Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 15, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27C/119/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121440555
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:6121440555.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481 proti žalovanému:
SAMI TRADE, s.r.o., Marianska 2, Stupava, IČO: 45 392 935, zast. LEGAL ART, s.r.o., Michalská 14,
Bratislava, IČO: 36 289 302 o zaplatenie 3.232,07 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.232,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 3.232,07 Eur od 25.04.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%,
o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 22.07.2021 sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.232,07 Eur s príslušenstvom
titulombezdôvodnéhoobohateniazauzˇi´vaniepozemkuvovlastni´ctvezˇalobcuzaobdobieod04/2019
do 02/2021, ktore´ zˇalobcovi vzniklo neopra´vneny´m uzˇi´vani´m pozemku zˇalovany´m.

2. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že je vy´lucˇny´m vlastni´kom pozemku registra „C“KN, k.u´.
Petrzˇalka, parcelne´ cˇi´slo 2 – druh pozemku: zastavane´ plochy a na´dvoria, odcˇleneny´ geometricky
´m pla´nom G1 824/2019 ako parcela cˇi´slo 2/4 vo vy´mere 14 m2 evidovane´ na LV cˇ. 1748, k.u
´.: Petrzˇalka (dˇalej len „pozemok“). Zˇalovany´ je vy´lucˇny´m vlastni´kom sta´nku na predaj zmrzliny
o vy´mere 14 m2 (dˇalej len „sta´nok“), ktory´ je umiestneny´ na parcele cˇi´slo 2/4, k.u´. Petrzˇalka
vo vlastni´ctve zˇalobcu. Zˇalovany´ nadobudol vysˇsˇie uvedeny´ sta´nok ku´pnou zmluvou zo dnˇa
01.04.2018 od po^vodne´ho na´jomcu – pa´na Milana Bacˇkonju. Zˇalovany´ uzˇi´va predmetny´ sta´nok

spolu s pozemkom, ktory´ je vo vlastni´ctve zˇalobcu v rozsahu 14 m2. Zˇalovany´ uzˇi´val bezdo^vodne
pozemok na u´kor zˇalobcu v obdobi´ od 04/2019 do 02/2021, cˇi´m sa bezdo^vodne obohatil o 3.232,07
Eur. Zˇalobca pri vy´pocˇte dlzˇnej sumy pouzˇil cenu za m2/denˇ v su´lade s interny´mi rozhodnutiami,
ktore´ su´ vyda´vane´ v su´lade so za´sadami hospoda´renia zˇalobcu, ako aj v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 pi´sm. c) za´kona cˇ. 138/1991 Zb. o majetku obci´. Pre vy´pocˇet vy´sˇky bezdo^vodne
´ho obohatenia zˇalobca pouzˇil ustanovenia Rozhodnutia cˇ. 33/2015 prima´tora hlavne´ho mesta SR
Bratislavy, ktory´m sa ustanovuju´ ceny prena´jmov a ceny predbezˇnej odplaty za vecne´ bremeno, s ty

´m,zˇeprepredajne´zariadenianaverejnompriestranstvevspra´vehlavne´homestanapredajzmrzliny
(novi´n) sa analogicky uplatnila sadzba dane za uzˇi´vanie verejne´ho priestranstva vzmysle Vsˇeobecne
za´va¨zne´ho nariadenia hlavne´ho mesta SR Bratislavy cˇ. 15/2012 o dani za uzˇi´vanie verejne´ho
priestranstva v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov (0,33 Eur/m2/denˇ). Medzi zˇalobcom a zˇalovany´mprebehla komunika´cia, predmetom ktorej bola snaha zˇalovane´ho legalizovatˇ svoj sta´nok na predaj
zmrzliny umiestneny´ na pozemku zˇalobcu. Zˇalovany´ opakovane zˇiadal o uzatvorenie na´jomnej
zmluvy (zˇiadostˇ zˇalovane´ho zo dnˇa 27.04.2018 a 17.09.2019), k tomuto vsˇak zˇalobca nemohol

pristu´pitˇ vzhlˇadom na nesu´hlasne´ stanovisko hlavne´ho architekta. Hlavny´ architekt uva´dza vo
svojom stanovisku zo dnˇa 31.07.2020, zˇe lokalita, v ktorej sa predmetny´ sta´nok zˇalovane´ho nacha
´dza je do^lezˇity´m mestotvorny´m prvkom danej lokality, pricˇom v danej lokalite bol povoleny´ iny´
sta´nok s obcˇerstveni´m a to je postacˇuju´ce. Toto stanovisko bolo dorucˇene´ zˇalovane´mu spolu
s listom oznacˇeny´m ako Ozna´menie zo dnˇa 06.08.2020. Zˇalovany´ bol opakovane vyzvany´ na u

´hradu bezdo^vodne´ho obohatenia a to listami zˇalobcu zo dnˇa 12.02.2019 a 05.04.2019 oznacˇene´
ako „Uzˇi´vanie pozemku parc.cˇ. 2 v k.u´. Petrzˇalka – Ozna´menie“. Zˇalobca zaslal zˇalovane´mu aj Vy
´zvu na u´hradu pohlˇada´vky zo dnˇa 02.03.2021, tu´to s vsˇak zˇalovany´ neprebral v odbernej lehote.
Na´sledne zˇalobca zaslal zˇalovane´mu vy´zvu na u´hradu pohlˇada´vky aj do elektronickej schra´nky
dnˇa 14.05.2021. Vzhlˇadom na skutocˇnostˇ, zˇe zˇalovany´ dlhodobo neuhra´dzal odplaty za uzˇi´vanie
pozemku pod jeho sta´nkom, jeho dlh za predmetnu´ dobu nara´stol na sumu 3.232,07 Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 12.08.2021 Platobný rozkaz sp. zn.
1Up/803/2021, ktorý bol doručený žalovanému dňa 13.08.2021.

4. Voči predmetnému Platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že od

začiatku nadobudnutia predmetného stánku do svojho vlastníctva sa snažil o uzatvorenie nájomnej
zmluvy so žalobcom, predmetom ktorej by bol prenájom pozemku žalovanému zo strany žalobcu,
čomu svedčí aj podaná žiadosť žalovaného o prenájom verejného priestranstva, ktorá bola žalobcovi
doručená dňa 27.04.2018 (Žiadosť č. 1). Žalovaný po celý čas vybavovania predmetnej Žiadosti č. 1
komunikoval so zamestnankyňou žalobcu, JUDr. Beátou Nagyovou, ktorá žalovanému ústne oznámila,

že stánok musí prejsť najskôr kompletnou rekonštrukciou a následne bude možné pristúpiť k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy v zmysle podanej Žiadosti č. 1. Nakoľko žalovaný nedostal žiadnu písomnú odpoveď
na svoju podanú Žiadosť č. 1, žalovaný sa riadil pokynmi zamestnankyne žalobcu, JUDr. Beátou
Nagyovou. Žalovaný za účelom uzavretia nájomnej zmluvy v zmysle podanej Žiadosti č. 1 začal
podnikať kroky vedúce k rekonštrukcii stánku – podal žiadosť o vytýčenie nového geometrického

plánu, dodal vizualizácie nového vzhľadu stánku, oznámil stavebné úpravy príslušnému stavebnému
úradu. Následne po schválení podaných písomností žalovaný odstránil pôvodný stánok a pristúpil k
výstavbe nového stánku v zmysle vizualizácie, a to všetko za účelom uzatvorenia nájomnej zmluvy
v zmysle podanej Žiadosti č. 1. Vyššie uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že prvá písomná
odpoveď Žalobcu – Užívanie pozemku parc. č. 2 v k.ú. A. – Oznámenie (ďalej len „Oznámenie“),

bola žalovanému doručená dňa 15.02.2019, tzn. 10 kalendárnych mesiacov po podaní Žiadosti č. 1.
Z Oznámenia vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 1.543,08 Eur za
užívanie Pozemku od 01.04.2018 do 28.02.2019, avšak žalobca sa v predmetnom Oznámení žiadnym
spôsobom nevysporiadal so Žiadosťou č. 1 žalovaného. Žalobca podaním zo dňa 05.04.2019 opravil
Oznámenie v rozsahu, v ktorom žiadal od Žalovaného zaplatenie sumy za užívanie Pozemku, a to na

obdobie od 01.08.2018 do 28.02.2019 v celkovej sume 979,44 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil
napriek skutočnosti, že Žalobca sa ani v opravnom oznámení nevysporiadal s podanou Žiadosťou č.
1 žalovaného a žalovaný sa celý čas v dobrej viere riadil ústnymi pokynmi zamestnankyne žalobcu.
Žalovaný po tom, ako zrekonštruoval celý vzhľad stánku v zmysle pokynov zamestnankyne žalobcu
a za uvedené obdobie, počas ktorého plnil podmienky žalobcu (jeho zamestnankyne) smerujúce k

uzatvoreniu nájomnej zmluvy v zmysle Žiadosti č. 1, zaplatil žalobcovi celkovú sumu vo výške 979,44
Eur a zaslal žalobcovi ďalšiu Žiadosť o užívanie verejného priestranstva celoročne (ďalej len „Žiadosť
č. 2“), ktorá bola Žalobcovi doručená dňa 17.09.2019. Po uplynutí 28 kalendárnych mesiacov od
podania Žiadosti č. 1 žalovaného, žalobca zaslal žalovanému Oznámenie zo dňa 06.08.2020, prílohou
ktorého bolo stanovisko hlavnej architektky. Zo stanoviska hlavnej architektky vyplýva, že obhliadkou

zamestnanca Útvaru hlavného architekta zo dňa 22.08.2019 a 02.01.2020 bolo zistené, že stánok je
na Pozemku už umiestnený bez súhlasu žalobcu. Žalovaný k uvedenému uvádza, že počas obdobia
28 kalendárnych mesiacov ho žalobca nevyzval na odstránenie stánku, práve naopak, zamestnankyňa
žalobcu usmerňovala kroky žalovaného už uvedené v bode 3. odporu, ktoré mali viesť k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy v zmysle podanej Žiadosti č. 1. Navyše, žalovanému nie je jasné, prečo žalobca

nevydal stanovisko ako odpoveď na Žiadosť č. 1 už po vykonaní prvej obhliadky stánku na Pozemku
zamestnancom Útvaru hlavného architekta vykonanej dňa 22.08.2019. V stanovisku hlavnej architektky
sa taktiež uvádza, že v okolí „Červenej pošty“ už jeden stánok s občerstvením je povolený, čo považuje
za postačujúce. Podľa vedomosti žalovaného v čase podania Žiadosti č. 1 bol v predmetnej lokalite ibajeden stánok, vlastníkom ktorého bol žalovaný, preto žalovaný sa dôvodne domnieva, že v poradí druhý
žiadateľ bol zo strany žalobcu uprednostnený a celé jeho konanie voči žalovanému možno považovať za
účelové a zavádzajúce, čomu svedčí aj neprimerane dlhá doba, 28 kalendárnych mesiacov, vybavenia

podanej Žiadosti č. 1 žalovaného zo strany žalobcu. Žalovaný počnúc dňom 01.04.2018, kedy sa stal
vlastníkom predmetného stánku postaveného na Pozemku, ten neprevádzkoval, a to aj s poukazom
na skutočnosť, že žalovanému bez preukázania nájomného vzťahu k Pozemku distribútor elektrickej
energie nechcel povoliť odber elektrickej energie v stánku. Z logiky veci vyplýva, že Žalovaný pred
uzavretím nájomnej zmluvy v zmysle podanej Žiadosti č. 1 nemal žiaden dôvod na investovanie svojich

peňažných prostriedkov do rekonštrukcie stánku stojaceho na Pozemku, ak by zamestnankyňa žalobcu,
JUDr. Beáta Nagyová, neusmerňovala v tomto smere žalovaného s víziou uzatvorenia nájomnej zmluvy
v zmysle podanej Žiadosti č. 1. V nadväznosti na vyššie opísaný skutkový stav sa žalovaný dôvodne
domnieva, že zo strany Žalobcu išlo o účelové konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď konanie
žalovaného usmerňoval najskôr k tomu, aby splnil podmienky uzatvorenia nájomnej zmluvy v zmysle
podanej Žiadosti č. 1., pričom žalovanému neurčil odstránenie stánku z Pozemku, práve naopak,

usmerňoval ho k jeho rekonštrukcii a po splnení tejto podmienky žalobca nakoniec po uplynutí 28
kalendárnych mesiacov od podania Žiadosti č. 1. odmietol predmetnú žiadosť s odôvodnením, že
medzičasom v okolí „Červenej pošty“ už jeden stánok s občerstvením povolil. Takto opísané konanie
žalobcu sa jednoznačne prieči morálnym normám, ktoré sú všeobecne uznávané v našej spoločnosti a
ktoré presadzujú slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomný rešpekt, pričom žalobca musel vedieť, že takýmto

svojím konaním môže spôsobiť žalovanému škodu. Žalovaný uznáva nárok žalobcu sčasti, a to za
obdobie užívania Pozemku od 01.08.2020, tzn. počnúc mesiacom, v ktorom žalobca Žalovanému
oznámil svoje nesúhlasné stanovisko na Žiadosť č. 1 žalovaného až do 28.02.2021, vo zvyšnom rozsahu
žalovaný nárok žalobcu neuznáva - v časti, ktorá predstavuje sumu vo výške 2.254,56 Eur za obdobie
užívania Pozemku od 01.04.2019 do 01.08.2020 (488 dní), a to z dôvodov vyššie uvedených. Voči

uznanému nároku žalobcu vo výške 977,51 Eur s prísl. si žalovaný v zmysle ust. § 147 ods. 2 CSP
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie vo výške 18.000 Eur titulom náhrady škody, ktorá vznikla
žalovanému konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a ktorá bola vyčíslená na základe vložených
peňažných prostriedkov žalovaného do rekonštrukcie vzhľadu stánku.
5. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, keď uvádza,

že zamestnankyňa žalobcu mu povedala, že stánok musí prejsť kompletnou rekonštrukciou v záujme
uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalobca poukázal na list zo dňa 04.05.2018 označený ako „Žiadosť
o nájom“, kde bol žalovaný upovedomený o zaevidovaní jeho žiadosti a vyzvaný na doplnenie jeho
žiadostioviaceréšpecifickéinformácie.SúčasneboltýmtopodanímoboznámenýsexistenciouManuálu
pre osadenia a posudzovanie predajných stánkov vo verejnom priestore hlavného mesta SR Bratislavy.

Žalobca však deklaruje, že nikdy neuviedol, že žalovaný musí svoj stánok vymeniť za nový stánok
za účelom vyhovenia jeho žiadosti o uzavretie nájomnej zmluvy. Žalobca ako vlastník pozemku má
právo slobodne sa rozhodnúť s kým zmluvu uzavrie. Predpokladom na uzavretie nájomnej zmluvy
k pozemku vo vlastníctve žalobcu je schválenie nájmu mestským zastupiteľstvom, ktoré je podmienené
súhlasným stanoviskom všetkých odborných útvarov žalobcu. V prípade žiadosti žalovaného žalobca

nezískal súhlasné stanovisko hlavného architekta a teda nemohol žiadosť žalovaného postúpiť na
prerokovanie mestského zastupiteľstva. To, že žalobca nepristúpil k uzavretiu nájomnej zmluvy so
žalovaným neznamená, že by žalovaný nemusel platiť odplatu za užívanie pozemku. Žalobca odmietol
tvrdenie žalovaného, že by jeho konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo tvrdenie, že žalovanému
spôsobil škodu. Tvrdenia žalovanému sú účelové. Listom zo dňa 31.07.2020 žalobca uviedol explicitne

dôvod, pre ktorý sa uzavretie nájomnej zmluvy nemohli uskutočniť.
6. Podaním doručeným súdu dňa 14.09.2023 žalobca uviedol, že mimosúdne rokovania neboli úspešné.
Dňa 27.06.2023 žalovaný podal na Magistrát Hlavného mesta SR žiadosť o prenájom nehnuteľnosti –
pozemku. Podľa telefonickej informácie bolo na podanú žiadosť vydané zamietavé stanovisko. Predložil
4ks faktúr spolu s pokladničným dokladom, ktoré žalovaný uhradil v dôsledku zveľadenia vzhľadu stánku

podľa pokynov zamestnanca žalobcu.
7.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň22.09.2023,naktoromvypočulobochštatutárovžalovaného.
Žalovaný uviedol, že uznali sumu 977,51 Eur, voči tejto si uplatnili na započítanie svoju pohľadávku na
náhradu škody. Ak by súd uznal aj vo zvyšku nárok za dôvodný, ktorý žalovaný neuznáva, tak pre tento
prípad si uplatňujú na započítanie aj zvyšnú sumu do výšky žalovanej sumy. Nad túto sumu si žalovaný

nárok voči žalobcovi neuplatňuje.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15.11.2023, kde žalobca právom záverečnej reči uviedol,
že trvá na podanej žalobe. V konaní bolo preukázané, že žalovaný užíval predmetný pozemok žalobcu
v období od 04/2019 do 02/2021 bez právneho dôvodu a odplatu žalobcovi za to neuhradil. Žalovanýnepreukázal, svoje tvrdenie, že zamestnankyňou žalobcu bol uvedený do omylu. Žalobca zastáva názor,
že zamestnankyňa nepodmieňovala uzatvorenie nájomného vzťahu k predmetnému pozemku výmenou
starého stánku za. Nový. Inštrukcie p. B. mali vždy len odporúčací charakter a splnením pokynov nebolo

podmienené platné uzavretie nájomného vzťahu. V jej kompetencii nebolo dávať pokyny na akúkoľvek
rekonštrukciu či výmenu predajného stánku. Žalobca uviedol, že je názoru, že nebolo preukázané, že
by zamestnankyňa žalobcu uviedla žalovaného do omylu takým spôsobom, že by mal zodpovedať za
náklady žalovaného, ktoré mu v dôsledku tohto konania vznikli. Žiadal teda, aby súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

9. Žalovaný cestou svojej právnej zástupkyne právom záverečnej reči uviedol, že pocˇas cele´ho su
´dneho konania poukazoval na skutocˇnostˇ, zˇe konanie zˇalobcu, ktore´ viedol v ra´mci predzmluvny´ch
vztˇahov, bolo zava´dzaju´ce, priecˇiace sa dobry´m mravom, v do^sledku ktore´ho zˇalovane´mu vznikli
nena´vratne financˇne´ vy´davky, pricˇom uvedene´ vyply´va aj zvykonane´ho dokazovania. Zˇalovany
´ si zaobstaral sta´nok stojaci na pozemku, vlastni´kom ktore´ho je zˇalobca, za ku´pnu cenu 10.000
Eur s ty´m, zˇe tento sta´nok bude po jeho odku´peni´ bez proble´mov preva´dzkovatˇ ako zmrzlinovy

´ sta´nok. Zˇalovany´ prvu´ zˇiadostˇ o prena´jom verejne´ho priestranstva adresoval zˇalobcovi dnˇa
27.04.2018, a na´sledne aj dnˇa 17.09.2019, pricˇom zˇalovany´ pocˇas cely cˇas vybavovania zˇiadosti
´ komunikoval so zamestnankynˇou zˇalobcu – JUDr. Bea´tou Nagyovou. Pani JUDr. Bea´ta Nagyova
´ insˇtruovala zˇalovane´ho k tomu, aby sta´nok najsko^r kompletne zrekonsˇtruoval, a na´sledne bude
mozˇne´ pristu´pitˇ k uzavretiu na´jomnej zmluvy k Pozemku, pricˇom sa´m zˇalobca vo svojom vyjadreni

´ k odporu potvrdil, zˇe odporucˇil zˇalovane´mu revitaliza´ciu sta´nku, a teda uvedena´ skutocˇnostˇ
nie je medzi sporovy´mi stranami sporna´. Zˇalovany´ na pokyn zamestnankyne zˇalobcu v dobrej
viere zacˇal s rekonsˇtrukciou sta´nku, pricˇom zˇalovany´ odstra´nil po^vodny´ sta´nok a pristu´pil
k vy´stavbe nove´ho sta´nku, a tak splnil manua´l zˇalobcu urcˇeny´ pre osadenie predajny´ch sta
´nkov. Na vy´menu sta´nku zˇalovany´ u´cˇelne vynalozˇil na´klady vo vy´sˇke 18.000 Eur, pricˇom

faktu´ry boli ako do^kaz predlozˇene´ su´du v su´dnom konani´. Napokon zˇalobca po 28 kalenda
´rnych mesiacoch od podania prvej zˇiadosti o prena´jom verejne´ho priestranstva vydal zamietave´
stanovisko s ty´m, zˇe v okoli´ cˇervenej posˇty uzˇ jeden sta´nok s obcˇerstveni´m je povoleny´, a tento
povazˇuje za postacˇuju´ci. Ako aj z fotografii´ a vykonany´ch do^kazov vyply´va, vy´chodiskovy´ stav
oboch sta´nkov bol rovnaky´ – museli prejstˇ revitaliza´ciou, pricˇom sta´nok, ktory´ je preva´dzkovany´

dodnes, bol zo strany zˇalobcu z nezna´meho do^vodu uprednostneny´ na u´kor zˇalovane´ho. Zˇalobca
pocˇas 28 kalenda´rnych mesiacov zˇalovane´ho nevyzval na odstra´nenie sta´nku, pra´ve naopak,
zamestnankynˇa zˇalobcu usmernˇovala kroky zˇalovane´ho, ktore´ mali viestˇ k uzatvoreniu na´jomnej
zmluvy so zˇalobcom, napokon vsˇak zo strany zˇalobcu dosˇlo k ukoncˇeniu vyjedna´vania o na´jomnej
zmluve bez ake´hokolˇvek legiti´mneho do^vodu. Zodpovednostˇ za sˇkodu v predzmluvnom konani´

vznika´ za nasleduju´cich predpokladov – 1. rokovania o zmluve sa nacha´dzaju´ v pokrocˇilom sˇta
´diu, 2. posˇkodena´ strana legiti´mne ocˇaka´va uzavretie tejto zmluvy, a 3. rokovanie je ukoncˇene´
bezˇ legiti´mneho do^vodu. Taktiezˇ zodpovednostˇ za sˇkodu v predzmluvny´ch vztˇahoch vznika´ pri
zaha´jeni´ zmluvny´ch rokovani´ bez toho, aby existoval u´mysel zmluvu uzavrietˇ. Sˇkodou vzniknutou
v predzmluvny´ch vztˇahoch sa v zmysle rozhodnutia NS SR, spis. zn. 4 M Cdo 23/2008 rozumie

vy´znamna´ majetkova´ ujma, ktora´ vznikla ty´m, zˇe zmluvna´ strana nemohla uzavrietˇ zmluvu s
tretˇou osobou. Zavinenie zodpovedne´ho subjektu sa predpoklada´, pricˇom stacˇi´ aj zavinenie vo
forme nevedomej nedbanlivosti. Zˇalovany´ predmetny´ sta´nok nepreva´dzkoval ani jediny´ denˇ od
jeho odku´penia od po^vodne´ho vlastni´ka v roku 2018, a teda tento sta´nok mu nepriniesol zˇiaden
zisk, pra´ve naopak, v do^sledku konania zˇalobcu vznikli zˇalovane´mu nena´vratne na´klady vo vy´sˇke

18.000,- EUR, pricˇom v su´vislosti s budu´cou demola´ciou sta´nku hrozia zˇalovane´mu dˇalsˇie na
´klady, nakolˇko tento typ sta´nku nie je mozˇne´ premiestnitˇ tak, aby bol v celistvosti zachovany´. Boli
naplnene´ vsˇetky predpoklady na vznik predzmluvnej zodpovednosti zˇalobcu za sˇkodu spo^sobenu´
zˇalovane´mu, a to vo forme vzniknuty´ch na´kladov vo vy´sˇke 18.000 Eur, ktore´ zˇalovany´ vynalozˇil
na zvelˇadenie sta´nku a ktore´ by neboli vznikli, pokialˇ by nedocha´dzalo k zava´dzaju´cemu konaniu

zo strany zamestnankyne zˇalobcu, ktore´ je v rozpore s dobry´mi mravmi, pricˇom v su´lade s ust.
§ 420 ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka za sˇkodu zodpoveda´ zˇalobca. Zˇalovany´ z uvedene´ho
do^vodu eviduje vocˇi zˇalobcovi pohlˇada´vku vo vy´sˇke 18.000 Eur. V nadva¨znosti na uvedene´
zˇalovany´ uzna´va na´rok zˇalobcu scˇasti, a to vo vy´sˇke 977,51 Eur za obdobie uzˇi´vania Pozemku
od 01.08.2020, tzn. pocˇnu´c mesiacom, v ktorom zˇalobca zˇalovane´mu ozna´mil svoje nesu´hlasne

´ stanovisko na zˇiadostˇ cˇ. 1 zˇalovane´ho azˇ do 28.02.2021, pricˇom v danom rozsahu si žalovaný
uplatnˇuje kompenzacˇnu´ na´mietku, tzn. cˇastˇ svojej pohlˇada´vky na zapocˇi´tanie vo vy´sˇke 977,51
Eur. Vo zvysˇnej cˇasti na´roku zˇalobcu vo vy´sˇke 2.254,56 EUR za obdobie uzˇi´vania Pozemku od
01.04.2019 do 01.08.2020 (488 dni´) neuzna´va. Pokialˇ by su´d napriek uvedene´mu vyhodnotil zˇalobuzˇalobcu v celom rozsahu ako do^vodnu´, zˇalovany´ si vocˇi pohlˇada´vke zˇalobcu vo vy´sˇke 3.232,07
Eur spolu s pri´slusˇenstvom uplatnˇuje na zapocˇi´tanie cˇastˇ svojej pohlˇada´vky v rovnakej vy´sˇke,
ako je zˇalobcom uplatnˇovany´ na´rok vo vy´sˇke 3.232,07 Eur spolu s pri´slusˇenstvom.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Výpisy z LV č. XXXX, Geometrický plán, Žiadosť
o prenájom, Žiadosť na užívanie verejného priestranstva, Návrh predajnej doby, Oznámenie k užívaniu
pozemku, Doručenka, Oprava oznámenie, Doručenka, Stanovisko k nájmu pozemku, Oznámenie,
Doručenka, Výzva na úhradu pohľadávky, Obálka, Prehľad odoslaných zásielok, Katastrálna mapa,
VZN žalobcu, Rozhodnutie č. 33/2015, Manuál pre osadzovanie a posudzovanie predajných stánkov,

Príjmový pokladničný doklad č. 02, Faktúra č. 02, Faktúra č. 03 + Príjmový doklad, Faktúra č. 04 +
Príjmový doklad, Faktúra č. 05 + Príjmový doklad, Žiadosť o prenájom nehnuteľností 16.06.2023, keď
zistil tento skutkový a právny stav:
11. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. A., obec Bratislava a geometrického plánu 13/2019 súd zistil, že
žalobca je vlastníkom pozemku registra „C“, parc. č. 2, druh zastavaná plocha a nádvorie, odčlenený
geometrickým plánom G1 824/2019 ako parcela číslo 2/4 vo výmere 14 m2.

12. Dňa 27.04.2018 žalovaný požiadal Magistrát Hlavného mesta SR o prenájom verejného
priestranstva – miestnej komunikácie momentálne využívanej ako stánok bufetu pri budove červenej
pošty. Žalovaný uviedol, že stánok by mal byť prevádzkovaný na predaj zmrzliny s rozmermi 5x6m,
s využitím aj letnej terasy s rozmermi 2x5m umiestnenej voľne na chodníku pred stánkom zmrzliny.
13. Dňa 17.09.2019 žalovaný opätovne žiadal o celoročné užívanie verejného priestranstva. Uviedol, že

stánok je zrekonštruovaný, terasu nebudú potrebovať.
14. Z Oznámenia zo dňa 12.02.2019 súd zistil, že Magistrát Hlavného mesta SR uviedol žalovanému,
že je zrejmé, že od 0104.2018 , kedy nadobudol vlastníctvo k pôvodnému novinovému stánku,
užíva pozemok vo výmere 14 m2 bez zmluvného vzťahu, pričom za užívanie neplatí, čiže dochádza
k bezdôvodnému obohateniu na úkor vlastníka pozemku. Za obdobie od 01.04.2018 do 28.02.2019

je podľa žalobcu žalovaný povinný uhradiť 1.543,08 Eur. Zároveň žalobca žalovanému oznámil, že
počnúc mesiacom marec 2019 je povinný platiť mesačne 140,53 Eur do 15. dňa nasledujúceho mesiaca,
v ktorom pozemok užíval až do doby uzavretia nájomnej zmluvy alebo odstránenia stánku. Podľa
doručenky Oznámenie žalovaný prevzal dňa 18.02.2019.
15. Z listu zo dňa 31.07.2020 súd zistil, že hlavný architekt oznámil oddeleniu nájmov majetku, že na

základe obhliadky v teréne bolo overené, že predmetný objekt na pozemku už stojí a to bez súhlasí
majiteľa pozemku. V súčasnej dobe je v lokalite pošty už jeden stánok s občerstvením povolený, čo
hlavný architekt považuje za postačujúce. S nájmom časti pozemku pre účel prevádzkovania stánku na
predaj zmrzliny nesúhlasí.
16. Z oznámenie zo dňa 06.08.2020 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu

nesúhlasného stanoviska hlavného architekta, nie je možné jeho žiadosť predložiť na prerokovanie do
orgánov mesta. Podľa priloženej doručenky žalovaný oznámenie prevzal dňa 12.08.2020.
17. Z výzvy zo dňa 02.03.2021 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu bezdôvodného
obohatenia vo výške 3.232,07 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa priloženej obálky sa
výzva vrátila žalobcovi dňa 09.04.2021 ako neprevzatá v odbernej lehote.

18. Podľa VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 15/2012 ustanovujúceho daň za užívanie verejného
priestranstva je sadzba dane za prenájom pozemku pod stánkom zmrzliny 0,33 Eur za m2
19. Podľa rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta SR Bratislavy pre stanovenie ceny nájmu
sa analogicky použijú VZN o dani za užívanie verejného priestranstva.
20. Z oznámenia o evidovaní žiadosti zo dňa 04.05.2018 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému,

že jeho žiadosť zo dňa 27.04.2018 eviduje. Vyzval ho na doploženie potrebných dokladov: aktuálna
snímka z katastrálnej mapy, jednoduchú projektovú dokumentáciu k stánku a vizualizáciu stánku, a pod.
a priložil mu manuál na osadenie a posudzovanie predajných stánkov.
21. Z faktúry č. 02 súd zistil, že subjekt B. C., D. XXX/X, E. účtoval žalovanému búracie práce za stánok
vo výške 4.500 Eur. Faktúra bola splatná 04.05.2020. Podľa pokladničného dokladu č. 02 bola faktúra

žalovaným uhradená.
22. Z faktúry č. 03 súd zistil, že subjekt Nuhi Ibraimi, Marianksa 510/2, Stupava účtoval žalovanému
odstránenie odpadu stánku vo výške 4.500 Eur. Faktúra bola splatná 04.06.2020. Podľa pokladničného
dokladu č. 03 bola faktúra žalovaným uhradená.
23. Z faktúry č. 04 súd zistil, že subjekt B. C., D. XXX/X, E. účtoval žalovanému kúpa materiálu

plechových panelov vo výške 4.500 Eur. Faktúra bola splatná 06.07.2020. Podľa pokladničného dokladu
č. 04 bola faktúra žalovaným uhradená.24.Zfaktúryč.05súdzistil,žesubjektB.C.,D.XXX/X,E.účtovalžalovanémukúpaželeznejkonštrukcie
a práca s tým spojená vo výške 4.500 Eur. Faktúra bola splatná 04.08.2020. Podľa pokladničného
dokladu č. 05 bola faktúra žalovaným uhradená.

25. Z oznámenia zo dňa 06.08.2019 súd zistil, že stavebný úrad – mestská časť Bratislava – Petržalka
oznámila žalovanému, že posúdila udržiavacie práce na existujúcom stánku ako bežné udržiavacie
práce, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie stavebnému úradu (udržiavacie práce mali pozostávať
zvýmenyexistujúcehoprenosnéhostánkuorozlohe5x3mzamodernejšítypsnapojenímnaexistujúce
rozvody inžinierskych sietí).

26. Z výsluchu štatutárky žalovaného E. F. súd zistil, že stánok kúpili za 10.000 Eur, prepísalo ho na
firmu, aby mohli uzavrieť nájomnú zmluvu. Bola daná podmienka, že majú stánok odstrániť a postaviť
nový, tak dali pani B. vizualizáciu. Komunikácia s p. B. bola ťažkopádna. Bola daná podmienka stánok
odstrániť, a tak ho začali rekonštruovať a vykonávali búracie práce. Stánok nahradili novým, čo tam
teraz stojí. Opakovane kontaktovali p. B., kedy bude zmluva uzavretá, aby mohli začať predávať a začať
zarábať. Zo strany p. B. boli stále ubezpečovaní, že to ešte chvíľku potrvá, ale už to bude. Až po 28

mesiacoch od ich žiadosti prišlo zamietavé stanovisko. Počas toho, ako oni rekonštruovali ich stánok,
bol tam aj druhý stánok, ktorý bol tiež nahradený novým. Potom prišla požiadavka, že tam má byť len
jeden. Papiere veľakrát dávali aj opakovane. Stánok nie je možné premiestniť na nové miesto. Stánok
je možné odstrániť jedine zbúraním. Najskôr museli dať vizualizáciu. Tak im bola tlmočená požiadavka,
že majú stánok najskôr rekonštruovať a na základe toho majú dostať nájomnú zmluvu, lebo vraj mesto

to tam tak nechcelo. A. B. im pokyny dávala telefonicky alebo možno jedným e-mailom. Stretli sa s p.
B. aj osobne, raz prišli na podateľňu a volali jej, či môže zísť dole a vysvetliť im, aký bude ďalší postup.
Ona prišla a povedali im papiere, ktoré majú doložiť, pričom uviedli, že papiere už odovzdali. Potom
povedala, že musia už len čakať. Inak si na komunikáciu s p. B. moc nespomína.
27. Z výsluchu štatutára žalovaného E. F. súd zistil, že to bolo tak, že pôvodný stánok bol 8-hranný

a podmienka bola, že majú vybudovať nový, moderný 4-hranný stánok. Na základe toho dali aj žiadosť,
aby tam mohol byť stánok 5x6m. Počas toho ako predkladali papiere, tak stále platili nájom mestu, aj
keď ten pôvodný zbúrali, aby neskôr mali nájomnú zmluvu uzavretú. Mesto im sľúbilo, že odstúpi od
zmluvy s pôvodným vlastníkom stánku a s nimi uzavrie novú zmluvu. Pôvodný stánok bol kovový, musel
pristúpiť k jeho likvidácii spoločnosťou NuHi Ibrahimi. Bolo im povedané, že majú vymeniť ten starý 8-

hranný stánok za nový. Postupovali výhradne na pokyny p. B.. Nežiadal, aby im dala pokyny písomne.
Pretože slovám p. B. verili, bola im odporučená predchádzajúcim vlastníkom stánku p. D.. Vizualizácia
stánkubolap.B.predložená.NezaujalažiadnestanoviskopretožečakalastanoviskozoddeleniaTvorby
mestskej zelene.
28. Zo žiadosti o prenájom zo dňa 16.06.2023 súd zistil, že k tomuto dátumu žalovaný opätovne požiadal

žalobcu o uzavretie nájomnej zmluvy.
29. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

33. Podľa § 147 ods. 2 CSP Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.34.Podľa§424ObčianskehozákonníkaZaškoduzodpovedáajten,ktojuspôsobilúmyselnýmkonaním
proti dobrým mravom.
35. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie

je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.
36. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

37. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
38. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

39. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti istiny dôvodná a je
potrebné jej v tejto časti vyhovieť.
40. Žalobca si v danej veci žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu za obdobie od 04/2019 do 02/2021 spočívajúci
v tom, že má žalovaný na predmetnom pozemku žalobcu postavený stánok, ktorý je v jeho výlučnom

vlastníctve. Žalovaný v konaní namietal konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a uplatňoval si
kompenzačnú námietku spočívajúcu v nároku na náhradu škody žalobcom spôsobenej úmyselným
konaním proti dobrým mravom alebo porušením povinností žalobcu v predzmluvných vzťahoch.

41. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že žalovaný má vo vlastníctve stánok, ktorý je na rozlohe

14 m2 postavený na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný je výlučným vlastníkom stánku od
01.04.2018 až doposiaľ. Žalovaný teda nesporne užíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu. Na
strane žalovaného tak podľa § 451 Občianskeho zákonníka vzniká bezdôvodné obohatenie spočívajúce
v užívaní pozemku žalobcu bez právneho dôvodu a základ nároku žalobcu je daný. V priebehu konania
žalovaný dokonca uznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.08.2020 do

28.02.2021, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom žalobca oznámil žalovanému nesúhlasné stanovisko
s uzavretím nájomnej zmluvy až do konca uplatneného obdobia. Sporným bolo medzi stranami obdobie
užívania pozemku od 04/2019 do 07/2020, ktorý nárok žalovaný považoval za nedôvodný a sporným
bola kompenzačná námietka vznesená žalovaným spočívajúca v nároku na náhradu škody žalovaného
voči žalobcovi, ktorú vzniesol pre prípad, že súd bude považovať nárok žalobcu za dôvodný. Žalovaný

sa v konaní bránil tým, že rokoval so žalobcom o uzavretí nájomnej zmluvy na pozemok pod stánkom
prostredníctvom zamestnankyne žalobcu p. G. B., ktorá ho usmerňovala pokiaľ ide o vizualizáciu
stánku a požiadavky na vzhľad stánku s tým, že až následne žalobca so žalovaným zmluvu uzavrie.
Žalobca toto tvrdenie výslovne poprel. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol aj kompenzačnú námietku
a žiadal na nárok žalobcu započítať sumu jemu vzniknutých nákladov spojených s rekonštrukciou

stánku ako škody, ktorá mu konaním žalobu vznikla – a to jednak úmyselným konaním proti dobrým
mravom a jednak porušením akýchsi predzmluvných záväzkov, pretože žalovaný dôvodne očakával
uzavretie nájomnej zmluvy a spustenie činnosti predaja zmrzliny prostredníctvom tohto stánku. Žalovaný
nepopieral, že stánok na pozemku žalobcu stojí a nepopieral ani výšku vyčísleného bezdôvodného
obohatenia. Dôvodnosť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení

bez právneho dôvodu teda nebola podľa súdu spochybnená. Žalovaný všetky svoje námietky smeroval
skôr na zdôvodnenie svojej uplatnenej protipohľadávky na náhradu škody, ktorú si žiadal voči nároku
žalobcu započítať. V danej veci má súd za to, že v prípade, ak si žalovaný uplatnil voči žalobcovi
nárok na náhradu škody (z akéhokoľvek dôvodu) nesie dôkazné bremeno žalovaný v tom smere, či
boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu a či na strane žalovaného existuje

pohľadávka spôsobilá na započítanie. Žalobca tvrdil, že je daná zodpovednosť žalobcu za škodu
v predzmluvných vzťahoch, nakoľko sa mali rokovania nachádzať v pokročilom štádiu a žalovaný
legitímne očakával uzavretie zmluvy, pričom rokovania boli ukončené bez legitímneho dôvodu. V danej
veci však po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že rokovania o uzavretí nájomnej zmluvy boli medzi
stranami len v štádiu, že žalovaný o uzavretie Zmluvy požiadal a čakal na jej schválenie, t.j. čakal

na konečné stanovisko žalobcu. Žalovaný počas konania nijak súdu nepreukázal, že pri rekonštrukcii
stánku v predzmluvnom vzťahu so žalobcom skutočne konal v zmysle inštrukcií žalobcu, resp. jeho
zamestnankyne p. B.. Toto tvrdenie vyplynulo len z výsluchu oboch štatutárov žalovaného. Na výsluchu
p. B. žalovaný netrval a ani iné dokazovanie v tomto smere nenavrhol. Štatutár žalovaného pri svojomvýsluchu uviedol, že s p. B. komunikovali telefonicky, aj tieto pokyny im tak dávala a stretli sa asi
raz, keď prišli za ňou na podateľňu. Zo žiadneho dôkazu predloženého v konaní súdu nevyplýva, že
by sa žalobca nejakým spôsobom zaviazal žalovanému jednak s ním nájomnú zmluvu na užívanie

predmetného pozemku uzavrieť a jednak nájomnú zmluvu uzavrieť až po rekonštrukcii stánku. Žalovaný
teda nepreukázal, že mohol legitímne uzavretie zmluvy očakávať. Z vykonaného dokazovania tiež
súd zistil, že k neuzavretiu zmluvy došlo po nesúhlasnom stanovisku hlavného architekta mesta
Bratislava. Nešlo teda o ukončenie predzmluvných rokovaní bez legitímneho dôvodu. Na schvaľovací
proces bol žalovaný žalobcom upozornený ešte oznámením zo dňa 04.05.2018. Nemôže byť tak

daná zodpovednosť za škodu na strane žalobcu podľa § 420 Občianskeho zákonníka spočívajúca
v porušení prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka v predzmluvných vzťahoch.
Neboli totiž v konaní zo strany žalovaného preukázane predpoklady vzniku takejto zodpovednosti.
Žalovaný investoval do svojho majetku síce s nádejou na uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom, avšak
s vedomím toho, že nájomná zmluva uzavretá nie je a jej podpis si nie je možné z jeho strany nijak
nárokovať. Žalovaný vedel, že investuje do stánku, ktorý stojí na pozemku žalobcu bez toho, aby mal

nájomný vzťah vyriešený. Žalovaný počas konania nepreukázal porušenie povinnosti žalobcu, ktoré by
zakladalo jeho zodpovednosť za prípadnú škodu v predzmluvných vzťahoch.

42. Žalovaný v konaní ďalej odvodzoval svoju pohľadávku na náhradu škody (uplatnenú kompenzačnou
námietkou) od toho, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi a v rámci predzmluvných rokovaní

spôsobil žalobcovi škodu tým, že nájomnú zmluvu so žalovaným napokon neuzavrel. Po právnej stránke
súd takýto nárok žalovaného posúdil ako uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 424 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je zodpovednosť za škodu daná vtedy, ak poškodený preukáže,
že škodca úmyselne konal proti dobrým mravom. V tomto kontexte sa úmysel vykladá tak, že škodca
vedel, že môže škodu spôsobiť a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený, t.j. stačí nepriamy

úmysel. Nestačí však vzťah ľahkomyseľnosti škodcu ku prípadnej škode. Úmysel musí smerovať ku
škode. Toto ustanovenie postihuje situácie kedy ide o šikanózny výkon práva, čo v danej veci súd
nevzhliadol, resp. žalovaný uvedené súdu nepreukázal. Nekonanie škodcu môže byť tiež hodnotené
ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ale len v situácii, kedy by na určité konanie bol škodca zo
zákona povinný. Žalovaný pri rekonštrukcii stánku konal síce v domnení, že dôjde k uzavretiu nájomnej

zmluvy, avšak súdu nepreukázal, že by žalobca nejakým svojim relevantným konaním dal žalovanému
prísľub alebo sa mu zaviazal, že s ním zmluvu uzavrie, resp. nepreukázal, že by žalobca od žalovaného
rekonštrukciu stánku vyžadoval. Tieto skutočnosti ostali len v rovine tvrdenia žalovaného cestou jeho
dvoch štatutárov. Sami štatutári pri svojom výsluchu uviedli, že so zamestnankyňou žalobcu p. B.
komunikovali telefonicky a stretli sa asi len jedenkrát. Nedisponujú tak dôkazom, že zamestnankyňa

žalobcu skutočne podmieňovala uzavretie nájomnej zmluvy rekonštrukciou stánku. Z predloženého
oznámenia o zaevidovaní žiadosti zo dňa 04.05.2018 (č.l. 51) súd zistil, že keď žalobca odpovedal
žalovanému na jeho žiadosť o nájom, pripojil mu Manuál pre osadenie a posudzovanie predajných
stánkov vo verejnom priestore. V oznámení sa však nenachádza k Manuálu žiadny sprievodný popis,
z ktoré by bolo zrejmé, že žalobca podmieňuje uzavretie nájomnej zmluvy rekonštrukciou. Žalobca

naopak uviedol žalovanému v oznámení, že jeho žiadosť o nájom bude predložená na vyjadrenie
odborným oddeleniam magistrátu a mestskej časti Bratislava – Petržalka. Na základe ich stanovísk bude
možné nájom realizovať, ale až po schválení v mestskom zastupiteľstve. Z uvedeného vyplýva skôr to,
že žalobca upozorňuje žalovaného, že nájom sa uzatvára až po uskutočnení schvaľovacieho procesu
a nie automaticky po podaní žiadosti. S poukazom na túto skutočnosť tak nemožno hodnotiť konanie

žalobcu ani ako rozporné s ust. § 3 ods. Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovalo odopretie
plnenia žalobcovi pre výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené platí aj pokiaľ ide o dĺžku
schvaľovacieho procesu – žalovaný bol upozornení, že uzavrieť zmluvu bude možné až po vyjadrení
odborných oddelení magistrátu a po schválení mestským zastupiteľstvom. Konanie žalobcu ani v tomto
smere súd nehodnotí ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný, ktorý kúpil stánok do

svojho výlučného vlastníctva ku dňu 01.04.2018 a stánok pôvodne bol prevádzkovaný ako novinový,
v rámci svojej podnikateľskej obozretnosti zrejme mohol predpokladať, že ak chce prevádzkovať stánok
na predaj zmrzliny, bude to s nejakými nákladmi na rekonštrukciu stánku spojené. T, že rekonštrukciu
uskutočňoval ešte v čase, kedy nájomná zmluva na pozemok uzavretá nebola, súd hodnotí skôr
ako zodpovednosť na jeho strane pri vyhodnocovaní miery podnikateľského rizika. Nemožno podľa

súdu konštatovať, že žalobca konal úmyselne proti dobrým mravom. Žalovaný svoje tvrdenie, ktoré
žalobca výslovne poprel, že rekonštruoval stánok na pokyn zamestnankyne žalobcu, ničím nepreukázal.
Žalovaný teda nepreukázal ani to, že by žalobca konal úmyselne proti dobrým mravom. Súd tak v konaní
dospel k záveru, že existencia pohľadávky žalovaného na náhradu škody spočívajúcej v nákladochna rekonštrukciu stánku, ktorá by bola spôsobilá na započítanie voči nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia nebola v konaní preukázaná. Žalovaný dôkazné bremeno v tomto smere
neuniesol. Preto súd ním vznesenú kompenzačnú námietku považoval za nedôvodnú. Súd teda dospel

k záveru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie žalobcovho podzemku
pod stánkom vo vlastníctve žalovaného je dôvodný v celom uplatnenom rozsahu.

43. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, túto žalovaný nijak nerozporoval. Preto súd vychádzal
pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z tvrdení žalobcu a priznal žalobcovi nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.232,07 Eur vyčíslený za uplatnené obdobie 04/2019 až
02/21 z výmery 14 m2 pri cene 0,33 Eur za 1m2.

44. Keďže sa žalovaný preukázateľne a nesporne dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného
obohatenia, vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 3.232,07 Eur. Súd
však posúdil vznik omeškania inak ako si uplatnil žalobca v žalobe. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného

na zaplatenie úrokov z omeškania za každý mesiac rozhodného obdobia zvlášť. Žalobcovi podľa súdu
však vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až okamihom, kedy kvalifikovane vyzval
žalovaného na plnenie. Uvedené nastalo výzvou žalobcu zo dňa 02.03.2021, ktorá sa podľa priloženej
obálky vrátila žalobcovi dňa 09.04.2021 ako neprevzatá v odbernej lehote. Vo výzve žalobcu určil lehotu
na dobrovoľné plnenie 15 dní, ktorá uplynula 24.04.2021. K omeškaniu žalovaného s platením dlžnej

sumyprišlovnasledujúcideň,keďhožalobcaakoveriteľkvalifikovanevyzvalnaplnenie,t.j.komeškaniu
došlo dňom 25.04.2021. Súd teda žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
5% zo sumy 3.232,07 Eur od 25.04.2021 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu v časti úrokov z omeškania
zamietol. Sadzbu úrokov z omeškania súd priznal tak, ako si ju žalobca vyčíslil, a to vo výške 5% ročne.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní
úspešný v plnom rozsahu pokiaľ ide o výšku jeho pohľadávky ako takej a čiastočne úspešný pokiaľ

ide o príslušenstvo pohľadávky, ktorým súd úroky z omeškania. Možno tak uzavrieť, že žalobca bol
v konaní plne úspešný, pretože pohľadávka ako taká mu bola súdom priznaná v plnej výške, v akej si
uplatnil žalobe. Keďže súd žalobe vyhovel, vznikol žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.

49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).