Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/213/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120210536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5120210536.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov: matka C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXXXX F., G. C. E., zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Lukášom

Kysuckým, advokátom, so sídlom Kamenná 3607/29, Žilina a otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, o návrhu starých rodičov: I. B., nar, XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
K. XXX/XX, B., obaja zastúpení zástupcom DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5,
010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, o ustanovenie majetkového opatrovníka, o odvolaní navrhovateľov-
starých rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 21P/211/2020-594 zo dňa 26. septembra
2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 21P/211/2020-594 zo dňa 26. septembra 2024 z r u š u j ea
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. vyhlásil, že nemá právomoc konať o návrhu
navrhovateľov na ustanovenie majetkového opatrovníka maloletému dieťaťu doručenom tamojšiemu
súdu dňa 09.05.2022 a konanie zastavil. Podľa výroku II. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh doručený mu dňa 09.05.2022, ktorým sa
navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd obmedzil matkou maloletého rodičovské
práva týkajúce sa nakladania s majetkom maloletého a aby ustanovil maloletému opatrovníka vo veci
správy jeho majetku.

3. Okresný súd poukázal na zistenia z lustrácie registra obyvateľov a za aplikácie § 2 ods. 1 CMP,
§ 9, § 161 ods.1 a 2 CSP, Článku 1 bod 1 písm. b), Článku 1 bod 2, Článku 2 bod 7, Článku 7 bod
1, Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
(ďalej len ,,nariadenie“) rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

4. Okresný súd konštatoval, že aj keď má maloletý stále v zmysle lustrácie vykonanej v Registri
obyvateľov evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, z obsahu spisu možno jednoznačne
vyvodiť, že maloletý sa dlhodobo zdržiava na území Nemecka. Konanie o ustanovenie majetkového
opatrovníka vedené na tunajšom súde tak možno charakterizovať ako konanie s medzinárodným/
cudzím prvkom, kedy je taktiež povinnosťou súdu skúmať otázku právomoci slovenského súdu konať

a rozhodnúť vo veci samej. Súd pri skúmaní otázky právomoci konať vo veci samej vychádzal zo
skutočnosti, že Slovenská republika ako aj Nemecká spolková republika sú členmi Európskej únie, zktorého dôvodu je potrebné na danú vec aplikovať Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019
o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie). Rozhodujúcim kritériom pre

určenie právomoci súdu je na základe nariadenia (čl. 7) obvyklý pobyt dieťa.

5. Nakoľko nariadenie neobsahuje legálnu definíciu pojmu ,,obvyklý pobyt dieťaťa“ bolo potrebné
vychádzaťprijehointerpretáciizustálenejjudikatúry.Vzmysleustálenejjudikatúrysabydliskomrozumie
miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného

súdu, alebo iného členského štátu. Nahlásený trvalý pobyt účastníkov konania v Slovenskej republike
má len evidenčný charakter. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt ako registrovaný právny stav nie je možné
stotožňovať, pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo/40/2014). Obvyklý pobyt sa určuje podľa kritérií trvania, pravidelnosti, podmienok
a dôvodu fyzickej prítomnosti dieťaťa v danom štáte, pričom sa berú do úvahy miesto a podmienky
školskej dochádzky dieťaťa, ako aj rodinné a sociálne väzby v danom štáte (uznesenie NS SR sp.

zn. 5Cdo 313/2013, sp.zn. 5Cdo 86/2014). Obvyklý pobyt dieťaťa je určovaný na základe súhrnu
osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa
musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo
príležitostný charakter, a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného
prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území

štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v
inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide
o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami,
s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Obvyklý pobyt dieťaťa nie je nemenný

a môžu nastať skutočností, s ktorými je spojený právny následok zmeny obvyklého pobytu dieťaťa
(uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 23CoP/43/2019).

6. Po ustálení si pojmu obvyklý pobyt dieťaťa sa okresný súd opätovne zaoberal zisťovaním existencie
právomoci a konštatoval, že v zmysle Čl. 7 bod 1 nariadenia má v súvislosti s ustanovením majetkového

opatrovníka právomoc konať súd členského štátu, v ktorom mal maloletý v čase začatia konania obvyklý
pobyt (ak nariadenie neustanovuje inak v Čl. 8 až 10). Výhrada Čl. 8 - 10 nariadenia sa vzťahuje iba
na zachovanie právomoci vo vzťahu k právu styku (Čl. 8) na právomoc vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania dieťaťa (Čl. 9) a na voľbu súdu (Čl. 10). Okresný súd skúmal nielen
možnosť aplikácie Čl. 10 nariadenia, avšak z obsahu spisového materiálu nezistil kumulatívne naplnenie

podmienok na jeho aplikáciu.
7. Keďže v danom prípade nebola v zmysle uvedených záverov daná právomoc súdu Slovenskej
republiky, okresný súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci samej a konanie zastavil.

8. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie navrhovatelia z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP. Za najzávažnejší dôvod odvolania považovali to, že okresný súd uviedol, že
podali návrh v tejto veci dňa 09.05.2022, čo nie je správne, nakoľko podali návrh v tejto veci už podaním

zo dňa 06.10.2020, označeným ako „PODNET NA ZAČATIE KONANIA VO VECI SPRÁVY MAJETKU
MALOLETÉHO A ZASTUPOVANÍ MALOLETÉHO“, ktoré malo všetky náležitosti podania v zmysle
ustanovenia § 127 ods. 1 CSP a ustanovenia § 124 ods. 1 CSP, ktorá skutočnosť má tak vplyv na celé
odôvodnenie uznesenia, ktoré je tým pádom nesprávne. Podľa spisového materiálu možno konštatovať,
že maloletý mal v čase podania tohto návrhu, teda v čase 10. mesiaca roku 2020, obvyklý pobyt na

území Slovenskej republiky, a teda poukazom na rovnaké ustanovenie Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111
(ďalej ako „Nariadenie“), Článok 7 bod 1 na aké poukazuje aj okresný súd, je preukázané, že v čase
začatiakonania(10/2020),malprávomocvtejtovecikonať,nakoľkomaloletýmalvtomtočase(10/2020)
obvyklý pobyt v Slovenskej republike, a teda naďalej túto právomoc aj má. Poukázali na skutočnosť,
že toto konanie trvá už 4 roky, a to jednak z dôvodov nečinnosti súdu a jednak z dôvodov na strane

matky, ktorá svojimi účelovými podaniami toto konanie odďaľuje, bezpochyby preto, lebo si je vedomá,
že toto konanie je dôvodné. Pokiaľ okresný súd uvádza, že maloletý sa dlhodobo zdržiava na území
Nemecka, tak s týmto tvrdením nemožno súhlasiť, pretože matku sa v tomto konaní doposiaľ nepodarilo
vypočuť a kolízny opatrovník takisto nemal s maloletým žiadny kontakt. Neexistujú tak skutočnosti,na základe ktorých by bolo také jednoznačné, kde sa maloletý dlhodobo zdržiava. Navrhovatelia majú
vedomosť, že maloletý sa nachádza pravidelne dlhodobo aj na území Slovenskej republiky, hoci im
matka kontakt s maloletým neumožňuje, ktorú majú jednak od známych a rodiny a jednak z fotografií,

ktoré matka zverejňuje na internete, o čom viac krát informovali súd. Okresný súd pri posudzovaní
obvyklého pobytu maloletého tak vychádzal len z tvrdení matky, ktoré nemožno v tomto konaní brať v
úvahu bez ďalšieho overenia týchto skutočností, nakoľko toto konanie sa vedie v podstate práve proti
matke, ktorá sa mu účelovo vyhýba a klamlivými podaniami toto konanie úmyselne predlžuje. Dali do
pozornosti skutočnosť, ktorá je súdu známa, a to skutočnosť trestného konania, ktoré sa vedie proti

matke práve kvôli tomu, že porušila svoje povinnosti pri správe majetku maloletého. Bolo teda na mieste,
aby si okresný súd tvrdenia matky dodatočne verifikoval a nemal ich bez ďalšieho overenia za pravdivé.
Podľa odvolateľov v tejto veci jednoznačne preukázané nie je, žeby sa maloletý dlhodobo zdržiaval a
zdržiava na území Nemecka. Ak by však tomu tak aj bolo, nič to nemení na vyššie uvedenej skutočnosti,
že v čase začatia tohto konania bol obvyklý pobyt maloletého v Slovenskej republike. Podľa odvolateľov
súd má konať v záujme maloletého a v tomto prípade však koná v rozpore so záujmami maloletého. Za

4 roky súd neurobil žiadne opatrenie na ochranu majetku maloletého, v dôsledku čoho maloletý prišiel
o množstvo peňazí, bol mu vydražený byt a o svoje peniaze naďalej prichádza. Výsledkom konania
súdu v tomto konaní je po 4 rokoch zastavenie konania s odôvodnením, že nemá právomoc konať. Ak
by súd v tomto prípade prihliadal na záujem maloletého, za predpokladu, ak by súd skutočne nemal
právomoc v tejto veci konať, mohol postupovať podľa Článku 13 Nariadenia – „Za výnimočných okolností

a bez toho, aby bol dotknutý Článok 9, ak sa súd členského štátu, ktorý nemá právomoc podľa tohto
nariadenia, ale s ktorým má dieťa osobitnú väzbu podľa Článku 12 ods. 4, domnieva, že je vo vhodnejšej
situácii na to, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v konkrétnom prípade, môže požiadať súd členského
štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby sa mu postúpila právomoc.“ V tomto prípade sa jedná o majetok
maloletého, ktorého zostatok je už len zlomok majetku, ktorý maloletému ešte zostal po protiprávnom

konaní matky, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky (peniaze po dražbe v notárskej úschove
+ sirotský dôchodok maloletého). Považovali za nonsens a v rozpore so záujmami maloletého, aby v
tomto prípade, kvázi o tomto majetku rozhodoval súd iného štátu, ako je Slovenská republika bez toho,
aby slovenský súd využil všetky možnosti k tomu, aby rozhodoval práve slovenský súd. Ak by súd v
tomto prípade prihliadal na záujem maloletého, za predpokladu, ak by súd skutočne nemal právomoc

tejto veci konať, mohol postupovať aj podľa Článku 15 Nariadenia - „Aj v situáciách, keď má právomoc
vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc
prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku
daného členského štátu, s ohľadom na: b) majetok, ktorý patrí dieťaťu a ktorý sa nachádza v danom
členskom štáte.“ Okresný súd však v tomto prípade neprijal žiadne opatrenie a ak sa uznesenie stane

právoplatným, maloletý môže prísť o posledný svoj majetok. V tejto súvislosti poukázali na § 39 ods. 3
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa odvolateľov uznesenie
vychádza z nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a s ohľadom na
nerešpektovanie záujmu maloletého je tu aj iná vada, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Navrhli uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 65, § 66 CMP postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 389 písm. b),

c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

11. Krajský súd za rešpektovania ustanovenia § 65, § 66 CMP uvádza, že predmetom konania vedeného
na súde prvej inštancie je návrh navrhovateľov o ustanovenie majetkového opatrovníka maloletému.

Vzhľadom na námietky navrhovateľov predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil nedostatok právomoci konať vo veci a v
dôsledku tohto nedostatku ako neodstrániteľnej podmienky konania, konanie o návrhu navrhovateľov na
ustanoveniemajetkovéhoopatrovníkamaloletémudieťaťudoručenomtamojšiemusúdudňa09.05.2022
zastavil, účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.

12. Podľa § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.13. Podľa § 2 ods.1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
15. Podstatou odvolania navrhovateľov bol nesúhlas s posúdením okresného súdu, že podali návrh
vo veci dňa 09.05.2022, nakoľko podali návrh v tejto veci už podaním zo dňa 06.10.2020, a preto
okresný súd mal aj v súlade s Nariadením Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci

a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) právomoc v tejto veci konať, nakoľko maloletý
mal v tomto čase (10/2020) obvyklý pobyt v Slovenskej republike.
16. Preskúmaním obsahu spisového materiálu sp.zn. 21P/211/2020 odvolací súd zistil, že navrhovatelia
sa o.i. domáhajú obmedzenia rodičovských práv matke maloletého dieťaťa žiadajúc zároveň, aby
bol maloletému dieťaťu ustanovený opatrovník vo veci správy jeho majetku. Prvotné podanie zo

dňa 05.10.2020 označené ako ,,PODNET NA ZAČATIE KONANIA VO VECI SPRÁVY MAJETKU
MALOLETÉHO A ZASTUPOVANÍ MALOLETÉHO“ (č.l. 48 spisu) bolo doručené Okresnému súdu Žilina
dňa 06.10.2020 a bolo vedené pod sp.zn. 30P/210/2020, v ktorom navrhovatelia žiadali, aby okresný
súd vykonal potrebné procesné úkony súvisiace so správou majetku maloletého A. majúc za to, že
matka maloletého, ako jeho zákonná zástupkyňa, spravuje jeho majetok, ktorý nadobudol na základe

dedičského konania po svojom otcovi, v rozpore so záujmami maloletého A.. Podľa Úradného záznamu
o spojení veci zo dňa 12.10.2020 (č.l. 47 spisu) bola vec o návrhu starých rodičov na správu majetku
maloletého pripojená k spisovému materiálu skôr napadnutej veci sp.zn. 21P/211/2020, pod ktorou
sú veci týkajúce sa maloletého A. na okresnom súde vedené. Následne navrhovatelia do konania
týkajúceho sa správy majetku maloletého dňa 29.12.2020 aj dňa 28.04.2021 doložili listiny, žiadali

zabezpečiť dôkazy vo veci správy majetku (č.l. 89-90; 98-101 spisu), pozbaviť matku práva nakladať
smajetkommaloletéhoaurčiťnovéhosprávcumajetkumaloletéhozdôrazňujúc,žematkamaloletéhosa
úmyselne vyhýba plneniu záväzkov vyplývajúcich jej z uznesenia o dedičstve č.k. 37D/260/2019-64 po
otcovi maloletého, ktoré v mene maloletého A. prijala, a tým sa zaviazala spravovať majetok v prospech
maloletého. Doterajšie konanie matky je v rozpore s tým, k čomu sa zaviazala a navrhovatelia majú

dôvodné obavy z nehospodárneho nakladania s majetkom, v dôsledku ktorého môže maloletému
vzniknúť neúmerné finančné zaťaženie v podobe dlhov. Dňa 09.05.2022 navrhovatelia doručili podanie
označené ako ,,Urgencia na vykonanie procesných úkonov“ (č.l. 124-126 spisu), ktorou žiadali, aby súd
obmedzil matke maloletého dieťaťa rodičovské práva týkajúce sa nakladania s majetkom maloletého,
a aby maloletému ustanovil opatrovníka vo veci správy jeho majetku.

17. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

18. Podľa Článku 7 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

19. Podľa Článku 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003) sa
toto nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:

nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

20. Podľa Článku 1 ods. 2 písm. e) Nariadenia č. 2201/2003 záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b)
sa môžu týkať najmä: opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania
s majetkom dieťaťa.

21. Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

22. Podľa Článku 72 Nariadenia č. 2201/2003 toto nariadenia nadobúda účinnosť 1. augusta 2004.
Nariadenie sa uplatňuje od 1. marca 2005, s výnimkou článkov 67, 68, 69 a 70, ktoré sa uplatňujú 1.
augusta 2004.23. Podľa Článku 100 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci
a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností
a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie č. 2019/1111) toto

nariadeniesavzťahujelennakonaniazačaté,naverejnélistinyúradnevyhotovenéalebozaregistrované
a na dohody zaregistrované 1. augusta 2022 alebo po tomto dni. Nariadenie (ES) č. 2201/2003 sa
naďalej uplatňuje na rozhodnutia vydané v konaniach začatých, na verejné listiny úradne vyhotovené
alebo zaregistrované a na dohody, ktoré sa stali vykonateľnými v členskom štáte, v ktorom boli
uzatvorené pred 1. augustom 2022 a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.

24. Podľa Článku 104 ods. 1 Nariadenie č. 2019/1111 s výhradou článku 100 ods. 2 tohto nariadenia je
nariadenie (ES) č. 2201/2003 zrušené od 1. augusta 2022.

25. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
26. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca
v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že
ide neodstrániteľnú vadu konania, musí jedine uznesením konanie zastaviť. Neodstrániteľnou vadou
konania je aj nedostatok právomoci.

27. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným
prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. Nemôže však vec postúpiť súdu iného
štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na
príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).
28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
29. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal z toho,

že maloleté dieťa má obvyklý pobyt v Nemecku, kde sa spolu so svojou matkou zdržiava, a
preto ustálil, že nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci návrhu navrhovateľov
na ustanovenie majetkového opatrovníka maloletému dieťaťu doručenom okresnému súdu dňa
09.05.2022. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil moment začatia konania o ustanovení majetkového
opatrovníka maloletému dátumom 09.05.2022, tak jeho záver nebol vecne správny, nakoľko z obsahu

spisového materiálu vyplynulo, že už dňa 06.10.2020 navrhovatelia doručili okresnému súdu podanie
označené ako ,,PODNET NA ZAČATIE KONANIA VO VECI SPRÁVY MAJETKU MALOLETÉHO
A ZASTUPOVANÍ MALOLETÉHO“, vedené pôvodne pod sp. zn. 30P/210/2020, ktoré podľa obsahu (§
124 ods. 1 CSP) bolo odvolacím súdom posúdené ako návrh na začatie konania vo veci správy majetku
maloletého (§ 111 písm. k) CMP), t.j. ktorým sa konanie o ustanovenie majetkového opatrovníka začalo,

a to aj v spojení s podaním navrhovateľov zo dňa 28.04.2021, ktorým o.i. žiadali pozbaviť matku práva
nakladať s majetkom maloletého a určiť nového správcu majetku maloletého.
30. Ak súd prvej inštancie svoju právomoc posudzoval za aplikácie Nariadenia č. 2019/1111, konkrétne
Článku 7 upravujúceho všeobecnú právomoc vo veci s medzinárodným prvkom týkajúcej sa opatrenia
na ochranu dieťaťa, resp. správy, udržiavania a nakladania s majetkom dieťaťa, vec nesprávne právne

posúdil s ohľadom na vyššie citovaný Článok 100 ods. 1 a 2 v spojení s Článkom 104 ods. 1
Nariadenia č. 2019/1111, ktoré prechodné ustanovenia regulujú aplikáciu Nariadenia č. 2019/1111 len
na konania začaté dňom 1. augusta 2022, alebo po uvedenom dátume nasledujúcimi dňami. Pokiaľ
konanie o ustanovenie majetkového opatrovníka tak, ako vyplynulo krajskému súdu z obsahu spisového
materiálu, začalo podaním návrhu navrhovateľov pred dátumom 1. augusta 2022, na jeho právne

posúdenie bolo potrebné aplikovať ustanovenia Nariadenia č. 2201/2003 v súlade s citovaným Článkom
72, ako na konanie začaté od 1. marca 2005 a neskôr.
31. Vychádzajúc z vyššie citovaných článkov Nariadenia č. 2201/2003, ktoré je potrebné na
prejednávanú vec aplikovať, dospel odvolací súd k záveru, že pre účely určenia právomoci v
prejednávanej veci bolo potrebné vychádzať z jeho Článku 8 a skúmať obvyklý pobyt maloletého A. v

čase začatia konania.
32. Je potrebné súhlasiť s konštatovaním okresného súdu v odseku 4. odôvodnenia napadnutého
uznesenia, že pojem „obvyklý pobyt“, ktorý je určujúcim kritériom súdu členského štátu, ktorý má
právomoc vo veci konať, nemá legálnu definíciu, čím je pre jeho interpretáciu potrebné vychádzaťz ustálenej rozhodovacej činnosti. Na tomto mieste len krajský súd dopĺňa, že Nariadenie č. 2201/2003
sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu,
ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva.

33. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-523/07 zo dňa 2. apríla 2009, ods. 44., vyložil pojem obvyklý
pobyt v zmysle Článku 8 ods.1 Nariadenia č. 2201/2003 tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje
istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy
najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie
rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové

znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
34. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii
obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a
kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať
predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie
a stabilné bydlisko.

35. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp.zn. 21P/211/2020 dospel odvolací súd k záveru, že
maloletý A. mal ku dňu začatia konania, ktorý moment odvolací súd ustálil odlišne od názoru súdu
prvej inštancie na deň 06.10.2020, obvyklý pobyt v členskom štáte EÚ - v Slovenskej republike,
ktorý bol v čase začatia konania centrom jeho záujmu a jeho trvalejším a stabilnejším bydliskom.
K prijatým záverom krajský súd zohľadnil zistený stav súdom prvej inštancie, a to, že maloletý A. bol

do 01.10.2020 prihlásený na dochádzku v materskej škole na Slovensku, ktorého štátu bol zároveň
v rozhodnom období (i v súčasnosti) štátny občan s vytvorenými sociálnymi väzbami na školský kolektív,
čo je vo veku 5 rokov (v čase začatia konania) pri maloletých deťoch bežné, že ich sociálne väzby
smerujú do školských kolektívov, v ktorých sú začlenené. Pokiaľ maloletý s matkou až v priebehu
mesiaca september 2020 začal bývať v Nemecku, kde ho matka dátumom 01.12.2020 prihlásila

i do materskej školy, nemožno konštatovať, že Nemecká spolková republika ako členský štát bola
miestom začlenenia maloletého do sociálneho prostredia v rozsahu definície obvyklého pobytu v súlade
s ustanoveniami Nariadenia č. 2201/2003 i vyššie citovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Na
účel posúdenia individuálnych osobitostí prejednávanej veci odvolací súd zohľadnil i trvanie pobytu
maloletého A. v Nemecku v čase začatia konania čo, ako vyplynulo z obsahu spisového materiálu, bolo

cca 2-3 týždne, kedy maloletý pochopiteľne nemohol nadviazať také väzby, ktoré by opodstatňovali
záver, že jeho obvyklým pobytom v čase začatia konania je členský štát EÚ - Nemecká spolková
republika. Z uvedeného na rozdiel od okresného súdu, je možné konštatovať, že maloletý mal v čase
začatia konania ako rozhodujúceho momentu (Článok 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003) pre posúdenie
kritérií právomoci uvedených v Nariadení č. 2201/2003 ešte stále obvyklý pobyt na Slovensku, čím bola

založená právomoc slovenského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci o ustanovenie majetkového
opatrovníka maloletému A. sp.zn. 21P/211/2020.
36. Krajský súd zároveň prihliadol i na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa ako vodiaci princíp rodinného
práva (vnútroštátneho), ktorý je významný i v kontexte ustanovení Nariadenia č. 2201/2003, pokiaľ
kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené

tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa ( bod (12) preambuly Nariadenia č. 2201/2003) a tento
považoval za potrebné brať na zreteľ i v odvolacom konaní. V zásade možno ustáliť, že najlepší záujem
dieťaťa je pojem veľmi pružný, ktorý musí byť skúmaný vždy v konkrétnej situácii individuálne. Odvolací
súd zvýrazňuje, že pokiaľ je predmetom prejednávanej veci ochrana majetkových záujmov maloletého
sústredených na území Slovenskej republiky, vychádzajúc z takto zistených skutočností, je i v záujme

maloletého A., aby vo veci konal a rozhodol všeobecný súd Slovenskej republiky v súlade s Článkom
8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003.

37. K úplnosti odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ by aj v súčasnosti bolo za možné obvyklý pobyt maloletého
A. považovať Nemeckú spolkovú republiku, tak určujúcim je Čl. 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003, ktorý

tým, že za rozhodný považuje moment ( čas) začatia konania na súde členského štátu, vyjadruje zásadu
zachovania právomoci, podľa ktorej tento súd nestráca svoju právomoc ani vtedy, ak v priebehu konania
dôjde k zmene miesta obvyklého pobytu dotknutého dieťaťa, pokiaľ nie sú dané výhrady ustanovení Čl.
9, 10 a 12, ktoré výhrady na prejednávanú vec - úpravu opatrení týkajúcich sa správy, udržovania alebo
nakladania s majetkom dieťaťa nedopadajú.

38. Krajský súd pri vymedzení pojmu „obvyklý pobyt“, ktorý má odzrkadľovať istú mieru začlenenia
dieťaťadosociálnehoarodinnéhoprostredia,vzaldoúvahyosobitnéskutkovéokolnostidanéhoprípadua rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu, pretože má za to, že je daná právomoc
okresného súdu vo veci konať a rozhodnúť. Okresný súd po vrátení veci sa bude zaoberať vecou samou.
39. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

40. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.