Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122206295
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:6122206295.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov v 1/ rade A. B.,

nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX/X a v 2/ rade E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XX/X, zastúpené
JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Košice – Staré Mesto, Štúrova 20, IČO: 30 689 210,
proti žalovanému Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba, so sídlom Štrba, Školská 118, IČO: 42 380 022,
zastúpený JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 95, IČO:
42 029 201, v spore o zaplatenie 7.998,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu 674,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 321,34 eur od 1.1.2019 do zaplatenia a zo sumy 353,48 eur od 1.1.2020 do

zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu 674,82 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 321,34 eur od 1.1.2019 do zaplatenia a zo sumy 353,48 eur od 1.1.2020 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaný má voči žalobcom v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 83,12%,o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovaného zaviaže
povinnosťou zaplatiť žalobkyni v 1/ rade sumu 3.999,- eur s príslušenstvom a žalobcovi v 2/ rade sumu
3.999,- eur s príslušenstvom.
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že členmi Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba –
žalovaného, pričom žalovaný žalobcom pozastavil vyplácanie časti úžitkov. Napriek výzvam žalovaný

žalobcom časť podielu z hospodárenia pozemkového spoločenstva od roku 2012 do roku 2019
žalovaný žalobcom nevyplatil, pričom predseda pozemkového spoločenstva žalobcom oznámil listom
z 26.8.2013, že došlo k pozastaveniu vyplácania úžitkov z hospodárenia žalovaného 9 podielnikom
za časť podielu o výmere 5ha, ktoré nezodpovedá výmere a podielu v pôvodných pozemnostných
hárkoch ich právnych predchodcov a taktiež že tieto nevyplatené úžitky budú uložené na depozitnom
účte zriadeného žalovaným. Na opakovanú výzvu žalovaný reagoval odvolaním sa na uznesenie č. 13
prijatého valným zhromaždením podielnikov žalovaného, ktoré sa konalo 18.3.2012. Podľa žalobcov ich

nárok pozostáva z úžitkov za rok 2012 vo výške 789,85 eur pre žalobkyňu v 1/ rade a vo výške 789,85
eur pre žalobcu v 2/ rade, za rok 2013 vo výške 766,27 eur pre žalobkyňu v 1/ rade a vo výške 766,27
eur pre žalobcu v 2/ rade, za rok 2014 vo výške 707,32 eur pre žalobkyňu v 1/ rade a vo výške 707,32
eur pre žalobcu v 2/ rade, za rok 2015 vo výške 353,48 eur pre žalobkyňu v 1/ rade a vo výške 353,48eur pre žalobcu v 2/ rade, za rok 2016 vo výške 353,48 eur pre žalobkyňu v 1/ rade a vo výške 353,48
eur pre žalobcu v 2/ rade, za rok 2017 vo výške 353,78 eur pre žalobkyňu v 1/ rade a vo výške 353,78
eur pre žalobcu v 2/ rade, za rok 2018 vo výške 321,34 eur pre žalobkyňu v 1/ rade a vo výške 321,34

eur pre žalobcu v 2/ rade, za rok 2019 vo výške 353,48 eur pre žalobkyňu v 1/ rade a vo výške 353,48
eur pre žalobcu v 2/ rade.
Podľa žalobcov výška nároku je nesporná a vyplýva z veľkosti ich podielu na spoločných
nehnuteľnostiach. Rovnako veľkosť podielu netreba, podľa žalobcov, dokazovať, nakoľko vyplýva
z katastrálneho zákona. Pokiaľ žalovaný odkazuje na výmeru uvádzanú v tzv. pozemnostných hárkoch,

ktoré mali byť podkladom pre nevyplatenie žalovanej sumy, ide o údaje v historickej vnútornej evidencii
bývalého urbáru v Štrbe k internému stavu v roku 1948, ktorý je právne nezáväzný, časovo neaktuálny,
a preto ani nebol právnym titulom na základe ktorého zapísané vlastníctvo a veľkosť podielov všetkých
členov žalovaného, teda aj žalobcov v roku 1995. Od zápisu v roku 1995 boli aj každoročne vyplácané
podiely z výsledkov hospodárenia zodpovedajúce veľkosti spoluvlastníckych podielov.
Podľa žalobcov valné zhromaždenie nie je oprávnené rozhodnúť o pozastavení vyplácania úžitkov, má

právo rozhodnúť len o tom, či sa dosiahnutý zisk rozdelí medzi spoluvlastníkov, alebo sa nerozdelí, preto
uzneseniežalovanéhoč.13nemáoporuvStanovách.Pokiaľvalnézhromaždenierozhodloonevyplatení
podielu len niektorým členom, toto konanie má nezákonný a diskriminačný charakter, pretože kým
ostatným členom sa výška podielu na zisku určovala podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov
zapísaných v listoch vlastníctva, žalobcom výšku podielu zo zisku určili podľa bližšie nešpecifikovaných

údajov v tzv. pozemnostných hárkoch, ktoré žalobcovia nepovažujú za záväzné.
Nároky žalobcovia vyčíslili za roky 2012 až 2019 na sumu 3.999,- eur pre žalobkyňu v 1/ rade a sumu
3.999,- eur pre žalobcu v 2/ rade a žiadali, aby súd žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni
v 1/ rade sumu 3.999,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% úrokom ročne zo sumy 353,78
eur od 1.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 321,34 eur od 1.1.2019 do zaplatenia a zo sumy 353,48 eur od

1.1.2020 do zaplatenia a žalobcovi v 2/ rade sumu 3.999,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% úrokom ročne zo sumy 353,78 eur od 1.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 321,34 eur od 1.1.2019 do
zaplatenia a zo sumy 353,48 eur od 1.1.2020 do zaplatenia.

2.OkresnýsúdBanskáBystricavydalvskrátenomkonanídňa24.2.2022platobnýrozkaz,ktorýmžalobe

v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že podľa
ust. § 20 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách podiel člena spoločenstva na zisku a majetku
určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva
na výkone práv a povinnosti, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia
nevyplýva niečo iné.

Čo sa týka miery účasti členov na zisku, nemusí sa vždy vychádzať z pomeru účasti člena spoločenstva
na výkone práv a povinnosti, ktorý sa teda v zásade odvíja od veľkosti spoluvlastníckych
podielov. Predmetné ust. § 20 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách je dispozitívne, to
znamená, že sa od neho možno odchýliť. Podiel na zisku možno teda na základe ust. § 20 ods. 1
Zákona o pozemkových spoločenstvách rozhodnutím zhromaždenia ad hoc určiť inak ako podľa pomeru

účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinnosti vyplývajúcich z členstva v spoločenstve a
na základe uvedeného dňa 18.03.2012 Valné zhromaždenie žalovaného vydalo uznesenie v znení:
Valné zhromaždenie ukladá pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia PSUS deviatim podielnikom,
za časť podielu o výmere 5 ha, ktorý nezodpovedá výmere a podielu v pôvodných pozemnostných
hárkoch ich právnych predchodcov. Nevyplatené úžitky uložiť na osobný účet zriadení PSUŠ. Obdobné

uznesenia vydalo Pozemkové spoločenstvo Urbár Štrba aj v nasledujúcich rokoch, pričom výbor
Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba je bez výnimky viazaný rozhodnutím - uznesením valného
zhromaždenia. Predmetné uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 18.03.2012 do dnešného dňa nikto
právnou cestou nenapadol a žalobcovia návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnili iba tým, že sú
členoviaPozemkovéhospoločenstvoUrbárŠtrbaaPozemkovéspoločenstvoUrbárŠtrbaimpozastavilo

vyplatenie časti úžitkov s tým, že naposledy žalobcom bola táto časť úžitkov vyplatená za rok 2011.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia si uplatnili nárok na vyplatenie úžitkov za obdobie od roku 2012
do 2019, žalovaný vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu zamietnuť.

3. Rozsudkom zo dňa 9.5.2023 súd žalobu zamietol. Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov ako súd

druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 22.2.2024 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. V zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal súd prvej inštancie vykonať žalobcami navrhnuté
dôkazy, vysporiadať sa s argumentáciou žalobcov ohľadom spočívania premlčacej lehoty vo vzťahu k
uplatneným nárokom za rok 2012 až 2017 a opätovne vo veci rozhodnúť.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

5. Z výsluchu žalobkyne v 1/ rade súd zistil, že je členom urbáru nakoľko od žalobcu v 2/ rade darovacou
zmluvou nadobudla podiely na nehnuteľnostiach v k.ú. C.. Asi dva roky od nadobudnutia podielov
žalovaný vyplácal výnosy a následne vyplácanie pozastavil. Oslovila predsedu výboru pozemkového
spoločenstva a ten uviedol, že o pozastavení vyplácania výnosov rozhodlo valné zhromaždenie, ale aby

sa nebála, že výnosy sú v banke a časom budú vyplatené. Za rok 2022 jej bola vyplatená suma 62,-
eur. Ako člen pozemkového spoločenstva sa nezúčastňuje valného zhromaždenia, nakoľko to nie je jej
povinnosť a má iné povinnosti.

6. Z výsluchu žalobcu v 2/ rade súd zistil, že od roku 2012 až do roku 2021 mu vyplácané podiely na
výnose žalovaného. Za rok 2022 mu boli vyplatené podiely vo výške asi 94,- eur. Urbár funguje tak, že je

to celok a podiely sú v každej parcele podľa výšky podielu, pričom nie je podstatné, či sa jedná o lesný
pozemok, cestu či ihrisko. Sumy, ktoré žiada vyplatiť uviesť nevedel, odkazoval na informácie žalobkyne
v 1/ rade. Žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nepodal, lebo mu funkcionári tvrdili,
že výnosy sú uložené v depozite.

7. Z výsluchu E. D. G., predsedu výboru žalovaného, súd zistil, že výbor, dozorná rada aj revízna
komisia žalovaného zistila rozdiely v evidencii podielnikov a podielov, v dôsledku čoho im bolo
pozastavené vyplácanie časti úžitku. Podľa evidencie pozemkového spoločenstva majú žalobcovia
mať menší podiel, ako je zapísaný v evidencii katastra nehnuteľností. Pozastavenie úžitkov sa týka
celkom 9 podielnikov a výmera nesúladných údajov u žalobcov je 5ha. Podiely žalobcov zapísané

v katastri nehnuteľností nesúhlasia, nakoľko žalobcovia si nechali osvedčili vydržanie k podielom iných,
zrejme neznámych podielnikov, ktorých podiely mal spravovať Slovenský pozemkový fond a v dôsledku
toho valné zhromaždenie rozhodlo o nevyplatení časti úžitkov za podiely, ktoré žalobcovia získali
v dôsledku osvedčenia vlastníckeho práva. Nadobudnutie uvedených podielov nebolo napadnuté
žalobou, avšak pozemkové spoločenstvo takto nadobudnuté podiely žalobcov nerešpektuje. Dozorná

rada spoločenstva má oprávnenie kontrolovať podiely jednotlivých podielnikov a rozpory boli zistené
v roku 2012. Od osvedčenia vydržania v roku 1995 do roku 2011 boli žalobcom úžitky vyplácané.
Podkladom pre vyplácanie zisku je vnútorná evidencia žalovaného, ktorá bola založené od roku
1908, okrem podielov žalobcov žalovaný podiely ostatných podielnikov rešpektuje. Poprel, že by
žalobcovia žiadali o nahliadnutie do evidencie. Potvrdil správnosť nevyplatených súm v oznámení zo

dňa 4.2.2021 a rovnako uloženie nevyplatených súm na účte žalovaného. Na otázku či bol splnený
pokyn valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.3.2015, ktorým valné zhromaždenie poverilo výbor
úlohouzosúladiťvnútornúevidenciupodielnikovzkatastradoevidencie,uviedol,žeúlohabolavykonaná
čiastočne, lebo boli zistené chyby pri evidencii podielnikov, spôsobené zrejem v rámci dedičských
konaní. Uviedol, že pozemkové spoločenstvo dalo prednosť vlastnej evidencii pred evidenciou katastra

nehnuteľností.

8. Z oznámenia žalovaného zo dňa 4.2.2021 súd zistil, že žalovanému bola doručená žiadosť zo dňa
22.1.2021 a na základe uznesenia č. 13 prijatého valným zhromaždením podielnikov Pozemkového
spoločenstva Urbár Štrba pozemkové spoločenstvo pozastavilo vyplatenie časti úžitkov za rok 2012 až

2019 a nevyplatené úžitky sú uložené na depozitnom účte. Za rok 2012 vo výške 789,85 eur, za rok
2013 vo výške 766,27 eur, za rok 2014 vo výške 707,32 eur, za rok 2015 vo výške 353,48 eur, za rok
2016 vo výške 353,48 eur, za rok 2017 vo výške 353,78 eur, za rok 2018 vo výške 321,34 eur, za rok
2019 vo výške 353,48 eur.

9. Z výpisu z registra obnovenej evidencie pozemkov a priložených listov vlastníctva súd zistil, že
žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX
pre k.ú. C. D., LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. C. a LV č. XXXX, XXXX pre k.ú. H..

10. Zo stanov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba súd zistil, že:

Podľa čl. VII. bod. 2 člen spoločenstva má právo najmä:
- podieľať sa na riadení spoločenstva, na zisku a na likvidačnom zostatku spoločenstva pri zániku
spoločenstva,- zúčastňovať sa na riadení spoločenstva, ktoré si člen spoločenstva uplatňuje hlasovaním na
zhromaždení, pričom člen spoločenstva musí rešpektovať organizačné opatrenia platné pre konanie
zhromaždenia,

- požadovať na zasadnutí zhromaždenia vysvetlenia, podávať návrhy k prerokovávanému programu,
- voliť a byť volený do orgánov spoločenstva (u fyzickej osoby sa pri voľbe vyžaduje dosiahnutie veku
najmenej 18 rokov a úplná spôsobilosť na právne úkony, v opačnom prípade toto právo v mene člena
pozemkového spoločenstva realizuje jeho zákonný zástupca),
- nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva.

Člen spoločenstva má právo na výplatu podielu podľa svojho spoluvlastníckeho podielu zo zisku
spoločenstva. Podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov
spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností. O výške
celkovej sumy v rámci zisku, ktorá bude rozdelená pre všetkých členov pozemkového spoločenstva
rozhoduje zhromaždenie.
Podľa čl. IX. bod. 1 zhromaždenie spoločenstva je najvyšším orgánom spoločenstva.

Podľa čl. IX. bod. 5 písm. f) do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe
úhrady straty.

11. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa
18.3.2012 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 13, ktorým výboru uložila povinnosť

pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia deviatim podielnikom, za časť podielu o výmere 5ha,
ktorý nezodpovedá výmere a podielu v pôvodných pozemnostných hárkoch ich právnych predchodcov
a nevyplatené úžitky uložiť na osobitný účet.

12. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa

15.3.2015 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 6, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia deviatim podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. 13 prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

13. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa

20.3.2016 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 6, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia deviatim podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. 13 prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

14. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa

26.3.2017 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 6, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia deviatim podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. 13 prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

15. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa

25.3.2018 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 6, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia deviatim podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. 13 prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

16. Z uznesenia z valného zhromaždenia podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba zo dňa

24.3.2019 súd zistil, že valné zhromaždenie prijalo uznesenie č. 5, ktorým výboru uložila povinnosť
naďalej pozastaviť vyplácanie úžitkov z hospodárenia deviatim podielnikom tak, ako to bolo schválené
uznesením č. 13 prijatým valným zhromaždením 18.3.2012.

17. Z oznámenia žalovaného zo dňa 26.8.2013 súd zistil, že žalovanému bola doručená žiadosť

žalobkynev1/radezodňa16.6.2013,avšaknazákladeuzneseniač.13prijatéhovalnýmzhromaždením
podielnikov Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba pozemkové spoločenstvo pozastavilo vyplatenie
časti úžitkov za rok 2012 v sume 1.579,69 eur za 5ha, pričom nevyplatené úžitky sú uložené na
depozitnom účte.

18. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

19. Podľa čl. 3 ods. 1 C.s.p. každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

20. Podľa čl. 3 ods. 2 C.s.p. výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

21. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa čl. 15 ods. 1 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

23. Podľa čl. 15 ods. 2 C.s.p. žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

24. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

26. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

30. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

31. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

32. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

33. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.36. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách spoločenstvo podľa tohto
zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou
vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O
založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov
počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou

podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa
vyhotoví notárska zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich
zástupcov prítomných na hlasovaní. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom
spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na prevod inému vlastníkovi
podielu spoločnej nehnuteľnosti.

38. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci
vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena
spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods.
1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a), b), d), e), i) a j).

39. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom
vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

40. Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti

vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu a dňom vstupu
do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu pristupuje aj k zmluve o
spoločenstve.

41. Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností

vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

42. Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci
spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa môžu
stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

43. Podľa § 12 ods. 4 cit. zákona členstvo v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. d) vzniká a
zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
alebo podľa odseku 3. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
sa prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a

povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti.

44. Podľa § 12 ods. 5 cit. zákona pomer účasti člena spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm.
d) na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielom
výmery nehnuteľnosti patriacej členovi spoločenstva na celkovej výmere spoločne obhospodarovaných

nehnuteľností všetkých členov spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve, zo stanov alebo z
rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.

45. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona orgánmi spoločenstva sú:
a) zhromaždenie,

b) výbor,
c) dozorná rada,
d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

46. Podľa § 13 ods. 5 cit. zákona podrobnosti o orgánoch spoločenstva, spôsobe ich ustanovenia, vzniku

a zániku členstva v týchto orgánoch, nastupovaní náhradníkov členov týchto orgánov a o ich činnosti
upraví zmluva o spoločenstve alebo stanovy.47. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa
skladá zo všetkých členov spoločenstva.

48. Podľa § 14 ods. 7 cit. zákona do pôsobnosti zhromaždenia patrí:
a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny okrem zmien v zozname členov a zozname
nehnuteľností,
b) schvaľovať stanovy a ich zmeny,
c) voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm.

b) až d),
d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2,
e) rozhodovať o poverení spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej
nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10,
f) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva,

g) schvaľovať účtovnú závierku,
h) rozhodovať o rozdelení zisku a majetku spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov
spoločenstva a spôsobe úhrady straty,
i) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva,
j) rozhodovať o zrušení spoločenstva,

k) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným
orgánom spoločenstva.

49. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký
pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa §

9ods.4.Spoločenstvo,ktoréječlenomsebasamého,nemáprirozhodovanízhromaždeniažiadnehlasy.

50. Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j)
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach podľa § 14 ods. 7 písm.
c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých

podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a
ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá
správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti
nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov; o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 14 ods. 7
písm. d) na účel, na ktorý možno pozemok vyvlastniť podľa osobitných predpisov, sa rozhoduje len

nadpolovičnou väčšinou hlasov tých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, ktorých podiely na spoločnej
nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia
spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

51. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi

činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva
o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto
zákonom iným orgánom spoločenstva.

52. Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo zmluvy o

spoločenstve alebo zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva. Ak
je na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu.

53. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona spoločenstvo vedie zoznam členov podľa údajov katastra
nehnuteľností. Do zoznamu členov sa zapisuje meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej

osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, pomer účasti člena spoločenstva na výkone
práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, dátum vzniku členstva v spoločenstve,
právny predchodca člena spoločenstva a dátum zápisu do zoznamu členov. Do zoznamu členov možno
zapisovať aj právny dôvod vzniku členstva a spôsob vyplatenia podielu na zisku a majetku určenom na
rozdelenie medzi členov spoločenstva, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve.

54. Podľa § 18 ods. 4 cit. zákona člen spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadnuť do zoznamu
členov a do zoznamu nehnuteľností, žiadať o výpisy z nich a robiť si z nich výpisy. Orgán spoločenstva,
ktorý vedie zoznam členov a zoznam nehnuteľností, je povinnýa) umožniť každému, kto osvedčí právny záujem, nahliadnuť do zoznamu členov a zoznamu
nehnuteľností,
b) vydať členovi spoločenstva, ktorý o to písomne požiada, potvrdenie o členstve v spoločenstve a výpis

zo zoznamu členov a zo zoznamu nehnuteľností.

55. Podľa § 20 ods. 1 cit. zákona podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom na rozdelenie
medzi členov spoločenstva sa určí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností,
ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo z rozhodnutia zhromaždenia nevyplýva niečo iné.

56. Podľa § 20 ods. 3 cit. zákona podiel člena spoločenstva, fondu a správcu na zisku a majetku sa
uhrádza spôsobom, ktorý určil člen spoločenstva, fond a správca, ktorý je uvedený v zozname členov
alebo ktorý vyplýva zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia zhromaždenia.

57. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona výbor predkladá zhromaždeniu spolu s ročnou účtovnou závierkou aj

návrh spôsobu rozdelenia zisku alebo spôsobu úhrady straty.

58. Podľa § 21 ods. 2 cit. zákona členovia spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadať do
dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vyžiadať si ich kópie.

59. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové

konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán
sporu.

60. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,

spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol
po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového
stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak
strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho
nemôže v konaní uspieť.

61. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Obč. zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v
§ 451 ods. 2 Obč. zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať.
Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je

vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie
vydať.
Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká
záväzkovývzťahmedzitým,ktosabezdôvodneobohatil,ktorýjepovinnýbezdôvodnéobohatenievydať,
a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj

keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia
inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno
zistiť ( § 456 Obč. zákonníka).

62. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:

a/ Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku
nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný
len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
b/ Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 anasl. Obč. zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade
ide.Vprípadeatypickejzmluvymusiabyťsplnenépodmienkyustanovenév§51Obč.zákonníka.Právny
úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Obč. zákonníka) alebo z dôvodov

formálnych (§ 40 Obč. zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38 Obč. zákonníka).
c/ Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2 Obč. zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Obč. zákonníka) alebo zrušením zmluvy (napr.
podľa § 740 Obč. zákonníka).

d/ Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.

63. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na príslušných listoch vlastníctva pre k. ú. C., C. D. I. H.. Jedná sa o pozemky

rôzneho druhu a spoločné nehnuteľnosti Pozemkového spoločenstva Urbár Štrba.
Rovnako mal súd za preukázané, že v dôsledku rozhodnutia valného zhromaždenia podielnikov
žalovaného bolo od marca 2012 pozastavené vyplácanie výnosov za časť podielu žalobcov. Spornou
ostala výška nároku žalobcov a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v danom spore vzniesol námietku
premlčania, posúdenie vymožiteľnosti nároku žalobcov.

64. Z hľadiska možnosti poskytnutia navrhovanej právnej ochrany sa súd musel najprv vysporiadať
s námietkou premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú v priebehu
konania uplatnil žalovaný podľa ust. § 100 a nasl. Obč. zák.
Žalobcovia si nárok uplatnili v podanej žalobe voči žalovanému žalobou podanou na súde dňa

29.12.2021. O tom, že žalobcom nebol vyplatený žiadny podiel na úžitku spoločenstva sa žalobcovia
pritom dozvedeli nepochybne bezprostredne po konaní valných zhromaždení v jednotlivých rokoch.
Minimálne však z oznámenia zo dňa 26.8.2013 žalobcovia poznali dôvod, pre ktorý im bolo vyplácanie
časti úžitku pozastavené. Subjektívna lehota začala žalobcom plynúť za rok 2011 od 18.3.2012 a
skončila 18.3.2014, za rok 2014 od 15.3.2015 a skončila 15.3.2017, za rok 2015 od 20.3.2016 a

skončila 20.3.2018, za rok 2016 od 26.3.2017 a skončila 26.3.2019, za rok 2017 od 25.3.2018 a skončila
25.3.2020, za rok 2018 od 24.3.2019 a skončila 24.3.2021. Žalobcovia tak uplatnili svoj nárok voči
žalovanému po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a okrem nároku za rok 2018 aj po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa ust.
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Premlčané nároky nemožno vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania priznať.
Na tejto skutočnosti nič nemení ani uloženie nevyplatených prostriedkov na „depozitnom“ účte, nakoľko
podstatou depozitného účtu je zloženie finančných prostriedkov do doby splnenia určitej povinnosti, o
čo sa v prejednávanej veci nejedná. Žalovaný ani neočakával zo strany žalobcov splnenie akýchkoľvek
podmienok či povinností, pretože oficiálnu evidenciu v katastri nehnuteľností nerešpektuje a pokiaľ by

aj zo strany žalobcov došlo k vzdaniu sa nadobudnutých podielov a zápisu pôvodných podielnikov,
žalovaný by opätovne žiadne úžitky nevyplácal ani žalobcom ani fondu. Navyše nemožno uvažovať ani
o úschove.

65. Podstata kontradiktórnosti sporového konania teda spočíva v tom, že strany musia dostať reálnu

možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany;
zásada rovnosti, resp. princíp rovnosti zbraní, má v kontradiktórnom spore garantovať strane, aby jej
bola poskytnutá rozumná možnosť obhajovať sa za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú vo
vzťahu k protistrane. V kontradiktórnom spore musí byť stranám; za rovnakých procesných podmienok;
umožnené uplatniť svoj vplyv na konečné meritórne rozhodnutie súdu realizáciou ich procesných práv a

v nadväznosti na uvedenú zásadu konajúci súd zákonným spôsobom vyhodnotí procesnú aktivitu oboch
strán a túto následne premietne do záverov pre svoje konečné rozhodnutie.

66. Pokiaľ súd overuje pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu, zisťuje, či strana ňou uvádzané
skutkové tvrdenia preukázala na základe vykonaných dôkazov, rieši tak skutkové otázky a výsledkom

tejto hodnotiacej činnosti súdu sú jednotlivé skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové závery súdu.
Hodnotiaci skutkový záver prijatý súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania nie je právnym
posúdením.67. Čo sa týka členstva v pozemkovom spoločenstve, členstvo nie je založené na báze
(princípe) dobrovoľnosti. Fyzická alebo právnická osoba sa stáva členom pozemkového spoločenstva
nadobudnutím podielu na spoločnej nehnuteľnosti, či už tento podiel nadobudne originárnym spôsobom

alebo derivatívnym spôsobom.

68. Originárne sa nadobúda vlastnícke právo vtedy, keď sa vlastnícke právo nadobúdateľa neodvodzuje
od vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka a vzniká nezávislé od iného subjektu. Pri tomto
nadobúdaní vlastníctva možno rozpoznávať prípady: nadobúdanie vlastníckeho práva k veciam,

ktoré ešte neboli vo vlastníctve nikoho (napr. vytvorenie novej veci, prírastkom u plodonosnej veci,
naplaveninou na brehu rieky alebo jazera, spracovaním), alebo ktoré boli predchádzajúcim vlastníkom
opustené; nadobúdanie vlastníckeho práva k veciam, ktoré sú vo vlastníctve určitého subjektu, ale
vlastníctvo nadobúdateľa sa neodvodzuje od vlastníckeho práva doterajšieho vlastníka (napr. vydržanie,
nadobúdanie vlastníctva k veciam skrytým alebo nájdeným). Derivatívne nadobúdanie vlastníckeho
práva nastáva v tých prípadoch, kedy sa vlastnícke právo nadobúdateľa odvodzuje od vlastníckeho

práva predchádzajúceho vlastníka. Nadobúdateľ v týchto prípadoch odvodzuje vlastnícke právo najmä
na základe zmluvy, alebo priamo na základe zákona, či na základe rozhodnutia príslušného štátneho
orgánu.

69. V prípade originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti

sa nadobúdateľ podielu na spoločnej nehnuteľnosti stáva členom pozemkového spoločenstva bez
ohľadu na to, či došlo k zápisu vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností v jeho prospech. Ak totiž fyzická alebo právnická osoba nadobudne podiel na spoločnej
nehnuteľnostioriginárnymspôsobom,zápisvlastníckehoprávavprospechtejtoosobykdanémupodielu
do katastra nehnuteľností vykoná okresný úrad, katastrálny odbor záznamom a tento zápis má iba

evidenčné účinky podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona.
V prípade derivatívneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti sa
nadobúdateľ podielu na spoločnej nehnuteľnosti stáva členom pozemkového spoločenstva vydaním
rozhodnutia okresného úradu, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech
nadobúdateľa podielu na spoločnej nehnuteľnosti.

Vydržanie je jeden zo spôsobov originárneho nadobúdania vlastníckeho práva, nadobúdateľ podielu na
spoločnej nehnuteľnosti sa teda stáva členom pozemkového spoločenstva bez ohľadu na to, či došlo
k zápisu vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností v jeho
prospech. Na tejto skutočnosti nič nezmení ani nesúlad internej evidencie pozemkového spoločenstva
s evidenciu v katastri nehnuteľností.

V prípade originárneho spôsobu nadobudnutia vecného práva k nehnuteľnosti, a teda aj vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti totiž slovenská súdna prax priznáva zvýšenú mieru ochrany pre nadobúdateľa
tohto práva. Pri originárnom spôsobe nadobudnutia nehnuteľnosti má teda mať podľa doterajšej súdnej
praxe zásadný význam dobrá viera v správnosť údajov katastra o vlastníckom práve k nehnuteľnosti.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

70. Nadobúdateľ vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti vstupuje do práv a povinností
člena pozemkového spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu, t.j. práva a povinnosti spojené s

vlastníctvom daného podielu na spoločnej nehnuteľnosti, a to bez ohľadu na to, či sú tieto práva alebo
povinnosti nadobúdateľovi v čase nadobudnutia podielu na spoločnej nehnuteľnosti známe alebo nie - to
znamená, že nadobúdateľ predmetného podielu vstupuje do práv a povinností, ktoré sa viažu k tomuto
podielu.Ideokogentnúprávnuúpravu.Ajvsúvislostistoutoprávnouúpravoujebezprávnehovýznamu,
či ide o nadobudnutie vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti originárnym alebo derivatívnym

spôsobom.
Pozemkové spoločenstvo je povinné viesť zoznam svojich členov, a to podľa údajov katastra
nehnuteľností. (§ 18 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z.)

71. Ako bolo uvedené vyššie, medzi základné práva členov spoločenstva patrí podiel na zisku, resp.

na majetku spoločenstva určeného na rozdelenie medzi členov spoločenstva. Zákon tu rozlišuje
medzi pojmom "zisk" a pojmom "majetok určený na rozdelenie medzi členov spoločenstva". Možno
sa domnievať, že je tomu tak z dôvodu, že nie vždy musí byť príjem spoločenstva považovaný zazisk. O rozdelení zisku či majetku určeného na rozdelenie medzi členov, resp. o ich použití rozhoduje
zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva.
Pomer účasti členov pozemkového spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva

v pozemkovom spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti, a teda sa odvíja od
veľkosti podielu člena pozemkového spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti. Podiel na spoločnej
nehnuteľnostitedavkonečnomdôsledkuvyjadrujemieru,akousaspoluvlastnícispoločnejnehnuteľnosti
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti.
Veľkosť podielu člena pozemkového spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti sa uvádza na liste

vlastníctva. Zhromaždenie rozhoduje, či vôbec zisk medzi členov rozdelí, či medzi členov rozdelí celý
zisk, či rozdelí len časť zisku a ďalšie financie budú použité na podnikanie na spoločnej nehnuteľnosti,
resp. spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach. Nie je povinnosťou spoločenstva rozdeliť zisk,
resp. majetok medzi členov, avšak pokiaľ zisk delí, nesmie konať diskriminačne. Bližšie otázky o
rozdelení zisku, resp. majetku či o úhrade straty môžu obsahovať vnútorné dokumenty spoločenstva.
Ich obsah je povinný preukázať ten, ktorý ich existenciu tvrdí.

72. Pokiaľ teda miera účasti členov na zisku vychádza z pomeru účasti člena spoločenstva na výkone
práv a povinností, ktorý sa v zásade odvíja od veľkosti spoluvlastníckych podielov, uvedené ust. § 20
je dispozitívne, to znamená, že sa od neho možno odchýliť. Podiel na zisku, resp. majetku určenom na
rozdelenie medzi členov spoločenstva možno vo vnútorných dokumentoch spoločenstva, prípadne aj

rozhodnutím zhromaždenia ad hoc určiť inak ako podľa pomeru účasti členov spoločenstva na výkone
práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, ktorý je vyjadrený podielmi na spoločnej
nehnuteľnosti, resp. na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, avšak určenie podielu na zisku,
resp. majetku odchylne od zákona nesmie byť diskriminačné vo vzťahu k iba niektorým podielnikom.
Inak povedané, pri rozhodovaní o podieloch na zisku, resp. majetku nemôže dôjsť k zneužitiu väčšiny

hlasov členov. Preukázanie, že nedošlo k diskriminácii žalobcov v takom prípade zaťažuje žalovaného.

73. Čo sa týka nároku žalobcov za roky 2018 a 2019, v tomto smere má súd za to, že objektívnym a
spoľahlivým podkladom pre určenie výšky náhrady sú rozhodnutia valného zhromaždenia žalovaného,
ktorého sú žalobcovia členmi.

Z oznámenia žalovaného zo dňa 4.2.2021 vyplýva, že za rok 2018 činil nevyplatený nárok žalobkyne
v 1/ rade sumu 321,34 eur a za rok 2019 sumu 353,48 eur. V uvedených výškach tiež žalovaný neplnil
nárok žalobcu v 2/ rade.
Nakoľko sa jedná o vyhlásenie žalovaného, uvedené údaje neboli v konaní spochybnené. V zmysle
ust. § 151 ods. 1 C.s.p. možno uvedené údaje považovať za nesporné. Nepremlčaný nárok žalobkyne

v 1/ rade tak predstavuje sumu 674,82 eur (321,34 eur a za rok 2018 a sumu 353,48 eur za rok 2019)
a rovnaký nárok náleží žalobcovi v 2/ rade.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
priznalžalobcomv1/a2/radenárokvovýške674,82eurprekaždéhoavozvyškužalobusprihliadnutím
na vznesenú námietku premlčania zamietol. Z dôvodu omeškanej úhrady súd žalovaného tiež zaviazal

na úhradu úroku z omeškania v zákonnej výške (§517 Občianskeho zákonníka).

74. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že priznal žalobcom v 1/ a 2/
rade nárok na pomernú časť náhrady trov konania vzhľadom na pomerný úspech v konaní. Žalobcovia
boli úspešní v spore v pomere 8,44% a žalovaný v pomere 91,56%, teda čistý úspech žalovaného v

spore predstavuje 83,12% (91,56 – 8,44). O výške trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 C.s.p.
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.