Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoPv/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117253029
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6117253029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej, členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej, a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu CrossFit, LLC, 1500 Green Hills Road Suite 201, Scotts Valley, California 95066, USA, právne
zast. advokátom Mgr. Martin Guttmann, MBA, advokát, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO:
51 838 818, proti žalovanému 1/ Landlord, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 775
886, právne zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, žalovanému 2/ SPICYBROWN s. r. o., so sídlom T. G. Masaryka
608/34, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 52 201 457, právne zast. Lex Fortis s.r.o., Rybárska 7683/2D,

911 01 Trenčín, IČO: 53 559 339, žalovanému 3/ LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010
01 Žilina, IČO: 36 421 561, právne zast. TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova
6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, o porušovanie práv k obchodnému menu, o porušovanie práv k
ochrannejznámke,ozdržaniesakonanianekalejsúťaže,náhraduškodyaprimeranéhozadosťučinenia,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/18/2007
zo dňa 17. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16CbPv/18/2007 zo dňa 17. júla 2023 potvrdzuje

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej časti výroku uložil žalovanému 1/, žalovanému
2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa používania označenia CrossBeFit a nápadne podobných
označení s ochrannými známkami Európskej únie (EUIPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými
ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR) 1086145 „CROSSFIT“ v súvislosti s nasledovnými
službami: organizovanie súťaží; organizovanie športových súťaží, organizovanie vedomostných alebo

zábavných súťaží; požičiavanie a prenájom športového výstroja, náradia, športových potrieb s výnimkou
dopravných prostriedkov; poskytovanie športových zariadení; informácie o možnostiach rekreácie;
poskytovanie elektronických publikácií, online, bez možnosti stiahnutia, kopírovania; organizovanie
kultúrnych alebo vzdelávacích výstav; organizovanie a vedenie kongresov; školenie, zábavné parky;
telesná výchova; poskytovanie zariadení na oddych a rekreáciu; poskytovanie športovísk; organizovanie
živých vystúpení, rezervácie vstupeniek na zábavné predstavenia; služby osobných trénerov; prenájom
športových plôch; služby osobných trénerov (fitnes cvičenia); kurzy telesného cvičenia v triede 41

medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

2. V druhej časti výroku uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť odstrániť označenie CrossBeFit a Crossfit
a označenia zameniteľne podobné a nápadne podobné s ochrannými známkami Európskej únie(EUlPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR)
1086145 „CROSSFIT“ používané v súvislosti s niektorou z nasledovných služieb: organizovanie súťaží;
organizovanie športových súťaží, organizovanie vedomostných alebo zábavných súťaží; požičiavanie

a prenájom športového výstroja, náradia, športových potrieb s výnimkou dopravných prostriedkov;
poskytovanie športových zariadení; informácie o možnostiach rekreácie; poskytovanie elektronických
publikácií, online, bez možnosti stiahnutia, kopírovania; organizovanie kultúrnych alebo vzdelávacích
výstav; organizovanie a vedenie kongresov; školenie, zábavné parky; telesná výchova; poskytovanie
zariadení na oddych a rekreáciu; poskytovanie športovísk; organizovanie živých vystúpení, rezervácie

vstupeniek na zábavné predstavenia; služby osobných trénerov; prenájom športových plôch; služby
osobných trénerov (fitnes cvičenia); kurzy telesného cvičenia v triede 41 medzinárodného triedenia
tovarov a služieb, zo svojich propagačných a distribučných kanálov prostredníctvom ktorých predmetné
služby ponúkajú, ako aj z obsahu internetovej stránky http://www.extremepark.sk/ do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

3. V tretej časti výroku uložil okresný súd žalovanému 3/ povinnosť odstrániť označenie CrossBeFit a
Crossfit a označenia zameniteľne podobné a nápadne podobné s ochrannými známkami Európskej únie
(EUIPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR)
1086145 „CROSSFIT“ používané v súvislosti s niektorou z nasledovných služieb: organizovanie súťaží;
organizovanie športových súťaží, organizovanie vedomostných alebo zábavných súťaží; požičiavanie

vstupeniek na zábavné predstavenia; služby osobných trénerov; prenájom športových plôch; služby
osobných trénerov (fitnes cvičenia); kurzy telesného cvičenia z obsahu internetovej stránky http://
www.crossbefit.sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Súd prvej inštancie v štvrtej časti výroku uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť na účet žalobcu

náhradu škody vo výške 6.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v piatej časti výroku
zaviazal žalovaného 1/, 2/ a 3 spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu náhradu škody vo výške
6.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 30. 09. 2020 do zaplatenia, a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. V šiestej časti výroku uložil žalovanému 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet
žalobcu primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. V poslednej, siedmej časti výroku, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/, 2/ a 3/ nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalobcu.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa pôvodne
len voči žalovanému 1/ domáhal ochrany svojho obchodného mena, ochranných známok a ochrany
pred nekalosúťažným konaním, a v nadväznosti na to aj priznania náhrady škody a primeraného

zadosťučinenia.

8. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že medzi stranami nebol sporný skutkový
stav, len bol odlišne interpretovaný. Žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v USA, ktorá
od roku 1996, kedy bola založená, používa obchodné meno CrossFit. Spoločnosť je známa najmä

vďaka svojmu špecifickému tréningovému systému pozostávajúcemu z rôznych cielených cvikov
s osobitným spôsobom a intenzitou ich vykonávania, rozširovanému formou poskytovania licencií
a certifikátov. Žalobca je majiteľom ochrannej známky Európskej únie a nasledovných všeobecne
známych medzinárodných ochranných známok, ktoré sa vzťahujú na tovary a služby, ako napríklad
publikácie, elektronické a online vzdelávanie, tréningy a testovanie v oblasti fitness a zdravého životného

štýlu, ktoré sú platné aj na území Slovenskej republiky, a to:
- slovná ochranná známka Európskej únie EUTM č. 5049192 CROSSFIT s prioritou ku dňu 02. 05. 2006,
registrovaná pre triedy 9, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;- slovná ochranná známka Európskej únie EUTM č. 012850673 CROSSFIT s prioritou ku dňu 06. 04.
2014, registrovaná pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;
- medzinárodná ochranná známka č. 11311170 CrossFit, registrovaná dňa 13. 07. 2011, registrovaná

pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;
- medzinárodná ochranná známka č. 1086145 CROSSFIT, registrovaná dňa 13. 07. 2011, registrovaná
pre triedu 25 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;
- medzinárodná ochranná známka č. 1184251 CROSSFIT, registrovaná dňa 22. 10. 2013, registrovaná
pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (ďalej len „ochranné známky“).

9. Žalovaný 1/ je obchodnou spoločnosťou, zapísanou do obchodného registra ku dňu 12. 05.
2007, ktorý v čase podania žaloby na svojej internetovej stránke používal označenie Crossfit, a to v
súvislosti s prevádzkou osobitných priestorov tzv. Crossbefit zóny, keď podľa údajov na internetových
stránkach minimálne od 18. 08. 2015 vo svojom zariadení Extreme park, nachádzajúcom sa v Žiline, je
prevádzkované fitness zariadenie a fitness program s označením Crossbefit.

10. Najneskôr od 12. 04. 2019 prevádzkuje žalovaný 2/ športovo-rekreačný areál Extreme park v
Žiline patriaci žalovanému 1/. Žalovaný 2/ podniká v priestoroch predmetného areálu od 12. 04.
2019, keď k uvedenému dátumu v priestoroch žalovaného 1/ zriadil žalovaný 2/ prevádzkareň s
predmetom podnikania: Organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí. Z
informácií, ktoré sú uvedené na internetových stránkach www.spicybrown.sk/extreme-park-zilina, na

stránkach www.extremepark/crossbefit.sk a www.crossbefit.sk, vyplýva, že sa v uvedenom areáli stále
poskytuje Crossfit tréning a prevádzkujú sa osobitné priestory na jeho realizáciu.

11. Žalovaný 3/ je počnúc dňom 10. 01. 2018 držiteľom domény www.crossbefit.sk" www.crossbefit.sk.

12. Žalovaný 1/ vlastnil obrazovú ochrannú známku CROSSbeFIT, s dátumom zápisu 13. 06. 2016,
registrovanú pre triedy medzinárodného triedenia tovarov a služieb 35, 43 a 41. Dňa 27. 03. 2018
vydal Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „ÚPV SR“) rozhodnutie zn. OZ 242727/I-13-2018,
ktorým vyhlásil napadnutú ochrannú známku žalovaného 1/ č. 242737 CROSS BE FIT za neplatnú
pre nasledovné tovary a služby, pre ktoré bola pôvodne zapísaná v triede 41 medzinárodného

triedenia tovarov a služieb: organizovanie súťaží, organizovanie športových súťaží, organizovanie
vedomostných alebo zábavných súťaží; požičiavanie a prenájom športového výstroja, náradia,
športových potrieb s výnimkou dopravných prostriedkov; poskytovanie športových zariadení; informácie
o možnostiach rekreácie; poskytovanie elektronických publikácií, online, bez možnosti stiahnutia,
kopírovania; organizovanie kultúrnych alebo vzdelávacích výstav; organizovanie a vedenie kongresov;

školenie, zábavné parky; telesná výchova; poskytovanie zariadení na oddych a rekreáciu; poskytovanie
športovísk; organizovanie živých vystúpení, rezervácie vstupeniek na zábavné predstavenia; služby
osobných trénerov; prenájom športových plôch; služby osobných trénerov (fitnes cvičenia); kurzy
telesného cvičenia. Rozhodnutím predsedu ÚPV SR zo dňa 22. 08. 2019 bol rozklad voči uvedenému
rozhodnutiu zamietnutý a predmetné rozhodnutie bolo potvrdené.

13. Okresný súd konštatoval, že žalovaní založili svoju obranu na nedostatku dištinktívnosti ochranných
známok žalobcu a tvrdení o tzv. zdruhovení označenia „crossfit“. Okresný súd poukázal na to, že
žalovaný 1/ ako vlastník a pôvodný prevádzkovateľ, a následne žalovaný 2/ ako súčasný prevádzkovateľ
fitness zariadenia s označením CROSSbeFIT, v ktorom sa okrem iného realizuje aj fitness program s

rovnakým pomenovaním, namietli zdruhovenie označenia „crossfit“, čím popreli známosť či exkluzivitu
ochrannýchznámokCrossFitaobchodnéhomenažalobcu,nastranedruhejpreberajúmateriályžalobcu
ohľadne crossfitu ako druhu cvičenia, a na žalobcu priamo odkazujú na svojich webstránkach (bližšie
výtlačky z webových stránok www.crossbefit.sk zo dňa 25. 11. 2019).

14. Okresný súd označil za nespornú tú skutočnosť, že žalobca na území Slovenskej republiky
v súvislosti s jeho ochrannými známkami a ich používaním poskytuje licencie subjektom, ktoré
prevádzkujú fitnescentrá a v nich realizujú aj crossfit ako samotný druh cvičenia, avšak pod určitou
gesciou žalobcu ako zakladateľa tohto druhu cvičenia.

15. K námietkam spochybňujúcim postavenie žalobcu ako súťažiteľa, ktorý údajne nie je v priamom
súťažnom vzťahu so žalovanými, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako zahraničná právnická
osoba je účastníkom hospodárskej súťaže, ktorý je oprávnený domáhať sa ochrany proti nekalej súťaži
a proti akýmkoľvek činom, ktoré by mohli spôsobiť zámenu s podnikom či obchodnou činnosťou inéhosúťažiteľa, k čomu môže reálne dôjsť, a čo žalobca preukázal predloženými dôkazmi týkajúcimi sa
prezentácie jeho spoločnosti na stránkach crossbefit.sk žalovaného 3/, bez toho, aby niekedy mal
žalobca s niektorým zo žalovaných akýkoľvek zmluvný vzťah a uzatvorenú licenčnú zmluvu, či tréneri

pôsobiaci v eXtreme parku mali absolvovaný čo i len základný trénerský certifikát.

16. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že vzhľadom na zmenený skutkový stav už v konaní
neposudzoval konflikt dvoch ochranných známok, ale konflikt označenia CROSSbeFIT, ktoré vyvoláva
nebezpečenstvo zámeny práve s ochrannou známkou CROSSFIT vo vlastníctve žalobcu.

17. Okresný súd konštatoval, že žalovaní používajú označenie CrossBeFit a Crossfit v súvislosti s práve
uvedenými službami, a to na svojich propagačných a distribučných kanáloch, prostredníctvom ktorých
predmetné služby ponúkajú, ako aj na internetovej stránke http://www.extremepark.sk/ a v obsahu
internetovej stránky http://www.crossbefit.sk, čím teda označujú rovnaký druh služieb vizuálne, ako aj
foneticky a sémanticky podobným slovným prvkom „cross“ a „fit“ ako je ochranná známka žalobcu

„CROSSFIT“.

18. Protiprávne konanie žalovaných vo forme jednočinného súbehu porušovania práv k ochrannej
známke a nekalej súťaže je podľa súdu prvej inštancie založené na neoprávnenom používaní slovného
prvku „cross“ a „fit“, keď z ustanovenia § 46 ods. 1 až 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

(ďalej len „ObZ“) vyplýva, že pri tomto type ochrany proti nekalej súťaži môže dôjsť k súbehu s ochranou
poskytnutou ochranným známkam podľa zákona o ochranných známkach. V týchto prípadoch sa
postihnutý subjekt môže na súde domáhať ochrany podľa okolnosti prípadu súčasne tak podľa predpisov
o nekalej súťaži, ako aj podľa osobitného predpisu (bližšie Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. Obdo
v 69/99 z 21. 11. 2001). Podľa názoru súdu teda žalobca preukázal, že dochádza k neoprávnenému

zásahu k právam z ochrannej známky žalobcu, ale aj k existencii pravdepodobnosti zámeny na strane
verejnosti. Podľa ustálenej judikatúry totiž predstavuje pravdepodobnosť zámeny nebezpečenstvo, že
sa verejnosť môže domnievať, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého subjektu,
prípadne od podnikateľských subjektov hospodársky prepojených. Pri hodnotení celkového dojmu z
označení „CROSSFIT“ a „CROSSbeFIT“ okresný súd vychádzal zo zhodného slovného prvku cross

a fit obsiahnutého v posudzovaných označeniach. V každom z posudzovaných označení ide o prvok
dominantný, ktorý je zároveň nositeľom rozlišovacej spôsobilosti, vzhľadom na postavenie prvku v
celkovom kontexte posudzovaných označení, prvotnosť kontaktu, prednosť reprodukcie, intonáciu,
prízvuk a originalitu vo vzťahu k označovaným službám. Vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi je
preto zrejmá existencia nebezpečenstva zámeny založená na vysokej miere podobnosti označení

z vizuálneho a sémantického hľadiska, strednej miere podobnosti z fonetického hľadiska, zhodnosti
služieb a takmer zhodného celkového dojmu vyvolávaného porovnávanými označeniami. Podporne
okresný súd poukázal aj na rozhodnutie ÚPV SR pri vyhlasovaní ochrannej známky žalovaného 1/ za
neplatnú pre dotknuté tovary a služby, pre ktoré bola pôvodne táto ochranná známka zapísaná v triede
41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. V súvislosti s používaním označenia CROSSbeFIT

bola zistená vysoká podobnosť tohto označenia s ochrannou známkou Európskej únie č. 5049192
„CROSSFIT” o vlastníctve žalobcu, a to z fonetického a sémantického hľadiska, ako aj ich stredná
miera podobnosti z vizuálneho hľadiska, čo má za následok, že v prípade priemernej pozornosti
relevantnej verejnosti nie je možné vylúčiť existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi posudzovaným
označením a ochrannou známkou žalobcu. Predmetné označenie totiž obsahuje slovné prvky „CROSS“

a „FIT“, ktoré predstavujú celú slovnú ochrannú známku, pričom tieto prvky sú spôsobilé vo vedomí
spotrebiteľskej verejnosti viesť k mylnej predstave o tom, že porovnávané označenie a ochranná
známka pochádzajú od rovnakého subjektu alebo od ekonomicky prepojených subjektov. V prospech
existencie pravdepodobnosti asociácie svedčí skutočnosť, že slovný prvok „CROSS“, tvoriaci danú
ochrannú známku, predstavuje vo vzťahu k zapísaným službám prvok fantazijný, teda prvok s

výraznejšou rozlišovacou spôsobilosťou, na základe ktorého si relevantný spotrebiteľ môže vytvoriť
súvislosť medzi porovnávaným označením a touto ochrannou známkou.

19. S ohľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že žalovaní používajú označenie CrossBeFit
a Crossfit v súvislosti s práve uvedenými službami na svojich propagačných a distribučných

kanáloch, prostredníctvom ktorých predmetné služby ponúkajú, ako aj na internetovej stránke http://
www.extremepark.sk/ a v obsahu internetovej stránky http://www.crossbefit.sk, a to bez súhlasu
majiteľa ochrannej známky, čím dochádza k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny, že takto nimi
označované služby pochádzajú od žalobcu ako vlastníka ochrannej známky, čo je porušením § 8ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach, preto žalobcovi v tejto časti vyhovel a podľa
§ 8a ods. 1 zákona o ochranných známkach uložil žalovaným povinnosť zdržať sa používania
označenia CrossBeFit a nápadne podobných označení s ochrannými známkami Európskej únie

(EUIPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“,
(IR) 1086145 „CROSSFIT“. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil aj povinnosť odstrániť uvedené
označenia zo svojich propagačných a distribučných kanálov, prostredníctvom ktorých predmetné služby
ponúkajú,akoajzobsahuinternetovejstránkyhttp://www.extremepark.sk,akoajoznačeniazameniteľne
podobné a nápadne podobné s ochrannými známkami Európskej únie (EUlPO) 5049192 „CROSSFIT“

a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR) 1086145 „CROSSFIT“.
Žalovanému 3/ uložil okresný súd túto povinnosť vo vzťahu k internetovej stránke www.extremepark.sk"
www.extremepark.sk.

20. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody súd prvej inštancie označil za primeraný, resp.
zodpovedajúci obvyklej výške odmeny platenej za poskytnutie licencie za používanie ochrannej známky.

Žalovaného 1/ zaviazal na náhradu škody v sume 6.000,-Eur za obdobie rokov 2017 a 2018, v ktorých
prevádzkoval fitness zariadenie a fitness program s označením CROSSbeFIT a žalovaných 1/, 2/ a
3/ zaviazal rovnako na náhradu škody v sume 6.000,-Eur zodpovedajúcu výške odmeny za obdobie
rokov 2019 a 2020, a to aj s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.09.2020 do zaplatenia. Súd
prvej inštancie uviedol, že v prípade žalovaného 2/ dochádza k porušovaniu žalobcových práv minimálne

od 12.04.2019, kedy si zriadil prevádzkáreň v priestoroch žalovaného 1/. V prípade žalovaného 3/
dochádza k porušovaniu žalobcových práv minimálne od 10.01.2018, kedy došlo k prevodu domény
www.crossbefit.sk zo spoločnosti žalovaného 1/ na žalovaného 3/, keď výpis domény www.crossbefit.sk
z databázy SK NIC a výpis z databázy zoznamdomén.sk preukazujú prevod a vlastníctvo domény
crossbefit.sk na žalovaného 3/.

21. K otázke nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi v sume 10.000,-Eur súd prvej inštancie uviedol,
že konanie žalovaných je spôsobilé oslabiť rozlišovaciu spôsobilosť tak ochrannej známky CROSSFIT
žalobcu, ako aj oslabiť identifikovateľnosť služieb žalobcu (tzv. dilution – ujma na rozlišovacej
spôsobilosti), čím taktiež dochádza k nedôvodnému využívaniu výhody z používania podobného

označenia (tzv. free-riding - neoprávnené ťaženie/prospech z rozlišovacej spôsobilosti). Nakoľko
namietané označenie „CROSSbeFIT“ neprijateľne prebralo v celku dominantnú slovnú časť ochrannej
známky „CROSSFIT“, súd vyslovil názor, že priemerný spotrebiteľ môže neoprávnene považovať
služby dvoch rozličných subjektov za služby pochádzajúce z jedného obchodného zdroja, čo je
absolútne neakceptovateľné, pretože takéto konanie popiera elementárnu funkciu ochrannej známky, a

to garantovať obchodný pôvod služieb a odlíšiť zdroj jednotlivých tovarov a služieb na trhu. Poukázal
na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k otázke rozptýlenia identity ochrannej známky, zníženiu
atraktívnosti ochrannej známky a ťaženie, resp. parazitovanie na dobrej povesti ochrannej známky s
tým,žeajÚPVSRkonštatovalujmunarozlišovacejspôsobilostiochrannejznámky.Žalobcomuplatnenú
sumu primeraného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyhodnotil súd prvej inštancie ako

primeranú s ohľadom na intenzitu, rozsah a dĺžku trvania konania žalovaných, s neopomenutím ani
skutočnosti, že napriek vyhláseniu ochrannej známky „CROSSbeFIT“ za neplatnú v časti konkrétnych
služieb kategorizovaných v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, žalovaní naďalej
pokračovali v označovaní práve dotknutých služieb.

22. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie v záujme učinenia zadosť
vysporiadaniu sa s procesnou obranou žalovaných vyjadril aj k súdnym rozhodnutiam predloženým
žalovaným. Vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho senátu Európskeho úradu pre duševné vlastníctvo
(EUIPO) zo dňa 22. 06. 2020, sp. zn. R 325/2021, uviedol, že v konaní nebolo sporné, že ide o
doposiaľ neprávoplatné rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté žalobou na všeobecnom súde Európskej

únie dňa 18. 08. 2022, v rámci ktorého sa žalobca domáha jeho čiastočného zrušenia, preto označil
za neprípustné, aby sa vyjadroval k záverom neprávoplatného rozhodnutia. Vo vzťahu k rozhodnutiu
holandského súdu vo veci žaloby pre porušovanie ochrannej známky CrossFit používaním kolízneho
označenia The CrossBox žalovaným VERENIGING VAN EXCLUSIEVE SPORTCENTRA súd uviedol,
že v danom prípade ide o skutkovo odlišný základ ako ten, ktorý súd ustálil v rámci skutkového

stavu veci v tomto konaní, nakoľko v tomto konaní nejde o konflikt dvoch zapísaných ochranných
známok, ako v prípade predmetného konania, kde boli ako odlišné posúdené ochranné známky The
CrossBox a CrossFit. Súd tiež poukázal na to, že žalovaný podľa odôvodnenia haagskeho súdu nikdy
neodkazoval na poskytovanie služby crossfit, na rozdiel od žalovaných v tomto konaní, keďže používaloznačenie CrossBox, pričom sa taktiež neprezentoval históriou spoločnosti žalobcu a ani nevyvolával
nebezpečenstvo zámeny medzi označeniami služieb tým, že by zamieňal označenia The CrossBox a
CrossFit, na rozdiel od konania žalovaných. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodné prihliadnuť

na predmetné rozhodnutie, nakoľko má k dispozícii rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR o
čiastočnom vyhlásení neplatnosti ochrannej známky žalovaného 1/ CROSSbeFIT, kvôli ktorej tento súd
prerušil konanie, a ktoré jednoznačne konštatovalo zameniteľnosť medzi CROSSbeFIT a CROSSFIT
pre dotknuté služby v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

23. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázané, že
ochranné známky žalobcu v súčasnosti na území Slovenskej republiky disponujú dostatočným stupňom
dištinktívnosti, ktorý by bol schopný identifikovať služby crossfitu jednak ako určitého druhu fitness
programu, a zároveň ako služby pochádzajúce výlučne z obchodného zdroja žalobcu, pričom žalovaní
nepreukázali zdruhovenie označenia crossfit, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie všetci traja žalovaní.

25. Žalovaný 1/ podal odvolanie voči výroku I., II. a IV. až VII. napadnutého rozsudku. V odvolaní
namietolnesprávnyprocesnýpostup,ktorýmsúdprvejinštancieznemožniluskutočneniejemupatriacich
procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež namietol inú vadu konania

majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel na
základevykonanýchdôkazovaajneprávneprávneposúdenieveci(§365ods.1písm.b),d),f)ah)CSP).

26. Žalovaný 1/ namietol, že súd nesprávne posúdil otázku zdruhovenia ochrannej známky žalobcu,
nakoľko zdruhovenie je všeobecne známy pojem a podľa § 186 CSP ho netreba dokazovať, preto

sa dôkazné bremeno prenáša na žalobcu, aby ako vlastník ochrannej známky preukázal, že pojem
nezruhovel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.10.2014, sp.zn.
3Sžhuv/5,6/2013. Podľa žalovaného 1/ priemerný slovenský spotrebiteľ nie je schopný identifikovať
služby crossfitu, ako služby pochádzajúce výlučne z obchodného zdroja žalobcu a ako ochrannú
známku žalobcu. Pojem „crossfit“ označil za druh pohybu, nakoľko spotrebiteľská verejnosť nevníma

originalitu medzi ochrannou známkou a konkrétnymi službami označovanými touto ochrannou známkou.
Podľa žalovaného 1/ sám žalobca prispel k strate originality svojej ochrannej známky nesprávnou
licenčnou stratégiou, pričom aj na svojich stránkach zverejňuje súbory cvikov a tréningových plánov
bez potreby zakúpenia licencie. Vzhľadom na to, uzatváranie licenčných zmlúv nemožno považovať za
dôkaz, že ochranná známka nezdruhovela. Voľný prístup k tréningovým plánom má za následok, že

priemerný spotrebiteľ nerozlišuje pôvod jednotlivých cvikov, ale vníma produkt ako celok bez potreby
oboznamovania sa s históriou a pôvodom jednotlivých cvikov. Žalovaný 1/ poukázal aj na to, že crossfit
v sebe zahŕňa aj iné druhy cvičení, čo u bežného spotrebiteľa vyvoláva pocit, že ide o individuálne
zostavený tréningový plán, ktorý nespája so žalobcom.

27. Žalovaný 1/ namietol nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tej časti,
kde konštatoval, že odkaz na internetové stránky fitplus.sk, biotechusa.sk a fitland.sk nepreukazuje
zdruhovenie ochrannej známky žalobcu. Práve naopak, podľa žalovaného 1/ tento dôkaz preukazuje,
že označenie „crossfit“ sa využíva vo vzťahu k spotrebiteľskej verejnosti ako označenie istých druhov
cvikov (drepy, zdvihy, angličáky,...), nie označenie ochrannej známky žalobcu.

28. Žalovaný 1/ spochybnil aj otázku posúdenia súťažného vzťahu so žalobcom, nakoľko ak by aj
bol žalobca účastníkom hospodárskej súťaže, nie je so žalovaným 1/ v súťažnom vzťahu, nakoľko
spotrebitelia nepočítajú so žalobcom a žalovaným 1/ ako s alternatívou. V tejto súvislosti odkázal
na závery Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2008, sp.zn. 1ObdoV/19/2007, podľa ktorého „...pre

naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi
bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia
dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné
z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou“. Zo žalobcom predložených
partnerských zmlúv totiž vyplýva, že medzi stranami nevzniká žiadny sprostredkovateľský vzťah,

partnerstvo, spoločný podnik, zamestnanecký vzťah ani tzv. franšízny vzťah, teda žalobca nijakým
spôsobom neparticipuje na získavaní spotrebiteľov, neprofituje zo zisku licencovaných fitnescentier a
tým pádom nie je so žalovaným 1/ vzájomným súťažiteľom v pravom zmysle slova, keďže nesúťažia
o priazeň slovenského spotrebiteľa. Žalobca nevyvíja žiadnu aktivitu vo vzťahu k potencionálnymzákazníkom, dostáva len paušálnu odmenu za poskytnutie licencie. O vzájomnom súťažení o zákazníka
je možné hovoriť len v prípade licencovaného fitnescentra.

29. V nadväznosti na uvedené žalovaný 1/ namietol nedostatočné odôvodnenie záveru súdu prvej
inštancie o tom, že žalovaný je účastníkom hospodárskej súťaže, a preto má právo domáhať sa ochrany
proti nekalej súťaži. Žalovaný 1/ zastáva názor, že žalobca nie je podnikateľom podľa § 21 ods. 3,4
Obchodného zákonníka, a teda nemôže byť postavený na roveň slovenským osobám, preto mu podľa §
43ods.2ObZnemožnoposkytnúťochranuustanoveniamionekalejsúťaži.Zuvedenéhodôvoduoznačil

rozhodnutiesúduprvejinštancievtejtočastizazmätočné,nepreskúmateľnéanezrozumiteľné.Namietol
použitie nesprávneho právneho predpisu a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, v súvislosti s čím
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2021, sp.zn. 7Cdo/7/2020.

30. Žalovaný 1/ namietol aj neodôvodnenosť primeraného zadosťučinenia. Podľa žalovaného 1/ by mal
žalobca preukázať, aká nemajetková ujma mu nekalosúťažným konaním vznikla a ako sa nepriaznivo

prejavila v jeho majetkovej, či nemajetkovej oblasti S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.z. 4Obdo/4/2000 (cit. V Uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 29.09.2016 sp.zn. II ÚS 735/2016-14)
je zadosťučinenie v peniazoch namieste vtedy, ak oprávnenému vznikla aj iná než majetková ujma
a ak by jeho nepeňažná forma neposkytovala primerané zadosťučinenie, ktoré je jednak vyrovnaním
ujmy a jednak určitou sankciou za nekalosúťažné konanie). Súd prvej inštancie ju odvodil z konfliktného

označenia spôsobilého oslabiť rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Súd mal skúmať, či priznaná
výška majetkovej ujmy (priznaná náhrada škody) neposkytuje primerané zadosťučinenie, prípadne
v nadväznosti na priznanú majetkovú ujmu, skúmať jej primeranosť. Žalobca má dôkazné bremeno
ohľadom dôvodnosti uplatneného nároku primeraného zadosťučinenia, ale podľa žalovaného 1/ žalobca
nesplnil dôkaznú povinnosť- povinnosť tvrdenia vo vzťahu k primeranosti nemajetkovej ujmy. Súd

zvolil pri posudzovaní rovnaké kritériá ako pri škode, rozsah, intenzitu a dĺžku trvania protiprávneho
konania, teda nárok primerané zadosťučinenie svojim rozsahom pokrýva rovnakú časť ujmy ako nárok
na náhradu škody, a preto žalovaný 1/ označil priznaný nárok za nadbytočný a neprimeraný. Žalobca
len tvrdil, že vzhľadom na rozsah a povahu ujmy, ktorá je spôsobovaná na ochranných známkach a
obchodnom mene žalobcu si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume 10 000 Eur a odkázal na výpis z

registra ochranných známok a stránky žalovaného, v replike uviedol, že žalovaný svoje produkty a
služby ponúka na národnej doméne najvyššej úrovne a má dosah na potenciálnych klientov nielen na
území SR, ale aj v zahraničí, čím sa podieľa na rozomieľaní a znižovaní hodnoty ochranných známok,
poškodzuje obchodné meno žalobcu a jeho dobrú povesť a vyvoláva klamlivý dojem, že patrí medzi
oficiálnych licencovaných partnerov žalobcu a na pojednávaní žalobca uviedol, že uplatnené primerané

zadosťučinenie je len symbolické vzhľadom na úmyselné používanie konfliktného označenia od roku
2016 napriek upozorneniam žalobcu. Súd zohľadnil ujmu na rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky,
pri ktorej žalovaný 1/ uviedol, že ochranná známka už bola minimálna v dôsledku dlhodobej činnosti
iných osôb, nie žalovaných.

31. Žalovaný 1/ vidí pochybenie súdu prvej inštancie aj v tom, že sám vyhodnocoval dôvodnosť a
primeranosť nároku na primerané zadosťučinenie, nakoľko žalobca netvrdil existenciu dôvodov na
uplatnenie nemajetkovej ujmy a jej primeranosti, ani sám v tomto smere nenavrhol žiaden dôkaz. Podľa
žalovaného 1/ ide o prekvapivé rozhodnutie súdu a žalovaný nemal možnosť sa k aplikovaným kritériám
vyjadriť a skutkovo ani právne argumentovať, čím bola narušená kontradiktórnosť konania. Žalobca

nedôvodil svoj nárok stratou rozlišovacej spôsobilosti, ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom
nemajetkovej ujmy a konaním žalovaných. V súvislosti s uvedeným žalovaný 1/ apeloval na princíp
rovnosti zbraní (II. ÚS 249/2012, 5Cdo/122/2010).

32. Vo vzťahu k nezohľadneniu rozhodnutia holandského súdu v Haagu vo veci žaloby o porušovanie

ochrannej známky crossfit spoločnosťou Vereniging van exclusieve sportcentra používaním kolízneho
označenia CrossBox žalovaný 1/ poukázal na bod 4.5 rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že Crossfit
v predmetnom konaní tvrdil, že je spoločnosť známa svojim globálnym licenčným modelom, ako aj
podujatiami CrossFit Games, čo tvrdil aj v tomto konaní a holandský súd konštatoval, že sa žalobcovi
nepodarilo preukázať povesť ochrannej známky a jej známosť v Európskej únii a ani počet telocviční

využívajúcich licenčný model žalobcu s ničím nesúvisí, preto mu nemožno z hľadiska podielu ochrannej
známky na trhu pripisovať žiadny význam, teda nepreukázal známosť ochrannej známky podľa § 9
ods. 2 písm. c) Nariadenia o ochranných známkach. Z uvedeného podľa žalovaného 1/ jednoznačnevyplýva, že žalobcova ochranná známka nedisponuje žalobcom tvrdeným stupňom exkluzivity ani
dobrým menom ako tvrdí žalobca.

33. Rovnako ako primerané zadosťučinenie žalovaný 1/ označil za nedostatočne preukázaný a
odôvodnený aj súdom priznaný nárok na náhradu škody, nakoľko túto nemožno priznať len v
nadväznosti na existenciu licenčných zmlúv, keďže žalobca nepreukázal vznik škody. Na základe jednej
predloženej licenčnej zmluvy nemožno jednoznačne ustáliť výšku zvyčajnej odmeny za získanie licencie
podľa § 442a Občianskeho zákonníka.

34. V závere označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za účelové, arbitrárne, v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, pričom rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného
1/ sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a vykonané dôkazy
hodnotil ľubovoľne, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa nedostatočne

zaoberal taktiež otázkou právneho posúdenia niektorých zákonných ustanovení, čo má za následok,
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., II. V.až VII. odvolaním napadol aj žalovaný 2/ z

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP. V odvolaní poukázal na to, že podľa žalobcu mal
žalovaný 2 prevádzkovať celý areál Extreme parku v Žiline vrátane fitness centra/fitness zariadení,
a teda že používať označenia „CROSSBEFIT“ alebo „CrossBeFit“ na označovanie fitness zariadenia
a fitness programu športovo-rekreačného areálu Extreme park v Žiline. Žalovaný 2/ uviedol, že
neprevádzkuje rekreačný areál Extreme park v Žiline ako celok a taktiež nemá nič spoločné s fitness

zariadeniami a fitness programom športovo-rekreačného areálu a už vôbec pri svojom podnikaní
nepoužíva označenia „CROSSBEFIT“ alebo „CrossBeFit“. Primárne sa venuje organizovaniu eventov,
poskytovaniu cateringových služieb a najmä pohostinskou činnosťou. Predmetom nájomnej zmluvy zo
dňa 30.04.2020 bolo len bistro a kaviareň, zmrzlina, terasa 2x, paintballové ihrisko, vonkajšie detské
ihrisko a plážové ihriská, aj to len do 31.05.2021 a bar, reštauráciu a kaviareň opätovne prevádzkoval

od 26.01.2023, kedy opätovne uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o nájme za účelom prevádzkovania
pohostinskej činnosti a prevádzkovanie detského kútika. Po celý čas však žalovaný 2/ prevádzkuje
reštauráciu Mundo (www.mundorestaurant.sk" www.mundorestaurant.sk).

36. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu. V prvostupňovom

konaní svoju pasívnu legitimáciu nenamietal z dôvodu riešenia existenčných problémov spojených s
covidom a priznal, že situáciu v súvislosti s jeho postavením v konaní podcenil, pričom sa spoliehal, že
žalovaný 1/ ako prenajímateľ situáciu v konaní objasní. Pasívnu vecnú legitimáciu označil za imanentnú
súčasť každého súdneho konania, preto by ju mal súd skúmať vždy, a to aj bez návrhu na skúmanie
legitimácie(rozsudokNSSRsp.zn.2Cdo/205/2009).Žalovaný2/vtejtosúvislostitiežpoukázalnaNález

Ústavného súdu SR zo dňa 13.11.2018, sp. zn. III. ÚS 191/2018 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 18.01.2012, sp.zn. 6Cdo 214/2011.

37. Žalovaný 2/ vyslovil názor, že v konaní nebola dostatočne preskúmaná jeho pasívna vecná
legitimácia. Na preskúmanie pasívnej vecnej legitimácie nestačilo preukázať zo strany žalobcu, že

žalovaný 2/ vykonával podnikateľskú činnosť v priestoroch Extreme parku a za týmto účelom si na
uvedenej adrese zriadil prevádzkareň k živnostiam „organizovanie športových, kultúrnych a iných
spoločenských podujatí“ a „poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu
konzumáciu“ Poukázal na to, že v Extreme parku ponúkal/ponúka pohostinskú činnosť a za tým
účelom prevádzkoval/prevádzkuje v Extreme parku reštauráciu Mundo a zároveň sa venoval/venuje

organizácii eventov a kultúrnych podujatí, avšak v rámci svojej podnikateľskej činnosti nikdy neužíval/
nepoužíval označenia „CROSSBEFIT“ alebo „CrossBeFit“ a nikdy neprevádzkoval fitness centrum
či fitness zariadenia v Extreme parku a nikdy neorganizoval akýkoľvek fitness program v športovo-
rekreačnom areáli Extreme park v Žiline.

38. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie voči nemu
zmenil tak, že žalobu zamietne.39. Žalovaný 3/ v podanom odvolaní napadol I., II. a V.až VII. časť výroku s poukazom na ust. § 365
ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. V prvej časti odvolania poukázal na nesprávne skutkové zistenia
a právne posúdenie zdruhovenia (§ 34 zákona o ochranných známkach). Žalovaný 3/ zotrval na

svojich vyjadreniach, že ochranná známka a obchodné meno žalobcu zdruhoveli, nakoľko spotrebitelia
označenie CrossFit vnímajú ako druh športu. Podľa žalovaného 3/ súd opomenul kritéria zakotvené v
ust. § 34 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, teda že aj majiteľ ochrannej známky môže
spôsobiť jej zdruhovenie. Sám zákon odporúča majiteľom odlíšiť známku od ponúkanej služby, aby
nesplývali a nezamieňali sa a v prípade potreby vytvoriť iné druhové pomenovanie (rozsudok SD EÚ

C-409/12 zo dňa 06.03.2014 vo veci „Kornspiz“) ako je to napr pri apple Inc., ktorý originálnym spôsobom
pomenúva svoje produkty ako iPhone, čím sa odlišuje od iných smartfónov, teda produkt opatrený
ochrannou známkou jablka pochádza od ich spoločnosti, inak by sa vystavil riziku zdruhovenia ako
Cornflakes, Nylon, Yo-Yo, Linoleum alebo Molitan, Walkman. Toto môže viesť k zrušeniu práv priznaných
majiteľovi ochrannej známky (C-409/12). Tieto kritériá však súd nezohľadnil. Licenčným zmluvám priznal
súd prvej inštancie plnú dôkaznú silu o stave vnímania, ale už nevysvetlil akým spôsobom majú reálne

vypovedať o psychickom vneme konečných užívateľov. Licenčné zmluvy hovoria o internom vzťahu k
pridruženým telocvičniam, spotrebitelia doň prirodzene nevidia a neodvodia z nich, že žalobca existuje
a že v konkrétnom prípade využívajú služby pochádzajúce práve od neho.

40. Žalovaný 3/ poukázal na to, že popis CrossFit na stránkach licenčných partnerov žalobcu sám

o sebe zvádza spotrebiteľa k druhovému chápaniu označenia crossfit ako športu, pričom existujú aj
podujatia zamerané na tento šport. Propaganda CrossFitu ako športu a cvičebného programu, ktorá
pôsobí na spotrebiteľa z takmer všetkých strán, najmä pri vyhľadávaní na internete, sa zákonite podpíše
na jeho vnímaní a všeobecnom chápaní pojmu ako druhu športu. Žalovaný 3/ poukázal na to,
že ochranná známka nemá žiadne špecifické znaky, teda ide o jednoznačnú zámenu s generickým

pojmom. Aj sám súd označuje crossfit ako pohybovú aktivitu, resp. druh športu za účelom popierania
argumentácie žalovaných o zdruhovení (bod 26 rozsudku). Žalovaný 3/ tiež poukázal na ust. § 5
písm. a) autorského zákona, v zmysle ktorého tréningová metóda nepodlieha autorskoprávnej ochrane.
Nie je nekalosúťažným konaním poskytnutie crossfitu ako tréningovej metódy, aj keď pomenovanie
cvičenia vytvoril žalobca. Žalobca tiež znáša riziko a následky toho, že sa jeho ochranná známka

a obchodné meno zhoduje s generickým pojmom tréningovej metódy. V nadväznosti na uvedené
žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 1998, sp.zn. Obdo V. 26/98, v zmysle
ktorého nekalosúťažným konaním nie je použitie časti obchodného mena, ktoré už právom používa iný
súťažiteľ, ale ktoré nemá rozlišovaciu schopnosť, pretože ide o označenie druhové, a preto nespôsobilé
vyvolaťnebezpečenstvozámenyaleboparazitovanianapovesti.Výslednývnemkonečnéhoužívateľaje

kľúčom pre posúdenie schopnosti známky odlíšiť sa od všeobecného pomenovania. Súd prvej inštancie
však vychádzal z toho, že označenie používané žalovanými znižuje rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej
známky CrossFit, čo nemá výpovednú hodnotu pre posúdenie zdruhovenia, pretože základným
predpokladom na použitie tejto interpretácie je práve to, že ochranná známka nezľudovela. Súdom
zvolenou metódou sa dôvodí, či vzniká medzi stranami sporu riziko zámeny, parazitovania a podobne

a k tomu smeruje aj judikatúra, na ktorú sa súd odvoláva v rozsudku. Preto ňou nemožno podoprieť
referenčné závery. A keďže súd ani nepoužíva ďalšie kritéria (§ 34 Zákona o ochranných známkach),
jeho právne hodnotenie označil žalovaný 3/ vo výsledku jednak neúplné, a jednak vo vykonanej časti
za nesprávne.

41. Žalovaný 3/ rovnako ako žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžhuv/5,6/2013,
v zmysle ktorého je zdruhovenie notoriera, ktorej existencia sa nedokazuje, ale vyvracia na bremeno
majiteľa,súdjumálenkonštatovať.Jetedanamajiteľoviochrannejznámkypreukázať,ženezdruhovela.
Ak sa teda súd odvážil konštatovať, že žalovaní sa dopustili nekalosúťažného konania, keď pomenúvali
svoje služby všeobecnými pojmami „Cross“ a „Fit“, ktoré sú na to vlastne určené, potom svoj záver

nepodoprel žiadnym konkrétnym dôkazom, ktorý by sa spoľahlivo zameral na vyvrátenie, že slovo
CrossFit je notorieta. Na všeobecne známe skutočnosti mal súd prihliadnuť ex offo a dotvoriť skutkové
zistenia, pričom súd sám vníma CrossFit ako šport.

42. Žalovaný 3/ namietol aj nedostatky odôvodnenia vo vzťahu k záverom súdu o neprihliadnutí na

predložené rozhodnutia. Dôvod vylúčenia listiny dokazovania rozsudkom Holandského súdu označil
žalovaný 3/ za objektívne nepochopiteľný, nakoľko žalobca sa považuje za globálneho dodávateľa a v
predmetnom rozsudku boli vyslovené zásadné závery podstatné pre toto konanie, nie len skutočnosť,
že išlo o spor dvoch ochranných známok. Naopak závery ÚPV SR súd prvého stupňa zohľadnil napriektomu, že v ňom bola konštatovaná podobnosť a zameniteľnosť ochranných známok. Skutočnosť, že
rozhodnutie EUIPO nie je právoplatné nijakým spôsobom neznižuje relevanciu prijatých záverov pre toto
konanie. V spojitosti s tým žalovaný 3/ uviedol, že súd prvej inštancie prerušil toto konanie za účelom

rozhodnutia ÚPV SR, ale nie za účelom rozhodnutia EUIPO z dôvodu podania žaloby na Súdny dvor
EÚ, predmetom ktorého je zrušenie žalobcovej ochrannej známky z dôvodu zdruhovenia. Takýto prístup
súdu prvej inštancie označil žalovaný 3/ za selektívny, čo pôsobí jednostranne a rozporuplne. Z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia bolo porušené právo na spravodlivý proces.

43. V závere sa žalovaný 3/ pripojil k tvrdeniam žalovaného 1/ týkajúcim sa námietke súťažného vzťahu
a dôvodnosti uplatnených nárokov žalobcu.

44. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného 1/ uviedol,
že na danú situáciu nemožno aplikovať rozhodnutie 3Sžhuv/5,6/2013 a žalovaný 1/ ho interpretuje
zavádzajúco, nakoľko v predmetnom konaní bola preskúmavaná zákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu podľa § 35 zákona o ochranných známkach. V tomto konaní však bolo tvrdenie o zdruhovení
ochrannej známky len procesnou obranou žalovaného, nie návrhom na vyhlásenie ochrannej známky
za neplatnú, ktoré môže byť len predmetom správneho konania, preskúmania ktorého sa týka citované
rozhodnutie. K tvrdeniu žalovaného 1/ ohľadom posúdenia pojmu crossfit ako pohybovej aktivity súd
nekonštatoval, že v prípade označenia crossfit ide o všeobecne známu skutočnosť podľa § 186 CSP,

preto dôkazné bremeno ohľadom existencie ochrannej známky zostáva na žalovaných a podľa § 127
ods. 1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke platí domnienka jej platnosti.

45. V súvislosti s otázkou zdruhovenia ochrannej známky žalobca poukázal na Usmernenia EUIPO k
ochranným známka Európskej únie (platné od marca 2023) k čl. 58 ods. 1 písm. b) Nariadenia EP

a Rady (EÚ) 2017/1001 o EUTM – časť D Zrušenie, Oddiel 2, bod 2.3 OZEÚ, ktoré v bode 2.3.1
upravujú dôkazné bremeno, v bode 2.3.4 pojem Obvyklé pomenovanie a v bode 2.3.5 je upravená
obhajoba majiteľa ochrannej známky Európskej únie. Žalovaný 1/ namietol nesprávnu licenčnú stratégiu
žalobcu, ktorá mala mať podľa žalovaného za následok stratu rozlišovacej spôsobilosti. Žalobca
však oficiálne zverejnenie súborov cvikov a tréningových plánov označil za cielený marketingový

ťah smerujúci k zvýšeniu popularity a rozširovania služieb prostredníctvom certifikovaných trénerov
a partnerských fitnescentier. Žalovaný 1/ de facto svojimi vyjadreniami potvrdil súťažnú inšpiráciu
produktami a ich používanie bez licencie a certifikácie. Klientelu si buduje prostredníctvom odcudzeného
know-how a parazitovaním na povesti žalobcu. Nie nesprávny výber označenia „crossfit“, ale jeho
všeobecná známosť a dobré meno žalobcu viedli žalovaného 1/ k registrovaniu ochrannej známky

„Crossbefit“ na protiprávne a neodborné poskytovanie know-how žalobcu. Takéto konanie žalobcu
ohrozuje goodwill žalobcu a mohlo by spôsobiť zníženie hodnoty a rozomieľanie ochranných známok
žalobcu. Stratu rozlišovacej schopnosti popiera sám žalovaný 1/ , keď na svojich webstránkach odkazuje
na zakladateľa, prvé telocvične a históriu žalobcu. Exkluzivitu ochranných známok žalobcu preukazujú
samotnéochrannéznámkyažalobcavyslovilpresvedčenie,ževkonanínebolopreukázanézdruhovenie

ochranných známok.

46. K námietke žalovaného 1/ týkajúcej sa účastníctva žalobcu na hospodárskej súťaži žalobca
uviedol, že je prítomný na území SR ako účastník hospodárskej súťaže formou poskytovaných licencií,
internetových stránok a licencovaných fitnescentier, čo preukazujú aj predložené analytické údaje

spoločnosti Google o návštevnosti webových stránok žalobcu. Tiež poukázal na Parížsky dohovor na
ochranu priemyselného vlastníctva (Vyhláška MZV č. 64/1975 Zb), konkrétne čl. 8- obchodné meno a čl.
10 bis ods. 1 a 3, v zmysle ktorých sa žalobca môže domáhať ochrany pred nekalosúťažným konaním.
Podporne citoval aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/94/2013, v zmysle ktorého
aj prezentácia žalobcu na internetovej stránke žalovaného bez vzájomného zmluvného-distribútorského

vzťahu je nekalosúťažným konaním.

47. Žalobca na námietku žalovaného o posúdení pravdepodobnosti zámeny označenia „CROSS BE
FIT“ a ochrannej známky „CROSSFIT“ poukázal na vizuálne, foneticky a sémanticky podobné označenie
slova „cross“ a „fit“, pričom treba vychádzať aj z právoplatného rozhodnutia Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky zn. OZ 242727/I-13/2018 z 27.03.2018, ktorým vyhlásil ochrannú
známku žalovaného č. OZ 242737 za neplatnú pre tovary a služby v triede 41 medzinárodného triedenia
tovarov a služieb.48. Vo vzťahu k priznanému primeranému zadosťučineniu žalobca uviedol, že dôvodnosť primeraného
zadosťučinenia žalobcu vychádza z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom a je podrobne
popísané v odôvodnení rozsudku. Vychádza sa ujmy na rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky a

neoprávneného ťaženia z rozlišovacej spôsobilosti. Nejde teda o nič nové, na čo by žalovaný 1/ údajne
nemal možnosť v prvostupňovom konaní reagovať. Podľa žalobcu nemožno primerané zadosťučinenie
porovnávať a už vôbec nie započítavať s náhradu škody a jeho výšku nie je nutné preukazovať
a závisí len od citlivej úvahy súdu po zvážení okolností protiprávneho konania žalovaných. V tejto
súvislosti poukázal a na rozhodovaciu prax Krajského súdu Banskej Bystrici, konkrétne na rozhodnutie

43Cob/155/2010 (Develey Holding vs. Unica holding, „Kráľovská horčica“, str. 6 posledný odsek a str.
7) 43Cob/94/2013 (Ashland Nederland BV vs. Valman SK, najmä str. 22 druhý odsek).

49. Žalobca vyslovil nesúhlas aj s tvrdením žalovaného 1/, že súd mal prihliadnuť na bod 4.
5 holandského rozhodnutia. Podľa žalobcu súd v predmetnej veci rozhodol vo veci žaloby pre
porušovanie ochrannej známky CrossFit používaním kolízneho označenia "THE CrossBox" žalovaným

VERENIGING VAN EXCLUSIEVE SPORTCENTRA (v texte aj „VES“). V danej veci žalovaný podľa
haagskeho súdu nikdy neodkazoval na poskytovanie služby crosfit, ani sa neprezentoval históriou
spoločnosti žalobcu, nijakým spôsobom sa nesnažil priamo parazitovať na jeho povesti a ani nevyvoláva
nebezpečenstvo zámeny medzi označeniami služieb tým, že by zamieňal označenie CrossBox a
CrossFit, na rozdiel od konania žalovaného 1/ v tomto konaní. Za použiteľnú označil žalobca tú časť

rozhodnutia holandského súdu, v, ktorej zamietol protinávrh žalovaného na zrušenie EUTM žalobcu
preto, že sa označenie CROSSFIT stalo obvyklým.

50. Žalobca poukázal na to, že haagsky súd konštatoval, že ochranná známka EÚ CrossFit je platná;
neexistuje pravdepodobnosť zámeny (str. 1 slovenského prekladu); „Keďže súd o nároku v protinávrhu

rozhodol, že podmienky na zrušenie ochrannej známky neboli splnené, pri posudzovaní protinávrhu sa
bude vychádzať z toho, že ochranná známka Crossfit je platná“ (str. 5 bod 4.3. slovenského prekladu).
Pojednanie o protinávrhu začína na str. 4 bod 3.5. slovenského prekladu – ..združenie VES sa domáha
toho, aby súd určil, že ochranná známka Corossfit pre triedu 41 zanikla podľa § 58 úvodnej časti a písm.
b) Nariadenia o ochrannej známke Európskej únie.“ Vzhľadom na jednotný charakter EUTM podľa čl.

1 ods. 2 Nariadenia č. 2017/1001 o ochrannej známke EÚ, má jedine tento výrok určitú vypovedaciu
hodnotu aj pre toto konanie. Ostatné výroky súdu sú aplikovateľné len na preukazovanú skutkovú
situáciu v danom konaní v Holandsku. Na základe uvedeného žalobca vyslovil názor, že okresný
súd postupoval správne keď prihliadal len na rozhodnutie ÚPV SR o čiastočnom vyhlásení neplatnosti
ochrannej známky žalovaného 1/ CROSS BE FIT, napriek čomu žalovaný 1/ naďalej používal kolízne

označenie. Z rozhodnutia ÚPV SR na strane 13 jednoznačne vyplýva, že existuje pravdepodobnosť
zámeny na strane relevantnej spotrebiteľskej verejnosti vo vzťahu k predmetným službám v triede 41
a že sa spotrebiteľská verejnosť môže domnievať, že v prípade označenia CrossbeFit ide o ďalšie
označenie žalobcu určené na označenie jeho služieb. Žalobca zdôraznil, že ÚPV SR sa vo svojom
rozhodnutí vyrovnal aj s dištinktívnosťou označenia crossfit, keď konštatoval, že crossfit má rozlišovaciu

spôsobilosť vo vzťahu ku kolíznym službám a ďalej to zdôvodnil tým, že slovný prvok cross tvoriaci
ochrannú známku žalobcu predstavuje vo vzťahu k zapísaným službám prvok fantazijný s vyššou
rozlišovacou spôsobilosťou. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné duplicitne súdom ustáliť otázku
rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky CROSSFIT.

51. K námietkam žalovaného 1/ týkajúcim sa nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že tieto súd
náležite zistil a výšku škody určil nie na základe jednej licenčnej zmluvy, ale na podklade viac ako
desiatich licenčných zmlúv z rôznych rokov, ktoré žalobca v konaní predložil na CD. Mechanizmus
výpočtu výšky škody prezentoval žalobca na pojednávaní dňa 17.05.2023, čo vyplýva zo strany 13
zápisnice z pojednávania. Výška náhrady škody bola počítaná za obdobie, pre ktoré má žalobca

dôkazy o tom, že žalovaní porušovali a ohrozovali jeho práva duševného vlastníctva a dopúšťali sa
nekalej súťaže. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že porušovanie žalobcovi práv v
prípade žalovaného 1/ trvá minimálne od 18.08.2015, čo vyplýva priamo z internetových stránok a
tvrdení žalovaného 1/, ktorý od uvedeného dátumu prevádzkuje fitness zariadenia a fitness program
s označením „Crossbefit“, ktoré svojou náplňou a obsahom ako aj spôsobom vykonávania kopíruje

tréningový program crossfit, a teda od tohto dátumu začala používať ochranné známky žalobcu. Podľa
žalovaného rozhodnutie súdu netrpí vadami namietaných žalovaným 1/, a preto navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.52. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ žalobca reagoval a na námietku nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného 2/ tým, že zmluva o nájme a dodatok číslo 2 predložené žalovaným 2/ spolu s
odvolaním neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom žalovaný 2/ v spore nepodal

žiadne písomné vyjadrenie ani sa nezúčastnil na pojednávaní. Predložená zmluva o nájme zo dňa
30.04.2020 nie je kompletná, chýba dodatok číslo 1 a dodatok číslo 2 zo dňa 06.05.2021, teda presahuje
rozhodné obdobie pre toto súdne konanie, ktoré bolo do konca roka 2020. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdí,
že nie je pasívne vecne legitimovaný, bolo jeho povinnosťou tieto skutočnosti tvrdiť a preukázať v
konaní pred súdom prvej inštancie. Ak tak neurobil, je to na jeho ťarchu a jeho zodpovednosť. Svoje

práva si mohol účinne brániť až do pojednávania dňa 17.05.2023, na ktorom sa nezúčastnil a ani
svoju účasť neospravedlnil. Žalobca tiež poukázal na to, že zo žalovaným 2/ predloženého nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka III. ÚS 191/2018 zo dňa 13.11.2018 vyplýva, že
námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ako obrany nemožno úspešne uplatniť v podanom
odvolaní (ods. 11 a 33 nálezu). Podľa žalobcu mal súd v konaní riadne preukázanú pasívnu legitimáciu
žalovaného 2/, čo dostatočne odôvodnil v odseku 14 napadnutého rozsudku. Toto tvrdenie nevyplývalo

už zo skutočnosti, že žalovaný 2/ mal od 12.04.2019 v priestoroch žalovaného 1/ zriadenú prevádzkareň
s predmetom podnikania "organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí koniec
úvodzoviek, ale aj s obsahu internetových stránok predloží iných žalobcom. Z informácií, ktoré
boli uvedené na internetových stránkach https://www.spicybrown.sk/extreme-park-zilina na stránkach
www.extremepark/crossbefit.sk a www.crossbefit.sk , súd správne zistil, že sa v areáli Extreme parku

stále poskytoval nelegálny CrossFit tréning a prevádzkujú osobitné priestory na jeho realizáciu tzv.
„Crossbefit zóny“.

53.Vovyjadreníkodvolaniužalovaného3/žalobcavovzťahuknámietkezdruhoveniaochrannejznámky
aaplikáciirozhodnutia3Sžhuv/5,6/2013akotázkezohľadneniarozhodnutiahaagskehosúduzopakoval

argumentáciu k totožným námietkam žalovaného 1/.

54. K procesnej obrane žalovaného 3/ týkajúcej sa fotografie turistickej tabule vo Zwardoni (bod 8
odvolania) žalobca uviedol, že ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní a súd sa ňou nemôže
zaoberať, nakoľko tento prostriedok procesnej obrany nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej

inštancie. Na doplnenie uviedol, že ide o fotografiu z územia iného štátu, pričom žaloba sa týka výlučne
práv žalobcu na území Slovenskej republiky a bola vyhotovená aj mimo rozhodného obdobia rokov 2017
až 2020 riešeného v žalobe.

55. V reakcii na tvrdenie žalovaného 3/, že nepovažuje používanie slovné označenie „CrossFit“, ktorej

registrovanými ochrannými známkami žalobcu a aj obchodným menom žalobcu za nekalosúťažné
konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obdo V 26/98, pričom toto
rozhodnutie iba cituje v časti právnej vety bez vysvetlenia, v čom je aplikovateľný na tento spor žalobca
uviedol, že predmetné rozhodnutie rieši otázku existencie nekalej súťaže v súvislosti s používaním
časti obchodného mena súťažiteľa (kartografia) iným súťažiteľom pri prezentácii svojej prevádzkarne,

keď časť obchodného mena ako označenie druhové nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Žalobca uviedol,
že toto rozhodnutie nemožno aplikovať, nakoľko obchodné meno žalobcu je súčasne registrovanými
ochrannými známkami žalobcu a jeho rozlišovaciu spôsobilosť už vyriešil ÚPV SR keď konštatoval, že
označenie „CrossFit“ nie je označením druhovým a má rozlišovaciu spôsobilosť.

56. Odvolaciu námietku žalovaného 3/ týkajúcu sa dôležitosti rozhodnutia EUIPO označil žalobca za
neurčitú vo vzťahu ku konkretizácii rozhodnutia ako aj vznesenú po lehote na odvolanie, a preto by
sa touto námietkou odvolací súd nemalzaoberať. Napriek tomu uviedol, že zrejme ide o rozhodnutie
európskeho úradu pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo dňa 22.06.2022 sp.zn R 325/2021, predmetom,
ktorého nie je priamo zrušenie žalobcovej ochrannej známky z dôvodu zdruhovenia, ale námietky

podané žalobcom v konaní o prihláške EUTM „CROSSWOOD“ č. 018064486 prihlasovateľa PITK
PELOTAS, S.L.. Zdôraznil, že ide o neprávoplatné rozhodnutie, ktoré bolo dňa 18.08.2022 napadnuté
žalobou na všeobecnom súde Európskej únie, Z dôvodu nesprávnej zameniteľnosti označení rozvod a
kros fit pre rozpor s ustanoveniami Nariadenia o EUTM, nesprávne posúdenie dištinktívnosti slovného
prvku „CROSS“, nesprávne posúdenie situácie, že EUTM „CROSSFIT“ má dobré meno v Európskej únii.

Žalobca zdôraznil, že ide o námietkové konanie s inou skutkovou a dôkaznou situáciou, keďže každé
konanie pred EUIPO je jedinečné a vychádza sa z v konaní tvrdených a preukazovaných skutočností.57. Žalobca označil odvolaciu námietku žalovaného 3 lenže sú tiež, že žalobca nie je súťažiteľom
za natoľko všeobecný, že odvolací súd sa touto námietkou nemal vôbec zaoberať. Na doplnenie
poukázal na argumentáciu žalobcu na pojednávaní dňa 17.05.2023, kde uviedol, že aj keď zahraničnou

právnickou osobou podnikajúcou priamo na území Slovenskej republiky, môže sa domáhať ochrany
podľa parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, na základe článku 8 a 10 BIS ods. 1 a
3. Zároveň poukázal aj na citované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 Cob/94/2013.

58. Na vyjadrenie žalobcu reagovali všetci traja žalovaní.

59. Žalovaný 1/ opätovne označil rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny, nezákonný a namietol,
že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym zisteniam. Opätovne konštatoval nesprávne posúdenie zdruhovenia ochrannej
známky a pojmu „crossfit“ vo vzťahu k vnímaniu priemerným slovenským spotrebiteľom. Jeho vyjadrenie
de facto kopíruje argumentáciu odvolania. K vyjadreniu žalobcu, ktorým zverejňovanie súboru cvikov

a tréningových plánov označil za súčasť cieleného marketingu žalovaný 1/ uviedol, že otázka
poskytovaných služieb, teda či tréningové plány žalovaného 1/ kopírujú tréningové plány žalobcu nebola
predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie. Za nesprávne označil závery súdu prvej inštancie,
ktorý tvrdenie o nezdruhovení ochrannej známky žalobcu odvodil od uzatváraných licenčných zmlúv.
Zotrval na názore, že spotrebiteľská verejnosť nespája pohybové cvičenia charakteristické pre crossfit

so žalobcom a jeho ochrannou známkou. Žalobca nepreukázal ani totožnosť poskytovaných cvičení
a tréningových plánov sporných strán. V tejto súvislosti namietol, že súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal otázkou miery podobnosti poskytovaných cvičení, resp. tréningových plánov, ako aj otázkou,
či je vôbec možné považovať cvičenia a tréningové plány poskytované zo strany Žalobcu za jedinečné,
výnimočné a jednoznačne odlíšiteľné. Nakoľko cvičenia, resp. tréningové plány poskytované Žalobcom

sú zložené zo všeobecne notorických cvikov – Žalobca si snáď nemôže privlastňovať vlastníctvo cvikov
ako je drep, posilňovanie s činkou (závažím) a pod.

60. K otázke súťažného vzťahu žalovaný 1/ uviedol, že žalobca neparticipuje na získavaní spotrebiteľov,
neprofituje zo zisku ulica licencovaných fitness centier, a teda nie je vzájomným súťažiteľom so

žalovaným 1/. Žalobca nevyvíja žiadnu aktivitu vo vzťahu k potencionálnym zákazníkom, dostáva len
paušálnu odmenu za poskytovanie licencie, a preto zopakoval, že o súťažnom vzťahu možno hovoriť
len v prípade licencovaného fitnesscentra.

61. Vo vzťahu k rozhodnutiu ÚPV SR žalovaný 1/ uviedol, že v zmysle ust. § 193 CSP súd nie je viazaný

predmetným rozhodnutím, teda sa mal sám vysporiadať so zisteným skutkovým vzťahom, teda nestačí
prevziať závery vyplývajúce z rozhodnutia iného orgánu. Žalovaný 1/ poukázal aj na časový odstup 4
rokov od vydania rozhodnutia ÚPV SR, v rámci ktorého došlo k zmene vnímania žalobcu a žalovaného
1/ v očiach priemerných spotrebiteľov, čo by mal súd zohľadniť.

62. V závere vyjadrenia žalovaný 1/ označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za neudržateľné a
nedostatočné v otázke posúdenia niektorých zákonných ustanovení, preto zotrval na svojom návrhu na
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

63. Žalovaný 2/ zopakoval svoje predchádzajúce námietky ohľadom absencie jeho pasívnej vecnej

legitimácie, ktorú je súd povinný skúmať aj bez námietok, pričom z vykonaných dôkazov nevyplynulo,
že by žalobca mohol voči nemu uplatňovať nejaké právo. Z internetových stránok (www.spicybrown.sk/
extreme-park-zilina, www.extremepark/crossbefit.sk, www.crossbefit.sk/), nevyplýva skutočnosť, že
žalovaný 2/ akýmkoľvek spôsobom používal označenia „CROSSBEFIT“ alebo „CrossBeFit“ alebo
mal akékoľvek dočinenie s prevádzkovaním, či užívaním fitness zariadenia alebo fitness programu v

športovo- rekreačnom areáli Extreme park. V uvedenom areáli len prevádzkoval reštauráciu Mundo a
objekty k nej prislúchajúce v zmysle predložených zmlúv. Vo vzťahu k nemu teda súd prvej inštancie
nedostatočne preskúmal pasívnu vecnú legitimáciu, preto zotrval na svojom návrhu na zamietnutie
žaloby voči jeho osobe.

64. Žalovaný 3/ vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že žalovaní nemusia
navrhnúť zrušenie ochrannej známky na to, aby úspešne obhájili, že pojem zdruhovel. Tento záver
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, práve naopak, platnosť a zdruhovenie môžu existovať popri
sebe a nevylučujú sa. K aplikácii čl. 127 Nariadenia žalovaný 3/ uviedol, že citované ustanoveniechráni platnú ochrannú známku iba za predpokladu, že práva z nej vyplývajúce boli porušené alebo
ohrozené. Fitnescentrum neparazituje na povesti ani nevyvoláva nebezpečenstvo zámeny, nakoľko
sa neodvoláva na obchodné meno žalobcu, ani licencovaného partnera, len ponúka aktivitu, ktorú

spotrebitelia poznajú ako crossfit práve vďaka propagande žalobcu na jeho webstránkach. Tréningová
metóda nemá právnu ochranu. Tiež zdôraznil, že na stránke prezentuje históriu crossfitu bez toho, aby
niečo preberal, transparentne prezentuje žalobcovu spoločnosť, minulosť crossfitu ako športu a pod. Ide
len o informačný článok, z ktorého žalovaní nič nepreberajú.

65. Žalovaný 3/ znovu poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. Obdo V 26/98, v zmysle ktorého zákon
nepozná výmaz zľudoveného obchodného mena, napriek tomu jeho druhové použitie nepredstavuje
nekalú súťaž. Môže nastať situácia, keď pojem zdruhovie, ale nebude ho možné zrušiť, nakoľko majiteľ
ochrannej známky urobil všetky opatrenia, aby tomu predchádzal. Za danej situácie môže poskytovať
zdruhovený pojem, pretože zrušenie ochrannej známky je až najkrajnejším dôsledkom V Usmernení
EUIPO je definované obvyklé pomenovanie, pričom z časti B, odd. 4, kapitola 5 vyplýva, že zdruhovenie

môže viesť k zrušeniu, ale nie že je to povinnosť alebo obligatórna podmienka, z čoho vyplýva, že
zrušenie ochrannej známky je len potencionálny následok.

66. Žalovaný 3/ tiež namietol, že súd neodpovedal na otázku, prečo nemožno použiť závery haagskeho
súdu o nulovej rozlišovacej schopnosti ochrannej známky Crossfit . ÚPV len porovnával 2 ochranné

známky, nevyhodnocoval rozlišovaciu schopnosť ochrannej známky. Z uvedeného dôvodu by bolo
namieste prerušiť konanie, aby sa potvrdilo, či interpretácia druhového významu CrossFit odvolacím
senátom EUIPO bola správna (odvolací senát vo veci CROSSWOD uznal túto ochrannú známku
a zamietol žalobcove námietky v ods. 40 a 41 rozhodnutia EUIPO) V uvedenom konaní sa síce
prejednával konflikt dvoch ochranných známok, ale tieto orgány dostatočne interpretovali druhové

vnímanie Crossfitu.

67. Súd prvej inštancie v rozsudku neodkázal žalovaných na zrušenie ochrannej známky, len konštatoval
nepreukázanie jej zdruhovenia, ktoré žalovaní údajne netvrdili ani nepreukázali, čo nezodpovedá
podaniam žalovaných a ich dôkazným návrhom.

68. Vo vzťahu k predloženej fotografii z Poľska žalovaný 3/ uviedol, že žalobca svoje práva odvodzuje od
európskej ochrannej známky a Poľsko je členom EÚ a nakoľko ide o nový dôkaz, argumentácia žalobcu
je v tejto časti nedôvodná. V ostatnom žalovaný 3/ zotrval na svojich prechádzajúcich vyjadreniach.

69.Žalobcapodalkvyjadreniužalovanýchsúhrnnévyjadrenieobsahovotakmertotožnésvyjadreniamik
odvolaniu žalovaných. Reagoval na námietku žalovaného 1/, že predmetom dokazovania nebola otázka
poskytovaných služieb. Túto námietku označil žalobca za neprípustnú z dôvodu neskorého uplatnenia,
nakoľko jeho procesná obrana bola založená na zdruhovení ochrannej známky. Pre toto konanie je
podľa žalobcu rozhodujúci neoprávnený zásah do práv z ochrannej známky a vyvolanie nebezpečenstva

zámen. Žalobca netvrdil, že vlastní cviky, ale ochranné známky CrossFit zapísané mimo iných aj pre
služby v triede 41. Zdôraznil, že ochrana registrovaných práv duševného vlastníctva je prísne formálna
a žalobcovi prináleží z ochrannej známky vysoký stupeň formálnej ochrany. Súd je povinný tieto práva
rešpektovať a zabezpečiť ich dodržiavanie zo strany porušovateľov. K tvrdeniu žalovaného 1/, ktorým
spochybňuje rozhodnutie ÚPV SR žalobca uviedol, že práve žalovaný 1/ podal návrh na prerušenie

konania už v štádiu vyjadrenia k žalobe. Tvrdenie žalovaného 1/ o zmene okolností vo vzťahu vnímania
ochranných známok verejnosťou označil žalobca za účelové a prednesené až po lehote na podanie
odvolania.

70. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 2/ žalobca zopakoval, že žalovaný 2/ bol celé konanie pasívny

a odkázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu. K tvrdeniu o predmete podnikania žalobca poukázal na to,
že žalovaný 2/ mal v priestoroch žalovaného 1/ prevádzkáreň s predmetom podnikania „Organizovanie
športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí“ a z internetových stránok súd zistil, že tam
poskytoval crossfit tréning a prevádzkoval priestory na jeho realizáciu, čo spadá do služieb v triede 41.

71. K odvolacej replike žalovaného 3/ žalobca uviedol, že síce je správne tvrdenie žalovaného 3/,
že nie je povinnosťou žalovaného domáhať sa zrušenia ochrannej známky žalobcu, ale zdruhovenie
pojmu nie je to isté ako zdruhovenie ochrannej známky. Súd nemôže konštatovať, že ochranná
známka zdruhovela, na to slúžia inštitúty čl. 58, príp. 127 ods. 1 Nariadenia alebo § 34 zákona oochranných známkach. Žalovaný 3/ navodzuje dojem, že žalobca sa domáha ochrany svojej tréningovej
metódy, ale ide o ochranu európskej ochrannej známky EUIPO a medzinárodných ochranných známok
„CrossFit“ a „CROSSFIT“. Podľa žalobcu žalovaný 3/ nerozlišuje medzi právomocou a príslušnosťou

na rozhodovanie o zrušení ochrannej známky z titulu zdruhovenia a rozhodovaním o rozlišovacej
spôsobilosti označenia, ktoré sa navrhuje zapísať ako ochranná známka a zrušením ochrannej známky
alebo jej vyhlásením za neplatnú. Žalovaný 3/ podľa žalobcu vykladá čl. 127 Nariadenia nesprávne,
pretože práve poskytovanie crossfit tréningu je porušovaním ochrannej známky.

72. Žalobca poukázal na ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého,
ak je ochranná známka zapísaná, má dostatočnú rozlišovaciu schopnosť/spôsobilosť až do jej zrušenia
na návrh tretej osoby podľa § 34 alebo vyhlásenia za neplatnú § 35 zákona o ochranných známkach.
Uvedené vyplýva aj z Nariadenia, konkrétne čl. 7, 58, 59. Žalobca uviedol, že môžu popri sebe
existovať platná ochranná známka a subjektívny názor o jej zdruhovení, ktorý však bez prezentovania
relevantným spôsobom a pred príslušným orgánom nemá vplyv na predmetné konanie. V súvislosti s

jeho prítomnosťou na trhu v SR žalobca poukázal na čl. 18 Nariadenia, v zmysle ktorého používanie
ochrannej známky so súhlasom majiteľa sa považuje za jej používanie majiteľom, čo vyplýva aj z ust.
§ 7c ods. 3 zákona o ochranných známkach. Žalobca zdôraznil, že odvodzuje svoje práva z ochrannej
známky, nie z obchodného mena, aj keď aj jeho obchodné meno požíva ochranu v zmysle čl. 8
Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (Vyhláška MZV č. 64/1975 Zb.) Aplikáciu

rozhodnutiaObdoV26/98žalovaným3/žalobcaoznačilzanepoužiteľnúzdôvoduodlišnéhoskutkového
stavu. Usmernenie, na ktoré žalovaný 3/ poukazuje v súvislosti so zrušením ochrannej známky ako
potencionálnym následkom jej zdruhovenia toto podľa žalobcu vykladá účelovo nesprávne, pretože
Usmernenie v tejto časti uvádza, že v niektorých prípadoch sa označenie, ktoré sa prihlasuje, stane
obvyklým po dátume podania prihlášky. Zmeny vo význame označenia, v dôsledku ktorých sa označenie

stane obvyklým po dátume podania prihlášky, nevedú k vyhláseniu neplatnosti ex tunc podľa článku 59
ods. 1 písm. a) nariadenia o OZEÚ, ale môžu viesť k zrušeniu s účinnosťou ex nunc podľa článku 58
ods. 1 písm. b) nariadenia o OZEÚ.

73. Podľa žalobcu žalovaný 3/ zavádzajúco interpretuje aj rozhodnutie Haagskeho súdu vo veci

kolízneho používania označenia THE CROSS BOX, nakoľko protinávrh bol zamietnutý z dôvodu
existencie európskej ochrannej známky CrossFit, ktorá je platná. Tiež ide o rozhodnutie zahraničného
súdu nižšej inštancie, ktoré nie je pre naše súdy v ničom záväzné, a náš súd nemôže preberať čiastkové
konštatovania iného súdu. Presadzovanie potreby zohľadnenia rozhodnutia Európskeho úradu pre
duševné vlastníctvo (EUIPO) zo dňa 22.06.2022 sp. zn. R 325/2021 žalobca označil za zavádzajúce,

nakoľko žalovaný 3/ z odôvodnenia tohto neprávoplatného rozhodnutia vyberá len jediné čiastkové
tvrdenie. Je to rozhodnutie o námietkach podaných spoločnosťou žalobcu v konaní o prihláške EUTM
CROSSWOD č. 018064486, nie vo veci zrušenia ani vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú.

74. Žalobca tiež zdôraznil, že súd nemá edukatívnu povinnosť voči žalovaným o prostriedkoch ochrany

ich práv. Svojím konaním sa žalovaní snažia minimalizovať dopad rozhodnutia ÚPV SR, ktorý vyhlásil
ochrannú známku žalovaného 1/ za neplatnú, ale práve v tomto rozhodnutí bola potvrdená dištriktívna
povaha ochrannej známky žalobcu, ktorú žalovaní v konaní nevyvrátili. Ide o európske ochranné
známky, preto súd musí dbať na ich formálnu ochranu v zmysle čl. 10 bis ods. 1 a 3 Parížskeho
dohovoru, ktorý ukladá povinnosť ochrany proti nekalej súťaži. Aj podľa Dohody TRIPS o obchodných

aspektoch práv duševného vlastníctva majiteľ zaregistrovanej ochrannej známky má výlučné právo
zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú súhlas majiteľa, používať pri obchodnej činnosti rovnaké
alebo podobné označenie pre tovary alebo služby, ktoré sú rovnaké alebo podobné tým, pre ktoré je
ochrannáznámkaregistrovaná,akdebytakétopoužívaniemalozanásledokpravdepodobnosťzámeny.
V prípade používania rovnakého označenia pre rovnaké tovary alebo služby sa pravdepodobnosť

zámeny predpokladá (čl. 16 ods. 1).

75. S ohľadom na uvedené žalobca zotrval na tom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania.

76. Dňa 25.04.2025 žalovaný 3/ znovu poukázal na rozhodnutie EUIPO vo veci CROSSWOOD, v
rámci ktorého žalobca namietal zápis ochrannej známky CROSSWOOD, keď EUIPO dospela k záveru,
že ochranná známka žalobcu už nedisponuje potrebnou rozlišovacou schopnosťou. Zároveň predložil
rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ, ktorý zamietol žalobu žalobcu CrossFit Inc s tým, že sa stotožnils závermi EUIPO o strate rozlišovacej spôsobilosti a zdruhovení ochrannej známky žalobcu, pričom
nepriamo naráža na nedostatočné opatrenia na zachovanie rozpoznateľnosti ochrannej známky na trhu.
Ide o rozhodnutie zverejnené vo vestníku Európskej únie až 22.01.2024, preto by mal súd naň prihliadať

ako na novotu.

77. Žalobca v reakcii na predložené vyjadrenie žalovaného 3/ uviedol, že konanie vo veci CROSSWOOD
je konaním o námietkach proti zápisu ochrannej známky a nemožno tieto závery prenášať do civilného
konania. S poukazom na čl. 127 Nariadenia o ochranných známkach EÚ žalobca zotrval na svojich

predchádzajúcich vyjadreniach, že súd prvej inštancie rozhodol na základe platných ochranných
známok, ktorých platnosť žiadny zo žalovaných nenapadol. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil okresný súd podľa § 383 CSP, preto má žalobca za to, že neexistuje zákonný dôvod,
aby sa súd týmto rozsudkom zaoberal § 384 (CSP).

78. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie,
pretoženepovažovalzapotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie(ustanovenie§385ods.1CSP),
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

79. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

80.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

81. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

82. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel na tom základe, že žalovaní používajú označenie CrossBeFit a
Crossfit v súvislosti so službami uvedenými v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb,
a to na svojich propagačných a distribučných kanáloch, prostredníctvom ktorých predmetné služby

ponúkajú, ako aj na internetovej stránke http://www.extremepark.sk/ a v obsahu internetovej stránky
http://www.crossbefit.sk, a to bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, čím dochádza k vyvolaniu
nebezpečenstva zámeny, že takto nimi označované služby pochádzajú práve od žalobcu ako vlastníka
ochrannej známky. Z uvedeného dôvodu uložil žalovaným povinnosť zdržať sa používania označenia
CrossBeFit a nápadne podobných označení s ochrannými známkami žalobcu. Žalovanému 1/ a 2/ uložil

povinnosť odstrániť označenie CrossBeFit a Crossfit a označení nápadne podobných s ochrannými
známkamižalobcuzosvojichpropagačnýchadistribučnýchkanálovprostredníctvomktorýchpredmetné
služby ponúkajú, ako aj z obsahu internetovej stránky http://www.extremepark.sk/. Žalovanému 3/ uložil
povinnosť odstrániť označenie CrossBeFit a Crossfit a označení nápadne podobných s ochrannými
známkamižalobcucvičeniazobsahuinternetovejstránkyhttp://www.crossbefit.sk.Zároveňžalovanému

1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet žalobcu náhradu škody vo výške 6.000,- Eur a žalovanému 1/,
2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu náhradu škody vo výške
6.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 30. 09. 2020 do zaplatenia
a primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur. Posledným výrokom uložil žalovaným povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

83. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (v texte aj „zákon o ochranných
známkach“), majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi
alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s
ochrannou známkou značku ®.

84. Podľa § 8 ods. 2 zákona o ochranných známkach, ak § 14 až 15 neustanovujú inak a bez toho,
aby boli dotknuté práva nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom práva prednostiochrannej známky, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku v
spojení s tovarmi alebo so službami používať označenie
a/ zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná

známka zapísaná;
b/ ak existuje z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo
podobnosti tovarov alebo služieb pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť
zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením;
c/ zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno,

ak by používanie tohto označenia v spojení s tovarmi alebo so službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo
nepodobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažil z
rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena ochrannej známky, alebo by bolo na ujmu rozlišovacej
spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

85. Podľa § 8a ods. 1 zákona o ochranných známkach, pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv

podľa § 8 ods. 1 a 2 sa môže majiteľ ochrannej známky domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo
ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

86. Podľa § 8a ods. 2 zákona o ochranných známkach, ak bola zásahom do práv podľa odseku 1
spôsobená škoda, majiteľ ochrannej známky má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola

zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ ochrannej známky má právo na
primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.10c) Právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.

87.PredmetomodvolaciehokonaniajepreskúmanierozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystrica,ktorým

žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel z dôvodu, že mal za to, že žalovaní neoprávnene zasahujú do
práv žalobcu, ktorý je majiteľom medzinárodných ochranných známok a ochrannej známky EÚ majiteľa
ochrannej známky - žalobcu, a to podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach.

88. K samotným odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd konštatuje, že nie sú spôsobilé pre

prijatie záveru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne.

89. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní namietali zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku
a tvrdili, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, znemožnil im uskutočnenie procesných práv a rozhodnutie označili za nepreskúmateľné

a arbitrárne, odvolací súd uvádza, že okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol všetky požadované
náležitosti, keď zhrnul skutkový stav zistený v konaní, vykonal dôkazy listinného charakteru predkladané
stranami potrebné pre rozhodnutie, tieto dôkazy vo svojom rozhodnutí zhrnul a zároveň ich premietol
do skutkových zistení, ktoré vyhodnotil a z logickej súvislosti jeho vyhodnotenia vyplynulo, čo ho viedlo
k záveru formulovanému v napadnutých výrokoch rozhodnutia.

90. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej
republiky sa vo svojej stabilnej judikatúre opakovane vyjadril k povinnosti súdov odôvodniť svoje
rozhodnutia a stanovil mantinely týchto odôvodnení. Odvolací súd preto preskúmal obsah odôvodnenia
rozsudku okresného súdu v zmysle uvedenej judikatúry. S poukazom na nález Ústavného súdu SR

III.ÚS 119/03 a IV.ÚS 115/03 vychádzal odvolací súd z toho, že každá sporová strana má v zmysle
Ústavy SR právo na to, aby rozhodnutie súdu bolo dostatočne jasné a aby zrozumiteľne dalo odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Konkrétne
náležitosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sú upravené v § 220 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého
okresný súd musí uviesť v odôvodnení rozhodnutia to, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdí,

aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Okresný súd je povinný jasne a výstižne vysvetliť , ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne môže odkázať na ustálenú rozhodovaciu

prax. Dbá pritom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

91. K rozsahu odôvodnenia všeobecných súdov treba pripomenúť aj uznesenie NS SR sp.zn.
6Cdo/145/2011, v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Zároveň v zmysle § 387 ods. 3 CSP má odvolací súd možnosť v prípade, ak

považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, doplniť odôvodnenie okresného súdu v
prípade, ak sa tento nezaoberal podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie, resp. sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení. V takom prípade musí nahradiť odvolací súd
túto povinnosť okresného súdu a sám sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými na
súde prvej inštancie, nie je to však dôvod pre zrušenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré je inak vecne

správne.

92. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil, že by v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu
absentovali náležitosti vyžadované civilným sporovým poriadkom pre odôvodnenie rozhodnutí, a
že by z tohto dôvodu bolo porušené právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Zároveň
odôvodnenie rozhodnutia nevyhodnotil odvolací súd ako zmätočné, nesúrodé, nezrozumiteľné, pretože

z myšlienkovej línie interpretovanej okresným súdom je možné zistiť bez ďalšieho, aké dôvody ho viedli k
vyhoveniu žalobe. Rozhodnutie okresného súdu bolo postavené na skutkových zisteniach a ich právnom
vyhodnotení, preto ho odvolací súd nepovažoval za svojvoľné alebo arbitrárne.

93. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo

k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v
dostatočnomrozsahuskutkovýstavvecipotrebnýprerozhodnutie,vykonanédôkazyvyhodnotilvsúlade
s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia

§ 220 ods. 2 CSP.

94. Odvolací súd sa preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody,

pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napríklad nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

95. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní nebolo sporné,
že žalobca je vlastníkom

i. slovnej ochrannej známky Európskej únie EUTM č. 5049192 CROSSFIT s prioritou ku dňu 02. 05.
2006, registrovanej pre triedy 9, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;
ii. slovnej ochrannej známky Európskej únie EUTM č. 012850673 CROSSFIT s prioritou ku dňu 06. 04.
2014, registrovanej pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;
iii. medzinárodnej ochrannej známky č. 11311170 CrossFit, registrovanej dňa 13. 07. 2011, registrovanej

pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;
iv. medzinárodnej ochrannej známky č. 1086145 CROSSFIT, registrovanej dňa 13. 07. 2011,
registrovanej pre triedu 25 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;
v. medzinárodnej ochrannej známky č. 1184251 CROSSFIT, registrovanej dňa 22. 10. 2013,
registrovanej pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

96. Žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v USA, založená v roku 1996 odkedy nepretržite
používa obchodné meno CrossFit. Spoločnosť vyvinula špecifický tréningový program pozostávajúci z
rôznych cielených cvikov s osobitným spôsobom a intenzitou ich vykonávania, ktorý rozširuje formou
poskytovania licencií a certifikátov. CrossFit je silový a kondičný program, skladajúci sa prevažne zo

zmesiaeróbnychcvičení,kalisteniky(cvičeniasvlastnouváhou)avzpierania.Žalobcaposkytujelicenciu
na používanie názvu „CrossFit“ pre posilňovne a fitnescentrá za ročný poplatok, trénerské osvedčenia
po absolvovaní špeciálnych kurzov

97. Žalovaný 1/ v čase podania žaloby na svojej internetovej stránke (http://www.extremepark.sk/)

používal označenie Crossfit v súvislosti s prevádzkou osobitných priestorov tzv. Crossbefit zóny,
keď podľa údajov na internetových stránkach minimálne od 18. 08. 2015 vo svojom zariadení
Extreme park v Žiline je prevádzkované fitness zariadenie a fitness program s označením „Crossbefit“.
Žalovaný 2/ najneskôr od 12. 04. 2019 prevádzkuje športovo-rekreačný areál Extréme park vŽiline patriaci žalovanému 1/ zriadením prevádzkarne s predmetom podnikania: Organizovanie
športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí. Z informácií, ktoré sú uvedené na internetových
stránkach https://www.spicybrown.sk/extreme-park-zilina, na stránkach www.extremepark/crossbefit.sk

a www.crossbefit.sk vyplýva, že sa v uvedenom areáli stále poskytuje Crossfit tréning a prevádzkujú
osobitné priestory na jeho realizáciu. Žalovaný 3/ je počnúc dňom 10. 01. 2018 držiteľom domény
www.crossbefit.sk" www.crossbefit.sk.

98. Strany sporu teda podnikajú v oblasti poskytovania služieb spojených s pohybovými cvičeniami,

metódami a tréningovými plánmi. Všetky strany sporu inzerujú ponuku svojich služieb prostredníctvom
internetu. Žalovaní používajú na svojich internetových stránkach označenie crossfit chránené
ochrannými známkami žalobcu, pričom ponúkajú služby v crossbefit zóne. Označenie crossbefit v sebe
obsahuje slovo totožné nielen s obchodnými známkami žalobcu, ale aj s celým obchodným menom
žalobcu. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

99. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ako aj názoru vysloveného súdom
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, podľa ktorého boli porušené práva žalobcu ako majiteľa
medzinárodných slovných ochranných známok, ako aj ochranných známok EÚ ich neoprávneným
používaním žalovanými na ich propagačných materiáloch a internetových stránkach bez súhlasu
žalobcu, ktoré konanie je v rozpore so zákonom o ochranných známkach, ale zároveň napĺňa znaky

nekalosúťažného konania. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva,
že žalovaní neoprávnene používali označenie žalobcu chránené ochrannými známkami a napriek
výzvam žalobcu od takéhoto konania neupustili hoci vedeli o existencii ochranných známok žalobcu.
Žalovaní informovali na svojich internetových stránkach o crossfite ako o pohybovom cvičení bez
súhlasu, či licencie poskytnutej žalobcom, a to v súvislosti s pohybovým cvičením ponúkaným v tzv.

Crossbefitzóne.Užsamotnáskutočnosť,žežalovaníodkazujúnahistóriužalobcuasúčasnépoužívanie
jeho ochrannej známky vykazuje znaky parazitovania na povesti žalobcu, ktoré je nekalosúťažným
konaním ako konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Takéto konanie je tiež z
pohľadu identického okruhu spotrebiteľov poskytovaných služieb spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo
zámeny žalobcu a žalovaného a nimi poskytovaných služieb. Otázku zameniteľnosti treba jednoznačne

posudzovať ako otázku právnu, nie skutkovú a podstatnou skutočnosťou pre posúdenie tejto otázky je
hľadiskopriemernéhospotrebiteľasprihliadnutímnaprostredieinternetu,kdesúprezentovanéidentické
službyžalobcomajžalovanými.Zuvedenéhodôvodusanemožnostotožniťsargumentácioužalovaných
ohľadom absencie súťažného vzťahu.

100. Vzhľadom k tomu, že v prípade žalobcu ide o medzinárodnú obchodnú spoločnosť s pôvodom
v USA a svoje nároky si uplatňuje tak z medzinárodných ochranných známok, ako aj z európskych
ochranných známok, je potrebné pri posudzovaní nároku žalobcu na tzv. známkovoprávnu ochranu
konštatovať, že na území SR sa okrem národným ochranným známkam poskytuje aj ochrana
medzinárodným ochranným známkam a ochranným známkam EÚ. Základné zásady medzinárodného

práva duševného vlastníctva sú obsiahnuté v Parížskom dohovore na ochranu priemyselného
vlastníctva zverejneného v Zbierke zákonov Vyhláškou MZV č. 64/1975 Zb.(v texte aj len „Parížsky
dohovor“) a Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). Zásady ochrany
právsúvisiacichsochrannouznámkouEÚupravujeNariadenie(EÚ)2017/1001/EÚoochrannejznámke
Európskej únie (v texte aj len „Nariadenie“), ktoré umožňuje aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení

vnútroštátneho práva. Vnútroštátna právna úprava ochranných známok je obsiahnutá v zákone č.
506/2009 Z.z. o ochranných známkach a v spojitosti s ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník upravujúcich nekalosúťažné konanie. Tak ako z Parížskeho dohovoru, tak aj z Nariadenia
vyplýva, že členské štáty sú povinné vo vzájomných vzťahoch si poskytovať právnu ochranu pred
nekalou súťažou, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode. Táto ochrana vyplýva

z čl. 8 a 10 bis Parížskeho dohovoru. Z citovaných ustanovení vyplýva aj povinnosť členských štátov
zabezpečiť príslušníkom ostatných členských štátov uplatňovať svoje práva z nekalej súťaže v rovnakej
miere ako je poskytovaná ochrana podľa vnútroštátneho práva. Táto zásada sa odzrkadlila aj v ust. §
43 Obchodného zákonníka. Žalobca už v žalobe oprel ochranu svojich práv vyplývajúcich z ochranných
známok o Nariadenie (EÚ) 2017/1001/EÚ o ochrannej známke Európskej únie (čl. 1 ods. 2, čl. 9 ods.

1čl. 111, čl. 17 a čl. 126 ods. 1 písm. a)) v spojení s § 8 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o ochranných
známkach. V priebehu konania tiež odkazoval na citované články Parížskeho dohovoru.101. Napriek tomu, že žalobca nemá sídlo na území Slovenskej republiky, v konaní nebolo sporné,
že má platne registrované slovné ochranné známky, ktoré žalovaní používajú bez jeho súhlasu a
rovnako nebolo sporné, že žalobca svoje služby poskytuje prostredníctvom fitnescentier, s ktorými má

uzavreté licenčné zmluvy oprávňujúce licencované fitnescentrá na poskytovanie služieb chránených
ochrannými známkami. Odvolací súd zastáva názor, že zahraničná osoba poskytujúca na území SR
licencie oprávňujúce tretie subjekty používať jeho ochranné známky má v zmysle ust. § 21 Obchodného
zákonníka rovnaké možnosti podnikania ako aj právnej ochrany ako vnútroštátne subjekty podnikania.
Za podnikanie treba jednoznačne označiť aj poskytovanie licencie, vykonávané bezpochyby za účelom

dosiahnutia zisku. Používanie ochranných známok žalobcu žalovanými nasvedčuje zámeru a snahe
žalovaných posilniť svoju súťažnú pozíciu na strane subjektov-fitnescentier ponúkajúcich služby na
základe licencie poskytnutej žalobcom, čo vyplýva zo samotného odkazu na stránkach žalovaných na
históriu žalobcu, resp. jeho ochranných známok, ako aj použite kolízneho označenia CrossBeFit. Takéto
konanie vykazuje znaky konania odporujúceho poctivým zvyklostiam v obchode spôsobujúcim riziko
zámeny služieb chránených ochrannými známkami žalobcu, voči ktorému je žalobcovi poskytovaná

ochrana v zmysle tak Parížskeho dohovoru ako aj Nariadenia. Napriek tomu, že možno prisvedčiť
námietke žalovaného 1/ o absencii priameho vzájomného súťažného vzťahu podľa vnútroštátneho
práva, nemožno sa stotožniť s jeho tvrdením, že žalobca nie je účastníkom hospodárskej súťaže,
nakoľko o priazeň spotrebiteľa sa uchádza na pôde internetu, ktoré je konkurenčným prostredím
obidvoch strán sporu, čo má vplyv na dopyt a následne aj počet uzavretých licencií. Bez ohľadu na

to, vzhľadom na konštatované porušovanie práv z ochranných známok, táto skutočnosť nemá zásadný
vplyv na správnosť rozhodnutia, nakoľko žalobcovi plynú z porušovania práv k ochrannej známke
rovnaké práva ako v prípade nekalosúťažného konania.

102. V tejto súvislosti ešte odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odkaz na ochrannú známku,

obchodné meno a históriu pohybového cvičenia crossfit nasvedčuje snahe žalovaných posilniť svoju
súťažnú pozíciu v oblasti rovnakého okruhu poskytovaných služieb, čo má tiež vplyv na posudzovanie
súťažného vzťahu (viď NS ČR 29Odo 106/2001 zo dňa 23.10.2003).

103. Vo vzťahu k námietke žalovaného 1/ o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia jeho záveru o účastníctve žalobcu na
hospodárskej súťaži je vzhľadom na konštatované porušovanie práv k ochrannej známke a z neho
vyplývajúce nároky, ktoré žalobcovi priznal celkom bez významu. Odvolací súd ďalej v tejto otázke
poukazuje na to, že pojem hospodárska súťaž s ohľadom na otvorenosť podnikateľského prostredia
treba vnímať ako proces stretu rôznych záujmov a subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom

získať prospech zvlášť za situácie, keď žalovaní používali označenie žalobcu chránené ochrannými
známkami v súvislosti s poskytovaním rovnakých služieb a využívali know-how žalobcu, čím získali
neoprávnenú výhodu nielen oproti iným súťažiteľom na trhu, ale neoprávnene získali prospech z
rozlišovacej spôsobilosti chránenej ochrannou známkou žalobcu. Takýmto konaním žalovaní využívali
obchodné úsilie vyvíjané žalobcom ako majiteľom ochrannej známky a ťažili z jej príťažlivosti a prestíže

bez akejkoľvek náhrady.

104. Rozdiel medzi konaním bežným v hospodárskej súťaži oproti nekalosúťažnému konaniu spočíva
v posúdení splnenia podmienky rozporu s dobrými mravmi súťaže. Žalovaní vedome použili obchodné
meno a ochrannú známku žalobcu s tvrdením o zdruhovení označenia chráneného ochrannými

známkami. Faktom je, že tak ako vnútroštátne právne predpisy, tak aj tie nadnárodné, či už
európske alebo medzinárodné, poskytujú ochranným známkam absolútnu ochranu počas ich existencie.
Samozrejme registrácia ochrannej známky, resp. ochrana práv z nej plynúca nie je neobmedzená.
Existujú inštitúty, ktoré dokážu tento stav prelomiť. V žiadnom prípade však nie spôsobom, ktorý zvolili
žalovaní. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu odkazujúcou na čl. 127 ods. 1 Nariadenia

EP a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie, z ktorej vyplýva domnienka platnosti
ochrannej známky, teda súdy pre ochranné známky EÚ zaobchádzajú s ochrannou známkou EÚ ako
s platnou, pokiaľ jej platnosť nebude spochybnená odporcom formou vzájomného návrhu na zrušenie
alebo na vyhlásenie neplatnosti.

105. V súvislosti s aplikáciou ust. § 8 zákona o ochranných známkach a posudzovaním možnosti
vyvolania zámeny na strane verejnosti preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď posudzoval
zhodnosť, resp. podobnosť označenia „CossBeFit“ používaného žalovanými so slovnými ochrannými
známkami žalobcu. Táto otázka má znovu svoj význam k posudzovaniu a kvalifikovaniu konaniažalovaných ako porušovania práv k ochrannej známke a uplatneným nárokom žalobcu z tzv.
známkovoprávnej ochrany, nie vo vzťahu k námietke zdruhovenia pojmu a ochrannej známky, ktorá
bez ďalšieho v tomto konaní nedokáže prelomiť ochranu plynúcu žalobcovi z platne registrovaných

ochranných známok.

106. V súvislosti s otázkou zdruhovenia odvolací súd poukazuje na to, že žalovaní neuniesli
dôkazné bremeno preukázania nimi tvrdeného zdruhovenia ochrannej známky. V prípade zdruhovenia
ochranných známok, resp. označenia ide o tak závažný zásah do práv majiteľa ochrannej známky,

že musí byť vierohodne preukázané, ako posúdenie tejto otázky vnímajú spotrebitelia. Sám
žalovaný 1/ v odvolaní tvrdil, že priemerný slovenský spotrebiteľ nie je schopný identifikovať služby
crossfitu ako služby pochádzajúce od žalobcu, pričom priemerný spotrebiteľ nerozlišuje pôvod
jednotlivých cvikov. Žalovaný však toto svoje tvrdenie nijak nepreukázal, ani v konaní žiadne takéto
dokazovanie nenavrhol, pričom skutkové závery obsiahnuté v predložených rozhodnutiach sú bez
ďalšieho dôkazom nepostačujúcim na preukázanie tvrdeného zdruhovenia ochranných známok,

resp. označenia žalobcu. Rovnako zdruhovenie nemožno preukázať ani odkazom žalovaných na
internetové stránky fitplus.sk, biotechusa.sk a fitland.sk, nakoľko zdruhovenie ani stratu dištinktívnosti
nemožno odvodiť ani z neoprávneného používania ochranných známok inými subjektmi. Faktom je,
že dlhodobé používanie rovnakého označenia, či ochrannej známky na určitom druhu tovarov a
služieb u spotrebiteľov automaticky vyvoláva predstavu o tomto druhu tovarov a služieb, no nemožno

súhlasiť s tým, že tieto označenia, či dokonca ochranné známky, následkom uvedenej skúsenosti
spotrebiteľa zdruhoveli, od čoho žalovaní odvodili svoje právo použiť označenie chránené ochrannými
známkami žalobcu. Používanie označenia chráneného ochrannou známkou je predsa prirodzeným
následkom marketingovej stratégie žalobcu a poskytovaním licencií na oprávnené používanie označenia
chráneného ochrannými známkami žalobcu, čo viedlo aj žalovaných k používaniu chráneného

označenia.

107. V súvislosti s povinnosťou preukázania tvrdeného zdruhovenia ochrannej známky zo strany
žalovaných odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 29. apríla 2004
vo veci C-371/02, Björnekul-la Fruktindustrier AB proti Procordia Food AB, z ktorého vyplýva, že:

„Článok 12 ods. 2 písm. a) prvej smernice Rady z 21. decembra 1998 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že v prípadoch, keď
sprostredkovatelia podieľajú na distribúcii tovaru spotrebiteľom alebo konečným užívateľom, ktorý je
predmetom zapísanej ochrannej známky, príslušné skupiny osôb, ktorých názory majú byť zohľadnené
pri určení, či sa táto ochranná známka stala bežným názvom v obchode pre príslušný výrobok, zahŕňajú

všetkých spotrebiteľov a konečných užívateľov a v závislosti od charakteristík dotknutého trhu všetky
obchodné subjekty, ktoré sa s týmto výrobkom obchodne zaoberajú“.

108. Zároveň z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 06. marca 2014 vo veci C-409/12 Backaldrin Ősterreich
The Kornspit z Company GmbH proti Pfahnl Backmittel GmbH vyplýva, že „Článok ods. 2 písm. a)

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii ako
je situácia vo veci samej, možno majiteľovi ochrannej známky zrušiť práva priznané touto ochrannou
známkou vo vzťahu k výrobku, pre ktorý je zapísaná, ak sa v dôsledku konania alebo nekonania
tohto majiteľa stala bežným názvom tohto výrobku z pohľadu len konečných užívateľov tejto ochrannej

známky“.

109. Z uvedených judikátov jednoznačne vyplýva, že na preukázanie „zdruhovenia“ ochrannej známky
je nutné „zdruhovenie“ ochrannej známky preukázať len z pohľadu konečných užívateľov tejto ochrannej
známky, t.j. konečných spotrebiteľov, pričom žalovaní v tejto otázke neuniesli dôkazné bremeno.

110. Pre posúdenie veci odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené zohľadnenie rozhodnutia
holandského súdu v Haagu, na ktoré odkazuje žalovaný 1/. Súd prvej inštancie správne konštatoval,
že závery iných všeobecných súdov nie sú pre súd záväzné v tomto konaní. Závery holandského
súdu sú len zhodnotením výsledku dokazovania v inom konaní, a to ako správne uviedol

žalobca, za úplne odlišnej skutkovej situácie. Žalovaný podľa odôvodnenia haagskeho súdu nikdy
neodkazoval na poskytovanie služby crossfit, na rozdiel od žalovaných v tomto konaní, keďže používal
označenie CrossBox, pričom sa taktiež neprezentoval históriou spoločnosti žalobcu a ani nevyvolával
nebezpečenstvo zámeny medzi označeniami služieb tým, že by zamieňal označenia The CrossBox aCrossFit, na rozdiel od konania žalovaných a ani nepoužíval celé slovné označenie ochrannej známky
žalobcu. Záver súdu, že sa žalobcovi v predmetnom konaní nepodarilo preukázať povesť ochrannej
známky a jej známosť v Európskej únii podľa § 9 ods. 2 písm. c) Nariadenia o ochranných známkach

nepreukazuje tvrdenia žalovaných prezentované v tomto konaní. Odvolací súd tiež poukazuje na to,
že citované ustanovenie Nariadenia nie je relevantné pre toto konanie, nakoľko v tomto prípade ide
o používanie označenia zhodného a zároveň aj podobného v súvislosti so zhodnými službami, pre
ktoré sú ochranné známky žalobcu zapísané v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Z
uvedenéhodôvodupretotokonaniepretoniejepodstatnýanitvrdenýzáveržalovaného1/,žežalobcova

ochranná známka nedisponuje žalobcom tvrdeným stupňom exkluzivity ani dobrým menom.

111. Z tohto dôvodu nepovažoval odvolací súd ani túto odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.

112.Odvolacísúdznovupoukazujenato,žeelementárnoufunkciouochrannejznámkyjejejrozlišovacia
schopnosť a s tým súvisiaca garancia originality, pričom rozslišovacia spôsobilosť sa viaže nielen na

označenia tovarov a služieb, ale aj výrobcov, či poskytovateľov v snahe umožniť okruhu spotrebiteľov
rozlíšiť tovary a služby pochádzajúce od rôznych spotrebiteľov, čím je garantovaná identita ich pôvodu,
pre ktoré je zapísaná. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžhuv/5/2012 zo dňa 26.11.2013).

113. Len podporne uvádza odvolací súd definíciu ochrannej známky podľa judikatúry SD EU (C 102/77

Hoffmann-LaRoche),podľaktorejochrannáznámka-značkajezárukoukvalityatradície,jejcieľomjev
konkurenčnom boji presvedčiť zákazníka, aby dal prednosť určitému výrobku, je teda znakom spájaným
s určitým podnikateľským subjektom, ktorý má k uprednostneniu určitého výrobku s zaručenou kvalitou
či tradíciou. Cieľom známkového práva je predovšetkým ochrana majiteľov ochranných známok proti
zámerom tretích osôb, ktoré môžu vytvorením rizika zámeny označenia medzi spotrebiteľmi usilovať o

získanie nespravodlivej výhody z povesti, ktorú ochranná známka už skôr získala.

114. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá
identifikovať tovary a služby, pre ktoré sa zápis žiada, ako tovary a služby pochádzajúce od určitého
podniku, a teda odlíšiť ich od tovarov a služieb iných podnikov (tu napr. relevantné rozsudky SD

EÚ zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C-108/97 a C-109/97, EU:C:1999:230, bod 46, a z
18. júna 2002, Philips, C-299/99, EU:C:2002:377, bod 35, definujúce distinktivitu ako základný prvok
ochrannej známky). Odvolací súd poukazuje opätovne na to, že nebolo v konaní sporné, že žalobca má
platne registrované ochranné známky, zo známkovoprávnej ochrany ktorých odvodzuje svoje žalobou
uplatnené práva. Ani prípadné zrušenie ochranných známok žalobcov, by pre toto konanie nemali žiadny

zásadný význam, nakoľko účinky zrušenia nastávajú pro futuro, preto nemožno považovať za dôvodnú
ani námietku žalovaného 3/, že súd prvej inštancie neprerušil konanie do skončenia konania o zrušenie
ochrannej známky z dôvodu jej zdruhovenia.

115. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v prejednávanej veci aj s prihliadnutím na skutočnosť,

že označenie „CrossBeFit“ ako aj „crossfit“ používané žalovanými vychádza z celého znenia slovných
ochranných známok žalobcu, je zhodnosť, resp. podobnosť označenia používaného žalovanými s
ochrannými známkami žalobcu natoľko zrejmá, že priemerný spotrebiteľ rozdiely medzi nimi nebude
rozlišovať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR
sp. zn. 5 A 128/2001 zo dňa 14.07.2007, v ktorom vyslovil záver, že spotrebiteľ vo väčšine prípadov

nie je schopný priradiť konkrétnu ochrannú známku k obchodnej firme, resp. presne identifikovať
podnikateľský subjekt, ktorý je výrobcom, či poskytovateľom služieb. Spotrebiteľ vníma ochrannú
známku cez spotrebovaný výrobok či službu. Už aj samotná pravdepodobnosť, že by zápisom
konfliktného označenia mohli poškodiť záujmy majiteľa zapísanej ochrannej známky sú dôvodom na
odmietnutie zápisu konfliktného označenia aj pre iné triedy. Rovnako Najvyšší správny súd ČR v

rozhodnutí sp. zn. 7 As 42/2007 zo dňa 06.12.2007 konštatoval, že za zhodné alebo podobné ochranné
známky, v danom prípade rozumej označenia, možno považovať tie, ktoré potenciálne môžu na
strane verejnosti vyvolať vzájomnú zámenu, či asociáciu v dôsledku fonetickej, vizuálnej, či významovej
podobnosti, pričom pri konštatovaní nebezpečenstva zámeny môže byť rozhodná aj podobnosť len v
jednom aspekte.

116. Vo vzťahu k námietke posúdenia zdruhovenia ochrannej známky odvolací súd primárne poukazuje
na to, že posudzovanie otázky zdruhovenia má vplyv na existenciu a účinky ochrannej známky. Otázku
zdruhovenia a existencie ochrannej známky v prípade, že je registrovaná ÚPV SR v zásade patrí doprávomoci ÚPV SR, v prípade európskych ochranných známok je to EUIPO a v prípade medzinárodných
ochranných známok je to WIPO. Uvedené orgány rozhodujú o zápise označenia do registra ochranných
známok, ako aj o neplatnosti ochrannej známky a zrušení ochrannej známky. V rámci predmetného

konania, ktoré je osobitným správnym konaním môže oprávnený subjekt vzniesť námietky voči zápisu
ochrannej známky, prípadne už registrovanú ochrannú známku napadnúť neplatnosťou alebo sa
domáhať jej zrušenia. Existujú výnimky pripúšťajúce posudzovanie otázky zdruhovenia ochrannej
známkyvšeobecnýmsúdom.Takakoužodvolacísúdkonštatovalvyššie,vpredmetnomkonanížalovaní
neosvedčili zdruhovenie ochranných známok žalobcu, nakoľko právom dovolené používanie ochrannej

známky nemožno označiť za jej zdruhovenie.

117. Argumentácia žalovaných 1/ a 3/ založená na zdruhovení ochrannej známky je teda nedostatočná.
V rámci takéhoto konania žalobca nepreukazuje, resp. nevyvracia procesnú obranu žalovaných o tom,
že pojem chránený ochrannou známkou, resp. slovná ochranná známka nezdruhovela. Z uvedeného
dôvodu nie je aplikovateľné ani rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžhuv/5,6/2013, na ktoré odkazujú žalovaní

1/a3/,vrámciktoréhoNajvyššísúdSRpreskúmavalrozhodnutiesprávnehosúdu,ktorýzamietolžalobu
žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ÚPV SR v konaní o zrušení slovnej ochrannej známky.
Odvolací súd síce považuje za správnu námietku žalovaného 1/, že uzatváranie licenčných zmlúv
nepreukazuje to, že ochranná známka nezdruhovela, nakoľko táto skutočnosť je relevantná vo vzťahu k
posudzovaniu súťažného vzťahu, prípadne nárokov uplatnených z porušenia práv k ochrannej známke.

Rovnako samé o sebe nevyvracajú zdruhovenie ochrannej známky ani odkazy na internetové stránky
licencovaných partnerov, ale zároveň treba konštatovať, že tieto skutočnosti zdruhovenie ochrannej
známky ani nepreukazujú. Odvolací súd opakovane uvádza, že akákoľvek argumentácia týkajúca sa
zdruhovenia ochrannej známky žalobcu za danej skutkovej situácie nie je relevantná, nakoľko žalovaní
priamo sami odkazujú na históriu žalobcu, čím potvrdzujú originalitu ochrannej známky žalobcu. Žalobca

sa podanou žalobou nedomáha ochrany tréningovej metódy, ako tvrdili žalovaní, ale založil svoju žalobu
na právach plynúcich mu z platnej ochrannej známky. Opačný prístup by bol popretím elementárnej
ochrannej funkcie ochrannej známky. Žalovaní opierajú svoje tvrdenie o zdruhovení ochranných známok
žalobcu o rozhodnutia, ktorými súd nie je viazaný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú aj námietku žalovaného 1/ o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia vo vzťahu

k posudzovaniu otázky zdruhovenia.

118. Porušovanie práv žalobcu k ochranným známkam zakladá právo žalobcu uplatniť si voči žalovaným
okrem práva zdržať sa narušiteľského konania a odstránenia závadného stavu aj nárok reparačný a
satisfakčný v podobe nároku na náhradu škody a primeraného zadosťučinenia. Vo vzťahu k námietke

žalovaného 1/ (na argumentáciu ktorého sa odvoláva aj žalovaný 3/) týkajúceho sa nepreukázania a
neodôvodnenia nároku na náhradu škody ako ujmy majetkovej vo forme ušlého zisku odvolací súd
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a dostatočne odôvodnené. Súd prvej
inštancie správne pri určení výšky škody vychádzal z obvyklej výšky odmeny za poskytovanie licencie (§
442a ods. 2 OZ). Takémuto výkladu svedčí aj judikatúra (C-99/15 vo veci Christian Liffers/Producciones

Mandarina, S.L., a Gestevisión Telecinco, S.A.). Zo žalobcom predložených licencií je zrejmé, že
licenciu na používanie jeho ochranných známok žalobca poskytoval za odplatu vo výške 3.000,-Eur
ročne. Skutočnosť, že žalovaní nerozporovali používanie ochranných známok žalobcu a používali ich
bez udelenia súhlasu žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobcovi spôsobili škodu v sume bežne
inkasovanej odplaty za poskytovanie licencie.

119. Tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že v prípade rozhodnutia o priznanom primeranom zadosťučinení
ide o prekvapivé rozhodnutie odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie
pri rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalobcu prezentovaných v priebehu celého konania. Žalovaní mali
možnosť vyjadriť sa tak ako k tvrdeniu o rozomieľaní a znižovaní hodnoty ochranných známok tak aj

k ujme na rozlišovacej schopnosti ochrannej známky, na ktoré poukazoval žalobca už v žalobe. Nie
je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca oslabením rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky
neargumentoval. Priamo na pojednávaní sa žalobca o.i. vyjadril, že žalovaní svojím konaním znižujú
„rozpoznávaciu“schopnosťoznačeniaCrossfit.Odvolacísúdpretozastávanázor,žeargumentáciasúdu
prvej inštancie nevychádza zo zásadne odlišných tvrdení žalobcu a rozhodnutie súdu prvej inštancie

nevykazuje také nedostatky, aby ho bolo možné označiť ho za prekvapivé, či narúšajúce princíp rovnosti
zbraní strán sporu.120. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami týkajúcimi sa primeraného zadosťučinenia odvolací
súd uvádza, že už samotný pojem zadosťučinenie indikuje satisfakčnú povahu tohto inštitútu, a to ako
v prípade porušenia práv k ochranným známkam (§ 8a ods. 2 zákona o ochranných známkach), tak

aj v prípade nekalosúťažného konania (§ 53 ObZ), ktoré nevylučuje ich súbeh. Zákonodarca umožnil
nárok na primerané zadosťučinenie uplatniť a priznať aj popri nároku na náhradu škody. Napriek tomu,
že formulácia vyššie citovaných ustanovení nasvedčuje uprednostneniu nemateriálnej satisfakcie,
pripúšťa aj zadosťučinenie v peňažnej forme, pričom nevylučuje ani ich súbeh. Pre rozhodnutie
je podstatné opísanie rozhodujúcich skutočností na priznanie nároku na primerané zadosťučinenie

žalobcom. Primerané zadosťučinenie v peniazoch je namieste vtedy, ak žalobcovi vznikla aj iná než len
majetková ujma, pričom rušivým konaním boli spôsobené následky, ktoré by nemateriálna satisfakcia
nedokázala zvrátiť. (viď rozhodnutie Vrchního soudu v Praze sp. zn. 3 Cmo 257/97). Žalobca o.i. na
pojednávaní dôvodil uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie spôsobením nemateriálnej ujmy
žalovanými ich konaním porušujúcim práva k ochrannej známke, ktoré je tiež konaním v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi hospodárskej súťaže, teda je nekalosúťažným konaním. Takéto konanie

žalovaných má podľa žalobcu za následok rozomieľanie dištinktívnosti označenia Crossfit neodborným
používaním ochrannej známky a parazitovaním na povesti žalobcu, ako aj používaním ochrannej
známky žalobcu v rozpore s ustálenou licenčnou politikou žalobcu, ktoré má za následok znižovanie
rozpoznávacej schopnosti označenia Crossfit chráneného ochrannými známkami. Dištinktivita, teda
miera zameniteľnosti má vplyv na samotnú hodnotu ochrannej známky, ktorá určuje hodnotu ochrannej

známky a jej neoprávneným použitím vzniká majiteľovi ochrannej známky ujma. Pri posudzovaní nároku
na primerané zadosťučinenie v prípade ochrannej známky súd prvej inštancie správne vychádzal z
neoprávneného zásadu do výlučných práv žalobcu plynúcich z ochranných známok, pričom takéto
konanie je potrebné považovať za nekalosúťažné, vzhľadom na samotnú spôsobilosť konania privodiť
majiteľovi ochrannej známky ujmu. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že žalobca vo vzťahu k

preukázaniu vzniku nemateriálnej ujmy v konaní tiež tvrdil, že neoprávneným používaním jeho
ochranných známok dochádza k poškodzovaniu nielen licencovaných fitnescentier, ale aj zhodného
okruhu potencionálnych zákazníkov fitnescentra, u ktorých činnosť žalovaných môže vyvolať zámenu o
pôvode a kvalite/odbornosti poskytovaných služieb.

121. Každé neoprávnené použitie chráneného označenia treťou osobou pre totožný druh výrobkov,
či služieb vyvoláva nebezpečenstvo rozomieľania príznačnosti označenia pre jeho majiteľa a
nebezpečenstvo zdruhovenia. Takouto činnosťou narušiteľ strháva na seba, bez toho, aby mal na to
zákonný dôvod, výsledky predchádzajúcej dlhoročnej činnosti žalobcu a na ňom založil, parazitnou
nekalou súťažou, úspešnosť svojho podnikania ponúkaním služieb konkurujúcich službám žalobcu

chránených ochrannými známkami, používanie ktorých umožňuje žalobca tretím subjektom len na
základe odplatne poskytnutej licencie, čo tvorí jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Vrchního soudu v
Prahe sp. zn. 3 Cmo 191/2003 zo dňa 14.06.2004).

122. Súd prvej inštancie preto správne prisvedčil tvrdeniu žalobcu o vzniku nemateriálnej ujmy, pretože

treba znovu zdôrazniť, že primerané zadosťučinenie je nárokom satisfakčným, ktorý slúži na reparáciu
nemateriálnej ujmy, v dôsledku čoho má v podstate objektívny charakter (viď rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 29 Odo 652/2001 zo dňa 18.09.2002. Inak povedané zistenie porušenia práv k ochrannej
známke, resp. nekalosúťažné konanie automaticky zakladá nárok na primerané zadosťučinenie a je na
úvahe žalobcu, akú formu satisfakcie si zvolí.

123. K tvrdenému súbehu priznaného nároku na náhradu škody a primeraného zadosťučinenia odvolací
súd uvádza, že ide o dva samostatné inštitúty, paralelné uplatnenie ktorých dotknutým osobám priznáva
priamo zákon. V prípade nároku na náhradu škody ide skôr o reparačnú funkciu, nakoľko odškodňuje
v zásade všetku spôsobenú škodu. Na rozdiel od toho primerané zadosťučinenie má nielen sankčnú a

satisfakčnú funkciu, ale aj výchovnú, preto sa uhrádza primerane k okolnostiam konkrétneho prípadu.
Z uvedeného dôvodu je výlučne na voľnej úvahe súdu priznať primerané zadosťučinenie po zvážení
všetkých okolností prípadu. Výška primeraného zadosťučinenia sa nedokazuje ako v prípade nároku
na náhradu škody. Od žalobcu sa len očakáva preukázanie porušenia jeho práv, od ktorých odvodzuje
svoj nárok a argumentácia ohľadom uplatnenej výšky, o ktorej rozhoduje súd posudzovaním nielen

okolností ako je závažnosť a intenzita rušivého konania, okruh subjektov, na ktorých má vplyv, otázka
vedomosti porušovania práv, prípadne motív, či dĺžka. Súd prvej inštancie vo vzťahu k odôvodnenosti
nároku na primerané zadosťučinenie odkázal na argumentáciu žalobcu, v nadväznosti na čo konštatoval
neoprávnený zásah žalovaných do práv žalobcu, pričom pri posudzovaní primeranosti zohľadnilintenzitu, rozsah a dĺžku trvania narušiteľskej činnosti žalovaných. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súd ČR sp.zn. 32 Odo 511/2006 zo dňa 05.05.2006)

124. Súd je povinný rešpektovať práva plynúce z ochrannej známky počas celého obdobia jej existencie,
resp. registrácie, preto akákoľvek rozhodovacia činnosť iných súdov, či orgánov nemôže mať bez
rozhodnutia o zrušení, či neplatnosti ochranných známok žalobcu za následok popretie absolútnych
práv majiteľa ochranných známok. Žalovanými predkladané rozhodnutia môžu mať vplyv len na konanie
týkajúce sa existencie ochranných známok, nie práv z nich plynúcich. Z uvedeného dôvodu preto súd

prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol len na rozhodnutie ÚPV SR, výsledkom ktorého bolo
vyhlásenie ochrannej známky žalovaného 1/ za čiastočne neplatné. Práve táto skutočnosť je dôvodom,
pre ktorý súd prvej inštancie vzhliadol predmetné rozhodnutie za podstatné pre toto konanie. (viď aj bod
114 odôvodnenia)

125. Námietka žalovaného 1/, že sa súd nedostatočne zaoberal otázkou právneho posúdenia niektorých

zákonných ustanovení je všeobecná a neurčitá a jeho odvolanie v tejto časti je možno označiť za
blanketné (bez uvedenia konkrétnych dôvodov), preto ho nebolo možné v tejto časti preskúmať.

126. K odvolacím námietkam žalovaného 2/ odvolací súd uvádza, že tieto boli uplatnené oneskorene.
Žalovaný 2/ poprvý krát reagoval na argumentáciu žalobcu až v odvolacom konaní, a to v podanom

odvolaní, pričom nešlo o tvrdenia umožňujúce aplikáciu výnimky vyplývajúcej z ust. § 366 CSP. Z
obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému 2/ boli opakovane doručované podania súdu prvej inštancie, na
ktoré mal možnosť reagovať v priebehu konania na súde prvej inštancie. Žalovanému 2/ bolo doručené
rozhodnutie o pripustení jeho osoby do konania na strane žalovaného dňa 06.10.2020. Predvolanie na
pojednávanie na deň 17.05.2023 bolo žalovanému 2/ doručené spolu v výzvou na vyjadrenie v lehote

30 dní spolu so žalobou vrátane príloh dňa 06.10.2023. Žalovaný 2/ sa na pojednávaní nezúčastnil,
ani na výzvu súdu nereagoval. Rovnako sa nezúčastnil ani na pojednávaní dňa 17.07.2023, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok. Ak prvostupňový súd rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel, znamená to,
že na základe tvrdení žalobcu dospel k záveru, že žalovaný 2/ je pasívne vecne legitimovaný. Ak
žalovaný 2/ v konaní na súde prvej inštancie nevzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie a ani

neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho pasívnu vecnú legitimáciu
spochybňovali, hoci túto možnosť jednoznačne mal, súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobcu
deklarovaných predloženými dôkazmi, na základe ktorých dospel k záveru, že žalovaný 2/ je pasívne
vecne legitimovaný. V zmysle ust. § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Pokiaľ

žalovaný 2/ nereagoval na žiadne podanie súdu prvej inštancie s odôvodnením, že sa spoliehal, že
žalovaný 1/ ako prenajímateľ situáciu v konaní objasní, sám sa vystavil riziku, že súd prvej inštancie
rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Na dôkazy a tvrdenia žalovaného 2/ predložené až v
odvolacom konaní odvolací súd uvádza, že ide o novoty v odvolacom konaní, na ktoré súd v zmysle ust.
§366CSPnemoholprihliadnuť.Zároveňodvolacísúdkonštatuje,žejepotrebnéprisvedčiťargumentácii

žalobcu, že ide o listinu z obdobia presahujúceho obdobie rozhodné pre toto konanie.

127. K rozhodnutiam, na ktoré odkazuje žalovaný 2/ v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že
tieto vychádzajú z povinnosti súdu skúmať podmienky konania, a teda aj pasívnej vecnej legitimácie,
pričom vyhovenie žalobe deklaruje ich splnenie. Pasívna vecná legitimácia vychádza z hmotno-právnej

povinnosti žalovaného tvrdenej žalobcom, pričom aj odvolacia obrana žalovaného 2/ má hmotnoprávny
základ. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý
skutkový stav ustálil z dôkazov predložených a navrhnutých do vyhlásenia dokazovania za skončené.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sú jednoznačne zrejmé dôvody, na základe ktorých dospel
k záveru o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/. Tieto vyplývajú z napadnutého rozsudku, ale aj zo

samotného obsahu spisu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevzhliadol, že by bolo porušené právo
žalovaného 2/ na spravodlivé súdne konanie, či právo na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany.
Postup súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za súladný so zákonom, a to aj so zreteľom na
základné princípy, na ktorých je postavené civilné sporové konanie. Obsah spisu nenasvedčuje tomu,
že by žalovaný 2/ nebol oboznámený s obsahom žaloby, naopak svojím laxným prístupom k veci sa sám

vzdal možnosti vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu

128. K odvolacím námietkam žalovaného 3/ odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný 3/ argumentoval
zdruhovením ochrannej známky a zameniteľnosťou označenia, v tejto súvislosti odkazuje na svojeposúdenie tejto otázky v rámci odvolacích námietok žalovaného 1/, konkrétne k povahe a ochrane
ochrannej známky, jej zmyslu a účelu. Ako neopodstatnené odvolací súd vyhodnotil aj odvolacie
námietkyžalovaného3/týkajúcesatvrdenia,žetréningovámetódanepodliehaautorskoprávnejochrane

a odkazu na rozhodnutie NS SR sp.zn. Obdo V 26/98, nakoľko tieto tvrdenia nemajú vplyv na existenciu
používania konfliktného označenia chráneného slovnou ochrannou známkou. Odvolací súd vo vzťahu
k námietke s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sžhuv/5,6/2013 znovu odkazuje na svoju
argumentáciu k identickej námietke žalovaného 1/. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu
námietku žalovaného 3/ o neprihliadnutí na rozsudok holandského súdu a opakovane odvolací súd

odkazuje na svoje závery vyslovené pri obsahovo identickej námietke žalovaného 2/. Vo vzťahu k
predloženej fotografii informačnej tabule v Poľsku odvolací súd uvádza, že odhliadnuc od toto, že
tento prostriedok procesnej obrany bol uplatnený neskoro, táto skutočnosť nevyvracia porušovanie práv
žalobcu plynúcich z ochranných známok žalovanými.

129. Žalovaný 1/ v odvolacej replike nad rámec svojich odvolacích námietok uviedol, že súd prvej

inštancie neposudzoval obsah poskytovaných kondičných cvičení. Odvolací súd v tejto súvislosti
opätovne poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania bolo posudzovanie porušovania práv k
slovnej ochrannej známke, používanie ktorej žalovaný 1/ nerozporoval. Žalobca sa domáhal ochrany
proti používaniu jeho ochranných známok a označenia podobného jeho slovným ochranným známkach
v súvislosti s poskytovaním kondičných cvičení. Pre posúdenie žalobného návrhu preto nie je podstatné,

či ide o totožné cvičenia, ale či ide o používanie konfliktného označenia porušujúceho práva žalobcu
vyplývajúcemu z jeho ochranných známok. Otázka posudzovania podobnosti poskytovaných cvičení
bez ďalšieho nie je otázkou relevantnou pre toto konanie. Žalovaný v odvolacej replike tiež namietol
zohľadnenie rozhodnutia ÚPV SR súdom prvej inštancie, na závery ktorého sa odvolával. Odvolací
súd považuje takého posudzovanie zo strany súdu prvej inštancie za správne do tej miery, že súd

vychádzal z rozhodnutia, predmetom ktorého bolo posúdenie neplatnosti ochrannej známky žalovaného
1/. De facto len táto skutočnosť bola pre rozhodnutie vo veci relevantná, pretože mala zásadný význam
na posudzovanie skutkového stavu, nakoľko zmenila skutkový stav z pôvodného konfliktu viacerých
ochranných známok, na používanie konfliktného označenia, ktoré má žalobca chránené ochrannými
známkami, žalovanými. Žiada sa uviesť, že práve žalovaný 1/ podal návrh na prerušenie konania do

skončenia konania o jeho ochrannej známke.

130. Žalovaný 2/ v odvolacej replike de facto zopakoval svoje odvolacie námietky o tom, že nemal nič
spoločné s prevádzkovaním fitnes zariadenia alebo by užíval, či používal konfliktné označenia. V tejto
súvislsoti odvolací súd odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

131. Žalovaný 3/ v odvolacej replike uviedol, že zdruhovenie a platnosť ochrannej známky môžu
popri sebe existovať, preto žalovaní nemusia nevyhnutne navrhovať zrušenie ochrannej známky a ak
označenie zdruhovelo, je možné obhájiť jeho používanie. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť,
že zdruhovenie ochrannej známky v tomto konaní nebolo preukázané. Treba vychádzať z povahy

ochrannej známky a jej zdruhovenie nie je to isté ako zdruhovenie pojmu, teda označenia, ktoré nie
je chránené právom ochrannej známky. Z obsahu žaloby ani zo samotného konania nemožno vyvodiť
záver, že žalobca sa domáha ochrany označenia, či tréningovej metódy, ale práv plynúcich mu z platnej
ochrannej známky. Tieto práva majú absolútnu povahu a patria majiteľovi ochrannej známky počas celej
existencie platnej ochrannej známky, a to až do jej zrušenia, napr. pre prípadné zdruhovenie pojmu.

Treba však opakovane zdôrazniť, že majiteľovi patria práva plynúce z ochrannej známky až do momentu
jej zrušenia, nezanikajú ex tunc ako v prípade vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky. Z uvedeného
dôvodu preto nemožno považovať za relevantné ani závery holandského súdu o nulovej rozlišovacej
schopnosti ochrannej známky. Tieto závery môžu mať podpornú relevanciu, a to najmä v konaní o
zápis ochrannej známky, či jej zrušení alebo vyhlásení za neplatnú. Na uvedenom je založená formálna

ochrana práv plynúcich z ochranných známok. Z uvedeného dôvodu nemá vplyv na rozhodnutie ani
rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ T-506/22 (C/2024/734) zo dňa 29.11.2023, ktorý zamietol žalobu
žalobcu CrossFit Inc. na zrušenie rozhodnutia odvolacieho senátu EUIPO z 22.06.2022 (R 325/2021-1)
o zamietnutí námietky žalobcu proti zápisu obrazovej ochrannej známky CROSSWOD EQUIPMENT,
ktoré predložil odvolaciemu súdu žalovaný 3/ (viď. bod 106 a nasl. odôvodnenia).

132. Odvolací súd na záver dopĺňa, že majiteľ ochrannej známky má výlučné právo označovať svoj
tovar ochrannou známkou a má právo od každého, kto uvádza na trh tovar s označením zhodným alebo
zameniteľným s ochrannou známkou, aby sa takéhoto konania zdržal alebo aby bolo takéto konaniezakázané. Toto právo patrí majiteľovi ochrannej známky podľa § 8a o ochranných známkach, pričom
majiteľovi ochrannej známky poskytuje ochranu pre prípad použitia alebo zameniteľného označenia,
ale aj distribúcie takých tovarov alebo výrobkov. Bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, nikto nemôže

používať zhodné, ale ani zameniteľné označenie, ani rozširovať výrobky s takýmto označením na trhu.

133. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

134. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súdny úradník súdu prvej inštancie.

135. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 17, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2025

Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 5, 2025