Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/171/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115894140
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:4115894140.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B. C., narodenej XX. B. XXXX, G. XXX, zastúpenej
advokátom Pavlom Trnkom, Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému B..
P. A., narodenému XX. M. XXXX, K., A. XXXX/XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného M.
L., narodeného X. Y. XXXX, Z. P. - K., I. XX/XX, obom zastúpeným splnomocnenkyňou Advokátska
kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Bratislava, Martina Granca 44, IČO: 52 262 821, o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-24Csr/2/2016, o
dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2022 sp. zn. 3CoSr/1/2020,
takto

r o z h o d o l :

Senát 6C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postupuje vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému
senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava V (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 20.
novembra 2019 č. k. 24Csr/2/2016-649 zrušil rozhodcovský rozsudok z 9. októbra 2015 sp. zn. RD
49/2015 vydaný rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, so sídlom Suľany 243 (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie
právne zdôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, ods. 3 písm. a) a ods. 4, § 40 ods. 1 a § 50
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra 2015

(ďalej len ,,zákon o rozhodcovskom konaní“). Vecne dôvodil, že medzi procesnými stranami nedošlo
k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ktorou by procesné strany prejavili vôľu riešiť prípadné
spory, vzniknuté zo zmluvy o pôžičke z 15. júna 2012 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development. Podpis
žalobkynenazmluveopôžičke(ktorejsúčasťoubolarozhodcovskázmluva/doložka)boltotižvyhotovený
technickým falšovaním, čo konštatovala znalecká organizácia. Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol

spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
konštatoval, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku [§ 40 ods. 1 písm. a) bod
3 zákona o rozhodcovskom konaní]. Pokiaľ išlo o ďalšie žalobkyňou uvádzané dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie tieto nepovažoval za opodstatnené [§ 40 ods. 1 písm. a)
bod 4, § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní]. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
právne ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom z 27. októbra 2022 sp. zn. 3CoSr/1/2020
na odvolanie žalovaného a intervenienta na strane žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol; žalovanému a intervenientovi priznal voči žalobkyni
plný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací súd sa nestotožnil so

záverom súdu prvej inštancie, že tu bol daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku (teda
okrem iných ani dôvod, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, tak ako konštatoval súd prvejinštancie). Odvolací súd vychádzal z nasledovného zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa pri prvom
úkone v rámci rozhodcovského konania namietla nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý
o svojej právomoci rozhodol rozhodcovským uznesením podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní

tak, že v predmetnej veci má právomoc. Následne žalobkyňa podala podľa § 21 ods. 4 zákona o
rozhodcovskom konaní návrh na rozhodnutie o jej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu na všeobecný súd. Konanie sa viedlo na bývalom Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.
21Cr/10/2015. Z dôvodu vydania rozhodcovského rozsudku zobrala žalobkyňa svoj návrh (týkajúci
sa námietky) späť a konanie bolo zastavené. Odvolací súd konštatoval, že predmetný zákon priamo

nerieši dôsledky nepodania návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu (len nepodanie samotnej námietky nedostatku právomoci) na všeobecný súd. Je však názoru,
že ak rozhodcovský súd rozhodol o svojej právomoci rozhodcovským uznesením a následne nebol
podaný návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na všeobecný
súd, resp. bol podaný a následne bol vzatý späť (čo znamená, že treba naň hľadieť, akoby podaný
nebol), nemožno už podľa odvolacieho súdu nedostatok právomoci použiť ako argument na zrušenie

rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom
konaní, pretože uznesenie rozhodcovského súdu o jeho právomoci nadobudne právoplatnosť a žaloba
o zrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedeného dôvodu už nebude prípustná. Otázka právomoci je
teda vecou právoplatne rozhodnutou. Následne sa zaoberal i ďalšími dôvodmi, ktoré boli namietané
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani tieto neboli podľa odvolacieho súdu dané (pozn.: dovolací

súd ich nebude bližšie rozvádzať, pretože pre rozhodnutie a riešenie vymedzenej otázky týkajúcej sa
právomoci rozhodcovského súdu nie sú nateraz významné). O náhrade trov konania rozhodol podľa §
396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému
a intervenientovi ich náhradu v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie
odôvodnila ustanovením § 420 písm. f) CSP (nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) a § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP (nesprávnym právnym posúdením). Navrhla
zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že nesúhlasí s názorom

odvolacieho súdu pri hodnotení prekážky res iudicata v otázke právomoci rozhodcovského súdu.
Uznesenie rozhodcu, ktorým na námietku účastníka rozhodcovského konania pozitívne rozhodol o
svojej právomoci, nevytvára prekážku res iudicata. Ak by to tak bolo, musel by súd konanie z dôvodu
nedostatku právomoci zastaviť, nie žalobu zamietnuť. Zatiaľ čo rozhodcovské rozhodnutie o merite
veci môže vytvoriť prekážku rozhodnutej veci pre žalobu s totožnými subjektami a predmetom konania,

rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodca rozhodol iba o tom, že má právomoc vo veci ďalej konať
a o merite veci aj rozhodnúť, takúto prekážku vytvoriť nemôže. Takéto rozhodnutie a výklad popiera
účel zákona, formalisticky obhajuje postup, ktorý nemá nič spoločné so spravodlivým rozhodnutím a
je úplne v rozpore s účelom zákona. Dovolateľka vzala svoj návrh na rozhodnutie o námietke späť
dávno po právoplatnom skončení rozhodcovského konania. Odvolací súd svojím nesprávnym postupom

zabránil dovolateľke vyriešiť spor o zaplatenie proti nej uplatnenej pohľadávky vo výške 85 000 eur
s príslušenstvom pred všeobecným súdom. Na rozhodcovský súd bola žaloba podaná iba z dôvodu
evidentne preukázaného sfalšovania rozhodcovskej zmluvy. Otázku res iudicata ohľadom právomoci
rozhodcovského súdu považuje súčasne i za dovolacím súdom neriešenú a vymedzila ju nasledovne:
či ak účastník rozhodcovského konania včas uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského

súdu a po kladnom rozhodnutí rozhodcu o svojej právomoci včas podal na všeobecný súd návrh na
rozhodnutie o námietke právomoci, ktorý po právoplatnom skončení rozhodcovského konania a po
podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vzal späť, odôvodňuje takýto postup žalobcu záver
všeobecného súdu, že žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci
rozhodcu nemôže pre prekážku rozhodnutej veci vyhovieť, ale ju musí zamietnuť. Dovolateľka ďalej

uvádza, že tu boli dané i ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a tieto boli nesprávne
posúdené. Namietala odklon od rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 1Obdo/39/2018 a 3Obdo/18/2018 v otázke porušenia rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania. Dovolateľka nesúhlasila so zamietnutím žaloby kvôli nesplneniu
podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom

konaní, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý svoju právomoc opiera o sfalšovanú písomnosť, nemôže
byť v súlade s verejným poriadkom.4. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného vo svojom spoločnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že
dovolanie nie je prípustné. S riešením otázky res iudicata odvolacím súdom sa stotožnili.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady
pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že vec je potrebné predložiť veľkému senátu.

6.Podľa§48ods.1CSPaksenátnajvyššiehosúduprisvojomrozhodovanídospejekprávnemunázoru,
ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu,
postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj
odlišný právny názor.

7. Predmetom tohto dovolacieho konania je preskúmanie správnosti záveru odvolacieho súdu o
nenaplnení dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu za situácie, keď námietka nedostatku právomoci bola účastníčkou rozhodcovského konania
vznesená včas (čo sporné nebolo) a rozhodcovský súd o nej rozhodol uznesením so záverom o svojej
právomoci. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o právomoci nadobudlo právoplatnosť (keďže nebol

podaný návrh na všeobecný súd, resp. tento bol vzatý späť), čo vytvára prekážku res iudicata v rámci
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (v otázke právomoci).

8. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania, ktorý chce
uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť

rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci
samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa
na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované
podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri
písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje

právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď
sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

9. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc
rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci

nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením,
že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní
po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu
súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas
rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

10. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok
môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej
proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor,
pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky,

alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale
môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené
od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský
rozsudok len v dotknutej časti.

11. Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku
podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským
súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

12. V uznesení z 31. marca 2025 sp. zn. 4Obdo/26/2024 senát 4O konštatoval, že ak účastník

rozhodcovského konania v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského uznesenia o právomoci
rozhodcovského súdu nepodá návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci na všeobecný
súd alebo ho vezme späť, nemôže prípadný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu úspešne
namietať v žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona orozhodcovskom konaní. Ak rozhodnutie rozhodcovského súdu o právomoci nadobudne právoplatnosť,
predstavuje o tejto otázke prekážku res iudicata.

13. S vyššie uvedeným rozhodnutím a s názorom v ňom vysloveným sa senát 6C najvyššieho súdu
(majúci rozhodnúť prejednávanú vec) nestotožňuje (a nie je smerodajné, či ide o vadu podľa § 420
písm. f) CSP alebo o riešenie právnej otázky, keď pri tejto problematike ide v určitom smere o vzájomné
prelínanie), pričom svoj odlišný právny názor odôvodňuje nasledovne.

14. Ako i sám odvolací súd uzavrel, zákon o rozhodcovskom konaní podrobnejšie na situáciu, ktorá
nastala v tomto prípade, nemyslel. Je však jednoznačné, že zákon o rozhodcovskom konaní v ust.
§ 40 ods. 4 vymedzuje, kedy na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
a) súd neprihliadne a ako jediná podmienka sa uvádza, že tento dôvod nebol účastníkom namietaný
v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. V
danej veci je zrejmé, že námietka nedostatku právomoci bola uplatnená včas, a to je podľa senátu 6C

jediná podmienka, ktorá musí byť splnená, žiadna ďalšia. Pri výklade, ktorý zvolil odvolací súd a i súd
dovolací v uznesení z 31. marca 2025 sp. zn. 4Obdo/26/2024, by súd rozhodujúci o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nebol oprávnený preskúmať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu i
napriek tomu, že je to žalobným dôvodom [§ 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní].
V takom prípade by bol efektívny prieskum fakticky vylúčený. Senát sa preto nestotožňuje s takýmto

výkladom.

15. Výklad práva tiež spravidla ovládajú tzv. smernice logického výkladu, i keď sa niekedy dôvodí, že
nespĺňajú požiadavky logických argumentov. Sú to napríklad tieto smernice výkladu: a/ vychádzame
z toho, čo je primerané, sme vedení ekvitou s tým, že k normatívnemu textu ani k obsahu normy nič

nepridávame, b/ spravujeme sa zásadou v pochybnostiach miernejšie (in dubio mitius), c/ výsledkom
výkladu nemôže byť význam, ktorý znamená nesplniteľnú povinnosť, pretože na nemožné nemôže byť
nikto zaviazaný, d/ nerozlišujeme, ak právna norma nerozlišuje, e/ právne normy sú určené ľuďom, a to
treba mať na pamäti (Prusák, J.: Teória práva, VO PF UK Bratislava 1995, s. 297).

16. Keď zákon hovorí, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a)
súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu (§ 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní), nie je možné
znenie rozširovať o ďalšie podmienky pre možnosť prihliadať na dôvody zrušenia rozhodcovského
rozsudku (v danom prípade o podanie návrhu o námietke právomoci na súd a právoplatné rozhodnutie o

nej majúc za to, že ak tak účastník konania neurobil, otázka právomoci je právoplatne rozhodnutá vec).
Senát 6C zastáva názor, že rozhodnutie rozhodcovského súdu o právomoci, proti ktorému nebol podaný
návrh na súd (príp. tento bol vzatý späť), a v dôsledku toho nadobudlo právoplatnosť, nebráni súdu v
konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku prihliadať na včas vznesenú námietku právomoci
z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (nie je tu prekážka res iudicata).

17. So zreteľom na uvedené senát 6C postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu
občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (§ 48 ods. 1 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.