Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/103/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204568
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125204568.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXXX/X, F., 2/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 3/ J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. I. XXX/X, F., 4/ K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 5/ L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/
X, F., 6/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 7/ ATANER s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova

224/3, Trnava, IČO: 45 955 751, 8/ J. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. N. XXXX/XX, F., 9/ O. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., zastúpených: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24,
Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovaným: 1/ J. O. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., 2/ J. A.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX/X, F., o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia,
oodvolanížalobcovprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrnavazodňa17.6.2025č.k.22C/47/205-34,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti m e n í tak, že nariaďuje neodkladné

opatrenie, ktorým žalovaným u k l a d á povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť kamery na 2.
poschodí bytového domu I. X, so súpisným číslom XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území
F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktoré sú
umiestnené v rámci spoločného dvora pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním a na
vonkajšej fasáde bytového domu na ľavej strane pri pohľade na podbránie, do 15 dní odo dňa doručenia

tohto uznesenia a vo zvyšku zamietnutia návrhu uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 324 ods. 3, §
326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že dňa 12.6.2025 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným odstrániť kamerový systém s mikrofónmi a
svietidlá na 2.NP bytového domu I. X, F., ktorý je umiestnený pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim
sa nad podbráním a na vonkajšej fasáde bytového domu, a to na ľavej strane pri pohľade na podbránie.
Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že žalovaní majú o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/1 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov byt č. X v bytovom dome - I.
X, nachádzajúcom sa v katastrálnom území F., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu
Trnava, katastrálny odbor. Z mnohých listín a fotografií, ktoré ako dôkaz predložili, je podľa žalobcov
evidentné, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X v bytovom dome svojím konaním,
spočívajúcom najmä v tom, že v bytom dome majú neoprávnene namontovaný kamerový systém s
mikrofónmi a svietidlá (im neznámeho modelu) smerované do spoločných priestorov, ktorým dochádza

nielen k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ale aj k neoprávnenému odpočúvaniu; ignorujú
schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, závery na nich prijaté, dohody o spoločnom užívanípozemku a parkovaní vo dvore; bezdôvodne a opakovane podávajú podania na jednotlivých žalobcov,
dlhodobo a vážne zasahujú do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v tomto bytovom dome, a to takým spôsobom, že obmedzujú a znemožňujú ich výkon

vlastníckeho práva, čím zároveň sústavne narušujú ich pokojné bývanie, ohrozujú bezpečnosť a
porušujú dobré mravy v bytovom dome. Súčasne žalobcovia uviedli, že vzhľadom na to, že žalovaní
napriek početným ústnym výzvam žalobcov neupustili od vyššie uvedeného konania, žalobcovia v
zastúpení právnym zástupcom listom z 11.4.2025, ktorý bol žalovaným doručený dňa 17.4.2025,
opätovne písomne vyzvali na upustenie od vyššie uvedeného konania, ktorým dlhodobo a sústavne

narušujú pokojné bývanie žalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ktorým
okrem iného porušujú aj dobré mravy v bytovom dome. Napriek tomu, že žalovaným lehota uvedená
vo výzve uplynula dňom 24.4.2025, žalovaní nimi neoprávnene namontovaný kamerový systém s
mikrofónmi neodstránili, pričom navyše namontovali aj svietidlá. Zo správania žalovaných je evidentné,
že upustiť od ich vyššie uvedeného konania ani nemienia, práve naopak, jeho intenzita sa stupňuje
(neoprávnene namontované svietidlá). Žalobcovia mali za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia

je výkon práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bezprostredne
ohrozený a porušovaný, a to sústavným narušovaním pokojného bývania zo strany žalovaných, ktorí
týmto okrem iného porušujú aj dobré mravy v bytovom dome. Žalovaní na (početné) výzvy ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nereagujú a neoprávnene namontovaný
kamerový systém s mikrofónmi naďalej odmietajú odstrániť, ako aj nimi neoprávnene namontované

svietidlá. Žalovaní tak konajú vedome a v zlom úmysle, na škodu ostatných vlastníkov bytov a
nebytovýchpriestorovvbytovomdome.Beznariadenianeodkladnéhoopatreniajevýkonprávostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bezprostredne ohrozený, a je dôvod, aby im súd poskytol
ochranu. Nakoľko v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami (najmä preto, že medzi stranami nejde o spor o určenie

vlastníckeho práva k spoločným častiam domu, spoločným zariadeniam domu, príslušenstve alebo iným
spoločným právam k pozemkom), nie je dôvod na uloženie povinnosti žalobcom podať žalobu vo veci
samej.

4. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia

je nedostatočný a vôbec nedáva súdu odpovede na dôležité otázky, na základe ktorých by mohol
nariadiť neodkladné opatrenie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje viacero právne
irelevantných a nesúvisiacich skutočností vzhľadom na navrhovaný petit neodkladného opatrenia. Z
priložených listinných dôkazov súdu nevyplývali skutočnosti, ktoré sú uvedené v samotnom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade návrh žalobcov neobsahuje právne zdôvodnenie

aktívnej vecnej legitimácie súčasných žalobcov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
zrejmé, že žalovaní sú vlastníkmi bytu č. X v rámci bytového domu na ulici I. X, F. a ktorí mali
namontovať kamerový systém s mikrofónmi a svietidlami na bytový dom. Zdôvodnenie právneho
postavenia súčasných žalobcov ale v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje.

5. V tomto prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. následná žaloba nie je žalobou
podľa osobitného predpisu podľa § 137 písm. d) CSP, t.j. pretože právnym podkladom vzhľadom na
navrhovaný žalobný návrh nie je zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ale § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým pádom na strane žalobcov neexistuje nútené procesné
spoločenstvo, kde by museli vystupovať všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa

priloženého listu vlastníctva ani všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome v žalobe žalobcov
nevystupujú, a preto je dôležité, prečo práve uvedení vlastníci bytov a nebytových priestorov sa
domáhajú právnej ochrany vzhľadom na požadovaný návrh neodkladného opatrenia. Inými slovami
povedané, je potrebné skúmať hospodársku kauzu podanej žaloby v podobe ohrozených alebo
porušených práv.

6. Problémom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte vyššie uvedeného
podľa názoru súdu prvej inštancie bolo, že samotní žalobcovia sa síce domáhajú odstránenia
kamerového systému, ale vo svojom návrhu neuvádzajú, prečo na tom majú právny záujem. Na žiadnom
mieste návrhu totiž nie je uvedené, že by kamerový systém zasahoval do ich práv, napríklad do práva

na ochranu súkromia tým, že by ich neoprávnene monitoroval. Na strane 3 návrhu žalobcov v časti
I. skutkový stav je doslovne uvedené, že: „v bytom dome majú neoprávnene namontovaný kamerový
systém s mikrofónmi a svietidlá (nami neznámeho modelu) smerované do spoločných priestorov,
ktorým dochádza nie len k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ale aj k neoprávnenémuodpočúvaniu.“ Odhliadnuc od nižšie uvedených nedostatkov samotná skutočnosť, že by kamerový
systém narúšal právo na ochranu súkromia práve týchto žalobcov ani tvrdená nie je. Z uvedeného
obsahu návrhu neodkladného opatrenia sa súd nedozvie ani to, koho osobné údaje sú neoprávnene

spracované alebo u koho dochádza k neoprávnenému odpočúvaniu. Z uvedeného dôvodu aktívna
vecná legitimácia súčasných žalobcov nie je absolútne prepojená s ich prípadným porušením práva na
ochranu súkromia, resp. iným ohrozeným alebo porušeným právom, pretože žalobcovia ani netvrdia,
že práve ich právo na ochranu súkromia bolo a stále je porušené. Súd si skutkový stav nemôže v
tomto smere v žiadnom prípade domyslieť. Z uvedeného dôvodu súčasní žalobcovia nemajú žiadny

právny záujem na vydaní takto koncipovaného neodkladného opatrenia, pretože ich právo na ochranu
súkromia ani porušené nie je. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru,
že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť takto koncipovaného neodkladného opatrenia, pretože samotný
kamerový systém ani neporušuje ich práva, napríklad právo na ochranu súkromia, pretože túto
skutočnosť ani žalobcovia netvrdia.

7. Ďalšou právnou vadou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcov je, že obsahuje
viacero právne irelevantných skutočností, ktoré sú bez priamej vecnej súvislosti s navrhovanou textáciou
výroku neodkladného opatrenia. Súd uviedol, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že žalovaní: „ignorujú schôdze
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, závery na nich prijaté, dohody o spoločnom užívaní pozemku
a parkovaní vo dvore“, podľa právneho názoru súdu sú uvedené skutkové tvrdenia žalobcov bez

právneho významu vzhľadom na textáciu výrokov navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobcovia
súdu predložili listinu vyhodnotenie písomného hlasovania zo dňa 24.6.2021, na ktorom sa hlasovalo s
úhradou v sume 603,46 EUR z fondu opráv a údržby za spoločenskú hodnotu stromu a druhé písomné
hlasovanie zo dňa 9.10.2020 ohľadom výrubu orecha vo dvore bytového domu. Súd prvej inštancie z
návrhu žalobcov a priložených listinných dôkazov nevidel žiadny skutkový ani právny súvis s tým, že

žalobcovia požadujú odstránenie kamerového systému.

8. K tvrdeniu žalobcov, že: „žalovaní bezdôvodne a opakovane podávajú podania na jednotlivých
žalobcov, dlhodobo a vážne zasahujú do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v tomto bytovom dome, a to takým spôsobom, že obmedzujú a znemožňujú ich

výkon vlastníckeho práva, čím zároveň sústavne narušujú ich pokojné bývanie, ohrozujú bezpečnosť
a porušujú dobré mravy v bytovom dome“, súd prvej inštancie opätovne uviedol, že uvedené
skutočnosti súd bez relevantného skutkového a právneho prepojenia na žalobný návrh. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd nedozvedel, či uvedené konanie žalovaných je vo
vzťahu ku kamerovému systému alebo k namontovaným svetlám. Súd z návrhu žalobcov a priložených

listinných dôkazov nevidel žiadny skutkový ani právny súvis s tým, že žalobcovia požadujú odstránenie
kamerového systému.

9. Neosvedčenie dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je samo o sebe
právnym dôvodom, prečo súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie. Odhliadnuc od tejto skutočnosti

súd ďalej uviedol, že ďalším dôvodom nenariadenia neodkladného opatrenia je rozpor skutkového stavu
s priloženými listinnými dôkazmi. Žalobcovia uvádzajú, že neoprávnene namontovaným kamerovým
systémom dochádza neoprávnene k spracovaniu osobných údajov a k neoprávnenému odpočúvaniu.
K neoprávnenému odpočúvaniu súd uviedol, že uvedené skutkové tvrdenie v žiadnom prípade
nevyplýva z priložených listinných dôkazov, pretože z logických dôvodov ani vyplývať nemôže. Pokiaľ

žalobcovia nemajú vedomosť o type kamery a kamerového systému, nemôžu tvrdiť, že dochádza k ich
neoprávnenému odpočúvaniu, pretože takúto funkciu kamerový systém ani mať nemusí. Samozrejme z
logických dôvodov vyplýva, že priložená fotografia kamery nemôže poskytovať dôkaz o neoprávnenom
odpočúvaní, pretože vo fotografii nie je zachytený zvuk, ale obraz. Z priložených listinných dôkazov
možno dovodiť, že vo dvore bytového domu je nainštalovaná kamera. Či sa jedná o pravú kameru alebo

atrapu, či sa jedná o kamerový systém zachytávajúci obrazovo-zvukové záznamy alebo len obrazové
záznamy a či nepretržite alebo len v prípade pohybu so senzorom nemožno z priložených listinných
dôkazov dovodiť. Súčasne z priložených fotografií nevyplýva, že by súčasťou kamery, resp. kamerového
systému mali byť nejaké mikrofóny ako prídavné zariadenie.

10. Z vyššie citovaného textu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: „v bytom dome majú
neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi a svietidlá (nami neznámeho modelu)
smerované do spoločných priestorov, ktorým dochádza nie len k neoprávnenému spracúvaniu osobných
údajov, ale aj k neoprávnenému odpočúvaniu“ súdu nebolo tiež známe, ako prostredníctvom svietidieldochádza k neoprávnenému odpočúvaniu. V texte návrhu je jednoznačne uvedená zlučovacia spojka
„a“ a preto žalobcovia požadujú vo dvoch samostatných výrokoch odstránenie kamerového systému „a“
svietidiel.

11. K požiadavke žalobcov, aby žalovaní odstránili namontované svietidlá na 2. NP súd uviedol, v
celom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje, na základe čoho a prečo sa žalobcovia
domáhajú jeho odstránenia. Súd uvádza, že pravdepodobne sa nebude jednať o porušenie práva na
ochranu súkromia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by to žalobcom

nejako prekážalo alebo ich to obmedzovalo nejakým spôsobom. Z uvedeného dôvodu súd uvádza, že
žalobcovia k požadovanému výroku č. II rovnako tak neosvedčili dôvodnosť podaného návrhu. Pokiaľ
sa jedná o žalobu žalobcov podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobcovia musia tvrdiť, čím
ich uvedené svetlo ohrozuje alebo obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva. Ani tieto informácie sa
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenachádzajú.

12. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít v Slovenskej
republike ako aj z ust. § 325 ods. 1 CSP uviedol, že nevyhnutým predpokladom pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniajepreukázaniepotrebybezodkladnejúpravypomerov,vtomtoprípadesusedov.
Po podrobnom preštudovaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatoval,
že v ňom takmer absolútne absentuje opísanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami

a žalovanými. Podrobné opísanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov si súd nemôže sám dotvoriť
alebo domyslieť. Nakoľko však v rámci svojho návrhu vo vzťahu k dvom požadovaným výrokom ani
netvrdia, aké ich konkrétne práva a právom chránené záujmy sú porušované, nemôže v danom prípade
existovať ani dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov.

13. Na základe uvedených skutočností majúcich svoj pôvod v skutkovom stave súd prvej inštancie
dospelkprávnemuzáveru,žežalobcavosvojomnávrhuneosvedčilhodnovernosťsvojhopráva,ktorého
ochrany sa domáhal prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, čo predstavuje právny dôvod
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu neexistuje ani potreba
bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými, pretože z návrhu nie je zrejmé, ktoré

žalobcami ohrozené alebo porušené práva potrebujú akútnu bezodkladnú úpravu pomerov. Súčasne
žalobcovia vo svojom návrhu uviedli aj skutočnosti, ktoré objektívne nemôžu vyplývať z priložených
listinných dôkazov. Uvedené predstavuje tri samostatné dôvody zamietnutia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, pričom súd zdôrazňuje, že každý jeden identifikovaný dôvod predstavuje sám
o sebe právny dôvod, pre ktorý nemôže byť nariadené neodkladné opatrenie.

14. Odhliadnuc od týchto skutočností súd prvej inštancie dal žalobcom do pozornosti, že ich petit (návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia) nerešpektuje zásadu proporcionality a je právne neurčitý a
nevykonateľný. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia síce nazvali svoje podanie ako návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, na základe poslednej časti návrhu súd dospel k záveru, že súčasťou tohto

návrhu je aj samotná žaloba. Uvedené vyplýva z formulácie žalobného petitu v prípade, že súd dospeje
k právnemu záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na
povahu súdneho sporu a ohrozených, resp. porušených práv žalobcov optikou dôkaznej núdze v čase
podania žalobného návrhu by bolo plne v súlade so zásadou proporcionality, keby žalobcovia navrhli
vydať neodkladné opatrenie ako časovo obmedzené s inou formuláciou povinnosti do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Podľa právneho názoru súdu by takto formulované neodkladné opatrenia
spĺňalo podmienku proporcionality, pretože až v prebiehajúcom súdnom spore sa následne ukáže, či sa
jedná o atrapu kamery, aké záznamy kamera vytvára, kto ju namontoval a kto je jej vlastníkom a ďalšie
relevantné právne skutočnosti. Takto navrhovaný žalobný návrh vo výroku č. I. nespĺňa požadovanú
zásadu proporcionality, pretože nie je formulovaný ako dočasný a obsah textácie výroku č. I. znie

automaticky na „odstránenie“, pričom požiadavke proporcionality by spĺňalo slovné spojenie napríklad
„dočasne zakazuje“. Ďalej je nedostatočne špecifikovaný „kamerový systém“ žalovaných. Z väčšiny
fotiek žalobcov vyplýva, na bytovom dome je nainštalovaná jedna kamera, ktorej súčasťou sú káble.
Z fotiek nevyplýva, že by jej súčasťou bol zvlášť zvukový mikrofón. Súd opätovne uviedol, že medzi
odstránením kamery a kamerového systému (ktorého súčasťou sú možno prídavné zariadenia v byte

žalovaných) je podstatný rozdiel. Takto naformulovaný petit neodkladného opatrenia nie je spôsobilý na
nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je právne neurčitý a nevykonateľný, čo predstavuje ďalší
samotný dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.15. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací
súd nariadi neodkladné opatrenie v navrhovanom znení a prizná žalobcom nárok na plnú náhradu
trov konania. Odvolanie odôvodnili § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Dôvodili, že ak súd

prvej inštancie vnímal návrh žalobcov ako nedostatočný, a teda nemal mu dávať odpovede na dôležité
otázky, na základe ktorých by mohol nariadiť neodkladné opatrenie, bol v takomto prípade ex offo
povinný vyzvať žalobcov k odstráneniu jeho (údajných) vád a zároveň uviesť, v čom návrh vníma ako
neúplný či nezrozumiteľný alebo neurčitý, a akým nedostatkom má trpieť. Súd prvej inštancie však
nepostupoval v súlade s § 129 ods. 1 CSP a takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil

žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. K svojmu právnemu záujmu žalobcovia zdôraznili, že žalovaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci bytu č. X v bytovom dome – I. X svojím konaním dlhodobo a vážne zasahujú do
výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a to
aj porušovaním ich práva na súkromie a porušením práva na nerušené užívanie ich nehnuteľností,
pričom žalobcovia ako vlastníci iných bytov v tomto bytovom dome, v návrhu explicitne uviedli, že ide

najmä (aj) o žalovanými neoprávnene namontovaný kamerový systém s mikrofónmi (ako aj svietidlá),
keďže ním preukázateľne dochádza nie len k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, ale aj
k neoprávnenému odpočúvaniu. Z uvedeného explicitne vyplýva, že neoprávnene namontovaným
kamerovým systémom s mikrofónmi sa zasahuje do práv všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome – I. X, vrátane práv žalobcov. Žalobcom preto nebolo zrejmé, ako súd mohol

ustáliť, že v návrhu nemá byť ani uvedené, že by kamerový systém mal zasahovať do práv žalobcov.
Aj právny záujem žalobcov na odstránení kamerového systému s mikrofónmi je zjavný, žalobcovia
majú záujem na tom, aby zo strany žalovaných nedochádzalo k ich neoprávnenému spracúvaniu
osobnýchúdajov,akoajkichneoprávnenémusledovaniu,atoneoprávnenenamontovanýmkamerovým
systémom s mikrofónmi, ktorým je porušované (najmä) ich právo na súkromie. Žalovaní tento kamerový

systém s mikrofónmi (aj svietidlá) namontovali bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v tomto bytovom dome. V tomto konaní neexistuje na strane žalobcov nútené procesné
spoločenstvo, čo aj súd prvej inštancie sám potvrdil, tak nie je potrebné, aby na strane žalobcov
vystupovali všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome. Aktívna vecná
legitimácia súčasných žalobcov je zjavne prepojená s ich porušením práva na ochranu súkromia, resp.

aj s inými už pomenovanými ohrozenými alebo porušenými právami.

16. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu, že ich návrh má obsahovať viacero právne irelevantných
skutočností bez priamej vecnej súvislosti s navrhovanou textáciou výroku neodkladného opatrenia.
Žalobcovia zdôraznili, že uvedené skutočnosti a dôkazy, sú pre posudzovaný návrh relevantné, a to

najmä v súvislosti proporcionalitou neodkladného opatrenia, ako aj jeho dôvodnosťou. Žalovaní svojím
konaním, na ktoré žalobcovia v návrhu poukázali, dlhodobo a vážne zasahujú do výkonu vlastníckych
práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, teda aj do práv žalobcov, čo
odôvodňuje podanie návrhu podľa § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., na základe ktorého by sa mohol
nariadiť aj predaj bytu žalovaných, čo žalobcovia (zatiaľ) nenavrhli, a to práve z dôvodu proporcionality.

Žalobcovia sa pred podaním takéhoto návrhu pokúšajú dosiahnuť ochranu svojich práv neodkladným
opatrením v koncipovanom znení, ktorým by bolo možné dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov.

17. Žalobcom nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie spochybňuje dôvodnosť podaného návrhu, ak
dôvodnosť je preukázateľne osvedčená, a to napríklad aj nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí pravdivosť skutočností uvádzaných v návrhu potvrdili
podpísaním sa pod návrh. Žalobcovia nerozporujú, že fotografie kamerového systému možno zvuk
nezachytávajú, a zachytávajú len obraz, avšak ak by aj predložili súdu ako dôkaz video (kamerového
systému) so zvukom, tak z takéhoto videa by sa súd predsa prirodzene nemohol dozvedieť, či
neoprávnene namontovaný kamerový systém zachytáva aj zvuk. Takýmto dôkazom by mohol byť len

kamerovýzáznamzuvedenéhokamerovéhosystému,kuktorémusažalobcoviazobjektívnychdôvodov
nemôžu sami dostať. Už samotná existencia kamerového systému, ktorý bol žalovanými namontovaný
bez súhlasu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a ktorý zaznamenáva
spoločné priestory, dostatočne osvedčuje, že tento kamerový systém sústavne narúša (aj) právo
žalobcov na ochranu ich súkromia, a to prinajmenšom neoprávneným a bezdôvodným vyhotovovaním

obrazových záznamov, ktorým okrem iného dochádza k neoprávnenému sledovaniu všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, vrátane žalobcov.18. S poukazom na neprispôsobivé správanie sa žalovaných opísané v návrhu, ako aj skutočnosť, že
kamerové systémy častokrát zachytávajú aj obrazovo – zvukové záznamy (nie len obrazové záznamy),
žalobcovia mali za to názor, že existuje odôvodnená obava, že nimi dochádza aj k neoprávnenému

odpočúvaniu žalobcov. Úvahy súdu ohľadom atrapy kamerového systému považovali za nepodložené
a v tomto štádiu konania za právne bezvýznamné. Nie je dôležité, či tento kamerový systém vyhotovuje
obrazové alebo obrazovo – zvukové záznamy a či ich vyhotovuje nepretržite alebo len v prípade
pohybu so senzorom, keďže to nemení nič na tom, že neoprávnene namontovaným kamerovým
systémom sa preukázateľne narúša právo žalobcov na ochranu súkromia, ako aj všetkých vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome, keďže ním zo strany žalovaných dochádza k
porušovaniu ich práva na nerušené užívanie bytov, k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov, k
neoprávnenému sledovaniu a s vysokou pravdepodobnosťou aj k neoprávnenému odpočúvaniu.

19. K „odpočúvaniu“ svietidlami žalobcovia zdôraznili, že nikdy netvrdili, že prostredníctvom nich
dochádza k odpočúvaniu, ako to súd nelogicky podsúva, keďže žalobcovia v citovanej časti návrhu

poukázali len na to, že žalovaní neoprávnene namontovali aj svietidlá osvetľujúce spoločné priestory.
Odstránenie svietidiel žiadajú nielen preto, že tieto sú neoprávnene namontované, ale aj preto, že nimi
žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome, nepríjemným osvetlením, najmä počas nočného pokoja, čím sa vážne
ohrozuje výkon ich vlastníckych práv, ako aj právo na pokojný a ničím nerušený spánok. Žalovaní sa

týmto evidentne snažia získať aj počas nočných hodín kvalitné kamerové záznamy, čo bez ďalšieho
vylučuje, aby išlo o atrapy. Ako to vyplýva aj z fotografií, na ktorých je kamerový systém (s mikrofónmi)
a svietidlami zachytený, tak na jednej strane bytového domu sa nachádza len kamerový systém (pod
odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním) a na druhej strane sa nachádza kamerový
systém a aj svietidlá (na ľavej strane pri pohľade na podbránie), čo odôvodňuje dva samostatné

navrhované výroky v návrhu, a to z dôvodu ich nezameniteľnej lokalizácie.

20. Žalobcovia trvali na tom, že vo svojom návrhu osvedčili hodnovernosť svojho práva, ktorého ochrany
sa domáhajú a ak súd prvej inštancie vnímal návrh žalobcov ako nedostatočný, a teda nemal mu dávať
odpovede na dôležité otázky, na základe ktorých by mohol nariadiť neodkladné opatrenie, tak bol ex

offo povinný vyzvať žalobcov k odstráneniu jeho (údajných) vád, čo však bez žiadneho odôvodnenia
neurobil. Bez nariadenia neodkladného opatrenia je výkon práv žalobcov ako ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome bezprostredne ohrozený, čo odôvodňuje nariadenie
neodkladného opatrenia v koncipovanom znení, pričom je ním možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, a teda nie je nevyhnutné, aby petit z dôvodu proporcionality bol koncipovaný len na

„dočasné zakázanie“ kamerového systému. Keďže návrh bol zároveň podaný väčšinou vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, je nesporné, že žalovaní namontovali kamerový systém so
svietidlamineoprávnene,čosamoosebeosvedčujedôvodnosťpodanéhonávrhu.Akväčšinavlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sa domáha odstránenia neoprávnene namontovaného
kamerového systému a neoprávnene namontovaných svietidiel, tak uvedené vylučuje, aby žalovaní

takýto kamerový systém so svietidlami mohli namontovať so súhlasom väčšiny vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v tomto bytovom dome.

21. Aj petit znejúci len na „odstránenie“ neoprávnene namontovaného kamerového systému a svietidiel
je proporcionálny, pretože odstránením takéhoto kamerového systému a svietidiel sa nevytvorí žiaden

nenávratný a nenapraviteľný stav, ale aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia sa ochrany
svojich práv z dôvodu proporcionality (zatiaľ) nedomáhajú prostredníctvom nariadeného predaja bytu
žalovaných, na čo boli žalovaní upozornení už aj samotným správcom bytového domu. K bližšiemu
nešpecifikovaniu kamerového systému žalobcovia zdôraznili, že tento ani objektívne nebolo možné
bližšie špecifikovať, keďže žalobcovia sa k nemu nemôžu ani len dostať, avšak s poukazom na presnú a

podrobnú lokalizáciu kamerového systému, ako aj svietidiel, mali za to, že takýto petit by bol nepochybne
právnevykonateľný,keďžekamerovýsystém(smikrofónmi)asvietidlamijenezameniteľnelokalizovaný.
K samotnému kamerovému systému žalobcovia dodali a vyplýva to aj z fotografií, že v bytovom dome
sú nainštalované dve kamery (nie jedna, ako to súd nesprávne poznamenal), a to na dvoch rôznych
miestach, jedna pod odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním a druhá (čierna) pod

svietidlami. Žalobcovia zároveň netvrdili, že súčasťou kamerového systému by mal byť zvlášť zvukový
mikrofón, keďže tento je podľa názoru žalobcov zabudovaný priamo v kamerách, čo je v dnešnej dobe už
štandard. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že medzi odstránením kamery a kamerového systému
je podstatný rozdiel, žalobcovia zdôraznili, že práve z uvedeného dôvodu sa domáhajú odstráneniakamerového systému, teda aj prípadných káblov a iných zariadení, ktoré voľným okom nie sú žalobcovia
objektívne schopní lokalizovať, čím majú záujem zabrániť ďalšiemu narúšaniu ich práva na ochranu
súkromia. Ak podľa názoru súdu prvej inštancie mali žalobcovia z dôvodu proporcionality či špecifikácie

požadovať len odstránenie (resp. dočasný zákaz) „kamier“, mohol to súd prvej inštancie žalobcom
vytknúť, a to výzvou podľa § 129 ods. 1 CSP, čo však súd prvej inštancie bez odôvodnenia neurobil.

22. Žalovaní sa na výzvu odvolacieho súdu (§ 329 ods. 1 druhá veta CSP) k odvolaniu ani k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadrili.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.

b/, d/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné čiastočne
zmeniť.

24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalobcov predostreté v odvolacom konaní, bolo

posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
žalobcami navrhované neodkladné opatrenie.

25. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

27. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

28. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

nanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Podľaods.2preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

29. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie
môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka.
Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To

však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných
skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajnedočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej
ochrany.Vkonaníonariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívapovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdenia
osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť,

primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

30. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

31. V predmetnej právnej veci podali žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhali, aby im súd uložil povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť nimi
alebo na ich objednávku namontovaný kamerový systém s mikrofónmi na 2.NP bytového domu I. X, so
súpisným číslom XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F., zapísaného na liste vlastníctva č.

XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ktorý je umiestnený v rámci spoločného dvora a/ pod
odkvapovým žľabom nachádzajúcim sa nad podbráním; a b/ na vonkajšej fasáde bytového domu, a to
na ľavej strane pri pohľade na podbránie; a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Súčasne žiadali,
aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť nimi alebo na ich objednávku
namontované svietidlá na 2.NP bytového domu I. X, so súpisným číslom XXX, nachádzajúceho sa v

katastrálnom území F., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny
odbor, ktoré sú umiestnené v rámci spoločného dvora na vonkajšej fasáde bytového domu, a to na ľavej
strane pri pohľade na podbránie; a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

32. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, čo

odôvodnil tým, že je nedostatočný, nedáva súdu odpovede na dôležité otázky, obsahuje viacero právne
irelevantných a nesúvisiacich skutočností vzhľadom na navrhovaný petit, žalobcovia v ňom neuvádzajú,
prečo majú právny záujem na odstránení kamerového systému a ani to, že by kamerový systém
zasahovaldoichpráv,absentujevňomopísaniepotrebybezodkladnejúpravypomerovmedzižalobcami
a žalovanými, z návrhu žalobcov a priložených listinných dôkazov súd prvej inštancie nevidel žiadny

skutkový ani právny súvis s tým, že žalobcovia požadujú odstránenie kamerového systému, aktívna
vecná legitimácia súčasných žalobcov nie je prepojená s ich prípadným porušením práva na ochranu
súkromia,resp.inýmohrozenýmaleboporušenýmprávom,fotografiakamerynemôžeposkytovaťdôkaz
o neoprávnenom odpočúvaní, z listinných dôkazov nemožno dovodiť, či sa jedná o pravú kameru
alebo atrapu, či sa jedná o kamerový systém zachytávajúci obrazovo-zvukové záznamy alebo len

obrazové záznamy a či nepretržite alebo len v prípade pohybu so senzorom, naformulovaný petit
neodkladného opatrenia nie je spôsobilý na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je právne
neurčitý a nevykonateľný a nerešpektuje zásadu proporcionality. K požiadavke žalobcov, aby žalovaní
odstránili namontované svietidlá na 2. NP súd prvej inštancie konštatoval, že v návrhu absentuje, na
základe čoho a prečo sa žalobcovia domáhajú jeho odstránenia, keď ani netvrdili, čím ich uvedené svetlo

ohrozuje alebo obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva.

33. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana. Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje

ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami
skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu
možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je
dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 458/2022).

34. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že žalobcovia v súdenej veci osvedčili danosť nároku,
ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, keďže nie je sporné, že kamerový systémbol žalovanými namontovaný neoprávnene (keď títo nevyužili svoje právo a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa nevyjadrili, resp. skutkové tvrdenia žalobcov nepopreli), bez súhlasu
ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, tento kamerový systém neoprávnene zaznamenáva

osoby žalobcov (ako aj iné osoby), čím nepochybne dochádza k zásahu do práva na ochranu
súkromia žalobcov (§ 11 Občianskeho zákonníka), a taktiež do ich práva pokojne užívať spoločné
časti bytového domu, ktorých sú spoluvlastníkmi (§ 126 Občianskeho zákonníka). Žalovaní nemajú
žiadne oprávnenie spracúvať osobné údaje iných osôb, pričom opäť vzhľadom na pasivitu žalovaných
v konaní, nie je sporné, že v prípade nainštalovaných kamier sa nejedná o atrapy, ale funkčný

kamerový systém, ktorý zaznamenáva žalobcov pri ich pohybe v spoločných priestoroch bytového
domu. Pokiaľ teda dochádza k spracúvaniu osobných údajov žalobcov bez ich súhlasu neoprávnenými
osobami, je tiež daná neodkladná potreba takémuto konaniu žalovaných zamedziť. Podľa názoru
odvolaciehosúdutakvdanomprípadebolnaplnenýprincípopodstatnenosti,pričomuloženímpovinnosti
žalovaným odstrániť kamery (nie celý kamerový systém) objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti). Súčasne má odvolací súd za to, že uložením povinnosti

žalovaným odstrániť kamery títo nebudú obmedzení neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (teda je zachovaný aj princíp proporcionality), keďže k spracúvaniu osobných údajov nesporne
dochádza, a to neoprávnene. Pre nainštalovanie kamerového systému, ktorý sleduje spoločné priestory
bytového domu, je totiž potrebný súhlas ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, pričom takýmto
súhlasom žalovaní nesporne nedisponujú. Práve odstránením kamier sa dosiahne účel sledovaný

žalobcami, pretože tie zaznamenávajú obrazové, prípadne obrazovo-zvukové záznamy a bez nich
je kamerový systém nefunkčný. Preto je na účely ochrany práv žalobcov postačujúce odstránenie
kamier, nie celého kamerového systému (s nevedno akými súčasťami), čím bude zachovaný i princíp
proporcionality neodkladného opatrenia, ako už odvolací súd uviedol vyššie. Navyše CSP zakotvuje v
tejto súvislosti aj kompenzačný nástroj, ktorý vyvažuje legitímne znevýhodnenú pozíciu subjektu, proti

ktorému neodkladné opatrenie smeruje, a to osobitnú zodpovednosť navrhovateľa za škodu a inú ujmu
spôsobenú zabezpečovacím opatrením (§ 340 CSP), čoho si musí byť navrhovateľ pri podávaní návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vedomý.

35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP čiastočne zmenil uznesenie súdu

prvej inštancie tak, že uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne odstrániť kamery lokalizované
vo výrokovej časti tohto uznesenia (pričom v súlade s výpisom z listu vlastníctva uviedol, že tieto sa
nachádzajú na 2. poschodí bytového domu) a vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36. Pokiaľ ide o žalobcami požadované odstránenie osvetlenia, odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že v tejto časti absentuje akékoľvek odôvodnenie uplatneného nároku. Žalobcovia
síce v odvolaní doplnili, že odstránenie svietidiel žiadajú nielen preto, že tieto sú neoprávnene
namontované, ale aj preto, že nimi žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nepríjemným osvetlením, najmä

počas nočného pokoja, čím sa vážne ohrozuje výkon ich vlastníckych práv, ako aj právo na pokojný a
ničím nerušený spánok, avšak v danom prípade sa jedná o novoty v odvolacom konaní.

37. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila pred

súdom prvej inštancie je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka
z pravidla, že v konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia
v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných
podmienok uvedených v § 366 CSP.

38. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných
podmienok,b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

39. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novôt
zo strany žalobcov v odvolacom konaní (bez ohľadu, či nové skutkové tvrdenia o obťažovaní žalobcovneoprávnene namontovanými svietidlami by boli spôsobilé privodiť žalobcom priaznivejšie rozhodnutie).
Preto odvolací súd na nové skutočnosti uvedené žalobcami až v odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže
žalovaní nepreukázali žiadnu z taxatívne stanovených podmienok v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP.

Žalobcovia v odvolaní nepreukázali, že neporušili procesnú diligenciu, t.j. nepreukázali, že skutočnosti
uvedené až v odvolaní nemohli bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/).

40. Pre úplnosť sa žiada sa dodať, že i v prípade ak by nové skutkové tvrdenia o obťažovaní žalobcov
svietidlami neboli novotami, tieto skutkové tvrdenia neboli žalobcami ani v odvolacom konaní osvedčené

a najmä absentuje naliehavosť potreby odstránenia svietidiel vyžadovaná zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Ako však správne uviedol i súd prvej inštancie, z obsahu návrhu žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že sa súčasne jedná i žalobu vo veci
samej, preto návrh žalobcov na odstránenie kamerového systému a svietidiel bude predmetom konania
vo veci samej.

41. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods.
1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).