Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208739
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8716208739.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v spore žalobcu: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX M. O.,
právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne
zastúpenému: AK SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853
186, o zaplatenie 9.714 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Poprad, č. k. 9C/307/2016-303 zo dňa 13.02.2024 v spojení s opravným uznesením z 27.06.2025 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III a vracia v rozsahu zrušenia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancierozhodovalonárokužalobcunanáhraduškodynazdraví,

spôsobenej pri dopravnej nehode poistencom žalovaného. O tomto nároku rozhodol súd prvej inštancie
v tomto znení:
„I. Súd konanie čiastočne zastavuje o sumu 3.708,- Eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.006,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v tomto znení:
Žalobca utrpel zranenia pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, kde došlo k stretu osobného
motorového vozidla O. J. O.: B., ktorého vodičom bol žalobca s osobným motorovým vozidlom J. X. O.
G., ktoré viedol vodič V. O. a ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok W.. E. K., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

traumatológia, číslo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za účelom stanovenia bodového hodnotenia
bolestného poškodených V. Y., nar. XX.XX.XXXX (žalobca); L. Y., nar. XX.XX.XXXX; R. Y., nar.
XX.XX.XXXX a V. Y., nar. XX.XX.XXXX, kde žalobcovi bolo určené bolestné za XXX bodov. Pri hodnote
bodu za rok 2014 tak bolestné predstavovalo sumu 3.708,- Eur.
Žalobca si listom zo dňa XX.XX.XXXX na základe vyššie uvedeného znaleckého posudku uplatnil
voči žalovanému nárok na náhradu za bolestné vo výške 3.708, - Eur v zmysle zákona č. 437/2004

Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný listom zo dňa
XX.XX.XXXX doručeným dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámil, že nebude plniť, pretože nie je uzavreté
šetrenie základu právneho nároku.
Predmetná suma bolestného bola žalovaným uhradená po podaní žaloby dňa XX.XX.XXXX (čl. 126)
čo bolo súdu oznámené podaním právneho zástupcu žalobcu (čl. 125), v zápisnici o pojednávaní zo
dňa XX.XX.XXXX bol udelený súhlas zo strany žalovaného s čiastočným zastavením konania (čl.194).

Predmetom konania tak zostala suma sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu.V zmysle znaleckého posudku W.. E. K., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného za účelom stanovenia bodového
hodnotenia doplnku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodených V. Y., nar.

XX.XX.XXXX (žalobca); L. Y., nar. XX.XX.XXXX; R. Y., nar. XX.XX.XXXX predstavuje sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu XXX bodov a dátum ustálenia zdravotného stavu stanovil znalec na
XX.XX.XXXX. Pri hodnote bodu za rok 2015 tak sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu
6.006,- Eur.
ŽalobcalistomzodňaXX.XX.XXXX-Uplatnenienárokunanáhraduzabolesťasťaženiespoločenského

uplatnenia vyzval žalovaného na úhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.006, - Eur.
Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi, že odmieta plniť uplatnený nárok.
Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 4T/121/2015-904 zo dňa 5.10.2021 právoplatným 15.03.2022 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6To/15/2022-921 zo dňa 28.6.2022 právoplatným
28.06.2022 rozhodol, že obžalovaný V. O., nar. XX.XX.XXXX v G., okres G., trvalé bydlisko Z., Ul.
O. č. XXX, okres G., živnostník, je vinným, že dňa XX.XX.XXXX asi o XX.XX hod. po ceste č. R./

XXXXXX, viedol motorové vozidlo tov. zn. J. X., X,X V., ev. čísla G., od obce K. smerom na obec M.
O., kde pred križovatkou s cestou vedúcou do obce O., okr. B., v dôsledku nevenovania dostatočnej
pozornosti vedeniu motorového vozidla a situácie v cestnej premávke, prešiel s vozidlom do protismeru,
kde prednou ľavou časťou vozidla narazil do prednej ľavej časti protiidúceho motorového vozidla tov.
zn. O. J., ev. čísla B., ktorého vodič V. Y. W. pri nehode utrpel zlomeninu zadnej hrany kĺbnej jamky

vľavo s posunom úlomkov zasahujúcu do kĺbu, pomliaždenie hrudníka a pľúc, zlomeninu bočných
výbežkov členkovej kosti obojstranne, tržno-rezné rany na ľavom predlaktí a 2. prste pravej ruky a
pomliaždenie s kožnou odreninou v oblasti pravého kolena s dobou liečenia v priemere 4 - 6 mesiacov,
zo spolujazdcov v osobnom motorovom vozidle tov. zn. O. J. utrpeli: L. Y. polytraumu s úrazovým šokom
stredného stupňa, trieštivú nestabilnú zlomeninu 2. krčného stavca s neúplným vykĺbením medzi 2.

a 3. krčným stavcom, zlomeninu tela hrudnej kosti, zlomeninu priečnych výbežkov 3. - 5. driekového
stavca, zlomeninu tela ramennej kosti vľavo s posunom úlomkov, pomliaždenie pľúc a nahromadenie
tekutiny v oboch pohrudničných dutinách, pomliaždenie hrudnej a brušnej steny ťažkého stupňa s dobou
liečenia v priemere 4 - 6 mesiacov, R. Y. zlomeninu dolného konca stehennej kosti vľavo s posunom
úlomkov, pomliaždenie hrudnej steny vpravo, brušnej steny, panvy, pravého ramena, ľavého predkolenia

a ľavého členkového kĺbu s dobou liečenia v priemere 12 mesiacov, a V. Y. M. pomliaždenie hrudnej
steny vpredu, hlavy v oblasti ľavého obočia, tváre v oblasti nosa a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou
liečenia v priemere 3 - 4 týždne, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal
taký čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a
na viacerých osobách, inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú

mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h), písm. j) Trestného zákona; prečin ublíženia na zdraví podľa §
158 Trestného zákona. Poškodení, medzi nimi aj žalobca, boli odkázaní podľa § 228 ods. 1 Trestného
poriadku s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

3. Vec bola súdom prvej inštancie právne posúdená v zmysle ust. § 427, § 428, § 444 Občianskeho
zákonníka, podľa § 4, § 15, § 11 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa § 2, § 3 z. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

4. Súd prvej inštancie z dôvodu späťvzatia žaloby v časti náhrady škody titulom bolestného zastavil
konanie v časti o zaplatenie sumy 3.708 eur.

5. Pokiaľ sa týka nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, súd považoval za
dôvodné vyhovieť žalobe v celom rozsahu s poukazom na znalecký posudok vypracovaný a predložený

v konaní, v ktorom znalec podrobne popísal a posúdil rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcuvzhľadomnaporanenia,ktoréutrpelpridopravnejnehode.Poukázalnaskutočnosť,ženámietky
žalovaného ohľadom predloženia lekárskych správ, ako aj fotografií jaziev neboli dôvodné, nakoľko
znalec zodpovedá za správnosť záverov svojho posudku a nie je povinnosťou poškodeného predkladať
originály, resp. kópie lekárskych správ žalovanému. Rovnako tak nie je povinnosťou vyhotovovať

fotografické zábery z jaziev na overenie ich správnosti, nakoľko za ich správnosť a za tieto údaje ručí
znalec. Rovnako tak mal za nepreukázanú námietku, že znalec vychádzal len z lekárskych správ, ktoré
boli vyhotovené do jedného roka po zranení, pričom je zrejmé, že pomocné vyšetrenia ako artrotest, ako
aj kontrolné RTG snímky boli vyhotovené po viac ako dvanástich mesiacoch od úrazu.6. Z týchto dôvodov súd zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania, mal za to, že ďalšie
doplnenie dokazovania je nehospodárne a znalecký posudok predložený v konaní spĺňa náležitosti

vyžadujúce procesným predpisom.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu s poukazom na skutočnosť,
že aj k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaného.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, a to proti výroku II.
a III. rozsudku s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.

9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že počas celého konania namietal nepreskúmateľnosť záverov
lekárskeho posudku s poukazom na § 17 ods. 4 písm. e) z. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch,
nakoľko tento neobsahoval prílohy potrebné na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti, pričom ide

o obligatórnu obsahovú náležitosť znaleckého posudku. V tomto smere navrhol uložiť žalobcovi,
aby predložil kompletnú zdravotnú dokumentáciu vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj fotodokumentáciu jaziev, ako aj výsluch znalca. Poukázal na to, že žalobcom
predložené lekárske správy, ktoré sú v spise, sú len z obdobia po dopravnej nehode, nie z obdobia
po ustálení zdravotného stavu. Znalecký úkon, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s jeho námietkami

neodstránil vyššie prezentované vady znaleckého posudku. Posledná lekárska správa, na ktorú sa
znalec odvolával bola z obdobia tri a pol mesiaca po dopravnej nehode, teda zo dňa XX.XX.XXXX,
pričom k ohodnoteniu poškodenia zdravia možno pristúpiť až po jeho ustálení, čo je spravidla po
uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Toto u žalobcu zrejme dodržané nebolo, nakoľko
znalec vychádzal z dokumentácie skoršej. Pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia je nutné,

aby znalec disponoval zdravotnou dokumentáciou za celé rozhodné obdobie. Znalecký posudok
neobsahoval predmetné prílohy a na tomto nič nemenia ani závery v znaleckom úkone znalca.
Znalec uviedol, že takéto zranenie obyčajne zanechávajú ľahké obmedzenia pohyblivosti kĺbu. Znalec
vychádzal zo všeobecných informácií, no nezohľadňoval individuálne okolnosti veci. Uviedol, že dôvody,
pre ktoré súd zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania nemajú oporu v skutkových okolnostiach

veci. Sám žalobca potvrdil, že sa nepodrobil doporučeným rehabilitáciám a z toho je zrejmé, teda že aj v
roku XXXX absolvoval určité vyšetrenia. Súd nesprávne stanovil skutkový stav. Pokiaľ aj žalobca napriek
odporučeniam lekára neabsolvoval rehabilitácie, je treba skúmať, či toto nepodrobenie sa rehabilitácii
nemalo vplyv na rozsah trvalých následkov u žalobcu. Dôvodnosť vykonania kontrolného znaleckého
dokazovania je daná už len tým, že znalecký posudok je nepreskúmateľný pre absenciu príloh v zmysle

§ 17 ods. 4 písm. e) zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Súd ani nerozlišoval medzi
lekárskymposudkomaznaleckýmposudkom,medziktorýmijezásadnýrozdiel.Pokiaľlekárskyposudok
podľa § 7 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia spracúva posudzujúci
lekáravydávahozdravotníckezariadenie,potomznaleckýposudokpodľazákonaoznalcochvypracúva
znalec zapísaný v zozname pre konkrétny odbor. Zákon umožňuje preskúmať závery posudzujúceho

lekára znalcom v prípade dôvodných pochybností o správnosti. Poukázal tiež na rozdielnosti v zmysle
obsahových náležitostí lekárskeho posudku a znaleckým posudkom. Stotožňovanie lekárskeho a
znaleckého posudku teda nemá oporu v zákone. V danom prípade bol predložený znalecký posudok
a nie lekársky posudok, preto je v otázke jeho náležitosti nutné vychádzať zo zákona o znalcoch a
tlmočníkoch. Poukázal na obdobný spor, v ktorom odvolací súd sa stotožnil s touto námietkou a nariadil

doplnenie dokazovania. Týmto postupom bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces a
rozhodnutie neobsahuje presvedčivé odôvodnenie.

10. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril napriek výzve súdu prvej inštancie.

11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní predložené neboli.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
žalovaných v 1. aj 2. rade, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 380 CSP a
contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť vo výrokoch II. a III.13. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol odvolaním nenapadnutý výrok I.

14. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

15. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

16. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,
ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom

obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

17. Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci žalobca predložil znalecký posudok č. X/XXXX za

účelom vypracovania odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

18. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného ohľadom skutočnosti, že znalecký posudok za účelom
stanovenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia neobsahuje ako prílohu zdravotnú
dokumentáciu týkajúcu sa zranení žalobcu, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, k tomuto uvádza odvolací

súd, že v danom prípade by šlo o prílišný a prehnaný formalizmus, nakoľko tieto zdravotné záznamy
sú prílohou posudku o bolestnom, ktorý je súčasťou súdneho spisu a ktoré bolo žalobcovi v plnej výške
zo strany žalovaného vyplatené. Je nepochybné, že pokiaľ v konaní boli predložené dva znalecké
posudky, a to prvý na ustálenie výšky bolestného a druhý na ustálenie výšky sťaženia spoločenského
uplatnenia pre tú istú osobu z poranení, resp. poškodenia jeho zdravia tým istým mechanizmom, je podľa

názoru odvolacieho súdu formalistické trvať na striktnom pripojení tých istých, resp. tej istej zdravotnej
dokumentácie aj pri jednom aj pri druhom posudku. Ten istý znalec v oboch prípadoch vychádzal
z rovnakej zdravotnej dokumentácie, z rovnakých lekárskych správ, ktoré pripojil len pri posudku o
bolestnom a v následnom posudku na tieto odkazuje. Táto skutočnosť nijakým spôsobom nebránila
žalovanému oboznámiť sa s týmito lekárskymi správami a konfrontovať správnosť znaleckého posudku.

Takéto konanie možno charakterizovať zo strany žalovaného ako šikanózne vo vzťahu k plneniu jeho
základnej povinnosti poisťovateľa odškodniť poškodeného z dopravnej nehody, ktorá je krytá práve jeho
poistením.Rovnakotakodvolacísúdsúhlasísozáveromsúduprvejinštancievtom,žepokiaľznalecurčí
rozsah poranenia vo forme jaziev na tele, nie je tu daná žiadna povinnosť prikladať do spisu fotografie
týchto jaziev. Za správnosť týchto záverov ručí znalec.

19. Pokiaľ sa týka námietky ohľadom toho, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu pre
ohodnotenie následkov sťaženia spoločenského uplatnenia, zo znaleckého úkonu predloženého
znalcom nepochybne vyplýva, že tento vykonal vyšetrenie žalobcu v termíne neskoršom ako jeden
rok od úrazu a takisto boli vykonané röntgenové snímky v čase viac ako jeden rok po úraze, čím boli

vyvrátené námietky žalovaného o tom, že znalec vychádzal len z lekárskych správ, ktoré boli vyhotovené
skôr než rok pred uplynutím tejto doby od úrazu.

20.Vzmyslečl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdjednouzovšeobecných
zárukspravodlivéhoprejednaniavecipredsúdomjezásada„rovnostizbraní“.Tátozásadazabezpečuje,

aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,
v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.
Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka ajoprávneniaúčastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípom
dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o

tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie
tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo
vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge

c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti
druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca
aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo
svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného

dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov
nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1
ÚstavySlovenskejrepubliky.Nakoľkoskutkovýstavnebolprerozhodnutievoveciustálenýakodôvodný,
jenepochybnenutnézhodnotiťpostupsúduprvejinštancie,keďneprihliadalnatietotvrdeniažalovaného
ako porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

21. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec

tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok

dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019)

22. S poukazom na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd dospel k záveru, že zamietnutím

návrhu žalovaného na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku porušuje právo žalovaného na
spravodlivý proces, nakoľko v zmysle dôvodov, ktoré uvádza najvyšší súd pre nevyhovenie dôraznému
návrhu správy, tu nejde o takýto prípad. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca spolu so žalobou predložil
znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom tento rozsudok je súkromným znaleckým
posudkom bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, nakoľko neobsahuje doložku o tom,

že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, nepostupuje sa pri
vykonávaní dohody dôkazu ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (§ 209 CSP)

23. Z obsahu spisu vyplýva, že po prerušení konania žalovaný podaním zo dňa XX. W. XXXX navrhoval
doplniť dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku, či kontrolného znaleckého dokazovania (č.l.

165 spisu). Vzhľadom na tento návrh žalovaného, s poukazom na súkromný charakter znaleckého
posudku, ktorý má potencionálnu relevanciu ustáliť skutkové okolnosti sťaženia spoločenského
uplatnenia, odvolací súd dospel k záveru, že nesprávne postupoval súd, keď návrh zamietol.

24. Úlohou súdu prvej inštancie bude pribrať do konania znalca z príslušného odboru za účelom

vykonania znaleckého dokazovania, resp. kontrolného znaleckého dokazovania už predložených
znaleckých záverov s prípadným zodpovedaním ďalších otázok sporových strán, ak tieto budú
predložené. Preddavky a náklady spojené s vypracovaním tohto posudku znáša strana, ktorá navrhla
jeho vypracovanie.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, keď postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán na spravodlivýsúdny proces tým, že nedôvodne zamietol návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania potrebného na
rozhodnutie o uplatnených nárokoch žalobcu.

26. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov
konania v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a je povinný dôsledne rešpektovať inštruktívnu

časť odôvodenia odvolacieho súdu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).