Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35C/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124221429
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124221429.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnom spore žalobcu: 1/ A. B.,

C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. XXX, XXX XX F., G. C., štátna občianka SR, 2/ H. D., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: I. XXXX/XX, XXX XX F. – J. D., G. C., štátny občan SR, 3/ K. A. D., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: J. L. XX, XXX XX M., G. C., štátny občan SR, 4/ K. A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom: N. XXX/XX, XXX XX F., G. C., štátny občan SR, 5/ A. O. G., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: N.
XXX/XX, XXX XX F., G. C., štátna občianka SR, všetci zastúpení: JUDr. JCLic. I. A., H., G., so sídlom:
Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 52858774, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP
48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, o určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2024 domáhali určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. F., obec F. – F., P. F. K., zapísanej
na LV č. XXXX, a to parcely registra ,,E“, parcelné č. 1001/11, druh pozemku orná pôda o výmere 4648
m2 s tým, že veľkosť ich spoluvlastníckych podielov je nasledujúca: B. A., C. D. - podiel vo veľkosti 1/15
k celku, H. D., C. D. - podiel vo veľkosti 1/15 k celku, K. A. D., C. D. - podiel vo veľkosti 1/15 k celku,

K. A. D., C. D. - podiel vo veľkosti 1/15 k celku, MUDr. Daniela Spišáková, rod. Juščáková - podiel vo
veľkosti 1/15 k celku.

2. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že:
1.1. sú dedičmi po Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K. XXX/XX, F., ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX, ktorý bol zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území: F., okres: Košice I, obec: F. – F., a to LV č. XXXX - parc. reg. ,,E“, parc. č. 1001/11,

druh pozemku orná pôda o výmere 4648 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu klienta je 1/3 k celku,
teda 1549,33 m2 (pod B3).
1.2. Žalovaný, ako v súčasnosti zapísaný ako podielový spoluvlastník vyššie špecifikovaného pozemku,
svoje vlastnícke právo odvodzuje od kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1984, pričom samotný Mestský súd
Košice v minulosti videl spornosť ohľadom jej platnosti/neplatnosti. Aj napriek tomu mesto Košice podalo
dňa 12.07.2023 žiadosť o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe spornej Kúpnej
zmluvy zo dňa 06.07.1984 (viď nižšie).

1.3. Kúpna zmluva mala byť uzatvorená medzi A. F. a Q. D., pričom ňou mali byť spoluvlastnícke
podiely odkúpené žalovaným – Mestom Košice. Podľa čl. 8 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi P. D. ako
odpredávajúcim a nadobúdateľkou – teda Československým štátom – Národný výbor mesta Košice
zast. Zoologickou záhradou Košice má zmluvu predložiť podľa ust. § 4 zákona č. 22/1964 Zb. k zápisudo evidencie nehnuteľností do 60 dní. Vychádzajúc z aktuálnych listov vlastníctva je jednoznačné,
že táto kúpna zmluva nikdy nebola predložená podľa ust. § 5 zákona č. 22/1964 Zb. k zápisu do
evidencie nehnuteľností. Podľa čl. 9 kúpnej zmluvy účastníci zmluvy berú na vedomie, že zmluva

nadobudne právnu moc len čo bude potvrdená Národným výborom mesta Košice. Táto kúpna zmluva
nebola potvrdená Národným výborom mesta Košice, preto nemá žiadnu právnu moc. Na základe vyššie
uvedených skutočností kúpna zmluva nie je účinnou zmluvou, preto na ňu nemožno v žiadnom prípade
prihliadať.
1.4. Q. D. v súdnom konaní prebiehajúcom na Mestskom súde Košice sp. zn. 38C/32/2022 poukazoval,

okrem vyššie uvedeného, na mnohé skutočnosti, na základe ktorých nemožno prihliadať na kúpnu
zmluvu zo dňa 06.07.1984. Súdne konanie ku dňu podania žiadosti Mesta Košice č. MK/A/2023/09873
zo dňa 12.07.2023 o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti záznamom na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 06.07.1984, prebiehalo, nebolo právoplatne skončené, pričom Q. D. bol nažive, no aj napriek
tomu si Mesto Košice dovolilo realizovať kroky vedúce k zápisu vlastníckeho práva na základe spornej
kúpnej zmluvy z roku 1984 v rozpore so zákonom. Toto súdne konanie bolo dňa 21.11.2023 právoplatne

zastavené z dôvodu, že Q. D. zomrel v priebehu súdneho konania.
1.5. O zápise vlastníckeho práva v prospech mesta Košice a odňatí vlastníckeho práva pôvodnému
vlastníkovi Q. D. sa žalobcovia dozvedeli až pri nahliadnutí do aktuálneho listu vlastníctva z dôvodu
prebiehajúceho dedičského konania po nebohom Q. D., kedy na liste vlastníctva č. XXXX, H. P. F. K.,
P. F., katastrálne územie F., absentuje Q. D. pod poradovým číslom B3 so spoluvlastníckym podielom

vo veľkosti 1/3 k celku, a na jeho mieste je zapísané Mesto Košice, pod B15 so spoluvlastníckym
podielom 1/3 k celku, kde figuruje titul nadobudnutia: „Žiadosť Mesta Košice č. MK/A/2023/09873 zo
dňa 12.07.2023 o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti záznamom, na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 06.07.1984, Z-4736/2023, č.z. 266/2023“.
1.6. O zápise A. F. na list vlastníctva ako podielového spoluvlastníka podielu 1/3 k celku, ktorý patril

Q. D., neboli Q. D. (ktorý v tom čase bol nažive) ani žalobcovia ako jeho dedičia, žiadnym spôsobom
informovaní, neboli vôbec informovaní o začatí katastrálneho konania ako účastníci konania o žiadosti
o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti záznamom na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1984
v prospech Mesta Košice. V podstate došlo k odňatiu vlastníckeho práva nebohého Q. D. bez toho,
aby o tom vedel. Q. D. v tom čase bol presvedčený o tom, že stále prebieha súdne konanie o určenie

vlastníckeho práva, kde sa aktívne bránil voči údajnému vykúpeniu jeho pozemku na základe Kúpnej
zmluvy z 06.07.1984. Q. D. dokonca vôbec nebolo doručené rozhodnutie o zápise vlastníckeho práva
z Okresného úradu Košice, katastrálny odbor. Q. D. bol úplne opomenutý ako účastník katastrálneho
konania.
1.7. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení ich vlastníckeho práva ako dedičov po nebohom Q.

D. je daný z dôvodu, že nie sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci žalovaného
pozemku,hocibynimimalibyťakoajzdôvodu,žeQ.D.bolúplneopomenutýakoúčastníkkatastrálneho
konania, v ktorom došlo k odňatiu jeho vlastníckeho práva.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podaním zo dňa 27.01.2025 (č.l. 45) uviedol nasledovné:

3.1. Ak žalobcovia namietajú čl. 9 Kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1984, ide o rozporné ustanovenie, ale
len na jeho základe nie je celá kúpna zmluva neplatná, pretože ostatné ustanovenia zmluvy nevykazujú
žiadneznakyneplatnosti(anirelatívnejaniabsolútnej).Podstatnénáležitostizmluvy,akopredmetkúpya
jehocenasújasnestanovené,aotázkanadobudnutiaprávnejmociaztohoplynúcalehotanazaplatenie
dohodnutej kúpnej ceny nie sú podstatnými náležitosťami zmluvy. Za neplatné možno považovať len

konkrétne ustanovenie čl. 9 zmluvy z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ktorý rovnaký výklad použil súd
v rozhodnutí 3Co/29/2013.
3.2. Žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 490 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
podľa ktorého „pri zmluve o prevode poľnohospodárskeho pozemku sa nevyžadoval súhlas národného
výboru, ak išlo o prevod do socialistického spoločenského vlastníctva“, a tiež na ustanovenie § 47 ods. 1

OZ v znení účinnom v tom čase, „ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného
orgánu, je zmena účinná týmto rozhodnutím. Taktiež ustanovenie § 134 ods. 2 OZ vo vtedajšom znení,
ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy. Na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“
3.3. Na základe vyššie uvedeného Kúpna zmluva č. 26 nadobudla platnosť aj účinnosť dňom uzavretia

zmluvy, okrem druhej vety čl. 9, v tejto časti ide o neplatný právny úkon v súlade s § 41 OZ. Ani samotné
konanie predchodcu žalovaného nenasvedčovalo, že by zmluva mala byť neplatná alebo neúčinná,
keďže sa po uzavretí zmluvy správal ako vlastník pozemku, a postupne na pozemkoch vystaval celú
zoologickú záhradu.3.4. Aj z Protokolu č. 5 zo dňa 23.8.1993 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona
č. 138/ 1991 Zb. o majetku obcí, vyplýva, že odovzdávajúci - Zoologická záhrada Košice – Kavečany,
odovzdal preberajúcemu - Mesto Košice, sporný pozemok, ktorý teda prešiel do vlastníctva mesta dňom

1.5.1991. Predmetný protokol mal už len deklaratórny charakter. Mesto Košice nadobudlo vlastnícke
právo k spornému pozemku na základe ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, a
to dňom účinnosti tohto zákona, t.j. 1.5.1991. V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. sa vlastnícke
právo, ktoré vzniklo na základe zákona, zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom, pričom záznam
nemá právotvorné účinky, ale má iba deklaratórny charakter.

3.5. To, že žalovaný resp. jeho predchodca, nezaevidoval kúpnu zmluvu č. 26 do evidencie
nehnuteľností, nemôže mať za následok stratu riadne nadobudnutého vlastníckeho práva kúpnou
zmluvou (aj keď nezaevidovanou). Kúpna zmluva mala len evidenčný charakter, v tom čase pri evidencii
nehnuteľností nešlo o vkladové konanie. Zápisu záznamom sa do katastra dostáva nový údaj o práve
k nehnuteľnosti, ktorý sa v zmysle § 70 Kat. zákona stáva hodnoverným a záväzným (až pokým sa
nepreukáže opak).

3.6. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. V replike žalobcov zo dňa 05.03.2025 (č.l. 64) títo uviedli, že:
4.1. Kúpna zmluva nie je platná ani účinná. Podľa OZ § 23 Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutiaštátnehoorgánu(zákonnézastúpenie)alebonazákladedohodyoplnomocenstve.Vzmluve

zmluvnou stranou má byť Štát (Československý štát) zastúpený ZOO Košice. Ku kúpnej zmluve nie je
priložená plná moc, oprávnenie ZOO Košice konať za štát nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu ani
z rozhodnutia štátneho orgánu. Zmluva bola podpísaná neoprávneným subjektom, preto nie je platná,
preto už len z tohto dôvodu nie je platná.
4.2. Ak by žalovaný dodatočne predložil oprávnenie ZOO Košice konať za Československý štát –

Národný výbor mesta Košice nech preukáže, že ZOO Košice neprekročila rozsah oprávnenia, a ak
prekročila, nech preukáže dodatočné schválenie úkonu (§ 25 OZ). Žalobcovia popreli oprávnenie ZOO
Košice zastupovať ČSSR - Národný výbor mesta Košice ako aj oprávnenie ZOO Košice podpisovať KZ
na kúpu nehnuteľnosti.
4.3. S poukazom na ustanovenie § 47 OZ kúpna zmluva nebola potvrdená ani schválená Národným

výborom mesta Košice, preto nenadobudla právnu moc. Faktami svedčiacimi o tom, že Kúpna zmluva
nebola potvrdená ani schválená Národným výborom mesta Košice je to, že 1/ predávajúcemu nebola
vyplatená kúpna cena, ktorá mala byť vyplatená do 15 dní od právnej moci tejto zmluvy (bod 3 zmluvy),
2/ nebolo predložené žiadne uznesenie Národného výboru mesta Košice o potvrdení alebo schválení
tejto zmluvy, 3/ nebol podaný návrh na zápis do evidencie nehnuteľnosti a štát nebol ani zapísaný ako

vlastník nehnuteľnosti. V súlade s § 47 ods. 3 OZ platí prezumpcia odstúpenia od zmluvy, ak zmluva
do troch rokov nebola potvrdená ani schválená Národným výborom mesta Košice, a taktiež aj preto,
lebo do troch rokov nebol podaný ani návrh na zápis zmeny v evidencii nehnuteľnosti, teda nedošlo k
jej registrácii v evidencii nehnuteľností, nie k registrácii štátnym notárstvom, tak platí, že zmluvné strany
od zmluvy odstúpili.

4.4. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch „Rada je podriadená a zodpovedná
plenárnemu zasadaniu národného výboru, ktoré môže radu a jej jednotlivých členov kedykoľvek odvolať.
Rada podáva na každom riadnom plenárnom zasadaní národného výboru správu o svojej činnosti.“
V bode 8 zmluvy je uvedené, že „Na základe uznesenia Rady MsNV v Košiciach zo dňa 17.9.1976
číslo F 1147/F zmluva nepodlieha schváleniu.“ Toto ustanovenie nemôže byť v rozpore s bodom 9

zmluvy, nakoľko Rada MsNV v Košiciach je podriadeným orgánom Národnému výboru mesta Košice.
Z uvedeného dôvodu Rada MsNV ako podriadený orgán nemôže vylúčiť právomoc Národného výboru
mesta Košice ohľadne potvrdenia a schválenia kúpnej zmluvy.
4.5. Je potrebné skúmať samotné ustanovenie „Na základe uznesenia Rady Ms1NV v Košiciach zo
dňa 17.9.1976 číslo F 1147/F zmluva nepodlieha schváleniu.“, a to s prihliadnutím na § 75 písm.

b) Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. a § 29 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č.
156/1975 Zb. o správe národného majetku, kedy žalobcovia tvrdia, že na prevod majetku do vlastníctva
štátu bol potrebný súhlas Národného výboru. ZOO Košice nemohla podpisovať zmluvy v mene štátu.
Uznesenie rady MsNV zo dňa 17.9.1976 hovorilo o tom, že „poveruje schvaľovaním dispozícií s
národným majetkom, ktoré vyžaduje súhlas MsNV vedúceho finančného odboru MsNV v Košiciach“.

Teda,akzmluvupodpísalaZOOKošice,takátozmluvamalabyťschválenáMsNV.UznesenieradyMsNV
zo dňa 17.9.1976 číslo 1147 je iba vnútroorganizačným kompetenčným rozhodnutím. Bod 8 a 9 zmluvy
nie sú v rozpore. Môže byť zdanie rozporu iba pre toho, kto nepozná právnu úpravu, ktorá bola platná aúčinná v čase podpisovania zmluvy a kto nepozná obsah uznesenia rady MsNV zo dňa 17.9.1976 číslo
1147. Z uvedeného vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy sa ČSSR nestal vlastníkom.
4.6. Nehnuteľnosť neprešla a nemohla ani prejsť do vlastníctva žalovaného na základe § 2 ods. 2

zákona č. 138/1991 Zb., lebo v roku 1991 ani nebola vo vlastníctve Slovenskej republiky. Prejsť mohol
iba ten majetok, ktorý bol vlastníctve Slovenskej republiky. V prospech štátu ani štátnej organizácie
nesvedčil žiaden právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalobcovia poukázali na rozhodnutie
veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020. Kúpna zmluva nie je platná. Ak štát nebol
vlastníkom, tak nemohol ani previesť vlastnícke právo na žalovaného.

5. V duplike zo dňa 21.03.2025 (č.l. 129) žalovaný
5.1. k námietke neplatnosti a účinnosti kúpnej zmluvy z dôvodu podpísania zmluvy neoprávneným
subjektom uviedol, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy sa vlastníkom dotknutej parcely stal
Československý štát v zastúpení Zoologickou záhradou Košice. Vtedy účinný OZ v § 18, § 19 a §
21 rozlišoval účastníkov právnych vzťahov, kedy za rovnocenné subjekty občianskoprávnych vzťahov

považoval tak socialistické organizácie ako aj štát. V predmetnej kúpnej zmluve je za nadobúdateľa
označený Československý štát, a ďalej (za pomlčkou) je označený orgán, ktorý za neho konal (t.j.
Národný výbor mesta Košice). NVmK sa nechal zastúpiť socialistickou organizáciou – Zoologická
záhrada Košice. Socialistické organizácie mali len právo hospodárenia s majetkom československého
štátu a nemohli nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Práva a povinnosti zo štátu prešli na mesto

Košice, a to v zmysle ustanovení zákona č. 518/1990 Zb. (konkrétne § 3 ods. 1, v zmysle ktorého
prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalovaného) a zákona č. 138/1991 Zb.
(konkrétne v zmysle § 2 ods. 2 prešlo na žalovaného vlastnícke právo k spornej parcele ku dňu účinnosti
tohto zákona – k 1.5.1991). Medzi Zoologickou záhradou Košice – Kavečany, ako odovzdávajúcim, a
mestom Košice, ako preberajúcim bol dňa 23. 8. 1993 v zmysle ustanovenia § 14 zákona č. 138/1991

Zb. uzatvorený protokol č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku (aj dotknutej parcely), ktorý
mal už len deklaratórny charakter. Žalovaný považuje kúpnu zmluvu za platnú a účinnú. Na základe tejto
zmluvy nadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele ČS štát v zastúpení Zoologickou záhradou
Košice a s účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. žalovaný.
5.2.KtvrdeniužalobcovoneplatnostikúpnejzmluvyprejejnepotvrdenieaneschválenieNVmKžalovaný

opätovne poukázal na ustanovenie § 47 OZ a § 490 účinného v čase uzavretia zmluvy a mal za to, že
nemohlo dôjsť ani k odstúpeniu od zmluvy podľa § 47 ods. 3 vtedy účinného OZ, keďže odstúpenie podľa
ods. 3 sa viaže na ods. 1 a 2 § 47, ktorých aplikácia bola v zmysle žalovaným uvedených ustanovení
vylúčená. To, že žalovaný (resp. jeho právny predchodca) nedal zapísať uvedenú zmluvu do evidencie
nehnuteľností, nemôže mať za následok stratu riadne nadobudnutého vlastníckeho práva platnou a

účinnou kúpnou zmluvou (i keď nezaevidovanou).
5.3. Ak by sa konajúci súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že jeho právny predchodca
(Československý štát) nadobudol vlastnícke právo k dotknutej parcele v žalovanom podiele na
základe kúpnej zmluvy, žalovaný podporne namietol pre prípad akýchkoľvek pochybností nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 OZ tvrdiac splnenie zákonom požadovaných podmienok:

1. spôsobilosť subjektu vydržania, ktorým subjektom vydržania mohol byť v zmysle ust. § 21
Občianskeho zákonníka aj štát;
2. spôsobilosť predmetu vydržania - dotknutá parcela nesporne nespadá pod tie prípady, u ktorých nie
je vydržanie prípustné podľa Ústavy SR;
3. oprávnenosť držby – aj v prípade, ak by súd v tomto konaní rozhodol o tom, že vyššie uvedená kúpna

zmluva je neplatná, táto nesporne zakladá titul, na základe ktorého sa dobromyseľný držiteľ (štát) mohol
domnievať, že sa stal vlastníkom dotknutej parcely v žalovanom podiele, a teda zakladá aj domnienku
dobromyseľnosti držiteľa;
4. nepretržitosť dobromyseľnej držby po zákonom stanovenú dobu – v tomto prípade začala dňom 1.
5. 1991, kedy mesto Košice nadobudlo dotknutú parcelu v žalovanom podiele na základe zákona č.

138/1991 Zb. o majetku obci a skončila dňa 1. 5. 2001, kedy mesto Košice túto parcelu nadobudlo do
vlastníctva vydržaním. Počas celej vydržacej doby nedošlo zo strany žalovaných k rušeniu držby spornej
nehnuteľnosti.
5.4. Uzavretím kúpnej zmluvy v roku 1984 štát nebol spôsobilým subjektom na vydržanie nehnuteľnosti,
ale mohol byť dobromyseľným držiteľom sporného pozemku, a začal predmetný pozemok užívať ako

vlastník – oplotil ho, vystaval tam zariadenia pre zvieratá, staral sa oň – jednoducho tam vybudoval
zoo. Aj keby sa na uzavretú kúpnu zmluvu malo hľadieť ako na neplatnú, neplatnosť právneho úkonu
o prevode vlastníctva nevylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Dobrá viera žalovanéhoresp.jehopredchodcunebolanarušenážiadnymiobjektívnymiokolnosťamipreukazujúcimi,žežalovaný
resp. jeho predchodca stratili svoje presvedčenie, že im vec patrí.
5.5. Z dôvodu prechodu vecí a práv v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je zrejmé, že

majetok pôvodnej Slovenskej republiky, a teda aj sporný pozemok, prešiel do vlastníctva žalovaného
dňom účinnosti tohto zákona, t.j. 1.5.1991, o čom svedči aj delimitačný protokol. Podľa § 122 ods. 2 OZ
uplynula zákonom stanovená doba vydržania dňa 1. 5. 2001. Okamihom uplynutia vydržacej doby sa
oprávnený držiteľ, v danom prípade mesto Košice, priamo zo zákona stalo vlastníkom predmetu držby,
a teda nadobudnutie vlastníckeho práva nie je viazané na akékoľvek rozhodnutie štátneho orgánu.

5.6. Žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 85/2004
zo dňa 27. 10. 2004, a to, že: „Až na základe zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov
občianskoprávnych vzťahov je možné dospieť k záveru, že právnická osoba sa stala za účinnosti
platného Obč. zákonníka v zmysle ust. § 134 Obč. zák. spôsobilým subjektom vydržania. Judikatúra
najvyššiehosúduSRvyvodzuje,žeoprávnenúdržbuprávnickejosobypred1.1.1992jemožnézapočítať
do vydržacej doby. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1.1.1992 stane právnická osoba, ktorá

má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stala
oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby,
vykonávanej pred týmto dňom.“, a mal za to, že nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na
vydržanie vlastníckeho práva, mesto Košice dňa 1. 5. 2001 originárnym spôsobom nadobudlo vlastnícke
právo k dotknutej parcele v žalovanom podiele.

Skutkový stav:
6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi a zistil nasledovný
skutkový stav:
6.1. Kúpnou zmluvou zo dňa 06.07.1984 (dátum uvedený v záhlaví) (č.l. 10) uzavretou medzi

Československým štátom – Národným výborom mesta Košice zast. Zoologickou záhradou ako
kupujúcim a P. D. ako odpredávajúcim došlo k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k parcele č. 515,
XXX,XXX,XXX/XX (pozn. sudcu zapísané v podobe zlomku) z poz. zápisnice číslo 312 kat. územia F.
pod B2 lit. c/ vo výmere 1.216 m2, ktorá bola v tom čase zahrnutá do novovytvorenej parcely číslo 899/14
kat. územie Košice mesto (bod. 1/).

6.1.1. Podľa bodu 2/ odpredávajúci uvedenú nehnuteľnosť zapísanú ako pasienok Do O. G. O.
odpredáva s príslušenstvom so všetkými právami a povinnosťami s tým spojenými v hraniciach ako ich
odpredávajúci poťažne ďalšie oprávnené osoby užívali a to za kúpnu cenu 486,40 Kčs, ktorá mala byť
zaplatená najneskôr do 15 dní od právnej moci zmluvy.
6.1.2. Podľa bodu 6/ druhý odsek zmluva nepodlieha registrácii štátnym notárstvom a podľa § 6 zák. č.

24/964 Zbierky nepodlieha ani poplatkom z prevodu nehnuteľností.
6.1.3. Podľa bodu 8/ Zoologická záhrada Košice predloží zmluvu podľa § 4 zák. číslo 22/1964 Zbierky
k zápisu do EN do 60 dní odo dňa právoplatnosti počínajúc.
6.1.4. Podľa bodu 9/ na základe uznesenia Rady MsNV Košice číslo 1147/F zo dňa 17.9.1976 zmluva
nepodlieha schváleniu nadriadených orgánov. Účastníci berú na vedomie, že zmluva nadobudne právnu

moc, keď bude schválená a potvrdená Národným výborom mesta Košice.
6.2. Z Protokolu č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona 138/91 Zb.
o majetku obcí zo dňa 23.08.1993 (č.l. 52) súd zistil, že protokolom bol odovzdaný aj nehnuteľný majetok
pozemok – parcela č. EN: XXXX je identická s parcelami č. XXX,XXX,XXX,XXX/XX. Nehnuteľný majetok
prechádza k 1.5.1991.

6.3. Okresný úrad Košice katastrálny odbor podaním zo dňa 09.01.2017 oznámil žalovanému, že
pozemnoknižnáparcelač.XXX,XXX,XXX,XXX/XX(pozn.sudcuzapísanévpodobezlomku)jezapísaná
ako parcela E KN č. XXXX/XX na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území F..
6.4. Uznesením Rady Mestského národného výboru v Košiciach číslo 1147 z 126. schôdzky rady MsNV
dňa 17.septembra 1976 (č.l. 66) boli určené dispozičné oprávnenia s národným majetkom tak ako je

uvedené v Prílohe č. 1 predloženej správy a ich účinnosť od 1. októbra 1976, zároveň bol schvaľovaním
dispozícií s národným majetkom, ktoré vyžadujú súhlas MsNV vedúceho finančného odboru MSNV
v Košiciach.
6.5. Z uznesenia Rady MsNV v Košiciach č. 43 zo dňa 23.02.1979 súd zistil, že Rada MsNV v Košiciach
zobrala na vedomie predloženú správu o príprave výstavby Zoologickej záhrady v Košiciach. Súhlasila

so zriadením príspevkovej organizácie v rezortnom pláne MsNV, ako špecializovaného kultúrno-
výchovného zariadenia s názvom: Zoologická záhrada Košice, schválila organizačný poriadok ZOO
v Košiciach v plnom znení predloženého návrhu.6.6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres F. K., P. F., katastrálne územie F. zo dňa 15.11.2021 (č.l.
11) súd zistil, že Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XX, F. bol zapísaný ako podielový spoluvlastník
parcely registra „E“ parc. č. 1001/11 o výmere 4.648 m2 druh pozemku trvalý trávnatý porast v podiele

1/3, kedy titulom nadobudnutia bolo Uznesenie D 326/56-14, Z-1557/01 -14/02.
6.7. Návrhom na vykonanie záznamu zo dňa 12.07.2023 (č.l. 50) mesto Košice podalo návrh na záznam
jeho vlastníckeho práva k parcele, ktorá je predmetom konania na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
06.07.1984, kedy následne Okresný úrad Košice katastrálny odbor podaním zo dňa 20.09.2023 (č.l. 55)
oznámil žalovanému, že dňa 20.09.2023 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do

operátu katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny číslo Z-4736/2023, zápis Kúpnej zmluvy
zo dňa 06.07.1984 v kat. území F. na liste vlastníctva č. XXXX pod číslo zmeny 266/2023.
6.8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres F. K., P. F., katastrálne územie F. zo dňa 03.04.2024 (č.l.
12) súd zistil, že žalovaný je zapísaný ako podielový spoluvlastník vyššie parcely registra „E“ parc. č.
1001/11 o výmere 4.648 m2 druh pozemku trvalý trávnatý porast v podiele 1/3 (pod B15), kedy titulom
nadobudnutia bola Žiadosť Mesta Košice č. MK/A/2023/09873 zo dňa 12.07.2023 o zápis vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti záznamom, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.1984, Z-4736/2023, č.z.
266/2023.
6.9. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 77D/243/2023 Dnot 204/2023 zo dňa 29.04.2024 (č.l.
14) schválená dohoda dedičov po poručiteľovi Q. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom: F. K. XXX/XX, F. o vyporiadaní dedičstva, kedy obsahom uznesenia nebola parcela, ktorá je

predmetom tohto konania.
6.10. Zo zápisnice o pojednávaní sp. zn. 38C/32/2022 zo dňa 20.04.2023 vyplynulo, že pred Mestským
súdom Košice sa viedlo konanie žalobcu Mesto Košice voči žalovanému Q. D. o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré konanie bolo ukončené uznesením zo dňa 21.11.2023 (č.l.17), ktorým
bolo konanie zastavené a to z dôvodu, že poručiteľ zomrel, čo súd posúdil ako stratu procesnej

spôsobilosti žalobcu bez možnosti pokračovať s dedičmi, keďže predmetom sporu nebolo majetkové
právo, ale vecné právo osobnej povahy (subjektívne právo viažuce sa výlučne na osobu žalovaného
ako spoluvlastníka).

Aplikované zákonné ustanovenia:

7.1. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
7.2. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
7.3. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

7.4. Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa.
7.5. Podľa § 165 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
7.6. Podľa § 203 CMP, súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,

b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa
vyporiadava jeho pohľadávka,
d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode,

alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských
podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
7.7. Podľa § 211 ods. 1 prvá veta CMP, ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie
o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku

dodatočné konanie o dedičstve.
7.8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

7.9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia
štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných
výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitnéhopredpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa
nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
7.10. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci, ku ktorým patrilo právo

hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla
zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán
miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie
svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody 8) alebo ak tak ustanoví

osobitný predpis.
7.11. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu3) právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej
Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom
za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a
individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem

časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.
7.12. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci a majetkové práva podľa odsekov
1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
7.13. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, o prechode vlastníctva vecí,
postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické

osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a
záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá
a organizácie.
7.14. Podľa § 18 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 30.6.1988 –
ďalej len OZ), socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné

organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.
7.15. Podľa § 19 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), socialistické organizácie vystupujú v
občianskoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov
vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak.
7.16. Podľa § 21 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže

byť aj štát.
7.17. Podľa § 34 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
7.18. Podľa § 35 ods. 2 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), prejav vôle treba vykladať tak, ako to so
zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedá pravidlám socialistického spolužitia.

7.19. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
7.20. Podľa § 36 ods. 1 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti
možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti

viazaný, sa neprihliada.
7.21. Podľa § 36 ods. 2 OZ, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu
nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
7.22. Podľa § 37 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

7.23. Podľa § 39 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.
7.24. Podľa § 40 ods. 1 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
7.25. Podľa § 41 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť

právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
7.26. Podľa § 47 ods. 1 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie
záporné, zmluva sa zrušuje.

7.27.Podľa§47ods.2OZ(vzneníplatnomdo30.6.1988),akzákonustanovuje,žekzmluvejepotrebná
jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva
sa zrušuje.7.28. Podľa § 47 ods. 3 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak na návrh podaný do troch rokov od
uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii, platí, že účastníci od
zmluvy odstúpili.

7.29. Podľa § 133 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
7.30. Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym

notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
7.31. Podľa § 135 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak ide o nadobudnutie vlastníctva rozhodnutím
štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.
7.32. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

7.33.Podľa§130ods.1OZ,akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
7.34. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
7.35. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca.
7.36. Podľa § 399 ods. 1 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), z kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu
povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu
predávajúcemu dohodnutú cenu.
7.37. Podľa § 490 ods. 2 tretia a štvrtá veta OZ (v znení platnom do 30.6.1988), na zmluvu o prevode

budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a na zmluvu o prevode alebo prenájme poľnohospodárskeho
(lesného) majetku je potrebný súhlas národného výboru, iba ak ide o prevod do socialistického
spoločenského vlastníctva. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného
vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134.
7.38. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992, pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú

sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Právna teória, jej aplikácia na prejednávaný spor a právne závery súdu:
8. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcov, konkrétne že títo sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. F., obec F. – F., P. F. K., zapísanej na LV č.
XXXX, v jednotlivých podieloch uvedených v žalobe, ktoré zodpovedajú spoluvlastníckemu podielu
kpredmetnejnehnuteľnostipôvodnepatriacemuichprávnemupredchodcoviQ.D.,ktorýpozemoknebol
prejednaný v dedičskom konaní po tomto poručiteľovi s tým, že momentálne je na príslušnom liste
vlastníctva ako podielový spoluvlastník zapísaný žalovaný.

9. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať
vydania rozhodnutia súdu o tom, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia
sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na určení právneho vzťahu alebo práva naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo

neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či
právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu.

10. Súd v prvom posudzoval naplnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na takomto určení
v zmysle § 137 písm. c) CSP a teda procesnú prípustnosť žaloby naformulovanej žalobcami.

11. Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ
naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj

podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Vlastník nemôže stratiť vlastníctvo k
veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 1 Cdo 3/03).12. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Obč. zák.). V konaní nebolo sporné, že predmetná
parcela nebola predmetom prejednania v dedičskom konaní po poručiteľovi Q. D., nakoľko v tom čase
bol na liste vlastníctva už zapísaný ako podielový spoluvlastník žalovaný.

13. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič
nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva
žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie,
že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Princíp úradnej ingerencie do

nadobúdania dedičstva, ktorá je v zmysle ustanovení § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku
(pozn. sudcu: teraz §§ 158 a nasl. CMP) zverená súdu, akcentovali aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho
súdu (napríklad rozsudok z 19.septembra 2007 sp. zn. 3Cdo 332/2007 a uznesenie z 31.januára 2011
sp. zn. 4Cdo 267/2009). Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol
zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd Občianskeho súdneho poriadku (teraz
§§ 158 a nasl. CMP), nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha,

že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
31. marca 2014 sp. zn. 3 MCdo 4/2013).

14. V zmysle vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít je zrejmé, že za
skutkového stavu neprejednania danej parcely dedičským súdom v dedičskom konaní po poručiteľovi

Q. D., je nutné konštatovať neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na priamom určení,
že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v nimi označených podieloch, čo zakladá
neprípustnosť tejto žaloby.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou praxou pri rovnakých

skutkových okolnostiach, aké sú v tejto prejednávanej veci, takto zastáva názor o prípustnosti (len)
určovacieho návrhu, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi,
ktorým návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa
(resp. do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, voči inej osobe ako
dedičovi (ktorá nie je poručiteľovým dedičom). Žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po

poručiteľovi, nepredstavuje tzv. inú žalobu, ktorá v ustanovení § 137 CSP nie je uvedená, ale ide taktiež o
žalobu podľa predmetného ustanovenia, ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Rozhodovanie súdu
v spore o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve podľa
§ 158 a nasl. CMP. Výrok rozsudku, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že určité veci patria do
dedičstva po poručiteľovi, plne rešpektuje úpravu zakotvenú v § 137 písm. c/ CSP, t.j. vyhovuje zákonnej

podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t.j.
stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je pre rozsudok
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia) (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 26/2007 zo dňa
8.12.2008).

16. Je potrebné zdôrazniť, že prejednanie dodatočne zisteného majetku (t.j. majetku prvotne
neprejednanému v dedičskom konaní), čo zodpovedá tomuto konkrétnemu skutkovému stavu, nemôže
súd iniciovať sám z vlastnej iniciatívy, nakoľko v zmysle § 211 ods. 1 prvá veta CMP ide o návrhové
konanie. Navrhovateľom môže byť len dedič, ktorý žiada prejednanie ďalšieho majetku po poručiteľovi
(Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol., Civilný mimosporový poriadok,

Komentár, 1. vydanie, Bratislava : C. H. Beck, 2017, str. 732).

17. V neposlednom rade súd považovať za nutné sa vyjadriť aj možnosti úpravy žalobného petitu
súdom. I keď si je súd vedomý, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020 sp.
zn. 7Cdo/268/2019 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod R 14/2021): „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj
rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa pretendi). Súd je viazaný
petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
zisteniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“,
t.j. súd nie je obmedzený sa pridržiavať žalobného petitu naformulovaného žalobcom a umožňuje

súdu vo výroku rozhodnutia vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho
zmysel, súd v tomto konkrétnom prípade nemohol obsah požadovaného žalobného petitu upraviť tak,
aby zodpovedal žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nakoľko žalobcovia sa
výslovne domáhali určenia ich vlastníckeho práva s už konkrétnymi spoluvlastníckymi podielmi tak, akokeby sa konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa uskutočnilo, čím by súd sám zmenil podstatu
a zmysel žalobcami uplatnenej žaloby. V podstate by súd v tomto civilnom konaní nahrádzal aktivitu
samotných žalobcov, ktorí sú pánmi sporu (dominus litis), pričom pri uvedenom musel mať na zreteli aj

potrebu nenarušenia princípu rovnosti strán sporu neprípustným nahrádzaním procesnej aktivity strany
sporu zastúpenej zvoleným právnym zástupcom. Súd zdôrazňuje, že žalobcovia na pojednávaní dňa
14.10.2025 po uvedení predbežného právneho posúdenia veci zostali vo veci pasívni a nesnažili sa
upraviť ich žalobný petit tak, aby spĺňal podmienku procesnej prípustnosti v zmysle § 137 písm. c) CSP.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd vzhliadol žalobu ako nedôvodnú a preto ju v celom
rozsahu vo výroku I. zamietol.

Trovy konania:
20.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20.3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a aj napriek tomu, že by plne
úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy konania
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).