Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520010343
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8520010343.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky
Halkociovej a JUDr. Petra Farkaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.09.2025, v trestnej veci
proti obžalovanému A. B. C. pre pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a iné, a obžalovanému A. D. E. pre účastníctvo k prečinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa formou poskytnutia pomoci inému podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona

k § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/76/2020 zo dňa 06.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX v F. F. G., trvale bytom H. XXX, okres F. I., a obžalovaného A. D. E., nar. XX.XX.XXXX

v F. I., trvale bytom J. XXX, okres F. I., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa
sp. zn. Pv 256/18/7710 zo dňa 06.11.2020, podanej súdu dňa 06.11.2020, pre skutky kvalifikované v
podanej obžalobe:

1. vo vzťahu k obžalovanému A. B. C. v bodoch 1 až 2 ako pokračovací prečin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bodoch 3 až 4 ako pokračovací prečin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 5 ako prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 6 ako
pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
v bode 7 ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/
Tr. zákona a v bode 8 ako pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a

2. vo vzťahu k obžalovanému A. D. E. v bodoch 1 až 2 ako účastníctvo k prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa formou poskytnutia pomoci inému podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona k § 326 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, ktorých sa v zmysle podanej obžaloby menovaní obžalovaní mali dopustiť tak, že :

v bode 1

A. B. C. ako riaditeľ C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX X XX, si v období od 28.7.2014 do
31.07.2014 vrátane, t. j. počas jeho hospitalizácie v I. M., M. N., N. A. L. X, F. I., na oddelení dlhodobo
chorých, ktorá trvala od 17.7.2014 do 5.8.2014, formou cestovného príkazu č. 131/2014 zo dňa 1.8.2014
vystaveného na sumu 128,91 eur, ktorý mu neoprávnene schválil a podpísal A. D. E. ako oprávnená
osoba vo funkcii vedúceho oddelenia zdravia zvierat C. G. K. D. F. F. I., uplatnil u svojho zamestnávateľa
cestovné výdavky a stravné na vlastné súkromné motorové vozidlo zn. Kia Sportage, ev. č. F., ktoré

na základe dohody o používaní súkromného motorového vozidla na pracovné cesty podľa zákona č.
283/2002 Zb. z. v znení zákona NR SR č. 40/2009, o cestovných náhradách, uzatvorenej dňa 11.11.2010medzi O. G. K. D. F. F. C. a vedúcim služobného úradu C. G. K. D. F. F. I. A. B. C. mohol používať
na služobné účely, za veterinárne prehliadky v chove oviec a hovädzieho dobytka u subjektov C. J., F.
G. H., D. H., K. L., D. F., G. a D. G. H., ktoré v skutočnosti vykonané neboli, za čo mu boli vyplatené

finančné prostriedky C. G. K. D. F. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX XXX dňa 4.8.2014 a to pokladničným
dokladom - Výdaj č. XXXXXXXXX vo výške 128,91 eur, čím týmto konaním A. B. C. a A. D. E. vykonali
svoju právomoc v rozpore s ustanovením § 60 ods. 1 písm. m/ zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe
(účinného do 31.5.2017), a takto spôsobili Slovenskej republike v zastúpení O. G. K. D. F. F. C., P. L.
XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 128,91 eur,

v bode 2
A. B. C. ako riaditeľ C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX X XX, si v období od 18.8.2014
do 21.08.2014 vrátane, t. j. počas jeho hospitalizácie v M. Q. R., D. S. K. T. S. vo G. T., okr. D., na
chirurgickom oddelení mimopľúcnej tbc. urológie a gynekológie, ktorá trvala od 5.8.2014 do 11.9.2014,
formou cestovného príkazu č. 147/2014 zo dňa 2.9.2014 vystaveného na sumu 137,07 eur, ktorý mu

neoprávnene schválil a podpísal A. D. E. ako oprávnená osoba vo funkcii vedúceho oddelenia zdravia
zvierat C. G. K. D. F. F. I., uplatnil u svojho zamestnávateľa cestovné výdavky a stravné na vlastné
súkromné motorové vozidlo zn. Kia Sportage, ev. č. F., ktoré na základe dohody o používaní súkromného
motorového vozidla na pracovné cesty podľa zákona č. 283/2002 Zb. z. v znení zákona NR SR č.
40/2009, o cestovných náhradách, uzatvorenej dňa 11.11.2010 medzi O. G. K. D. F. F. C. a vedúcim

služobnéhoúraduC.G.K.D.F.F.I.A.B.C.moholpoužívaťnaslužobnéúčely,naveterinárneprehliadky
v chove oviec a hovädzieho dobytka u subjektov D. H., H., C. J., D. G. H., K. L., D. D., D. F. a F. G.
H., ktoré v skutočnosti vykonané neboli, za čo mu boli vyplatené finančné prostriedky C. G. K. D. F. F.
I., H. L. X, F. I., dňa 4.9.2014 a to pokladničným dokladom - Výdaj č. 500010266 vo výške 137,07 eur,
čím týmto konaním A. B. C. a A. D. E. vykonali svoju právomoc v rozpore s ustanovením § 60 ods. 1

písm. m/ zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe (účinného do 31.5.2017), a takto spôsobili Slovenskej
republike v zastúpení O. G. K. D. F. F. C., P. L. XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 137,07 eur,

v bode 3
A. B. C. ako riaditeľ C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX X XX, si v období od 28.7.2014 do

31.07.2014 vrátane, t. j. počas jeho hospitalizácie v I. M., M. N., N. A. L. X, F. I., na oddelení dlhodobo
chorých, ktorá trvala od 17.7.2014 do 5.8.2014, vykazoval svoju prítomnosť na pracovisku, a to v knihe
príchodov a odchodov, na základe čoho mu bola za tieto dni riadne priznaná a vyplatená mzda, čím
vykonal svoju právomoc v rozpore s ustanovením § 60 ods. 1 písm. m/ zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej
službe (účinného do 31.5.2017), a takto spôsobil Slovenskej republike v zastúpení O. G. K. D. F. F. C.,

P. L. XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 309,36 eur,

v bode 4
A. B. C. ako riaditeľ C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX X XX, si v období od 18.8.2014
do 21.08.2014 vrátane, t. j. počas jeho hospitalizácie v M. Q. R., D. S. K. T. S. vo G. T., okr. D., na

chirurgickom oddelení mimopľúcnej tbc. urológie a gynekológie, ktorá trvala od 5.8.2014 do 11.9.2014,
vykazoval svoju prítomnosť na pracovisku, a to v knihe príchodov a odchodov, na základe čoho mu bola
za tieto dni riadne priznaná a vyplatená mzda, čím vykonal svoju právomoc v rozpore s ustanovením §
60 ods. 1 písm. m/ zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe (účinného do 31.5.2017), a takto spôsobil
Slovenskej republike v zastúpení O. G. K. D. F. F. C., P. L. XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške

340,60 eur,

v bode 5
A. B. C. ako riaditeľ C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XXXXX XXX počas jeho hospitalizácie
v M. Q. R., D. S. K. T. S. vo G. T., okr. D., na chirurgickom oddelení mimopľúcnej tbc. urológie a

gynekológie, ktorá trvala od 5.8.2014 do 11.9.2014, v presne nezistený deň v mesiaci september
2014 predložil svojmu zamestnávateľovi potvrdenie o ošetrení – sprevádzanie rodinného príslušníka
ošetreného dňa 02.09.2014 ortopédom A. A. B. v J., potvrdenie o ošetrení - sprevádzanie rodinného
príslušníka ošetreného dňa 5.9.2014 ortopédom A. A. B. v J., potvrdenie o ošetrení - sprevádzanie
rodinného príslušníka ošetreného dňa 8.9.2014 ortopédom A. A. B. v J. a potvrdenie o ošetrení -

sprevádzanie rodinného príslušníka ošetreného dňa 11.9.2014 ortopédom A. A. B. v J., na základe
čoho mu bola za tieto dni za mesiac september 2014 riadne priznaná a vyplatená mzda, čím vykonal
svoju právomoc v rozpore s ustanovením § 60 ods. 1 písm. m/zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe(účinného do 31.5.2017), a takto spôsobil Slovenskej republike v zastúpení O. G. K. D. F. F. C., P. L.
XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 324,98 eur,

v bode 6
A. B. C. ako riaditeľ C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX X XX:
- dňa 27.5.2015 v čase od 15:30 hod. do 16:00 hod. na základe schválenej žiadanky č. 98- Y/2015 zo
dňa 27.5.2015 A. D. E., služobným vozidlom Škoda Yeti, ev. č. F.- XXXXX - žiadateľ a cestujúci A. B.
C., s vodičom A. C., s miestom cesty F. I. - D. a účelom cesty „rokovanie na RVPS“ na 1 deň, uskutočnil

navyše neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C. G. K. D. F. F. I. - H., s najazdením 28 km, čím
takto spôsobil na majetku Slovenskej republiky zastúpenej O. G. K. D. F. F. C. G. P., P. L. XX, škodu
vo výške 6,90 eur,
-dňa 28.5.2015 v čase od 05:30 hod. do 06:00 hod. na základe schválenej žiadanky č. 99- Y/2015 zo
dňa 28.5.2015 A. D. E., služobným vozidlom Škoda Yeti, ev. č. F.- XXXXX - žiadateľ a cestujúci A. B. C.,
s vodičom A. C., s miestom cesty F. I. - U. J. a účelom cesty „konferencia“ na 1 deň, uskutočnil navyše

neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase H. - C. G. K. D. F. F. I., s najazdením 28 km a v ten istý deň
v čase od 19:40 hod. do 20:15 hod. uskutočnil taktiež neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C. G.
K. D. F. F. I. - H., s najazdením 28 km, teda celkovo neoprávnene najazdil 56 km, čím takto spôsobil na
majetku Slovenskej republiky zastúpenej O. G. K. D. F. F. C. G. P., P. L. XX, škodu vo výške 16,37 eur,
čím vykonal svoju právomoc v rozpore s ustanovením § 60 ods. 1 písm. m/ zákona č. 400/2009 Z.z., o

štátnej službe (účinného do 31.5.2017), a takto spôsobil Slovenskej republike v E. O. G. K. D. F. F. C.,
P. L. XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu v celkovej výške 23,27 eur,

v bode 7
A. B. C. ako riaditeľ C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX X XX:

- dňa 18.3.2016 v čase od presne nezisteného času do 15:50 hod. na základe schválenej žiadanky č.
38-R/2016 zo dňa 17.3.2016 A. D. E., služobným vozidlom Škoda Rapid, ev. č. F. - žiadateľ a cestujúci
A. B. C., s vodičom A. C., s miestom cesty F. I. - H. L. XXX - U. J. – O. J. - O. D. a účelom cesty „porada
riaditeľov, rokovanie“ na 2 dni, uskutočnil navyše neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C. G. K.
D. F. F. I. - H., s najazdením 28 km, čím takto spôsobil na majetku Slovenskej republiky zastúpenej O.

G. K. D. F. F. C. G. P., P. L. XX, škodu vo výške 5,44 eur,
-dňa 2.4.2016 v čase od presne nezistenej doby do 15:10 hod. na základe schválenej žiadanky č. 55-
Y/2016 zo dňa 1.4.2016A. D. E., služobným vozidlom Škoda Yeti, ev. č. F.- XXXXX - žiadateľ a cestujúci
A. B. C., s vodičom A. C., s miestom cesty F. I. - H. - J. a účelom cesty „porada poľovných hospodárov
okresu SĽ, certifikácia HD “ na 4 dni, uskutočnil navyše neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C.

G. K. D. F. F. I. - H., s najazdením 28 km, čím takto spôsobil na majetku Slovenskej republiky zastúpenej
O. G. K. D. F. F. C. G. P., P. L. XX, škodu vo výške 6,48 eur,
-dňa 3.8.2016 v čase od presne nezistenej doby do 16:30 hod. na základe schválenej žiadanky č. 122-
R/2016 zo dňa 2.8.2016A. D. E., služobným vozidlom Škoda Rapid, ev. č. F. - žiadateľ a cestujúci A.
B. C., s vodičom A. C., s miestom cesty F. I. - H. L. XXX - O. (O. G. Q.) J. a účelom cesty „rokovanie

na O. (O. G. Q.)“, na 2 dni uskutočnil navyše neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C. G. K. D.
F. F. I. - H., s najazdením 28 km a dňa 4.8.2016 v čase od 6:20 hod. do 6:50 hod. uskutočnil taktiež
neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase H. - C. G. K. D. F. F. I., s najazdením 28 km, teda celkovo
neoprávnene najazdil 56 km, čím takto spôsobil na majetku Slovenskej republiky zastúpenej O. G. K. D.
F. F. C. G. P., P. L. XX, škodu vo výške 13,56 eur, čím vykonal svoju právomoc v rozpore s ustanovením

§ 60 ods. 1 písm. m/ zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe (účinného do 31.5.2017), a takto spôsobil
Slovenskej republike v zastúpení O. G. K. D. F. F. C., P. L. XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu v celkovej
výške 25,48 eur,

v bode 8

A. B. C. ako riaditeľ C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX X XX:
- dňa 11.4.2017 v čase od presne nezistenej doby do 18:30 hod. na základe schválenej žiadanky č.
47-R/2017 zo dňa 10.4.2017A. D. E., služobným vozidlom Škoda Rapid, ev. č. F. - žiadateľ a cestujúci
A. B. C., s vodičom A. C., s miestom cesty F. I. - H. L. XXX - C. K. D. F. T. a účelom cesty „výberové
konanie“ na 2 dni, uskutočnil navyše neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C. G. K. D. F. F. I. -

H., s najazdením 28 km, čím takto spôsobil na majetku Slovenskej republiky zastúpenej O. G. K. D. F.
F. C. G. P., P. L. XX, škodu vo výške 5,69 eur,
-dňa 3.5.2017 v čase od presne nezistenej doby do 16:30 hod. na základe schválenej žiadanky č. 57-
R/2017 zo dňa 2.5.2017 A. D. E., služobným vozidlom Škoda Rapid, ev. č. F. - žiadateľ a cestujúci A.B. C., s vodičom A. C., s miestom cesty F. I. - H. L. XXX - U. J. a účelom cesty „ školenie “ na 3 dni,
uskutočnil navyše neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C. G. K. D. F. F. I. - H., s najazdením
28 km a dňa 4.5.2017 v čase od 6:20 hod. do 6:55 hod. uskutočnil taktiež neoprávnenú a neschválenú

jazdu na trase H. - C. G. K. D. F. F. I., s najazdením 28 km, teda celkovo neoprávnene najazdil 56 km,
čím takto spôsobil na majetku Slovenskej republiky zastúpenej O. G. K. D. F. F. C. G. P., P. L. XX, škodu
vo výške 13,86 eur, čím vykonal svoju právomoc v rozpore s ustanovením § 60 ods. 1 písm. m/ zákona
č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe (účinného do 31.5.2017),
-dňa 23.6.2017 v čase od 16:00 hod. do 16:35 hod. na základe schválenej žiadanky č. 86-R/201 zo dňa

23.6.2017A. D. E., služobným vozidlom Skoda Rapid, ev. č. F.- žiadateľ a cestujúci A. B. C., s vodičom
A. C., s miestom cesty F. I. - T. - H. a účelom cesty „ účasť na spoločenskej akcii “, na 3 dni uskutočnil
navyše neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C. G. K. D. F. F. I. - H., s najazdením 28 km a dňa
24.6.2017 v čase od 11:00 hod. do 11:35 hod. taktiež uskutočnil neoprávnenú a neschválenú jazdu na
trase H. - T., s najazdením 23 km, teda celkovo neoprávnene najazdil 51 km, čím takto spôsobil na
majetku Slovenskej republiky zastúpenej F. G. K. D. F. F. C. G. P., P. L. XX, škodu v sume 12,42 eur,

-dňa 10.7.2017 v čase od 16:00 hod. do 16:35 hod. na základe schválenej žiadanky č. 93- R/2017 zo
dňa 10.7.2017 A. D. E., služobným vozidlom Skoda Rapid, ev. č. F.- XXXXX - žiadateľ a cestujúci A. B.
C., s vodičom A. C., s miestom cesty F. I. - C. G. K. D. F. D. - U. J. - C. G. K. D. F. J. - A. - H. a účelom
cesty „výberové konanie, rokovanie o zákone č. 55/2007, o SS (štátnej službe) “ na 3 dni, uskutočnil
navyše neoprávnenú a neschválenú jazdu na trase C. G. K. D. F. F. I. - H., s najazdením 28 km a dňa

11.7.2017 v čase od 6:30 hod. do presne nezistenej doby taktiež uskutočnil neoprávnenú a neschválenú
jazdu na trase H. - C. G. K. D. F. F. I., s najazdením 28 km, teda celkovo neoprávnene najazdil 56 km,
čím takto spôsobil na majetku Slovenskej republiky zastúpenej F. G. K. D. F. F. C. G. P., P. L. XX, škodu
vo výške 13,70 eur, čím vykonal svoju právomoc v rozpore s ustanovením § 111 ods. 1 písm. m/zákona
č. 55/2017 Z.z., o štátnej službe, a takto spôsobil Slovenskej republike v zastúpení F. G. K. D. F. F. C.,

P. L. XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu v celkovej výške 45,67 eur,

čím týmto konaním uvedeným, v bodoch 1 až 2 výrokovej časti rozsudku A. B. C. a A. D. E. mali spôsobiť
Slovenskej republike v zastúpení O. G. K. D. F. F. C., P. L. XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu v celkovej
výške265,98eur,avbodoch3až8výrokovejčastiuzneseniaA.B.C.malspôsobiťSlovenskejrepublike

v zastúpení O. G. K. D. F. F. C., P. L. XX, P., IČO: XXXXXXXX, škodu v celkovej výške 1.069,36 eur,

pretože skutky nie sú trestnými činmi a podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd trestnú vec vo vzťahu k
žiadnemu z obžalovaných nepostúpil inému orgánu, pretože nie sú dané dôvody na takéto postúpenie.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonom stanovenej lehote písomne odôvodnené
odvolanie a to v neprospech obžalovaných, proti výroku súdu, ktorým ich spod obžaloby oslobodil.
Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný
súd k oslobodzujúcemu rozsudku, v posudzovanom prípade uviedol, že s poukazom na vykonané
dokazovanie má za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Konanie obžalovaných by

sa malo posudzovať ako vykonávanie právomoci verejného činiteľa. Súd správne vyhodnotil, že došlo
ku konaniu, ktoré sa kladie obžalovanému A. B. C. za vinu, avšak súd vyhodnotil uvedené konanie
len ako porušenie povinnosti štátneho zamestnanca. Je toho názoru, že obžalovaní konali ako verejní
činitelia s úmyslom zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a svoju právomoc vykonávali
spôsobom odporujúcim zákonu. Obžalovaný A. B. C. v dobe spáchania skutku konal ako riaditeľ C. F. I.

a obžalovaný A. D. E. v dobe spáchania skutku konal ako zástupca riaditeľa C. F. I., obaja s príslušnými
kompetenciami. Na tomto mieste vo vzťahu k vyhodnoteniu, či sa jednalo o výkon právomoci verejného
činiteľa oboma obžalovanými, si dovoľujem poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 6Tdo/75/2016 zo dňa15.11.2016. Súd vo vzťahu k obž. A. D. E. uviedol, že tento
povolil pracovné cesty v zmysle cestovných príkazov uvedených v obžalobe, na čo bol ako zástupca

A. B. C. v takom prípade oprávnený. Súd sa nestotožnil s obžalobou v tom zmysle, že by ich povolil
neoprávnene. Nebolo podľa súdu preukázané, že A. D. E. v rozhodnom čase mal presné vedomosti o
zdravotnom stave A. B. C. a nemožnosti realizácie takýchto ciest, pričom A. D. E. nebol predsa povinný
ani pred takýmto úkonom kontrolovať dochádzku A. B. C.. Z výsluchu A. B. C. však vyplýva, že ten svoju
neprítomnosť v práci hlásil na sekretariáte a A. E. ako svojmu zástupcovi ústne povedal, že nebude v

práci, tak vedel, že ho bude A. D. E. v jeho neprítomnosti zastupovať. Obž. A. B. C. pri výsluchu tiež
uviedol, že keď maródoval, tak A. D. E. oznámil, že bude v nemocnici, aj miesto mu uviedol ako aj to,
že bude na telefóne. Tu je potrebné skonštatovať, že nešlo o neprítomnosť A. B. C. v trvaní len niekoľko
dní, tu sa jednalo o zastupovanie obž. A. B. C. v trvaní niekoľkých týždňov, obž. A. B. C. nebol v práciprakticky od júna 2014 do septembra 2014, takže A. D. E. vedel, že jeho nadriadený nie je v práci a v
čase jeho neprítomnosti ho zastupuje. Obž. A. D. E. schválil v čase, kedy bol A. B. C. hospitalizovaný
v nemocnici, služobné cesty, na základe ktorých si obž. A. B. C. žiadal preplatiť cestovné príkazy. Na

tomto mieste je potrebné poukázať aj na výsluch A. V. L., ktorá pri svojom výsluchu popísala, že všetci
vedeli, že riaditeľ nechodí do práce a tiež sa šuškalo, že nečerpá ani PN, to vedeli všetci. A. V. L.
popísala tiež, ako riaditeľ zneužíval služobné auto, ako sa zo strany riaditeľa vypisovali počty kilometrov
a neoprávnene sa účtovali diéty. Je potrebné uviesť, že tie fiktívne služobné cesty A. B. C., ktoré mu
schválil A. D. E., sa týkali výkonu právomoci verejného činiteľa a mali súvis s rozhodovacou právomocou

verejného činiteľa, nakoľko A. B. C. mal vykonať fiktívne služobné cesty na veterinárne prehliadky v
chove oviec a hovädzieho dobytka u subjektov C. J., F. G. H., D. H., K. L., D. F., G. a D. G. H., pričom na
základe takýchto prehliadok sa potvrdzovali certifikácie pred vývozom zvierat do zahraničia a boli k tomu
vydávané potvrdenia zo strany pracovníkov C. F. I.. Svedkovia W. T. ako aj svedok U. B. P. potvrdili, že
v čase spáchania skutkov 1 a 2 obžaloby nikto z pracovníkov C. F. I. nechodil na veterinárne prehliadky
zvierat a aj napriek tomu boli potvrdzované certifikácie zvierat. Vzhľadom na vykonané dokazovanie tak

v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom máme za to, že zo strany obž. A. B. C. ako aj zo strany
obž. A. D. E. išlo o výkon právomoci verejného činiteľa v bodoch 1 a 2 obžaloby, vo vzťahu k obž. A.
B. C. aj vo vzťahu k skutkom obžaloby pod bodmi 3 až 8. Súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal aj
tým, že žalované konania obžalovaného A. B. C. by sa eventuálne mohli posudzovať ako trestný čin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, avšak vzhľadom na zmenu Tr. zákona od 06.08.2024 týkajúcej

sa výšky spôsobenej škody, nie je možné konania obžalovaného A. B. C. kvalifikovať ako iný trestný
čin. V prípade, ak aby by podľa súdu uvedené konanie obž. A. B. C. a A. D. E. nemalo byť kvalifikované
ak prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa kvôli absencii uskutočňovania príslušných funkcií a
realizácii konkrétnych úloh štátu, teda nevykonávanie právomoci verejného činiteľa, mohli byť jednotlivé
konania v súhrnne kvalifikované ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko

obž. A. B. C. pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Má za to, že tieto čiastkové útoky spája
objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, pričom možno skonštatovať aj
jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu a vrátil vec súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Po oboznámení sa s obsahom odvolania okresného prokurátora predložil obžalovaný A. B. C.
prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnené vyjadrenie, v dôvodoch ktorého uviedol, že
rozsudok súdu zo dňa 06.09.2024 v jeho trestnej veci je zákonný a spravodlivý. Má za to, že ku skutku
nedošlo a že vykonaným dokazovaním nie je preukázané, že by došlo ku skutkom, ktoré sú predmetom

obžaloby v tejto trestnej veci a že by ich spáchal obžalovaný. Súd riadne vykonal všetky navrhované
dôkazy, tieto objektívne vyhodnotil ako jednotlivo tak aj spoločne. V konaní nebol vykonaný žiaden
dôkaz, ktorý by jednoznačne a nepochybne preukazoval jeho trestnú zodpovednosť. Obžalobu považuje
za nedôvodnú, keď zo strany obžalovaného nedošlo ku spáchaniu žiadneho trestného činu. V celom
rozsahu poukazuje na záverečnú reč advokáta na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2024, kde uviedli

ich skutkové a právne odôvodnenie. Namieta, že u skutkov pod 1 - 8 nevykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu, keď v danom prípade nevystupoval ako verejný činiteľ a preto právna
kvalifikáciapodľanehoneprichádzadoúvahy.Anijedenzoskutkovnevykazujeznakykonaniaverejného
činiteľa. V žalovaných skutkoch nevystupoval ako riaditeľ organizácie - verejný činiteľ, kde požiadavkou
je, aby rozhodoval o právach fyzických a právnických osôb v rámci svojej kompetencie ako riaditeľ

úradu. Nerozhodoval o porušení predpisov resp. o právach subjektov, voči ktorým vykonával právomoc
verejného činiteľa. Nerozhodoval na základe jemu určenej právomoci ako štátneho orgánu. U všetkých
skutkov chýba prvok moci a rozhodovanie o právach subjektov. Tomuto jeho názoru zodpovedá ustálená
súdna prax. Obžalovaný v stíhaných veciach nevystupoval ako verejný činiteľ, teda namieta jeho trestnú
zodpovednosť. U žalovaných skutkoch navyše ani v jednom skutku nedosahuje v žalobe uvedená

suma minimálnu výšku škody pre trestnosť konania. Súd sa riadne a jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností vysporiadal s podanou obžalobou. Jeho vyhodnotenie je právne odôvodnené a ako celok
presvedčivé. Rovnako za neopodstatnené považuje tvrdenie prokurátora, že sa v danom prípade jedná
o pokračovací trestný čin podvodu, keďže nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty podľa § 221 ods. 1
Tr. zákona. Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/76/2020 zo dňa 06.09.2024 považuje

za zákonný a spravodlivý. Obžaloba tak ako bola podaná, je podľa neho v celom rozsahu nedôvodná.
V konaní nebolo jednoznačne a nepochybne dokázané, že by sa dopustil trestnej činnosti, ku skutkom,
ktoré sú mu kladené za vinu, preto v celom rozsahu s rozhodnutím súdu súhlasí a má za to, že v danom
prípade bol daný dôvod na postup súdu podľa ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. poriadku a postup súduje zákonný. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu Krajskému súdu v Prešove, aby odvolanie
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/76/2020 zo dňa 06.09.2024 podľa
§ 319 Tr. poriadku zamietol.

Rovnako tak po oboznámení sa s obsahom odvolania okresného prokurátora aj obžalovaný A. D. E.
predložil prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnené vyjadrenie, v dôvodoch ktorého uviedol,
že s odvolaním Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni nemožno súhlasiť. Rozsudok prvostupňového
súdu považuje obžalovaný za zákonný, správny a riadne odôvodnený. V rámci odôvodnenia rozsudku

sa prvostupňový súd dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie. Má
za to, že v rámci vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný, v resp. žeby skutok bol trestným činom. V celom rozsahu zotrváva
na jeho doterajších vyjadreniach v uvedenej veci aj prostredníctvom svojho obhajcu, predovšetkým
odkazuje na záverečnú reč na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 06.09.2024, na ktoré v
celom rozsahu poukazuje. Samotnú obžalobu považuje za nedôvodnú, právne neudržateľnú a ničím

nepodloženú. V žiadnom prípade jeho konanie nemôže napĺňať skutkovú podstatu prečinu zneužitia
právomoci verejného činiteľa a ani iného trestného činu. Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa
sa vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou. Preto, aby osoba v postavení
verejného činiteľa realizovala právomoc, musia byť explicitne a súčasne splnené tri podmienky. Musí ísť
o rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom uvedené rozhodovanie

musí byť vynútiteľné donucovacou mocou štátu, oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané
Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom a rozhodovanie musí obsahovať prvok moci a prvok
rozhodovania. O výkon právomoci verejného činiteľa nejde v žiadnom prípade, ak verejný činiteľ
akýmkoľvek spôsobom poškodí alebo útočí na majetok svojho zamestnávateľa, bez ohľadu na to,
či išlo o majetok zverený mu na plnenie úloh, alebo iný majetok jeho zamestnávateľa. Pritom nie

je podstatné, či ide o vzťah založený pracovnou zmluvou, voľbou, menovaním, alebo o iný výkon
funkcie. V žiadnom prípade nejde o výkon právomoci verejného činiteľa za situácie, kde pracovník za
porušenia predpisov upravujúcich správu majetku štátu, alebo jeho nakladanie, poškodzuje majetok
svojho zamestnávateľa. Uvedené sa vzťahuje aj na pracovnoprávne vzťahy na úseku nakladania so
mzdovýmiprostriedkami.Nadrámecuvedenéhonebolauňho vrámcidokazovaniapreukázanážiadnym

spôsobom ani subjektívna stránka uvedeného prečinu. Z vykonaného rozsiahleho dokazovania nebol
žiadnymspôsobompreukázanýjehoúmyselaanimotívnatakétokonanie.Odvolaniezostranyokresnej
prokuratúry považuje za neopodstatnené, s okolnosťami uvádzanými v rámci odôvodnenia odvolania
zo strany okresnej prokuratúry sa prvostupňový súd v rámci odôvodnenia rozsudku dostatočne a
presvedčivo vysporiadal. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby Krajský súd v Prešove odvolanie

Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa voči rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/76/2020
zo dňa 06.09.2024 v zmysle § 319 Tr. poriadku zamietol, nakoľko uvedené odvolanie nie je dôvodné.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to
oprávnenou, krajský súd nezistil dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods.

3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktorým predchádzalo, prihliadajúc pritom na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku ako aj konania mu predchádzajúceho, teda krajský
súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané (v rámci prebiehajúceho hlavného
pojednávania) všetky dostupné dôkazy, a to v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie, čo je
podmienkou aj pre oslobodenie obžalovaného (obžalovaných) spod obžaloby. Oslobodenie páchateľa
spod obžaloby si totižto po vykonanom dokazovaní vyžaduje záver, že v prejednávanej veci už nie je

možné, bez porušenia zákona, vykonať už žiadne známe a dostupné dôkazy.

Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané,
ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli a ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy
hodnotil a preto krajský súd zistil, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov postupoval v celom

rozsahu v intenciách ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku a preto jeho závery sú v celosti komplexne vecne
správne a dôvodné.Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a
presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach
na ňu odkazuje, dopĺňajúc ju o svoje vlastné úvahy a argumentáciu.

Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s
konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný -
krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o oslobodení obžalovaného (obžalovaných) spod

obžaloby tak, ako je to uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam okresného
prokurátora, časť ktorých už prezentoval aj v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, na ktoré
zjavne dáva odpoveď aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si aj v tejto časti v celosti odvolací
súd osvojil.

V prvom rade na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že vo všeobecnosti platí, že
každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky
skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom
o nich.

No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo
ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho,
aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech
obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či
argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či

skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú nimi predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi
nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či
dokonca vyvrátiť a teda do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez
rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej
trestnej činnosti.

Krajsky súd teda ako už bolo naznačené, si v osvojil záver okresného súdu, keď konštatoval, že na
základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutky
sú trestnými činmi, preto okresný súd obžalovaných A. B. C. a A. D. E. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku
spod obžaloby prokurátora oslobodil.

V tejto súvislosti preto bolo úlohou súdu, ako to vecne správne ustálil aj okresný súd, konfrontovať
rozhodujúce dôkazy obžaloby s dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a teda, do
akej miery sú dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní osvedčené, či na druhej strane
spochybnené v takom rozsahu, aby bolo možné bez rozumných pochybností učiniť záver o vine, či

v opačnom prípade o nevine obžalovaných A. B. C. a A. D. E..

V prvom rade k nosnej argumentácii okresného prokurátora v jeho odvolaní (podporenej aj konečným
návrhom intervenujúceho prokurátora krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí) krajskému súdu
nezostáva nič iné, len v celosti odkázať opätovne na komplexnú v logických súvislostiach odôvodnenú

argumentáciu okresného súdu, v rámci ktorej bez rozumných pochybností vysvetlil, prečo konanie
obžalovaného A. B. C. – napĺňajúce maximálne intenzitu porušenia povinností ako štátneho
zamestnanca uložených mu v tom čase, konkrétne podľa § 60 ods. 1 písm. j/, písm. m/ zákona č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe účinného do 31.05.2017, resp. v § 111 ods. 1 písm. m/ zákona č. 55/2017
Z. z. o štátnej službe účinného od 01.06.2017 čo sa týka jednotlivých čiastkových konaní od 23.06.2017

do 11.07.2017 - ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku a to v skutkoch 1 až 8 výroku rozsudku
(inak v totožnom znení ako v obžalobnom návrhu), nie je možné právne posúdiť ako pokračovací trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v zmysle obžaloby.

V konaní obžalovaného totižto zjavne od začiatku dokazovania absentuje naplnenie troch podmienok

výslovne špecifických pre žalovanú trestnú činnosť - trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 Tr. zákona. Pre trestnú zodpovednosť verejného činiteľa sa vyžaduje, aby trestný čin
bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou. Preto aby osoba v postavení verejného činiteľa realizovala
právomoc, musia byť explicitne a súčasne splnené tri podmienky. Musí ísť o rozhodovanie o právacha povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom uvedené rozhodovanie musí byť vynútiteľné
donucovacou mocou štátu, oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou SR, ústavným
zákonom alebo zákonom a rozhodovanie musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania (Pozri tiež

R 56/2013).

Vtejtosúvislostisapotomakonevhodnýpríklad,naktorýodkazujeokresnýprokurátor,preposudzovaný
prípad javí trestná vec, ktorá bola predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
uznesenie sp. zn. 6Tdo/75/2016 zo dňa 15.11.2016, nakoľko práve v označenom prípade starosta obce

aktívnym konaním zneužívajúc svoje postavenie ako štatutárneho zástupcu obce, oprávneného v jej
mene konať, vydával pokyny na zaúčtovanie faktúr, akoby už vyplatených aj napriek tomu, že vedel, že
tieto vyplatené neboli, čím mal spôsobiť škodu na obecnom majetku.

Oproti tomu v posudzovanom prípade obžalovaného A. B. C. a napokon aj A. D. E. ako údajného
účastníka na protiprávnom konaní obžalovaného A. C., obžalovaný predsa opakovane v rôznych

formách uvádza svojho zamestnávateľa do omylu v otázke splnenia podmienok pre vyplatenie, či už
tzv. cestovného za použitie motorového vozidla, aj keď vedel, že v tom čase vozidlo na účel plnenie
pracovných povinností nemohol používať, bol totižto hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, či pre
vyplatenie riadnej mzdy za odpracované dni, kedy nepracoval, počas bol totižto taktiež preukázateľne
hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, kde sa riadne liečil a pod. Ani v jednom z prípadov skutkov 1

až 8 obžalobného návrhu prokurátora sám obžalovaný aktívne nekoná z pozície svojej funkcie riaditeľa
C. G. K. D. F. G. F. I., H. L. X, F. I., IČO: XX XXX X XX v rámci kompetencií mu zverených zákonom voči
svojím podriadeným, aby na podklade jeho rozhodnutia, pokynu, či príkazu mu boli uvedené finančné
prostriedky vyplatené, ale len uvádza do omylu týchto zamestnancov zodpovedných za posúdenie
splnenia podmienok pre vyplatenie týchto finančných prostriedkov vo svoj prospech aj napriek tomu,

že na ich vyplatenie nemal oprávnený nárok (nespĺňal zákonom a zamestnávateľom v rámci interných
predpisov stanovené a predpokladané podmienky).

A práve z týchto dôvodov vecne správne hodnotí ustálený skutkový stav okresný súd, je na mieste totižto
opäť zvýrazniť, že o výkon právomoci verejného činiteľa v zmysle § 128 ods. 1, § 326 Tr. zákona nemôže

ísť tam, kde verejný činiteľ definovaný týmto ustanovením priamo útočí na majetok vo vlastníctve alebo
v správe svojho zamestnávateľa a v úmysle sa neoprávnene obohatiť. Pritom je nepodstatné, či ide o tzv.
pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou, voľbou, menovaním, prípadne či ide o ústavný
pomer. V týchto prípadoch podľa povahy veci vždy ide iba o niektorý z trestných činov proti majetku,
nie však o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zákona. Z uvedeného

dôvodu nie je preto trestným činom verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zákona napr. konanie sudcu,
prokurátora, starostu obce či akejkoľvek inej osoby (ktorá má v iných súvislostiach postavenie verejného
činiteľa), ktorý sa zmocní majetku svojho zamestnávateľa spôsobom uvedeným v § 212 Tr. zákona,
prisvojí si (zoberie) vec vo vlastníctve alebo v správe svojho zamestnávateľa spôsobom uvedeným
v § 213 Tr. zákona, alebo neoprávnene použije zverené motorové vozidlo spôsobom uvedeným v § 217

Tr. zákona (k tomu porovnaj NR 5 Tz 5/2004).

Inak povedané, okresný súd vecne správne uzatvára, že pokiaľ by mal byť obžalovaný A. B. C. (aj spolu
s A. D. E. ako účastník vo forme pomoci) braný za konanie ustálené v skutkovej vete obžalobného
návrhu, na trestnoprávnu zodpovednosť, tak správne malo byť jeho konanie posúdené ako trestný čin

podvodu podľa § 221 Tr. zákona, no hneď v úvode svojej argumentácie okresný súd správne poukázal aj
na rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vylučuje naplnenie všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona, ktorým je rozsah spôsobenej škody jeho (ich) konaním,
ktorá po novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 s poukazom na ust. § 125 ods. 1 Tr. zákona
účinného od 06.08.2024 nedosahuje ani len škodu malú, ktorá by mala prevyšovať sumu 700,- eur.

Okresný súd totižto veľmi citlivo (zákonne a spravodlivo) v rámci prebiehajúceho dokazovania
na hlavnom pojednávaní skúmal rozsah spôsobenej škody konaním obžalovaného, resp. rozsah
obohatenia sa na úkor finančných prostriedkov štátu, kde individuálne vstupujúc do jednotlivých čiastok,
ktoré mali byť pôvodne ustálené v obžalobnom návrhu ako rozsah škody spôsobenej obžalovaným

správne aj prostredníctvom zamestnávateľa, či záznamov sociálnej a zdravotnej poisťovne a teda
vyčerpávajúcim dokazovaním ustálil škodu, ktorú mal svojím konaním spôsobiť obžalovaný v celkovej
sume 680,39 eur (nedosahujúcu sumu minimálne 700 eur) oproti obžalobnému návrhu, kde celkováškoda pri prostom súčte súm v jednotlivých čiastkových skutkoch mala predstavovať za skutky 1-8
skutkovej vety výroku obžaloby celkovú sumu 1335.34 eur.

Na tomto mieste krajský súd však ešte považuje za potrebné zvýrazniť, že táto výsledná suma - 680,39
eur - finančných prostriedkov neopravene vyplatených obžalovanému by prichádzala (ako súčet) do
úvahyibavprípade,akbyvšetkyčiastkovéútokypodľanávrhuprokurátoravodvolanímalivytvoriťjeden
pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. zákona, čo zase podľa názoru krajského súdu takto
ustálený skutkový stav nespĺňa kritéria ustanovené podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona (absentuje objektívna

súvislosť v spôsobe spáchania čiastkových útokov, minimálne v prípade skutkov 6-8 obžalobného
návrhu).

Napokon k (nedôvodnému) návrhu intervenujúceho prokurátora krajskej prokuratúry na verejnom
zasadnutí, aby konanie obžalovaného v skutkoch 1-5 obžalobného návrhu bolo právne posúdené ako
trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa 327 Tr. zákona, krajský súd

len v stručnosti zvýrazňuje, že z produkovaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že zavinenie
obžalovaného (úmyselne zhŕňalo) od začiatku, smerovalo k vlastnému obohateniu sa na úkor majetku
štátu, čo práve základná skutková podstata pri trestnom čine porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 327 Tr. zákona tento úmysle prioritne nezahŕňa a tým špecificky sa odlišuje
od majetkových trestných činov podvodu podľa § 221 Tr. zákona, či sprenevery podľa § 213 Tr.

zákona a pod., čím prokurátorom navrhnutú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného nebolo možné
v posudzovanom prípade aplikovať.

Za danej dôkaznej situácie bez potreby reagovať opätovne na ďalšie zásadné skutočnosti (skutkové
okolnosti), rozhodné pre ustálenie skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, ktoré neboli

dokazovaním ani po jeho doplnení okresným súdom z dôvodu objektívnych okolností preukázané,
sa odvolacie námietky okresného prokurátora potom javia ako súhrn reálne dokázaných skutočností,
ktoré však hodnotí izolovane a nie komplexne v kontexte všetkých produkovaných dôkazov, no najmä
z pohľadu naplnenia všetkých obligatórnych znakov základnej skutkovej podstaty žalovanej trestnej
činnosti.

Na základe doposiaľ uvedeného a už opísaného hodnotenia produkovaných dôkazov okresným súdom,
potom prvostupňový súd dospel k vecne správnemu záveru, že na ich poklade nie je možné uznať
obžalovaných vinným, nakoľko nie je možné bez rozumných pochybností ustáliť rozhodujúce skutkové
zistenia, ktoré sa mali preniesť do skutkovej vety obžalobného návrhu, no predovšetkým bez rozumných

pochybností takto ustálený skutkový stav aj rovnako ako v obžalobe právne posúdiť.

V tejto súvislosti krajský súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného vo všeobecnosti platí, že
súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného

skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalennatakýchdôkazoch,ktorécelkomvylučujúpochybnosť,
že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom
prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Hodnotiac preto tieto dôkazy vo svojom súhrne aj krajský súd rovnako, ako okresný súd, nemohol
v posudzovanom prípade urobiť bez rozumných pochybností jednoznačný záver o vine obžalovaného
tak, ako mu bola kladená za vinu v obžalobnom návrhu okresného prokurátora, pričom posudzovaný
skutok nenapĺňa ani skutkovú podstatu iného v osobitnej časti Tr. zákona ustanoveného trestného činu

(bez doplnenia dokazovania v už naznačenom smere) a nie je ani dôvod na postúpenie tohto skutku
na prejednanie inému orgánu, ktorý by ho mohol posúdiť ako priestupok.

Krajský súd má zato, že v prejednávanom prípade za danej dôkaznej situácie, ak už nie sú k dispozícii
na vykonanie ďalšie dôkazy, ktoré by nenarušili rovnováhu kontradiktórneho procesu, a za existencie

takýchto zásadných pochybností o preukázaní viny obžalovaného A. B. C. zo spáchania žalovanej
trestnej činnosti a v prípade obžalovaného A. D. E., pri aplikácii zásady akcesority k hlavnému
páchateľovi (bez existencie hlavného páchateľa trestného činu nieto účastníka na jeho trestnom
čine príkladmo vo forme pomoci) je namieste v posudzovanom prípade použiť jedno zo základnýchprocesných pravidiel - in dubio pro reo – a to v pochybnosti v prospech páchateľa, keďže skutky nie
sú trestnými činmi, a preto okresný súd správne obžalovaných podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod
obžaloby oslobodil.

Na záver v celosti si krajský súd napokon osvojil aj vyčerpávajúcu argumentáciu okresného súdu
k jeho záveru, že v danom prípade neboli ani splnené podmienky preto, aby súd trestnú vec vo vzťahu
k obžalovaným postúpil inému orgánu na prejednanie ako priestupok, či služobné previnenie alebo
disciplinárne previnenie (§ 280 ods. 2 Tr. poriadok).

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd nepovažoval odvolanie okresného prokurátora za dôvodné a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.