Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816203187
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5816203187.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcov: 2/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX
XX E., zastúpená splnomocneným zástupcom F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 3/ H.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 4/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., 5/ J.
G., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX C., 6/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX,
XXX XX C., 7/ F. G., C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 9/ F. J., C. K., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. X, XXX XX C., 10/ L. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., žalobcovia 3/, 7/,
9/, 10/ právne zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom Zubrohlava 215, 029 43 Zubrohlava, proti
žalovanému: M. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Margita
Medveczká, advokátka so sídlom Drotárska cesta 68, 811 02 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

1. Súd u r č u j e, že žalobca 2/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 204/3984-ín pomeru k celku, žalobca
3/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru k celku, žalobca 4/ vo výške spoluvlastníckeho

podielu 34/3984-ín pomeru k celku, žalobca 5/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru
k celku, žalobca 6/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru k celku sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemku, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, zobrazenej ako parc. č.
1720/6 - trvalý trávny porast o výmere 29 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym
odborom, na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C., na meno žalovaného pod B1 v podiele 247/332-ín pomeru
k celku.

2. Súd u r č u j e, že žalobca 2/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/12-ina pomeru k celku, žalobca
3/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 4/ vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 5/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k
celku, žalobca 6/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 7/ vo výške
spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny pomeru k celku, sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcely
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, zobrazenej ako parc. č. 1720/7 - trvalý trávny porast o

výmere 10 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. C., na meno žalovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k celku.

3. Súd u r č u j e, že žalobca 9/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 9/36-ín pomeru k celku a žalobca 10/
vo výške spoluvlastníckeho podielu 11/27-ín pomeru k celku sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku,
parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, zobrazenej ako parc. č. 1720/5 - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 38 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na LV
č. XXXX pre obec a k.ú. C., na meno žalovaného pod B1 v podiele 30/36-ín pomeru k celku.

4. Žalobcom 2/, 7/, 9/ a 10/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%

5. Žalobcom 3/ až 6/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu

33,33 %.6. Štátu sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 21.06.2016, po pripustení jej zmeny dňa 10.04.2018 žalobcovia 2/,
3/ až 7/, 9/ a 10/ žiadali určiť, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v znení ako je uvedené vo výroku
I až III. tohto rozsudku. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností - pozemku zobrazeného ako C KN parc. č. 1720/6 - ttp o výmere 29 m2, zapísanom na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. pod B1 na žalovaného 1/ v podiele 247/332-ín. Táto parcela bola pred
zápisom diela ROEP pre k.ú. C. vedená na LV č. XXX na mená žalobcov 1/ až 6/ a to na žalobcu 1/

pod B7 v podiele 34/394-ín, na žalobcu 2/ pod B5 v podiele 204/3984, na žalobcu 3/ pod B8 v podiele
34/3984, na žalobcu 4/ pod B9 v podiele 34/3984, na žalobcu 5/ pod B10 v podiele 34/3984, na žalobcu
6/ pod B11 v podiele 34/3984. Žalobcovia 1/, 3/ - 6/ sú zároveň právnymi nástupcami po neb. E. B.,
C. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, ktorá bola ku dňu svojej smrti
evidovaná ako spoluvlastníčka pk parc. č. 217 z pk prot. č. 6 pre k.ú. C. na LV č. XXX titulom Uznesenia o

dedičstve D 2285/1993 zo dňa 29.01.1997 a to na jej meno pod B6 v podiele 34/3984-ín pomere k celku.

2. Žalobcovia 1/ až 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku zobrazeného ako C KN
parc. č. 1720/7 - ttp o výmere 10 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C. pod B1 na žalovaného
1/ v podiele 11/12-ín. Táto C KN parc. č. 1720/7 - ttp o výmere 10 m2 bola vytvorená GP od pk parc. č.

216 evidovanej v pk prot. č. 5 pre k.ú. C., vedenej pred zápisom diela ROEP pre k.ú. C. na LV č. XXX a
to na žalobcu 1/ pod B7 v podiele 1/60, na žalobcu 2/ pod B6 v podiele X/XX-XXX, na žalobcu 3/ pod B8
v podiele 1/60, na žalobcu 4/ pod B9 v podiele 1/60, na žalobcu 5/ pod B10 v podiele 1/60, na žalobcu
7/ pod B1 v podiele 2/6, na žalobcu 8/ pod B3 v podiele 2/6-iny.

3. Žalobcovia 9/ až 10/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku zobrazeného ako C
KN parc. č. 1720/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, evidovanej na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. C. na meno žalovaného 1/ pod B1 v podiele 30/36-ín v pomere k celku. Táto parcela bola
pred zápisom ROEP pre k.ú. C. evidovaná na LV č. XXXX na žalobcu 9/ pod B6 v podiele 9/36-ín a na
meno J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. X D. G. v podiele 11/27-ín, avšak na základe Osvedčenia

o dedičstve 2D/114/2011, Dnot/90/2011 žalobkyni 10/ patriace v podiele 11/27-ín pomeru k celku. Po
právnej stránke žalobu odôvodnili tým, že ich vlastníctvo bolo deklarované pred zápisom diela ROEP
k.ú. C. na príslušných listoch vlastníctva riadnymi nadobúdacími titulmi, pričom na podporu ich tvrdení
slúži aj geometrický plán, ktorým došlo k zameraniu skutočného priebehu pôvodnej hranice pk parc. č.
216, ktorá v súčasnosti predstavuje C KN parc. č. 1720/7 - ttp o výmere 10 m2, pk parc. č. 217, ktorá v

súčasnosti predstavuje C KN parc. č. 1720/6 - ttp o výmere 29 m2 a pk parc. č. 218, ktorá v súčasnosti
predstavujeCKNparc.č.1720/5-zastavanéplochyanádvoriaovýmere38m2.Novovytvorenéparcely,
ku ktorým sa domáhajú určenia, že sú ich spoluvlastníkmi boli vytvorené GP č. 419962249-24/2011 Ing.
Jozefa Revaja, so sídlom A. Bernoláka 375/1, 029 01 Námestovo dňa 28.01.2011, úradne overeným
dňa 21.02.2011 (ďalej len „GP“) od pôvodných pozemkovoknižných parciel č. 217 zapísanej v pk prot.

č. 6 pre k.ú. C. - C KN parc. č. 1720/6 - ttp o výmere 29 m2, z pk parc. č. 216, zapísanej v pk prot.
č. 5 k.ú. C. - C KN parc. 1720/7 - ttp o výmere 10 m2 a od pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č.
218 zapísanej v pk prot. č. 7 k.ú. C., C KN parc. č. 1720/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
38 m2. Naliehavý právny záujem ešte s odkazom na § 80 písm. c) O.s.p. (účinného do 30.06.2016)
na určení vlastníckeho práva žalobcovia odvodzovali od dôslednej evidencie v katastri nehnuteľností,

pričom vlastnícke právo žalobcov je ohrozené tým, že na liste vlastníctva je v súčasnosti zapísaný
žalovaný, ktorý do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje tým, že je evidovaný ako podielový
spoluvlastník bez relevantného dokladu.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keď v písomných vyjadreniach uvádzal, že vlastníctvo k sporným
pozemkom nadobudol dedením po svojom otcovi H. B., zomr. XX.XX.XXXX, na základe Osvedčenia

o dedičstve vydaného JUDr. Vladimírom Šťastným, pod sp. zn. 1D/247/2004 zo dňa 30.10.2007.
Pôvodným vlastníkom sporných pozemkov bol jeho starý otec J. B., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý
nehnuteľnosti zapísané v pk prot. č. XXX k.ú. C. súčasne aj užíval a v roku 1966 ich daroval jeho rodičom
- P. B. a H. B., ktorí ich nerušene užívali už od roku 1952, kedy začali vo výstavbe svojho rodinného
domu. Už v tom čase existovala reálna hranica medzi pozemkami - pôvodný žrďový plot postavený H.B., pričom jej syn H. B. na rovnakom mieste v 80-tych rokoch postavil plot z oceľových stĺpikov, ktoré
boli zabetónované a mali drevenú výplň.

5. Strana žalobcov zotrvala na žalobe poukazujúc na to, že žalovaným predložená notárska zápisnica
N 364/95, NZ 647/95 nepreukazuje, že jeho právni predchodcovia boli spoluvlastníkmi pk parc. č. 216,
217 a 218 v k.ú. C. a ani z ním predloženého Osvedčenie o dedičstve č.k. 1D/247/2004, Dnot 220/2004
po zomr. H. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. O. XX, nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
tvrdenia žalobcov vyvracali.

6. Strana žalovaného ďalej namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na žiadanom
určení, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov z dôvodu, že v súdenej veci ide o nútené
procesné spoločenstvo, a preto na strane žalobcov musia vystupovať všetci podieloví spoluvlastníci
evidovaní na príslušných listoch vlastníctva. A napokon žalovaný sa dovolával zamietnutia žaloby z
dôvodu právnej skutočnosti - vydržania jeho vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ktoré nadobudol

titulom dedenia po právnych predchodcoch, ktorí ich taktiež dobromyseľne a nerušene užívali a ich
oprávnenú držbu žiadal započítať.

7. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom zo dňa 15.11.2019, č.k. 5C/118/2016-443 tak, že konanie
v časti o určenie, že pozemok C KN parc. č. 1720/6 – ttp o výmere 29 m2 patrí do dedičstva po zomr. E.

B., C. N., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. O. XX vo výške spoluvlastníckeho
podielu 34/3984-ín účasti k celku zastavil a zároveň určil, že žalobca 3/ vo výške spoluvlastníckeho
podielu 34/3984-ín pomeru k celku, žalobca 4/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru
k celku, žalobca 5/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru k celku, žalobca 6/ vo výške
spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín pomeru k celku sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely

registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/6 - trvalý trávny porast o výmere
29 m2, evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX
pre obec a k.ú. C., na meno žalovaného pod B1 v podiele 247/332-ín pomeru k celku, určil, že žalobca
3/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 4/ vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 5/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k

celku, žalobca 6/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/60-iny pomeru k celku, žalobca 7/ vo výške
spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny pomeru k celku, žalobca 8/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/6-iny
pomeru k celku sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape s parcelným číslom 1720/7 - trvalý trávny porast o výmere 10 m2, evidovanej Okresným úradom
Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. C., na meno žalovaného

pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k celku, určil, že žalobca 9/ vo výške spoluvlastníckeho podielu
9/36-ín pomeru k celku a žalobca 10/ vo výške spoluvlastníckeho podielu 11/27-ín pomeru k celku
sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s
parcelným číslom 1720/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2, evidovanej Okresným úradom
Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. C., na meno žalovaného

pod B1 v podiele 30/36-ín pomeru k celku. Zároveň žalobcovi 2/ proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal, a žalobcom 3/ až 10/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75%,
rozhodol o trovách štátu, ktoré mu priznal v rozsahu 100%. Tiež rozhodol dopĺňacím rozsudkom zo
dňa 21.01.2020, č.k. 5C/118/2016-472 tak, že určil, že žalobca 2/ vo výške spoluvlastníckeho podielu
204/3984-ín pomeru k celku je podielovým spoluvlastníkom pozemku - parcely registra „C“ evidovanej

na katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/6 - trvalý trávny porast o výmere 29 m2, evidovanej
Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k. ú.
C., na meno žalovaného pod B1 v podiele 247/332-ín pomeru k celku a vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/12-ina pomeru k celku, je žalobca 2/ podielovým spoluvlastníkom pozemku - parcely registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/7 - trvalý trávny porast o výmere 10 m2,

evidovanej Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre obec
a k. ú. C., na meno žalovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k celku.

8.Nazákladeodvolaniažalovanéhoboloprvostupňovérozhodnutiezrušenéavecbolavrátenánaďalšie
konanie a nové rozhodnutie, z ktorého dôvodu súd vo veci konal a opätovne rozhodol. Zároveň odvolací

súd pripustil späťvzatie žaloby v časti o určenie, že (pôvodný) žalobca 8/ je vo výške spoluvlastníckeho
podielu 2/6-iny pomeru k celku podielovým spoluvlastníkom pozemku – parc. registra „C“ evidovanej
na katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/7 – trvalý trávny porast o výmere 10 m2, evidovanej
Okresným úradom Námestovo, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre a obec a k.ú. C., na menožalovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k celku, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie zastavil.
Vo zvyšnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, s pripojeným spisom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 7C/94/2013 - z neho najmä zo ZP č. 22/2013 a geometrickým plánom Ing. Jozefa
Revaja č. 419962249-24/2011 tvoriaceho súčasť rozsudku, vykonal výsluch strán sporu a svedkov,
vykonal znalecké dokazovanie, toto doplnil výsluchom znalkyne o otázky žalovaného a zistil, že žaloba
je v časti nedotknutá späťvzatím, dôvodná.

10. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov - a
to geometrickým plánom č. 41962249-24/2011, vyhotoveným Ing. Jozefom Revajom novovytvorených
parciel, konkrétne C KN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, C KN parc. č. 1720/6 -
trvalé trávne porasty o výmere 29 m2 a C KN parc. č. 1720/7 - trvalé trávne porasty o výmere 10 m2 pre
obec a k.ú. C., ktorých pred zápisom ROEP pre k.ú. C. boli podielovými spoluvlastníkmi evidovanými

na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX všetky pre k.ú. a obec Rabčice, v tam uvádzaných podieloch.

11. Súd zistil, že geometrickým plánom č. 41962249-24/2011, novovytvorené C KN parcely boli
vytvorené nasledovne; C KN parc. č. 1720/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 bola
vytvorená od C KN parc. č. 1720/1 (pôvodná pkn parc. č.218), C KN parc. č. 1720/6 - ttp o výmere 29 m2

bola vytvorená od C KN parc. č. 1720/4 (pôvodná pkn parc. 217) a napokon C KN parc. č. 1720/7 - bola
vytvorená od C KN parc. č. 1720/4 (pôvodná pk 216), keď ďalej v poznámke je uvedené, že pôvodná
pozemkovoknižná parc. č. 216 je v prot. č. 5 a LV č. XXX, pk parc. č. 217 je v prot. č. 6 a LV XXX a pkn
parc. č. 218 je v prot č.7 a LV č. XXXX, na ktorých (tzv. hluchých) listoch vlastníctva boli žalobcovia 1/
až 10 / evidovaní ako podieloví spoluvlastníci v tam uvádzaných podieloch. Aktuálne sú novovytvorené

žalované parcely evidované na listoch vlastníctva a to na LV č. XXXX k.ú. a obec C. - C KN parc. č.
1720/5 pod B1 na žalovaného 30/36-ín, na LV č. XXXX k.ú. C. je evidovaná C KN parc. č. 1720/6 - ttp o
výmere 29 m2 pod B1 v podiele 247/332 a na LV č. XXXX - C KN parc. č. 1720/7 - ttp o výmere 10 m2
pod B1 v podiele XX/XX-XX. Pokiaľ ide o C KN parc. č. 1720/1 a 1720/4, od ktorých boli sporné parcely
vytvorené súd zistil, že ich výlučným vlastníkom bol žalovaný 1/ evidovaný na LV č. XXXX pre obec a

k.ú. C., čo napokon ani sporné nebolo. Z obsahu správy Okresného úradu, odboru katastrálneho súd
zistil, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k.ú. C. neboli predmetom ROEP Rabčice, keďže boli
evidované v celosti na žalovaného.

12.Žalovanýsabrániltým,žepozemkynadobudoldedenímposvojichrodičoch,ktorýmvlastníckeprávo

svedčilo titulom vydržania, keďže ich nerušene užívali. Naproti tomu žalobcovia sa bránili tým, že rodičia
žalovaného neoprávnene oplotili pozemok predstavujúci šnúrovú raľu, ktorá slúžila na prechod k iným
nehnuteľnostiam. Súd preto musel najskôr vyriešiť (ne) správnosť písomnej a grafickej identifikácie
žalovanýchpozemkovvykonanejgeometrickýmplánomIng.JozefaRevajač.41962249-24/2011,keďže
zostalo sporné, z akých pozemkovoknižných parciel boli žalované C KN parcely vytvorené a kto je ich

(skutočným) vlastníkom, keď žalobcovia tvrdili, že ním boli zamerané pkn parc., ktoré boli na ich mená,
resp. mená ich právnych predchodcov pred zápisom ROEP evidované, toto vlastníctvo stratili hoci ho
nikdy nikomu nepreviedli.

13. Súd z obsahu ZP č. 22/2014 vyhotoveného Ing. Pavlom Krišpinským, znalcom z odboru geodézia

a kartografia (tvoriaceho súčasť pripojeného spisu 7C/942013, oboznámeného na pojednávaní dňa
10.04.2018) zistil, že C KN parc. č. 1720/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 pochádza
z pkn parc. č. 218, C KN parc. č. 1720/6 - ttp o výmere 29 m2 pochádza z pkn parc. č. 217 a napokon
C KN parc. č. 1720/7 - ttp o výmere 10 m2 pochádza z pkn parc. č. 216 v obci a k.ú. C.. Znalec ďalej
konštatoval, že pôvodná pkn parc. č. 218 zasahuje časťou (vyfarbenou v tomto ZP) do C KN parc.

č. 1720/1 o výmere 38 m2, pkn parc. č. 217 do C KN parc. č. 1720/4 o výmere 29 m2 a pôvodná
pkn parc. č. 216 zasahuje do C KN parc. č. 1720/4 o výmere 10 m2 a to tak, ako je to zobrazené v
geometrickom pláne č. 41962249-24/2011 zo dňa 28.01.2011 geodeta Ing. Jozefa Revaja. Znalecký
posudok Ing. Pavla Krišpinského zhodne identifikoval vznik žalovaných parciel od pkn parc. č. 216, 217
a 218 evidovaných na (hluchých) LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX ako vlastníctvo žalobcov, resp.

ich právny predchodcov s odkazom na pkn protokoly č. 5, 6, a 7 k.ú. C., kde im (alebo ich právnym
predchodcom) svedčil pozemkovo-knižný zápis a tiež to, že tieto v geometrickom pláne a znaleckom
posudku vymedzenou časťou zasahujú do C KN parciel 1720/1 a 1720/4, pre ktoré je/bol žalovaný na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. C., pod B2 evidovaným výlučným vlastníkom.14. Súd vo vzťahu k spornej otázke týkajúcej sa predmetu sporu (nesprávnosti písomnej a grafickej
identifikácie C KN parc. č. 1720/5, 1720/6 a 1720/7) doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. 2/2019

vyhotoveným znalcom Ing. Annou Šobichovou, zo záverov ktorého zistil, že C KN parc. č. 1720/5, 1720/6
a 1720/7 sú vytvorené z pkn parc. č. 216, 217 a 218 (z pkn prot. č. 5, 6 a 7) a to v takom rozsahu
ako je to uvedené v geometrickom pláne č. 41962246-24/2011 Ing. Jozefa Revaja (príloha č. 7 ZP).
Znalecký posudok potvrdil správnosť geometrického plánu a napokon bol v zhode so závermi ZP Ing.
Pavla Krišpinského č. 22/2014 (vyhotoveného pre účely konania sp. zn. 7C/94/2013).

15. Znalkyňa Ing. Anna Šobichová vo výpovedi k žalovaným namietanému posunu hraníc medzi pkn
parc. č. 216, pkn parc. č. 217 a pkn parc. č. 218 konštatovala, že bol zaznamenaný historický posun
medzi týmito pkn parcelami a tento mal vplyv na hranicu C KN parc. č. 1720/1 a 1720/4 a to takým
spôsobom, že hranica uvedených C KN parciel 1720/4 a 1720/1 bola posunutá do pkn parc. č. 216, 217,
218 a to v takom rozsahu ako je to uvedené v geometrickom pláne č. 41962246-24/2011 Ing. Jozefa

Revaja, t.j. viac do vlastníctva žalobcov.

16. Znalecké dokazovanie preukázalo tvrdenie žalobcov o tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi
novovytvorených C KN parc. č. 1720/5, 1720/6 a 1720/7 v žiadaných podieloch, ktorými boli pred
zápisom ROEP evidovaní na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX (zväčša titulom dedenia) a to, že

do ich vlastníctva sa zasiahlo práve posunutím hranice na úkor pôvodných pkn parc. 216, 217 a 218 v
prospech C KN parc. č. 1720/4 a 1720/1. Správnosť identifikácie (písomnej a grafickej) geometrického
plánu Ing. Jozefa Revaja potvrdil nielen znalecký posudok ZP č. 22/2014 Ing. Pavla Krišpinského, ale
aj znalecký posudok č. 2/2019 Ing. Anny Šobichovej, ktorej príloha č. 3c v podobe sútlače CKN mapy
a mapy bývalého pozemkového katastra, túto správnosť preukazuje.

17. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva žalovaným tvrdená skutočnosť, že C KN parc. č. 1720/1 a 1720/4,
mali byť vytvorené od pkn parc. č. 245 a 246 a 247 tak ako to bolo (nesprávne) identifikované
geometrickým plánom č. 17951381-396/94 JM. Ním došlo aj k zameraniu časti pozemkov zobrazených
ako pôvodné pkn parc. č. 216, 217 a 218. Tento GP mal byť súčasťou Osvedčenia o vydržaní

vlastníckeho práva pod N XXX/XX, NZ XXX/XX vydaného dňa 31.07.1995, na základe ktorého boli
(nesprávne) do katastra nehnuteľnosti zapísaní právni predchodcovia žalovaného, od ktorých mal
následne, titulom dedenia (podľa Osvedčenia o dedičstve 1D/247/2004, Dnot/220/2004), nadobudnúť
vlastníctvo žalovaný v celosti. Právni predchodcovia žalovaného v Osvedčení o vydržaní vlastníckeho
práva vyhlásili, že sú oprávnenými držiteľmi okrem iných aj KN parc. č. 1720/1 a 1720/4, nakoľko

pozemky držali od roku 1966 na základe daru od J. B., ktorý ich v časti nadobudol výmenou a v časti
bol vedený ako ich pôvodný pozemkovo-knižný vlastník.

18. Je potrebné podotknúť, že podľa identifikácie parciel na základe GP č. XXXXXXXX-XXX/XX JM
boli KN parc. č. 1720/1 a 1720/4 identifikované ako časť pôvodných pkn parc. č. 245 (10 m2) a parc.

č. 246 (642 m2) a parc. č. 1720/4 od pk parc. č. 246 (319 m2) a od pk parc. č. 247 (448 m2),
pričom tieto boli zapísané v pkn protokoloch č. 419 a 422. Išlo ale o parcely, ktoré boli evidované
v iných pozemkovoknižných protokoloch ako tých, v ktorých boli zapísané tie, ktoré sú predmetom
sporu v aktuálnom C KN stave. Právni predchodcovia žalovaného neboli evidovaní (spolu) vlastníkmi
v pkn protokoloch č. X, X P. X, tými boli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia. Tí potvrdili, že

tieto nehnuteľností užívali spôsobom zodpovedajúcim charakteru nehnuteľnosti – šnúrovej rali slúžiacej
na prechod vozom, koňom a pešmo na ostatné, v okolí sa nachádzajúce nehnuteľnosti. Žiaden
z nich nepotvrdil, že by nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia žalovaných, resp. žalovaný, skôr
naopak, potvrdili, že nehnuteľnosť predstavovanú spornými parcelami neoprávnene zahradili a zabránili
prechodu. Žalobkyňa 1/ Q. J. potvrdila, že čo si pamätá za mladi (užívanie v rokoch 1975 – 1981), vždy

tam bola cesta, chodník, prešiel tade konský povoz, užívali to ešte jej právni predchodcovia, vždy to bola
medza a mali tam účasti. Žalobca 4/ I. B. potvrdil, že si užívanie pamätá od roku 1985 a vždy tam bola
cesta, ktorá slúžila na prechod k iným pozemkom, využívala sa konským povozom a traktorom, užívali ju
ešte jeho rodia a aj on po tejto ceste chodieval. Žalobkyňa 5/ J. G. potvrdila, že s rodičmi po pozemkoch
prechádzali konským vozom a užívali ho ako cestu (vtedy sa o tom nezaujímala). Žalobca 6/ D. B.,

potvrdil, že na sporných pozemkoch bola cesta cca 3 m široká, kadiaľ chodil s otcom konským povozom
a to nielen na ich pozemky, ale aj robiť iným ľudom na pozemky, mohlo to byť v rokoch 1985. Žalobkyňa
9/ F. J. vypovedala, že na sporných pozemkoch mali pole a prechádzali tadiaľ koňom, pričom ešte jej
syn, ktorý je mladší od žalovaného si pamätá, že po pozemkoch viedla nespevnená cesta, prechádzalitam kravy, bola to poľná cesta. Kto mal tam pole, cez cestu prechádzal. Žalobkyňa 10/ L. D. potvrdila,
že si pamätá, že tam bola cesta, slúžila ako prechod, napr. vozilo sa tadiaľ seno z okolitých pozemkov.
Dalo sa tadiaľ prejsť traktorom. Všetci vypočutí žalobcovia zhodne potvrdili, že vlastníctvo, ktoré zdedili

po svojich rodičoch nikdy na nikoho nepreviedli.

19. Žiaden v konaní získaný dôkaz nepotvrdil, že by právny predchodca žalovaného –starý otec J.
B., zomr. XX.XX.XXXX nehnuteľností užíval výlučne pre svoju potrebu, resp. že by pre svoju potrebu
pozemky užíval otec žalovaného H. B.. Sám žalovaný potvrdil, že on a ani jeho právni predchodcovia

nikdy nevlastnili pkn parc. č. 216, 217 a 218, pričom išlo o šnúrovú medzu, ktorá rozdeľovala dve časti
I. a R.. Ak potom právni predchodcovia žalovaného užívali nehnuteľnosti v časti, kde sa nachádzajú
sporné nehnuteľnosti, išlo o pk parcely zapísané v pk prot. č. XXX a XXX k.ú. C., resp. tie ich časti,
ktoré nezasahujú do pkn parc. č. 216, 217 a 218 k.ú. C.. Jedine tieto mohol J. B. vymeniť, či darovať
otcovi žalovaného H. B.. Z uvedeného je zrejmé, že ak J. B. nebol pozemkovo-knižným vlastníkom
nemohol svoje vlastníctvo ďalej previesť na rodičov žalovaného, ktorý ich nemohol (platne) nadobudnúť

titulom dedenia, pretože právnym predchodcom žalovaného vlastníctvo nesvedčilo (neboli evidovanými
vlastníkmi). A k nadobudnutiu oprávnenej držby im chýbal spôsobilý titul ako je nižšie uvedené.

20. V konaní tiež nebol produkovaný dôkaz, ktorý by preukázal v osvedčení o vydržaní vlastníckeho
práva uskutočnené prehlásenie o oprávnenej držbe, nepodporila ho žiadna listina, tvrdenie žalobcov,

či odborné posúdenie. Okrem toho súd zistil, že dobromyseľnosť právnych predchodcov, od ktorých
odvodzuje svoje vlastnícke právo žalovaný bola už v čase začatia držby narušená.

21. Totiž, domáhanie sa svojho vlastníckeho práva žalobcami vo vzťahu k žalovanému, resp. jeho
právnym predchodcom bolo preukázané už len tým, že bola spísaná sťažnosť - petícia občanov

Rabčíc dňa 23.04.2010, ohľadom ktorej sa konalo aj štvrté zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa
30.07.2010, kde sa dotknutí spoluvlastníci dovolávali vrátenia tejto tzv. (raľovej medze) slúžiacej ako
prístupová cesta k pozemkom, ktorú si mal vysporiadať H. B. (brat žalovaného), resp. jeho otec H.
B.. Ešte predtým - dňa 03.03.1995 však bola na obecné zastupiteľstvo podaná sťažnosť na H. B. -
otca žalovaného bývajúceho v Rabčiciach č. 33, týkajúca sa práve sporných pozemkov slúžiacich ako

prístupová cesta, pričom z jej obsahu vyplýva, že túto si mal H. B. (otec žalovaného) oplotiť v roku
1994 spolu so svojim synom H. B.. Teda ešte predtým ako došlo k vydaniu Osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva (dňa 31.07.1995) existoval spor medzi žalobcami alebo ich právnymi predchodcami
a žalovaným, resp. jeho právnymi predchodcami, z ktorého dôvodu u právneho predchodcu žalovaného
(otca H. B.) nemohlo existovať ani vnútorné presvedčenie, že mu sporné nehnuteľnosti predstavujúce

raľovú medzu patria, pretože hoci ide o vnútorný psychický stav, tento sa vždy posudzuje s ohľadom
na objektívne okolnosti. Tie preukázali, že nehnuteľnosti sa užívali ako prístupová cesta, nedržal ju
výlučne otec žalovaného, resp. ešte jeho starý otec a právni predchodcovia žalobcov, ktorým svedčil
zápis v pozemkovo-knižných protokoloch boli aktívni, bdelí ohľadom svojho vlastníctva, t.j. snažili
sa dať do súladu skutočný stav so stavom právnym, resp. navrátiť pôvodný právny stav, čo len

deklaruje existenciu sporu ohľadom parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. Objektívne existujúca
pochybnosť a jej riešenie prostredníctvom petícii – sťažnosti, potom nemohla založiť dobrú vieru rodičov
žalovaného, ktorý nemohli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržať. Ide o okolnosti, ktoré
narúšali ich dobromyseľnosť. Súd pritom dokazovaním žiadnu skutočnosť, ktorá by svedčila v prospech
oprávnenej držby právnemu predchodcovi žalovaného, a ktorá by potvrdzovala v Osvedčení o vydržaní

vlastníckehoprávadeklarovanévyhlásenie,súdnezistil.H.B.–otecžalovanéhopotomnebolvlastníkom
nehnuteľnosti ku dňu svojej smrti.

22. Žalovaný potom nemohol dedením po H. B. nadobudnúť sporné pozemky, pretože ten v čase svojej
smrti nebol ich vlastníkom, keďže nesplnil základné predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva k

nim. A skutočnosť, že by žalované parcely mali byť vytvorené od pk parc. č. 245 a 246 a 247, resp.
z ich časti tak ako to bolo identifikované v GP č. 17951381-396/94 JM nepreukazuje ani na žiadosť
žalovaného Okresným úradom Námestovo, katastrálny odborom vyhotovená identifikácia parciel zo dňa
13.03.2018, keďže od pkn parc. č. 245, 246 a 247 nie je identifikovaná žiadna C KN parc. č. 1720/1
alebo 1720/4 (a od nich sporné nehnuteľnosti).

23. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.24. Podľa § 130 ods. 1 občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje

26. Občiansky zákonník v súčasnosti vydržanie upravuje v ust. § 134 ods. 1 hovoriac, že oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podstatou vydržania ako originálneho spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva je tzv. ospravedlniteľný omyl, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý
čas vzhľadom na všetky okolnosti objektívne (nielen subjektívne) presvedčený o tom, že mu daná vec

(či právo) patrí. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa viaže na súčasné splnenie podmienok
ako - spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý objekt vydržania, nepretržitá a oprávnená dobromyseľná
držba a uplynutie stanovenej vydržacej doby. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
teda predpokladá oprávnenosť držby, ktorá je založená na dobromyseľnosti vydržiteľa (§ 129 ods. 1
v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobra

viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie
držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver
o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci a
svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávneného dôvodu
nadobudnutia držby).

27. Právny predchodcovia žalovaného (otec H. B.) a ani žalovaný titul uchopenia sa držby (objektívne
oprávneného dôvodu nadobudnutia držby) týkajúci sa spoluvlastníckeho podielu právnych predchodcov
žalobcov a žalobcov nepreukázal, a ani objektívne okolnosti nesvedčia o dobromyseľnosti jeho
oprávnenej držby. Nemohol preto nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním ako sa to uvádza v notárskej

zápisnici, lebo mu z objektívneho hľadiska chýbal titul a dobrá viera ako základný predpoklad pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že žalobcovia sa mohli svojho vlastníctva domáhať už počas
prebiehajúcej ROEP súd uvádza, že pred zápisom diela ROEP boli C KN parc. č. 1720/1 a parc. č.

1720/4 evidované na liste vlastníctva v celosti, z ktorého dôvodu neboli premetom ROEP, o čom svedčí
aj list OÚ, katastrálny odbor Námestovo zo dňa 15.02.2018, ZP č. 22/2/2019 a napokon aj Stanovisko
komisie ROEP z 20.05.2008 ( čl.73), v neposlednom rade aj z výsluchu svedkyne Ing. Anny Šobichovej.
Predmetom registra obnovenej evidencie pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z. bolo iba zistenie
údajov o pozemkoch a právnych vzťahov k nim, nie nové konštituovanie vlastníckych či iných právnych

vzťahov k pozemkom. Inak povedané, ROEP nezakladal nové právne vzťahy (nezakladal vznik, zmenu
alebo zánik právnych vzťahov), nemal konštitutívne účinky (NS SR sp. zn. 4MCdo/12/2014, sp. zn.
7Cdo/291/2019), riešil len pozemky, ktoré nemajú založený list vlastníctva. Rozhodnutie o schválení
ROEP nie je pre súd záväzné. Je však možné (a aj potrebné) ho zohľadniť práve pri posudzovaní
oprávnenosti držby žalovaným.

29. Súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcov nemôže byť ani premlčané (ako to uvádzal v
písomnom vyjadrení žalovaný), pretože vlastnícke právo je nepremlčateľné. Osvedčenie o dedičstve
totiž aj v prípade hodnotenia podmienok vydržania vlastníckeho práva (v súdenej veci u žalovaného),
je iba titulom vstupu do držby, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním

(a to aj vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu), pričom musia byť splnené ešte ďalšie podmienky
vyžadované v ust. § 134 OZ, ktoré ako súd vyššie konštatoval, nesplnil už právny predchodca
žalovaného - jeho otec H. B., keďže s ohľadom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný,
pretože ohľadom sporných nehnuteľností existoval spor (konflikt) a spisovali sa sťažnosti a petície
občanov, ktoré objektívne okolnosti v ňom nemohli vyvolať vnútorné presvedčenie, že mu nehnuteľnosti

patria. A len v prípade plynutia oprávnenej držby má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľnosti alebo
nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa a len za takej situácie ak
do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností neuplatní právo na súde alebo v konaní
o pozemkových úpravách iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom evidovanej nehnuteľnosti nazáklade vydržania. Neoprávnená držba pri začatí držby nehnuteľnosti sa plynutím času nezmenila na
oprávnenú. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný (a ešte jeho právni predchodcovia) si nemohol (li) dobu
jeho (ich) právnych predchodcov započítať do oprávnenej držby. A preto hoci došlo k zrušeniu ust. § 2 až

9 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, s účinnosťou od
01.12.2000, toto nemohlo mať za následok zánik oprávnenej držby toho, kto bol v katastri nehnuteľnosti
vedený ako vlastník držanej nehnuteľností práve z dôvodu, že oprávnená držba u žalovaného a jeho
právnych predchodcov pre absenciu dobrej viery, v čase zápisu, neexistovala.

30. V súdenej veci nemohlo ísť ani o ospravedlniteľný skutkový omyl. Oprávnená držba sa zakladá
na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť
ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho – ktorého prípadu od každého
vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ,
ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ako už súd konštatoval,

už dňa 03.03.1995, t.j. pred vydaním osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva bola na obecné
zastupiteľstvo podaná sťažnosť na H. B. - otca žalovaného, bývajúceho v Rabčiciach č. 33, týkajúca
sa práve sporných pozemkov slúžiacich ako prístupová cesta, pričom z jej obsahu vyplýva, že túto si
mal H. B. (otec žalovaného) oplotiť v roku 1994 spolu so svojim synom H. B.. Dobromyseľnosť držby
zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať

pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Nemožno preto konštatovať, že právny predchodca žalovaného
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti od neho požadovať.
Petície a sťažnosti evidovaných spoluvlastníkov a žiadosť o nápravu museli pri bežnej opatrnosti u otca
žalovaného vyvolať pochybnosť o tom, či koná právne ohľadom raľovej medze slúžiacej na prechod.
Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou spočívajúcej v tom, že nebolo preukázané nadobudnutie

vedomosti žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov o petíciách a sťažnostiach a to z dôvodu, že
petície a sťažnosti spisovali viacerí občania obce C., boli prejednané za účasti mnohých svedkov, a na
ich prejednanie boli prizvaní všetci, ktorých sa domáhali neoprávneného ohradenia (oplotenia) raľovej
medze H. B., C. O. XX spolu so svojim synom H. B., teda na ich prejednanie museli byť prizvaní aj
H. B. a H. B.. Len možno ťažko predpokladať vybavovanie sťažnosti bez toho, na koho bola podaná.

Sťažovatelia sa tohto odstránenia domáhali aj neskôr – v roku 2008 a tiež v roku 2010 a napokon
aj počas prebiehajúcej ROEP. Splnomocnený zástupca žalobkyne 2/ potvrdil, že otec žalobcu H. B.
začal medzu hradiť už v roku 1992, kde osadil drevené kolíky, ktoré on vyhodil, keď tadiaľ prechádzal,
pretože mu to bránilo v prechode a potvrdil aj to, že keď sa mala šetriť petícia, žalovaný najskôr oplotený
pozemok odhradil a následne po šetrení ho naspäť prihladil k hraničnému pozemku, čo vyvracia tvrdenie

žalovaného o tom, že jeho právni predchodcovia o petícii a sťažnosti nemali vedomosť. Nesúhlas
s vykolíkovaním a prihladenie a následne odhradenie súvisiace s vybavením petície len umocňuje
fakt, že žalovaný, prípadne ešte jeho právny predchodca boli uzrozumení s nesúhlasom žalobcov (ich
právnych predchodcov), resp. ich správanie z objektívneho hľadiska v nich muselo vyvolať pochybnosť
o tom, či konajú právne.

31.Dobravieraakosúdvyššiekonštatovalsavzťahujeajkprávnemutitulu,vkonanínebolopreukázané,
že by právny predchodca žalovaného – jeho otec H. B. takúto dobrú vieru mal, keďže žiaden nadobúdací
titul mu nesvedčil a spoluvlastníci sa domáhali odstránenia ním vykonaného ohradenia šnúrovej rale
(medze) slúžiacej na prechod pre účely obhospodarovania okolitých poľnohospodárskych pozemkov.

Prístupová cesta bola vytvorená zlúčením častí dvoch šnúrových ralí, žalobcovia potvrdili, že čo si
pamätajú, využívala sa ako prístupová cesta. To, že pozemok slúžil ako cesta a nie výlučne pre
žalovaného a jeho predchodcov bolo preukázané aj znaleckým dokazovaním. Znalkyňa v posudku č.
22/2019 a jeho doplnení na pojednávaní 31.01.2024 potvrdila, že cesta bola zakreslená na základe
technicko-hospodárskeho mapovania v roku 1973 a toto mapovanie vychádzalo zo zákresu na mapách

bývalého pozemkového katastra (zo stavu k 31.12.1966), kde už je zakreslená jestvujúca prístupová
cesta pod č. 488. Na základe THP mapovania došlo k prečíslovaniu parcelných čísel a prístupová cesta
k ostatným pozemkom je zakreslená pod č. 1748. Aj charakter nehnuteľnosti vylučuje, aby sa niektorí
zo spoluvlastníkov stal výlučným vlastníkom pozemku bez toho, aby získal spoluvlastnícke podiely
ostatných – mal titul. Tento otec žalovaného nemal. Titulom nemohla byť skutočnosť, že v blízkosti

býval a sporný pozemok si ohradil. Skutkové okolnosti o existencii titulu zodpovedajú napokon aj záveru
vysloveného v rozhodnutí Ústavného súdu SR II.ÚS/484/2015, ktoré predložila strana žalovaného a
to, že pri dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že
držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať takénadobudnutie,ktoréjevsúladesdobrýmimravmi.Poctivýspôsobnadobudnutiauprávnehopredchodcu
žalovaného – jeho otca preukázaný nebol, skôr naopak. A právni predchodca žalovaného nemohol
sporný pozemok získať darom od svojich rodičov, pretože títo nikdy neboli evidovaní ako podieloví

spoluvlastníci pk parc. č. 216, 217 a 218.

32. Skutočnosť, že žalobcovia (niektorí z nich) ako právni nástupcovia pozemkovo-knižných vlastníkov
sťažnosť (petíciu) nepodpísali, resp. priamo na nej neparticipovali (len ich právni predchodcovia –
pozn. súdu) by mohlo mať význam, ak by sa zistilo, že žalovaný alebo jeho právni predchodcovia

mali titul k začatiu držby a táto ich držba bola oprávnená. Právni predchodcovia žalovaného titul
k nadobudnutiu sporných pozemkov nepreukázali a dokazovaním bolo preukázané, že ich držba
s ohľadom na objektívne okolnosti nebola a ani nemohla byť dobromyseľná. Skutočnosť, že aktuálni
žalobcovia o svojom vlastníctve nevedeli, resp. mali vypovedať, že nemali vedomosť o tom, že sporné
nehnuteľnosti predstavujú raľovú (šnúrovu) medzu slúžiacu ako prístupová cesta ich v žiadnom prípade
nemôže zbaviť vlastníckeho práva.

33. Nedôvodná je aj argumentácia žalovaného o tom, že žiaden zo žalobcov nevypovedal o tom,
že by mu patrila iba časť chodníka Charakter nehnuteľnosti – šnúrová raľa (medza) využívaná
na prechod k ostatným vyššie sa nachádzajúcim nehnuteľnostiam vylučuje, aby jednotliví podieloví
spoluvlastníci, prípadne ich právni predchodcovia mali aj reálne vymedzené časti ich podielu na tejto

nehnuteľnosti, vylučuje to charakter nehnuteľnosti, pričom výška spoluvlastníckeho podielu nevyjadruje
konkrétnu reálnu časť na pozemku, ale mieru akou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach. To im potom nebránilo využívať pozemok celý a nielen jeho časť (t.j. časť pôvodných
pk parciel). Právnym predchodcom žalobcov svedčil zápis na liste vlastníctva či v pozemkovoknižnom
protokole, a preto sa cítili byť spoluvlastníkmi sporného pozemku, ktorý slúžil ako prístupová cesta a pre

ani nemuseli byť na všetkých troch sporných častiach ich podiely rovnaké.

34. O ospravedlniteľnom právnom omyle v súdenej veci nie je možné uvažovať, keďže omyl tejto povahy
spočíva v neznalosti alebo v nedokonalej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho
vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl vychádzajúci

z neznalosti (nedokonalej znalosti) jednoznačného ustanovenia zákona nie je ospravedlniteľný. Pre
účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že sama neznalosť inak jasného a nepochybného
ustanovenia zákona nie je pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná, lebo pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v
úmysle urobiť.

35. Na základe uvedeného súd podľa § 126 a § 132 Občianskeho zákonníka určil, že žalobcovia 2/, 3/
až 6/, 7/, 9/ a 10/ sú podielovými spoluvlastníkmi vo výroku rozsudku špecifikovaných nehnuteľnosti a
v tam uvedenom podiele z podielu žalovaného.

36. Podiel žalobcu 2/ - A. B. vyplýva z Osvedčenia o vyrovnaní dedičských podielov spísaného formou
notárskej zápisnice pod N XXX/XX, NZ XXX/XX po neb. H. B. C. B. (D 775/78), evidovanej na LV č. XXX
pod B6 o veľkosti X/XX-XX a na LV č. XXX pod B5 v podiele 204/3984 –ín účasti k celku.

37. Podiel žalobcov 3/ až 6/ vyplýva z Uznesenia o dedičstve po neb. H. B. sp. zn. D 870/1995 zo dňa

07.02.1997 a bol evidovaný na LV č. XXX a to pre žalobcu 3/ H. B. pod B8 v podiele 1/60-ina a na LV
č. XXX pod B8 v podiele 34/3984-ín, pre žalobcu 4/ I. B. pod B9 v podiele 1/60-ina a na LV č. XXX pod
B9 v podiele 34/3984-in, pre žalobcu 5/ J. G., C. B. pod B10 v podiele 1/60-ina a na LV č. XXX pod B10
v podiele XX/XXXX-XX, pre žalobcu 6/ D. B. pod B11 v podiele 1/60-ina a tiež na LV č. XXX pod B11
v podiele 34/3984-ín. Titulom nadobudnutia podielu týchto žalobcov k pozemku zobrazenom ako C KN

parc. č. 1720/6 vytvorenej od pkn parc. č. 217 z prot. č. X (pôvodne z LV č. XXX) bolo Uznesenie o
dedičstve pod sp. zn. D 2285/93 po neb. D. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. O. XX (čl.132).

38. Podiel žalobcu 7/ - F. G., C. J. pôvodne evidovanej na LV č. XXX pod B1 o veľkosti 2/6 -ín vyplýva
z rozhodnutia o dedičstve D 735/79 (čl.80) po neb. J. J., C. B..

39. Podiel žalobkyne 9/ F. J. vyplýva z rozhodnutia o dedičstve D 882/91 po neb. L. G., evidovaného
pôvodne na LV č. XXXX pod B6 v podiele 9/36-ín účasti k celku (čl. 84).40. Podiel žalovanej 10/ L. D., C. J. vyplýva z Osvedčenia o dedičstve č.k. 2D/114/2011-13 zo dňa
15.11.2013 po neb. J. N., C. N., evidovaného na LV č. XXXX pod B1 ešte na meno J. N. v podiele 11/27-
ín účasti k celku (čl.13).

41. K argumentácii žalovaného, že žalobcovia neúplne označili okruh účastníkov konania (subjektov
sporu) na strane žalobcov súd len zopakuje pôvodnú argumentáciu (použitú predtým v zrušenom
rozsudku), zhodne ustálenú aj odvolacím súdom, že toto tvrdenie (argumentácia) žalovaného je
nedôvodná a neopodstatnená, pretože podielový spoluvlastník sa môže domáhať určenia, že mu patrí

spoluvlastnícke právo a v akom podiele, čo sa stalo aj v súdenej veci. Predmetom občiansko-právnych
vzťahov je aj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, čo zakladá právo domáhať sa určovacou
žalobou určenia vlastníckeho práva aj ku konkrétnemu podielu v nehnuteľnostiach. Žalobcovia žalobou
žiadali určiť, že im patrí spoluvlastnícke právo k novovytvoreným C KN parc. č. 1720/5, 1720/6 a 1720/7
a v akom podiele - t.j. ku konkrétnemu podielu v týchto nehnuteľnostiach, keďže tento podiel bol na
nich evidovaný pred zápisom ROEP, a ktorý im prislúcha z podielu žalovaného, aktuálne evidovaného

na LV č. XXXX, XXXX P. XXXX pre obec a k.ú. C.. Žalobcovia sa teda domáhajú určenia svojho
spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby právna sféra ďalších podielových spoluvlastníkov bola týmto
konaním dotknutá a ani výsledok tohto konania nemôže mať na právne pomery ostatných podielových
spoluvlastníkov žiadny vplyv - rozsudok NS ČR 22Cdo/63/2001 a NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2005. V
súdenej veci nejde na strane žalobcov (a ani na strane žalovaného o nútené procesné spoločenstvo).

Možno doplniť, že podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa
podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti
jeho spoluvlastníckeho podielu (§ 137 ods. 1 OZ); výška spoluvlastníckeho podielu, keďže ide o právny
vzťah len „ideálny“, nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci, ale mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Tento ideálny

podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1
OZ má charakter samostatnej „veci“ (NS R sp. zn, 3Cdo/27/2005), preto sa právny osud jednotlivých
podielov posudzuje samostatne.

42. Zároveň možno konštatovať, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na žiadanom určení

(§ 137 písm. c) CSP - v čase podania žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016),
pretože vyhovením žalobe možno na základe rozsudku vykonať zmenu zápisu vlastníctva v katastri
nehnuteľnosti a ich právne postavenie, do ktorého sa zasiahlo, už nebude neistým. Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou zvoleným
určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho

právnom vzťahu. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je
odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je v tejto situácii neisté a bez požadovaného určenia
by ich právo mohlo byť ohrozené. Keďže súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom
na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva aj ku
konkrétnemu podielu v nehnuteľnostiach spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty

o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Potom aj domáhanie sa určenia vlastníckeho práva
(akosubjektívneho,ústavnezaručenéhopráva)apriorivylučuješikanóznyvýkonpráva,vlastníckeprávo
je nepremlčateľné a s nerealizovaním práv tvoriacich jeho obsah, platné právo nespája zánik vlastníctva.

43. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o neexistencii LV č. XXXX, LV č. XXX a LV č. XXX k.ú.

C.. Tieto listy vlastníctva (boli) sú v katastri nehnuteľnosti registrované, avšak ich majetková podstata,
ako už súd predtým uviedol, nebola popisne a ani graficky prevedená na stav katastra nehnuteľnosti,
čoho dôkazom je odkaz na pôvodné pozemkovoknižné vložky, kde sú nehnuteľnosti evidované. Ide
o tzv. hluché listy vlastníctva, ktoré obsahujú všetky časti listov vlastníctva (A – majetková podstata
s odkazom na pozemkovo-knižný stav, B – vlastníci a C – ťarchy a iné zápisy, kde sú zapísané práve

pozemkovo-knižné vložky). Listy vlastníctva existovali, avšak pre právny úkon musel byť vyhotovený
geometrický plán, ktorý graficky a popisne previedol pozemkovo-knižné parcely na parcely registra
katastra. Stotožnenie sporných pozemkov s dotknutými časťami pkn parciel, na ktoré „hluché“ listy
vlastníctva odkazovali a pkn parc. č. 216, pkn parc. č. 217 a pkn parc. č. 218 bolo preukázané v ZP
č. XX/XXXX.

44. Ďalšie navrhované dokazovanie súd nevykonal považujúc ho za neefektívne a nehospodárne,
keďže skutkový stav mal dostatočne preukázaný dosiaľ vykonanými dôkazmi (podnet na katastrálnu
inšpekciu). Vo vzťahu k ostatným navrhnutým dôkazov súd uvádza, že žalovaného zaťažuje dôkaznébremeno a preto len spochybňovanie skutkových tvrdení, či prezentovanie svojich tvrdení pre úspech
v spore nestačí, tieto musia byť podporené odbornými znalosťami, či relevantnými dôkazmi. Sporné
otázky boli zodpovedané dosiaľ vykonanými dôkazmi – znaleckým dokazovaním a žalovaný dôkaz

na spochybnenie záveru odborných znalostí, v tejto právnej sile nepredložil. Nestotožnil sa súd ani
s argumentáciou strany žalovaného o tom, že žalobcovia nepreukázali a nepredložili doklad o tom, že
po zápise diela ROEP môžu byť ich pozemky umiestnené na inom mieste s ohľadom na to, že ROEP
nanovo usporiadal všetky pozemky a to z dôvodu, že k povinnosti tvrdenia sa viaže povinnosť dôkazu, t.j.
ak niekto niečo tvrdí, je povinný dôkazmi preukázať ním tvrdené skutočnosti, prípadne označiť dôkazy,

ktoré budú jeho tvrdenia preukazovať. Ak žalovaný tvrdil, že zápisom ROEP došlo k inému (novému)
usporiadaniu sporných nehnuteľnosti mal túto skutočnosť preukázať, túto povinnosť nemali žalobcovia,
pretože ju v konaní netvrdili.

45. Záverom možno dodať, že súd aj doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne na zodpovedanie otázok
zadaných žalovaným, pričom ani cez výsluch znalkyne sa nepodarilo spochybniť záver o tom, že sa

zasiahlodopkparc.č.216,2017a218včasti,ktorápredstavovalašnúrovuraľu(medzu)danúhranicami
C KN parc. č. 1720/1 a 1720/4. A v tejto súvislosti neobstojí tvrdenie protistrany o tom, že pri zhotovení
GP 17951381-396/94 JM geodet vychádzal z podkladov, ktoré existovali. Geodet pri vyhotovovaní
technického podkladu musí vychádzať v čase zhotovenia geometrického plánu z existujúcich platných
podkladov. V čase zhotovenia GP č. 17951381-396/94 JM existovali mapy bývalého pozemkového

katastra, kde bola zakreslená jestvujúca prístupová cesta č. 488. V roku 1973 bola vydaná mapa č.
4-2/4 (Námestovo – príloha č. 3f ZP č.XX/XXXX v mierke 1:2000) na základe Technicko-hospodárskeho
mapovania, kde je už zakreslená prístupová cesta, ktorá dostala nové číslo 1748, keďže oproti mapám
bývalého pozemkového katastra (so stavom k 31.12.1966) došlo k prečíslovaniu parcelných čísel.
Geodet mal teda platné podklady, pričom jeho závery ako bolo vyššie konštatované boli vyvrátené

posudkom Ing. Pavla Krišpinského č. 22/2014, posudkom Ing. Anny Šobichovej č. 22/2019. Závery
geodeta teda musia byť v súlade s existujúci technickými podkladmi. Iný záver neprichádza do úvahy,
pretože inak by všetky technické podklady (napr. geometrické plány) vyhotovené pred platnosťou ROEP
(čo sa stalo až dňa 13.12.2013) boli nespôsobilé či neplatné k zápisu uskutočnených právnych úkonov.
Nesprávnosť č. GP 17951381-396/94 JM neospravedlňuje to, že platný právny stav podľa diela

ROEP bol vyhlásený až 13.12.2013.

46. O nároku na náhradu trov v pomere medzi žalobcami 2/, 7/, 9/ a 10/ a žalovaným súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal im proti žalovanému nárok na náhradu
trov v rozsahu 100%.

47. Predmetom konania bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaných na troch listoch
vlastníctva a to LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX. Žalobkyňa 2/ žiadala určil spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam evidovaným na dvoch listoch vlastníctva, jej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené
(100%, resp. 3/3-iny), dosiahla preto plný úspech vo veci, a preto jej prislúcha voči žalovanému náhrada

trov konania v rozsahu 100%. Žalobca 7/ sa domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na
LV č. XXXX, jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, dosiahol preto plný úspech vo veci – 100%,
resp. 3/3-iny, a preto mu prislúcha voči žalovanému plná náhradu trov konania. Žalobcovia 9/ a 10/ sa
domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, ich žalobe bolo v celom rozsahu
vyhovené, dosiahli preto plný úspech vo veci – 100% resp. 3/3-iny, a preto im prislúcha voči žalovanému

plná náhradu trov konania.

48. O nároku na náhradu trov konania v pomere medzi žalobcami 8a/ až 8e/ a žalovaným bolo
rozhodnuté v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.09.2022 sp. zn. 11Co/132/2020 tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 8a/ až 8e/ nepriznal, keďže žalovaný

si výslovne v podaní zo dňa 24.08.2022 toto právo voči nim neuplatnil, hoci žalobcovia 8a/ až 8e/
späťvzatím žaloby v časti o určenie, že (pôvodný) žalobca 8/ je vo výške spoluvlastníckeho podielu
2/6-iny pomeru k celku podielovým spoluvlastníkom pozemku – parcely registra „C“ evidovanej na
katastrálnej mape s parcelným číslom 1720/7 – ttp o výmere 10 m2, na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C.,
na meno žalovaného pod B1 v podiele 11/12-ín pomeru k celku, procesne zavinili zastavenie konania

v tejto časti.

49. Súd uznesením zo dňa 10.04.2018, č.k. 5C/118/2016-271 konanie v časti, ktorá sa týkala žaloby
žalobkyne 1/ zastavil a zároveň žalovanému vo vzťahu k tejto žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov konanianepriznal, keďže žalovaný si nárok na náhradu trov voči nej výslovne neuplatnil. Žalobcovia 3/ až 6/ sa
domáhali určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaných na dvoch listoch vlastníctva (LV č. XXXX
a LV č. XXXX), ich žalobe, v ktorej každý z nich vystupoval samostatne, bolo v tejto časti vyhovené.

V tejto časti dosiahli úspech vo veci (2/3-iny), pričom v časti, ktorou žiadali určiť, že pozemok zobrazený
ako C KN parc. č. 1720/6 – ttp o výmere 29 m2 patrí do dedičstva po neb. E. B., C. N., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. O. XX vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín účasti
k celku zobrali späť, čím zásadne platí, že v tejto časti procesne zavinili zastavenie konania, čo sa
pripisuje na stranu ich neúspechu (v rozsahu 1/3-iny). Súd nedotknutým rozsudkom konanie, ktorého

predmetom bolo určenie, že pozemok zobrazený ako C KN parc. č. 1720/6 – ttp o výmere 29 m2 patrí
do dedičstva po zomr. E. B., C. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. O. XX
vo výške spoluvlastníckeho podielu 34/3984-ín účasti k celku zastavil. Ide o časť konania, v ktorom
žalobkyňa 1/ spolu so žalobcami 3/ až 6/ ako dedičia po zomr. E. B., C. N. tvorili nerozlučné procesné
spoločenstvo (ust. § 77 CSP). Ich neúspech je potom úspechom žalovaného v rozsahu 1/3-iny. A keďže
o nároku žalobkyne 1/ bolo rozhodnuté vyššie citovaným uznesením bolo potrebné rozhodnúť vo vzťahu

k tejto časti konania o nároku v pomere medzi žalobcami 3/ až 6/ a žalovaným. Súd postupujúc podľa ust.
§ 256 prvá veta CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP v pomere medzi žalobcami 3/ až 6/ a žalovaným
priznal nárok na náhradu trov žalobcom 3/ až 6/ proti žalovanému v rozsahu ich čistého úspechu (2/3
– 1/3 = 1/3, čo je po zaokrúhlení 33,33%).

50. O nároku na náhradu trov štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že štátu proti žalovanému, ktorý dosiahol výrazný neúspech, priznal nárok na náhradu trov
v rozsahu 100%. Trovy štátu predstavujú výdavky na znalecké dokazovanie, ktoré neboli kryté zloženými
zálohami v celkovej výške 575,07 Eur + 132,79 Eur. Trovy znaleckého dokazovania predstavujú 975,07
Eur, znalcovi bol poukázaný zo zloženej zálohy 400,00 Eur preddavok 300,00 Eur, 100,00 Eur bolo

poukázaných pri priznaní odmeny, pričom suma 575,07 Eur bola uhradená z rozpočtových prostriedkov
súdu (uznesením zo dňa 24.09.2019, č.k. 5C/118/2016-408). Ďalšia časť trov vznikla výsluchom znalca
na pojednávaní dňa 05.03.2024 a pozostáva z odmeny a náhrady cestovných výdavkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný
dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.