Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421201924
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1421201924.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcu: C.. R. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. G. 9, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Urbaničová s.r.o., so sídlom
Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 708 867, proti žalovanej: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. 2, Bratislava,
zast. JUDr. Dominikou Lidayovou Bašaryovou, advokátkou, so sídlom Riadok 7, Ružomberok, IČO: 53
468 911, o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanájepovinnávyprataťčasťpozemkuovýmere 54m2špecifikovanú vPolohopisnomzameraní
oplotenia s vyčíslením plochy na parc. č. XXXX/X zo dňa 12.04.2021 vyhotovenom autorizovaným
geodetom a kartografom lng. C. H., číslo plánu XX/XXXX, patriacej k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/

X, druh pozemku: záhrada o výmere 621 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie M., obec Bratislava - M. a okres Bratislava
IV, ktorý neoprávnene užíva a odovzdať ho žalobcovi, do 30 od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej zamieta.

III. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.07.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať časť

pozemku o výmere 54 m2, špecifikovanú v Polohopisnom zameraní oplotenia s vyčíslením plochy na
parc. č. XXXX/X zo dňa 12.04.2021 vyhotovenom autorizovaným geodetom a kartografom lng. C. H.,
číslo plánu XX/XXXX, patriacej k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere
621 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor pre katastrálne územie M., obec Bratislava - M. a okres Bratislava IV, ktorý neoprávnene užíva
a odovzdať ho žalobcovi.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 2D XXX/XX - 57, Dnot
XX/XXXX zo dňa 14.11.2011, reg . záznamovým konaním Z-XXXXX/XX nadobudol výlučné vlastnícke
právo k pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 621 m2 a k pozemku parcely
registra „C“ parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2, obidve zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie
M., obec Bratislava -M. a okres Bratislava IV. Žalobca predmetné pozemky nadobudol dedením po
otcovi L. H., pozemky sa nachádzajú na adrese D. Q. XX, Bratislava. Celková spoločná výmera je 808

m2 a pozemky boli vytvorené viacnásobným reparcelovaním pôvodnej parcely č. XXXX o výmere 808
m2 (pôvodná parcela). Právni predchodcovia žalobcu, rodičia L. H. a H. H. nadobudli kúpnou zmluvou
zo dňa 15.03.1993 od pani C. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W.. D. č. XX, Bratislava parcelu
č. XXXX/X - záhrady o výmere 708 m2 a parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 100 m2,obidve parcely mali spolu celkovú výmeru 808 m2 a boli zapísané na LV č. XXXX ( prechodné parcely).
Pani C. F. zdedila prechodné parcely po svojom manželovi W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W.. D. c.
XX, Bratislava, pričom pred smrťou manžela bola bezpodielovou spoluvlastníčkou prechodných parciel

spolu s manželom. Prechodné parcely vznikli rozdelením pôvodnej parcely, ktorú manželia F. nadobudli
do BSM na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.09.1983, spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N XX/
XX, NZ XX/XX na Štátnom notárstve Bratislava 4 štátnou notárkou C.. K. C. od predávajúcej žalovanej.
Pôvodná parcela bola v kúpnej zmluve špecifikovaná ako parcela č. XXXX, záhrada o výmere 808 m2.
Genézou vlastníckych vzťahov žalobca preukazuje, že je aktuálne výlučným vlastníkom pozemkov,

ktorých pôvodným vlastníkom bola žalovaná. Celková výmera týchto pozemkov je a vždy 'bola 808 m2,
pričom k prvej reparcelizácii z pôvodnej parcely na prechodné parcely došlo, keď manželia F. začali
na pozemkoch stavať stavbu a k druhej reparcelizácii z prechodných parciel na pozemky došlo pred
kolaudáciou stavieb na pozemkoch v čase, keď pozemky vlastnili rodičia žalobcu L. H. a H. H.. Počas
celejdobyodnadobudnutiapôvodnejparcelyod žalovanejaždodnesjevšakspoločná celková výmera
pozemkov / prechodných parciel a pôvodnej parcely rovnaká a to 808 m2 a pozemky boli a sú zapísané

na LV č. XXXX pre katastrálne územie M..
Hranice pôvodnej parcely boli vytýčené znaleckým posudkom zo dňa 30.07.1982 vypracovaným B..
G. I. - znalcom z odboru geodézie a kartografie na objednávku žalovanej, hranice pôvodnej parcely
č. XXXX, záhrada o výmere 808 m2 boli podľa znaleckého posudku v teréne vyznačené oceľovými
trubkami. Súčasťou predmetného znaleckého posudku je aj žalovanou podpísaný protokol. Z protokolu,

znaleckého posudku a grafického náčrtu, ktorý je ich súčasťou, je nepochybné (vyplýva to z doslovného
znenia protokolu), že žalovaná mala preukázateľnú reálnu vedomosť o priebehu skutočných hraníc
medzi pozemkom parc .č. XXXX (pôvodnou parcelou) a pozemkom parc. č. XXXX (ďalším pozemkom
patriacim žalovanej) v teréne; podľa protokolu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku bola žalovaná
s priebehom hraníc v prírode oboznámená, s vytýčením súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom na

protokole. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase prevodu vlastníckeho práva k pôvodnej parcele
na právnych predchodcov žalobcu - manželov F., žalovaná vedela aký pozemok a v akej výmere
vrátane jeho presného vytýčenia v teréne predáva a rovnako vedela aký pozemok (definovaný susedný
pozemok), jej vo vlastníctve ostáva a kde je medzi týmito pozemkami hranica.
Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra ,,C" parc.č. XXXX, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 522 m2, zapísaného na LV č. XX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor pre katastrálne územie M., obec Bratislava - M. a okres Bratislava IV, ktorý priamo susedí s
dotknutým pozemkom žalobcu.
Žalobca náhodným premeraním pozemkov zistil, že plot medzi dotknutým pozemkom a susedným
pozemkom nie je postavený na správnom mieste a teda na ich hranici, ale je postavený tak, že sa

nachádza až na dotknutom pozemku patriacom žalobcovi. Na základe tohto zistenia si dal žalobca
miestne pozemky zamerať geodetom, k tomuto úkonu prizval syna žalovanej, ktorý užíva susedný
pozemok, ten účasť odmietol. Výsledok zamerania vyplývajúci z Polohopisného zamerania oplotenia
zo dňa 12.04.2021 vyhotoveného autorizovaným geodetom a kartografom B.. C. H., č. plánu XX/
XXXX je taký, že plot medzi dotknutým pozemkom a susedným pozemkom je posunutý v neprospech

žalobcu v najužšom mieste o 3,18 metra a v najširšom mieste o 3,41 metra, z čoho nepochybne
vyplýva, že žalovaná neoprávnene, bez právneho dôvodu užíva výmeru 54 m2 z dotknutého pozemku
žalobcu. Na polohopisnom zameraní je časť dotknutého pozemku, ktorá patrí žalobcovi, ale ktorú má
v rámci svojho pozemku oplotenú žalovaná, vyšrafovaná červenou farbou. Po tomto zistení žalobca
niekoľkokrát osobne (prostredníctvom syna žalovanej), aj písomne vyzval žalovanú, ako aj jej rodinných

príslušníkov užívajúcich susedný pozemok, aby zabezpečili vypratanie časti dotknutého pozemku, ktorú
užívajú neoprávnene, syn žalovanej sa k výzve vyjadril tak, že jemu sa plot posúvať nechce, že on
nesadil tuje na záhrade preto, aby ich teraz vytínal a žalobcu vyzval na oficiálnu písomnú komunikáciu.
Žalobca písomnou výzvou zo dňa 14.04.2021 žalovanú vyzval, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila, či je
ochotná k vydaniu časti dotknutého pozemku na základe dohody pristúpiť, žalobca žalovanej dokonca s

dobrým úmyslom aj v záujme rýchleho a hospodárneho vyriešenia danej situácie navrhol, že ak dôjde k
takejto dohode, je pripravený znášať náklady spojené s vyprataním časti dotknutého pozemku celkom,
alebo v prevažnej miere. Žalovaná na výzvu zaslanú poštou doporučene, aj vhodením do schránky,
nereagovala. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná má v rámci svojho pozemku oplotenú a užíva aj
časť pozemku žalobcu a túto časť mu odmieta vydať. Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti je jednou

z vlastníckych žalôb, ktoré majú samostatný skutkový základ, podľa toho akým spôsobom žalovaný
zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu . Podľa § 126 ods. 1 OZ „ Vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje. V súlade s konštantnou judikatúrou má, výrok súdneho rozhodnutiav prípade, ak sa reivindikačná žaloba týka nehnuteľnosti , znieť na vypratanie nehnuteľnosti, a nie na jej
vydanie (R 53/1973). Hmotnoprávnym predpokladom žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je skutočnosť,
že žalovaný užíva nehnuteľnosť neoprávnene, t. j. bez existujúceho právneho dôvodu. Tento predpoklad

je podľa názoru žalobcu naplnený, nakoľko z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná
časť dotknutého pozemku užíva bez právneho dôvodu.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“, parc. č.
XXXX, zastavená plocha a nádvorie o výmere 522 m2 zapísanej na LV č. XX, vedenom Okresným

úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Lamač, obec Bratislava-M., okres
Bratislava IV. Taktiež v minulosti bola vlastníčkou celého pozemku, ktorý v súčasnosti tvorí dotknutú
parcelu, pričom pôvodne išlo o jednu parcelu. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.1983 žalovaná previedla
pozemok, ktorý v súčasnosti tvorí dotknutú parcelu na p. C. F., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela
p. W. F., nar. XX.XX.XXXX, po úmrtí manžela p. F. ako výlučný vlastník previedla kúpnou zmluvou zo
dňa 15.03.1995 dotknutú parcelu na L. H. a H. H.. Následne ku dňu smrti p. L. H. ako poručiteľa dňa

XX.XX.XXXX parcelu nadobudol ako dedič žalobca. Pred predajom pozemku manželom F. boli hranice
pozemku,ktorýostávalvovlastníctvežalovanejapozemku,ktorýsaprevádzalnaF.vytýčenéznaleckým
posudkom zo dňa 30.07.1982 vypracovaným B.. G. I., znalcom z odboru geodézie a kartografie.
Ako vyplýva z uvedeného znaleckého posudku, aj protokolu doložených žalobcom, hranice pozemkov
boli vyznačené v teréne oceľovými trubkami. Na takejto hranici pozemkov (vyznačenej oceľovými

trubkami) na základe znaleckého posudku následne kupujúci - manželia F., nie žalovaná, postavili
plot. Manželia F. boli oboznámení s výsledkom znaleckého posudku, vytýčenou hranicou pozemkov,
sami zabezpečili postavenie plotu na vytýčenej, nimi akceptovanej hranici a počas celého trvania ich
vlastníckeho práva k dotknutej parcele takýto stav akceptovali a žiadnym spôsobom ho nenamietali.
Žalovaná nemala žiadny dôvod domnievať sa, že by plot mal byť umiestnený na inom mieste, ako

skutočná hranica predmetných pozemkov, celý čas časť dotknutej parcely za plotením postaveným
manželmi F. považovala za súčasť svojej parcely, parc. č. XXXX pre k. ú. M. a túto časť dotknutej parcely
ako vlastník celý čas nerušene užívala. Po prevode vlastníckeho práva dotknutej parcely na p. L. H.
a p. H. H., rovnako ako F., tak aj H. pokračovali v užívaní dotknutej parcely v rozsahu po oplotenie
vytýčené F.. Oplotenie udržiavali a žiadnym spôsobom nenamietali užívanie časti dotknutej parcely za

oplotením zo strany žalovanej. Pri obhliadke kupovaných nehnuteľností, vrátane dotknutej parcely nič
nebránilo H. ani v prípadnom premeraní dĺžky pozemku a pokiaľ by ako kupujúci postupovali s takto
zvýšenou mierou starostlivosti, bolo by možné nesprávne vytýčenie hranice znaleckým posudkom z r.
1982 zistiť už podstatne skôr. Viac ako 10 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva tento stav plne
rešpektoval aj žalobca, dokonca osobne nahradil pôvodné oplotenie vytýčené F. betónovým múrom,

ktorý svojpomocne postavil na mieste pôvodného oplotenia. Nie je teda pochýb, že aj sám žalobca,
rovnako ako jeho právni predchodcovia od r. 1983, považovali časť dotknutej parcely za oplotením za
vlastníctvožalovanej.Vroku2021rodinažalovanejzabezpečilavýmenuoploteniaoddeľujúcehoparcelu
parc. č. XXXX od susednej parcely - chodníka (parc. č. XXXX/XXX vo vlastníctve Hlavného mesta SR
Bratislavy). Tento nový plot bol pritom vybudovaný až po oplotenie vybudované na hranici určenej

znaleckým posudkom z r. 1982. Pokiaľ by žalovaná nebola presvedčená, že je vlastníčkou pozemku až
po toto oplotenie, nemala by žiaden dôvod budovať plot aj medzi pozemkom žalobcu a Hlavného mesta
SR Bratislavy. Žalobca začal prvýkrát vznášať nároky na časť dotknutej parcely za oplotením až na jar
2021, teda po 38 rokoch ničím nerušenej držby zo strany žalovanej. Na základe vyššie popísanej genézy
vzťahov k dotknutej parcele má žalovaná za to, že dňom 13.09.1993 boli splnené všetky podmienky pre

nadobudnutie jej vlastníckeho práva k predmetnej časti dotknutej parcely, oddelenej od zvyšku dotknutej
parcely oplotením. Podmienkami pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je spôsobilý predmet
vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, splnenie zákonnej vydržacej doby a oprávnená držba. Žalovaná
je názoru, že v tomto prípade splnenie prvých troch uvedených podmienok nie je sporné. Žalovaná
užívala časť dotknutej parcely podľa hranice, ktorú v teréne vytýčil znalec na základe znaleckého

posudku, užívala časť dotknutého pozemku po oplotenie vybudované vlastníkmi susedného pozemku,
- vzhľadom na pomer výmery časti dotknutej parcely užívanej žalovanou a parcely, parc. č. XXXX
vo výlučnom vlastníctve žalovanej si žalovaná nemohla byť vedomá, že užíva väčšiu výmeru ako je
výmera parcely, parc. č. XXXX. Žalobca, ako aj jeho právni predchodcovia vzniknutý stav rešpektovali 38
rokov,pričomsúčasnýplotpostavilosobnežalobca.Dobromyseľnosťvydržateľavobdobnýchprípadoch

potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax súdov. Napr. podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Cdo/150/2014: „Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že o oprávnenú držbu ide vtedy, keď držiteľ
s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že vec mu
patrí, že neexistujú pochybnosti o tom, že vec mu nepatrí. Úlohou odvolacieho súdu bude zaoberať sa ajprípadným skutkovým omylom žalobcov z toho hľadiska, či žalobcovia (ne)boli presvedčení, že faktický
stav,takakobolpozemokvcelku(vlastnéispornénehnuteľnosti)oplotený,jetotožnýsprávnymstavom,
čidržbaspornýchnehnuteľnostítrvalaminimálne10rokov(suvedenímodkedysadržbychopili),čidržba

sporných nehnuteľností bola po celú dobu nerušená a nepretržitá, či žalobcovia majú titul nadobudnutia,
o ktorý sa opiera ich dobrá viera držiteľov, aj keď pôjde len o domnelý titul (domnelú kúpnu zmluvu) -
to je, keď držiteľ sa v rámci uzatvorenej kúpnej zmluvy ujal aj držby parcely, ktorú síce nenadobudol,
keďže právne nebola predmetom kúpnej zmluvy, ale so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný
v tom, že je vlastníkom i tejto parcely, keď mal za to, že ju kúpil, že aj táto parcela bola predmetom

uzatvorenej kúpnej zmluvy - tzv. ospravedlniteľný skutkový omyl. A to okrem iného i porovnaním pomeru
výmer vlastnených nehnuteľnosti, ktoré boli aj právne prevedené na žalobcov titulom uzatvorenej kúpnej
zmluvy a výmer sporných nehnuteľností, o ktorých sa žalobcovia domnievali, že vlastnícke právo k
nim bolo tiež prevedené na nich uzatvorenou kúpnou zmluvou, keď boli ako celok spolu oplotené a
po desaťročia žalobcami a ich právnymi predchodcami užívané.“ Žalovaná je názoru, že nakoľko je
vlastníkom predmetnej časti dotknutej parcely, žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je v celom rozsahu

nedôvodná.
Žalovaná zároveň vzájomnou žalobou žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou 1/1 časti
pozemku o výmere 54 m2 špecifikovanej v Polohopisnom zameraní oplotenia s vyčíslením plochy na
parc.č. XXXX/X zo dňa 12.04.2021, vyhotovenom autorizovaným geodetom a kartografom B.. C. H.,
číslo pánu XX/XXXX, patriacej k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere

621 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie M., obec Bratislava-M., okres Bratislava IV.

4. Žalobca vo vyjadrení ( replika) k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedol, že nespochybňuje, že plot
na dotknutom pozemku „oddeľujúci pozemok žalobcu od pozemku žalovanej“ existuje na súčasnom

mieste od doby, kedy rodičia žalobcu pozemok kúpili od pani F., rovnako nespochybňuje, že aktuálne
existujúci plot žalobca postavil presne na mieste predchádzajúceho plota, žalobca nemá vedomosť
o tom, kto postavil pôvodný plot na aktuálnom mieste. Pre posúdenie veci je však nepodstatné kto
plot postavil na súčasnom mieste ako prvý, podstatné je či žalovaná vedela, alebo vedieť mala, kde
je skutočná hranica pozemkov. Pritom z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že manželia F. plot postavili

na mieste, ktoré im ukázala žalovaná pri kúpe pozemku, 14 mesiacov po zameraní znalcom hranice
pozemkov mohla manželom F. prezentovať len žalovaná, nie znalec. Žalobca nespochybňuje, že pred
rokom 2021 žalovanej užívanie časti dotknutého pozemku nenamietal, nebol si vedomý skutočnosti,
že žalovaná má oplotenú aj časť pozemku, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca však namieta,
že žalovaná nebola, nemohla byť a nie je v užívaní časti dotknutého pozemku dobromyseľná, vždy

vedela, vedieť musela a mala, že užíva časť pozemku, ktorý patrí žalobcovi. Hranice pôvodnej parcely
boli na základe objednávky žalovanej vytýčené znaleckým posudkom vypracovaným dňa 30.07.1982
znalcom z odboru geodézie a kartografie B.. G. I., hranice pôvodnej parcely č. XXXX, záhrady o
výmere 808 m 2 boli podľa znaleckého posudku v teréne vyznačené oceľovými trubkami. Súčasťou
znaleckého posudku je aj vytyčovací náčrt vlastníckych hraníc parcely č. XXXX a parcely č. XXXX, z

ktorého je zrejmé ako bola hranica medzi týmito parcelami vytýčená a že vytýčenie bolo vykonané tak,
ako je aj k dnešnému dňu zakreslené v katastrálnej mape. Je tak zrejmé, že hranica medzi parc. č.
XXXX a parc. č. XXXX bola znalcom vytýčená správne. Súčasťou znaleckého posudku je aj protokol
podpísaný žalovanou, z doslovného znenia protokolu je nepochybné, že žalovaná mala preukázanú
reálnu vedomosť o priebehu skutočných hraníc medzi pozemkom parc.č. XXXX (pôvodná parcela) a

pozemkomparc.č.XXXX(ďalšípozemokpatriacižalovanej)vteréne.Podľaprotokolu,ktorýjesúčasťou
znaleckého posudku, žalovaná bola s priebehom hraníc v prírode oboznámená, s vytýčením súhlasila,
čo potvrdila svojim podpisom na protokole. V protokole sa uvádza: „ Vlastník - t.j. objednávateľ bol s
priebehom hraníc v prírode oboznámený s vytýčením súhlasí, čo potvrdzuje svojim podpisom“, pričom
za textom je podpis žalovanej. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase prevodu vlastníckeho práva

k pôvodnej parcele na právnych predchodcov žalobcu - manželov F., necelých 14 mesiacov po zameraní
pozemku znalcom, žalovaná vedela, aký pozemok v akej výmere vrátane jeho presného vytýčenia v
teréne, predáva a rovnako vedela aký pozemok jej ostáva vo vlastníctve a kde je hranica medzi týmito
pozemkami. Tvrdenie žalovanej, že súdny znalec znaleckým posudkom nesprávne vytýčil hranicu, je
teda čisto účelové, nepravdivé a klamlivé, zo znaleckého posudku a grafického náčrtu je zrejmé, kde

znalec hranicu pozemkov parc. č. XXXX a č. XXXX vytýčil. Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé,
že znalec robil aj kontrolný výpočet a ten potvrdil správnosť vytýčenia parciel v teréne. Ak by parcely
boli v teréne vytýčené a vykolíkované železnými trubkami nesprávne, ako tvrdí žalovaná, znalec by
nemohol dostať pri kontrolnom výpočte správne výmery. Znalcovi však kontrolný výpočet vyšiel, čo jedôkazom toho, že parcely museli byť v teréne vytýčené a vykolíkované železnými trubkami správne.
Znaleckým posudkom a protokolom, ktorý žalovaná podpísala, je bezpochyby preukázané, že v čase
vyhotovenia posudku mala vedomosť o tom kade hranica medzi pozemkami XXXX a XXXX prechádza,

preto už žalovaná nikdy nemôže byť dobromyseľná ohľadne toho, že táto hranica prechádza niekde
inde, nemohla uvedené zabudnúť, ani sa pomýliť, resp. takéto „ zabudnutie“, ani „ omyl“ nemôžu byť
v jej prospech. Nie je pritom vylúčené, že sama žalovaná železné trubky pred predajom dotknutého
pozemku zámerne posunula s úmyslom neoprávnene užívať väčší pozemok na úkor osoby, ktorej v
budúcnosti pozemok predá. Pritom je úplne bezpredmetné, kto a kedy postavil medzi parc. č. XXXX a

parc. č. XXXX plot, ako aj to, či si takáto osoba resp. neskorší vlastníci dotknutého pozemku mysleli,
že plot je postavený správne. Pre posúdenie veci je podstatné to, že žalovaná bezpochyby vedela a
musela vedieť kade hranica pozemkov prechádza. N základe uvedeného má žalobca za to, že časť
dotknutého pozemku žalovaná nedržala v omyle, že jej patrí, ale úmyselne a vedome ho mala v držbe
neoprávnene. Ak by bol súd toho názoru, že žalovaná časť dotknutého pozemku neužívala neoprávnene
vedome, tak jej omyl určite nebol ospravedlniteľný, nakoľko vzhľadom na existenciu právneho titulu

- kúpnej zmluvy, ako aj reálneho vytýčenia a vykolíkovania dotknutého pozemku znalcom, nemohla
žalovanáčasťdotknutéhopozemkuvzhľadomnaobvyklúmieruopatrnostiužívaťdobromyseľne.Právny
titul, v ktorom bol predávaný dotknutý pozemok presne špecifikovaný svojou výmerou, automaticky
vylučuje dobromyseľnosť osoby, ktorá na základe tohto titulu pozemok predávala. Keďže žalovaná
bola nepochybne presvedčená, že dotknutý pozemok o výmere špecifikovanej v zmluve predala a teda

stratila, nemohla si byť objektívne vedomá, že časť dotknutého pozemku naďalej po predaji vlastní a
je tento oprávnená užívať. Žalobca je presvedčený, že žalovaná celý čas vedela a vie o tom, že má
oplotený cudzí pozemok, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že keď žalobca prvý krát vo veci oslovil syna
žalovanej, ten nebol vôbec prekvapený, nepopieral tvrdenia žalobcu a nechcel byť prítomný ani pri
zameraní pozemku geodetom.

5. Žalovaná vo vyjadrení ( duplika) k vyjadreniu žalobcu uviedla, že dôrazne odmieta tvrdenia, že si
bola, alebo musela byť vedomá posunutia oplotenia za hraniu vytýčenú znalcom, tieto tvrdenia žalovaná
považuje za účelové a ničím nepodložené špekulácie žalobcu. Ako vyplýva zo znaleckého posudku
zo dňa 30.07.1982 vypracovaného znalcom B.. G. I. z odboru geodézie a kartografie a doloženého

protokolu, hranice pozemkov boli vyznačené v teréne oceľovými trubkami, žalovaná nemala žiadny
dôvod oceľové trúbky premiestňovať, alebo inak s nimi manipulovať. Rozhodla sa predať časť svojho
pozemku (pôvodnej parcely č. XXXX), vyhľadala, oslovila, ako aj zaplatila preto znalca za účelom
vymerania a odčlenenia novej parcely z pôvodnej parcely. Nedáva absolútne žiadny logický zmysel, aby
žalovaná následne prácne vyťahovala vytyčovacie kolíky. Bolo na slobodnom rozhodnutí žalovanej,

akú časť pôvodnej parcely predá a za akú kúpnu cenu. Ak by chcela predať menšiu časť pôvodnej
parcely, resp. ak by chcela predať menšiu výmeru, mohla tak urobiť. Takisto sa mohla rozhodnúť
pozemok ponúkať za vyššiu cenu za m2, čím by aj za menšiu výmeru pozemku mohla dosiahnuť príjem
v rovnakej výške, aj vyššej, ako dosiahla pri predaji v roku 1983. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná
nemá žiadny právny titul k časti pozemku o výmere 54 m2 parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh

pozemku: záhrada o výmere 621 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, Katastrálnym odborom pre katastrálne územie M., obec Bratislava-M., okres Bratislava
IV ,žalovaná uviedla, že túto časť pozemku ospravedlniteľne a z logických dôvodov popísaných v
tomto vyjadrení, ako aj vyjadrení zo dňa 06.12.2021 považovala za súčasť parcely registra „C“, parc.
č. XXXX o výmere 522 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vedenej Okresným úradom

Bratislava, Katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XX pre k. ú.: M., obec: Bratislava-M., okres:
Bratislava IV. Nadobúdací titul žalovanej vo vzťahu k uvedenej parcele je nesporný. Neobstojí ani
tvrdenie žalobcu, že výmera časti pozemku, ktorý je predmetom sporu, 54 m2 je tak veľká v porovnaní
so zvyškom parcely, že posun musel byť evidentný. Pri porovnaní výmery časti pozemku, ktorá je
predmetom sporu s celkovou výmerou relevantných parciel - parcely registra „C“, parc. č. XXXX s

výmerou 522 mX, XXXX/X s výmerou 621 m2 a XXXX/X s výmerou 187 m2 je výmera 54 m2 malá
a nemusela byť žalovanej evidentná, tak ako je nesporné, že nebola evidentná ani žalobcovi a jeho
právnym predchodcom, ktorí mali ako kupujúci postupovať s primeranou starostlivosťou. Rozdiel vo
výmeresižalobcaajehoprávnipredchodcovianedokázalivšimnúťtakmer40rokov,pričomotecžalobcu
akokupujúcimalmožnosťpozemokpremerať.Zaúplneirelevantnépovažuježalovanátvrdeniežalobcu,

že jej syn nebol prekvapený, keď bol žalobcom konfrontovaný. Hoci miera, v akej syn žalovanej pociťuje,
alebo prejavuje prekvapenie nemá z právneho hľadiska žiadnu relevanciu, žalovaná uvádza, že ešte
niekoľko dní pred oslovením syna žalobca konfrontoval jej dcéru a keďže deti žalovanej medzi sebou
komunikovali,včasekeďsynažalovanejkonfrontovalžalobca,malužsynžalovanejinformácieodsvojejsestry. Syn žalovanej nemal záujem v predmetnej veci pokračovať v osobnej komunikácii so žalobcom z
dôvodu jeho arogantnej, až agresívnej komunikácie, požiadal ho preto, aby žalovanej a jej rodine ďalšiu
komunikáciu adresoval písomne. Žalobcom tvrdené posunutie oplotenia medzi pozemkom žalovanej a

parcelou registra „E“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 84 m2, druh pozemku: ostatná plocha evidovanou
Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú.: M., obec:
Bratislava-M., okres: Bratislava IV vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, nemá
žiadny vzťah k predmetu tohto konania.

6. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku a vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovanej v rámci
uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi -
výpisom z LV č. XXXX zo dňa 21.07.2021 a zo dňa 28.01.1994, časťou osvedčenia o dedičstve po
L. H., kúpnou zmluvou medzi L. H., H. H. a C. F. zo dňa 15.03.1995, uznesením Obvodného súdu
Bratislava 3, D XXXX/XX, D not. XXX/XX zo dňa 02.03.1995, notárskou zápisnicou č. N XX/XX, NZ XX/
XX zo dňa 13.09.1983, znaleckým posudkom zo dňa 30.07.1982 s prílohami, výpisom z LV č. XX zo

dňa 21.07.2021, snímkou z katastrálnej mapy, polohopisným zameraním oplotenia zo dna 12.04.2021,
výzvou zo dňa 14.04.2021, podacím lístkom, doručenkou.

7. Žalovaná v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany vo vzťahu k žalobe žalobcu, predmetom
ktorej je vypratanie nehnuteľnosti a v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku vo vzťahu k

vzájomnej žalobe navrhla vykonať dokazovanie listinami - fotodokumentáciou, znaleckým posudkom
B.. G. I., navrhla výsluch svedka G. G..

8. Súd príslušný na konanie vykonal dokazovanie dôkazmi navrhnutými stranami sporu a zistil

nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci:
9. Z listinných dôkazov - Osvedčenia o dedičstve č. 2D XXX/XXXX - 57, Dnot XX/XXXX zo dňa
14.11.2011, právoplatného dňa 14.11.2011 a z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor pre katastrálne územie M., obec Bratislava -M. a okres Bratislava IV
vyplynulo, že dedením po otcovi L. H., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, žalobca nadobudol vlastníctvo

k pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXX/X, záhrada o výmere 621 m2 a k pozemku parcely
registra „C“ parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2, vlastnícke právo žalobcu
je zapísané na LV č. XXXX.

10. Z listiny - listu vlastníctva č. XX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre

katastrálne územie M., obec Bratislava - M. a okres Bratislava IV, vyplynulo, že žalovaná je výlučnou
vlastníčkou pozemku parcely registra ,,C" parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522
m2, ktorý priamo susedí s pozemkom žalobcu.

11. Z listinných dôkazov -Kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.1995, Uznesenia Obvodného súdu Bratislava 3, č.

k.DXXXX/XX-84,DnotXXX/XXzodňa25.01.1995aNotárskejzápisniceč.NXX/XX,NZXX/XXzodňa
13.09.1983 vyplynulo, že rodičia žalobcu L. H. a H. H. kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 15.03.1993 s
C.F.,rod.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomul.W..D.č.XX,Bratislava,nadobudli parc.č.XXXX/X-záhradyo
výmere 708 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 100 m2, obidve parcely spolu v celkovej
výmere 808 m2 boli zapísané na LV č. XXXX. Pani C. F. parcely zdedila po manželovi W. F., zomrelom

dňa XX.XX.XXXX. Predmetné parcely vznikli rozdelením pôvodnej parcely, ktorú manželia F. nadobudli
do bezpodielového spoluvlastníctva od predávajúcej žalovanej kúpnou zmluvou zo dňa 13.09.1983,
spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N XX/XX, NZ XX/XX na Štátnom notárstve Bratislava 4 štátnou
notárkou C.. K. C., pôvodná parcela bola v kúpnej zmluve špecifikovaná ako parcela č. XXXX, záhrada
o výmere 808 m2.

12. Z listiny - Znaleckého posudku vypracovanom v mesiaci júl 1982 B.. G. I., znalcom z odboru geodézie
a kartografie na objednávku žalovanej vyplynulo, že hranice pôvodnej parcely č. XXXX, záhrada o
výmere 808 m2 boli podľa znaleckého posudku v teréne vyznačené oceľovými trubkami, súčasťou
posudku je okrem iného aj vytyčovací náčrt, kontrolný výpočet výmer a protokol podpísaný žalovanou

ako vlastníkom. V protokole je uvedené, že vlastník - t.j. objednávateľ bol s priebehom hraníc v prírode
oboznámený a s vytýčením súhlasí, čo potvrdzuje svojim podpisom.13. Z listinného dôkazu označeného ako Polohopisné zameranie oplotenia s vyčíslením plochy na
p.č. XXXX/X, vyhotoveného dňa 12.04.2021 autorizovaným geodetom a kartografom B.. C. H., číslo
plánu XX/XXXX, vyplynulo, že meraním realizovaným dňa 08.04.2021 bolo zistené, že oplotenie medzi

pozemkom žalobcu - parc. č. XXXX/X a pozemkom žalovanej - parc. č. XXXX presahuje na pozemok
žalobcu v najužšom mieste o 3,18 m a v najširšom mieste 3,41 m, celkovo je oplotenie posunuté na
pozemok žalobcu v rozsahu 54m2.

14. Z listiny - Výzvy na vydanie nehnuteľnosti zo dňa 14.04.2021 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú k

vydaniu časti pozemku na základe dohody s tým, že je pripravený znášať náklady spojené s vyprataním
časti svojho pozemku celkom , alebo v prevažnej miere.

15. Svedok G. G., syn žalovanej, vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného uviedol, že kde problém
vznikol nevedia, vznikol pred 40 rokmi, chyba mohla vzniknúť na strane manželov F., rovnako na strane
robotníkov, ktorí plot stavali. Žalovaná pozemok predala a viac sa o vec nezaujímala, výstavba plota

bola úplne v réžii manželov F..

16. Súd zistený skutkový stav právne posúdil nasledovne:
16.1. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16.2. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
16.3. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba

16.4. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
16.5. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.
16.6. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
17. Súd po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní

vykonaných dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žalobcovi je potrebné v konaní priznať v
úspech v celom rozsahu a vzhľadom na úspešnosť žalobcu, ktorý sa žalobou voči žalovanej domáhal
vypratania nehnuteľnosti, nárok žalovanej na určenie vlastníctva k totožnej nehnuteľnosti uplatnený
vzájomnou žalobou dôvodný nie je.
18. V predmetnom konaní skutočnosti súvisiace s genézou vlastníckych vzťahov, ktoré predchádzali

nadobudnutiu vlastníctva žalobcu k pozemku parc.č. XXXX/X, sporné neboli, rovnako sporným nebolo,
že plot medzi parcelou žalobcu parc.č. XXXX/X a parcelou parc.č. XXXX vo vlastníctve žalovanej
je posunutý do pozemku žalobcu, s uvedeným sa žalovaná stotožnila a túto skutočnosť vo svojej
svedeckej výpovedi potvrdil v konaní vypočutý svedok syn žalovanej. Taktiež sporným nebol ani rozsah,
v akom je oplotenie na pozemok žalobcu posunuté, čo vyplynulo z Polohopisného zamerania oplotenia

vyhotoveného dňa 12.04.2021 autorizovaným geodetom a kartografom. Z grafickej časti je zrejmé, že
oplotenie je na pozemok žalobcu posunuté o 3,18 m v najužšom mieste a o 3,41 m v najširšom mieste,
čo žalovaná nerozporovala.

19. Vo vzťahu k hranici medzi pozemkom žalobcu a žalovanej, vytýčenej znaleckým posudkom znalca

B.. I. v mesiaci júl 1982, je súd rovnako ako žalobca názoru, že podpisom protokolu, ktorý je súčasťou
znaleckého posudku, žalovaná potvrdila, že po vytýčení hraníc pozemkov bola znalcom oboznámená
s priebehom hraníc, s vyznačením hranice pozemkov v teréne oceľovými trubkami a že s priebehom
hraníc súhlasí. Z uvedeného je tak nepochybné, že v čase predaja pozemku manželom F. žalovaná
vedela a musela vedieť kde prechádza hranica medzi predávaným pozemkom a pozemkom, ktorý si

ponecháva, sama uviedla, že kupujúci boli s výsledkom znaleckého posudku a vytýčenou hranicou
pozemkov oboznámení, sami zabezpečili postavenie plotu na vytýčenej, nimi akceptovanej hranici a
počas celého trvania ich vlastníckeho práva k dotknutej parcele takýto stav akceptovali a žiadnymspôsobom ho nenamietali. Z toho je zrejmé, že manželov F. s priebehom hraníc medzi pozemkami
oboznámila v postavení predávajúcej žalovaná.

20. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že k nesprávnemu vytýčeniu hranice pozemkov došlo zo strany
znalca, na preukázanie uvedenej skutočnosti nepredložila žiadny dôkaz, výpoveď svedka, ktorý uviedol,
že chybu ohľadne umiestnenia plotu mohol urobiť geodet je len konštatovaním svedka, ktoré tvrdenie
žalovanej nepreukázalo.

21. Súd sa opätovne stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zo znaleckého posudku B.. G. I. vyplýva, že
pri vytyčovaní pozemkov robil znalec aj kontrolný výpočet, ktorý je prílohou posudku a nakoľko kontrolný
výpočet vyšiel, je vylúčené, aby znalec vytýčil hranice pozemkov na nesprávnom mieste. Rovnako z
vytyčovacieho náčrtu hraníc parciel, ktorý bol taktiež súčasťou znaleckého posudku, je zrejmé, že znalec
hranice vytýčil tak, ako sú aktuálne zakreslené v katastrálnej mape.

22. Vychádzajúc z uvedeného mal súd v konaní preukázané zásadné skutočnosti, t.j., že hranice
pozemkov znalec vytýčil na správnom mieste, že podpisom protokolu, ktorý je prílohou znaleckého
posudku žalovaná potvrdila, že bola s priebehom hraníc pozemkov oboznámená a súhlasila s ním a
preukázaná bola aj skutočnosť, že žalovaná sporných 54 m2 pozemku v roku 1983 predala manželom
F., čo vylučuje oprávnenú držbu predmetnej predanej časti pozemku.

23. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008
- Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa ale musí vychádzať z objektívnych
skutočností. „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať
zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú
vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z

ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú
svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený
nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.“
S poukazom na uvedené rozhodnutie NS SR, žalovaná dobromyseľná pri užívaní spornej časti pozemku

nemohla byť, nakoľko mala a objektívne musela mať vedomosť, že časť, ktorú užíva, jej nepatrí,
túto previedla kúpnou zmluvou na manželov F.. Predmetným prevodom svoj právny titul na užívanie
predanéhopozemkuatedaajčastidotknutéhopozemkustratila,držbaspornejčastipozemkužalovanou
tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nemohla byť oprávnenou.

24. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobe žalobcu vyhovel, žalovanej uložil povinnosť pozemok
vypratať v primeranej lehote 30 dní a vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s poukazom

na ust. §-u 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne.Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
neboli splnené procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.