Rozsudok · Majetok · Sloboda a ľudská dôstojnosť · Judgement

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520010246
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8520010246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2025,
v trestnej veci proti obžalovaným A. B. a C. D. pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona v znení účinnom od 1.8.2019 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaniach
oboch obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/57/2020 zo dňa
20.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. b/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods.3 Tr. poriadku a podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku

obžalovaných
A. B., nar. X.XX.XXXX v E., trvale bytom F. XXXX/X, E. a
C. D., nar. X.XX.XXXX v E., trvale bytom F. XXXX/X, E.,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn. Pv
117/19/7710 zo dňa 10.08.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorých sa mali dopustiť tak, že

- dňa 19.2.2019 v čase medzi 12:26 hod. až 13:17 hod. v hoteli D. G. nachádzajúcom sa v G. A., okres

D. G., nezisteným spôsobom:

vošli do uzamknutej izby č. A201 na 2. poschodí hotela D. G., kde z peňaženky uloženej v kabelke na

stolíku pri televízore ukradli finančnú hotovosť, čím takto I. K., trvale bytom F. J. XXXX/XX, A. - D. A.,
spôsobili škodu vo výške 120,- eur,

vošli do uzamknutej izby č. A502 na 5. poschodí hotela D. G., kde z peňaženky položenej v zásuvke
skrine prechodovej chodby medzi izbami č. A502 a A503 ukradli finančnú hotovosť 30,- eur a presnenezistenúsumubritskýchlibieršterlingov,čímtaktoA.K.,trvalebytomO.X.XXXXXXX/X,K.F.,spôsobili
škodu vo výške najmenej 30,- eur,

dňa 25.6.2019 v čase medzi 15:15 hod. až 16:36 hod. v P. Q. L., B. R. J. XX, okres D. G., nezisteným
spôsobom:

trvale bytom A. M. J. XXX/XX, A. - T. P., spôsobili škodu v celkovej sume 226,- eur a z tej istej izby
ukradli finančnú hotovosť v sume 170,- eur a z nočného stolíka ukradli 1 ks prsteňa zo žltého kovu v
hodnote 100,- eur, čím H. H. P., trvale bytom D. P. J. XXX, okres D. U. B., spôsobili škodu v celkovej
sume 270,- eur,

vošli do uzamknutej izby č. 242 na 2. poschodí, kde z peňaženky vloženej v kabelke uloženej v skrini na

chodbe izby ukradli finančnú hotovosť v rôznych bankovkách v sume 150,- eur a z peňaženky vloženej
v zásuvke nočného stolíka ukradli finančnú hotovosť v rôznych bankovkách v sume 350,- eur, čím M.
G. F., trvale bytom F. J. XX, okres Q., spôsobili celkovú škodu vo výške 500,- eur,

vošli do uzamknutej izby č. 354 na 3. poschodí, kde z čiernej koženej peňaženky vloženej v čiernej

koženej kapse voľne uloženej v poličke nočného stolíka pri posteli ukradli finančnú hotovosť v sume 50,-
eur, čím I. V., trvale bytom J. J. XXXX/X, A., spôsobili škodu v celkovej výške 50,- eur a z tej istej izby
z čiernej koženej kapsy, voľne uloženej v poličke nočného stolíka pri posteli ukradli jednu bankovku v
hodnote 50,- eur, čím B. A., trvale bytom L. J. XXX/XX, A. - S., spôsobili celkovú škodu vo výške 50,- eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku o d k a z u j e poškodených:
H. F., nar. XX.X.XXXX v A. - W., bytom I. XX, J., okres A. N., vo výške 350,- eur,
I. K., nar. XX.X.XXXX v X., bytom F. XXXX/XX, A. - D. A., N. A. L., vo výške 120,- eur,

L. G. M., nar. XX.X.XXXX v A., bytom F. XXX, N. A. N., vo výške 200,- eur,
A. K., nar. XX.XX.XXXX v K. F., bytom O. X. XXXX XXX/X, K. F., vo výške 30,- eur,
S. B., nar. XX.X.XXXX v A., bytom A. M. XXX/XX, A. - T. P., vo výške 226,- eur,
H. H. P., nar. XX.X.XXXX v U., okres X., bytom D. P. XXX, okres D. U. B., vo výške 270,- eur,
M. G. F., nar. XX.XX.XXXX v F., okres Q., bytom F. XX, okres Q., vo výške 18,- eur,

B. A., nar. XX.X.XXXX v A., bytom L. XXX/XX, A. - S., vo výške 50,- eur,
I. V., nar. X.XX.XXXX v A., bytom J. X, A., vo výške 50,- eur,
spoločnosti A. B. R., I., IČO: XXXXXXXX, sídlom B. R. XX, XXX XX B. R., vo výške 482,- eur,

s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných 1. A. B. a 2. C. D., vinných pre pokračovací
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. e/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a pokračovací prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v znení účinnom od 1.8.2019 (§ 2 ods. 1 Tr. zákona) formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 19.02.2019 v čase medzi 12:26 hod. až 13:17 hod. v hoteli D. G. nachádzajúcom sa v G. A., N.
D. G., nezisteným spôsobom:

vošli do uzamknutej izby č. A506 na 5. poschodí hotela D. G., kde z peňaženky položenej na stolíku
pri televízore ukradli finančnú hotovosť v rôznych bankovkách, čím takto H. F., trvale bytom I. J. XX, J.,
spôsobili škodu vo výške 350,- eur,vošli do uzamknutej izby č. A201 na 2. poschodí hotela D. G., kde z peňaženky uloženej v kabelke na
stolíku pri televízore ukradli finančnú hotovosť, čím takto I. K., trvale bytom F. J. XXXX/XX, A. - D. A.,
spôsobili škodu vo výške 120,- eur,

vošli do uzamknutej izby č. A707 na 7. poschodí hotela D. G., kde z peňaženky uloženej v cestovnej
taške pri posteli ukradli finančnú hotovosť, čím takto L. G. M., trvale bytom F. XXX, N. A. - N., spôsobili
škodu vo výške 200,- eur,
vošli do uzamknutej izby č. A502 na 5. poschodí hotela D. G., kde z peňaženky položenej v zásuvke
skrine prechodovej chodby medzi izbami č. A502 a A503 ukradli finančnú hotovosť 30,- eur a presne

nezistenúsumubritskýchlibieršterlingov,čímtaktoA.K.,trvalebytomO.X.XXXXXXX/X,K.F.,spôsobili
škodu vo výške najmenej 30,- eur, a

dňa 25.06.2019 v čase medzi 15:15 hod. až 16:36 hod. v hoteli Q. L., B. R. J. XX, okres D. G., nezisteným
spôsobom:

vošli do uzamknutej izby č. 235 na 2. poschodí, kde ukradli finančnú hotovosť v sume 220,- eur a zo
zásuvky nočného stolíka ukradli kožené puzdro na okuliare červenej farby v hodnote 6,- eur, čím S. B.,
trvale bytom A. M. J. XXX/XX, A. - T. P., spôsobili škodu v celkovej sume 226,- eur a
z tej istej izby ukradli finančnú hotovosť v sume 170,- eur a z nočného stolíka ukradli 1 ks prsteňa zo
žltého kovu v hodnote 100,- eur, čím H. H. P., trvale bytom D. P. J. XXX, okres D. U. B., spôsobili škodu

v celkovej sume 270,- eur,
vošli do uzamknutej izby č. 242 na 2. poschodí, kde z peňaženky vloženej v kabelke uloženej v skrini na
chodbe izby ukradli finančnú hotovosť v rôznych bankovkách v sume 150,- eur a z peňaženky vloženej
v zásuvke nočného stolíka ukradli finančnú hotovosť v rôznych bankovkách v sume 350,- eur, čím M.
G. F., trvale bytom F. J. XX, okres Q., spôsobili celkovú škodu vo výške 500,- eur,

vošli do uzamknutej izby č. 354 na 3. poschodí, kde z čiernej koženej peňaženky vloženej v čiernej
koženej kapse voľne uloženej v poličke nočného stolíka pri posteli ukradli finančnú hotovosť v sume 50,-
eur, čím I. V., trvale bytom J. J. XXXX/X, A., spôsobili škodu v celkovej výške 50,- eur a
z tej istej izby z čiernej koženej kapsy, voľne uloženej v poličke nočného stolíka pri posteli ukradli jednu
bankovku v hodnote 50,- eur, čím B. A., trvale bytom L. J. XXX/XX, A. - S., spôsobili celkovú škodu vo

výške 50,- eur.

Za to im okresný súd uložil obžalovanému A. B. podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr.
zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 Tr. zákona a zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, úhrnný trest

odňatia slobody na 4 (štyri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a

obžalovanému C. D. podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 41 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38
ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a zistení
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva) roky
a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, súd uložil obžalovaným spoločne a nerozdielne, povinnosť nahradiť
trestnými činmi spôsobenú škodu, a to poškodeným:
H. F., nar. XX.X.XXXX v A. - W., bytom I. XX, J., okres A. N., vo výške 350,- eur,

I. K., nar. XX.X.XXXX v X., bytom F. XXXX/XX, A. - D. A., N. A. L., vo výške 120,- eur,
L. G. M., nar. XX.X.XXXX v A., bytom F. XXX, okres A. N., vo výške 200,- eur,
A. K., nar. XX.XX.XXXX v K. F., bytom O. X. XXXX XXX/X, K. F., vo výške 30,- eur,
S. B., nar. XX.X.XXXX v A., bytom A. M. XXX/XX, A. - T. P., vo výške 226,- eur,
H. H. P., nar. XX.X.XXXX v U., okres X., bytom D. P. XXX, okres D. U. B., vo výške 270,- eur,

M. G. F., nar. XX.XX.XXXX v F., okres Q., bytom F. XX, okres Q., vo výške 18,- eur,
B. A., nar. XX.X.XXXX v A., bytom L. XXX/XX, A. - S., vo výške 50,- eur,
I. V., nar. X.XX.XXXX v A., bytom J. X, A., vo výške 50,- eur,
spoločnosti A. B. R., I., IČO: XXXXXXXX, sídlom B. R. XX, XXX XX B. R., vo výške 482,- eur.Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodených:
A. K., nar. XX.XX.XXXX v K. F., bytom O. X. XXXX XXX/X, K. F.,

M. G. F., nar. XX.XX.XXXX v F., okres Q., bytom F. XX, okres Q., so zvyškom ich nárokov na náhradu
škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote obžalovaní odvolanie, ktoré dodatočne
prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnili. V jeho dôvodoch po rekapitulácii odvolaním

napadnutého výroku uviedli, že napadnutý rozsudok je rozhodnutím nepreskúmateľným pre
nedostatočné odôvodnenie, nereagujúce riadne na námietky a argumenty obhajoby a neobjasňujúce,
prečo okresný súd nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, čo má za následok, že bolo
zásadným spôsobom porušené ich právo na obhajobu. Nedostatočné a selektívne zo strany súdu
prvého stupňa bolo i hodnotenie dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonané boli. Odôvodnenie
napadnutéhorozsudkutaknezodpovedáustanoveniu§168ods.1Tr.poriadkuvspojeníspožiadavkami

kladenými na odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku na základe čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej aj len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej aj len „Dohovor“). Obhajobou bolo v priebehu konania pred okresným súdom vznesené väčšie
množstvo námietok, ktoré sa síce v prevažnej miere týkali nezákonného znaleckého posudku č. 36/2020
znalca T. R. R. F., K. (č. l. 477-506), ktorý obžaloba zdôrazňovala ako svoj „kľúčový dôkaz“ (pričom

s týmito námietkami obhajoby sa okresný súd v napadnutom rozsudku stotožnil a na predmetný
znalecký posudok neprihliadal), avšak okrem toho zo strany obhajoby boli namietané aj ďalšie
skutočnosti - napr. nezákonnosť domovej prehliadky (č. l. 934); okolnosť, že niektoré tričká uvádzané v
zápisnici o vykonaní domovej prehliadky nosil sestrin partner Q. V. (taktiež č. l. 934); opakovane bolo
spochybňované dodržanie pravidiel ochrany osobných údajov (GDPR) pri vyhotovovaní obrazových

záznamovnachádzajúcichsavovyšetrovacomspise(napr.č.l.935);apredovšetkýmviacerérelevantné
argumenty odzneli v záverečnej reči obhajcu na č. l. 1204-1205, napr. že pri domovej prehliadke neboli
objavené veci pochádzajúce zo žalovanej trestnej činnosti; nebol jednoznačne ustálený čas, resp. časy,
kedy malo dôjsť k spáchaniu daných skutkov, a to na základe konkrétnych skutočností prezentovaných
obhajcom z výpovedí jednotlivých svedkov poškodených; nebolo preukázané, akým spôsobom došlo k

vniknutiu do sporných izieb a nebolo preukázané, že došlo k vlámaniu do týchto izieb; že v ubytovacích
zariadeniach sa nachádzali kľúče, ku ktorým mali prístup aj iné osoby; v zariadeniach sa nachádzali
aj iné vchody, cez ktoré mohli vojsť do objektov skutoční páchatelia; napokon mal obžalovaný A.
B. v záverečnej reči (č. l. 1205) uviesť, že „v K. máme veľkú rodinu a je pravda, že do D. G. sme
chodili do žriedla si naberať vodu, ktorá je pri ceste a do B. R. sme sa chodievali kúpať do krátera“.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyššie uvedené námietky obhajoby buď opomenul
úplne (ani ich nespomenul - to platí pre väčšinu z nich), alebo sa s nimi vecne nevysporiadal, čiže
odmietol ich len formálne, bez vecnej, jasnej, zrozumiteľnej a dostatočne konkrétnej odpovede, resp.
neodôvodnil odmietnutie návrhov na vykonanie dôkazov (vada tzv. opomenutých dôkazov). Takýmto
spôsobom zostalo v napadnutom rozsudku celkom neodôvodnené odmietnutie vykonania dokazovania

v zmysle návrhu doručeného okresnému súdu 20.08.2021 (č. l. 819), a to na vyžiadanie stanoviska
vyšetrovateľa OR PZ v Žiline, resp. povereného príslušníka PZ, konajúceho vo veci ČVS: ORP-733/
ZZ- ZA-2020, vo vzťahu k uvedenej veci, stavu tam predložených dôkazov a ich porovnania s tam
podaným znaleckým posudkom T. F. č. 51/2021; ďalej aj odmietnutie vykonania dokazovania obhajcom
na č.l. 1039 navrhovanými výsluchmi svedkov - osôb, ktoré uvádzali svedkovia ako osoby v súvislosti

so zabezpečením kamerových záznamov, a to V. D. (údržbár v ubytovacom zariadení Q. vo B. R.), K.
H. (technik v ubytovacom zariadení Q. vo B. R.), K. P. (vedúci IT oddelenia v hoteli D. G. v G. A.) a p. K.
(ktorá mala riadiť otázky GDPR v hoteli D. G. v G. A.), ktorých výsluch obhajoba navrhovala k otázkam
označenia priestorov, ktoré boli snímané priemyselnými kamerami, ako aj k otázkam spravovania
týchto systémov a prístupu k týmto systémom a záznamom; napokon okresný súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku nijako neodôvodnil ani odmietnutie vykonania dokazovania v zmysle návrhu
doručeného súdu 09.09.2022 (č. l. 980 p. v.) na získanie dátových stôp z videozáznamov, aby bol
určený dátum a čas vyhotovenia záznamu, ako aj čas vytvorenia CD nosičov. Zároveň viaceré dôkazy,
ktoré boli vo veci vykonané, okresný súd opomenul v napadnutom rozsudku zohľadniť pri ustaľovaní
skutkového stavu veci, t. j. nepodrobil ich akýmkoľvek svojim úvahám a hodnoteniam. Príkladom je

znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie, Košice č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/1712 zo 19.09.2019
na č. l. 375-378 vo veci DNA analýzy stôp - sterov z peňaženiek a kabeliek poškodených, v ktorých
mali mať uložené odcudzené peniaze. Hoci tento znalecký posudok bol okresným súdom vykonanýna hlavnom pojednávaní 15.12.2021, v odôvodnení napadnutého rozsudku nebol žiadnym spôsobom
vyhodnotený a neboli z neho vyvodené žiadne skutkové zistenia - zjavne z dôvodu, že tieto by museli
byť v prospech obhajoby. Zo záveru daného znaleckého posudku na č. l. 377 totiž jednoznačne vyplýva,

že DNA analýza predložených predmetov - sterových tyčiniek nebola úspešná a DNA analýzou neboli
získané interpretovateľné profily, čo inými slovami znamená, že na žiadnej z peňaženiek a kabeliek
poškodených, v ktorých mali mať uloženú odcudzenú hotovosť, neboli zistené stopy DNA obžalovaných.
Bez akéhokoľvek odôvodnenia v napadnutom rozsudku je taktiež právne posúdenie stíhaných konaní
z 19.02.2019 a 25.06.2019 ako čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu v zmysle § 122 ods.

10 Tr. zákona, t. j. súd prvej inštancie nijako neobjasnil objektívnu súvislosť týchto údajných čiastkových
útokov v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj ich subjektívnu súvislosť v jednotiacom
zámere páchateľa. Ďalej je nutné namietnuť, že skutok (resp. skutky) tak, ako sa uvádza v skutkovej
vete napadnutého rozsudku, v žiadnom prípade ani sám osebe neumožňuje subsumpciu pod trestné
činy tak, ako boli okresným súdom v zhode s obžalobou právne kvalifikované, t. j. ako pokračovací prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.

e) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a pokračovací prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom od 01. augusta 2019 formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona. V prvom rade, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu spočívajúcu v prečine porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona, tak
táto nemôže obstáť jednak vôbec v kvalifikovanej skutkovej podstate (§ 194 ods. 2 písm. a) Tr. zákona

s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona), ale pre nejasné a neurčité vymedzenie skutku ani len v
základnej skutkovej podstate prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. V
skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku sa v tomto smere uvádza iba to, že „nezisteným
spôsobom vošli“ do jednotlivých uzamknutých izieb, ide o absolútne nejasné a neurčité obrysy skutku,
ktoré nezodpovedajú všetkým obligatórnym znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. „Vojdenie nezisteným spôsobom“ do (hoci
aj) uzamknutej izby nepredstavuje samé osebe neoprávneného vniknutie do obydlia iného; z formulácie
„nezisteným spôsobom vošli“ sa nedá nijako (ani v hrubých rysoch) vyvodiť, v čom by vlastne malo
spočívať vniknutie do obydlia iného a už vôbec jeho neoprávnenosť. „Vojdenie nezisteným spôsobom“
do uzamknutej izby (bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie v rámci skutkovej vety, že sa tak stalo napr.

bez vedomia a súhlasu osoby obývajúcej danú izbu a ďalších osôb oprávnene disponujúcich kľúčmi od
nej) môže prebehnúť aj tak, že osoba, ktorá do izby vchádza, si ju odomkne s použitím kľúča, ktorý jej
vedome odovzdala iná osoba, ktorá ho má v oprávnenej držbe (zo skutkovej vety napadnutého rozsudku
pritom nevyplýva nič, čo by napríklad takýto spôsob „vojdenia nezisteným spôsobom“ do uzamknutej
izby vylučovalo). Skutková veta rozsudku musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky

skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie. Ďalej podľa § 122
ods. 4 Tr. zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru
nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily
alebo ľsťou. Aby vniknutie do uzavretého priestoru spĺňalo definičné znaky spáchania trestného činu
vlámaním, musí ísť o také vniknutie, ktoré spĺňa aspoň jeden zo spôsobov, ktoré sú uvedené v definícii

spáchania trestného činu vlámaním podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť,
že aktuálne nejestvuje akákoľvek možnosť formulačnej korekcie (úpravy) skutku oproti zneniu, ktoré je
obsiahnuté v skutkovej vete napadnutého rozsudku, v ďalšom konaní zo strany tak odvolacieho súdu,
ako ani súdu prvého stupňa (v prípade možného zrušenia rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie), ktorá by bola v konečnom dôsledku v neprospech obžalovaných,

a to z dôvodu, že odvolanie proti výroku o vine i treste bolo podané iba zo strany obžalovaných, a
teda sa musí uplatniť zásada zákazu reformatio in peius v zmysle § 325 Tr. poriadku vo všetkých jej
dôsledkoch a v celej šírke. V samotnej skutkovej vete napadnutého rozsudku sa neuvádza nič, čo
by sa dalo právne posúdiť (kvalifikovať) ako nedovolené prekonanie uzamknutia; uvedené nemožno
naprávať v odôvodnení. Vyjadrením zisteného skutkového stavu je skutok obsiahnutý v takzvanej

skutkovej vete rozsudku, nie skutkové okolnosti uvedené v dôvodoch rozhodnutia, vyplývajúce z
vykonaného dokazovania, pokiaľ nie sú v skutkovej vete rozsudku obsiahnuté (primerane napr. R
13/1997, R 100/2001, R 24/2004, R 32/2007, pozri tiež už zmieňovaný rozsudok Najvyššieho súdu,
sp. zn. 4Tdo/63/2019 z 21. januára 2020). Výhradu je potrebné vzniesť aj voči formulácii „ukradli“ v
skutkovej vete napadnutého rozsudku, keď ide o formuláciu, do ktorej sa predčasnou subsumpciou

presúva časť právneho posúdenia, čo je neprípustné (porovnaj napr. III. ÚS 412/2020, bod 37). V
zásade je rovnako vylúčené, aby v rozsudku odsudzujúcom obžalovaného za trestný čin vraždy bolo
priamo v skutkovej vete uvedené, že obžalovaný „zavraždil“ inú osobu. Z uvedeného možno uzavrieť,
že i bez potreby akéhokoľvek hlbšieho posudzovania vykonaného dokazovania nie je možné — prineprípustnosti modifikácie skutku uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku v neprospech
obžalovaných — uznať ma za vinného z prečinu porušovania domovej slobody ani v základnej, ani v
kvalifikovanej skutkovej podstate, a navyše pri skutku z 19. februára 2019 nejde ani o krádež podľa §

212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024, takže
skutok, ku ktorému malo dôjsť 19.02.2019, nie je trestným činom vôbec a druhý skutok, ku ktorému malo
dôjsť 25.06.2019, by tak ako je vymedzený v skutkovej vete napadnutého rozsudku, mohol byť právne
posúdený iba ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (z vyššie uvedených dôvodov
nie v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona). Nad rámec toho,

ani z vykonaného dokazovania vonkoncom nie je zrejmé, a už vôbec „jednoznačne“, ako uvádza súd
prvého stupňa na strane 20 napadnutého rozsudku, že by zo strany spoluobžalovaných (resp. ani iného,
neznámeho páchateľa) došlo k nedovolenému prekonaniu uzamknutia sporných hotelových izieb (a
akým, v skutkovej vete napadnutého rozsudku nijako nekonkretizovaným, spôsobom). Uvedené súvisí
potom už aj s nedostatočným a nesprávnym zistením skutkového stavu súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide
o znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného

skúmania a kriminalistickej identifikácie, Košice č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/1712 zo 04.09.2019
(č. l. 364-374), v prípade stôp na sporných dverách od izieb č. 235, 242 a 354 v hoteli Q. vo B. R., kde
boli ubytovaní jednotliví poškodení pri skutku z 25.06.2019, teda závery znaleckého ústavu nevyznievajú
jednoznačne, ale znalecký ústav pripustil („mohli byt") nasledovné alternatívy: (a) mohol byť použitý
prípravok (planžeta), (b) mohol byť použitý príslušný originálny kľúč alebo príslušný duplikát kľúča, (c)

stopy mohli vzniknúť pri bežnom používaní dverí. Za uvedenej situácie, pri akceptovaní zásady in dubio
pro reo, nie je možné zvoliť si z predmetných alternatív tú, ktorá je pre obžalovaného najnepriaznivejšia
(a už vonkoncom napr. bez výsluchu spracovateľa predmetného znaleckého posudku), a konštatovať,
hoci aj len neprípustne iba v odôvodnení napadnutého rozsudku, že jednoznačne došlo k nedovolenému
prekonaniu uzamknutia predmetných hotelových izieb. Zároveň boli súdom prvého stupňa celkom

opomenuté v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania (okrem iného) odpovede Kriminalistického a
expertíznehoústavuPolicajnéhozboru,odboruprírodovednéhoskúmaniaakriminalistickejidentifikácie,
Košice v jeho posudku č. KEU-KE-EXP-2019/1712 zo 04.09.2019 na otázky č. 5 a 7 na č. l. 372-373, z
ktorých vyplýva, že znalecký ústav výslovne uviedol, že stopy v mechanizme skúmaných vložiek dverí
izieb v hoteli Q. vo B. R. (odpoveď na 5. otázku), ako aj stopy v mechanizme skúmaných vložiek dverí

izieb v hoteli D. G. v G. A. (odpoveď na 7. otázku) „neboli vytvorené kovovými špárovými mierkami,
kľúčmi do cylindrických mechanizmov a kliešťami", t. j. tými predmetmi, ktoré boli nájdené a zaistené
pri domovej prehliadke v byte na F. XXXX/X v E. 03.07.2019, resp. pri prehliadke iných priestorov -
motorového vozidla. V tejto súvislosti je neakceptovateľné poukazovanie okresného súdu v napadnutom
rozsudku na to, že „z kovových špárových mriežok možno vyrobiť samotné planžety" (strana 14

napadnutého rozsudku), čo znalecký ústav neuviedol vo svojom znaleckom posudku v časti „Záver“
v rámci odpovedí na položené otázky vyšetrovateľa (kde konštatoval iba nevytvorenie skúmaných
stôp kovovými špárovými mierkami), ale uvedené zmienil len okrajovo na strane 12 znaleckého
posudku na č. l. 368 p. v. Je zrejmé, že planžety ako prípravky na bezkľúčové prekonávanie
cylindrických vložiek môžu byť vyrobené prakticky z akýchkoľvek plochých kovových predmetov, nie

iba z kovových špárových mierok nájdených pri domovej prehliadke (čo je bežne dostupný tovar v
železiarstvach), a navyše na prípadnú výrobu planžiet z kovových špárových mierok by sa vyžadovali
kovospracujúce prístroje, ktoré pri domovej prehliadke nájdené neboli. Za daných okolností neboli v
konaní produkované žiadne priame ani nepriame dôkazy o tom, že by malo dôjsť (spoluobžalovaných)
k spáchaniu trestného činu porušovania domovej slobody (obligatórne znaky objektívnej stránky,

ktorého skutková veta napadnutého rozsudku neobsahuje), pričom dôkazmi preukazujúcimi spáchanie
trestného činu porušovania domovej slobody nemôžu byť iba tvrdenia poškodených, že odcudzené
veci mali umiestnené v zamknutých izbách. To sa napokon nutne prejavilo práve v celkom zjavne
nedostatočnom popise skutku v skutkovej vete rozsudku v znení „nezisteným spôsobom vošli". Súd
prvého stupňa v konaní vykonal viaceré nezákonné dôkazy, na ktoré vôbec prihliadať nemal, naproti

tomu nevykonal vo veci viaceré dôkazy, ktorých vykonanie bolo a je potrebné. Okrem už vyššie
mnou uvádzaných obhajobou navrhovaných dôkazov, ktorých odmietnutie okresný súd v napadnutom
rozsudku nijako neodôvodnil, okresný súd nesprávne nevykonal na hlavnom pojednávaní: dokazovanie
návrhom prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku na č. l. 238-288, ani samotným príkazom
na domovú prehliadku na č. l. 289-294, vrátane doručenky na č. l. 300, hoci obhajoba výslovne namietala

nezákonnosť domovej prehliadky (č. l. 934), čo potom zo strany okresného súdu nutne vyžadovalo
vykonanieitakéhotodokazovania;aksamajútakédôkazynesprávnepovažovaťzazákonnéaprocesne
prípustné, nevykonal ani obrazové (kamerové) záznamy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise v
celom ich relevantnom rozsahu, ale spravidla len v rozsahu pár účelovo vybraných sekúnd ich trvania,pri všetkých vyššie uvedených iba sčasti okresným súdom vykonaných obrazových záznamoch treba
uviesť, že okresný súd u obžalovaných vôbec nezisťoval, či súhlasia s tým, aby sa predmetné obrazové
záznamy na hlavnom pojednávaní prehrávali iba v rozsahu niekoľkých okresným súdom selektívne

zvolených sekúnd; akékoľvek dokazovanie právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský
Mikuláš vo veci sp. zn. 0T/15/2015, z ktorého by mohol usúdiť, o aký konkrétny skutok išlo v danej
veci — na strane 23 napadnutého rozsudku okresný súd bez toho, aby sa oboznámil s právoplatným
rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn. 0T/15/2015 a aby si dal vôbec pripojiť
(zapožičať) spis v uvedenej veci, nepreskúmateľne konštatuje k osobe obžalovaného C. D., že vraj

„vo vzťahu k uvádzanej veci menovaného súdu 0T/15/2015 je v tu prejednávanej veci menovaný
obžalovaný opäť uznávaný vinným z druhovo totožnej trestnej činnosti a začal ju páchať len niečo po
roku od jeho osvedčenia v predchádzajúcej veci, pričom dokonca uvádza, že C. D. bol vo veci vedenej
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/15/2015 odsúdený za „spolupáchateľstvo taktiež
spoločne s A.. B. ako aj v tejto vecí“, a to opäť bez toho, aby právoplatným rozhodnutím Okresného
súdu Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn. 0T/15/2015 vôbec niekedy disponoval. Čo sa týka dôkazov

vykonaných okresným súdom na hlavnom pojednávaní, napriek tomu, že ide o dôkazy, ktoré okresný
súd vykonať nemal, resp. na ne nemal pri hodnotení dôkazov prihliadať a ktoré nesmú byť poňaté
do štruktúry usvedčujúcich dôkazov, medzi nimi treba uviesť nasledovné, že primárnym hľadiskom
vyhodnocovania každého dôkazu zo strany súdu je jeho zákonnosť, t. j. predovšetkým zákonnosť
spôsobu jeho získania pre potreby trestného konania. Pokiaľ ide o výpovede svedkov poškodených v

prípravnom konaní, súd prvého stupňa mal na hlavnom pojednávaní čítať iba zápisnice o výsluchoch
svedkov — poškodených, ku ktorým došlo po vznesení obvinenia obom obžalovaným, a nie aj zápisnice
o ich výsluchoch spred vznesenia obvinenia, ktoré boli uskutočnené bez možnosti účasti ich obhajcu
(pozri na hlavnom pojednávaní konanom 15.12.2021, v zápisnici na č. l. 920-921), pričom prokurátor v
obžalobenavrhovalmenovanýchsvedkov—poškodenýchpredvolaťavypočuť(č.l.711)ahocinavýzvu

súdu prítomné strany súhlasili s vykonaním dokazovania namiesto výsluchov svedkov čítaním zápisníc
o ich výpovediach (č. l. 920); z takéhoto vyjadrenia prokurátora, obžalovaných a obhajcu nemožno
usúdiť, že súhlasili aj s čítaním zápisníc o výsluchoch svedkov — poškodených, ktoré boli vykonané
pred vznesením obvinenia. Procesne nepoužiteľné ako usvedčujúce dôkazy v konaní pred súdom sú
interné analýzy objasňovania zločinu krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody, vyhotovené zo strany policajtov - operatívcov z 25.02.2019 na č. l. 594-615 a z 26.06.2019 na č.
l. 616-645. Osobitne treba zdôrazniť, že práve z operatívnej analýzy na č. l. 594-615 čerpal súd prvého
stupňa údajné fotografie — obrázky vozidla na č. l. 595 a 602, ako to vyplýva zo strany 12 napadnutého
rozsudku, z ktorých mal za preukázané, že vozidlo VW Golf, EČ: S., bolo kamerou v meste D. G.,
sledujúcou štátne poznávacie značky, 19.02.2019 zachytené v čase 12:13 hod. pri vstupe do mesta a v

rovnaký deň v čase 13:28 hod. pri výjazde z mesta. Už zo staršej judikatúry možno vyvodiť, že úradné
záznamy príslušníkov polície nemôžu slúžiť ako dôkazy v konaní pred súdom (m. m. R 26/1989). V
danom prípade „analýzy“ objasňovania stíhaných trestných činov, vypracované príslušníkmi Policajného
zboru na úseku operatívy, rovnako nie sú použiteľné v konaní pred súdom ako listinné dôkazy, keďže
listinný dôkaz musí byť sám dôkazom týkajúcim sa skutkového deja, prípadne osoby obvineného či iných

osôb, avšak operatívne analýzy vypracované policajtmi sú len nosičom informácie o vyhodnotení iných
dôkazov, resp. neprocesných informácií z ich strany. Je absolútne nemysliteľné, aby boli (v akejkoľvek
časti) ako dôkazy svedčiace o vine obžalovaného využívané v konaní pred súdom interné analýzy
(„zvodky“) spracované operatívou PZ pred vznesením obvinenia, ktoré mali slúžiť vyšetrovateľovi na
stotožnenie podozrivých osôb (v zásade je to rovnako nemysliteľné, alebo ešte nemysliteľnejšie, ako

keby malo byť jedným z usvedčujúcich dôkazov v konaní pred súdom uznesenie vyšetrovateľa o
vzneseníobvinenia).Rovnakonepoužiteľnésúpotomakékoľvekčastitakýchtooperatívnychpolicajných
analýz („zvodiek“), vrátane obrázkov v nich sa nachádzajúcich na č. l. 595 a 602. Ide o obrázky nie v
pôvodnej podobe, ale upravené a vložené do textu analýzy („zvodky“), pričom v originálnej elektronickej
podobe sa takéto obrázky vo vyšetrovacom spise ani nenachádzajú a ak mali byť predmetné obrázky

vyhotovené z kamerových záznamov kamier v Starej Ľubovni z 19.02.2019, tak v obsahu spisu nie
je žiaden obrazový (kamerový) záznam z niektorej kamery snímajúcej cestu v D. G. z 19.02.2019.
Absenciu relevantných dôkazov v obsahu vyšetrovacieho spisu (napr. kamerových záznamov zo D. G. z
19.02.2019) nemožno „prekonať“ obsahom operatívnej policajnej analýzy („zvodky“), do ktorej sa zahrnú
obrázky, ktorých pôvod, autenticita a spôsob získania príslušníkmi PZ sa nedajú žiadnym spôsobom

zistiť a overiť. Za nezákonnú treba ďalej považovať domovú prehliadku vykonanú 03.07.2019, a to z
viacerých dôvodov, v dôsledku čoho boli nezákonne zaistené všetky veci pri tejto domovej prehliadke,
vrátane oblečenia, kľúčov a kovového náradia, ktoré boli následne použité pri znaleckom skúmaní,
a to jednak v znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice,odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/1712
z 13.01.2020 (č. l. 379-471) a jednak v znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
PolicajnéhozboruKošice,odboruprírodovednéhoskúmaniaakriminalistickejidentifikácie,č.ČES:PPZ-

KEU-KE-EXP-2019/1712 zo 04.09.2019 (č. l. 364-374), čo sa potom nutne prenieslo v zmysle tzv. teórie
plodov z otráveného stromu aj na obsah týchto znaleckých posudkov a zaťažilo ich nezákonnosťou. K
inštitútu domovej prehliadky vo všeobecnosti pozri bližšie (v zhode s rozsudkom Najvyššieho súdu SR,
sp.zn.4Tdo/67/2016,z23.11.2017),platíprekonkrétnyprípad,žezobsahuvyšetrovaciehospisuzjavne
vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní mali už pred jej vykonaním, minimálne od 28.06.2019 (resp.

najneskôr od 02.07.2019), stotožneného ako nezameniteľne známeho podozrivého minimálne C. D.,
obvinenie mu bolo však vznesené, rovnako ak obžalovanému B., až na druhý deň po vykonaní domovej
prehliadky 04.07.2019 uznesením vyšetrovateľa na č. l. 22-32, čo sa stalo zjavne účelovo oneskorene,
aby bol obom znemožnený výkon obhajobných práv obvinených osôb v čase vykonania domovej
prehliadky. V danej veci malo byť uznesenie o vznesení obvinenia v skutočnosti doručené minimálne
C. D. najneskôr pri domovej prehliadke a zároveň mal byť obžalovaný B. spolu s ním najneskôr pri

domovej prehliadke informovaní vyšetrovateľom, že sú podozriví z konkrétnej trestnej činnosti, a to aj
so zreteľom na nutnosť eurokonformného výkladu ustanovení Tr. poriadku (aj v znení účinnom pred
15.03.2024, pozn.) v súlade s uznesením Rady (EÚ) z 30.11.2009 o pláne na posilnenie procesných
práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní (2009/C 295/01) a smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22.05.2012 o práve na informácie v trestnom konaní. Uvedeným

postupom im vyšetrovateľ neumožnil materiálnu realizáciu nielen procesných práv obvinených osôb, ale
ani vôbec akejkoľvek obhajoby osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie (§ 2 ods. 9 Tr. poriadku),
ba ani len získať poňatie o tom, v súvislosti s akým konkrétnym skutkom kvalifikovaným ako trestný
čin sa vlastne domová prehliadka realizuje. V tejto súvislosti je nutné akcentovať, že pri samotnej
domovej prehliadke, resp. prehliadke iných priestorov (motorového vozidla), a pri osobnej prehliadke C.

D., všetkých vykonaných 03.07.2019, nebolo nájdené a v čase medzi 02. júlom 2019 a 04. júlom 2019
neboli vyšetrovateľom získané žiadne také nové dôkazy, ktoré by kvalitatívne posilňovali podozrenie
práve voči C. D. a odôvodňovali, že k vzneseniu obvinenia sa pristúpilo až 04.07.2019. Navyše pokiaľ
aj ide o jednotlivé nájdené a zaistené kusy oblečenia, kovového náradia a kľúčov, z celého obsahu
spisu sa nedá žiadnym spôsobom zistiť, čo z týchto vecí malo patriť, resp. byť v užívaní práve C.

D., keďže zo spisu vyplýva, že predmetný byt okrem neho v rozhodnom období užívali aj ďalší dvaja
muži — ja a Q. V.. Samotné vykonanie domovej prehliadky, teda a všetky dôkazy zaistené (odňaté)
pri domovej prehliadke (ako aj pri súvisiacej prehliadke iných priestorov — motorového vozidla), boli
orgánmi činnými v trestnom konaní získané v rozpore so zákonom, a preto sú v zmysle § 119 ods. 3 Tr.
poriadku v konaní nepoužiteľné. Následne poukázal na nezákonnosť príkazu na domovú prehliadku, sp.

zn. OSSL-V-12-1/2019-1Tp/24/2019 z 02.07.2019 a podstatné nedostatky tak vo výrokovej časti, ako aj
v odôvodnení, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť. Príkaz na domovú prehliadku vo výroku neobsahuje
uvedenie, v akej trestnej veci bol vlastne vydaný, absentuje opis vecí, ktoré sa majú zaistiť pri domovej
prehliadke, čo musí byť uvedené už vo výrokovej časti príkazu na domovú prehliadku a nepostačuje
ich uvedenie iba v odôvodnení príkazu, s odkazom na nález Ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS

455/2022 (bod 22 odôvodnenia) a III. ÚS 454/2022 (bod 17 odôvodnenia), preto opis vecí, pri ktorých
podľa sudcu pre prípravné konanie bolo iba dôvodné podozrenie, že sa v byte „nachádzajú“, obsiahnutý
nesprávne len v odôvodnení príkazu, v žiadnom prípade nemožno považovať za dostatočne konkrétny a
určitýtak,abybolitietoveciužvobsahusamotnéhopríkazušpecifikovanéaindividualizovanéspôsobom
nezameniteľným s inými vecami a limitujúcim orgány činné v trestnom konaní v tom, aby domová

prehliadka nemala charakter „lovenia dôkazov“ (fishing expeditiori). Príkladmo opis „prsteň zo žltého
kovu odcudzený poškodenej H. P., o ktorom sám sudca v príkaze na domovú prehliadku uviedol, že
v spise absentuje jeho podrobnejší opis (vlastne môže ísť asi o akýkoľvek prsteň žltej farby, ktorý
je z nejakého kovu). Takýto príkaz na domovú prehliadku bol preto materiálne nevykonateľný, resp.
„vykonateľný" tak, že policajti si ho vyložili takým spôsobom, že podľa svojej ľubovôle môžu v byte a

priestorochknemupatriacichzaistiťčokoľvek,čouznajúzavhodné;totrebavyhodnotiťakoneprijateľné,
čoho dôkazom bolo zaistenie zväzkov 7 kľúčov a 5 kľúčov pri domovej prehliadke (dodnes nikomu
nevrátených), pričom zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky vôbec nie je zrejmé, kto mal byť
vlastníkomtýchtokľúčov,odakýchzámkovmalibyťtietokľúčeaakúmalimaťsúvislosťstrestnouvecou,
v ktorej bola domová prehliadka vykonaná). Ďalej sudca pre prípravné konanie v príkaze vôbec nijako

nezvažoval a nezaoberal sa s tým, či hrozí nebezpečenstvo zmarenia, zničenia či straty veci v dôsledku
nenariadenia domovej prehliadky (takéto úvahy sa v príkaze nenachádzajú), ani to, či je možné veci
zaistiť menej invazívnym spôsobom; už z tohto dôvodu je nutné považovať príkaz na domovú prehliadku
za ústavnoprávne neudržateľný (porovnaj body 20-21 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu, sp. zn. III.ÚS 455/2022 z 08.12.2022; tiež bod 16 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 454/2022,
z 12.01.2023). V spojitosti s tým, že príkaz na domovú prehliadku bol vydaný pred vznesením obvinenia
konkrétnej osobe, bolo dané do pozornosti judikatúra Ústavného súdu ČR (porovnaj napr. rozhodnutia

Ústavného súdu ČR vo veciach sp. zn. I. ÚS 512/12 alebo I. ÚS 2024/15), z ktorej vyplýva, že ak bol
príkaz na domovú prehliadku vydaný pred vznesením obvinenia, musí byť vydaný s odôvodnením, že
ide o úkon neodkladný a neopakovateľný, pričom v príkaze je nutné uviesť, na základe akých skutočností
je domová prehliadka považovaná za neodkladný alebo neopakovateľný úkon, čo v spornom príkaze na
domovúprehliadkutakéhoodôvodneniasamozrejmeabsentuje.Ďalejmajúzato,žeprisúčasnomznení,

čiže až v čase po vyhlásení napadnutého rozsudku, ust. § 32 ods. 6 Tr. poriadku, z ktorého vyplýva, že
ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v
konaní, o námietke zaujatosti strany sa nekoná. Iný než riadny procesný postup súdu v konaní preto
môže byť za určitých okolností vyhodnotený aj ako dôvod vylúčenia sudcu (podľa právnej úpravy Tr.
poriadku účinnej od 15. marca 2024). Keďže napadnutý rozsudok bol vyhlásený 20.09.2023, zaujatosť
sudcu M. Y. O., ktorý ako sudca pre prípravné konanie vydal sporný príkaz na domovú prehliadku,

nebolo možné spôsobom súladným s vtedy účinným znením Tr. poriadku namietnuť pred vyhlásením
napadnutého rozsudku, ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. poriadku, pričom ním vydaný príkaz na domovú
prehliadku disponoval takými vyššie namietnutými vadami nezákonnosti, že postup M. Y. O. ako sudcu
pre prípravné konanie v tejto veci bol rozporný so zákonom, a preto napadnutý rozsudok bol preto
vydaný sudcom, ktorý mal byť s poukazom na jeho pomer k veci, s prihliadnutím na ustanovenie § 32

ods. 6 Tr. poriadku v znení účinnom od 15.03.2024, vylúčený, čo však nebolo možné uplatniť námietkou
zaujatosti voči konajúcemu sudcovi do vyhlásenia napadnutého rozsudku (20.09.2023). Uvedené je
samostatným dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku.
Namietajú aj nesprávnosť postupu pri doručovaní príkazu na domovú prehliadku v zmysle § 100 ods.
1 Tr. poriadku, nakoľko príkaz na domovú prehliadku bol doručený iba M. D. (doručenka na č. l. 300)

ako „osobe žijúcej v spoločnej domácnosti", ktorá medzi osobami prítomnými pri prehliadke ani uvedená
nie je, a teda príkaz nebol doručený žiadnym pri domovej prehliadke prítomným užívateľom bytu,
čiže obžalovaným a ani vlastníčke bytu H. D., ktorá sa dostavila do bytu v priebehu vykonávania
prehliadky. Rovnako nezákonným spôsobom sa uskutočnil samotný priebeh domovej prehliadky podľa
§ 104 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko dobrovoľné vydanie hľadanej veci má zásadne prednosť pred

vykonaním domovej prehliadky. Domovú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve
vykonanej podľa § 104 Tr. poriadku, aby osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, dobrovoľne
vydala hľadanú vec (prípadne osobu), alebo aby odstránila dôvod, ktorý viedol k takémuto úkonu. Aj v
prípade nariadenia domovej prehliadky sa od jej výkonu upustí, ak sa dobrovoľné vydanie veci dosiahlo
predchádzajúcou výzvou pri splnení podmienok uvedených v § 104 ods. 1 a 2 Tr. poriadku (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/29/2014, z 20.05.2014), a keďže bez akéhokoľvek opísania
vecí,ktorésamajúvydať,vrámcipredchádzajúcejvýzvypodľa§104Tr.poriadkunedošlovôbeckreálne
splniteľnej výzve na dobrovoľné vydanie hľadaných vecí, treba uzavrieť, že podmienka predchádzajúcej
riadnej výzvy na dobrovoľné vydanie vecí nebola splnená, čo spôsobuje nezákonnosť vykonanej
domovej prehliadky, pri zásadnej pochybnosti o riadnom poučení o zákaze seba obviňovania osoby

M. D. v čase realizácie domovej prehliadky. Okrem toho je zrejmé, že samotná výzva na dobrovoľné
vydanie vecí podľa § 104 Tr. poriadku nemala byť realizovaná voči M. D., ako sa to v skutočnosti stalo,
ale táto výzva mala byť podľa správnosti adresovaná pri domovej prehliadke prítomným obžalovaným,
keďže tak z obsahu návrhu prokurátora na vydanie príkazu na domovú prehliadku, ako aj z príkazu
na domovú prehliadku bolo zjavné, že M. D. vôbec nebola podozrivou z danej trestnej činnosti a veci,

o ktoré pri domovej prehliadke išlo, jej ani nemali vlastnícky patriť, či byť v jej držbe, o čom orgány
činné v trestnom konaní vedeli. Za týchto okolností je vyslovene nepochopiteľné, prečo bola výzva
podľa § 104 Tr. poriadku (aj to nedostatočná) učinená práve a len voči M. D., pričom absencia riadnej
výzvy voči podozrivej osobe na vydanie pri domovej prehliadke hľadaných vecí, predstavuje podstatnú
nezákonnosťprivýkonedomovejprehliadky(porovnajrozsudokNajvyššiehosúdu,sp.zn.6Tdo/75/2015

z 27.07.2016). Taktiež pri výkone domovej prehliadky nedošlo k riadnemu poučeniu podľa § 106 Tr.
poriadku, nakoľko v zápisnici o domovej prehliadke však je uvedené konkrétne znenie uskutočneného
poučenia, ktoré by malo zodpovedať ustanoveniu § 106 Tr. poriadku, pričom aj v tomto prípade platí,
že iba oznámenie policajta v znení „Poučujem Vás podľa § 106 Tr. poriadku nie je riadnym poučením
v súlade s § 106 Tr. poriadku. To, že znenie poučenia je vypísané v opise zápisnice o vykonaní domovej

prehliadky na č. l. 301, pritom nemôže byť považované za postačujúce, nakoľko opis zápisnice na č. l.
301-304 nie je právne záväzný a bol vypracovaný až dodatočne príslušníkmi PZ, bez súčinnosti a bez
podpísania zo strany prítomných osôb, ktorých podpisy sa nachádzajú iba v originále zápisnice na č. l.
295-299. Napokon riadnym spôsobom nebolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní vykonanéani poučenie podľa § 105 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko nebola vôbec poučená ani užívateľka bytu M.
D., prítomná na začiatku domovej prehliadky a ani vlastníčka bytu H. D., ktorá sa do bytu dostavila
až v neskoršom priebehu domovej prehliadky. Ak vlastník nehnuteľnosti nebol poučený o jeho práve

účasti pri prehliadke, vyšetrovateľ pri výkone domovej prehliadky nepostupoval zákonným spôsobom
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 6Tdo/75/2015 z 27.07.2016). Ďalším nedostatkom
realizácie domovej prehliadky bolo jej vykonanie za účasti aj vecne nepríslušných policajtov, a to v
rozpore s obsahom samotného príkazu na domovú prehliadku na č. l. 284, keďže sa jej mali zúčastniť
aj pracovníci „OO OKP SL“ (Obvodného oddelenia PZ v Starej Ľubovni, odboru kriminálnej polície) a

„OO PZ Podolínec“ (Obvodného oddelenia PZ v Podolínci), o to najmä z tohto dôvodu, nakoľko podľa
vtedajšej právnej kvalifikácie išlo o zločin. Napokon došlo k porušeniu § 105 ods. 2 Tr. poriadku, nakoľko
k výkonu domovej prehliadky nebola pribraná nezúčastnená osoba. Pribratie nezúčastnenej osoby pri
domovej prehliadke je obligatórne (R 97/2018), pričom podľa ich názoru nemôže byť nezúčastnenou
osobou, príslušníka Mestskej polície v Žiline, X. H., pretože tu existuje pochybnosť o tom, či by pri
vykonávaní domovej prehliadky bol skutočne objektívny a nepodporil by záujmy orgánov činných v

trestnom konaní, keď aj on sám je orgánom, ktorý zabezpečuje verejný poriadok, ochranu životného
prostredia a pri plnení jeho úloh jednoznačne dochádza aj k spolupráci s príslušníkmi Policajného
zboru. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody je nutné uzavrieť (aj s poukazom na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Tdo/67/2016 z 23.11.2017), že domová prehliadka bola nariadená a vykonaná v
rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli v rozpore so zákonom v prípravnom konaní zaistené všetky

veci odňaté pri predmetnej domovej prehliadke; táto nezákonnosť sa potom preniesla v zmysle tzv.
teórie plodov z otráveného stromu aj na ďalšie dôkazy, ktoré vychádzali práve z týchto prvotných
nezákonne zaistených dôkazov, najmä na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru zo 04.09.2019 na č. l. 364-374 (na tú jeho časť, kde boli analyzované predmety
zaistené pri predmetnej domovej prehliadke) a znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho

ústavu Policajného zboru z 13.01.2020 na č. l. 379-471 v celom rozsahu. V rozpore so zákonom boli
zadovážené taktiež viaceré kamerové (obrazové) záznamy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise,
z ktorých niektoré boli čiastkovo vykonané okresným súdom na hlavnom pojednávaní a z ktorých
sa vychádzalo aj v znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru
z 13.01.2020 na č. l. 379- 471. Namietajú, že s jednotlivými kamerovými záznamami tak, ako sa

nachádzajú na DVD nosičoch vo vyšetrovacom spise, bolo zjavne manipulované zo strany vyšetrovateľa
a tieto DVD nosiče neboli a nemohli byť orgánom činným v trestnom konaní zo strany ich pôvodcov
vydané v takej podobe, v akej sa nachádzajú v spise. Na jednotlivých DVD nosičoch vo vyšetrovacom
spise sa nachádzajú kamerové záznamy, ktoré nevydal vždy iba jeden subjekt (vo vzťahu k jednému
DVD nosiču), ale ktoré boli zjavne zadovážené od viacerých subjektov, a teda predmetné DVD nosiče

muselvtakejtopodobevytváraťkombinovanýmukladanímkamerovýchzáznamovodrôznychpôvodcov
až vyšetrovateľ. Už samotné procesné zadokumentovanie získania kamerových záznamov do obsahu
vyšetrovacieho spisu je mimoriadne zmätočné a nedostatočné, ako aj je to sumarizované v zápisnici
okresného súdu o hlavnom pojednávaní konanom 07.06.2023 na č. l. 1139, s poukazom na konkrétne
príkazy prokurátora na zaistenie kamerových záznamov a v spise sa nachádzajúce kamerové záznamy.

Z tohto pohľadu takýto stav obsahu spisového materiálu v súvislosti s kamerovými záznamami (viaceré
kamerové záznamy sa v spise nenachádzajú, napriek existencii zápisníc o ich uchovaní a vydaní,
naproti tomu iné v spise, sú napriek absencii takýchto zápisníc či iných dokladov o ich doručení do
vyšetrovacieho spisu), nemožno považovať za akceptovateľný, a to ani z hľadiska vyhodnocovania
procesnej použiteľnosti tých kamerových záznamov, ktoré v spise uložené sú. Tiež platí, že v spise

sa nenachádza ani žiadna doručenka či iný doklad o tom, či predmetné príkazy prokurátora na č. l.
269, 270 a 272 vôbec boli doručené dotknutým subjektom (mestu D. G., A. B. R., I., a mestu K.),
a či sa tak stalo v reálnom čase, a teda nie je preukázané, či predmetné kamerové záznamy boli
naozaj vydané do obsahu vyšetrovacieho spisu práve tými subjektmi, ktoré sa uvádzajú ako adresáti
príkazov prokurátora na č. l. 269, 270 a 272, a práve na základe predmetných príkazov. Povinnosť

doručenia príkazu o vydaní počítačových údajov osobe, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa
nachádzajú také údaje, pritom vyplýva priamo z ustanovenia § 91 ods. 4 Tr. poriadku. Inak povedané, ak
už raz orgány činné v trestnom konaní mienili postupovať v súvislosti s vydaním kamerových záznamov
spôsobom podľa § 91 Tr. poriadku, čo je z obsahu vyšetrovacieho spisu zjavné, potom nie je možné
akceptovať nedodržanie zákonného postupu pri vydaní počítačových údajov a „povzniesť sa nad to“,

že hoci v spise sú určité príkazy prokurátora na vydanie počítačových údajov (bez dokladov o ich
doručení adresátom), neexistujú k nim zápisnice o vydaní počítačových údajov v zmysle § 93 ods.
1 Tr. poriadku, ktoré musia ex lege obsahovať aj presný opis vydaných počítačových údajov, ktoré
umožnia určiť ich totožnosť; vyhotovenie zápisnice o úkonoch podľa § 91 Tr. poriadku v súlade s § 93ods. 1 Tr. poriadku, pritom nemožno považovať iba za nejakú „formalitu“, ktorá nemusí byť zachovaná,
osobitne ak z obsahu spisu nemožno zistiť ani to, či príkaz na vydanie počítačových údajov podľa
§ 91 ods. 1 Tr. poriadku vôbec bol doručený, komu a kedy, pričom v spise sa nenachádzajú ani

žiadne iné prípadné dôkazy či doklady, ktoré by preukazovali, ako, kedy a kým konkrétne boli sporné
kamerové záznamy odovzdané vyšetrovateľovi. V súdenej veci teda z obsahu spisu vôbec nemožno
zistiť, či sporné kamerové záznamy vyšetrovateľovi vydali osoby, ktoré boli oprávnené v tomto rozsahu
konať za jednotlivé subjekty - prevádzkovateľov kamerových systémov (t. j. za A. B. R., D., mesto
K., mesto D. G.), ako ani to, či zo strany vyšetrovateľa nedochádzalo k úpravám (napr. vysekávaniu

častí) z predmetných kamerových záznamov, keďže absentuje presný opis vydaných počítačových
údajov, ktoré umožnia určiť ich totožnosť, ako obligatórna náležitosť zápisnice podľa § 93 ods. 1 Tr.
poriadku (uvedené je aktuálne o to viac, že vyšetrovateľ zjavne manipuloval aj s tými kamerovými
záznamami, ku ktorým zápisnice o uchovaní a vydaní počítačových údajov existujú). Následne potom
detailne opisuje tieto dôvodné podozrenia o zásahu do celého kamerového záznamu na konkrétne
označených záznamoch (konkrétne snímaných miest, kde sa mali podozrivé osoby v čase rozhodnom

pohybovať) a v nich označených (zostrihaných) časových sekvenciách tak, aby to vyhovovalo presne
sekvencii,naktorýchsapohybujúpodozrivéosobysvylúčenímďalšíchosôbpohybujúcichsavtomčase
na recepcii označených ubytovacích zariadení, či sa mali pohybovať podozrivé osoby na motorovom
vozidle vo vlastníctve matky obžalovaných. Namietajú rovnako, že z obsahu spisu sa nedá posúdiť a
preskúmať ani to, kde konkrétne mali byť umiestnené jednotlivé kamery, kamerové záznamy, z ktorých

sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise, a či pri ich prevádzkovaní, z ktorého vzišli sporné kamerové
záznamy, boli dodržané ustanovenia právnych predpisov osobitne na úseku ochrany osobných údajov
(GDPR), na čo obhajoba opakovane poukazovala aj v konaní pred okresným súdom, pričom odmietajú
odôvodnenie okresného súdu na prelome strán 14-15 rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom
10.03.2023 vypočutí svedkovia - zamestnanci ubytovacích zariadení pritom nerozptýlili pochybnosti

o spôsobe prevádzkovania kamerových systémov v ich zariadeniach vo februári 2019 a júni 2019,
čo mal byť dôvod na doplnenie dokazovania ich opätovným výsluchom, no toto ďalšie dokazovanie
okresný súd nesprávne odmietol vykonať, k čomu sa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako už
bolo vytknuté, ani nevyjadril. Možno zhrnúť, že po vylúčení vyššie uvedených nezákonných dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní (vrátane procesne nepoužiteľného znaleckého posudku T. F., na

ktorý neprihliadal už okresný súd) podľa ich názoru nezostávajú zásadne žiadne (akékoľvek) dôkazy,
ktoré by mohli byť poňaté medzi dôkazy usvedčujúce obžalovaných (za takéto dôkazy principiálne
nemožno pokladať využitie práva odoprieť vypovedať zo strany obžalovaných a svedkyne M. D., čo
bude ešte ďalej rozvinuté). Prezumpcia neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní
konkrétne dôkazné bremeno, pričom je to nakoniec súd, na ktorom spočíva zodpovednosť za náležité

objasnenie veci. Súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obvineného musí tvoriť logickú a
ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obvineného, ale súčasne
vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Príkladmo nemožno súhlasiť so záverom okresného
súdu ako bol ustálený čas spáchania jednotlivých krádeží tak, ako sa konštatuje v skutkovej vete

napadnutého rozsudku, z vykonaného dokazovania bez dôvodných pochybností nevyplýva a okresným
súdom nebolo v napadnutom rozsudku ani bližšie a preskúmateľným spôsobom odôvodnené. Ako na
to poukazovali aj v rámci obhajoby, časový rádius podávajúci sa z výpovedí svedkov poškodených,
v priebehu ktorého mohlo dôjsť ku krádežiam ich vecí, je oveľa širší, než sa uvádza v obžalobe a
skutkovej vete napadnutého rozsudku. S odkazom na výpovede poškodených možno konštatovať,

že čas údajného spáchania skutkov bol určený len účelovo pôvodne vyšetrovateľom v uznesení o
vznesení obvinenia, čo prevzala obžaloba i okresný súd tak, aby „sedel“ s časmi údajného prejazdu
motorového vozidla stotožňovaného ako vozidlo patriace ich matke M. D.. Príkladmo svedkyňa B. a
svedkyňa P. (poškodené ubytované 25. júna 2019 v hoteli Q. L., B. R.) zhodne uvádzali, že na izbe boli
spolu do asi do 16.30 hod. (č. l. 152, 175), pričom podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku daný

skutok mal byť spáchaný v čase medzi 15.15 hod. do 16.36 hod., z čoho sa javí, že vniknutie do izby
poškodených B. a P., uskutočnenie samotnej krádeže ich vecí a opustenie izby so zrejme jej opätovným
uzamknutím a asi aj s opustením hotela oboma obžalovanými by muselo byť uskutočnené za celkový
čas zhruba šesť minút, čo treba vyhodnotiť ako nerealizovateľné, pričom za takýchto okolností by si
zrejme poškodené B. a P. museli všimnúť pohyb obžalovaných po chodbe, kde sa nachádzala ich izba.

Ďalej namietajú, že pokiaľ súd v odôvodní napadnutého rozsudku (10-12 str.) sa opiera o jednotlivé
kamerové záznamy, tak aj pri ich už tzv. zostrihanej verzii od vyšetrovateľa, z týchto záznamov prehral na
hlavnom pojednávaní, opäť len vyseknuté malé časové sekvencie, z recepcie či priestoru ubytovacích
zariadení, ale aj z miest, kde sa malo pohybovať podozrivé auto (ich matky), kde by sa mali nachádzaťpodozrivé osoby, ktoré stotožňuje s osobami obžalovaných, jednak bez tohto, aby zisťoval, či s tým
obžalovaní súhlasia a jednak bez toho, aby bola v rámci dokazovania hodnotená skutočnosť, že na
týchto záznamoch sa v rozhodnom čase predsa majú pohybovať aj iné osoby, ktoré už vo veci neboli ani

vypočuté, preto požiadali, aby boli tieto záznamy prehraté v celom rozsahu, pokiaľ sa má na nich vôbec
prihliadať ako zákonný dôkaz. Orgány činné v trestnom konaní teda nemali žiaden záujem o reálne
preverenie viacerých osôb, ktoré sa v rozhodnom čase pohybovali na recepcii hotela D. G. 19.02.2019,
vrátane prípadných neubytovaných, ale zamerali sa len a výlučne na tie dve osoby, ktoré sa snažili
stotožniť s obžalovanými, čo sa prejavilo aj účelovým vystrihovaním iba niekoľkosekundových pasáží z

kamerových záznamov tak, aby na týchto niekoľkosekundových záznamoch nebolo vidieť okrem daných
dvoch osôb pokiaľ možno žiadnych, alebo len minimum iných ľudí. Treba tiež podotknúť, že svedok L. F.
na hlavnom pojednávaní konanom 10.03.2023 vypovedal, že obsadenosť hotela D. G. vo februári 2019,
keď to bolo v období prázdnin, bola dosť veľká, od 200 do 300 ľudí (č. l. 1035), a z jeho výpovede, ako
aj výpovede svedkyne B. A. vyplynulo aj to, že do hotela mala vstup aj verejnosť, t. j. aj neubytované
osoby (č. l. 1031, 1034); neubytovaní mali prístup aj do barov, nemuseli to nikde oznamovať (č. l. 1034).

Tiež pritom platí, že pri konkrétnych záznamoch nie je možné nijako určiť nielen evidenčné číslo vozidla,
ktoré má na nich prechádzať do a z G. A., ale ani jeho značku či druh, pričom tvrdenie okresného
súdu, že „tvar vozidla až nápadne zodpovedá vozidlu VW Golf (kde vlastníkom takého vozidla je matka
obžalovaných, M. D.), čo má rozhodný význam s ďalšími skutočnosťami“ (strana 11 napadnutého
rozsudku), má charakter čírej špekulácie (dohadu, domnienky) okresného súdu, ktorú nemožno brať do

úvahy na účely ustálenia viny obžalovaných, osobitne ak okresný súd ponechal celkom bokom fakt, že
orgány činné v trestnom konaní vôbec nezamerali svoju pozornosť na ďalšie vozidlá, ktoré prechádzali
spornýmúsekomvčaseminimálneod11.00hod.do14.30hod.Následnepoukázalinato,žestotožnenie
osôb obžalovaných s osobami zachytenými na kamerových záznamoch z hotelov D. G. z 19.02.2019
a 25.06.2019 a Q. L., B. R. z 25.06.2019 odôvodnil okresný súd v napadnutom rozsudku obsahom

znaleckého posudku na č. l. 379-471 spisu, a to citujúc doslovne znenie konkrétnych odsekov na str.
10-12 rozsudku. V reakcii túto argumentáciu jednak vzhľadom na namietanú nezákonnosť kamerových
záznamov a zároveň vykonanej domovej prehliadky sa nemôže prihliadať ani na závery znaleckého
posudku na č. l. 379-471, nad rámec toho obsah predmetného znaleckého posudku v žiadnom prípade
nevytvára dostatočný podklad, ktorý by stačil pre dosiahnutie najvyššieho možného stupňa istoty, ktorý

je možné od ľudského poznania očakávať, o tom, že osobami zachytenými na predmetných kamerových
záznamoch sú obžalovaní. V tejto súvislosti okrem iného zvýraznili tú skutočnosť, že pri takto nezákonne
vykonanej domovej prehliadke dňa 03.07.2019, ktorá sa uskutočňovala formou neprípustného „lovenia
dôkazov“, sa javí rozumný záver, že policajti si teda logicky „vybrali“ pri domovej prehliadke na zaistenie
také oblečenie a obuv, pri ktorých vopred očakávali, že by „mohli byť“ oblečením a obuvou osôb na

kamerových záznamoch. Okrem toho stotožnenie obžalovaných na základe takéhoto myšlienkového
pochodu okresného súdu s jednou z osôb zachytených na kamerových záznamoch je o to absurdnejšie,
že z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ktorou konkrétnou z dvoch okresným súdom spomínaných
osôb na vybraných úsekoch z kamerových záznamov mám byť práve obžalovaný A. B. a ktorý C. D., a
taktiež v napadnutom rozsudku nebolo uvedené a nijako odôvodnené, ktoré konkrétne kusy sporného

oblečenia či obuvi zaistené pri domovej prehliadke, podľa okresného súdu stotožniteľné s oblečením
a obuvou osôb zachytených na kamerových záznamoch, mali patriť práve obžalovaným a ktoré z nich
používal konkrétne ktorý z obžalovaných. Bez odôvodnenia zostalo, že v byte na F. XXXX/X B. E. v
rozhodnom období okrem obžalovaných zvykol bývať i sestrin partner Q. V. (ďalšia osoba s kriminálnou
minulosťou), ktorý tam mal taktiež aj svoje oblečenie a ktorý bol, ako to vyplýva z obsahu vyšetrovacieho

spisu (pozri napr. analýzy operatívy na č. l. 594-615 a 616-645), pôvodne jednou z podozrivých osôb
v tejto veci, zrejme však mal to šťastie, že pri domovej prehliadke nebol policajtmi v byte zastihnutý
(na rozdiel od obžalovaných).Zároveň okresný súd jednostranne ponechal mimo svojej pozornosti v
napadnutom rozsudku (a to v rozpore so zásadou in dubio pro reo, majúcou svoje aplikačné miesto
aj pri hodnotení dôkazov) fakt, že pri viacerých kusoch oblečenia resp. obuvi zaistených pri domovej

prehliadke v komparácii s oblečením/obuvou osôb zachytených na kamerových záznamoch znalecký
ústav konštatoval, že „nie je možné potvrdiť, ani vylúčiť zhodu" (č. l. 411, 412, dvakrát na č. l. 413, 416),
resp. dokonca pri predloženom tričku s krátkymi rukávmi výslovne uviedol, že „nebola zistená zhoda
v dizajnovom prevedení trička“ a tričko, ktoré mala oblečená osoba na kamerovom zázname, nebolo
predložené tričko (č. l. 411, 416). Nametajú tiež zákonnosť získania následne vykonania ako dôkazu

obrázky na č. l. 595 a 602, ktoré sú iba súčasťou už skôr namietanej policajnej „analýzy“ (resp. skôr
zvodky) operatívy, ktorá nemôže byť vôbec braná do úvahy ako dôkaz v konaní pred súdom. Súd prvého
stupňa ponechal mimo svojho záujmu otázku, ako tieto obrázky vznikli a prečo, ak majú byť autentické,
sa vo vyšetrovacom spise nenachádzajú kamerové záznamy, z ktorých by mali pochádzať. Absenciurelevantných dôkazov v obsahu vyšetrovacieho spisu (napr. kamerových záznamov zo Starej Ľubovne z
19.02.2019) nemožno „prekonať“ obsahom operatívnej policajnej analýzy („zvodky“), do ktorej sa zahrnú
obrázky, ktorých pôvod, autenticita a spôsob získania príslušníkmi PZ sa nedajú žiadnym spôsobom

zistiť a overiť, pričom z týchto dvoch fotografií sa nedá zistiť smer jazdy vozidla, ani to, z akej konkrétnej
kamery/kamier boli tieto fotografie naozaj zhotovené, ani overiť, či reálne zachytávajú práve okamihy
o 13:56:27 hod. a o 14:45:49 hod. dňa 25.06.2019. V obsahu spisu sa však nachádza kamerový
(obrazový) záznam z kamery snímajúcej kruhový objazd v D. G., a to kamerový záznam s označením „O.
U. U. -Z. XXXXXXXXXXXXXX XXXXXXXXXXXXXX XXXXXXXXXX.H.“, uložený v priečinku s názvom

„XXXXXXXX“ na DVD nosiči s názvom „H. D.“ na č. l. 276e, ktorý má trvanie 16 min. a 47 sekúnd a podľa
jeho obsahu zachytáva čas od 14:44:22 hod. do 15:01:07 hod. 25.06.2019 (tento bol okresným súdom
vykonaný na hlavnom pojednávaní konanom 07.06.2023, č. l. 1138). Hoci ani pri tomto kamerovom
zázname nie je zrejmé, ako a kedy (a od koho konkrétne) bol vyšetrovateľom získaný do obsahu
vyšetrovacieho spisu, na predmetnom kamerovom zázname je zachytený prejazd množstva motorových
vozidiel, pričom ich evidenčné čísla nie sú vôbec čitateľné a na kamerovom zázname v skutočnosti

nevidno ani značku a typ vozidla, ktoré by malo prechádzať po ceste v čase o 14:44:40 hod., a teda
tvrdenie okresného súdu, že ide o „tmavý VW Golf hatchback“, je opäť raz iba domnienkou (dohadom).
Navyše 25.06.2019 nedošlo k žiadnej krádeži v hoteli D. G. a nie je zrejmé, akým spôsobom má údajný
prejazd motorového vozidla (aj keby rovno išlo o vozidlo s evidenčným číslom S., resp. o ľubovoľný
„tmavý VW Golf hatchback“) mestom D. G. poobede 25.06.2019 preukazovať to, že obžalovaní v daný

deň kradli v hoteli Q. L. vo B. R.. Následne obžalovaní detailne poukázali všetky kamerové záznamy
zachytávajúce miesta prejazdu, kde sa malo v rozhodnom čase pohybovať motorové vozidlo matky
obžalovaných, no buď na tomto zázname toto vozidlo zachytené nie je vôbec alebo takéto „podobné“
auto zachytené je, ale bez možnosti identifikácie ŠPZ. Navyše je racionálne nepochopiteľné, že vo
vyšetrovacom spise sa vôbec nenachádzajú a vyšetrovateľom ani neboli žiadané samotné kamerové

záznamy z obecných kamier vo B. R. z 25.06.2019, na základe ktorých by bolo možné jedine ustáliť,
či sporné motorové vozidlo, a to či už priamo vozidlo s evidenčným číslom S., alebo aspoň akékoľvek,
naň sa podľa okresného súdu aspoň „podobajúce“, sa v daný deň vôbec pohybovalo vo B. R.. Zároveň
opäť aj v tomto smere platí, že orgány činné v trestnom konaní sa zjavne tendenčne zamerali výlučne
na sporné vozidlo s evidenčným číslom S., ktoré bolo iba jedným z desiatok motorových vozidiel

prechádzajúcich v rozhodnom čase K., a z obsahu spisu sa nedá zistiť, či vôbec a ak áno, aké, boli
v rámci dokazovania vykonané úkony vo vzťahu k ostatným desiatkam motorových vozidiel, ktoré v
spornom čase takisto prechádzali cez K. v smere od D. G. (resp. slovami okresného súdu, „v smere od
B. R.“) na A., a ak žiadne takéto úkony uskutočnené neboli, prečo sa orgány činné v trestnom konaní
zaoberali výlučne iba s jedným konkrétnym motorovým vozidlom idúcim po danej značne frekventovanej

ceste, ktoré stotožnili s vozidlom s evidenčným číslom S. patriacim ich matke. Navyše sporné vozidlo
s evidenčným číslom S., resp. jemu sa podobajúce vozidlo bez možnosti identifikácie evidenčného
čísla nebolo žiadnou kamerou v rozhodnom čase zachytené v samotných obciach, kde malo dôjsť
ku krádežiam a kde sa nachádzajú hotely D. G. a Q. L. (B. G. A. a vo B. R.), a už vonkoncom
nebolo zaznamenané v blízkosti týchto ubytovacích zariadení. Tiež poukázali nato, že v minulosti,

ale aj v tomto období opakovane uvedené ubytovacie zariadenia v G. A., resp. liečebné pramene
v G. A. navštevovali, resp. opakovane tzv. prechádzali uvedeným krajom z dôvodu návštev svojich
blízkych M. D. a I. D. z K.. Následne obžalovaní poukázali na odôvodnenie rozsudku na str. 13, v ktorej
súd prvého stupňa zdôrazňuje práve odopretie vypovedať zo strany obžalovaných a svedkyne M. D.,
toto odôvodnenie je potrebné však zároveň chápať v spojení s bezprostredným ústnym odôvodnením

rozsudkutak,akobolokresnýmsúdom20.09.2023vyhlásený,pričomzvýraznili,žestručnéodôvodnenie
rozsudku po jeho vyhlásení sa čiastočne, dokonca v určitých častiach úplne nezhodoval s písomným
odôvodnením vyhláseného rozsudku, pričom poukázali na nález Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS
58/2018 z 15.11.2018, podľa ktorého od súdu možno legitímne očakávať zhodu ústneho odôvodnenia
a písomného odôvodnenia v kľúčových aspektoch prejednávanej veci, t. j. podstata stanoviska súdu k

zásadným argumentom strany, prípadne zákonné ustanovenia, ktoré boli základom pre rozhodnutie vo
vecisamej,bymalibyťzhodnévústnomodôvodneníapísomnomodôvodnení.Následneodprezentovali
doslovný prepis zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania konaného 20.09.2023 v úseku od
2:01:52 hod. do 2:10:10 hod, čo konkrétne okresný súd pri ústnom odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol s poukazom na to, že okresný súd pri ústnom odôvodnení rozsudku explicitne pripustil iný

skutkový dej, než je prezentovaný v skutkovej vete obžaloby a napadnutého rozsudku, konkrétne
spáchanie úplne inej trestnej činnosti obžalovanými v sporných hoteloch v rozhodnom čase. Zvýraznili
tiež, že spôsob, akým okresný súd hodnotil využitie práva obžalovaných a ich matky po zákonnom
poučení o práve odoprieť vypovedať pri hodnotení vykonaného dokazovania, je nutné vyhodnotiť akoabsolútne ústavnoprávne neudržateľný a sám osebe spôsobujúci nezlučiteľnosť napadnutého rozsudku
s pravidlami spravodlivého súdneho konania, s odkazom na požiadavku euro-konformného výkladu a
aplikácie vnútroštátneho práva v súlade s čl. 7 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)

2016/343 z 09. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na
konaní pred súdom v trestnom konaní (ďalej aj len „smernica 2016/343“), podľa čl. 50 ods. 4 Ústavy
SR, podľa čl. 47 ods. 1 Ústavy SR, podľa § 34 ods. 1 Tr. poriadku prvej vety, výslovne priznáva
obvinenému právo odoprieť vypovedať; obdobne má priamo ex lege podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku
právo odoprieť výpoveď ako svedok príbuzný obvineného v priamom rade, čiže aj matka obvineného.

Odkazujúc na príslušné smernice EÚ, rozhodovaciu prax EĽSP, Ústavného súdu SR, Ústavného súdu
ČR v tejto súvislosti namietli, že pri vyvodzovaní nepriaznivých záverov z ich odopretia vypovedať
neboli dodržané žiadne procesné garancie vyžadované ESĽP, ktoré sú zrejmé príkladmo z rozsudkov
vo veciach Murray a Telfner, predovšetkým neboli nikdy ani orgánmi činnými v trestnom konaní, ani
súdom žiadnym spôsobom poučení či upozornení na to, že využitie svojho práva odoprieť vypovedať
môže byť pri ustaľovaní viny použité proti nim, t. j. v ich neprospech a teda odopretie vypovedať v

tejto veci nemôže byť ani pri použití elementárnej logiky vyhodnocované ako dôkaz toho, že obžalovaní
pri ich údajne preukázanej prítomnosti v ubytovacích zariadeniach spáchali práve žalované skutky. V
pomeroch súdenej veci treba v prvom rade zdôrazniť, že zo strany oboch obžalovaných nešlo o „mlčanie
obvineného“ v širšom zmysle vyplývajúcom z vyššie citovaných rozhodnutí ESĽP, teda o úplnú absenciu
vyjadrení obžalovaných prednesených na svoju obhajobu; obžalovaní sa v konaní aktívne bránili, a

to či už priamo osobne, alebo prostredníctvom obhajcu; už v prípravnom konaní obaja obžalovaní
napadli uznesenie o vznesení obvinenia sťažnosťou; obhajoba sa vyjadrovala k dôkazom obžaloby a
tieto aktívne spochybňovala, predovšetkým znalecký posudok doc. H. F., ktorý obžaloba pokladala za
kľúčový dôkaz proti obžalovaným, pričom s námietkami obhajoby v tomto smere sa stotožnil i súd prvého
stupňa, ktorý na uvedený znalecký posudok podľa obsahu napadnutého rozsudku neprihliadal (strany

18-19 rozsudku okresného súdu); obžalovanými boli namietané i ďalšie dôkazy produkované obžalobou,
najmäkamerovézáznamy,asamaobhajobauplatňovalarôznedôkaznénávrhy,väčšinousúdomprvého
stupňa odmietnuté; obhajca predniesol i vlastnú záverečnú reč, atď. a pod. Zo strany obžalovaných teda
došlo iba k odopretiu vypovedať stricto sensu (k využitiu ústavou a zákonom explicitne garantovaného
práva odoprieť vypovedať) či už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom, a nie

k celkovému „mlčaniu“ v rámci trestného konania, čiže k rezignovaniu na obranu voči obžalobe a na
uvádzanie vlastných dôkazných návrhov. Vyhodnotenie využitia tohto práva zo strany obžalovaných
- a dokonca ešte aj zo strany ich matky ako svedkyne - v napadnutom rozsudku v jeho písomnom
vyhotovení, ale ešte výraznejšie bezprostredne pri jeho vyhlásení v rámci ústneho odôvodnenia, v
neprospech obžalovaných v rovine posudzovania viny predstavuje fraglantné porušenie čl. 7 ods. 5

smernice 2016/343. Okrem toho v tomto prípade nešlo o žiaden tzv. „príma facie casé“, t. j. o prípad
podopretý natoľko silnými (presvedčivými, impozantnými) dôkazmi zo strany obžaloby (podľa vyššie
uvedených rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky navyše musí ísť výslovne o „vierohodný priamy
dôkaz“), ktoré by samé osebe, aj bez prihliadania na samotné odopretie vypovedať, postačovali na ich
odsúdenie. Kľúčový dôkaz obžaloby, znalecký posudok T. H. F., K., obhajobou rozsiahlo namietaný,

sa ukázal byť v konaní pred súdom procesne nepoužiteľný. Ako napriek tomu konštatoval okresný
súd na strane 13 napadnutého rozsudku, aj to nesprávne a vychádzajúc z nezákonných dôkazov, súd
prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním preukázané iba to, že sa údajne 19.02.2019 a 25.06.2019
nachádzali v rozhodnom čase v sporných hoteloch (s desiatkami, resp. stovkami ďalších osôb, ktoré
vôbec neboli stotožnené a akokoľvek preverované, pozn.), čo však v žiadnom prípade nepostačuje a

nemôže postačovať na to, aby išlo o „vierohodný priamy dôkaz“ o spáchaní pokračovacieho prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. e) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a pokračovacieho prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom od 01. augusta 2019 formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku. Ďalej

uviedli, že ak by mali byť voči nim v tejto trestnej veci opätovne vyvodzované akékoľvek nepriaznivé
závery z toho, že predtým odopreli vypovedať, sú ochotní a chcú vypovedať v ďalšom konaní či už na
odvolacom súde, alebo aj na okresnom súde v prípade vrátenia veci okresnému súdu, ktoré v odvolaní
navrhujú. Z rovnakých dôvodov potom za celkom neprijateľné zo strany okresného súdu považujú to,
že v odôvodnení napadnutého rozsudku je obžalovaným vytýkané nielen využitie ich vlastného práva

odoprieť vypovedať, ale aj odopretie vypovedať ich matkou - svedkyňou M. D.. Odopretie vypovedať
zo strany svedka, ktorý je rodičom obvineného, je využitím jeho zákonného práva podľa § 130 ods.
1 Tr. poriadku, ktoré je založené eo ipso už samotným príbuzenským vzťahom svedka k obvinenému
v priamom rade a nemusí byť nijako ďalej odôvodňované. V tejto súvislosti treba opätovne zdôrazniť,že podľa nesprávnych záverov súdu prvého stupňa bolo z vykonaného dokazovania preukázané
(odhliadnuc od ďalších konzekvencií vyvodených okresným súdom z odopretia vypovedať obžalovanými
a ich matkou) iba to, že obžalovaní sa v rozhodnom čase nachádzali vo verejne prístupných priestoroch

hotelov, pričom fakt, že išlo o verejnosti prístupné priestory, potvrdili aj svedkovia - vtedajší zamestnanci
ubytovacích zariadení, vypočutí na hlavnom pojednávaní 10.03.2023. Ďalej obžalovaní zvýraznili, že
okruh dôkazov, prostredníctvom ktorých súd dokazuje konkrétny skutok spáchaný v danom čase a na
danom mieste, nemôže uzatvárať poukaz na predchádzajúcu trestnú činnosť obvineného; takýto postup
značí zaujatosť voči osobe obvineného, a tým porušuje jeho právo na nestranný súd. Preukázanú minulú

trestnú činnosť nemožno považovať za dôkaz spáchania nového trestného činu (nález Ústavného súdu
Českej republiky, sp. zn. I. ÚS 2726/14 z 1. apríla 2015, body 57 a 60; tiež nález Ústavného súdu Českej
republiky, sp. zn. I. ÚS 520/16 z 22. júna 2016, bod 40). V prvom rade, čo sa týka tvrdenia okresného
súdu o tom, že sa „tam práve vtedy „len tak“ zjavili‘, žiadnym spôsobom nebolo preukazované, ako
často a kedy konkrétne v minulosti obžalovaní navštevovali verejne prístupné priestory predmetných
hotelov (ako bolo vyššie uvedené, viackrát sa tam v minulosti zastavili či už v kaviarni, resp. bare,

alebo na toalete), navyše okresný súd v napadnutom rozsudku v poslednom odseku na strane 11
naznačuje, že sa mali nachádzať 25.06.2019 aj v priestoroch hotela D. G., kedy však v tomto hoteli
hosťom zjavne nič nezmizlo (uvedené ponechal okresný súd bez akejkoľvek reflexie). Okrem toho,
všeobecné súdy nemôžu v trestnom konaní vyvodzovať skutkové závery v otázke viny zo skutočností
súvisiacich s povahovými či osobnostnými rysmi obvineného, ktoré pre posúdenie určitej skutkovej

otázky nemajú žiaden význam. Obžalovaný C. D. nad rámec toho uviedol, že k spáchaniu trestného
činu krádeže došlo z jeho strany jediný krát, a to pred takmer 30. rokmi (trestná vec vedená na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3T/114/1997), a k spáchaniu trestného činu porušovania domovej
slobody došlo z jeho strany jediný krát pred zhruba 10. rokmi (trestná vec vedená na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 0T/15/2015), pričom obe tieto odsúdenia má zahladené, z čoho v prípade

jeho osoby v žiadnom prípade nemožno vyvodzovať - ako to činí okresný súd - „sklony k páchaniu
práve takej trestnej činnosti", aká mu je v tejto veci kladená za vinu. V tejto súvislosti obžalovaný
A. B. rovnako ako C. D. zvýraznili, že v danej lokalite - v okrese D. G. alebo v jeho okolí - žiadne
krádeže či inú trestnú činnosť ani v minulosti nepáchali a nikdy predtým za žiadne krádeže alebo
iné trestné činy spáchané v tomto regióne trestne stíhaní neboli. Ďalej obžalovaný A. B. poukázal aj

na to, že bol na základe jeho dávnejšej minulosti, ktorú v napadnutom rozsudku pripomína okresný
súd, neprávom trestne stíhaný aj v ďalšej trestnej veci, a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a) Tr. zákona, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 50T/38/2022, pričom obžaloba i v
tamojšej veci vychádzala zo znaleckého posudku toho istého znalca z odboru antropológie, doc. H. R.
F., K., o závery ktorého sa opierala i v tomto konaní (v tamojšej veci išlo o znalecký posudok, ktorý

predložil do spisu v tejto veci na č. l. 820-836). Napriek tomu bol v predmetnej trestnej veci právoplatne
oslobodený, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 50T/38/2022 z 21.02.2024, právoplatným
od 21.02.2024, pričom dokonca sám prokurátor vzhľadom na dôkaznú núdzu ustúpil na hlavnom
pojednávaní od obžaloby. Zo všetkých uvádzaných dôvodov sú namietané skutkové závery okresného
súdu nezlučiteľné so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a s právom na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nedostatočnosť skutkových zistení okresného
súdu sa prejavuje napr. aj v už namietanom absolútnom nezohľadnení (nepodrobení hodnoteniu súdom)
znaleckéhoposudkuKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPolicajnéhozboru,odboruprírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie, Košice č. ČES: PPZ-KEU-KE- EXP-2019/1712 z 19.09.2019
na č. l. 375-378 vo veci DNA analýzy stôp - sterov z peňaženiek a kabeliek poškodených, v ktorých

mali mať uložené odcudzené peniaze. Hoci tento znalecký posudok bol okresným súdom vykonaný
na hlavnom pojednávaní 15.12.2021, v odôvodnení napadnutého rozsudku nebol žiadnym spôsobom
vyhodnotenýaneboliznehovyvodenéžiadneskutkovézistenia.Zozáverudanéhoznaleckéhoposudku
na č. l. 377 totiž jednoznačne vyplýva, že DNA analýza predložených predmetov - sterových tyčiniek
nebola úspešná a DNA analýzou neboli získané interpretovateľné profily, čo inými slovami znamená,

že na žiadnej z peňaženiek a kabeliek poškodených, v ktorých mali mať uloženú odcudzenú hotovosť,
neboli zistené stopy DNA ani jedného z obžalovaných, čo je jednoznačne okolnosťou svedčiacou v
prospech obhajoby, ktorú okresný súd nijako nereflektoval. Namietajú i súvisiace konštatácie okresného
súdu na strane 14 napadnutého rozsudku napríklad o tom, že malo byť zistené „(z pohľadu súdu
absolútne nie bežné) držanie drevených klinov v stenovej skrini v detskej izbe", je neakceptovateľné

a iba v rovine vykonštruovaných a ničím nepodložených dohadov okresného súdu, aby ako dôkaz o
spáchaní žalovaných skutkov v spolupáchateľstve obžalovanými bolo okresným súdom udávané, že
pri domovej prehliadke bol nájdený nejaký šraubovák či drevené kliny, bez toho, aby bolo akýmkoľvek
ďalším dôkazom preukázané, že práve tieto veci boli použité pri páchaní daných skutkov (a kýmkonkrétne). Zároveň tvrdenie o „nezvykle honosnom priestore“, kde mali byť uvedené veci skladované,
čím sa myslí zrejme byt na F. XXXX/X v E., považujú za natoľko absurdné (a opäť ničím bližšie
nepodložené), že navrhujú, aby bola v predmetnom byte súdom podľa § 154 ods. 1a 3 Tr. poriadku

vykonaná obhliadka na preukázanie, že ide o obyčajný byt v staršom činžiaku na sídlisku, a nie o žiaden
„nezvykle honosný priestor“, ako uvádza okresný súd. V súvislosti s vykonanou (nezákonnou) domovou
prehliadkou a prehliadkou iných priestorov (motorového vozidla) bol celkom mimo pozornosti okresného
súdu ponechaný jednoznačný fakt v prospech obžalovaných, že pri žiadnej z týchto prehliadok nebola
nájdená nijaká ukradnutá vec, a to nielen vec hľadaná v tomto trestnom konaní, ale ani v žiadnej

inej trestnej veci. Tiež je potrebné poukázať na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
kľúčmi od sporných hotelových izieb, v ktorých malo dôjsť ku krádežiam, disponovali aj iné osoby než
poškodení, pričom však vo vzťahu k týmto iným osobám žiadne dokazovanie vykonané ani v priebehu
prípravného konania, ani v priebehu súdneho konania nebolo. Z hľadiska riadneho zistenia skutkového
stavu zostáva vo veci otáznym, prečo si vyšetrovateľ do spisového materiálu nevyžiadal kamerové
záznamy s obcou prevádzkovaných kamier vo B. R. z 25.06.2019, ale iba z mesta K., pričom, ako už bolo

vyššie uvedené, prejazd určitého motorového vozidla K. vonkoncom nepreukazuje, že dané vozidlo sa v
určitom čase toho istého dňa nachádzalo aj vo B. R.. Ďalej obžalovaní poukázali na to, že principiálnym
nedostatkom napadnutého rozsudku je ničím neodôvodnený záver o spáchaní pokračovacieho prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. e) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a pokračovacieho prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom od 01.08.2019 formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona spoločne so spoluobžalovaným C. D., pričom samotné spolupáchateľstvo je tu
okresným súdom neprípustným spôsobom, bez vykonania akéhokoľvek relevantného dokazovania a
bez akýchkoľvek konkrétnych skutkových zistení v tomto smere, a priori prezumované. V skutkovej
vete napadnutého rozsudku sa uvádza, že „nezisteným spôsobom vošli" do jednotlivých izieb a v nich

„ukradli" finančné hotovosti, kožené puzdro na okuliare a „1 ks prsteňa zo žltého kovu". Zo žiadneho na
hlavnom pojednávaní vykonaného dôkazu však nijako priamo ani nepriamo nevyplýva to, že žalované
skutky spáchali práve dve osoby ako spolupáchatelia, t. j. nie je ničím preukázané, že dve osoby a
práve obžalovaní zakaždým spoločne vošli do jednotlivých izieb a dve osoby (a to práve obžalovaní A..
B. a C. D.) v nich zakaždým spoločne ukradli sporné veci. Každý zo žalovaných skutkov pritom podľa

ich povahy mohol byť spáchaný zakaždým aj len jednou jedinou osobou a nijako nevyžadoval formu
spolupáchateľstva. To, že podľa okresného súdu obžalovaní spoločne vošli do jednotlivých hotelov (do
ichverejneprístupnýchčastí),žiadnymspôsobomnepreukazuje,žeobajanáslednespoločnýmkonaním
porušovali domovú slobodu a kradli; obaja dôrazne popierajú, že by v daných hoteloch kedykoľvek
kradli a porušovali domovú slobodu alebo vystupovali čo i len ako účastníci na takejto trestnej činnosti.

Ďalšie podstatné vady pri zisťovaní skutkového stavu sa týkajú ustálenia výšky spôsobenej škody, ako
aj samotného skutku (jeho časti) majúceho spočívať v krádeži, okrem iného aj „koženého puzdra na
okuliare“ a „1 ks prsteňa žltej farby“, inak povedané, vyššie namietané vady, samozrejme, okrem výroku
o vine priamo zaťažujú aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade škody; tento je však sám osebe,
vrátane konania, ktoré rozsudku predchádzalo, predmetom ďalších nedostatkov. Už v ich sťažnosti

proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia na č. l. 44 bolo správne namietané — čo zostalo v
plnej miere aktuálnym i v tomto štádiu konania, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, či
poškodeným skutočne zmizli nimi uvádzané sumy, či týmito sumami v predpokladanom čase skutkov
vôbec disponovali a či sa tieto sumy skutočne nachádzali v jednotlivých hotelových izbách. Okrem
výpovede vždy toho-ktorého poškodeného nejestvuje žiaden dôkaz o tom, že tento mal skutočne pri

sebe hotovosť v danej výške a že mu práve takáto hotovosť počas pobytu v príslušnom ubytovacom
zariadení zmizla. Osobitne v prípade svedka M. G. F., ktorému mala podľa jeho vyjadrenia zmiznúť
najvyššia nominálna hodnota finančnej hotovosti (spolu 500,- eur), nebolo nijako zdokladované, že
menovanýmalskutočnenaizbetakútohotovosťaodkiaľsijuzabezpečil(napríkladkonkrétnymvýberom
z bankomatu a pod.). Tiež nebolo bližšie objasnené, prečo si poškodení nechávali peňaženky s pomerne

vyššími hotovosťami na izbách a tieto si pri vzdialení sa z izieb nebrali so sebou, resp. nevložili ich do
hotelového trezora. Už celkom dubiózne sa javí odsúdenie za krádež „koženého puzdra na okuliare
červenej farby v hodnote 6,- eur“ S. B. a „1 ks prsteňa zo žltého kovu v hodnote 100,- eur“ H. P.. Ani pri
jednej z týchto hnuteľných vecí sa v obsahu spisového materiálu nenachádza žiaden dôkaz o ich fyzickej
existencii, okrem vyjadrení samotných poškodených S. B. a H. P.: najmä v prípade „1 ks prsteňa zo

žltého kovu v hodnote 100,- eur“ je obzvlášť povšimnutiahodné, že nebol predložený žiaden nadobúdací
doklad k takémuto prsteňu, nikde v spise sa nenachádza jeho bližší opis, rozmery ani fotografia a z
ničoho nevyplýva ani to, o aký konkrétny „žltý kov“ (napr. zlato, oceľ, titán, meď a pod.) malo vlastne
ísť. Je pritom zrejmé, že práve od zloženia, rozmerov a hmotnosti „prsteňa zo žltého kovu“ sa musíodvíjať aj jeho všeobecná hodnota, ktorá najmä v prípade, ak nejde o prsteň zo zlata či iného drahého
kovu (čo nebolo preukázané a neuvádza sa ani v skutkovej vete napadnutého rozsudku), nemôže
dosahovať sumu 100,- eur. Skutočná dôkazná hodnota takýchto „odborných vyjadrení“ na č. l. 677d

a 667e spisu je preto nulová, čo vyplýva i z toho, že pri vyššie namietanej absencii akejkoľvek bližšej
špecifikácie „koženého puzdra na okuliare“ a „prsteňa zo žltého kovu“ v obsahu spisu ani objektívne
neprichádzalo a neprichádza do úvahy podávať odborné vyjadrenia k všeobecnej hodnote takýchto
nekonkretizovaných a iba celkom vágne vymedzených vecí (uvedené je podobné, ako keby sa mala
odborným vyjadrením určiť napríklad hodnota „1 ks osobného motorového vozidla červenej farby“, o

ktorého značke, type, technických parametroch, veku, najazdených kilometroch a pod. nejestvujú v
spise žiadne údaje). Procesne nesprávne bolo prihliadanie súdu prvého stupňa na e-mailové podania
od poškodeného M. G. F. zo 04.08.2021 na č. l. 814-815 a z 18.10.2021 na č. l. 870-880, ktoré boli
oboznámenénahlavnompojednávaníkonanom15.12.2021(č.l.917)azohľadnenévrámcirozhodnutia
o náhrade škody; tieto elektronické podania učinené bez zaručeného elektronického podpisu a následne
už zákonným spôsobom nedoplnené v zmysle § 62 ods. 1 Tr. poriadku vôbec nemali byť brané do úvahy

a nemalo sa o nich nijako konať. Okresnému súdu treba tiež vytknúť nezisťovanie rozsahu poistného
plnenia poskytnutého poškodeným v čase bezprostredne predchádzajúcom jeho rozhodovaniu; rozsah
vyplateného poistného plnenia musí nájsť svoj odraz vo výroku o náhrade škody (nemožno priznať
poškodeným v adhéznom konaní náhradu škody, ktorá im už prípadne bola vyplatená inou osobou,
napr. poisťovňou, keďže v takom prípade by na strane poškodených dochádzalo k prijatiu duplicitného

plnenia). Z e-mailového podania od spoločnosti R. D. D. z 05.04.2023 na č. l. 1075 (na ktoré sa inak
v zmysle § 62 ods. 1 Tr. poriadku taktiež nemalo prihliadať) vyplýva, že poisťovňa poistné plnenie
poškodeným klientom hotela D. G. „ešte neplnila", z čoho možno usúdiť, že takéto plnenie sa zjavne
očakáva v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti. Napriek tomu, že okresný súd rozhodoval vo veci
napadnutým rozsudkom až o ďalšie štyri mesiace, aktualizovanú správu od poisťovne si už nevyžiadal,

pričom treba zvážiť, že medzičasom od 05.04.2023 uplynul vyše jeden rok, čo samo implikuje potrebu
vykonať v tomto smere aktualizované dokazovanie. Voči postupu okresného súdu v kontexte ust. § 97
ods. 1 Tr. poriadku je nutné namietnuť i absenciu akéhokoľvek rozhodnutia o veciach zaistených pri
domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov (pozri č. l. 674a, 674b, 674c), ktoré boli okresnému
súdu odovzdané spolu s obžalobou, pričom pri žiadnej z týchto vecí nebola preukázaná akákoľvek

súvislosť so žalovanými trestnými činmi a okresný súd nerozhodol o ich prepadnutí alebo zhabaní (návrh
natakétorozhodnutienebolanipodaný).Záveromobajaobžalovanísamostatnenamietaliajprotivýroku
o treste v napadnutom rozsudku, a to pre prípad, ak by bola ich vyššie uvedená primárna argumentácia
čo do výroku o vine nesprávne vyhodnotená ako nedôvodná. Pri žiadnom zo žalovaných skutkov z
19.02. a 25.06.2019 zo skutkovej vety napadnutého rozsudku — ktorú už v ďalšom konaní s ohľadom

na absenciu odvolania prokurátora nemožno upravovať v neprospech obžalovaných — nevyplývajú
obligatórneznakykvalifikovanejskutkovejpodstatytrestnéhočinuporušovaniadomovejslobodypodľa§
194 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona, ale ani len samotného prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. Zároveň pri skutku z 19.02.2019, ktorý nemožno bez
ďalšieho považovať iba za čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ale za samostatný skutok,

škoda neprevyšuje hodnotu 700,- eur, a teda nie je dosiahnutá hranica malej škody podľa § 125 ods.
1 Tr. zákon v znení účinnom od 06.08.2024, preto skutok z 19.02.2019 nie je vôbec trestným činom.
Skutkom z 25.06.2019 mala byť spôsobená celková (aj to nie riadne preukázaná) škoda vo výške
1.096,- eur. V zásade by preto aj v pre nich najnepriaznivejšej situácii, t. j. keby odvolacím súdom
nesprávne neboli uznané ich argumenty smerujúce proti výroku o vine, mohol by im byť uložený trest

odňatia slobody iba vo výmere podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, čiže až na dva roky. Aj odhliadnuc od
vyššie uvedených okolností, i keby sa naďalej vychádzalo z nesprávnej právnej kvalifikácie uvedenej
v napadnutom rozsudku ako pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona a pokračovacieho prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, i pri takejto právnej kvalifikácii (odmysliac od jej

nesprávnosti) je nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky, ktorý bol uložený obž. A.
B. a nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky a štyri mesiace obž. C. D. okresným
súdom, absolútne neprimeraný a drakonický, a to osobitne so zreteľom na koncepciu tzv. restoratívnej
justície nesúci sa zásadnou zmenou trestného práva hmotného účinnou od 06.08.2024; v ich veci sa
pritom musí posudzovať trestnosť činu a ukladať trest práve podľa tejto novej právnej úpravy, a to v

súlade s princípom pravej retroaktivity v prospech páchateľa podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy. S účinnosťou od
06.08.2024 už navyše nedochádza pri prevahe priťažujúcich okolností k zákonnému zvyšovaniu dolnej
hranice trestnej sadzby, a teda ani v tomto smere nemôže napadnutý rozsudok obstáť. V tejto súvislosti
vprípadeobžalovaných,samotnápriťažujúcaokolnosťspočívajúcavspáchaníviacerýchtrestnýchčinovnie je daná (keďže, ako bolo namietané, zo skutkovej vety napadnutého rozsudku — ktorú už v ďalšom
konaní s ohľadom na absenciu odvolania prokurátora nemožno upravovať v neprospech obžalovaných
— nevyplývajú obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa §

194 ods. 1 Tr. zákona); naopak v prípade obž. C. D., je daná jednak poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. j) Tr. zákona (pred spáchaním žalovaného trestného činu viedol riadny život) a jednak u oboch
obžalovaných aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. p) Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024
(neprimerane dlho vedené trestné stíhanie bez jeho viny). V súvislosti s poľahčujúcou okolnosťou podľa
§ 36 písm. j) Tr. zákona zároveň ku konštatovaniu okresného súdu, že obžalovaný C. D. bol pred

spáchaním žalovaných skutkov postihnutý len za dva priestupky, obžalovaný uviedol, že išlo o menej
závažné dopravné priestupky, ktoré nastali v značnom časovom predstihu pred spáchaním žalovaných
skutkov a zároveň v značnom časovom odstupe medzi sebou navzájom (4. apríla 2016 a 31. mája
2018), za ktoré mu v oboch prípadoch bola uložená bloková pokuta po 20,- eur, ktorú riadne zaplatil
(č. l. 755-757). Odôvodňovanie okresným súdom uloženej drakonickej výmery trestu odňatia slobody
v komparácii s výškou spôsobenej škody a spoločenskou škodlivosťou žalovaných skutkov tým, že

k spáchaniu trestných činov sa nepriznali ani ich neoľutovali a ich „postoj bol nekritický aj napriek
vyššie uvedeným výsledkom dokazovania“, treba odmietnuť ako nemajúci oporu v základných zásadách
ukladania trestov. Je síce pravdou, že jednou z poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zákona je,
aksapáchateľpriznalkspáchaniutrestnéhočinuatrestnýčinúprimneoľutoval,avšakvopačnomsmere
neplatí, že nepriznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho neoľutovanie sa môže ratione materiae

posudzovať ako priťažujúca okolnosť. Účelom trestu nie je postihnúť páchateľa za zvolený spôsob
obhajoby a za to, že sa „nepriznal" a mal „nekritický postoj napriek výsledkom dokazovania" (ktoré
navyše v tejto veci rozhodne nevykazovali mimoriadnu závažnosť v prospech dosiahnutia záveru o ich
vine, čo bolo vyššie podrobne analyzované), a aj takýmto nepriamym spôsobom efektívne odrádzať
obvinených, aby sa vôbec v konaní pred súdom bránili voči obžalobe. Ďalej v prípade obžalovaného C.

D. menovaný zvýraznil, že pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku poukazuje na jeho odsúdenia
v roku 1997 Okresným súdom Žilina a v roku 2016 Okresným súdom Liptovský Mikuláš, kde podľa
okresného súdu má ísť o „druhovo totožnú trestnú činnosť", tak treba jednak namietnuť, že oboje
skoršie odsúdenia má zahladené (a boli zahladené už v roku 2019, keď boli spáchané žalované
skutky), keďže sa osvedčil v skúšobnej dobe predmetných podmienečných odsúdení, pričom za týchto

okolností považuje za neprijateľné zohľadňovať tieto zahladené odsúdenia pri rozhodovaní o výmere
trestu v tejto veci, a jednak je nutné opätovne namietnuť, že okresný súd si v tomto konaní nedal
pripojiť ani spis Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 3T/114/1997, ani spis Okresného súdu Liptovský
Mikuláš vo veci sp. zn. 0T/15/2015, ani si nezadovážil právoplatné súdne rozhodnutia vydané v týchto
veciach,pretojehokonštatovaniao„druhovototožnejtrestnejčinnosti"majúzásadnecharakterdohadov

vyvodených iba z obsahu odpisu registra trestov na jeho osobu. Čo sa týka úvahy okresného súdu,
že „nemožno dobu od právoplatnosti jeho odsúdenia OS Liptovský Mikuláš (08.02.2016) napriek jeho
osvedčeniu sa v tam určenej skúšobnej dobe, až do spáchania prvého skutku v tu prejednávanej
veci (19.02.2019) hodnotiť za dostatočne dlhú na konštatovanie toho, že viedol riadny život po takú
dobu, že to možno v jeho prospech použiť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona",

tak na účely poľahčujúcej okolnosti vedenia riadneho života obžalovaným nemôže byť rozhodné iba
trvanie izolovane posudzovaného obdobia od právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku v inej trestnej
veci do spáchania prejednávaného skutku, ale trvanie obdobia od spáchania predošlého trestného činu
do spáchania žalovaného skutku; v tejto veci pritom okresný súd nemal (a vzhľadom na namietané
pochybeniaaninemoholmať)riadnepreukázané,kedybolspáchanýtrestnýčin,zaktorýbolprávoplatne

odsúdený Okresným súdom Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 0T/15/2015. Samotnú
uloženú výmeru trestu odňatia slobody a neumožnenie jeho podmienečného odkladu okresný súd v
napadnutom rozsudku odôvodnil v zásade len bližšie nepreskúmateľným spôsobom prostredníctvom
všeobecných fráz nijako neindividualizovaných na pomery tejto veci a na osobu obžalovaného C.
D. („vzhľadom na osobu obžalovaného) a prihliadajúc na ostatné skutočnosti v zmysle § 34 ods. 1,

ods. 4 Tr. zákona súd vyhodnotil ako potrebné a primerané, jednak z hľadiska individuálnej prevencie
(t.j. zabráneniu mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, vytvoriť podmienky na jeho výchovu, aby viedol
riadny život a vyjadrenie jeho morálneho odsúdenia spoločnosťou) ako aj generálnej prevencie (t.j.
poskytnutia ochrany spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a pre odradenie iných od spáchania trestných činov) v prípade menovaného obžalovaného uložiť mu

nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody, ale na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby - dva
roky a štyri mesiace"), s tým, že jediná ako-tak konkrétnejšia myšlienka okresného súdu bola v tejto
súvislosti formulovaná tak, že „predchádzajúce využité sankcie voči nemu nemali za následok skutočnú
zmenu a riadne vedenie života, na strane druhej doposiaľ na menovaného nebolo pôsobené trestomodňatia slobody, ktorý by bol priamo spojený aj s jeho výkonom, preto súd u neho taký trest, i keď
na dolnej hranici trestnej sadzby po jej zvýšení podľa ustanovení § 38 Tr. zákona, ktorého výkon ale
nebude podmienečne odložený, považuje za dostatočný". Túto úvahu okresného súdu treba odmietnuť.

V prvom rade v tejto trestnej veci nejde o pokračovanie v trestných konaniach voči obžalovanému
C. D., právoplatne skončených v roku 1997 a v roku 2016, v ktorých mu boli uložené podmienečné
tresty odňatia slobody, ktoré mal zahladené už v roku 2019, ani o ukladanie spoločného či súhrnného
trestu vo vzťahu k týmto trestom. Opakované poukazovanie okresného súdu v napadnutom rozsudku
na jeho skoršie právoplatné odsúdenia z rokov 1997 a 2016, obe zahladené už v čase spáchania

žalovaných skutkov (spisy ani právoplatné súdne rozhodnutia týkajúce sa ktorých si okresný súd pri
svojom rozhodovaní nezabezpečil), nemôže odôvodňovať výrok o treste v tejto veci. V prípade oboch
uvádzanýchzahladenýchodsúdenísaosvedčilvskúšobnejdobepodmienečnéhoodkladuvýkonutrestu
odňatia slobody, preto neobstojí tvrdenie okresného súdu, že vraj predchádzajúce sankcie voči nemu
nemali za následok skutočnú zmenu a riadne vedenie života, a to aj vzhľadom na to, že medzi samotným
v poradí prvým odsúdením z roku 1997 a v poradí druhým odsúdením z roku 2016 uplynulo takmer 20

rokov. Tiež je minimálne povšimnutiahodné, že v prípade jeho osoby prokurátor vo svojej záverečnej reči
na hlavnom pojednávaní konanom 20.09.2023 navrhoval uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody
so skúšobnou dobou (č. l. 1204), a teda okresný súd mu uložil trest prísnejší, než pred vyhlásením
napadnutého rozsudku žiadal samotný prokurátor. Následne citovali znenie ust. § 33a ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Tr. zákona a § 34 ods. 4 Tr. zákona. V kontexte týchto ustanovení uviedli, že v napadnutom

rozsudku nie je žiadnym spôsobom bližšie vymedzené, čo mal ktorý z obžalovaných v rámci údajného
spoločného konania pri spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona konkrétne činiť, okresný súd nemohol v
napadnutomrozsudkupostupovaťpriukladanítrestuanivsúlades§34ods.5písm.a)Tr.zákona,podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne u spolupáchateľov aj na to, akou mierou
konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Obžalovaný A. B. zvýraznil, že v súčasnosti

už žije riadnym životom, je zaradený do spoločnosti a jeho dávnejšia kriminálna minulosť, zjavným
dôsledkom ktorej je aj toto aktuálne trestné stíhanie, ho úprimne mrzí. Od 01.02.2023 riadne pracuje ako
osobný asistent pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pani S. [. R., o čom predložil odvolaciemu
súdu ako dôkaz zmluvu o výkone osobnej asistencie z 01.02.2023, riadne zaevidovanú na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina. Snaží sa tak žiť a pracovať čestne a byť pre spoločnosť užitočným, aby

aspoň sčasti odčinil aj jeho dávnejšie chyby. Aj obžalovaný C. D. zvýraznil, že v súčasnosti žije riadnym
spôsobom života, je zamestnaný, zaradený do spoločnosti , pričom spolu s bratom A.. B. sa podieľajú
na starostlivosti o ich 77-ročnú matku M. D., s ktorou obývajú spoločnú domácnosť. Ich matka by z
tohto dôvodu veľmi ťažko pociťovala, ak by došlo k nepodmienečnému výkonu im uložených trestov
odňatia slobody; v tejto súvislosti odkazujú na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest

má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Odkedy sa naposledy dopustili trestného činu, a to vo veci, v ktorej boli právoplatne odsúdení
trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 0T/15/2015, zo 16.03.2015, uplynulo už
zhruba 10 rokov. Odvtedy trestnú činnosť nepáchali a ani v súčasnosti nie sú čo i len neprávoplatne
trestne stíhaní v iných veciach. Obžalovaní sa domnievajú, že aj keby odvolací súd nesprávne dospel k

záveru o ich vine zo žalovaných skutkov, resp. čo i len jedného z nich, vzhľadom na výšku škody, ktorá
sa blíži k spodnej hranici škody malej podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024,
ako i na vyššie opísané okolnosti, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu (§ 34 ods. 4 Tr.
zákona), a tiež so zreteľom na to, že trestné stíhanie už je v tejto veci vedené neprimerane dlho, vyše
päť rokov, teda dlhšie, než je vôbec premlčacia doba trestného stíhania či už podľa § 87 ods. 1 písm.

d), alebo písm. e) Tr. zákona (čo je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. p) Tr. zákona v znení
účinnom od 06.08.2024), by im mal byť ako primeraný uložený namiesto trestu odňatia slobody iba
samostatný alternatívny trest, a to napr. adekvátny peňažný trest alebo trest povinnej práce (prípadne
oba uvedené alternatívne tresty aj kumulatívne). I v situácii, keby obžalovaným napriek tomu bol
ukladaný (aj) trest odňatia slobody, vzhľadom najmä na časový odstup od spáchania predošlej trestnej

činnosti, a v prípade obž. C. D. vzhľadom na právoplatné odsúdenia, ktoré mal zahladené už v roku
2019, ako i na existenciu iba dvoch jeho menej závažných dopravných priestupkov spred žalovaných
skutkov (z rokov 2016 a 2018), vedenie riadneho života z jeho strany i po roku 2019 doposiaľ, ďalej v
prípade oboch obžalovaných ako i na prostredie, v ktorom v súčasnosti žijú a pracujú, mal by im byť
výkon trestu podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (ako to napokon v konaní pred

okresným súdom navrhoval u obžalovaného C. D. i prokurátor), s určením primeranej skúšobnej doby,
prípadne aj s uložením probačného dohľadu nad ich správaním v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 1 Tr.
zákona. Namietajú, že pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností v ich prospech je uloženie
nepodmienečných trestov odňatia slobody okresným súdom v im určených výmerách, sú celkom zjavnetrestamineprimeranými,pričomzapredpokladu,akbymalibyťzažalovanéskutkyprávoplatneodsúdení
na niekoľkoročný nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody, by bola logicky značne sťažená i reálna
vymožiteľnosť náhrady škody pre poškodených, pričom je zjavné, že pre poškodené subjekty je prioritou

domôcť sa náhrady škody, a nie čo najdlhšieho pobytu odsúdeného vo väzení (porovnaj v tomto
smere aj ustanovenie § 34 ods. 4 poslednej vety Tr. zákona). Vzhľadom na všetky uvádzané dôvody
obžalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby odvolací súd pri
zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodol tak, že ich spod obžaloby oslobodí a poškodených

odkáže s nárokmi na náhradu škody na civilný proces. V prípade rozhodnutia odvolacieho súdu, že sa
vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, navrhli, aby odvolací súd podľa § 325
Tr. poriadku nariadil, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá iným samosudcom Okresného súdu Stará
Ľubovňa, a to práve predovšetkým s poukazom na vydanie príkazu na domovú prehliadku sudcom pre
prípravnékonanieM.Y.O.,ktoréhonezákonnosťjerozsiahlonamietanávtomtoodvolaní,akoinaďalšie
zásadné (principiálne) pochybenia v doterajšom konaní o podanej obžalobe zo strany okresného súdu.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovanými ako osobami na to oprávnenými,
krajský súd nezistil dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku,
v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
uznesenia, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorým

predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil nasledovné.
Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako
aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva
skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého

rozsudku podrobné a preto na tieto krajský súd aj v podrobnostiach poukazuje.
Krajský súd však súčasne konštatuje, že súd prvého stupňa síce vykonané dôkazy hodnotil podľa
svojich úvah spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, no opierajúc sa o sumu produkovaných
dôkazov a skutočností z nich plynúcich krajský súd má zato, že okresný súd takýmto postupom dospel
k nesprávnym skutkovým a následne právnym záverom, a to z dôvodov ako to bude neskôr bližšie

rozvedené.
Z obsahu spisu krajský súd zistil, že konajúci súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné
dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.
Rozsah vykonaného dokazovania je v preskúmavanej veci dostatočný a nie je ani zrejmé, ktoré ďalšie
dôkazy (procesne spôsobilé) by bolo potrebné ešte procesne relevantne vykonať.

V tomto smere totiž v odvolaní obžalovaných, pri absencii odvolania okresného prokurátora, sú síce
obsiahnuté aj návrhy, či podnety na potrebu ďalšieho dokazovania, avšak platí, že podstata podaného
odvolania vlastne smeruje len proti hodnoteniu dôkazov konajúcim súdom, pričom odvolací súd po
preskúmaní spisového materiálu v konfrontácií s písomnými dôvodmi odvolaním napadnutého rozsudku

sa s podstatou argumentácie obsiahnutej v odvolacích námietkach obžalovaných stotožnil.

V prvom rade na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že vo všeobecnosti každý
obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky
skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom

o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo
ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho,
aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech

obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či
argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či
skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi
nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či
dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez

rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej
trestnej činnosti.Vúvodekrajskýsúdpovažujezapotrebnévovšeobecnostieštezvýrazniť,žeoslobodzujúcerozhodnutie
súdu sa spravidla spája so záverom, že produkované dôkazy v takom rozsahu, intenzite a kvalite ako
boli predložené súdu spolu s obžalobou a na hlavnom pojednávaní aj boli riadne vykonané napokon

konajúci súd zhodnotí tak, že nemá bez rozumných pochybností preukázaný záver o tom, že sa skutok,
ktorý je predmetom dokazovania, vôbec stal, alebo či skutok, ktorý sa reálne aj stal, je vôbec trestným
činom, a napokon, či bol preukázaný záver o vine obžalovaného za skutok, ktorý sa mu kladie za vinu
(§ 285 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku).

V tejto súvislosti preto bolo úlohou súdu na oboch stupňoch, konfrontovať rozhodujúce dôkazy obžaloby
s dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a teda do akej miery sú dokazovaním
vykonaným na hlavnom pojednávaní osvedčené, či na druhej sprane spochybnené v takom rozsahu,
aby bolo možné bez rozumných pochybností učiniť záver o vine, či v opačnom prípade o nevine
obžalovaných A. B. a C. D..

Okresný súd záver pre ustálenie skutkového stavu, jeho právne posúdenie a teda výrok o vine
obžalovaných v posudzovanom prípade oprel pri oboch skutkoch tak, ako sú ustálené v napadnutom
rozsudku o znaleckým ústavom vykonanú komparáciu oblečenia osôb mužského pohlavia tak, ako boli
tieto osoby zaznamenané na obrazových (kamerových) záznamoch v dňoch 19.02.2019 v hoteli D. G.
nachádzajúcom sa v G. A. a dňa 25.06.2019 v hoteli Q. L.. B. R. J. XX, okres D. G. s oblečením

zaistením pri domovej prehliadke vykonanej dňa 03.07.2019, byte č. XX, na ulici F. X, v E. - teda v
domácnosti, v ktorej obžalovaní A. B. a C. D. žili (žijú) spoločne s ich matkou M. D. - so záverom
plynúcim zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, podľa ktorého
uvedené zaistené veci pri tejto domovej prehliadke by mohli byť - konkretizujúc a opisujúc, aj reálne
(výrobnú značku, farbu a tvar týchto vecí), ktoré zo zaistených vecí - ako obuvou tak aj oblečením, ktoré

mali oblečené osoby mužského pohlavia (podľa okresného súdu obžalovaní) zachytené na uvedených
obrazových (kamerových) záznamoch.
Ďalej okresný súd sa opiera vo výroku o vine o skutočnosť, že matka obžalovaných M. D. je podľa
evidenčnej karty vozidla (ako je v analýze objasňovania zločinu - č.l. 594 - 615 z 25.02.2019 na č.l. 603,
resp. č.l. 616-645 z 26.06.2019 na č.l. 633) vlastníčkou motorového vozidla VW Golf, hatchback, čiernej

metalízy, EČ: S., pričom práve toto vozidlo bolo kamerou v meste D. G., sledujúcou štátne poznávacie
značky, dňa 19.02.2019 zachytené v čase 12:13 hod. pri vstupe do mesta (fotografia na č.l. 595 spisu)
a v rovnaký deň v čase 13:28 hod. pri výjazde z mesta ( fotografia na č.l. 602 spisu) a rovnako tak,
uvedené vozidlo bolo danou kamerou zachytené 25.06.2019 v čase 13:56:27 hod. pri vjazde do D. G.,
kde následne kamerou („PTZ Kruhac“ – pri kruhovom objazde v blízkosti predajne C. v D. G.) je v čase

14:44:40 hod. zachytený príjazd tmavého VW Golf hatchback v smere od G. A., pričom bezprostredne
následne je kamerou v meste D. G., sledujúcou štátne poznávacie značky vozidlo s EČ:S. zachytené
v čase 14:45:49 hod. v smere výjazdu z mesta, podľa vykonaných obrazových záznamov z DVD na
č.l. 276e spisu.
V tejto súvislosti okresný súd potom poukazuje na časové súvislosti, kedy už skôr opísané podozrivé

osoby (podľa okresného súdu obžalovaní) dňa 25.06.2019 vošli do priestorov hotela Q. vo B. R., čo
potom majú osvedčovať pohyb podozrivých osôb aj v ostatne označenom hoteli a dopĺňať zistenia
plynúce z obrazových (kamerových) záznamov mesta K. - nachádzajúce sa na DVD nosiči na č.l. 276b
spisu, z ktorých malo vyplynúť, že kamerou osadenou pri cintoríne v K. je zaznamenaný vjazd do mesta
v smere od B. R. tmavého vozidla VW Golf v čase 16:51:10 dňa 25.06.2019 a následne daného dňa

kamerou v centre mesta zameranou na zaznamenanie štátnych poznávacích značiek je zachytené
v jazde smerom na A. čierne vozidlo VW Golf s EČ: S. v čase 16:53:01 hod., pričom v uvedenom
vozidle je viditeľné, že toto je vedené mužskou osobou s oblečeným svetlým tričkom a spolujazdcom,
je nepochybne tiež osoba mužského pohlavia v tmavom tričku, ktoré mali mať na sebe podozrivé osoby
dňa 25.06.2019 podľa obrazového (kamerového) záznamu z hotela D. G. v ten istý deň. (pozn. krajského

súdu - kde však v tomto hoteli ku krádežiam v ten deň nedošlo).
Na podklade týchto skutočností potom okresný súd uzavrel, že jednak dňa 19.02.2019 v hoteli D. G., ako
aj dňa 25.06.2019 v hoteli Q. L., sa v rozhodnom čase nachádzali práve samotní obžalovaní, ktorí však v
žiadnom z týchto prípadov v žiadnom z týchto hotelov ubytovaní neboli. Tento záver o vine obžalovaných
má osvedčovať aj tá skutočnosť, že obaja obžalovaní, včítane ich matky aj keď takú možnosť mali, sa

v rámci dokazovania konkrétne nevyjadrili, kde sa v uvedené - rozhodné dni mali nachádzať, keďže po
zákonom poučení na hlavnom pojednávaní odmietli vypovedať, rovnako ako ich matka M. D..
Ďalej okresný súd svoje úvahy o vine obžalovaných rozvíja tak, že vzhľadom na doposiaľ uvedené,
nemožnonijakoprijaťlogickytakýzáver,žeprávevčasoch,kedysaobžalovanínachádzalivtom-ktoromhoteli, dôjde k takej náhode, a to dokonca v jednotlivých prípadoch s odstupom 4 mesiacov, že práve
vtedy by krádeže peňazí a príslušných vecí jednotlivým poškodeným spôsobila iná osoba, než samotní
obžalovaní, ktorí sa tam práve vtedy „len tak“ zjavili a o ktorých má súd preukázané, že majú sklony

k páchaniu práve takej trestnej činnosti, ako im je tu kladená za vinu, nakoľko podľa odpisov registra
trestov u oboch obžalovaných platí, že sa preukázateľne totožnej trestnej činnosti už v minulosti dopustili
(obž. A. B. opakovane).
Naviac znaleckým skúmaním KEU PZ Košice posudok ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/580 na č.l. 345
až 349 a KEU PZ Košice ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2019/1712 na č.l. 364 až 374 cylindrických vložiek zo

zámkov dverí izieb, v ktorých došlo ku krádeži dňa 19.02.2019 v hoteli D. G. a dňa 25.06.20219 hotela Q.
L., mikroskopickým, skúmaním kľúčových otvorov a vnútorných častí funkčného mechanizmu u každej
cylindrickej vložky z jej krátkej (vonkajšej) strany, boli zistené mechanoskopické stopy nepochádzajúce
od kľúčov, ktoré nasvedčovali násilnej manipulácii cudzím predmetom v priestore otvoru pre kľúč, kde
menovaný ústav ako príklad uviedol práve špeciálne zhotovený prípravok na bezkľúčové odomykanie
cylindrických vložiek - tzv. planžetu, kde podľa okresného súdu opierajúc sa o výsledky už uvádzanej

domovej prehliadky je zrejmé, že obaja obžalovaní (špecifikujúc ktoré predmety zaistené v izbách bytu
č. XX, na ulici F. X, v E., ktoré mali užívať obžalovaní) mali disponovať práve takýmto náradím vhodným
na vyhotovenie takýchto - planžiet.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti jednak jednotlivo, ale najmä vo vzájomnej súvislosti nemohli doviesť
súd k inému záveru ako tomu, že práve obžalovaní A. B. a C. D. boli dňa 19.02.2019 v priestoroch hotela

D. G. a dňa 25.06.2019 v priestoroch hotela Q. L. a dopustili sa tam konaní, ktoré im podanou obžalobou
boli kladené za vinu a ako sú tieto vyjadrené v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku,
ktorými spoločnými konaniami naplnili všetky pojmové znaky tak pokračovacieho prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona (v znení platnom a účinnom od 01.08.2019) ako aj pokračovacieho
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na §

138 písm. e/ Tr. zákona spáchaných spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zákona.
Uvedený záver okresného súdu opierajúc sa o vykonané dôkazy, no najmä spôsob ich hodnotenia
okresným súdom si krajský súd osvojiť nemohol.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti s odkazom na sumu dôkazov procesne spôsobilých
a dostupných pre účely dokazovania v posudzovanom prípade na hlavnom pojednávaní - po

vecne správnom vylúčení okresným súdom záverov znaleckého posudku č. 36/2020 znalca z odboru
kriminalistika, kriminalistická antropológia T., R. R. F., K., z dôvodu nezákonne získaných podkladov
pre jeho vypracovanie OČTK zistil, že v predmetnej trestnej veci pri konfrontácii so sumou dôkazov,
na podklade ktorých bola podaná obžaloba, dokazovanie v tomto prípade zjavne trpelo od začiatku
hlavného pojednávania dôkaznou núdzou.

Za danej situácie pri existujúcej dôkaznej núdzi, resp. práve pre existujúcu dôkaznú núdzu je
možné väčšinu (nie všetky) odvolacích námietok obžalovaných v ich písomne odôvodnenom odvolaní
predloženom prostredníctvom ich obhajcu, považovať za dôvodnú. Pre jeho rozsiahly - až analytický
do detailov štruktúrovane rozvinutý obsah – ktorým obžalovaní komplexne a vyčerpávajúco namietli
všetky nedostatky napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, krajský súd považuje za

nadbytočné na všetky odvolacie námietky reagovať, osobitne vyzdvihnúc len tie najpodstatnejšie,
ktoré sa viažu na krajským súdom ustálený právny záver po posúdení ustáleného skutkového stavu
v posudzovanom prípade, že skutky kladené za vinu obžalovaným sa síce stali, no nebolo dokázané,
že skutok (skutky) spáchali obžalovaní A. B. a C. D. (§ 285 písm. c/ Tr. poriadku).
Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor,

podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,
že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania,
vrátane ich dôvodov a námietok. Rovnako podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
78/05 zo 16. marca 2005).
Najsamprv je potrebné prisvedčiť obhajobe obžalovaných, že pri posúdení skutkového deja v skutkovej
vete výroku napadnutého rozsudku sa javí, že časové rozmedzie vyplývajúce z výpovedí svedkov

poškodených, v priebehu ktorého mohlo dôjsť k odcudzeniu ich vecí, je oveľa širšie, než sa
uvádza v obžalobe a skutkovej vete napadnutého rozsudku, inak povedané, existuje rozumná miera
pravdepodobností, že ku krádežiam mohlo dôjsť aj v čase, ktorý nezodpovedá času, kedy sa mali osobypodozrivé (podľa súdu obžalovaní) podľa obrazových záznamov v hotelových zariadeniach zdržiavať,
príkladmo vychádzajúc z výpovedí svedkýň B. a P..
Súčasne pokiaľ by mal platiť hore uvádzaný záver okresného súdu o vine obžalovaných za žalovaný

skutoktak,sapotomjavívrozumnejmierepravdepodobnosti,žezvykonanéhodokazovaniabymalobyť
preukázané iba to, že obžalovaní sa v rozhodnom čase nachádzali vo verejne prístupných priestoroch
hotelov, v tom čase s desiatkami, možno aj stovkami ďalších osôb (ako potencionálnych páchateľov
žalovanej trestnej činnosti, ako bude neskôr rozvedené), pričom tento fakt, že išlo o okrem ubytovaným
hosťom aj verejnosti prístupné priestory, potvrdili aj svedkovia - vtedajší zamestnanci týchto ubytovacích

zariadení.
Za závažnejšiu vadu identifikovanú z priebehu skutkového deja ustáleného v skutkovej vete
výroku napadnutého rozsudku majúcu vplyv na jeho právne posúdenie, (absentuje zrozumiteľne
a nezameniteľne definovaná objektívna stránka v konaní obžalovaných) podľa názoru krajského súdu
je skutočnosť, pokiaľ sa okresnému súdu nepodarilo ustáliť spôsob, akým mali obžalovaní vojsť do izieb
poškodených pre naplnenie kvalifikačného znaku - neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali

závažnejším spôsobom konania – vlámaním tak, ako to predpokladá ust. § 194 ods.1, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona.
Toto zistenie potom ešte viac zvýrazňujú závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, Košice č.
ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/1712 zo 04.09.2019 (č. l. 364-374), v prípade stôp na sporných dverách

od izieb č. 235, 242 a 354 v hoteli Q. vo B. R., kde boli ubytovaní jednotliví poškodení pri skutku z
25.06.2019, kde znalecký ústav pripustil (zhrnúc jeho závery, že „mohli byt") nasledovné alternatívy
ako bol prekonaný zámok dverí označených izieb, jednak mohol byť použitý prípravok (planžeta), tiež
mohol byť použitý príslušný originálny kľúč alebo príslušný duplikát kľúča, napokon stopy mohli vzniknúť
(mechanické poškodenia zámkov) pri bežnom používaní dverí pravým kľúčom.

Zohľadňujúc doposiaľ uvedené, je možné konštatovať, že nie je možné jednoznačne ustáliť bez
rozumných pochybností, ako nato správne poukazujú aj obžalovaní, v prípade všetkých čiastkových
útokov tvoriacich pokračovací trestný čin (činy) obžalovaným kladený za vinu, že došlo k nedovolenému
prekonaniu uzamknutia predmetných hotelových izieb a to dokonca vlámaním.

Za danej situácie okrem iného takto sformulovaný skutok – nezisteným spôsobom vošli - skutočne
vytvára niekoľko alternatív (spôsobov), ako bolo možné vniknúť do označených hotelových izieb, ktoré
zase v zásade potom vytvárajú priamo úmerne minimálne v tom istom rozsahu alternatívy pre možných
páchateľov osôb rozdielnych od obžalovaných, ktorí mohli do izieb poškodených takto neoprávnene
vniknúť a odcudziť im nimi opísané veci, resp. finančné prostriedky.

Uvedenému potom zodpovedá okrem iného aj zistenie plynúce z vykonaného dokazovania, že v čase
rozhodnom február a jún roku 2019, kedy malo dôjsť ku krádežiam, prakticky do ubytovacích časti
označených hotelov okrem prechodu cez hlavný vchod popri recepcii bolo možné vojsť aj inými vchodmi
(príkladmo Q. L.,) ktoré neboli snímané kamerovým systémom a súčasne v tom čase sa na všetkých
dverách (oboch ubytovacích zariadení) hotelových izieb, kde malo dôjsť k odcudzeniu finančných

prostriedkov - nakoľko vlámanie do izieb malo byť uskutočnené nezisteným spôsobom - používali kľúče
od tzv. klasických mechanických zámkov pozostávajúcich z cylindrických vložiek, pričom od každých
dverí hotelových izieb boli aj náhradné kľúče, ktoré boli k dispozícii ako upratovacím, tak aj servisným
(údržba) službám hotela. Dokonca do P. D. bol voľný prístup aj pre neubytovaných hostí, využívajúcich
služby hotelového baru, reštaurácie, či wellness, pričom zamestnanci recepcie, ako bolo bežné, že mali

ubytovaných aj viac ako 200, či dokonca 300 hostí (kapacita bola aj cez 900 hostí) si podľa vyjadrenia
príkladmo bývalého riaditeľa hotela D. G., svedka L. H. F., nemusela všimnúť všetkých hostí osobne
vchádzajúcich do ubytovacej časti hotela.
V kontexte uvedeného je na mieste zvýrazniť závery Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, Košice v jeho

posudku č. KEU-KE-EXP-2019/1712 zo 04.09.2019 na otázky č. 5 a 7 na č. l. 372-373, z ktorých vyplýva,
že stopy v mechanizme skúmaných vložiek dverí izieb v hoteli Q. vo B. R. ( 5. otázka), ako aj stopy v
mechanizme skúmaných vložiek dverí izieb v hoteli D. G. v G. A. (7. otázka) - neboli vytvorené kovovými
špárovými mierkami, kľúčmi do cylindrických mechanizmov a kliešťami, t. j. tými predmetmi, ktoré boli
nájdené a zaistené pri domovej prehliadke v byte na F. XXXX/X v E. 03.07.2019, ktorý v tom čase užívali

aj obžalovaní, resp. pri prehliadke iných priestorov - motorového vozidla, vo vlastníctve ich matky M. D..
Uvedené zistenia zase dopĺňajú závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajnéhozboru,odboruprírodovednéhoskúmaniaakriminalistickejidentifikácie,Košiceč.ČES:PPZ-
KEU-KE-EXP-2019/1712 zo 19.09.2019 na č. l. 375-378 vo veci DNA analýzy stôp - sterov z peňaženieka kabeliek poškodených, v ktorých mali mať uložené odcudzené peniaze, z ktorého (na č. l. 377) vyplýva,
že DNA analýza predložených predmetov - sterových tyčiniek nebola úspešná a DNA analýzou neboli
získané interpretovateľné profily, inak povedané, že na žiadnej z peňaženiek a kabeliek poškodených, v

ktorých mali mať uloženú odcudzenú hotovosť, neboli zistené stopy DNA ani jedného z obžalovaných.
Ďalej z výsledkov domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov (motorového vozidla) platí, že pri
žiadnej z týchto prehliadok nebola nájdená žiadna z odcudzených vecí, ktoré vo svojich výpovediach
opísali poškodení.
Taktiež z tohto pohľadu je na mieste poukázať aj na fakt, že viaceré kusy oblečenia resp. obuvi, ktoré boli

zaistené pri domovej prehliadke pri porovnaní s oblečením/obuvou osôb zachytených na kamerových
záznamoch znalecký ústav konštatoval, že „nie je možné potvrdiť, ani vylúčiť zhodu" (na č. l. 411, 412, a
dvakrát na č. l. 413, 416), resp. dokonca pri predloženom tričku s krátkymi rukávmi výslovne uviedol, že
„nebolazistenázhodavdizajnovomprevedenítrička“atričko,ktorémalaoblečenáosobanakamerovom
zázname, nebolo predložené tričko (č. l. 411, 416).
Napokon z vykonaného dokazovania nie je zistiteľné, pokiaľ ide o jednotlivé nájdené a zaistené kusy

oblečenia, kovového náradia a kľúčov, ktorá z týchto vecí mala patriť, resp. užívali obžalovaní, keďže
zo spisu vyplýva, že predmetný byt okrem nich v rozhodnom období užívala aj ďalšia osoba mužského
pohlavia a to Q. V. (taktiež osoba s údajne trestnoprávnou minulosťou), resp. ktorému z obžalovaných
a aká vec konkrétne patrila pri stotožnení s kamerovými záznamami osôb podozrivých s osobami
obžalovaných, či napokon, ktorá z osôb podozrivých (ktoré okresný súd považuje za obžalovaných)

zachytená na obrazových (kamerových) záznamoch je konkrétne, ktorí z obžalovaných, či už A. B. alebo
C. D..
V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že aj keď v skutkovej vete napadnutého rozsudku
sa uvádza, že obžalovaní „nezisteným spôsobom vošli" do jednotlivých izieb a v nich „ukradli"
finančnú hotovosť, či tam opísané veci, tak platí, že suma produkovaných dôkazov bez rozumných

pochybností však nijako neosvedčuje tú skutočnosť, že žalované skutky spáchali práve dve osoby ako
spolupáchatelia podľa § 20 Tr. zákona, to znamená, že nie je ničím preukázané, že dve osoby a práve
obžalovaní zakaždým spoločne vošli do jednotlivých izieb a dve osoby (a to práve obžalovaní A. B. a C.
D.) v nich zakaždým spoločne ukradli sporné veci.
Napokon pokiaľ okresný súd svoj záver o vine obžalovaných opiera, ako o jeden z reťaze navzájom sa

doplňujúcich dôkazov, aj o obrazové (kamerové) zábery (fotky) a záznamy, ktoré mali monitorovať pohyb
osobnéhomotorovéhovozidlapatriacehomatkeobžalovanýchM.D.vrozhodnomčase,kedymalodôjsť
ku krádežiam v označených hotelových zariadeniach, ktoré mali v rozhodných dňoch a čase používať
práve obžalovaní, krajský súd si aj v prípade tohto (týchto) dôkazov musel aspoň čiastočne osvojiť
argumentáciu obžalovaných prezentovanú v rámci ich odvolacích námietok, ktorá dôkaznú hodnotu

týchto dôkazov rozhodných pre ustálenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie pre okresný súd,
zásadným spôsobom spochybňuje.
V rámci obhajoby obžalovaný totižto poukázali na to, že dôkazná hodnota „usvedčujúcich“ dôkazov v
konaní pred súdom interných analýz (zvodky) objasňovania zločinu krádeže v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody, vyhotovené zo strany policajtov - operatívcov z 25.02.2019 na

č. l. 594-615 a z 26.06.2019 na č. l. 616-645, z ktorých mal za preukázané, že vozidlo VW Golf, EČ:
S., bolo kamerou v meste D. G., sledujúcou štátne poznávacie značky, 19.02.2019 zachytené v čase
12:13 hod. pri vstupe do mesta a v rovnaký deň v čase 13:28 hod. pri výjazde z mesta, je zásadne
spochybniteľná a to z nasledovných dôvodov.
V odvolaní totižto uvádzajú, že ide o „obrázky“ nie v pôvodnej podobe, ale upravené a vložené do

textu analýzy („zvodky“), pričom v originálnej elektronickej podobe sa takéto obrázky vo vyšetrovacom
spise ani nenachádzajú a ak mali byť predmetné obrázky vyhotovené z kamerových záznamov kamier
v D. G. z 19.02.2019, tak v obsahu spisu nie je žiaden obrazový (kamerový) záznam z niektorej
kamery snímajúcej cestu v D. G. z 19.02.2019. Absenciu relevantných dôkazov v obsahu vyšetrovacieho
spisu (napr. kamerových záznamov zo D. G. z 19.02.2019) nemožno „prekonať“ obsahom operatívnej

policajnej analýzy („zvodky“), do ktorej sa zahrnú obrázky, ktorých pôvod, autenticita a spôsob získania
príslušníkmi PZ sa nedajú žiadnym spôsobom zistiť a overiť, pričom z týchto dvoch fotografií sa nedá
zistiť smer jazdy vozidla, ani to z akej konkrétnej kamery/kamier boli tieto fotografie naozaj zhotovené,
ani overiť, či reálne zachytávajú práve okamihy o 13:56:27 hod. a o 14:45:49 hod. dňa 25.06.2019.
Ďalej obžalovaní poukázali na to, že v rozpore so zákonom boli zadovážené taktiež viaceré kamerové

(obrazové) záznamy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise, z ktorých niektoré boli čiastkovo
vykonané okresným súdom na hlavnom pojednávaní a z ktorých sa vychádzalo aj v znaleckom
posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z 13.01.2020 na č. l. 379- 471.
Namietajú, že s jednotlivými kamerovými záznamami tak, ako sa nachádzajú na DVD nosičoch vovyšetrovacom spise, bolo zjavne manipulované zo strany vyšetrovateľa a tieto DVD nosiče neboli a
nemohli byť orgánom činným v trestnom konaní zo strany ich pôvodcov vydané v takej podobe, v
akej sa nachádzajú v spise. Na jednotlivých DVD nosičoch vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú

kamerové záznamy, ktoré nevydal vždy iba jeden subjekt (vo vzťahu k jednému DVD nosiču), ale ktoré
boli zjavne zadovážené od viacerých subjektov, a teda predmetné DVD nosiče musel v takejto podobe
vytvárať kombinovaným ukladaním kamerových záznamov od rôznych pôvodcov až vyšetrovateľ. Už
samotné procesné zadokumentovanie získania kamerových záznamov do obsahu vyšetrovacieho spisu
je mimoriadne zmätočné a nedostatočné, ako aj je to sumarizované v zápisnici okresného súdu o

hlavnom pojednávaní konanom 07.06.2023 na č. l. 1139.
Opierajúc sa o uvedené potom konštatujú, že z tohto pohľadu takýto stav obsahu spisového materiálu
v súvislosti s kamerovými záznamami (viaceré kamerové záznamy sa v spise nenachádzajú, napriek
existenciizápisnícoichuchovaníavydaní,naprotitomuinévspisesúnapriekabsenciitakýchtozápisníc
či iných dokladov o ich doručení do vyšetrovacieho spisu) nemožno považovať za akceptovateľný, a
to ani z hľadiska vyhodnocovania procesnej použiteľnosti tých kamerových záznamov, ktoré v spise

uložené sú.
Tiež platí, ako na to správne upozornili obžalovaní, že v spise sa nenachádza ani žiadna doručenka
či iný doklad o tom, či predmetné príkazy prokurátora na č. l. 269, 270 a 272 vôbec boli doručené
dotknutým subjektom (mestu D. G., A. B. R., I., a mestu K.), a či sa tak stalo v reálnom čase, a teda nie
je preukázané, či predmetné kamerové záznamy boli naozaj vydané do obsahu vyšetrovacieho spisu

práve tými subjektmi, ktoré sa uvádzajú ako adresáti príkazov prokurátora na č. l. 269, 270 a 272, a
práve na základe predmetných príkazov.
V tejto súvislosti správne sumarizujú, že povinnosť doručenia príkazu o vydaní počítačových údajov
osobe, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú také údaje, pritom vyplýva priamo z
ustanovenia § 91 ods. 4 Tr. poriadku. Inak povedané, ak už raz orgány činné v trestnom konaní mienili

postupovať v súvislosti s vydaním kamerových záznamov spôsobom podľa § 91 Tr. poriadku, čo je z
obsahu vyšetrovacieho spisu zjavné, potom nie je možné akceptovať nedodržanie zákonného postupu
pri vydaní počítačových údajov a „povzniesť sa nad to“, že hoci v spise sú určité príkazy prokurátora
na vydanie počítačových údajov (bez dokladov o ich doručení adresátom), neexistujú k nim zápisnice o
vydaní počítačových údajov v zmysle § 93 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré musia ex lege obsahovať aj presný

opis vydaných počítačových údajov, ktoré umožnia určiť ich totožnosť; vyhotovenie zápisnice o úkonoch
podľa § 91 Tr. poriadku v súlade s § 93 ods. 1 Tr. poriadku, pritom nemožno považovať iba za nejakú
„formalitu“, ktorá nemusí byť zachovaná, osobitne ak z obsahu spisu nemožno zistiť ani to, či príkaz na
vydanie počítačových údajov podľa § 91 ods. 1 Tr. poriadku vôbec bol doručený, komu a kedy, pričom
v spise sa nenachádzajú ani žiadne iné prípadné dôkazy či doklady, ktoré by preukazovali, ako, kedy a

kým konkrétne boli sporné kamerové záznamy odovzdané vyšetrovateľovi.
Logicky potom vyznieva aj ich záver, že v posudzovanom prípade z obsahu spisu vôbec nemožno
zistiť, či sporné kamerové záznamy vyšetrovateľovi vydali osoby, ktoré boli oprávnené v tomto rozsahu
konať za jednotlivé subjekty - prevádzkovateľov kamerových systémov (t. j. za A. B. R., D., mesto K.,
mesto D. G.), ako ani to, či zo strany vyšetrovateľa nedochádzalo k úpravám (napr. vysekávaniu častí)

z predmetných kamerových záznamov, keďže absentuje presný opis vydaných počítačových údajov,
ktoré umožnia určiť ich totožnosť, ako obligatórna náležitosť zápisnice podľa § 93 ods. 1 Tr. poriadku
(uvedené je aktuálne o to viac, že vyšetrovateľ zjavne manipuloval aj s tými kamerovými záznamami,
ku ktorým zápisnice o uchovaní a vydaní počítačových údajov existujú).
Napokon vecne správne vyhodnotiac zistenia plynúce z obsahu obrazových záznamov už uvádzaných

kamier obžalovaní konštatujú, že pri konkrétnych záznamoch (týkajúcich sa dňa 19.02.2019) nie je
možné nijako určiť nielen evidenčné číslo vozidla, ktoré má na nich prechádzať do a z G. A., ale ani jeho
značku či druh, pričom tvrdenie okresného súdu, že „tvar vozidla až nápadne zodpovedá vozidlu VW
Golf (kde vlastníkom takého vozidla je matka obžalovaných, M. D.), čo má rozhodný význam s ďalšími
skutočnosťami“ (strana 11 napadnutého rozsudku), má charakter čírej špekulácie (dohadu, domnienky)

okresného súdu, ktorú nemožno brať do úvahy na účely ustálenia viny obžalovaných, osobitne ak
okresný súd ponechal celkom bokom fakt, že orgány činné v trestnom konaní vôbec nezamerali svoju
pozornosť na ďalšie vozidlá, ktoré prechádzali sporným úsekom v čase minimálne od 11.00 hod. do
14.30 hod.
Taktiež uviedli, že hoci ani pri tomto kamerovom zázname (týkajúceho sa dňa 25.06.2019) nie je zrejmé,

ako a kedy (a od koho konkrétne) bol vyšetrovateľom získaný do obsahu vyšetrovacieho spisu, na
predmetnom kamerovom zázname je zachytený prejazd množstva motorových vozidiel, pričom ich
evidenčné čísla nie sú vôbec čitateľné a na kamerovom zázname v skutočnosti nevidno ani značku a typ
vozidla, ktoré by malo prechádzať po ceste v čase o 14:44:40 hod., a teda tvrdenie okresného súdu, žeide o „tmavý VW Golf hatchback“, je opäť raz iba domnienkou (dohadom). Navyše 25. júna 2019 nedošlo
k žiadnej krádeži v hoteli D. G. a nie je zrejmé, akým spôsobom má údajný prejazd motorového vozidla
(aj keby rovno išlo o vozidlo s evidenčným číslom S., resp. o ľubovoľný „tmavý VW Golf hatchback“)

mestom D. G. poobede 25. júna 2019 preukazovať to, že obžalovaní v daný deň kradli v hoteli Q. L.
vo B. R..
Napokon obžalovaní sumarizujúc vecne správne všetky skutočnosti plynúce z obrazových (kamerových)
záznamov, či fotografií (obrázkov) z nich vyhotovených potom správne konštatujú, že sporné vozidlo s
evidenčným číslom S. resp. jemu sa podobajúce vozidlo bez možnosti identifikácie evidenčného čísla

nebolo žiadnou kamerou v rozhodnom čase (dňa 19.02.2019 a 25.06.2019) zachytené v samotných
obciach, kde malo dôjsť ku krádežiam a kde sa nachádzajú hotely D. G. a Q. L. (v G. A. a vo B. R.), a
už vonkoncom nebolo zaznamenané v blízkosti týchto ubytovacích zariadení.
Na záver nad rámec doposiaľ uvedeného krajský súd konštatuje, za absencie odvolania okresného
prokurátora, opäť osvojac si argumentáciu obžalovaných prezentovanú prostredníctvom svojho
obhajcu, a teda aj keby v posudzovanom prípade existovali skutočnosti, ktoré by mali vyplývať z už

vykonaných dôkazov na ktoré doposiaľ prihliadané nebolo, či dokonca existovali procesne spôsobilé
dôkazy, ktoré by bolo možné ešte na hlavnom pojednávaní vykonať tak platí, že aktuálne nejestvuje
akákoľvek možnosť formulačnej korekcie (úpravy) skutku oproti zneniu, ktoré je obsiahnuté v skutkovej
vete napadnutého rozsudku, v ďalšom konaní zo strany tak odvolacieho súdu, ako ani súdu prvého
stupňa (v prípade možného zrušenia rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové prejednanie

a rozhodnutie), ktorá by bola v konečnom dôsledku v neprospech obžalovaných, a to z dôvodu, že
odvolanie proti výroku o vine i treste bolo podané iba zo strany obžalovaných (§ 322 ods. 3 Tr. poriadku).
Vzhľadom na doposiaľ uvedené krajský súd uzatvára, že na základe takéhoto hodnotenia
produkovaných dôkazov potom dospel k záveru, že na ich poklade nie je možné uznať obžalovaných
vinnými, nakoľko nie je možné bez rozumných pochybností ustáliť rozhodujúce skutkové zistenia, ktoré

sa mali preniesť do skutkovej vety obžalobného návrhu, no predovšetkým bez rozumných pochybností
takto ustálený skutkový stav aj rovnako ako v obžalobe právne posúdiť.

Súčasne krajský súd mal zato, že v danom prípade výsledky hodnotenia vykonaných dôkazov, pri
existenciizásadnejdôkaznejnúdze–niejezrejmé,akédôkazyjeeštemožnévykonať–neumožňujúbez

rozumných pochybností ani urobiť záver, že skutok kladený za vinu obžalovaným sa síce stal s určitým
predpokladom tak, ako je jeho skutkový dej opísaný v obžalobnom návrhu, no nebolo dokázané, že
skutok spáchali obžalovaní.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného vo všeobecnosti platí, že

súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalennatakýchdôkazoch,ktorécelkomvylučujúpochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom

prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Hodnotiac preto tieto dôkazy vo svojom súhrne krajský súd na rozdiel okresného súdu, nemohol
v posudzovanom prípade urobiť bez rozumných pochybností jednoznačný záver o vine obžalovaných

tak, ako im bola kladená za vinu v obžalobnom návrhu okresného prokurátora.

Krajský súd má zato, že v prejednávanom prípade za danej dôkaznej situácie, ak už nie sú k dispozícii
na vykonanie ďalšie dôkazy a za existencie takýchto zásadných pochybností o preukázaní viny
obžalovaných zo spáchania žalovanej trestnej činnosti je namieste v posudzovanom prípade použiť

jedno zo základných procesných pravidiel - in dubio pro reo – a to v pochybnosti v prospech páchateľa
keďže nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní, preto obžalovaných podľa § 285 písm. a/ Tr.
poriadku spod obžaloby oslobodil a následne obligatórne postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku
poškodených (vymenovaných vo výroku tohto rozsudku) odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku totižto, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.To boli dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovaných A. B. a C. D. za dôvodné a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 17, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… , Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Rozsudok – Majetok – Sloboda a ľudská… ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025