Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoCsp/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221201270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kašajová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1221201270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov

senátu Mgr. Ingríd Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej, st. v spore žalobcov: 1.) H.. B. R.,
nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, O., 2.) Katarína R., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, O., obaja zastúpení advokátska
kancelária JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., Budyšínska 3A, Bratislava proti žalovanému:
Bezručová Invest, s. r. o., Bezručova 5, Bratislava, IČO: 43 870 295, zast. LEGAL GROUP, s.r.o.,
Lomonosovova 2, Bratislava, o zaplatenie 6.652,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II - aktuálne Mestský súd Bratislava IV zo dňa 23.3.2022
č. k. 21Csp/41/2021-304 v spojení s opravným uznesením č. k. 2lCsp/41/2021-361 zo dňa 8.12.2022,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k.
2lCsp/41/2021-361 zo dňa 8.12.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 6.652,80 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 11.11.2016 bola medzi žalobcami ako budúcim kupujúcim na
jednej strane a žalovaným ako budúcim predávajúcim na strane druhej uzavretá zmluva o uzavretí
zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. O. (ďalej aj ako „Zmluva o budúcej zmluve“). V Zmluve o
budúcej zmluve sa žalobcovia a žalovaný dohodli na uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu č. O., predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva ku (i) bytu, spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu prislúchajúceho k
predávanému bytu, spoluvlastníckemu podielu na zastavených pozemkoch a priľahlých pozemkoch

prislúchajúceho k predávanému bytu, (ii) spoluvlastníckemu podielu na nebytovom priestore - garáži,
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového
domu prislúchajúceho ku tejto garáži, resp. spoluvlastníckemu podielu na garáži, spoluvlastníckemu
podielu na zastavených pozemkoch a priľahlých pozemkoch prislúchajúceho k tejto garáži, resp.
spoluvlastníckemu podielu na garáži, s ktorým je spojené právo užívať parkovacie státie č. V. (ďalej
aj ako „Zmluva o prevode“). V článku I. ods. 1.3 písm. b) Zmluvy o budúcej zmluve bola dohodnutá
výmera Parkovacieho státia V. v rozsahu 17,30 m2. V Článku I. ods. 1.1 písm. e) Zmluvy o prevode

bola uvedená výmera Parkovacieho státia V. v rozsahu 13,65 m2. Ku zmenšeniu výmery Parkovacieho
státia V. došlo v rozsahu 21,09%. Uviedli, že písomným podaním označeným ako „Odpoveď ku výzve
na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. O.“ zo dňa 12.05.2020, požiadali žalovaného (i) o
úpravu článku XII. ods. 12.5 Zmluvy o prevode týkajúcej sa overenia pravosti podpisu žalovaného narovnopise zmluvy určeného v prospech žalobcov a (ii) o opravu chyby v písaní v časti určenia výmery
Parkovacieho státia V. (ďalej aj ako „Odpoveď“). Po odoslaní Výzvy žalovaného a Odpovede žalobcov sa
v priestoroch Garáže a na mieste Parkovacieho státia V. uskutočnilo dňa 15.05.2020 stretnutie, ktorého

sa zúčastnil pán H.. Q. D. za žalovaného, žalobca v 1) rade a právny zástupca žalobcov. Na tomto
stretnutí žalovaný oznámil žalobcom, že došlo ku zmenšeniu výmery Parkovacieho státia V. z pôvodnej
výmery 17,30 m2 na novú výmeru 13,65 m2. Tvrdili, že skutočné dôvody, pre ktoré došlo ku zmenšeniu
výmery Parkovacieho státia V. žalovaný nevedel uviesť žalobcom, resp. to označil za „karmu“. Z dôvodu
zmenšenia výmery Parkovacieho státia V. žalovaný na predmetnom stretnutí a následne e-mailom

zo dňa 15.05.2020 navrhol žalobcom zmenu obsahu Zmluvy o prevode spočívajúcu v nahradení/
zmene spoluvlastníckeho podielu na Garáži o veľkosti 1365/251768 z celku, ktorému zodpovedá
právo výlučne užívať Parkovacie státie V. za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2208/251768 z celku na
Garáži, ktorému zodpovedá právo výlučne užívať garážové stojisko V. nachádzajúce sa v Garáži na
-3. poschodí, zapísaným na LV č. XXXXX vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a
bezprostredne susediacim s Parkovacím státím V. (ďalej aj ako „Parkovacie státie V.“). Konštatovali,

že v Garáži na -3 podzemnom podlaží Bytového domu, na ktorom je umiestnené Parkovacie státie
V. a Parkovacie státie V., sa nachádza celkovo 63 parkovacích státí. Z tohto počtu parkovacích státí
musia byť podľa ust. § 58 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška MŽP SR 532/2002 Z.z.“)
vyhradené 4% parkovacích státí pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. V Garáži
na -3. podzemnom podlaží Bytového domu tak musia byť pre osoby s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie vyhradené tri parkovacie státia. Táto podmienka je v Garáži na -3. podzemnom
podlaží Bytového domu splnená, nakoľko okrem Parkovacieho státia V. sú pre osoby s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie určené aj parkovacie státia V. a V.. Parkovacie státie V. je oprávnený
užívať výlučne jeho vlastník. Parkovacie státia V. je oprávnená užívať ktorákoľvek osoba s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie. Žalobcovia mali pochybnosti, či budú oprávnení nadobudnúť výlučné
vlastnícke právo ku Parkovaciemu státiu V. a súčasne či budú oprávnení užívať Parkovacie státie V.
výlučne a nerušene, bez možnosti a oprávnenia jeho užívania osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie. Podľa tvrdenia žalobcov žalovaný nevedel poskytnúť a neposkytol žalobcom
ubezpečenie odstraňujúce ich pochybnosti o práve výlučného a nerušeného užívania Parkovacieho
státia V. žalobcami, Návrh žalovaného nemohli prijať a neprijali. O tomto upovedomili žalobcovia
žalovaného písomným podaním označeným ako „Vyjadrenie k návrhu spoločnosti Bezručová Invest“
zo dňa 15.05.2020. Vo Vyjadrení žalobcov, navrhli žalovanému kompenzáciu ich ekonomického a

právneho postavenia niektorým z nasledovných spôsobov: a) zvýšením výmery Parkovacieho státia V.
na výmeru 17,18 m2 alternatívne b) pomerným znížením kúpnej ceny Parkovacieho státia V. zo sumy
36.297,- Eur vrátane DPH na sumu 28.641,96 Eur vrátane DPH zohľadňujúce pomerné zmenšenie
výmery Parkovacieho státia V., pričom pomer pôvodnej výmery Parkovacieho státia V. a pôvodnej
kúpnej ceny by ostal zachovaný. K návrhu žalobcov uvedenému vyššie pod písm. a) a vo Vyjadrení

žalobcov sa žalovaný nevyjadril. Návrh žalobcov uvedený vyššie pod písm. b) a vo Vyjadrení žalobcov
žalovaný e-mailom zo dňa 18.05.2020 odmietol. Uviedli, že podľa prílohy č. 3 Zmluvy o budúcej
zmluve označenej ako „Umiestnenie parkovacieho státia“ (ďalej aj ako „Zobrazenie parkovacích státí“)
je pôvodná výmera Parkovacieho státia V. v rozsahu 17,30 m2 a pôvodná výmera Parkovacieho státia
V. v rozsahu 18,55 m2. Súčet výmer oboch dotknutých parkovacích státí je tak v rozsahu 35,85 m2.

Podľa výpisu z LV č. XXXXX vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, je skutočná
výmera Parkovacieho státia V. v rozsahu 13,65 m2 a skutočná výmera Parkovacieho státia V. v
rozsahu 22,08 m2. Súčet skutočných výmer oboch dotknutých parkovacích státí je v rozsahu 35,73 m2.
Podľa žalobcov zmenšenie výmery Parkovacieho státia V. nebolo nevyhnutné, ani potrebné pre účely
dosiahnutia a zabezpečenia minimálnej šírky Parkovacieho státia V. v rozsahu 3500 mm stanovenej v

bode 3.1.1. prílohy Vyhlášky MŽP SR 532/2002 Z.z.. Dôvodom je, že pôvodná šírka ako aj pôvodná
výmera Parkovacieho státia V. v rozsahu 18,55 m2 túto podmienku v celom rozsahu rešpektovala,
zohľadňovala a spĺňala. V prípade zobrazenia hranice medzi Parkovacím státím V. a Parkovacím státím
V. tak, že výmera Parkovacieho státia V. by ostala zachovaná v pôvodnom rozsahu 18,55 m2, výmera
Parkovacieho státia V. by bola v rozsahu 17,18 m2. Mali za to, že uvedené by nemalo žiaden vplyv na

ostatné parkovacie státia, ani na prístupové komunikácie nachádzajúce sa na -3. podzemnom podlaží
Bytového domu, resp. v celej Garáži. Dôvodom je, že Parkovacie státie V. a Parkovacie státie V.
sú z oboch strán oddelené podporným pilierom, ktorý nie je objektívne a technicky možné posunúť.
Dôvodom zmenšenia výmery Parkovacieho státia V. sa tak javí nedôvodné posunutie hranice medziParkovacím státím V. a Parkovacím státím V. v neprospech Parkovacieho státia V. a teda v neprospech
a na úkor žalobcov. Napriek žiadosti žalobcov uvedenej vo Vyjadrení žalobcov a opakovanej mailovej
komunikácii žalobcov, žalovaný neuviedol žalobcom dôvody rozdelenia plochy Parkovacieho státia V. a

Parkovacieho státia V. v neprospech Parkovacieho státia V. a teda v neprospech a na úkor žalobcov.
Súčasnežalovanýneprejavilzáujemnaskutočnejkompenzáciinevýhodnéhoekonomickéhoaprávneho
postavenia žalobcov vyvolaného a spôsobeného výlučne žalovaným. Napriek skutočnosti, že došlo ku
zmenšeniu výmery Parkovacieho státia V. o 21,09% jeho pôvodnej výmery uvedenej v článku I. ods.
1.3 písm. b) Zmluvy o budúcej zmluve, žalovaný oznámil žalobcom na osobnom stretnutí konanom dňa

15.05.2020, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na zmenu/úpravu kúpnej ceny za Parkovacie státie
V.. Dôvody tohto stanoviska žalovaného nie sú žalobcom známe. S týmto stanoviskom žalovaného
žalobcovia nesúhlasia, nakoľko je v rozpore s článkom I. ods. 1.7 písm. a) Zmluvy o budúcej zmluve ako
aj s relevantnou právnou úpravou. Dôvodom je, že došlo ku zmenšeniu výmery Parkovacieho státia V.
o viac než 3,5% jeho pôvodnej výmery uvedenej v článku I. ods. 1.3 písm. b) Zmluvy o budúcej zmluve.
Zmena výmery Parkovacieho státia V. v rozsahu ± 3,5% je pritom v článku I. ods. 1.7 písm. a) Zmluvy

o budúcej zmluve označená a dohodnutá ako odchýlka, na základe ktorej bude primerane upravená
kúpna cena Parkovacieho státia V.. Pre účely určenia spôsobu primeranej/pomernej úpravy kúpnej ceny
Parkovacieho státia V. je podľa ich názoru dôvodné primerane aplikovať ustanovenie článku V. ods. 5.2
Zmluvy o budúcej zmluve. V tejto súvislosti poukázali aj na skutočnosť, že na -3. podzemnom podlaží
Bytového domu sa nachádzajú prevažne parkovacie státia, ktorých výmera je 13,65 m2. Kúpna cena

týchto parkovacích státí bola stanovená vo výške 29.644,20 Eur vrátane DPH. Predmetom Zmluvy o
prevode je prevod vlastníckeho práva ku Parkovaciemu státiu V. o výmere 13,65 m2 avšak za kúpnu
cenu, ktorá je o 6.652,80 Eur vrátane DPH vyššia v porovnaní s kúpnou cenou iných parkovacích státi
nachádzajúcich sa na tom istom podlaží Garáže majúcich identickú výmeru 13,65 m2. Žalobcom nie je
zrejmý dôvod odlišného prístupu žalovaného pri určení výšky kúpnej ceny parkovacích státí identických

parametrov, resp. dôvod odlišného prístupu žalovaného ku žalobcom než k ostatným kupujúcim. Najmä,
ak úprava kúpnej ceny za Parkovacie státie V. má oporu v Zmluve o budúcej zmluve a skutkovom stave,
za ktorý nesie zodpovednosť výlučne žalovaný. Ďalej uviedli, že dňa 11.11.2016 bola medzi žalobcami
ako budúcim kupujúcim na jednej strane a žalovaným ako budúcim predávajúcim na strane druhej
uzavretá zmluva o uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. O. (ďalej aj ako „Zmluva o budúcej

zmluve č. 2“). Práva a povinnosti žalobcov zo Zmluvy o budúcej zmluvy č. 2 boli prevedené na tretiu
osobu na základe dohody o postúpení práv a povinností uzavretej dňa 16.07.2018 medzi žalobcami,
žalovaným a treťou osobou. Predmetom Zmluvy o budúcej zmluve č. 2 bol záväzok zmluvných strán
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva zo žalovaného v prospech žalobcov okrem iného ku
spoluvlastníckemu podielu na Garáži, ktorému zodpovedá právo výlučne užívať garážové stojisko V.

nachádzajúcesavGarážina-3poschodíovýmere13,78m2susediacimsParkovacímstátímV.(ďalejaj
ako„Parkovaciestátie112“).VýmeraParkovaciehostátiaV.bolapodľačlánkuI.ods.1.3písm.b)Zmluvy
o budúcej zmluve č. 2 v rozsahu 13,78 m2. Kúpna cena za Parkovacie státie V. bola v článku V. ods. 5.1
písm. b) Zmluvy o budúcej zmluve č. 2 dohodnutá vo výške 29.644,20 Eur vrátane DPH. Tvrdili, že v
Zmluve o budúcej zmluve bolo dohodnuté, že kúpna cena za Parkovacie státie V. sa primerane upraví

pokiaľ dôjde ku zmene jej výmery v rozsahu ± 3,5%. V posudzovanej veci došlo ku zmenšeniu výmery
Parkovacieho státia V. v rozsahu 21,09%. Napriek uvedenému žalovaný túto skutočnosť nezohľadnil
pri úprave kúpnej ceny Parkovacieho státia V.. Žalobcovia rešpektovali kúpnu cenu Parkovacieho státia
V., ktorého výmera bola určená v rozsahu 17,30 m2. V Zmluve o budúcej zmluve bolo dohodnuté, že
pokiaľ by došlo ku zmene skutočnej výmery Parkovacieho státia v rozsahu o ± 3,5% v porovnaní s

pôvodne dohodnutou výmerou, mala by uvedená skutočnosť za následok primeranú úpravu kúpnej ceny
Parkovacieho státia V..

3. Podľa žalobcov je zrejmé, že žalovaný: a) nedodal žalobcom Parkovacie státie V. s dohodnutými
vlastnosťami, pričom dôvody, pre ktoré sa tak stalo nie sú objektívnej povahy, ale výlučne subjektívnej

povahy, nachádzajúce sa výlučne na strane žalovaného, b) odmietol zjednať skutočnú nápravu
spôsobom, ktorý zabezpečí dodanie Parkovacieho státia V. žalobcom vo výmere v rámci dohodnutej
tolerancie ± 3,5% pôvodne dohodnutej výmery Parkovacieho státia V. napriek tomu, že uvedené
bolo/je objektívne a technicky možné a dovolené, c) odmietol zjednať skutočnú nápravu primeranou
úpravou kúpnej ceny za Parkovacie státie V. zohľadňujúcu zmenšenie jeho výmery a teda zníženie

kvality dodaného produktu, a to napriek úprave Zmluvy o budúcej zmluve obsahujúcej ustanovenie
o úprave kúpnej ceny Parkovacieho státia V. v závislosti na zmene jeho výmery, d) predal žalobcom
Parkovacie státie V. za kúpnu cenu o viac než 6,6tis. Eur vyššiu než boli kúpne ceny parkovacích
státí identickej výmery predané ostatným kupujúcim, a to napriek úprave Zmluvy o budúcej zmluveobsahujúcej ustanovenie o úprave kúpnej ceny Parkovacieho státia V. v závislosti na zmene jeho
výmery, e) podmienil zjednanie nápravy späťvzatím žaloby žalobcami, ktorou si žalobcovia uplatnili voči
žalovanému práva spotrebiteľa v inom súdnom konaní, f) navrhol zjednanie nápravy spôsobom, ktorý

by uviedol žalobcov do ešte horšej právnej a ekonomickej pozície než v prípade dodania Parkovacieho
státia V. za cenu vyššiu o viac než 6,6 tis. Eur v porovnaní s kúpnymi cenami parkovacích státí identickej
výmer y predaným ostatným kupujúcim. Vo veci uzavretia Zmluvy o prevode medzi stranami sporu,
obsahujúcej kúpnu cenu za Parkovacie státie V. v neupravenej/nezmenšenej výške považujú za dôležité
poukázať na e-mail žalobcov zo dňa 15.05.2020, odoslaný v čase 22:22 hod. a Vyjadrenie žalobcov

tvoriace jeho prílohu. Uviedli, že v tejto e-mailovej komunikácii, resp. vo Vyjadrení žalobcov je uvedený
záujem žalobcov zamedziť a predísť situácii, ktorú by žalovaný mohol podľa bodu 3.4 a 3.5 Zmluvy o
budúcej zmluve posúdiť ako odmietnutie žalobcov uzavrieť Zmluvu o prevode zakladajúcej vznik práva
žalovaného na odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve a súčasne vzniku práva žalovaného na zmluvnú
pokutu vo výške 20% kúpnej ceny. V príslušnom e-maily, resp. Vyjadrení žalobcov sa uvádza, v záujme
vylúčenia pochybností, že tento postoj žalobcov nie je možné posúdiť ako (i) ich akceptáciu kúpnej

ceny za Parkovacie státie V. v neupravenej /nezmenšenej výške ako vecne správnej, dôvodnej, určenej
v súlade so Zmluvou o budúcej zmluve a právom žalobcom, (ii) ani ako vzdanie sa práva žalobcov.
Súčasne v nich žalobcovia uvádzajú dôvod podpísania Zmluvy o prevode s neupravenou/nezmenšenou
výškou kúpnej ceny za účelom zamedzenia prípadnému odstúpeniu žalovaného od Zmluvy o budúcej
zmluve, v záujme zamedzenia nemožnosti nadobudnúť vlastnícke právo k Bytu a Parkovaciemu státiu V.

žalobcami a tým zamedzenia vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcov v sume
vyššej než uplatnením ich práva v správnom, príp. súdnom konaní. Tento postup a konanie žalobcov má
odôvodniť záujem žalobcov na eliminovaní možnej škody, ktorá v prípade uplatnenia práva žalovaného
na zmluvnú pokutu a najmä v prípade odstúpenia žalovaného od Zmluvy o budúcej zmluve by bola
násobne vyššia než náklady na uplatnenia peňažnej sumy 6.652,80 Eur žalobcami v správnom, príp.

súdnom konaní.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že dňa 11.11.2016 bola medzi
ním ako budúcim predávajúcim a Žalobcami ako budúcimi kupujúcimi uzatvorená Zmluva o uzavretí
budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. O.. Žalovaný vyzval Žalobcov v zmysle ZoBZ na uzavretie

zmluvy o prevode vlastníctva bytu O. listom zo dňa 30.4.2020 označeným ako „Výzva na uzavretie
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu“ (ďalej aj ako „Výzva na uzatvorenie zmluvy“), ktorej prílohou bola
Zmluva o prevode vlastníctva bytu. Na Výzvu na uzatvorenie zmluvy reagovali Žalobcovia listom zo
dňa 12.05.2020 označeným ako Odpoveď ku výzve na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu č.
O. (ďalej aj ako „Odpoveď“), v ktorej požadovali úpravu Zmluvy o prevode vlastníctva bytu priloženej

k Výzve na uzatvorenie zmluvy, spočívajúcej v úprave výmery Parkovacieho miesta z 13,65 m2 na
výmeru 17,30 m2. S ohľadom na skutočnosť, že počas realizácie projektu došlo z objektívnych príčin
k vyššie uvedenému zmenšeniu podlahovej plochy Parkovacieho státia, uskutočnilo sa medzi stranami
dňa 15.5.2020 osobné stretnutie, na ktorom sa snažil nájsť Žalovaný kompromisné riešenie, a to aj
napriek skutočnosti, že podľa jeho názoru Žalobcovia nemali žiadne oprávnenie, či už požadovať

iné parkovacie miesto alebo zníženie kúpnej ceny za Parkovacie miesto. Navrhovaným riešením zo
strany Žalovaného bola zámena Parkovacieho miesta za iné - väčšie parkovacie miesto, čo však
Žalobcovia odmietli. Následne uzatvorili Žalobcovia so Žalovaným dňa 18.05.2020 Kúpnu Zmluvu o
prevode vlastníctva bytu č. O. (v texte aj ako „Kúpna zmluva“), ktorej predmetom bolo aj Parkovacie
státie, a to s vedomím skutočnej výmery Parkovacieho státa - 13,65 m2 (dohodnutej v článku I. bod

1.1, písm. e) Kúpnej zmluvy), v ktorej sa zároveň zaviazali zaplatiť Žalovanému za Parkovacie státie
kúpnu cenu vo výške 36.297,- EUR (dohodnutej v článku VI, bod 6.2, písm. b), v spojení s bodom 6.1
Kúpnej zmluvy). Považoval za potrebné uviesť, že v zmysle čl. I bodu 1.7 ZoBZ boli Žalobcovia povinní
akceptovať odchýlku vo výmere nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom ZoBZ a teda aj Parkovacieho
státia, pričom nárok na zníženie kúpnej ceny ani na výmenu Parkovacieho státia v prípade odchylnej

výmery Parkovacieho státia Žalobcom zo ZoBZ nevyplýval. Uviedol, že nárok na zníženie kúpnej ceny
vyplýval Žalobcom výslovne len v prípade zmeny podlahovej plochy Bytu (bod 5.2, písm. b) ZoBZ) nie
však v prípade Parkovacieho státia. Žalobcovia boli v zmysle ZoBZ povinní akceptovať odchýlku vo
výmere plochy nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom ZoBZ a teda aj vo výmere Parkovacieho miesta,
pričom nárok na úpravu kúpnej ceny mali Žalobcovia v zmysle ZoBZ výlučne v prípade odchýlky

vo výmere podlahovej plochy bytu, ktorý bol predmetom ZoBZ a nie v prípade odchýlky vo výmere
Parkovacieho miesta. Konštatoval, že Žalobcovia v Žalobe poukazujú na dohodnutú kúpnu cenu za
parkovacie státie s obdobnou výmerou ako výmera Parkovacieho státia, ktorá je vo výške 29.644,20
Eur, teda o 6.652,80 Eur nižšia ako cena Parkovacieho státia. V tejto súvislosti uviedol, že tieto tvrdeniasú absolútne irelevantné, nakoľko v našom právnom poriadku neexistuje v tomto smere žiadna cenová
regulácia, ktorá by ustanovila, že dve rovnaké, či obdobné nehnuteľnosti musí predávajúci dvom rôznym
kupujúcim predať za tú istú cenu. Podotkol, že cena nehnuteľností je určená mnohými faktormi a

Žalovaný nebol a nie je v zmysle žiadneho právneho predpisu povinný predávať podobné parkovacie
státia za tú istú cenu počas celej doby predaja každému klientovi. Mal za to, že Žalobcovia nemali
žiadne právo domáhať sa zníženia kúpnej ceny za Parkovacie státie, ku ktorej sa zaviazali podpisom
Kúpnej zmluvy (uzatvorenej medzi Žalobcami a Žalovaným dňa 18.05.2020), z dôvodu, že podobné
parkovacie státie by Žalovaný predal inému kupujúcemu za nižšiu cenu. Zmluvné ustanovenia (body

1.7 a 5.2 ZoBZ) predstavujú individuálne dojednanú podmienku potvrdzuje aj vyhlásenie Žalobcov v
bode 11.7 ZoBZ. Považoval za potrebné uviesť, že výmera Parkovacieho státia o veľkosti 13,65
m2 je obvyklou výmerou parkovacieho státia, pričom takáto veľkosť Parkovacieho státia (13,65 m2 )
žiadnym spôsobom nebráni Žalobcom užívať toto Parkovacie státie riadne a v súlade s účelom, na
ktorý slúži. Predmetom zmluvy o budúcej zmluve bol záväzok zmluvných strán, resp. jednej zo
zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu a samotný prevod vlastníckeho práva ako aj odovzdanie

veci a prípadné nároky z vád sú až predmetom kúpnej zmluvy. Žalobcovia však napriek zmenšeniu
plochy Parkovacieho státia, s ktorou boli uzrozumení so Žalovaným uzatvorili dňa 18.05.2020 Kúpnu
Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. O., ktorej predmetom bolo aj Parkovacie státie, a to s vedomím
skutočnej výmery Parkovacieho státa a všetkých podmienok v nej ustanovených, vrátane kúpnej ceny
za Parkovacie státie. Žalobcovia ako kupujúci uzatvorili so Žalovaným ako predávajúcim dňa 18.05.2020

Kúpnu Zmluvu, ktorej predmetom bol okrem iného prevod vlastníckeho práva k Parkovaciemu státiu,
pričom kúpna cena Parkovacieho státia bola zmluvnými stranami v článku VI. Bode 6.2 písm. b) Kúpnej
zmluvy dohodnutá vo výške 36.297,- EUR s DPH a výmera Parkovacieho státia 13,65 m2 dohodnutá v
článku I., bode 1.1, písm. d) Kúpnej zmluve zodpovedala a zodpovedá skutočnej výmere Parkovacieho
státia. Žalobcovia sa teda na základe slobodnej a vážnej vôle Kúpnou zmluvou zaviazali zaplatiť

Žalovanému kúpnu cenu za Parkovacie miesto vo výške 36.297,- EUR s DPH, pričom výslovne súhlasili
s výškou tejto kúpnej ceny, ktorá predstavovala odplatu za Parkovacie státie o výmere 13,65 m2. Pri
podpise Kúpnej zmluvy si boli Žalobcovia výmery Parkovacieho státia plne vedomí. Pokiaľ by aj nárok
Žalobcov na zníženie kúpnej ceny za Parkovacie státie v danom čase (pred uzatvorením Kúpnej zmluvy)
existoval (čo však popierame), tento nárok by Žalobcovia podpisom Kúpnej zmluvy stratili, nakoľko

v nej vyjadrili svoj slobodný, vážny a písomný prejav vôle, ktorým súhlasili s výmerou Parkovacieho
státia 13,65 m2 a kúpnou cenou za Parkovacie státie vo výške 36.297,- EUR. Mal za to, že na strane
Žalovaného neexistuje žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor Žalobcov, nakoľko plnenie, ktoré mu
bolo zo strany Žalobcov poskytnuté, nebolo poskytnuté bez právneho dôvodu, ale bolo poskytnuté na
základe právneho titulu, ktorým je platná Kúpna zmluva. Žalobcom zo strany Žalovaného žiadne vadné

plnenie poskytnuté nebolo, nakoľko Parkovacie státie v celom rozsahu zodpovedá vlastnostiam (vrátane
výmery) dohodnutým v Kúpnej zmluve.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 35 ods. 2, § 37 ods.1, § 50a, § 451 ods. 1,2,
§ 588 Občianskeho zákonníka.

6. Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a zamietol ju v celom rozsahu. Skonštatoval, že v prípade ak žalobcovia tvrdili, že žalovaný
sa bezdôvodne obohatil, pričom toto obohatenie má spočívať v zaplatenej cene (resp. rozdiel ) za
parkovacie státie s nižšou výmerou ako boli v zmluve o budúcej zmluve dohodnutí, boli povinní toto

obohatenie aj preukázať. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že strany platne
uzatvorili kúpnu zmluvu. Táto kúpna zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. V rámci
zmluvnej autonómie neprináleží súdu autoritatívne vykladať, resp. prispôsobovať výklad tejto zmluvy v
prospech/neprospech strán, o to viac, ak tento právny úkon je platný. Podľa súdu prvej inštancie neboli v
konaní identifikované žiadne vady vôle či prejavu (§ 35 ods. 2 v nadväznosti na § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) žalobcov pri podpise tejto kúpnej zmluvy. V kúpnej zmluve je jasne a riadne špecifikovaný
predmet kúpy - v tomto prípade parkovacie státie s určitou výmerou (13,65 m2). mal za to, že žalobcovia
siboli plnevedomí,žepredmetomkúpnejzmluvyjeparkovaciestátiesnižšouvýmerou.Akmedzičasom
od uzavretie zmluvy o budúcej zmluve došlo k zníženiu výmery tohto státia, a ak žalobcovia boli s touto
zníženou výmerou nespokojní, mali v rozhodnom čase na tieto skutočnosti žalovaného upozorniť. Podľa

názoru súdu prvej inštancie v konaní nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, nakoľko kúpna zmluva je
platná a nebola zrušená a predstavuje platný právny titul. Taktiež nemožno nárok žalobcov posúdiť
podľa iných ustanovení právneho poriadku SR (napr. vadné plnenie). Samotná skutočnosť, že v zmluve
o budúcej zmluve bola určená väčšia výmera státia nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, kde bolauvedená nižšia výmera státia. V tomto smere je rozhodujúci obsah kúpnej zmluvy. Poukázal na to,
že žalobcom bola zo strany žalovaného poskytnutá možnosť výmeny parkovacieho státia, pričom
žalobcoviatútomožnosťnevyužili.Zaakýchpodmienokbolatátoponukaurobenáazaakýchpodmienok

ju žalobcovia odmietli, je v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nepodstatné. Vzhľadom na tieto
skutočnosti nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou žalobcov (napr. analogický
výklad ustanovení zmluvy o budúcej zmluve). Podstatou pre spor bola podľa prvoinštančného súdu
kúpna zmluva a vôľa strán túto zmluvu, za podmienok tam uvedených, uzavrieť. Uzavrel, že žalobcovia
sa na základe slobodnej a vážnej vôle kúpnou zmluvou zaviazali zaplatiť žalovanému kúpnu cenu za

parkovacie miesto vo výške 36.297,- Eur s DPH, pričom výslovne súhlasili s výškou tejto kúpnej ceny,
ktorá predstavovala odplatu za státie o výmere 13,65 m2.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a §262 ods. 1
Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému žalovanému priznal proti neúspešným žalobcom
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie z
dôvodov, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

9. K tvrdenej skutkovej vade napadnutého rozsudku uviedli, že písomným podaním označeným
ako „Odpoveď ku výzve na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. O.“ zo dňa 12.05.2020,
požiadali žalovaného (i) o úpravu článku XII. ods. 12.5 Zmluvy o prevode týkajúcej sa overenia
pravosti podpisu žalovaného na rovnopise zmluvy určeného v prospech žalobcov a (ii) o opravu

chyby v písaní v časti určenia výmery Parkovacieho státia V. (ďalej aj ako „Odpoveď“). Po odoslaní
Výzvy žalovaného a Odpovede žalobcov sa v priestoroch Garáže a na mieste Parkovacieho státia V.
uskutočnilo dňa 15.05.2020 stretnutie, ktorého sa zúčastnil pán H.. Q. D. za žalovaného, žalobca v 1)
rade a právny zástupca žalobcov. Na tomto stretnutí žalovaný oznámil žalobcom, že došlo ku zmenšeniu
výmery Parkovacieho státia V. z pôvodnej výmery 17,30 m2 na novú výmeru 13,65 m2. Skutočné

dôvody, pre ktoré došlo ku zmenšeniu výmery Parkovacieho státia V. žalovaný nevedel žalobcom
uviesť, resp. to označil za „karmu“. Z uvedeného podľa žalobcov vyplýva, že upozornili žalovaného na
zmenšenie výmery Parkovacieho státia V. v ústnej aj písomnej forme. Písomným podaním označeným
ako „Vyjadrenie k návrhu spoločnosti Bezručová Invest“ zo dňa 15.05.2020 (ďalej aj ako „Vyjadrenie
žalobcov“) žalobcovia požiadali žalovaného o zjednanie nápravy spôsobenej zmenšením výmery

Parkovacieho státia V.. Tieto úkony uskutočnili žalobcovia v čase pred podpisom Zmluvy o prevode.
Skutkové zistenie, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že ak medzičasom od uzavretia zmluvy o
budúcej zmluve došlo k zníženiu výmery tohto státia, a ak žalobcovia boli s touto zníženou výmerou
nespokojní, mali v rozhodnom čase na tieto skutočnosti žalovaného upozorniť, nevyplynulo podľa ich
názoru z vykonaného dokazovania, na základe čoho považujú príslušné skutkové zistenie súdu prvej

inštancie nesprávne. Nestotožnili sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, ktorý uviedol: „...Žalobcom
všakbolazostranyžalovanéhoposkytnutámožnosťvýmenyparkovaciehostátia,pričomžalobcoviatúto
možnosť nevyužili. Za akých podmienok bola táto ponuka urobená a za akých podmienok ju žalobcovia
odmietli, je v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nepodstatné...“. Dôvodili, že žalovaný na
stretnutí so žalobcom v 1) rade konanom dňa 15.05.2020 a následne e-mailom zo dňa 15.05.2020

navrhol žalobcom zmenu obsahu Zmluvy o prevode spočívajúcu v nahradení/zmene spoluvlastníckeho
podielu na Garáži o veľkosti 1365/251768 z celku, ktorému zodpovedá právo výlučne užívať Parkovacie
státie P113 za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2208/251768 z celku na Garáži, ktorému zodpovedá
právo výlučne užívať garážové stojisko V. nachádzajúce sa v Garáži na -3. poschodí, zapísaným na
LV č. XXXXX vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a bezprostredne susediacim s

Parkovacím státím V. (ďalej aj ako „ Parkovacie státie P114“).
Žalovaný navrhol žalobcom zjednanie nápravy a uspokojenie ich práva výmenou Parkovacieho státia
V. za Parkovacie státie V. v Zmluve o prevode, pričom podmienkou tejto výmeny bolo späťvzatie
žaloby žalobcami v inej právnej veci žalobcov proti žalovanému, vedenej na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn. 29C/69/2019 (ďalej aj ako „ Návrh“). Uviedli, že v Garáži na -3. podzemnom podlaží

Bytového domu, na ktorom je umiestnené Parkovacie státie V. a Parkovacie státie V., sa nachádza
celkovo 63 parkovacích státí. Z tohto počtu parkovacích státí musia byť podľa ust. § 58 ods. 2
Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technickýchpožiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „Vyhláška MŽP SR 532/2002 Z.z.“) vyhradené 4% parkovacích
státí pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Podľa tvrdenia žalobcov v Garáži

na -3. podzemnom podlaží Bytového domu musia byť pre osoby s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie vyhradené tri parkovacie státia. Táto podmienka je v Garáži na -3. podzemnom
podlaží Bytového domu splnená, nakoľko okrem Parkovacieho státia V. sú pre osoby s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie určené aj parkovacie státia V. a V.. Parkovacie státie V. je oprávnený
užívať výlučne jeho vlastník. Parkovacie státia V. je oprávnená užívať ktorákoľvek osoba s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie. Žalobcovia mali pochybnosti, či budú oprávnení nadobudnúť výlučné
vlastnícke právo ku Parkovaciemu státiu V. a súčasne či budú oprávnení užívať Parkovacie státie V.
výlučne a nerušene, bez možnosti a oprávnenia jeho užívania osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie. Nakoľko žalovaný nevedel poskytnúť a neposkytol žalobcom ubezpečenie
odstraňujúce pochybnosti žalobcov o práve výlučného a nerušeného užívania Parkovacieho státia V.
žalobcami, Návrh žalovaného žalobcovia nemohli prijať a neprijali. O tomto upovedomili žalobcovia

žalovaného písomným Vyjadrením žalobcov zo dňa 15.05.2020. Podľa žalobcov pre účely vyhlásenia
vecne správneho rozsudku vo veci samej je posúdenie konania žalovaného spočívajúceho v ponuke
žalovaného na zjednanie nápravy relevantné a dôležité. V opačnom prípade nie je možné riadne
rozhodnúť o poskytnutí súdnej ochrany porušenému právu žalobcov. Ponuka žalovaného na zjednanie
nápravy predstavuje podľa žalobcov dôkaz, z ktorého vyplýva skutkové zistenie o postoji žalovaného

ku porušeniu práva žalobcov a len formálny záujem žalovaného na zjednaní nápravy. Uviedli, že dôvod
zmenšeniavýmeryParkovaciehostátiaV.bolspôsobenývýlučnenesprávnymzobrazenímvodorovného
značenia oddeľujúceho Parkovacie státie V. od Parkovacieho státia V.. Dôvodili, že napriek možnému
zjednaniu nápravy v podobe opravy zobrazenia vodorovného značenia medzi dotknutými parkovacími
státiami, žalovaný ponúkol žalobcom zjednanie nápravy spôsobom, ktorý v prípade jej akceptácie

žalobcami, by žalobcov uviedol do výrazne nepriaznivejšej právnej a ekonomickej pozície. Majú za to,
že na uvedené skutočnosti je potrebné prihliadať aj podľa ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka
nakoľko predstavujú okolnosti súvisiace s uzavretím Zmluvy o prevode. Podľa názoru žalobcov skutkové
zistenie, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, nevyplynulo z vykonaného dokazovania, na základe
čoho považujú príslušné skutkové zistenie súdu prvej inštancie za nesprávne.

10. V súvislosti s namietanou hmotnoprávnou vadou rozsudku súdu prvej inštancie poukázali na bod
19, v ktorom súd prvej inštancie uviedol : „...V konaní neboli identifikované žiadne vady vôle či prejavu
(§ 35 ods. 2 v nadväznosti na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) žalobcov pri podpise tejto zmluvy...“
Podľa názoru žalobcov v posudzovanej veci súd prvej inštancie aplikoval správny právny predpis a to

Občiansky zákonník, avšak nesprávne ho interpretoval a z nesprávnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Vo veci uzavretia Zmluvy o prevode medzi stranami sporu, obsahujúcej
kúpnu cenu za Parkovacie státie V. vo výške, ktorá nebola primerane upravená/znížená, výlučne z
dôvodu na strane žalovaného, poukázali na e-mail žalobcov zo dňa 15.05.2020, odoslaný v čase 22:22
hod. a Vyjadrenie žalobcov tvoriace jeho prílohu. Uviedli, že v tejto e-mailovej komunikácii a Vyjadrení

žalobcov je uvedený záujem žalobcov zamedziť a predísť možnému posúdeniu stanoviska žalobcov
preukazujúceho, odôvodňujúceho a žiadajúceho primeranú úpravu/zníženie kúpnej ceny Parkovacieho
státia V. v Zmluve o prevode, zo strany žalovaného podľa bodu 3.4 a 3.5 Zmluvy o budúcej zmluve ako
odmietnutie žalobcov uzavrieť Zmluvu o prevode, zakladajúce vznik práva žalovaného na odstúpenie
od Zmluvy o budúcej zmluve a súčasne ako vznik práva žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške

62.506,25 Eur predstavujúcu 20% kúpnej ceny. Skonštatovali, že v záujme vylúčenia pochybností sa
v príslušnom e -maily a Vyjadrení žalobcov súčasne uvádza, že tento postoj žalobcov ku Zmluve o
prevode a jej uzavretí nie je možné posúdiť ako (i) ich akceptáciu kúpnej ceny za Parkovacie státie V.
vo výške, ktorá nie je primerane upravená/znížená ako vecne správnej, dôvodnej, určenej v súlade so
Zmluvou o budúcej zmluve a s právom žalobcov na úpravu/zníženie kúpnej ceny Parkovacieho státia

V., (ii) ani ako vzdanie sa práva žalobcov. Súčasne v nich žalobcovia uvádzajú dôvod pristúpenia k
podpisu Zmluvy o prevode s neupravenou/nezníženou kúpnou cenou za Parkovacie státie V. výlučne (i)
v záujme zamedzenia odstúpenia žalovaného od Zmluvy o budúcej zmluve, (ii) v záujme zamedzenia
uplatnenia práva žalovaného na zmluvnú pokutu a jej započítanie so zaplatenou prvou splátkou kúpnej
ceny za byt a Parkovacie státie V., (iii) v záujme zamedzenia nemožnosti nadobudnúť vlastnícke právo

k bytu a Parkovaciemu státiu V. žalobcami a (iv) v záujme zamedzenia vzniku majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy na strane žalobcov v sume vyššej než uplatnením ich práva z dôvodu neupravenia/
nezníženia kúpnej ceny Parkovacieho státia V. v správnom, príp. súdnom konaní. Uviedli, že tento ich
postup a konanie je potrebné odôvodniť záujmom žalobcov na eliminovaní možnej škody, ktorá by vprípade uplatnenia práva žalovaného na zmluvnú pokutu a najmä v prípade odstúpenia žalovaného
od Zmluvy o budúcej zmluve bola násobne vyššia než náklady na uplatnenie peňažnej sumy 6.652,80
Eur žalobcami v správnom, príp. súdnom konaní. V tejto súvislosti uviedli, že odopretie žalobcov

uzavrieť Zmluvu o prevode s neupravenou/nezníženou kúpnou cenou Parkovacieho státia V. nemá za
následok vznik dôvodného práva žalovaného odstúpiť od Zmluvy o budúcej zmluve, ani vznik práva
žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 62.506,25 Eur. Dňa 15.05.2020 v čase pred uzavretím
Zmluvy o prevode žalobcovia výslovne upovedomili žalovaného o nedôvodnej a nesprávnej výške
kúpnej ceny za Parkovacie státie V. v pôvodnej výške 36.297,- Eur a záujmu predísť, resp. eliminovať

vznik škody na strane žalobcov. Uviedli, že včasným a detailným upovedomením a vysvetlením svojho
právneho stanoviska jednoznačne a nepochybne oznámili žalovanému (i) svoje výhrady a námietky
ku časti kúpnej ceny za Parkovacie státie V. vo výške 6.652,80 Eur, (ii) svoj záujem predísť, resp.
eliminovať vznik škody v prípade odstúpenia žalovaného od Zmluvy o budúcej zmluve a uplatnenia
práva na zmluvnú pokutu žalovaným a (iii) že sa svojho práva vyplývajúceho z nesprávne a nedôvodne
určenej pôvodnej výške kúpnej ceny v Zmluve o prevode, uzavretím Zmluvy o prevode, nevzdávajú.

Skonštatovali, že žalovaný uzavrel Zmluvu o prevode s vedomím o týchto výhradách, námietkach a
právnom stanovisku žalobcov. Podľa názoru žalobcov v porovnaní so stavom právnej neistoty vyvolanej
dôvodnou hrozbou odstúpenia žalovaného od Zmluvy o budúcej zmluve a uplatnenia zmluvnej pokuty
vo výške 62.506,25 Eur žalovaným a s tým spojenými súdnymi a správnymi konaniami, je stav porušenia
práva žalobcov vo výške 6.652,80 Eur, dôvodným a správnym postupom, ktoré znížilo mieru právnej

neistoty a vznik škody žalobcov maximálnym možným spôsobom Majú za to, že ustanovenie článku
VI. ods. 6.2 písm. b) Zmluvy o prevode v časti záväzku žalobcov zaplatiť za prevod vlastníckeho
práva k Parkovaciemu státiu V. časť kúpnej ceny vo výške 6.652,80 Eur, voči ktorej mali žalobcovia
preukázateľne odôvodnené námietky a výhrady v čase jej uzavretia, je podľa ust. § 37 ods. 1, v
spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonník, neplatné. Uvedené má podľa žalobcov za následok vznik

bezdôvodného obohatenia žalovaného podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške
6.652,0 Eur na úkor žalobcov.

11. Namietali, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie neaplikoval správny právny predpis a to
Zákon o ochrane spotrebiteľa, ani ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka predstavujúce všeobecnú

právnu úpravu ochrany spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu dospel súd prvej inštancie ku nesprávnym
právnym záverom, čo malo za následok vydanie vecne nesprávneho Rozsudku. Uviedli, že v bode
1.7 Zmluvy o budúcej zmluve sa uvádza, že kúpna cena za Parkovacie státie V. sa primerane
upraví pokiaľ dôjde ku zmene jej výmery v rozsahu ± 3,5%. V posudzovanej veci došlo ku zmenšeniu
výmery Parkovacieho státia V. v rozsahu 21,09% avšak žalovaný túto skutočnosť nezohľadnil pri

úprave kúpnej ceny Parkovacieho státia V.. Podľa názoru žalobcov postupom a konaním žalovaného
spočívajúcimvodopretíprimeranejúpravy/zníženiakúpnejcenyzaParkovaciestátieV.osumu6.652,80
Eur v Zmluve o prevode za podmienok dohodnutých v Zmluve o budúcej zmluve, resp. odopretím
žalovaného uzavrieť Zmluvu o prevode za dohodnutej podmienky takejto úpravy/zníženia kúpnej ceny
ParkovaciehostátiaV.došlonielenkuporušeniuzmluvnéhozáväzkužalovanýmpodľaZmluvyobudúcej

zmluve, ale aj ku (i) porušeniu povinnosti žalovaného dodržiavať pravidlá rovnakého zaobchádzania
podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (ii) porušeniu povinnosti žalovaného zdržať sa
konania v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa a ku (iii)
porušeniu povinnosti žalovaného nepoužívať nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 4 ods. 2 písm.
c) v spojení s ust. § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázali na to, že na -3

podzemnom podlaží bytového domu sa nachádzajú prevažne parkovacie státia, ktorých výmera je
13,65 m2. Kúpna cena týchto parkovacích státí bola stanovená vo výške 29.644,20 Eur vrátane DPH.
Predmetom Zmluvy o prevode je prevod vlastníckeho práva ku Parkovaciemu státiu V. o výmere 13,65
m2 avšak za kúpnu cenu, ktorá je o 6.652,80 Eur vrátane DPH vyššia v porovnaní s kúpnou cenou
iných parkovacích státi nachádzajúcich sa na tom istom podlaží Garáže majúcich identickú výmeru

13,65 m2. Žalobcom nie je zrejmý dôvod odlišného prístupu žalovaného pri určení výšky kúpnej ceny
parkovacích státí identických parametrov, resp. dôvod odlišného prístupu žalovaného ku žalobcom než
k ostatným osobám vystupujúcim v hmotnoprávnom postavení kupujúcich parkovacích státí identickej/
rovnakej výmery. Uviedli, že existoval cenník parkovacích státí platný pre všetkých záujemcov, obsahom
ktorého nebola kúpna cena žiadneho parkovacieho státia s výmerou 13,78 m2 za kúpnu cenu vo výške

rovnajúcej sa kúpnej cene za parkovacie státie s výmerou 17,30 m2. Podľa žalobcov diskriminačným
konaním žalovaného a konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi došlo k porušeniu ust. § 4 ods.
3 a ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Skonštatovali, že predaj Parkovacieho státia V. v zmenšenej
výmere o 21,09% v porovnaní s výmerou dohodnutou v Zmluve o budúcej zmluve za kúpnu cenu bezjej primeranej úpravy/zníženia za podmienok dohodnutých v Zmluve o budúcej zmluve, je potrebné
posúdiť ako neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka. Podľa
žalobcov ustanovenie Zmluvy o prevode v časti kúpnej ceny Parkovacieho státia V. vo výške 6.652,80

Eur predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , v
spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok jeho neplatnosť podľa
ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dôvodili, že uzavretie Zmluvy o prevode nie je možné posúdiť
ako vzdanie sa práva žalobcov na primeranú úpravu/zníženie kúpnej ceny Parkovacieho státia P113
v prípade zmenšenia jeho výmery o viac než 3,5% v porovnaní s jeho pôvodne dohodnutou výmerou.

Takéto vzdanie sa práva žalobcov je podľa ust. § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka neplatné.
Uviedli,žesatohtoprávanevzdaliuzavretímZmluvyoprevode,očomvýslovneupovedomiližalovaného
v čase pred uzavretím Zmluvy o prevode. Skonštatovali, že prejavili záujem o kúpu Parkovacieho státia
V. z dôvodu jeho väčšej výmery, pričom za túto zväčšenú výmeru boli ochotní zaplatiť primeranú vyššiu
kúpnu cenu. Napriek ich záujmu a vlastnostiam Parkovacieho státia V. dohodnutým v Zmluve o budúcej
zmluve, sa žalobcovia mohli stať a stali vlastníkmi Parkovacieho státia V. s menšou výmerou, avšak

za pôvodnú vyššiu kúpnu cenu. Na uvedenom nepomere medzi výmerou Parkovacieho státia V. a jeho
kúpnou cenou nemali záujem nielen v čase uzavretia Zmluvy o budúcej zmluve, ale ani v čase uzavretia
Zmluvy o prevode. Sú toho názoru, že konaním žalovaného došlo k použitiu nekalej obchodnej praktiky
a porušeniu ust. § 4 ods. 2 písm. c), v spojení s ust. § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa.

12. Uviedli, že žalovaný nedôvodne odoprel primerane upraviť/znížiť kúpnu cenu Parkovacieho státia
V. v Zmluve o prevode za podmienok dohodnutých v bode 1.7. Zmluvy o budúcej zmluve a znemožnil
žalobcom uzavrieť Zmluvu o prevode s primerane upravenou/zníženou kúpnou cenou za Parkovacie
státie V. na sumu 29.644,20 Eur, na základe čoho vznikla žalobcom nedôvodná povinnosť zaplatiť za
Parkovacie státie V. s výmerou 13,65 m2 kúpnu cenu vo výške 36.297,- Eur a teda o 6.652,80 Eur viac

než ktorákoľvek tretia osoba za parkovacie státie s identickou výmerou 13,65 m2. Uvedené má podľa
žalobcov za následok, že napadnutým konaním žalovaného a ustanovením článku VI. bodu 6.2 písm. b)
Zmluvy o prevode v časti upravujúcej časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva ku Parkovaciemu
státiu V. vo výške 6.652,80 Eur došlo ku:
a) naplneniu skutkovej podstaty neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho

zákonníka,
b) diskriminácii žalobcov podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
c) konaniu žalovaného v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 4 ods. 8 Zákona o ochrane
spotrebiteľa,
d) použitiu nekalej obchodnej praktiky žalovaným podľa ust. § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane

spotrebiteľa,
e) neplatnosti ustanovenia Zmluvy o prevode v časti upravujúcej časť kúpnej ceny za prevod
vlastníckeho práva ku Parkovaciemu státiu V. vo výške 6.652,80 Eur podľa ust. § 53 ods. 4 písm. v),
ust. § 53 ods. 5, ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 37 ods. 1, ust. § 39 a ust.
§ 41 Občianskeho zákonníka,

f) vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 6.652,80 Eur na úkor žalobcov podľa ust. §
451 Občianskeho zákonníka.
Navrhli, aby odvolací súd Rozsudok súdu prvej inštancie, sp. zn. 21Csp/41/2021 zo dňa 23.03.2022
podľa ust. § 388 CSP zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom peňažnú sumu vo výške 6.652,80
Eur a žalobcom priznal náhradu trov súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia pred súdom

prvej inštancie a odvolacím súdom v celom rozsahu 100%.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov považoval za potrebné zdôrazniť, že v zmysle čl. I bodu
1.7 ZoBZ boli Žalobcovia povinní akceptovať odchýlku vo výmere nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
ZoBZ a teda aj Parkovacieho státia, pričom nárok na zníženie kúpnej ceny ani na výmenu Parkovacieho

státia v prípade odchylnej výmery Parkovacieho státia žalobcom zo ZoBZ nevyplýval. Nárok na zníženie
kúpnej ceny vyplýval žalobcom výslovne len v prípade zmeny podlahovej plochy Bytu (bod 5.2, písm.
b) ZoBZ) nie však v prípade Parkovacieho státia. S ohľadom na uvedené odmieta akékoľvek tvrdenia
Žalobcov, že v dôsledku vzniku odchýlnej výmery Parkovacieho státia mali údajne nárok na zníženie
kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu O.,

resp. kúpnej ceny za Parkovacie státie. Uviedol, že v zmysle bodu 1.7 ZoBZ Žalobcovia, ako budúci
kupujúci výslovne súhlasili s tým, že presné plochy nehnuteľnosti (najmä Bytu a Parkovacieho státia)
uvedené v ZoBZ, môžu byť po samotnej realizácii Projektu a po ich presnom zameraní odlišné po
kolaudácii Projektu. Zároveň sa Zmluvné strany v predmetnom bode dohodli, že ak odchýlka vo výmerepresiahne hodnotu ± 3,5% upraví sa definitívna kúpna cena v súlade s čl. 5.2 ZoBZ, ktorý ustanovuje
model úpravy kúpnej ceny spôsobom, že ak pri výstavbe dôjde k zmene podlahovej plochy bytu (nie
však Parkovacieho státia), o viac ako ± 3,5% upraví sa kúpna cena o rozdiel prevyšujúci uvedenú

odchýlku, pričom pomer pôvodnej výmery bytu a kúpnej ceny zostane zachovaný. Podľa žalovaného z
uvedeného je zrejmé, že žalobcovia boli v zmysle ZoBZ povinní akceptovať odchýlku vo výmere plochy
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom ZoBZ a teda aj vo výmere Parkovacieho miesta, pričom nárok na
úpravu kúpnej ceny mali v zmysle ZoBZ výlučne v prípade odchýlky vo výmere podlahovej plochy bytu,
ktorý bol predmetom ZoBZ a nie v prípade odchýlky vo výmere Parkovacieho miesta. Poukázal na to,

že žalobcovia nemali z dôvodu odchýlky vo výmere Parkovacieho miesta ani žiadne iné nároky a teda
ani nárok na výmenu Parkovacieho miesta. V prípade, ak žalobcovia trvali na tom, že majú nárok na
zníženie Kúpnej ceny, mali podľa žalovaného možnosť Kúpnu zmluvu neuzavrieť a domáhať sa svojich
tvrdených nárokov. Žalobcovia takýmto spôsobom nepostupovali a svoje tvrdené práva si v tom čase
súdnou cestou neuplatnili. Považuje za nepochybné, že v prípade, ak by žalobcovia nesúhlasili s výškou
kúpnej ceny (36.297,- EUR) za Parkovacie státie a boli by presvedčení, že majú nárok na zníženie

kúpnej ceny za Parkovacie státie, Kúpnu zmluvu by neuzatvorili a domáhali by sa svojich tvrdených
nárokov súdnou cestou už v tomto čase. Žalobcovia Kúpnu zmluvu na základe svojej vlastnej vôle
a dobrovoľne uzatvorili, čím výslovne súhlasili s kúpnou cenou vo výške 36.297,- EUR aj s výmerou
Parkovacieho státia o veľkosti 13,65 m2, pričom teraz bez právneho dôvodu požadujú od žalovaného
poskytnutie peňažného plnenia vo výške 6.652,80 Eur. Takéto konanie žalobcov považuje za účelové.

Žalovaný konštatovanie súdu prvej inštancie, že: „Ak medzičasom od uzavretie zmluvy o budúcej zmluve
došlo k zníženiu výmery tohto státia, a ak žalobcovia boli s touto zníženou výmerou nespokojní, mali v
rozhodnom čase na tieto skutočnosti žalovaného upozorniť.“ za skutkovú vadu Rozsudku, a to jedna z
dôvodu, že hoci žalobcovia spočiatku požiadali žalovaného o úpravu výmery Parkovacieho státia (avšak
žalovaný žalobcom nevyhovel, nakoľko na takúto úpravu nemali nárok), následne výmeru Parkovacieho

státia o veľkosti 13,65 m2, ako kúpnu cenu vo výške 36.297,- EUR akceptovali a výslovne s ňou súhlasili,
keď Kúpnu zmluvu uzatvorili. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcov v súvislosti s konštatovaním súdu
prvej inštancie, ktorý uviedol, že „...Žalobcom však bola zo strany žalovaného poskytnutá možnosť
výmeny parkovacieho státia, pričom žalobcovia túto možnosť nevyužili. Za akých podmienok bola táto
ponuka urobená a za akých podmienok ju žalobcovia odmietli, je v konaní o vydanie bezdôvodného

obohatenia nepodstatné...“ k čomu žalobcovia uviedli, že skutkové zistenie, ku ktorému dospel súd
prvej inštancie údajne nevyplynulo z vykonaného dokazovania, na základe čoho je príslušné skutkové
zistenie súdu prvej inštancie nesprávne. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcov a má za to, že citovanú
časť Rozsudku nemožno považovať za skutkové zistenie, ale za právne posúdenie veci. Má za to,
že súd správne konštatuje, že v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, je nepodstatné

za akých okolností bola ponuka výmeny Parkovacieho státia urobená, tento záver považujeme za
správny, logický a jasne nadväzujúci na závery súdu o tom, že „Podstatou pre spor bola kúpna zmluva
a vôľa strán túto zmluvu, za podmienok tam uvedených, uzavrieť.“ Považoval za potrebné uviesť, že
ponúkol žalobcom na výmenu iné parkovacie státie - V. (s vyššou výmerou) a v rovnakej cene, a to
i napriek tomu, že nemali na výmenu Parkovacieho státia nárok. Mal záujem vyriešiť celú situáciu k

spokojnosti žalobcov v záujme zachovania korektných vzťahov so svojimi klientmi. Túto ponuku však
žalobcovia bez relevantného dôvodu neakceptovali a odmietli ju. Ich tvrdenia o tom, že parkovacie státie
V. ponúknuté zo strany žalovaného na výmenu Parkovacieho státia bolo pôvodne vyhradené pre osoby s
obmedzenou schopnosťou pohybu považuje za irelevantné. Zdôraznil, že označenie dotknutého miesta
V. ako miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu bolo spôsobené len omylom pri výstavbe.

Povinnosť zriadiť toto miesto v podzemnej garáži súkromnej povahy žalovaný nemal a s ohľadom
na uvedené popiera tvrdenie žalobcov o tom, že by parkovacie miesto V. XXX, ponúknuté žalovaným
na výmenu nemohli v prípade jeho nadobudnutia výlučne a nerušene užívať. Považoval za potrebné
uviesť, že počas rokovaní o výmene Parkovacieho miesta za parkovacie miesto V. prejavili žalobcovia
záujem o kúpu oboch miest, teda Parkovacieho miesta V. a aj parkovacieho miesta V. (o ktorom teraz

tvrdia, že majú pochybnosti, či by ho mohli nerušene užívať), ktoré im bolo ponúknuté na výmenu, čo
však žalovaný v dôsledku nedostatočného počtu parkovacích miest (spôsobeného tým, že dopyt po
parkovacíchmiestachprevyšovalponuku)odmietol.Uvedenáskutočnosťvyplývaajze-mailup.H..Q.D.
zo dňa 17.05.2020 adresovaného právnemu zástupcovi žalobcov. Následne po tejto udalosti žalobcovia
začali nachádzať dôvody, pre ktoré ponuku žalovaného na výmenu parkovacích miest odmietli. Toto

konanie žalobcov podľa názoru žalovaného jasne preukazuje, že práve žalobcovia boli a sú pri svojom
konaní nedobromyseľní.14. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že žalovaný mal podmieniť zjednanie nápravy späťvzatím žaloby
žalobcov proti žalovanému vedenej Okresným súdom Bratislava II, sp. zn.: 29C/69/2019. Uviedol, že
súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, pričom nekonštatoval žiadne porušenie povinností

spoločnosti Bezručová Invest, s. r. o. na úseku ochrany spotrebiteľa. Skonštatoval, že pri realizácii
projektov takého rozsahu ako je projekt BEZRUČOVA Residence je štandardné, že vznikajú odchýlky vo
výmereplochyčiužbytovalebonebytovýchpriestorov,tedaajjednotlivýchparkovacíchstáti.Odchýlkao
veľkosti3,65m2,ktorávzniklapočasrealizácieprojektuvpodlahovejplocheParkovaciehostátiajeúplne
bežná, berúc do úvahy podlahovú plochu celého projektu BEZRUČOVA Residence, ktorá dosahuje

29.532 m2. Z uvedeného dôvodu preto zmluvy o budúcich zmluvách podobného charakteru obsahujú
štandardne ustanovenie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú na akceptácii odchýlok vo výmere, resp.
spôsobe ďalšieho riešenia. K e-mailu žalobcov zo dňa 15.05.2020, na ktorý poukazujú uviedol, že je
absolútne irelevantné aký postoj v ňom zastávali, nakoľko následne svoj skutočný, slobodný a vážny
prejav vôle záväzne vyjadrili podpisom Kúpnej zmluvy dňa 18.05.2020 a pokiaľ aj mali akékoľvek
vnútorné výhrady pri podpise tejto Kúpnej zmluvy, tieto nie sú právne relevantné a nemajú vplyv

na platnosť Kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že akékoľvek vnútorné výhrady žalobcov, týkajúce sa výmery
Parkovacieho státia, resp. kúpnej ceny za Parkovacie státie sú právne irelevantné, nakoľko na vnútornú
výhradu sa pri posudzovaní platnosti úkonu neprihliada, takto urobený právny úkon je platný a ten, kto
prejaví niečo iné, ako chce, musí znášať následky svojho konania. Vyjadrenia žalobcov k dôvodom,
ktoré ich viedli k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy považuje za účelové a tendenčné nakoľko dôvody, ktoré

ich k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy viedli sú právne irelevantné a nemajú vplyv na platnosť Kúpnej zmluvy.
Podľa žalovaného pokiaľ by žalobcovia mali skutočne za to, že boli v práve a trvali na svojom údajnom
nárokunazníženiekúpnejcenyzaParkovaciestátie,malimožnosťKúpnuzmluvuneuzavrieťadomáhať
sa svojich práv súdnou cestou. Žalobcovia však takto nekonali, a to podľa názoru žalovaného práve
z dôvodu, že si boli vedomí, že k žiadnemu porušeniu ich práv zo strany žalovaného nedošlo a

nedôvodným odmietnutím uzatvorenia Kúpnej zmluvy by žalovanému voči žalobcom vznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty (čo sami priznávajú v bode IX Žaloby) a náhradu škody týmto neoprávneným
konaním spôsobenú. Je toho názoru, že žalobcovia postupujú účelovo, keď Kúpnu zmluvu uzatvorili
a teraz sa domáhajú bez právneho dôvodu zaplatenia peňažnej sumy vo výške 6.652, 80 Eur s prísl.
Zdôraznil, že žalobcovia v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy vedeli čo kupujú a za akú cenu to kupujú.

Žalovanýdodalžalobcomdohodnutéplneniebezvád.Žalobcoviapretonemajúnároknazníženiekúpnej
ceny za Parkovacie státie. Ich záväzok zaplatiť kúpnu cenu za Parkovacie státie vo výške 36.297,-
EUR, zakotvený v bode 6.2 v spojení s bodom 6.1 Kúpnej zmluvy boli v celom rozsahu povinní plniť.
Žalovaný poprel tvrdenia žalobcov o tom, že ustanovenia článku VI. ods. 6.2 písm. b) Kúpnej zmluvy
v časti ich záväzku zaplatiť za prevod vlastníckeho práva k Parkovaciemu státiu časť kúpnej ceny vo

výške 6.652,82 € sú údajne neplatné, ktoré závery opierajú o ustanovenia § 37 ods. 1 v spojení s §
41 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že Kúpna
zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, je určitá a zrozumiteľná a preto v tomto prípade nedošlo
k naplneniu podmienok § 37 ods. 1 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že na
strane žalovaného nevzniklo ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, nakoľko celá kúpna cena

za Parkovacie státie bola zo strany žalobcov uhradená na základe platného právneho titulu, ktorým bola
Kúpna zmluva.

15. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie došiel k správnym záverom keď konštatoval, že „Taktiež
nemožno nárok žalobcov posúdiť podľa iných ustanovení právneho poriadku SR (napr. vadné plnenie).“

Skonštatoval, že súd nedospel k záveru, že žalobcovia nevystupujú v postavení spotrebiteľov tak ako
sa snažia naznačiť žalobcovia, ale len konštatuje, že nárok žalobcov, ktorý si uplatňujú v tomto konaní
(t. j. suma vo výške 6.652,80 €) nie je bezdôvodným obohatením, ani ho žalobcom nemožno priznať zo
žiadneho iného právneho titulu (ako napríklad nárok z vadného plnenia). Zdôraznil, že ZoBZ nepripúšťa
úpravu kúpnej ceny za Parkovacie státie v prípade zmenšenia podlahovej plochy Parkovacieho

státia. Žalovaný tak svojim konaním v žiadnom ohľade neporušil svoje povinnosti a záväzky, ktoré
mu vyplývali zo ZoBZ, ani zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Poprel tvrdenie žalobcov,
že svojim konaním údajne porušil svoju povinnosť dodržiavať pravidlá rovnakého zaobchádzania (v
nadväznosti na dohodnutú kúpnu cenu za Parkovacie státie). Zdôraznil, že v našom právnom poriadku
neexistuje v tomto smere žiadna cenová regulácia, ktorá by ustanovila, že dve rovnaké, či obdobné

nehnuteľnosti musí predávajúci dvom rôznym kupujúcim predať za tú istú cenu. Poprel akékoľvek
tvrdenia o údajnej diskriminácii žalobcov. Uviedol, že nemal žiadny oficiálny záväzný cenník parkovacích
státí určený pre klientov. Konečná cena za predávané nehnuteľnosti bola s jednotlivými klientmi vždy
dohodnutá individuálne v uzatváranej zmluve. Trval na tom, že zmluvné ustanovenia Kúpnej zmluvytýkajúce sa dohodnutej Kúpnej ceny za parkovacie státie, ani žiadne iné ustanovenia Kúpnej nie sú
a ani nemôžu predstavovať neprijateľné zmluvné podmienky, a to aj s ohľadom na ustanovenie § 53
ods. 1 OZ. Nesúhlasil s názorom žalobcov, že ZoBZ a Kúpnu zmluvu údajne nemožno posudzovať

nezávisle a v tejto súvislosti uviedol, že Kúpna zmluva je samostatný zmluvný vzťah nezávislý od
ZoBZ a v žiadnom ohľade ho nemožno subsumovať pod definíciu akcesorického záväzku. Zdôraznil,
že predmetom ZoBZ bol záväzok uzavrieť Kúpnu zmluvu, pričom predmetom samotnej Kúpnej zmluvy
bol už prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v nej definovaným, jedná sa teda o dva odlišné
záväzky. Pre akcesorické záväzky akými je napríklad ručenie, je typické, že sú závislé čo do vzniku

zániku a platnosti od hlavného záväzku. Kúpna zmluva však v zmysle platnej právnej úpravy nenapĺňa
znaky akcesorického záväzku vo vzťahu k zmluve o budúcej zmluve a preto je potrebné ju posudzovať
samostatne a nezávisle od ZoBZ.

16. Skonštatoval, že žalobcovia uzatvorili Kúpnu zmluvu na základe svojej vlastnej vôle, slobodne a
dobrovoľne, čím výslovne súhlasili s kúpnou cenou vo výške 36.297,- EUR aj s výmerou Parkovacieho

státia o veľkosti 13,65 m2, pričom teraz bez právneho dôvodu požadujú od žalovaného poskytnutie
peňažného plnenia vo výške 6.652,80 Eur. Trvá na tom, že
- Kúpna zmluva ani ZoBZ neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
- neporušil zákaz diskriminácie, ani žiadne všeobecne záväzné predpisy na úseku ochrany spotrebiteľa
- nekonal v rozpore s dobrými mravmi,

- nepoužil žiadnu nekalú obchodnú praktiku,
- ZoBZ aj Kúpna zmluva sú v celom rozsahu platné a
- na strane žalovaného nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.
Mázato,žežalobcovianemajúvočižalovanémunároknazaplateniepožadovanejsumyvovýške6.652,
80 Eur s prísl., a to z titulu údajného bezdôvodného obohatenia ani na základe žiadneho iného právneho

dôvodu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

17. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného nepovažujú skutkové, ani právne okolnosti
uvádzané vo Vyjadrení žalovaného za preukazujúce nedôvodnosť podaného odvolania žalobcov,

ani vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Nepovažujú preto za
nevyhnutné opätovne uvádzať skutkovú a právnu argumentáciu obsiahnutú v podanom odvolaní.

18. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a vyjadreniach
a žalobu žalobcov považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov o tom,

že skutkové a právne okolnosti vo vyjadrení žalovaného údajne nepreukazujú nedôvodnosť podaného
odvolania, ani vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že
žalobcovia uzatvorili dňa 18.05.2020 Kúpnu Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. O. (ktorej predmetom
bolo aj parkovacieho státia č. XXX) na základe svojej vlastnej vôle, slobodne a dobrovoľne , čím výslovne
súhlasili s kúpnou cenou vo výške 36.297,- EUR aj s výmerou dotknutého parkovacieho státia (o

veľkosti 13,65 m2), pričom teraz bez právneho dôvodu požadujú od žalovaného poskytnutie peňažného
plnenia vo výške 6.652,80 Eur. Trvá na tom, že žalobcovia nemajú voči žalovanému nárok na zaplatenie
požadovanej sumy vo výške 6.652, 80 Eur s prísl., a to z titulu údajného bezdôvodného obohatenia ani
na základe žiadneho iného právneho dôvodu.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP)
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.21. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže
sa v odôvodní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

22. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali
proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom, bezdôvodného obohatenia ,
jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo,
pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na súde prvej
inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil
správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia.
Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobu zamietol aj riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými

argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

23. K námietke žalobcov, že napadnuté rozhodnutie spočíva v neprávnom právnom posúdení veci (§
365 ods.1 písm. h CSP), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací súd považuje skutkové
zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

24. K odvolaciemu dôvodu žalobcov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z

pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo

ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol
naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku
alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

25. Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia 1/ a 2/ sa v posudzovanej veci domáhali
od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia a tvrdili, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne
obohatil. Opodstatnenosť žaloby založili na tom, že dňa 11.11.2016 bola medzi žalobcami ako budúcim
kupujúcim na jednej strane a žalovaným ako budúcim predávajúcim na druhej strane uzavretá Zmluva

o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. O.. V Zmluve o budúcej zmluve sa žalobcovia
a žalovaný dohodli na uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. O., predmetom ktorej
bude prevod vlastníckeho práva k bytu, spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach a príslušenstve bytového domu prislúchajúceho k predávanému bytu, spoluvlastníckemupodielu na zastavených pozemkoch a priľahlých pozemkoch prislúchajúceho k predávanému bytu,
prevod vlastníckeho práva k parkovaciemu státiu č. XXX o ploche 17,30 m2, ktoré sa bude nachádzať na
3.podzemnom podlaží spoluvlastníckemu podielu na garáži, spoluvlastníckemu podielu na spoločných

častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu prislúchajúceho ku tejto garáži,
spoluvlastníckemu podielu na zastavených pozemkoch a priľahlých pozemkoch prislúchajúceho k tejto
garáži. Výzvou na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. O. zo dňa 30.04.2020 vyzval žalovaný
žalobcov na uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej súčasťou bola Zmluva o prevode,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva zo žalovaného v prospech žalobcov k bytu č . O.

bližšie špecifikovanému v Zmluve o prevode a k spoluvlastníckemu podielu. V článku I. ods. 1.1 písm. e)
Zmluvy o prevode je uvedená výmera Parkovacieho státia V. v rozsahu 13,65 m2. Ku zmenšeniu výmery
Parkovacieho státia V. došlo v rozsahu 21,09%. Listom zo dňa 15.5.2020 označeným ako Vyjadrenie
k návrhu spoločnosti Bezručová Invest navrhli žalobcovia kompenzáciu ich ekonomického postavenia
spôsobeného zmenou výmery Parkovacieho státia V. spôsobom zvýšenia výmery Parkovacieho státia
V. na výmeru 17,18 m2 alternatívne pomerným znížením kúpnej ceny Parkovacieho státia V. zo sumy

36.297,- EUR vrátane DPH na sumu 28.641,96 EUR vrátane DPH, zohľadňujúce pomerné zmenšenie
výmeryParkovaciehostátiaV.,pričompomerpôvodnejvýmeryParkovaciehostátiaV.apôvodnejkúpnej
ceny by ostal zachovaný. Navrhovaným riešením zo strany žalovaného bola zámena Parkovacieho
miesta za iné V. XXX - väčšie parkovacie miesto, čo žalobcovia odmietli. Následne dňa 18.05.2020
uzatvorili so žalovaným Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. O., ktorej predmetom bolo aj Parkovacie

státie s výmerou 13,65 m2 (dohodnutej v článku I. bod 1.1, písm. e) Zmluvy), v ktorej sa zaviazali
zaplatiť žalovanému za Parkovacie státie kúpnu cenu vo výške 36.297,- EUR (dohodnutej v článku VI,
bod 6.2, písm. b), v spojení s bodom 6.1 Zmluvy. V priebehu konania žalobcovia tvrdili, že k uzavretiu
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu s neupravenou výškou kúpnej ceny za Parkovacie státie pristúpili
z dôvodu eliminácie možnej škody, ktorá v prípade uplatnenia práva žalovaného na zmluvnú pokutu

a najmä v prípade odstúpenia žalovaného od Zmluvy o budúcej zmluve by bola násobne vyššia než
náklady na uplatnenie peňažnej sumy 6.652,80 EUR žalobcami.

26. Svoju odvolaciu argumentáciu zamerali na tvrdenie, že žalovaný nedôvodne odoprel primerane
upraviť/znížiť kúpnu cenu Parkovacieho státia V. v Zmluve o prevode vlastníctva bytu za podmienok

dohodnutých v bode 1.7. Zmluvy o budúcej zmluve a znemožnil žalobcom uzavrieť Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu s primerane upravenou/zníženou kúpnou cenou za Parkovacie státie V. na sumu
29.644,20 EUR, na základe čoho vznikla žalobcom nedôvodná povinnosť zaplatiť za Parkovacie státie
V. s výmerou 13,65 m2 kúpnu cenu vo výške 36.297,- EUR, o 6.652,80 EUR viac než ktorákoľvek
tretia osoba za parkovacie státie s identickou výmerou 13,65 m2. Mali za to, že na strane žalovaného

došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia o vo výške 6.652,80 EUR na úkor žalobcov podľa ust. § 451
Občianskeho zákonníka.

27. Bezdôvodným obohatením je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Treba
zdôrazniť, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo to, čo mal podľa práva plniť sám.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne

(nepodnikateľské) vzťahy, okrem prípadu, že určitý občianskoprávny vzťah má osobitnú úpravu
bezdôvodného obohatenia. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým
právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej
zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol), alebo na základe určitej právnej skutočnosti
(bezdôvodne obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Posúdenie, či došlo k vzniku právneho

vzťahu z bezdôvodného obohatenia závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej
normy (§451ods. 1a2 0Z). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik
majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom
uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí
ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho

peňažnú náhradu. Ak konkuruje právnej úprave bezdôvodného obohatenia iná, a to osobitná úprava
právneho vzťahu, je potrebné použiť túto osobitnú konkurujúcu úpravu. Nárok z titulu zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie nie je
súčasťou iného právneho titulu (RoNS ČR z 25. 11. 2003, sp. zn. 21 Cdo 1506/2003).28. Preskúmaním obsahu spisu, ako aj dôkazov v ňom predložených, sa odvolací súd plne stotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie, že žaloba nie je dôvodná. Súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že

strany platne uzatvorili Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá obsahuje všetky zákonom požadované
náležitosti. Súdom prvej inštancie a rovnako ani odvolacím súdom neboli identifikované žiadne vady
vôle či prejavu (§ 35 ods. 2 v nadväznosti na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) žalobcov pri podpise
tejto Zmluvy. Aj podľa odvolacieho súdu ide o platný právny úkon - Zmluvou o prevode vlastníctva bytu je
platná, nebola zrušená, a preto u žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré malo spočívať

v zaplatenej cene za parkovacie státie s nižšou výmerou ako bolo dohodnuté v zmluve o budúcej
zmluve .Tým, že žalobcovia Zmluvu o prevode vlastníctva bytu na základe slobodnej vlastnej vôle
uzatvorili výslovne súhlasili s kúpnou cenou vo výške 36.297,- EUR aj s výmerou Parkovacieho státia o
veľkosti13,65m2.Jepravdou,žepreduzavretímpredmetnejZmluvyprebehlimedzisporovýmistranami
rokovania týkajúce sa rozlohy a ceny parkovacieho státia, čo však nič nemení na tom, že v konečnom
štádiu na základe vlastnej vôle pristúpili k uzavretiu Zmluvy v navrhovanom znení a na znak súhlasu s

jej obsahom k podpisu Zmluvy a svojim podpisom vyhlásili, že zmluva je prejavom ich slobodnej vôle
(9od 12.6 Zmluvy).

29. Odvolaciu argumentáciu žalobcov, že ustanovenie článku VI. ods. 6.2 písm. b) Zmluvy o prevode v
častizáväzkužalobcovzaplatiťzaprevodvlastníckehoprávakuParkovaciemustátiuV.časťkúpnejceny

vo výške 6.652,80 Eur, voči ktorej mali žalobcovia námietky a výhrady v čase jej uzavretia, je podľa ust.
§ 37 ods. 1, v spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonník, neplatné a má za následok vznik bezdôvodného
obohatenia žalovaného podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 6.652,0 Eur na
úkor žalobcov považuje odvolací súd za nedôvodnú. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle čl. I bodu
1.7 Zmluvy o budúcej zmluve boli žalobcovia povinní akceptovať odchýlku vo výmere nehnuteľnosti,

ktorá bola predmetom tejto zmluvy a teda aj Parkovacieho státia, pričom nárok na zníženie kúpnej
ceny ani na výmenu Parkovacieho státia v prípade odchylnej výmery Parkovacieho státia Žalobcom
zo Zmluvy o budúcej zmluve nevyplýval. Nárok na zníženie kúpnej ceny vyplýval Žalobcom výslovne
len v prípade zmeny podlahovej plochy Bytu (bod 5.2, písm. b) ZoBZ) a netýkal sa Parkovacieho
státia. Ako už odvolací súd uviedol, medzi zmluvnými stranami pred uzavretím Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu prebehli rokovania a žalobcovia požiadali žalovaného o úpravu výmery Parkovacieho
státia, ktorej požiadavke žalovaný nevyhovel. Následne došlo k uzavretiu predmetnej Zmluvy, v zmysle
ktorej žalobcovia výmeru Parkovacieho státia o veľkosti 13,65 m2, ako kúpnu cenu vo výške 36.297,-
EUR akceptovali a výslovne s obsahom Zmluvy vrátane ustanovenie článku VI. ods. 6.2 písm. b) Zmluvy
o prevode vlastníctva bytu súhlasili, Zmluvu uzatvorili, čo potvrdili svojimi podpismi. Odvolací súd sa

stotožňuje s právnym názorom žalovaného v súvislosti s e-mailom žalobcov zo dňa 15.05.2020, na ktorý
poukazujú, že je právne bezvýznamné aký postoj v ňom zastávali, nakoľko následne svoj skutočný,
slobodný a vážny prejav vôle záväzne vyjadrili podpisom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa
18.05.2020 a pokiaľ aj mali akékoľvek vnútorné výhrady pri podpise tejto Kúpnej zmluvy, tieto nie sú
právne relevantné a nemajú vplyv na platnosť Zmluvy. Je nepochybné, že Zmluva o prevode vlastníctva

bytu bola uzatvorená slobodne a vážne , je určitá a zrozumiteľná a preto v tomto prípade nedošlo k
naplneniu podmienok § 37 ods. 1 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka ani v časti namietaného
ustanovenia článku VI. ods. 6.2 písm. b) Zmluvy o prevode týkajúceho sa záväzku žalobcov zaplatiť za
prevodvlastníckehoprávakParkovaciemustátiučasťkúpnejcenyvovýške6.652,82EUR.Vychádzajúc
z uvedeného odvolací súd uzavrel, že na strane žalovaného nevzniklo žalobcami tvrdené bezdôvodné

obohatenie.

30. Predmetom konania v posudzovanej veci bol nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 6.652,82 EUR. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia
sa na základe slobodnej a vážnej vôle Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zaviazali zaplatiť žalovanému

kúpnu cenu za parkovacie státie vo výške 36.297,- EUR s DPH, pričom výslovne súhlasili s výškou tejto
kúpnej ceny, ktorá predstavovala odplatu za Parkovacie státie o výmere 13,65 m2, preto nemajú voči
žalovanému nárok na zaplatenie požadovanej sumy vo výške 6.652,80 EUR s prísl., titulom tvrdeného
bezdôvodnéhoobohatenia.Vzhľadomktomu,žeZmluvuoprevodevlastníctvabytupovažujeajodvolací
súd za platný právny úkon vrátane článku VI. ods. 6.2 písm. b) Zmluvy nepovažoval za potrebné

zaoberať sa ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcov spočívajúcou v tvrdení žalobcov o porušení
povinnosti dodržiavať pravidlá rovnakého zaobchádzania, nekalej obchodnej praktiky a neprijateľnej
podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka v súvislosti s ustanovením článkuVI. bodu 6.2 písm. b) Zmluvy v časti upravujúcej časť kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva ku
Parkovaciemu státiu V..
31. Odvolacie námietky žalobcov odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v

zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v
odvolacom konaní neboli žalobcami tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť odvolací dodáva, že do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen
Ústavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom pre
ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georiadis c. Grécko
z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v dostatočnej
miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 2 CSP ako
vecne a právne správny potvrdil, nakoľko dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

by mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom
v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnejmzdy;napríslušenstvosa neprihliada,jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvo

pohľadávkyavýškapríslušenstvavčasezačatiadovolaciehokonania neprevyšujesumupodľapísmena) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň
podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).