodne. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené

v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa
04.04.2024 nie je dôvodný, a preto súd v celom rozsahu tento návrh podľa § 61l ods. 3 Exekučného
poriadku zamietol, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

48. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

49. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

50. Podľa § 199e Exekučného poriadku prvá veta, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

51. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto

vyhláška neustanovuje inak.52. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj
začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu 33 193,92 eura.

53. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

54. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

55. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

56. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový

poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

58. Na účely vyčíslenia trov právneho zastúpenia je potrebné vychádzať z výšky peňažného plnenia tak
ako to predpokladá § 10 ods. 2 Vyhlášky, ktorým je len hodnota (istina) pohľadávky bez jej príslušenstva.
Vyhláška totiž neustanovuje, že v prípade exekučného konania sa na účely výpočtu trov právneho
zastúpenia peňažné plnenie zvyšuje o príslušenstvo pohľadávky. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky

výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom
pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v
už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Tarifnou hodnotou je tak len hodnota uplatnenej
peňažnej pohľadávky. Súd na podporu svojich tvrdení zároveň odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý z rozhodnutí napr. sp. zn. 8ECdo 238/2014, sp. zn. 3Oboer 134/2015

pri priznávaní náhrady trov exekúcie, spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom
konaní, vzal za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia iba istinu vymáhaného nároku.

59. Do pozornosti súd dáva tiež uznesenie Najvyššieho súdu Sloven0 skej republiky sp. zn.
2MCdo/13/2014 zo dňa 29.10.2015, kde dovolací súd skonštatoval, že: „Úroky z omeškania sú

príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ a znášajú osud hlavnej
veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie
dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom
ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon.“

60. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 144/2020: „Zmena ceny veci
alebo práva, ku ktorej dôjde v priebehu poskytovania právnej služby, má vplyv na výšku tarifnej hodnoty
a tým aj spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.“

61. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
uloženározhodnutímsúdutomu,ktoichvznikzavinil,aktorébypririadnompriebehukonania.Prinávrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,

nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

62. Povinný oboma návrhmi na zastavenie exekúcie si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného
konania v rozsahu 100 %, avšak bez konkrétnej špecifikácie. Súd v tomto bode poukazuje na § 199dods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

63. Súd po preskúmaní prvého v poradí návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k právnemu
záveru, že tento je v čiastočnom rozsahu dôvodný, keďže súd podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku prvým výrokom tohto uznesenia zastavil exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 13264,93
EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 211,45 EUR, a preto povinnému vznikol

čiastočný nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním tohto
návrhu na zastavenie exekúcie a to podľa pomerného úspechu vo veci. Hodnota vymáhaného nároku v
čase začatia exekúcie predstavovala sumu vo výške 1326704,05 EUR (istina vo výške 815849,60 EUR
+ istina vo výške 510643,00 EUR + náhrada trov základného konania vo výške 211,45 EUR). Exekúcia
bola v časti vymoženia 13476,38 EUR zastavená. Pomerný úspech povinného v exekučnom konaní
v súvislosti s prvým podaným návrhom na zastavenie exekúcie: 13476,38 / 1326704,05 = 0,0101 x 100

t. j. vo výške 1,01 %. Oproti uvedenému úspechu povinného vystupuje pomerný úspech oprávneného
v exekučnom konaní vo výške 98,99 %, v čoho dôsledku čiastočný pomerný úspech povinného sa
započítava proti pomernému úspechu oprávneného a čistý pomerný úspech oprávneného predstavuje
97,98 %. Povinný v tomto exekučnom konaní bol pomerne neúspešnejším účastníkom časti konania
o prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie, keďže jeho pomerný úspech vo veci bol len vo výške

1,01 %, ktorý splynul s pomerným úspechom oprávneného, a preto povinnému nevznikol nárok na
náhradutrovexekučnéhokonaniavsúvislostispodanímprvéhovporadínávrhunazastavenieexekúcie,
a preto súdu povinnému nepriznal nárok na náhradu týchto trov, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto
uznesenia.

64. Súd po preskúmaní druhého v poradí návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k právnemu
záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodným podaním vo veci samej, v čoho dôsledku súd tretím
výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie v celom rozsahu, a preto povinný v jeho rozsahu
nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný, čím povinnému nevznikol dôvodný nárok na náhradu
trov exekučného konania od oprávneného. Na základe uvedených skutočností súd povinnému ním

uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním druhého v poradí návrhu
na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.

65.Oprávnenýsivovyjadreniachkobomnávrhomnazastavenieexekúcieuplatnilnároknanáhradutrov
exekučného konania za podanie za jednotlivých vyjadrení, teda dva úkony právnej služby v exekučnom

konaní (pri tarifnej hodnote 1326704,05 EUR) vo výške 3075,88 EUR (2 x 1537,94 EUR), ku ktorým sa
prirátala hodnota 2 režijných paušálov v roku 2024 vo výške 27,46 EUR (2 x 13,73 EUR).

66. Oprávnený bol v časti exekučného konania o prvom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie
v čiastočnom rozsahu úspešný, pričom jeho pomer je stanovený vo výške 98,99 %, čistý pomer vo výške

97,98 %, čoho dôsledku súd oprávnenému priznal nárok na náhradu ďalších trov v súvislosti s podaním
vyjadrenia k prvému v poradí návrhu na zastavenie exekúcie v čiastočnom rozsahu. Oprávnený bol v
časti exekučného konania o druhom v poradí návrhu na zastavenie exekúcie v úplnom rozsahu úspešný,
čoho dôsledku súd oprávnenému priznal nárok na náhradu ďalších trov v súvislosti s podaním vyjadrenia
k druhého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

67. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny vymáhaná istina
v celkovej výške 1326492,60 EUR znížená o sumu čiastočného zániku vymáhaného nároku čo do istiny
vo výške 13264,93 EUR, teda istina vo výške 1313227,67 EUR. Hodnota sumy náhrady trov základného
konania netvorí základ pre výpočet tarifnej odmeny, keďže predstavuje len príslušenstvo pohľadávky,

ktorébolotaktiežuhradenévcelomrozsahu.Hodnotajednéhoúkonuprávnejslužbyvzákladnomkonaní
predstavuje sumu vo výške 3049,33 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní
v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 1524,66 EUR.

68. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne

zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia k prvému v poradí
návrhu na zastavenie exekúcie (1524,66 EUR), ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného
paušálu za rok 2024 (13,73 EUR), teda v sume 1538,39 EUR. Po aplikácií čistého pomerného úspechu
vo výške 97,98 % predstavuje suma dôvodného nároku na tieto ďalšie trovy sumu vo výške 1507,31EUR. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov exekučného
konania v súvislosti s prvým v poradí návrhu na zastavenie exekúcie v celkovej výške 1507,31 EUR.

69. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne
zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia k druhému v poradí
návrhu na zastavenie exekúcie (1524,66 EUR), ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného
paušálu za rok 2024 (13,73 EUR), teda v sume 1538,39 EUR. V súvislosti s rozhodovaním o druhom
v poradí návrhu na zastavenie exekúcie bol oprávnený úspešný v celom rozsahu (100 %), a preto súd

priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s druhým v poradí
návrhu na zastavenie exekúcie v celkovej výške 1538,39 EUR. Na základe uvedeného súd priznal
oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov v celkovej výške 3045,70 EUR. Nad rámec uvedeného súd
v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude náhrada trov oprávneného
v exekučnom konaní vo výške 3045,70 EUR, ktorú súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania

dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je uvedené v V. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.