Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221203567
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2221203567.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, matky: E. F., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX,
D., zastúpenej advokátkou: Mgr. Erika Sojková, IČO: 42 356 725, so sídlom Rybničná 40, Bratislava,

a otca: G. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/X, H., zastúpeného splnomocnenkyňou:
ŠVECOVÁ, s. r. o., IČO: 47 253 363, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, za účasti prokurátora Krajskej
prokuratúry Trnava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská č.
k. 9P/69/2021-333 z 19. júla 2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie bez návrhu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil
styk otca s maloletou A. každú sobotu v čase od 14,00 hod. do 15,00 hod. v prítomnosti matky maloletej.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením Čl. 4 druhá veta, § 2 ods. 1, § 360, § 367 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, § 324 ods. 1 až 3, §
325 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien

a doplnení a § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vecne dôvodil tým, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a tiež po preštudovaní súdneho spisu
dospel k záveru, že s poukazom na najlepší záujem maloletej je nutné dočasne upraviť styk otca s
maloletou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Otec aj matka zhodne uviedli, že posledné
stretnutie otca s maloletou sa uskutočnilo dňa 27. decembra 2020, teda 2 a pol roka nedošlo k žiadnemu
stretnutiu. Súdu prvej inštancie je známe, že maloletá má Aspergerov syndróm, vyžaduje si osobitný

prístup. Matka je pre maloletú najbližšou osobou, avšak maloletá má aj otca, ktorý sa s ňou nevidel už
2 a pol roka. Otec sa s maloletou chce stýkať, o čom svedčí aj skutočnosť, že dňa 18. októbra 2021
podal návrh na úpravu styku. Z výsluchu terapeutky maloletej je zrejmé, že trvá dlhší čas kým si maloletá
vybuduje vzťah s cudzím človekom, pričom zároveň treba rešpektovať aj jej názor a zbytočne ju do
ničoho nenútiť. Vzhľadom na to, že najbližšie pojednávanie sa uskutoční až dňa 7. novembra 2023, má
súd prvej inštancie za to, že v takomto prípade je na mieste nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

sadočasneupravístykotcasmaloletoudcérou.Vopačnomprípadebysnajväčšoupravdepodobnosťou
uplynuli ďalšie 4 mesiace, počas ktorých by otec dcéru nevidel. Súd prvej inštancie posúdil možnosti
styku otca s maloletou vzhľadom na jej zdravotný stav, a tiež vzhľadom na výsluch terapeutky, ktorú
maloletá dlhodobo navštevuje. Keďže výkon rodičovských práv a povinností možno upraviť aj bez
návrhu, súd prvej inštancie má za to, že v tomto prípade možno nariadiť neodkladné opatrenie aj
bez návrhu účastníkov konania, nakoľko ide o rozhodnutie, v ktorom je rešpektovaný najlepší záujem

maloletej.Maloletásasotcomosobnenestretlauž2apolroka,takžesnímnemávybudovanýtakývzťah
ako s matkou. Aby sa ich kontakt opätovne obnovil, je potrebné, aby im bolo umožnené stretávať sa vpravidelných intervaloch, nakoľko len pravidelnosťou sa u maloletej môže vybudovať vzťah a záujem
o kontakt. Terapeutka uviedla, že v jej prípade trvalo 4 mesiace pri stretnutiach raz do týždňa, kým s
maloletou nadviazala vzťah, pričom zo začiatku s ňou nebolo možné udržať ani len očný kontakt. Na

prvotných stretnutiach bola prítomná aj matka. Vzhľadom na túto skutočnosť má súd prvej inštancie za
to, že spočiatku stačí, aby boli s maloletou vykonávané kratšie - hodinové stretnutia, ktoré však musia
byť vykonávané pravidelne tak, aby si maloletá dokázala vybudovať opätovne vzťah s otcom.
Keďže maloletá počas pracovného týždňa navštevuje školu, súd prvej inštancie stretnutia určil na sobotu
v čase medzi 14:00 hod. a 15:00 hod., pričom miesto stretnutia ponechal na dohode rodičov. Maloletá

je silne naviazaná na matku, preto je vhodné, aby sa stretnutia s otcom uskutočnili v prítomnosti matky,
aby sa maloletá necítila nekomfortne. Avšak matka by pri stretnutiach mala byť predovšetkým v pozícii
prísediacej a nemala by výrazne zasahovať do kontaktu maloletej s otcom. Účelom tohto neodkladného
opatrenia je totiž, aby sa do rozhodnutia vo veci samej začal prostredníctvom pravidelných stretnutí
opätovnebudovaťprávevzťahmedzimaloletouajejotcom.Účastníkomkonaniasazároveňzdôrazňuje,
že pri stretnutiach treba dbať práve na spomínanú pravidelnosť, ktorá je kľúčová pri budovaní vzťahu

s maloletou.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d) a f) Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil. Dôvodila, že v predmetnej veci pôvodne vedenej

na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5P/103/2017 Krajský súd v Trnave uznesením z 27.
apríla 2020 zrušil rozsudok z 27. augusta 2019, ktorým bol styk otca s maloletou upravený tak, že otec
je oprávnený stýkať sa s maloletou za prítomnosti matky každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od
10:00 hod. do 12:00 hod. po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Trnave zároveň v odsekoch 36 – 39 pomerne vyčerpávajúcim

spôsobom uviedol ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať – pred rozhodnutím o styku musí
Okresný súd Dunajská Streda: „zisťovať a preukazovať ako začať so stykom v čase úplného odmietania
otca dieťaťom,... či je možné čokoľvek dosiahnuť v prípade maloletej A. direktívnym prístupom ako
to navrhuje otec... ako realizovať požiadavky otca na stretávania sa s dcérou mimo jej bydliska, ak
je v správe konštatovaná vhodnosť nemennosti prostredia... s

prihliadnutím na poslednú lekársku správu ako aj na ostatné vykonané dokazovanie.“ Krajský súd
v Trnave svojím uznesením z 28. februára 2022 č. k. 23CoP/13/2020-160 zrušil aj následne vydané
uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. novembra 2021 č. k. 9P/69/2021-39, ktorým nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 do 13,00 hod. za prítomnosti matky, a to

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn.: 9P/69/2021. Opätovne
vytkol Okresnému súdu Dunajská Streda, že: „nevenoval pozornosť skutočnostiam a dôkazom, ktoré
predchádzali vydaniu uznesenia č. k. 5P/103/2017-665 z 25. februára 2021, vôbec sa nezaoberal
skutočnosťami, ktoré boli za sporné označené v uznesení č. k. 23CoP/1/2020-361 z 27.
apríla 2020..“, „...z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu pri neúspešnom

procese psychologického poradenstva má dôjsť k úprave styku, keď aj z vyjadrení otca vyplýva, že dieťa
má voči nemu výrazne odmietavý postoj...“, „Súd prvej inštancie tiež neodôvodnil možnosť realizácie
styku vzhľadom na v konaní uvádzané skutočnosti, že otec dieťa tri roky nevidel, resp. že ho videl
naposledy dňa 27. decembra 2020 na 30 sekúnd, že dieťa má výrazne odmietavý postoj k realizácii
styku,pričomzosprávyCentrapredetiarodinyBratislavazo17.septembra2021vyplýva,žezaobdobie

od 7. júna 2021 do 30. augusta 2021 sa uskutočnili 3 návštevy maloletej v Centre pre deti a rodiny v
Bratislave, s maloletou sa im na žiadnom stretnutí nepodarilo nadviazať kontakt a na poslednom stretnutí
dňa30.augusta2021maloletáhneďpripríchodežiadalamatku ookamžitýodchodautekala
z areálu....“. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil predmetné
neodkladnéopatrenievnímuvedenomrozsahulenpodľafrekvenciestretnutímaloletejsjejterapeutkou,

tj.najednuhodinukaždýtýždeňzaprítomnostimatky(samozrejmeznovabezurčeniamiestastretnutia),
čo samo osebe považuje za úplne absurdné. Súdu prvej inštancie pri jeho rozhodovaní úplne uniklo z
pozornosti, že: a) maloletá nikdy nemala voči svojej terapeutke taký odmietavý postoj aký má ku svojmu
otcovi, b) otec maloletej nie je terapeut, psychológ a odborník na diagnózy maloletej, takže vôbec netuší
ako s maloletou pracovať na rozdiel od terapeutky, c) maloletá sa s terapeutkou stýkala na jednom

bezpečnom mieste, d) maloletá nebola pri stretnutiach s terapeutkou do ničoho nútená, jej názor a
psychický stav bol plne rešpektovaný, pričom aj za týchto podmienok trvalo 4 mesiace, kým maloletá
nadviazala s terapeutkou čo i len očný kontakt. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení opätovne
žiadnym spôsobom neskúmal záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie sa tak ako teraz v napadnutomuznesení, tak aj počas celého obdobia riešenia tohto prípadu tvári tak, akoby maloletá A. bola úplne
zdravým dieťaťom a pri svojom rozhodovaní totálne ignoruje všetky preukázané fakty týkajúce sa jej
nepriaznivého zdravotného stavu a z toho vyplývajúce dôsledky a špecifiká, čo je v rozpore nielen s

procesnýmipredpismiupravujúcimikonaniepredsúdom,alejeajvrozporesovšetkýmihmotnoprávnymi
predpismi upravujúcimi práva maloletých detí ako aj osôb so zdravotným postihnutím (napr. Zákon o
rodine, Dohovor o právach dieťaťa, Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a
ďalšie). Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní odignoroval i takú podstatnú skutočnosť vyplývajúcu
tak z pôvodného spisu sp. zn.: 5P/103/2017 ako aj zo súčasného spisu sp.

zn.: 9P/69/2021, že podobným spôsobom ako v napadnutom uznesení (len v inom časovom rozsahu)
už bol v minulosti opakovane upravený styk otca s maloletou, avšak ten bol
nevykonateľný a predovšetkým dieťa poškodzujúci, pretože maloletá má úplne
odmietavý postoj k jej otcovi a nie je schopná vydržať v prítomnosti otca (i
za prítomnosti matky) ani 5 minút s tým, že maloletá ešte aj počas takto krátkeho času kričí, plače, má
hysterické záchvaty, kope a búcha okolo seba všetko a všetkých a pod., pretože ako autistický pacient

nedokáže pochopiť, prečo musí robiť niečo, čo nechce, pričom svoje negatívne pocity nedokáže vyjadriť
inak ako záchvatmi, ktoré ho ešte viac poškodzujú. Keďže otec pri styku s maloletou doposiaľ vždy
ignoroval jej špecifické potreby a napriek odporúčaniam odborníkov pristupovať k maloletej mimoriadne
citlivo, trpezlivo, rešpektujúco a nenásilne, uplatňoval voči nej násilný a direktívny prístup, kričal na ňu,
kričal pred ňou na matku, čo prirodzene a logicky viedlo k ešte väčšiemu záchvatu maloletej, ktorá

hypersenzitívne spracúva zmyslové podnety, je precitlivelá na hluk a má nízku frustračnú toleranciu, a
následne k ukončeniu styku. Inak tomu nebolo ani pri poslednom styku otca s maloletou zrealizovanom
už podľa napadnutého uznesenia v sobotu, tj. dňa 29. júla 2023. Matka sa snažila maloletú namotivovať
na stretnutie s otcom, avšak bezvýsledne. Maloletá sa o svojom otcovi odmieta baviť tak s matkou ako
aj so svojou terapeutkou (čo vyplynulo aj z výsluchu p. A.). Stretnutia s otcom vždy len rázne odmietne.

Matka teda nemala na výber a vysvetlila maloletej, že na stretnutie s otcom musí ísť kvôli rozhodnutiu
súdu. Len vďaka takémuto vysvetleniu matka vôbec dostala maloletú do auta. Na mieste stretnutia však
maloletá odmietla vystúpiť z auta a stretnúť sa so svojím otcom, ľahla si na podlahu auta a hlavu si celý
čas búchala o jeho sedadlo. Nepočúvala už ani matku. Bola v strese a v afekte. Matka sa snažila otcovi
vysvetliť situáciu a požiadala ho, aby sa maloletej aspoň skúsil prihovoriť. Otec však odporúčania matky

a postoj maloletej nikdy nerešpektoval a nerešpektuje (napr. aj v súčasnosti sa násilne dožaduje styku
s maloletou na neustále sa meniacich miestach). Otec celý čas stál asi 3 metre od auta matky a čakal
čo sa bude diať. Po hodine odišiel, nič pre skutočnú realizáciu stretnutia s dcérou neurobil. Od 29. júla
2023 má maloletá následky v podobe fyzických nevoľností a psychických obtiaží. Regresne sa vrátila
späť napr. v tom, že opätovne odmieta sama chodiť na dvor domu, v ktorom býva aj so svojou matkou,

matku nechce spustiť zo svojich očí ani keď ide na toaletu. A takéto dôsledky a regres nastali už po
prvom pokuse o stretnutie otca s maloletou po rokoch. Z výsluchu terapeutky maloletej je zrejmé, že
trvá dlhší čas, kým si maloletá vybuduje vzťah s cudzím človekom, pričom zároveň treba rešpektovať
aj jej názor a zbytočne ju do ničoho nenútiť. Napadnutým uznesením je ale maloletá fakticky nútená k
stretnutiam so svojím otcom, nebol ním zohľadnený názor maloletej vôbec žiadnym spôsobom. Maloletá

A. má už 11 rokov. Je pritom viac ako zrejmé, že napadnutým uznesením určená forma styku otca s
maloletou, maloletú poškodzuje, zhoršuje jej celkový psychický stav, pričom dlhodobé dôsledky môžu
byť aj nenapraviteľné.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že súd

prvej inštancie pred vydaním napadnutého uznesenia postupoval v zmysle inštrukcií odvolacieho súdu
vyjadrených v uzneseniach odvolacieho súdu, na ktoré sa matka v odvolaní odvoláva, a teda vykonal
vo veci pred vydaním napadnutého uznesenia potrebné dokazovanie, t.z. uskutočnil vo veci dve
pojednávania, z toho na jednom z nich vypočul rodičov maloletej a na ďalšom aj svedkyňu pani A.
– terapeutku maloletej, ktorú maloletá navštevuje, a ktorá s maloletou s ohľadom na jej diagnózy

pracuje. Navyše uvedené uznesenia odvolacieho súdu boli vydané v apríli 2020 a vo februári 2022, teda
posledné z nich takmer rok a pol pred vydaním napadnutého uznesenia 19. júla 2023 v tomto konaní.
Na pojednávaní konanom dňa 20. apríla 2023 sa otec s matkou pred autoritami – súdom, kolíznym
opatrovníkom a civilným prokurátorom dohodli, že matka zabezpečí, že sa otec stretne s
maloletou na mieste, kde maloletá bežne s matkou vo voľnom čase (najmä počas víkendov) chodieva

(aj bez nariadeného neodkladného opatrenia vo veci). Otec za týmto účelom niekoľkokrát v priebehu
dvoch mesiacov od pojednávania kontaktoval matku, avšak mu zakaždým oznámila, že stretnutie
otca s maloletou neprebehne, nebude sa konať, nakoľko údajne „maloletá nie je pripravená“. Matka
navrhla otcovi len jeden termín 7. mája 2023, aj ten nakoniec zrušila, pretože údajne „A. na stretnutienechcela ísť, že potrebuje čas“. Takže bez nariadeného neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej
inštancie sa žiadne stretnutie otca s maloletou neuskutočnilo. Napadnutým uznesením chcel súd prvej
inštancie „napomôcť“ tomu, aby sa styk otca s maloletou začal pomaly realizovať (čo sa v konečnom

dôsledku čiastočne aj začalo dariť, čo otec považuje sa veľký pokrok za tie posledné roky, čo dcéru
bez nariadeného a vykonateľného neodkladného opatrenia nevidel). Po vydaní a doručení napadnutého
uznesenia stranám až ku dňu podania tohto vyjadrenia k odvolaniu matky sa dňa 29. júla 2023
uskutočnilo stretnutie pri cukrárni I. B. G. F., na ktorom matka sedela s maloletou vo svojom aute,
matka odmietla vyjsť z neho, nakoľko tvrdila, že A. nechce vyjsť. Otec videl, ako dcérka pozerá videá

na telefóne (o ktorom matka niekoľkokrát tvrdila, že ho dcéra nemá). Matka raz odomkla dvere, ktoré
následne otvorila, vyložila jednu nohu von a povedala, že dcéra nemá záujem sa stretnúť. Takto otec
stál pri svojom aute, matka s A. sedeli vo svojom aute, A. si pozerala videá a presne o 15:00 hod. matka
odišla autom preč. Bez akéhokoľvek pozdravu, vysvetlenia. Matka v Odvolaní klame, keď tvrdí, že A.
si búchala hlavu o sedadlo. Celý čas čo sedela v matkinom aute si pozerala videá na telefóne a bola
pokojná. Matka si taktiež pozerala mobilný telefón. Pred vypršaním termínu stretnutia, maloletá A. ešte

matke ukázala mobilný telefón s nejakým videom. Matka nehorázne klame s cieľom vyvolať dojem, ako
sa dieťa poškodzovalo, pričom to vôbec nie je pravda. Matka podľa názoru otca svojou ignoráciou len
utvrdzuje dieťa v tom, že robí správne, keď ignoruje otca. Otec si s matkou vymenili niekoľko správ
ohľadom stretnutia, z ktorých jasne vyplýva nezáujem matky stretávať sa s otcom. Dňa 5. augusta 2023
sa stretnutie neuskutočnilo, nakoľko otec navrhol iné miesto ako cukráreň I. B. G. F., no matka s miestom

nesúhlasila. Otec navrhol F. J. H. pri škole, ktorú A. navštevuje alebo pri centre K., kde maloletá chodí
na terapie, všade tam to maloletá A. pozná, avšak matka so žiadnym miestom nesúhlasila. Oznámila
mu v emailovej komunikácii nemennosť miesta a to cukráreň I.. Oznámila to, a trvala na tom aj napriek
tomu, že sa tam stretli iba prvýkrát po rokoch a aj to nevyšla maloletá z auta. Počas stretnutia dňa 12.
augusta 2023 otec pozval dcéru na zmrzlinu či koláč do cukrárne I. a čakal na terase v cukrárni. Matka

ho po príchode videla sedieť a počas celej hodiny, ktorú mal otec vyhradenú pre dcéru, sedeli matka
s A. v aute. Matka zaparkovala auto za obytný dom mimo výhľad otca. Po hodine odišli. Otec napísal
matke, aby vyšla von a porozprávali sa, aby dieťa videlo snahu matky riešiť veci. Matka ani neprišla,
ani otcovi neodpísala. Na stretnutí dňa 19. augusta 2023 pri cukrárni I. matka otca vyzvala, aby prišiel.
Otec prišiel k matkinmu autu, matka odomkla auto a otvorila dvere, A. začala plakať a vravieť matke,

že chce ísť domov. Otec A. povedal: ,,A., poď pôjdeme na zmrzlinu a porozprávame sa“. Dieťa stále
rozprávalo to isté. Otec povedal dcérke, že by sa s ňou rád porozprával a dodal, že pôjde do svojho
auta a počká, kým sa A. neukľudní. Na to matka zamkla auto a odišla preč. Celé to trvalo 8 minút.
Opäť nie je pravda, že by si maloletá akýmkoľvek spôsobom ubližovala alebo búchala hlavu o sedadlo
auta. Matka otcovi následne napísala, že dieťa potrebuje upokojiť, a že jej má písať maily. Dňa 26.

augusta 2023 sa stretnutie neuskutočnilo napriek tomu, že otec navrhol kontaktnú ZOO MALKIA PARK
(keďže terapeutka maloletej otcovi odporučila, aby sa snažil k A. „priblížiť“ prostredníctvom zvieratiek,
ktoré má rada), avšak matka s tým nesúhlasila a znova to odôvodnila nemennosťou miesta. Zaujímavé
však je, že miesta stretnutí, ktoré určuje výhradne jednostranne matka „nefungujú“ (keďže A. ani len
nevyjde z auta) a iné miesta, ktoré navrhne otec matka hneď apriori odmietne a trvá stále na mieste,

ktoré maloletej očividne škodí. Otec napísal matke, aby sa stretli napríklad aj v dome v H., kde maloletá
s matkou býva, no matka s tým nesúhlasí. Otec požiadal matku o iné návrhy, ale matka trvala iba na
mieste pri cukrárni I.. Stretnutie sa 2. septembra 2023 neuskutočnilo. Otec napísal matke email: ,,Ahoj.
Priprav prosim ta A. na stretnutie, kde sa stretneme vsetci a budeme sa musiet normalne porozpravat.
A. ma 11 rokov, je najvyssi cas aby vedela aj moj nazor. Ked bude pripravena, daj mi prosim ta vediet

kedy a pridem. Mozme sa stretnut aj v skole, tam to dobre pozna. Dolezite je aby sme sa porozpravali.
G.. PS: zajtra pokial ma sediet v aute a nevyjsť von urcite nepridem.“ Matka absolútne nerešpektuje
súdne rozhodnutie, nehorázne v odvolaní klame, očierňuje otca s cieľom uškodiť mu. Otec absolútne
nebadal u maloletej žiadne prejavy s cieľom sebapoškodzovania tak, ako tvrdí matka v odvolaní. Otec
absolútne rešpektuje zdravotný stav maloletej, ako aj jej odmietavý postoj k nemu, do ničoho ju nenúti,

na stretnutiach trpezlivo celú hodinu čakal v aute, alebo v cukrárni a nie sú teda pravdivé tvrdenia
matky, že by otec vystupoval vo vzťahu k dcére autoritatívnym, direktívnym spôsobom a pod. a bez
toho, aby rešpektoval jej zdravotný stav. Veľmi však túži po tom, aby sa to zmenilo a chce pre to
urobiť všetko čo bude v jeho silách. V zmysle odporúčaní terapeutky maloletej pani A. momentálne
píše maloletej emaily, robil to však už aj predtým, avšak je otázne, či sa predmetné emaily otca k

maloletej dostanú a či jej ich dá matka prečítať. Na žiadny email od otca, či sms od babky maloletej
neprišla do dnešného dňa žiadna odpoveď. Terapeutka maloletej odporučila otcovi, aby A. písal emaily,
smsky, tak to robí, či už sa to k nej dostane, alebo nie. Otec je presvedčený, že kroky matky vedú
úmyselne k úplnému vytesneniu samotného otca zo života dieťaťa, čo preukazuje aj výsluch svedkyne– terapeutky maloletej pani psychologičky A., kde na otázku prokurátora, čo si myslí o tom, prečo
sa maloletá nechce stretávať s otcom, odpovedala: ,,Dieťa otca vytesnilo“. Otec niekoľkokrát navrhol
matke videohovor, telefonát s maloletou, avšak matka úplne rezolútne všetko odmieta. Matka niekoľko

rokov nekomunikuje s otcom dieťaťa ohľadom maloletej, neposkytuje mu informácie ohľadom maloletej,
rozhoduje o maloletej výlučne sama, čím porušuje práva otca. Otec svoje dieťa miluje a túži mu byť
oporou celý život. Matka otcovi kontinuálne niekoľko rokov bráni v akomkoľvek styku s maloletou, či
už osobnom alebo virtuálnom prostredníctvom videohovoru, telefonátu apod., bráni otcovi podieľať sa
na výchove maloletej, rozhodovaní o maloletej apod., čo sú nielen jeho práva v zmysle ZR, ale aj

jeho povinnosti. Otec je natoľko uvedomelý a plne rešpektuje zdravotný stav maloletej, nevynucuje si
výkon napadnutého uznesenia ani cestou súdu, ani sa nevyhráža matke privolaním polície (tak ako to
robila matka), takže sú absolútne zbytočné tvrdenia matky v odvolaní, že jedna hodina každú sobotu v
zmysle napadnutého uznesenia je priveľa. Matka nerobí nič pre to, aby si maloletá našla cestu k svojmu
biologickému otcovi a mohol prebiehať styk otca s maloletou aj keď len v prítomnosti matky. Matka
však v danom prípade robí presný opak (napríklad počas stretnutí zostala sedieť v aute, čo maloletá

samozrejme nasledovala, matka nie je ochotná prísť na stretnutie napríklad do ZOO, keďže terapeutka
maloletej odporučila otcovi, aby sa snažil dostať k dcére prostredníctvom toho, čo má rada, napríklad
zvieratká apod.). Danej situácii nepomohlo ani výchovné opatrenie, ktoré súd uložil obom rodičom, aj
po absolvovaní psychologického poradenstva, sa rodičia maloletého dieťaťa nedokážu dohodnúť ani na
minimálnom rozsahu styku otca s dieťaťom, komunikácia medzi rodičmi je komplikovaná a ťažká, čo má

nepriaznivý dopad na maloleté dieťa, pričom dlhodobá absencia otca pri výchove maloletého dieťaťa
už spôsobila, so zreteľom na vek dieťaťa, aj úplné odcudzenie. Jedinú povinnosť, ktorú otcovi matka
„dovolí“ si plniť, je pochopiteľne vyživovacia povinnosť voči maloletej (pričom v tomto konaní podala
návrh na zvýšenie doterajšieho výživného zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 600,- eur mesačne bez
toho, aby to vyžadovali odôvodnené potreby dieťaťa, len s cieľom „potrestať“ otca za to, že sa neustále

domáha cestou súdu styku s maloletou.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril prokurátor. Uviedol, že napriek skutočnosti, že otec maloletú nevidel už
dlhú dobu, vzhľadom na zdravotný stav maloletej a potrebný osobitný prístup k nej, považuje nariadenie
neodkladného opatrenia vzhľadom na závery z posledného pojednávania za predčasné. V danej veci je

potrebné vykonať dokazovanie cestou odbornej inštitúcie za účelom vyhodnotenia akým spôsobom a v
akom rozsahu je uskutočnenie styku otca s maloletou v jej najlepšom záujme.

5. Procesný opatrovník sa k odvolaniu matky maloletej nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, účastníkom
konania, matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

Civilného sporového poriadku), a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d) a f) Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah (§ 65 Civilného mimosporového poriadku)
a dôvody odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

matky je dôvodné, napadnuté uznesenie nie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu matky
ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne,

keď bez návrhu nariadil neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s maloletou každú sobotu od 14,00
hod. do 15,00 hod. za prítomnosti matky maloletej.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia

pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie má v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd
na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom

nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

14. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového

vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytvárania a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje v súlade s vyššie citovanými článkami vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je

prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia
dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že záujem dieťaťa (v kontexte s článkom 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa) musí byť teda popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už

uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovanítýkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné
rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem
dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom

na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho
osobným pomerom, situácii a potrebám (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3226/16).

19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je nutné posúdiť, či boli osvedčené také
skutočnosti, z ktorých vyplýva, že bez navrhovanej úpravy pomerov sú práva účastníkov konania (v

tomto prípade najmä maloletej A.) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť neodkladné
opatrenie. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že v danom
prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, pretože
súdom prvej inštancie uvádzané dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol v zmysle
vyššieuvedenýchprávnychpredpisovnevyhnutnýzásahsúduformouneodkladnéhoopatreniazdôvodu
hroziacej ujmy na strane maloletého dieťaťa.

20. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu bol ostatný krát upravený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P/320/2015-68
zo 7. apríla 2016, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená
do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne,

styk otca s maloletou upravený nebol. Vo veci úpravy styku otca s maloletou ostatný krát rozhodol
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č.k. 5P/103/2017-279 z 27. augusta
2019, ktorým upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou za
prítomnosti matky, každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. po dobu
troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a po uplynutí troch mesiacov je otec oprávnený sa stýkať s

maloletoudcérouzaprítomnostimatkykaždýnepárnyvíkendvsobotuavnedeľuod10.00hod.do15.00
hod., keď po vykonanom dokazovaní znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia poradenská psychológia,
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Mgr. Elena Fortis v znaleckom posudku
konštatovala, že maloletá má špecifický vývin s prvkami nedostatočnej adaptácie na nové a neznáme
sociálne prostredie, neadekvátne reaguje na situačné zmeny v sociálnom prostredí, nevyspytateľne

a neadekvátne reaguje na emocionálne podnety z prostredia, neadekvátne spracováva realitu s
prvkami fabulácií, s ktorými sa stotožňuje ako so skutočnosťou, jej sociálna interakcia je narušená, je
schopná krátkej sociálnej reciprocity a vzápätí upadne do regresného afektívneho kriku. Ako jeden z
komunikačných prostriedkov používa nekontrolovaný afektívny krik, pričom kričí v prítomnosti matky, aj
v prítomnosti matky a otca a aj bez prítomnosti rodičov, z ktorého sa okamžite stíši a okamžite späť reve,

alebo reve v dlhšom časovom intervale s postupným pridávaním až masívnym soplením. Znalkyňa o.i
odporučila upraviť styk otca s maloletou v čase každý druhý týždeň od piatku do nedele za prítomnosti
matky.Neodporučilaobmedzovaťstykotcasmaloletouvprítomnostimatkylennamiestobydliskamatky
a výlučne matka by nemala určovať miesto pobytu, program a spôsob trávenia času otca s maloletou
počas stretnutí. Na odvolanie matky Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23CoP/1/2020-361 z 27.

apríla 2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že vykonané dokazovanie vykazuje závažné rozpory, s ktorými sa
súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. Uviedol, že ustanovená znalkyňa síce odporučila
maloleté dieťa diagnostikovať v špecializovanej inštitúcii na poruchy autistického spektra, nie je však
zrejmé, z akého dôvodu, ak mala podozrenie na takúto diagnózu, nepožiadala o možnosť pribrať

konzultanta s takouto špecializáciou a na následnú diagnostiku neprihliadla vo svojich záveroch. Ak
znalkyňa vyvodila závery v znaleckom posudku bez toho, aby prihliadla na psychiatrické diagnózy
maloletého dieťaťa, takéto závery sú bez akejkoľvek relevancie, pretože nie je možné ustáliť, do akej
miery na správanie dieťaťa spočívajúce v úplnom odmietaní otca vplýva psychiatrické ochorenie a do
akej miery nevhodné správanie matky. V závislosti od postoja rodičov dal Krajský súd v Trnave na

zváženie potrebu doplniť závery znaleckého posudku s prihliadnutím na diagnózu maloletého dieťaťa.
Po vrátení veci na ďalšie konanie Okresný súd Dunajská Streda vo veci rozhodol uznesením č.
k.5P/103/2017-665 z 25. februára 2021, ktorým konanie o úpravu styku s maloletou zastavil a uložil
výchovné opatrenie rodičom a dieťaťu v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, a to zúčastniť sa
psychologického procesu v Centre pre deti a rodiny Bratislava, Učiteľská 42, Bratislava.

21. Z obsahu spisu aktuálne prejednávanej veci (sp. zn. 9P/69/2021) vyplýva, že súd prvej inštancie
na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie uznesením č.k. 9P/69/2021-39 zo 16. septembra, ktorým
upravil styk otca s maloletou každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 13:00 hod. za prítomnostimatky. Na odvolanie matky odvolací súd uznesením 23CoP/13/2022-160 z 28. februára 2022 napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
uviedol, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť skutočnostiam a dôkazom, ktoré predchádzali

vydaniu uznesenia č. k. 5P/103/2017-665 z 25. februára 2021, vôbec sa nezaoberal skutočnosťami,
ktoré za sporné označil Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. 23CoP/1/2020-361 z 27. apríla 2020.
Súd prvej inštancie vo veci sp. zn. 5P/103/2017 síce doplnil dokazovanie, avšak za účelom uloženia
výchovného opatrenia, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia nebolo zrejmé, z akého dôvodu
pri neúspešnom procese psychologického poradenstva má dôjsť k úprave styku, keď aj z vyjadrení otca

vyplýva, že dieťa má voči nemu výrazne odmietavý postoj. Bez toho, aby súd prvej inštancie dal odpoveď
na sporné otázky nastolené odvolacím súdom v ostatnom zrušujúcom uznesení, nebolo možné posúdiť
opodstatnenosť aktuálneho návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadnym spôsobom
nevyhodnotil skutočnosti, ktoré považoval Krajský súd v Trnave v uznesení č.k. 23CoP/1/2020-361 z 27.
apríla 2020 za podstatné pre rozhodnutie vo veci úpravy styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie tiež
neodôvodnil možnosť realizácie styku vzhľadom na v konaní uvádzané skutočnosti, že otec dieťa tri roky

nevidel, resp. že ho videl naposledy 27. decembra 2020 na 30 sekúnd, že dieťa má výrazne odmietavý
postoj k realizácii styku, pričom zo správy Centra pre deti a rodiny Bratislava zo 17. septembra 2021
vyplýva, že za obdobie od 7. júna 2021 do 30. augusta 2021 sa uskutočnili 3 návštevy maloletej v Centre
pre deti a rodiny v Bratislave, s maloletou sa im na žiadnom stretnutí nepodarilo nadviazať kontakt a
na poslednom stretnutí dňa 30. augusta 2021 maloletá hneď pri príchode žiadala matku o okamžitý

odchod a utekala z areálu. Krajský súd v Trnave tiež uviedol, že od právoplatného skončenia konania
sp. zn. 5P/103/2017 nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam odôvodňujúcim naliehavú úpravu styku
otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia. Vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu, v ktorom dieťa dlhodobo a výrazne odmieta otca treba vo veci vykonať ďalšie dokazovanie
v rámci konania vo veci samej, pričom styk otca s maloletým dieťaťom nie je možné upraviť iba na

základe potreby úpravy styku s odkazom na právo druhého rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do
starostlivosti, na styk so svojím dieťaťom, inak nebude daný styk plniť svoj účel.

22. Z obsahu spisu zároveň vyplynulo, že súd prvej inštancie následne vykonal dokazovanie výsluchom
oboch rodičov maloletej, počas ktorého obaja rodičia podávali vzájomne protichodné vyjadrenia

o kontaktovaní otca s maloletou, a výsluchom terapeutky maloletej, z ktorého vyplynulo, že maloletej
bol diagnostikovaný Aspergerov syndrómom a úzkostná porucha, v dôsledku čoho maloletá môže
mať časté a ťažké záchvaty, ktoré vedú k regresu a dekompenzácii, v dôsledku čoho potrebuje
mať sociálne voľno, teda vynechanie školy práve v dôsledku zhoršeného stavu. Maloletá otca vôbec
nespomína, ani v negatívnom, má ho vytesneného. Môže však na neho reagovať negatívne, pretože

nie je na neho zvyknutá, každá zmena je náročná, vyvoláva v týchto deťoch úzkosť a stres. Maloletá
nie je ovplyvniteľná matkou. Otec bol konzultovať stav maloletej u terapeutky raz - v novembri 2020.
Za účelom nadviazania vzťahu otca s maloletou terapeutka odporučila začať cez rodinnú terapiu
v špecializovanom zariadení. Za daných okolností súd prvej inštancie napadnutým uznesením bez
návrhu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou každú sobotu od 14:00

hod. do 15:00 hod. do právoplatného skončenia konania vo veci samej dôvodiac najlepším záujmom
maloletej,tiežskutočnosťou,žeotecsasmaloletounaposledystretol27.decembra2020,preobnovenie
vzťahu otca s maloletou je potrebné, aby im bolo umožnené stretávať sa v pravidelných intervaloch,
nakoľko len pravidelnosťou sa u maloletej môže vybudovať vzťah a záujem o kontakt.

23. Súd prvej inštancie však pri nariadení neodkladného opatrenia napadnutým uznesením opätovne
pochybil,keďopomenul,ževsprávanímaloletejnedošlokakýmkoľvekzmenámodostatnejúpravystyku
otca s maloletou neodkladným opatrením. Maloletá trpí Aspergerovým syndróm a úzkostnou poruchou,
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a psychiatrickým pacientom, užíva silné psychiatrické
antidepresíva, môže mať časté a ťažké záchvaty, ktoré vedú k regresu a dekompenzácii. Maloletá

naďalej odmieta otca, čo konštatoval sám otec vo vyjadrení k odvolaniu matky. Uvedené tiež vyplýva
aj z jeho opisu priebehu stretnutia s maloletou dňa 19. augusta 2023, kedy prišiel k matkinmu autu,
maloletá začala plakať a vravieť matke, že chce ísť domov.

24. Odvolací súd k tvrdeniu otca, že je presvedčený, že kroky matky vedú úmyselne k úplnému

vytesneniu samotného otca zo života dieťaťa, uvádza, že výsluchom terapeutky bolo osvedčené,
že maloletá otca vôbec nespomína, ani v negatívnom, má ho vytesneného, avšak maloletá nie je
ovplyvniteľná matkou. Odvolací súd je toho názoru, že tento postoj maloletej mohol byť negatívne
ovplyvnený aj skutočnosťou, že otec dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, od narodenia maloletúnavštevoval sporadicky, raz 5 – 6 týždňov. Tu odvolací súd zároveň poukazuje na samotné správanie
otca pri stretnutí s maloletou v dňoch 29. júla 2023 a 12. augusta 2023 (pri pokuse otca o kontakt
maloletá na otca nereaguje) a 19. augusta 2023, kedy prišiel k matkinmu autu, maloletá začala plakať

a opakovane vravela matke, že chce ísť domov, z ktorého vyplýva, že nemá dostatočné rodičovské
zručnosti na zvládanie správania maloletej. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení pritom uviedol,
že matka má byť v pozícii prísediacej.

25. Za daného stavu odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia napadnutým

uznesenímsúduprvejinštanciebolopredčasné,neexistovalidôvodyprejehonariadenie,niejevzáujme
maloletej. Súd prvej inštancie síce vykonal čiastočné dokazovanie v zmysle vysloveného právneho
názoru Krajského súdu v Trnave v uznesení č.k. 23CoP/1/2020-361 z 27. apríla 2020, avšak vykonané
dôkazy (výsluch rodičov maloletej a jej terapeutky) naďalej svedčia tomu, že styk otca s maloletou
nateraz nie je vhodné upraviť a už vôbec nie spôsobom (bez riadne vykonaného dokazovania) aký
zvolil súd prvej inštancie. Uvedený záver odvolacieho súdu tiež potvrdzujú skutočnosti, ktoré vyplynuli

z výsluchu terapeutky maloletej, ktorá uviedla, že maloletá na otca reaguje negatívne, pretože nie je na
neho zvyknutá, čo môže u nej vyvolať úzkosť a stres a odporučila začať realizáciu styku otca s maloletou
cez rodinnú terapiu v špecializovanom zariadení.

26. Odvolací súd dopĺňa, že styk otca s maloletým dieťaťom v situácii, keď rodičia žijú oddelene, sa

upravuje prioritne v záujme maloletého dieťaťa a až druhotne z hľadiska práv otca, ktoré sú v hierarchii
nepochybne nižšie v kolízii s právami dieťaťa vzhľadom na postavenie maloletého dieťaťa ako
zákonom chránenej osoby. Rodičia majú právo realizovať svoje rodičovské práva za účelom zachovania
vzájomných citových väzieb s dieťaťom prostredníctvom styku, aby tak dieťa malo zabezpečený pokiaľ
je to možné čo najviac rovnovážny kontakt s oboma rodičmi. V predmetnej veci však súd prvej inštancie

dostatočne nezohľadnil zdravotný stav maloletej aktuálne neumožňujúci styk s otcom. Nariadením
neodkladného opatrenia tak konal v rozpore so záujmom maloletej.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo

také dôvody neexistovali.

28. Vychádzajúc zo zistených skutočností berúc do úvahy zdravotný stav maloletej, nezmenené
odmietavé správanie maloletej k otcovi, čím nebola osvedčená potreba upraviť styk otca s maloletou,
odvolací súd majúc na zreteli najlepší záujem dieťaťa, dospel k záveru v súlade so stanoviskom

prokurátora, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané, neexistovali, a preto odvolaniu
matky vyhovel podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku nariadené neodkladné
opatrenie zrušil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto

odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§
52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).