Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212350
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslava Strhárska

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3123212350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.

Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v právnej veci žalobcu: Lucy H Fashion s.r.o., so sídlom Moravská 13, 020 01 Púchov, IČO: 52 820 106,
právne zastúpeného: Mgr. Michal Baniar, advokát so sídlom Tajovského 1, 811 04 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 53 831 624, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. XXXX/XX,
XXX XX B., právne zastúpenej: JUDr. Ján Kanaba, ml., advokát so sídlom J. Zemana 3141/101, 911 01
Trenčín, IČO: 42 273 242, o zaplatenie 1.560,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/119/2023 - 115 zo dňa 20. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/119/2023 - 115 zo dňa 20. novembra 2024 p o t
v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

voči žalovanej zaplatenia sumu 1.560,- Eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že žalobca je
právnickou osobou založenou za účelom podnikania, ktorej hlavným predmetom činnosti v rámci výkonu
podnikateľskej činnosti je nákup oblečenia (tovaru) na účely jeho predaja zákazníkovi, vykonávaný
prostredníctvom elektronického obchodu žalobcu na webovej adrese D. a propagovania tovaru na
sociálnych sieťach Instagram (D.) a Facebook (D.) na užívateľských účtoch používaných žalobcom
(ďalej len „užívateľské účty“). Žalovaná je konateľom žalobcu oprávneným konať v mene žalobcu
samostatne a spoločníkom žalobcu s výškou vkladu spoločníka v sume 5.000,- Eur, splateného v

celom rozsahu. Dňa 20.11.2022 bola medzi žalovanou ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim
uzavretá ústna kúpna zmluva podľa ustanovenia § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva žalovanej ako predávajúceho k tovaru (skladovým zásobám oblečenia) v špecifikovanom rozsahu
100 ks (ďalej len „tovar“) na žalobcu ako kupujúceho za kúpnu cenu 2.000,- Eur. Kúpna cena za prevod
vlastníckeho práva k tovaru bola žalovanej zaplatená dňa 20.11.2022 v Bánovciach nad Bebravou
osobne k jej rukám prostredníctvom C. E. ako podpredsedu správnej rady obchodnej spoločnosti SEIG

RETAIL, SE, so sídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 111
200 (ďalej len „SEIG RETAIL, SE“), ktorá je spoločníkom spoločnosti žalobcu, a to za prítomnosti F.
G. H. ako predsedu správnej rady spoločnosti SEIG RETAIL, SE. Odkúpenie tovaru bolo žalovanou
potvrdené aj v rámci e-mailovej komunikácie zo dňa 22.05.2023 a vyplýva aj z položkovitej evidenciežalobcu. K prevodu vlastníckeho práva k tovaru zo žalovanej ako predávajúceho na žalobcu ako
kupujúceho došlo okamihom odovzdania a prevzatia tovaru jeho vnesením žalovanou do skladu na
adrese sídla žalobcu. Po uzavretí kúpnej zmluvy sa v súlade s jej predmetom, účelom a podmienkami

vymienenými žalobcom ako kupujúcim a odsúhlasenými žalovanou ako predávajúcim realizol čiastočný
predaj tovaru, pričom rozsah aktuálne nepredaného tovaru predstavuje 78 ks (z pôvodných 100 ks) v
hodnote 20,- Eur/ks, zodpovedajúci kúpnej cene vo výške 1.560,- Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že s
výkonom funkcie konateľa žalobcu je spojená povinnosť žalovanej túto vykonávať v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ObZ“), predovšetkým povinnosť vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami žalobcu a všetkých jeho spoločníkov za súčasného rešpektovania zákonného zákazu
uprednostňovania svojich osobných záujmov, záujmov len niektorých spoločníkov alebo tretích osôb
pred záujmami žalobcu v zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 ObZ a povinnosť informovať spoločníkov
o záležitostiach žalobcu v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 ObZ vrátane zákazu konkurencie v
zmysle ustanovenia § 136 v spojení s § 65 ObZ. Spravovanie užívateľských účtov za účelom

výkonu podnikateľskej činnosti spoločnosti a v súlade s podmienkami vymienenými v kúpnej zmluve
(zabezpečenie predaja tovaru žalovanou ako konateľom žalobcu konečnému spotrebiteľovi žalobcu
v celom rozsahu) bolo a je vo výlučnej kompetencii žalovanej ako konateľa oprávneného konať
v mene žalobcu samostatne. Žalovaná si však bez akéhokoľvek právneho dôvodu a súhlasu na
úrovni valného zhromaždenia žalobcu prisvojila užívateľské účty používané žalobcom (ku ktorých

prístupovými údajmi disponuje výlučne žalovaná), pričom tieto z pohľadu prístupu žalobcu znefunkčnila,
premenovala a zmenila firemné logo, zadala pokyn na odpojenie elektronického obchodu žalobcu od
užívateľského účtu na sociálnej sieti Instagram, pretože sa nemal podľa žalovanej ďalej používať. Po
vykonaníuvedenéhozačalažalovanávrozporesozákonnýmzákazomkonkurenciekonateľaobchodnej
spoločnosti prostredníctvom užívateľských účtov používaných žalobcom propagovať a predávať tovar

na svoje osobné účely (vo vlastnom mene a na vlastný účet), teda v priamom rozpore s podmienkami
vymienenými v kúpnej zmluve (zabezpečenie predaja tovaru žalovanou v mene a na účet žalobcu
konečnému spotrebiteľovi). Žalovaná si neplnila a neplní zákonné povinnosti konateľa žalobcu, ako
konateľ žalobcu minimálne od júla 2023 nevykonáva prostredníctvom užívateľských účtov používaných
žalobcompodnikateľskúčinnosťvmeneanaúčetžalobcu,alevovlastnommeneanavlastnýsúkromný/

podnikateľský účet, resp. prostredníctvom spoločnosti LH store s. r. o., so sídlom Zlatovská 1326/1,
911 05 Trenčín, IČO: 55 747 345, s totožným predmetnom činnosti ako žalobca. Uvedeným konaním
žalovaná zmarila účel kúpnej zmluvy a konala v rozpore s podmienkami v kúpnej zmluve vymienenými.
Uvedené má podľa žalobcu preukazovať výpis z jeho bankového účtu vedeného v I. I., J. za júl 2023, z
ktorého je zrejmé, že žalobca minimálne v tomto mesiaci negeneroval žiadne tržby, ako aj skutočnosť,

že žalovaná v rozpore so zákonnou povinnosťou poskytovať spoločníkom informácie o záležitostiach
spoločnosti podľa ustanovenia § 135 ods. 1 ObZ nereaguje na výzvy spoločníka spoločnosti, resp.
nepredložila výpis z bankového účtu žalobcu za august a september 2023, ani výpis z bankového účtu
vedeného E. K. L. M. za obdobie júl - november 2023. Skutočnosť, že predaj tovaru v zmysle dojednaní
kúpnej zmluvy nebol realizovaný ani neskôr, preukazuje aj výpis z bankového účtu žalobcu za október a

november 2023. Žalobca mal za to, že v dôsledku uvedeného konania žalovanej ako konateľa žalobcu
a zároveň ako predávajúceho v rozpore so zákonnými povinnosťami podľa ustanovenia § 135a ObZ
a zákonným zákazom konkurencie podľa § 65 v spojení s § 136 ObZ, kedy žalovaná nedôvodne v
rozpore s účelom a vymienenými podmienkami kúpnej zmluvy prestala zabezpečovať predaj tovaru v
mene a na účet žalobcu ako kupujúceho konečnému spotrebiteľovi, bol zmarený účel kúpnej zmluvy.

Na základe uvedených skutočností žalobca ako kupujúci listom zo dňa 10.11.2023 označeným ako
„Odstúpenie od kúpnej zmluvy“ v zmysle ustanovenia § 48 v spojení s § 597 ods. 2 OZ odstúpil od kúpnej
zmluvy. Žalobca z titulu právnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy spôsobujúcich jej zrušenie od
začiatku s povinnosťou strán vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia, s prihliadnutím na skutočnosť, že z
dôvodu čiastočného predaja je aktuálny zostatkový rozsah tovaru 78 ks v hodnote 20,- Eur/ks, vyzval

žalovanú na zaplatenie (vrátenie) sumy 1.560,- Eur v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
Odstúpenia od kúpnej zmluvy. Zároveň informoval žalovanú, že tovar sa od okamihu jeho vnesenia
žalovanou do skladu na adrese sídla žalobcu nachádza na predmetnej adrese a z dôvodu právnych
účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy je pripravený na osobné prevzatie žalovanou. Žalovaná napriek
výzve ku dňu podania žaloby žalobcom požadovanú sumu ani len sčasti nevrátila.

3. Súd prvej inštancie na daný spor aplikoval ustanovenia § 48 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 588 a §
597 ods. 1, 2 OZ, ako aj § 13 a § 133 ods. 1 ObZ a § 150, § 151 a § 153 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pričom konštatoval, žežalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom vydania poskytnutého
plnenia po zrušení zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy. Hoci bol žalobca právne zastúpený, ani
po upozornení súdu na potrebu vyjadrenia synalagmatickej viazanosti vydania vzájomných plnení (teda

žalobca vydá tovar, žalovaná vydá tvrdené poskytnuté finančné plnenie) nevykonal zmenu žaloby v
naznačenomsmere.Súdprvejinštanciepoukázalnaustanovenie§457OZupravujúcenárokyvprípade
zrušenej zmluvy obsahujúce spôsob vysporiadania vzájomných nárokov, a teda vzájomné práva a
povinnosti strán zrušenej zmluvy, ktoré spája vzájomná viazanosť vydania poskytnutých plnení, teda
synalagmatickosť záväzkov. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná žaloba a v nej vyjadrený

petit žaloby uvedené ku dňu vyhlásenia rozsudku neobsahovalo. Preto už len z toho dôvodu, že petit
žaloby nezodpovedá potrebe synalagmatického zohľadnenia vydania vzájomne poskytnutých plnení,
žalobe nebolo možné vyhovieť, ani keby žalobcom uvádzané tvrdenia boli preukázané, a teda už len z
uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo/115/2008 zo dňa 26.02.2009, ktorý je plne použiteľný aj na daný skutkový stav. Uviedol,
že žalobca tvrdil vzájomné plnenia, teda že plnenie z tvrdenej zrušenej zmluvy poskytol nielen žalobca
- v podobe platby kúpnej ceny, ale aj žalovaná - v podobe poskytnutia tovaru. Uvedenému zároveň
zodpovedá aj zákonný charakter vzájomných plnení vyplývajúci z tvrdeného zmluvného typu. Žalobca
tvrdil uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom na základe kúpnej zmluvy vzniká na jednej strane záväzok

predávajúcemu predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a na druhej strane záväzok kupujúceho predmet
kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Zároveň žalobca opakovane v rámci svojich
prednesov uviedol, že je pripravený tovar žalovanej vrátiť v prípade, ak ona mu uhradí poskytnuté
plnenie. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že tovar, za ktorý mal žalobca uhradiť cenu
tovaru, žalovanej doposiaľ vrátený nebol. Uvedené bolo v rámci sporu preukázané aj výsluchmi svedkov

C. E. a F. G. H., z ktorých vyplýva, že tovar, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal byť predmetom kúpnej
zmluvy (žalovaná tento typ zmluvy popiera), by sa mal nachádzať na adrese C. XX, G. a žalovanej
vrátený nebol. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že ak chcel byť žalobca úspešný v žalobe o
vydanie plnenia tvrdenej zrušenej zmluve, mal do petitu žaloby premietnuť aj vzájomnosť plnení, teda
aj výrok viazanosti plnenia žalovanej na povinnosť vlastného vydania tovaru k rukám žalovanej, čo sa v

uvedenom prípade nestalo a už len z uvedeného dôvodu muselo viesť k zamietnutiu žaloby ako takej,
pretože súd v tomto smere nemôže rozhodnúť v rozpore s petitom žaloby a rozhodnúť o povinnosti,
ktorej sa žalobca nedomáha.

5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že sporným medzi stranami bolo aj samotné uzatvorenie kúpnej

zmluvy. Žalobca tvrdil uzatvorenie kúpnej zmluvy, čo žalovaná poprela a tvrdila vnesenie tovaru do
skladu spoločnosti iba na základe dohody o predaji tovaru žalobcom, ale bez prechodu vlastníckeho
práva s tým, že tovar by bol žalobcom predávaný, avšak nepredaný tovar by bol žalovanej vrátený.
Keďže žalobca tvrdil uzatvorenie kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že v tejto časti žalobcu
zaťažovalo okrem bremena tvrdenia aj bremeno dôkazu. Na preukázanie uvedeného žalobca predložil

e-mailovú komunikáciu, v ktorej nikde nie je uvedené, že išlo o kúpnu zmluvu so žalovanou a ani jeden
e-mail, nie je zaslaný žalovanou. Preložil tiež excelovské tabuľky vypracované samotným žalobcom,
resp. (ako uviedol žalobca) samotnou žalovanou v čase, kedy bola konateľkou spoločnosti. Jedna síce
obsahuje údaj o nákupe tovaru v hodnote 2.000,- Eur, ale bez ďalšieho z nej nie je zrejmé, o aký
tovar ide a od koho bol tento tovar nakúpený. Z ďalšej, obsahujúcej zoznam tovaru, opäť nie je zrejmé,

od koho uvedený tovar mal byť zakúpený a že ide o tovar práve od žalovanej. Súd prvej inštancie
vyhodnotil, že z uvedených listinných dôkazov nevyplýva, že by medzi stranami bola uzatvorená aj
kúpna zmluva. Žalovaná sa tiež bránila tým, že za tovar jej nebolo zaplatené, poukazovala na to, že
ak bol tovar zaplatený, mal by to o tom existovať nejaký doklad. Žiaden doklad, príjmový či výdavkový
pokladničný doklad, ktorý by uvedenú skutočnosť preukazoval, však žalobca do spisu nepredložil.

Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na to, že žalobca je obchodná spoločnosť povinná viesť
účtovníctvo, napriek tomu žiaden doklad z účtovníctva žalobcu, ktorý by preukazoval evidenciu tovaru
v jeho účtovníctve, nebol súdu predložený. Podľa záverov súdu prvej inštancie jediným, čím žalobca
preukazoval uzatvorenie kúpnej zmluvy, je výsluch svedkov F. G. H. a C. E.. Ide o štatutárov jedného
zo spoločníkov žalobcu (spoločnosti SEIG RETAIL, SE), pričom aj títo svedkovi zhodne uviedli, že

malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bez akéhokoľvek písomného relevantného dokladu. Svedkovia
potvrdili uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak bez akýchkoľvek ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie
vyhodnotil, že ide o svedkov, ktorí sú na veci priamo zainteresovaní a ich vnímanie môže byť značne
skreslené už len uvedenou skutočnosťou. Žiaden iný listinný dôkaz priamo uzatvorenie kúpnej zmluvy sožalovanou v spore nepreukazuje. Súd prvej inštancie uviedol, že ak je žalobcom spoločnosť s ručením
obmedzeným, ktorá je povinná viesť riadne účtovníctvo, v rámci tohto účtovníctva by mal byť aj uvedený
obchodnoprávny vzťah zachytený a podložený príslušnými dokladmi. Aj keď bola uzatvorená zmluva

ústne a na kúpnu cenu nebola vystavená faktúra, tak výdaj finančných prostriedkov zo spoločnosti na
nákup tovaru by mal byť na nejakom doklade (napr. výdavkovom pokladničnom doklade), zachytený s
vymedzením strán, medzi ktorými k prevodu dochádza. Nič podobné však v spore predložené nebolo,
preto aj obrana žalovanej, ktorá poukazuje na tieto skutočnosti, sa súdu prvej inštancie javila ako
dôvodná. Súd prvej inštancie uzavrel, že je na žalobcovi, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázal

svoje tvrdenia, čo v prípade absencie akýchkoľvek listinných dôkazov, len výsluchmi svedkov priamo
zainteresovaných na veci, bez akýchkoľvek pochybností nie je možné.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že ak by aj pripustil skutočnosť,
že kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená na tovar, ktorý je súčasťou excelovskej tabuľky
(na č. l. 15 až 16), ani tak by nebolo možné žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že ďalším dôvodom, pre

ktorý je podaná žaloba nedôvodná, je aj otázka platného odstúpenia od zmluvy. Uviedol, že žalobca tvrdil
ústne uzatvorenie kúpnej zmluvy. Keďže išlo o právny vzťah, ktorý mal vzniknúť medzi žalovanou ako
fyzickou osobou – nepodnikateľkou a žalobcom ako právnickou osobou, musel by uvedený právny vzťah
podliehať režimu Občianskeho zákonníka, pretože pre režim Obchodného zákonníka nebola splnená
podmienka jej uzatvoreniu pri výkone podnikateľskej činnosti na oboch stranách. Žalovaná poprela

uzatvorenie kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa mala okrem iného zaviazať, že ako konateľ žalobcu
konajúci v jeho mene a na jeho účet zabezpečí predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi žalobcu v celom
rozsahu. Zároveň uviedla, že po doručení odstúpenia od zmluvy listom zo dňa 28.11.2023 žalobcovi
výslovne uviedla, že nikdy medzi nimi k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo a ona je stále vlastníčkou
predmetných vecí, pričom suma 2.000,- Eur za tovar jej nikdy nebola vyplatená. Súd prvej inštancie

vyhodnotil, že žalobca, ak chcel byť úspešný, musel by preukázať nielen, že došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, ale aj to, že došlo následne k platnému odstúpeniu od nej. Zdôraznil, že odstúpiť od uzatvorenej
zmluvy je v zmysle § 48 OZ možné iba v prípade, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi zmluvy
dohodnuté. Pri kúpnej zmluve má právo odstúpiť kupujúci (v tomto prípade žalobca), ak dodatočne
vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil a aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil,

že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo že nemá žiadne vady, a toto
ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Žalobca odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2023 odôvodnil
právepoukazomnaznenie§597ods.2OZstým,žepouzatvoreníkúpnejzmluvysarealizovalčiastočný
predaj tovaru, pričom v dôsledku následného konania žalovanej v rozpore s jej povinnosťami podľa §
135a ObZ a § 136 ObZ nedôvodne v rozpore s účelom a podmienkami vymienenými v kúpnej zmluve

prestala zabezpečovať predaj tovaru v mene a na účet žalobcu, čím bol zmarený účel kúpnej zmluvy,
pričom ako nepravdivé sa ukázali ubezpečenia predávajúceho, že podmienky vymienené kupujúcim pri
uzavretí kúpnej zmluvy budú splnené. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že
kúpnou zmluvou sa zaväzuje predávajúci predmet kúpy odovzdať kupujúcemu a kupujúci predmet kúpy
prevziaťazaplatiťkúpnucenu.Ibauvedenéjekúpnazmluva.Toznamenáajvadnosťvzmysle§597OZ,

ktorou žalobca odôvodňoval samotné odstúpenie od zmluvy sa musí týkať veci, ktorá bola predmetom
zmluvy, teda tovaru. Žalobca v uvedenom prípade tvrdil, že súčasťou kúpnej zmluvy malo byť nejaké
ďalšie dojednanie, teda akoby bola kúpna zmluva súčasťou nejakej mandátnej zmluvy v zmysle § 66
odsek 6 v spojení s § 566 ObZ, v zmysle ktorej bola dojednaná povinnosť žalovanej ako konateľky
predávať tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Zároveň netvrdil, že by boli dohodnuté nejaké

osobitné podmienky, možnosti odstúpenia od zmluvy. Žalobca netvrdil žiadne relevantné skutočnosti,
z ktorých by súd mal za preukázané, že tvrdený prevzatý tovar na základe tvrdenej kúpnej zmluvy by
mal akékoľvek vady, teda by došlo vôbec k naplneniu podmienky pre odstúpenie od kúpnej zmluvy
v zmysle § 597 OZ. Podľa záverov súdu prvej inštancie tovar naopak evidentne bol v poriadku, keď
žalobca zároveň tvrdil, že stále je v poriadku, existuje a žalovaná si ho môže po splnení podmienok

žalobcu prevziať. Žiadna vadnosť tovaru, ktorá by žalobcu oprávňovala odstúpiť od kúpnej zmluvy tak,
ako to urobil žalobca, nebola tvrdená a ani teda ani neexistuje. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
ak nebolo od zmluvy platne odstúpené, nemôže žalobca požadovať vrátenie tvrdeného poskytnutého
plnenia a uvedená žaloba je aj z tohto dôvodu nedôvodná. Účel kúpnej zmluvy bol naplnený samotným
odovzdaním tovaru žalobcovi, čím dochádza k realizácii kúpnej zmluvy a naplneniu jej účelu. Žalobcom

tvrdené „následné konanie žalovanej v rozpore s jej povinnosťami podľa § 135a ObZ a § 136 ObZ, kedy
nedôvodne v rozpore s účelom a podmienkami vymienenými v kúpnej zmluve prestala zabezpečovať
predaj tovaru v mene a na účet žalobcu“ teda tvrdené porušovanie jej povinností konateľky, podľa súdu
prvej inštancie nie je tvrdenie o „vadnosti“ tovaru ako takého, ale konania žalovanej ako konateľky. Akvšak súčasťou kúpnej zmluvy boli akékoľvek dojednania ohľadom jej konania ako konateľky, takéto
dojednania nie je možné subsumovať pod uvedený zmluvný typ a ak boli aj dohodnuté, čo v spore nebolo
preukázané, muselo by ísť o dve zmluvy, nakoľko ide o dve úplne rozdielne veci.

7.Súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutianásledneuviedol,ževprípade,aknedošlomedzi
konateľom spoločnosti a samotnou spoločnosťou k uzavretiu zmluvy o výkone funkcie, platí, že konateľ
vykonáva svoju funkciu na základe mandátnej zmluvy, ktorej platnosť nevyžaduje písomnú formu. Nie je
možné ani prípustné, aby súčasťou kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou

podľa režimu Občianskeho zákonníka, čo sám žalobca uvádza, bolo dojednanie o výkone konateľky s
vymedzením jej povinností tovar propagovať a následne zabezpečovať jeho predaj. Ide o samostatnú
zmluvu, ktorá s kúpnou zmluvou skutočne nesúvisí. Nakoľko súd prvej inštancie nemal preukázané
jednak zákonné dôvody, ako ani nejaké osobitne dohodnuté dôvody na možnosť odstúpenia od zmluvy
(ak by aj súd pripustil, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami došlo), považoval odstúpenie
od zmluvy za neplatné v zmysle § 39 OZ a z toho dôvodu aj žalobu, ktorá je postavená na skutkových

okolnostiach zrušenia zmluvy po odstúpení od nej, ako nedôvodnú zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej,
ktorá mala v spore plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol
rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny a nezákonný z dôvodu porušenia práva
žalobcu na spravodlivý proces, porušenia práva žalobcu na súdnu ochranu, nesprávne zisteného
skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil

s právnym posúdením veci súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu okrem iného z dôvodu, že žalobca
nevyjadril v žalobnom návrhu samostatným výrokom v rámci vzájomného vysporiadania nárokov zo
zrušenej kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 457 OZ aj povinnosť vydať žalovanej tovar v nepredanej
(zostatkovej) časti. Uviedol, že žalobca môže žalobou uplatňovať iba práva, t. j. nemôže sa domáhať
uloženia povinnosti proti sebe samému, resp. domáhať sa práva v prospech žalovanej, ktorá je v spore

protistranou s protichodným záujmom na výsledku konania. Považuje za neprípustné, aby žalobca
suplovalprocesnúaktivitužalovanej,ktorejničnebrániuplatniťsisvojeprávaprostredníctvomvzájomnej
žaloby podľa § 147 CSP. Žalobca uviedol, že z jazykového výkladu ustanovenia § 560 OZ upravujúceho
synalagmatický charakter, t. j. vzájomnú podmienenosť plnení nevyplýva to, aby sa žalobca nemohol
domáhať svojho plnenia bez zohľadnenia plnenia v prospech žalovanej. Takúto procesnú podmienku

zákon nestanovuje. Na to, aby sa žalobca mohol domáhať splnenia svojho záväzku postačuje,
že je pripravený splniť záväzok druhej strany. Podľa žalobcu pripravenosť plniť postačuje navonok
deklarovať, pričom tento záväzok sa nemusí premietnuť aj do znenia žalobného návrhu. Nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie žalobca videl aj v tom, že v dôsledku právnej normy
vyjadrenej v ustanovení § 457 OZ dochádza zo zákona k určitému spôsobu vyporiadania subjektov

hmotnoprávneho vzťahu, preto s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 2 CSP súd môže prekročiť
návrhy strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, a teda ak žalobca v žalobnej žiadosti neformuluje
synalagmatickosť oboch právnych povinností, je súd napriek tomu povinný poňať túto synalagmatickosť
do príslušného výroku svojho rozsudku. Žalobca zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho sudu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/170/2019 zo dňa 26.02.2020, vydané podľa žalobcu v skutkovo

obdobnej veci, kde Najvyšší súd SR zdôraznil, že výklad ustanovenia § 457 OZ nesmie byť mechanický
a formalistický (umožňujúci súdu zjednodušený postup zamietnutím žaloby), ale musí zohľadňovať
individuálne okolnosti a smerovať k spravodlivému výsledku. Poukázal na to, že on v priebehu celého
konania deklaroval pripravenosť v rámci reštitučnej povinnosti vrátiť žalovanej v zostatkovom rozsahu
tovar nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy. V zmysle vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu

SR potom platí, že pripravenosť žalobcu splniť svoj záväzok v rámci vzájomnosti plnení, hoci sa tak
ešte fyzicky nestalo, je dostatočný pre úspech žalobcu, a teda nezakladá dôvod pre zamietnutie žaloby.
Zjednodušený a formalistický postup súdu prvej inštancie vrátane vysloveného právneho posúdenia,
že žalobu bolo potrebné zamietnuť už len z dôvodu, že žalobný návrh neobsahoval samostatný výrok
o vlastnej povinnosti žalobcu, je podľa žalobcu nesprávnym s následkom porušenia práva žalobcu na

spravodlivý proces.

10. Žalobca tiež nesúhlasil so zamietnutím žaloby z dôvodu, že podľa súdu prvej inštancie nepreukázal
uzatvorenie kúpnej zmluvy s tvrdeným obsahom zmluvných dojednaní a ani existenciu zákonných, resp.zmluvných dôvodov pre odstúpenie od takejto kúpnej zmluvy. Mal za to, že k uvedeným záverom dospel
súd prvej inštancie na základe zjavne nesprávneho skutkového zistenia, že predložené excelovské
tabuľky preukazujúce úhradu kúpnej ceny (vklad v hotovosti za tovar dňa 20.11.2022 v sume 2.000,-

Eur) a špecifikáciu tovaru tvoriaceho predmet kúpnej zmluvy (100 ks za jednotkovú cenu 20,- Eur/
kus, vrátane zostatkového rozsahu tovaru v počte 78 ks), mali byť vypracované žalobcom. V konaní
pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že excelovské tabuľky boli spracované
práve žalovanou. Žalovaná uvedené žiadnym spôsobom nepoprela, teda sa jedná sa o nesporné
skutkové tvrdenie. Excelovské tabuľky boli opakovane prílohami vzájomnej e-mailovej komunikácie

medzi žalovanou, F. G. H. a C. E., pričom zo strany žalovanej ich doručenie nebolo nikdy žiadnym
spôsobom namietané, rovnako nebola namietaná ich prípadná nedôvodnosť alebo nesprávnosť. Podľa
žalobcu záver súdu prvej inštancie, že takáto e-mailová komunikácia nepreukazuje uzatvorenie kúpnej
zmluvy, nemôže obstáť. Zdôraznil, že žalovaná, JUDr. Peter Kucej a Milan Veľký (vystupujúci na
úrovni rovnocenných spoločníkov v spoločnosti žalobcu) sa poznajú 14 rokov, vzhľadom na v tom čase
existujúcu dôveru voči žalovanej nebola z pochopiteľných dôvodov takáto bežná e-mailová komunikácia

úplne oficiálna a podrobná, teda nebolo potrebné do každého jedného e-mailu špecifikovať, že daná
e-mailová komunikácia je vedené v nadväznosti na ústnu kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 20.11.2022,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k tovaru v rozsahu 100 ks za jednotkovú cenu 20,-
Eur/ks, t. j. za kúpnu cenu 2.000,- Eur, vrátane ďalších osobitných dojednaní o povinnosti žalovanej
predávať tovar v mene a na účet žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o tom, že žalobca zrealizoval

čiastočnýpredaj„jej“tovaru,žalobcazdôraznil,žežalobcajeobchodnouspoločnosťou,vmeneanaúčet
ktorej konala v rozhodujúcom období ako konateľ práve žalovaná, ktorá ako štatutárny orgán žalobcu
svojou faktickou činnosťou prejavovala vôľu žalobcu. Z uvedeného je úplne zrejmé, že žalovaná ako
konateľ žalobcu zabezpečovala predaj tohto tovaru zákazníkom, t. j. žalovaná priamo komunikovala so
zákazníkmižalobcu,malaamávedomosťomnožstvepredanéhotovaru.Žalobcanesúhlasilsozáverom

súdu prvej inštancie o nepreukázaní zaplatenie kúpnej ceny pre nepredloženie žiadnych dokladov
z účtovníctva žalobcu o nákupe tovaru. Poukázal na to, že predaj tovaru konečnému zákazníkovi, ako aj
vedenie účtovníctva spoločnosti žalobcu má v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 ObZ na zodpovednosti
konateľ spoločnosti, ktorým bola práve žalovaná. Žalovaná ako konateľ spoločnosti žalobcu bola a je v
zmysle ustanovenia § 135a ods. 1 ObZ povinná vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou

a v súlade so záujmami spoločnosti, pričom nesmie uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami
spoločnosti. Skutočnosť, že žalovaná si ako konateľ neplnila vo vzťahu k spoločnosti žalobcu zákonné
povinnosti vrátane riadneho vedenia účtovníctva spoločnosti, nemôže byť vykladaná na ťarchu žalobcu.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vytvoril stav, v ktorom sankcionuje
žalobcu zamietnutím žaloby pre neunesenie dôkazného bremena, ktoré bolo vo vzťahu k účtovníctvu

žalobcu spôsobené výlučne v dôsledku porušovania (neplnenia) zákonných povinností žalovanej ako
konateľa žalobcu. V nadväznosti na uvedené neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že na kúpnu
cenu mala byť vystavená faktúra, nakoľko predávajúcim z kúpnej zmluvy bola žalovaná ako fyzická
osoba – nepodnikateľ a neexistoval tu zákonný dôvod pre vystavenie akejkoľvek faktúry titulom kúpnej
zmluvy. Keďže sa jednalo o kúpnu zmluvu uzatvorenú ústnou formou, jedinou možnosťou ako preukázať

jej uzatvorenie čo do času, miesta a obsahu zmluvných dojednaní, bolo vykonanie dokazovania
výsluchom svedkov F. G. H. a C. E. (štatutári spoločníka SEIG RETAIL, SE) osobne prítomných pri
dojednávaní podmienok kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny do rúk žalovanej. Prístup súdu prvej
inštancie pri vyhodnocovaní dôkazov bol svojvoľný, neprípustný a jednostranný, pretože súd prvej
inštancie vierohodnosť výpovede svedkov a tvrdení žalobcu spochybňoval a na strane druhej nad

tvrdeniami žalovanej nepolemizoval a nekriticky ich prevzal. Žalobca uviedol, že na spochybňovanie
hodnovernosti výpovede svedkov neboli dané žiadne objektívne dôvody. Svedkovia nemajú majetkovú
účasť na spoločnosti žalobcu a nemajú z výsledku tohto sporu žiadny priamy majetkový prospech.
Spoločnosť SEIG RETAIL, SE je rovnakým spoločníkom žalobcu, ako je aj žalovaná, každý v podiele
50 %. Nesprávnym je aj záver súdu prvej inštancie, že výpoveď svedkov nebola podporená žiadnym

iným listinným dôkazom. Neexistuje zákonný podklad, na základe ktorého by mal mať listinný (písomný)
dôkaz väčšiu dôkaznú sila ako dôkaz ústny (výpoveď svedka) a navyše zo strany žalobcu bol do konania
predložený listinný dôkaz – detektor lži – vyhotovený odborne spôsobilou osobou, ktorý svojim obsahom
potvrdzuje výpovede svedkov F. G. H. a C. E., avšak súd prvej inštancie dokazovanie detektorom lži
nevykonal a v napadnutom rozsudku sa so závermi detektoru lži žiadnym spôsobom nevysporiadal.

Súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach, ale striktne izolovane
a formalisticky, kde v podstate sankcionuje žalobcu zamietnutím žaloby za to, že kúpna zmluva nebola
uzatvorená v písomnej forme. Skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzatvorená v ústnej forme však
nezakladá rozpor s ustanovením § 43 OZ, teda ani dôvod na zamietnutie žaloby.11. Žalobca zároveň nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní neboli preukázané zákonné,
resp. zmluvné dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Uviedol, že právna úprava nevylučuje, aby si

zmluvné strany dojednali v kúpnej zmluve aj ďalšie osobitné a pre samotné uzatvorenie a predmet
kúpnej zmluvy rozhodujúce dojednania. Vykonaným dokazovaním bolo podľa žalobcu preukázané
uzatvorenie kúpnej zmluvy vrátane vymienených osobitných podmienok ďalšieho predaja zakúpeného
tovaru koncovým zákazníkom žalovanou v mene a na účet žalobcu. Bez takéhoto dojednania by
nemala kúpna zmluva pre žalobcu žiaden praktický ani ekonomický význam, čo potvrdili vo výpovedi

aj svedkovia. Nebolo sporné, že žalovaná spočiatku v súlade s takto vymienenými podmienkami po
uzatvorení kúpnej zmluvy postupovala. Povinnosti z kúpnej zmluvy si teda najskôr riadne plnila, avšak
následne svojvoľne tieto plniť prestala, čím zmarila účel kúpnej zmluvy. Uvedené skutkové okolnosti
zakladajú dôvod pre platné odstúpenie od kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nedôvodne spája úvahy o výkone funkcie konateľa na základe mandátnej zmluvy. Mandátna zmluva
upravuje výkon funkcie konateľa ako celok, čo do jednotlivých úkonov, práv a povinností, pri konaní

v mene a na účet obchodnej spoločnosti, vo vzťahu k všetkých tretím subjektom. V prípade kúpnej
zmluvy sa jednalo výlučne o dojednanie vo vzťahu k ďalším povinnostiam žalovanej pri predaji tovaru v
mene a na účet žalobcu. V závere odvolania žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok a procesný postup
súdu prvej inštancie považuje za nezákonný, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania
za nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutia a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Súd prvej inštancie písomné odvolanie žalobcu doručil dňa 24.02.2025 žalovanej a umožnil jej, aby
sa k nemu vyjadrila v lehote 10 dní od jeho doručenia, ktorú možnosť žalovaná do momentu konania
a rozhodovania odvolacím súdom nevyužila, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie
žalobcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími
dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.560,- Eur s príslušenstvom, spočívajúcej

v kúpnej cene za nepredaný tovar, uplatnený titulom účinkov odstúpenia od zmluvy, ktorá podľa tvrdenia
žalobcu mala byť uzatvorená medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim ústnou
formou, a to za účelom prevodu vlastníckeho práva k skladovým zásobám na žalobcu a jeho ďalšieho
predaja konečným spotrebiteľom žalovanou ako konateľom žalobcu.

15. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca tvrdil uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom
ako podnikateľom a žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, teda kúpnej zmluvy podľa
§ 588 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy žalobca tvrdil svoje postavenie
kupujúceho a splnenie povinnosti v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou, a to prevzatie predmetu kúpy

a zaplatenie kúpnej ceny do rúk žalovanej. Rovnako tvrdil, že zo strany žalovanej ako predávajúcej došlo
ksplneniupovinnostípredmetkúpyžalobcoviodovzdaťakúpnucenuzatovarodnehoprevziať.Žalobca
ďalej tvrdil odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy, a tým aj zrušenie kúpnej zmluvy s účinkami v zmysle § 48
OZ od začiatku a vznik nároku zmluvných strán na vrátenie si vzájomne poskytnutých plnení.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovi odovzdaný tovar sa podľa tvrdení žalobcu nachádza
vneporušenomstavevpriestorochžalobcu,pričomžalobcavpriebehukonaniauvádzal,žejepripravený
odovzdať tento tovar žalovanej, avšak pod podmienkou vzájomného splnenia si povinností vyplývajúcich
z odstúpenia od zmluvy. Žalobca ani po upozornení súdu na potrebu vyjadrenia synalagmatickej
viazanosti vydania vzájomných plnení v žalobnom petite, učinenej súdnou výzvou zo dňa 25.07.2024,

nevykonal zmenu žaloby v naznačenom smere a listom zo dňa 07.08.2024 súdu oznámil, že zmenu
žaloby nenavrhuje, v plnom rozsahu zotrváva na žalobe o zaplatenie 1.560,- Eur s príslušenstvom
podanej voči žalovanej dňa 21.12.2023.17. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

18. Podľa § 48 odsek 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

19. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 597 ods. 1 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

21. Podľa § 597 ods. 2 OZ, právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil,

že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto
ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

22. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali

väzbu na zistený skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 379, § 380 CSP), nezistil opodstatnenosť odvolania podaného žalobcom. Súd prvej inštancie vykonal
v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia
a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého
meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi

uvedenými v jeho písomnom vyhotovení odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

24. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že vzhľadom
na žalobcom opísaný skutkový stav v žalobe, kde žalobcom uplatnený nárok je založený na tvrdenom

uzavretí kúpnej zmluvy medzi stranami sporu a následnom odstúpení od tejto zmluvy, pričom zaplatenia
žalovanej sumy sa žalobca domáhal práve z titulu zrušenia tvrdenej kúpnej zmluvy v dôsledku
odstúpenia od nej a vzniku nároku na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, bolo pre úspech žalobcu
nevyhnutné, aby si žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť spočívajúcu v preukázaní tvrdenia, že
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s ním tvrdeným obsahom medzi zmluvnými stranami skutočne došlo a v

preukázaní, že pre odstúpenie od zmluvy boli naplnené zákonné podmienky. Zároveň vzhľadom na
žalobcom tvrdený typ zmluvy majúci povahu synalagmatického záväzkového vzťahu bolo povinnosťou
žalobcu formulovať žalobný petit tak, aby zodpovedal vzniknutému hmotnoprávnemu nároku v prípade
platného zrušenia zmluvy upravenému v ustanovení § 457 OZ, v zmysle ktorého, ak bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému, čo podľa nej dostal.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatoval, že podľa tvrdenia žalobcu medzi stranami sporu
mal vzniknúť zmluvný vzťah synalagmatickej povahy, pretože strany sa zaviazali poskytnúť si vzájomné
plnenia. V prípade synalagmatických vzťahov sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vždy
vo vzájomnej korelácii, keď právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka

zmluvného vzťahu. V tomto prípade právu žalobcu ako kupujúceho na nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetu kúpy – tovaru, zodpovedala povinnosť žalovanej tovar v dojednanej kvalite a množstve
žalobcovi odovzdať, a povinnosť žalobcu odovzdaný tovar od žalovanej ako predávajúcej prevziať, no
zároveň právu žalovanej na zaplatenie kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy
zodpovedala povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanej dohodnutú cenu. Žalobca postavil svoju žalobu na

skutkovom tvrdení, že žalovaná si svoju povinnosť splnila minimálne v rozsahu odovzdania 100 kusov
oblečenia, z ktorých 22 kusov bolo žalovanou následne predaných a žalobca tovarom v počte 78 kusov
oblečenia naďalej disponoval, pričom za tovar žalovanej zaplatil aj kúpnu cenu v celkovej výške 2.000,-
Eur.26. Vzhľadom na synalagmatický charakter žalobcom tvrdenej zmluvy a vzájomne poskytnuté plnenie,
odvolací súd zastáva názor, že ak by aj bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odstúpenie

od zmluvy zo strany žalobcu v zmysle § 48 OZ, v dôsledku čoho by došlo k zrušeniu zmluvy s účinkami
„ex tunc“ (od začiatku), vychádzajúc z ustanovenia § 457 OZ by v prípade zrušenia zmluvy bol každý
z účastníkov zmluvného vzťahu povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Teda nielen
žalovanej by vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zaplatenú kúpnu cenu za predmet kúpu, ale aj žalobcovi
by vznikla povinnosť dodaný tovar vrátiť žalovanej. Keďže v zmysle § 48 ods. 2 OZ, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, zanikajú aj všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a v tomto kontexte zaniká aj právo žalobcu
disponovať s hnuteľnými vecami odovzdanými zo strany žalovanej. Preto, ak sa žalobca domáhal
zaplatenia žalovanej sumy titulom vrátenia plnenie poskytnutého žalovanej z dôvodu odstúpenia od
zmluvy, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca mal formulovať žalobný návrh tak,
aby v ňom bola vyjadrená aj povinnosť žalobcu vrátiť prijaté plnenie od žalovanej.

27. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/115/2008 zo dňa 26.02.2009, týkajúci sa vzájomnej reštitučnej
povinnosti podľa § 457 OZ a formulácie žalobného návrhu v prípade zrušenej zmluvy, ktorý je použiteľný
aj na posúdenie nároku žalobcu uplatneného v súdenej veci, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že:

„V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej zmluvy
(§ 457 Občianskeho zákonníka) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany
(na vrátenie ceny diela) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie
predmetu diela) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna
z nich teda nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej zmluvy,

lebo § 457 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. So
zreteľom na uvedené sa žalobcovia v prejednávanej veci mohli domáhať na súde vrátenia svojho
plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadrili podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len ak
by sami neboli povinní vrátiť plnenie žalovanému (teda len ak by podľa zrušenej zmluvy plnil výlučne
on alebo ak by do vyhlásenia rozsudku splnili svoju povinnosť vrátiť žalovanému jeho plnenie). Zo

spisu ale vyplýva, že o tieto prípady v danej veci nešlo. Vzhľadom na to sa žalobcovia nemohli
domáhať samostatného plnenia, ale mali vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť práv a povinností
účastníkov primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalobcovia v petite žaloby túto vzájomnú viazanosť
reštitučných povinností účastníkov nevyjadrili a súd bol viazaný ich žalobným návrhom (§ 153 ods.
2 O.s.p.), nemohla byť ich žaloba už z tohto dôvodu úspešná. Za daného skutkového stavu nebolo

možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala § 457 Občianskeho zákonníka a ani prekročiť žalobný
návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté plnenia.“ Vzhľadom
na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR odvolací súd konštatuje, že aj v prejednávanej veci sa
žalobca s poukazom na ustanovenie § 457 OZ v spojení s § 48 ods. 2 OZ mohol domáhať na súde
vrátenia svojho plnenia, t. j. vrátenia zaplatenej ceny za dodaný tovar bez toho, aby v žalobe vyjadril

podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, len v prípade ak by sám nebol povinný vrátiť plnenie
žalovanej,tedaakbysámnebolpovinnývrátiťžalovanejprijatéhnuteľnéveci,ktorýminaďalejdisponuje.
Keďže medzi stranami bol uzavretý vzťah synalagmatickej povahy, ktorému žalobný petit nezodpovedal
a nebola v ňom vyjadrená povinnosť žalobcu vrátiť žalovanej prijaté plnenie, teda žalobca v petite
žaloby nevyjadril vzájomnú viazanosť reštitučných povinností zmluvných strán, súd prvej inštancie pre

nesprávnu formuláciu žalobného návrhu postupoval správne, keď žalobu zamietol.

28. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/170/2019 zo dňa 26.02.2020, v zmysle ktorého k výkladu vyššie citovaného pravidla nemožno
pristupovať mechanicky (formalisticky), bez zohľadnenia konkrétnych okolností súdenej veci, odvolací

súd bez toho, aby akokoľvek s týmto rozhodnutím polemizoval, nesúhlasí s názorom žalobcu, že
predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je v celom rozsahu aplikovateľné na okolnosti súdeného
prípadu. Najvyšší súd SR v tam prejednávanej veci dospel síce k záveru, že žalobkyňou prejavená
pripravenosť a ochota vrátiť žalovanému okrem už vrátenej veci aj jej príslušenstvo (súčasť), je
predpokladom úspechu žaloby o vrátenie kúpnej ceny v zmysle § 457 OZ, vychádzal však z odlišných

skutkových okolností. V tam prejednávanej veci stanovenie vzájomnej povinnosti znamenalo, že
žalovanému mal byť vrátený motocykel (čo žalobkyňa splnila) s technickým preukazom a náhradnými
kľúčmi (čo žalobkyňa nesplnila, ale bola ochotná to splniť) a žalobkyni mala byť vrátená finančná
čiastka, zodpovedajúca zaplatenej kúpnej cene (čo žalovaný nesplnil, lebo namietol zákonnosť zrušeniakúpnej zmluvy). Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí nesúhlasil s názorom, že ponúknutím plnenia
žalobkyňou žalovanému vrátiť technický preukaz a náhradné kľúče nenastali účinky splnenia jej záväzku
vrátením predmetu kúpy (skútra) z toho dôvodu, že technický preukaz, aj keď je súčasťou motocykla, ku

ktorémubolvyhotovenýavydaný,niejespôsobilýmpredmetomzádržnéhoprávavzmysle§151sanasl.
OZ a ani nemá vlastnú úžitkovú hodnotu, má ju len v spojení s motocyklom, ku ktorému bol vystavený.
Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že Najvyšší súd SR vychádzal zo skutkovej situácie, kde
v žalobnom petite nevyjadrené plnenie žalobcu malo spočívať vo vrátení len príslušenstva, resp. súčasti
hlavnej veci (technického preukazu a náhradného kľúča patriaceho k motocyklu, ktoré samy o sebe

nie sú bez hlavnej veci využiteľné), pričom hlavná vec (motocykel) už bola druhej zmluvnej strane
vrátená. V prejednávanom prípade však žalobca žiadal vrátenie kúpnej ceny, hoci sám svoju povinnosť
vrátiť žalovanej zakúpený tovar nesplnil ani čiastočne, a túto povinnosť v petite žaloby ani nevyjadril.
Konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých jednotlivé súdne spory vychádzajú, sa odlišujú v rozsahu už
vráteného vzájomného plnenia prijatého na základe zrušenej zmluvy ku dňu rozhodovania súdu a v
rozsahu povinnosti, ktorú bolo potrené v rámci vrátenia vzájomného plnenia oboch zmluvných strán v tej

ktorej veci druhou zmluvnou stranou splniť.

29. Odvolací súd preto nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade postačovalo deklarovať
pripravenosť žalobcu na vrátenie žalovanej ním prevzatých hnuteľných vecí a stotožňuje sa s názorom
súdu prvej inštancie, že súd pri rozhodovaní nemôže rozsah žalobného návrhu prekročiť a v rozpore so

žalobným petitom rozhodnúť o povinnosti, ktorej sa žalobca nedomáha.

30. Odvolací súd po preskúmaní veci ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie okrem dôvodu nesprávnej
formulácie žalobného petitu zamietol žalobu aj z dôvodu, že v prípade, ak by aj pripustil skutočnosť, že
kúpna zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená na tovar, ktorý je súčasťou žalobcom predloženej

excelovskejtabuľky,nebolomožnénazákladežalobcomuvádzanýchskutkovýchtvrdeníapredložených
dôkazov konštatovať, že žalobca odstúpil od tvrdenej zmluvy platne, a teda nebol preukázaný vznik
nároku na vrátenie poskytnutého plnenia. Súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 48
ods. 1 OZ, v zmysle ktorého od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Súd prvej inštancie sa potom aj správne zameral na skúmanie, či medzi

zmluvnými stranami boli dohodnuté nejaké osobitné podmienky pre možnosť odstúpenia od zmluvy,
pričomžalobcavtomtosmerežiadneskutkovétvrdeniaadôkazysúduneposkytol,existenciuzmluvných
dojednaní v rámci tvrdenej zmluvy upravujúcich podmienky pre odstúpenie od zmluvy netvrdil. Do
úvahy potom prichádzalo jedine odstúpenie od zmluvy z dôvodov ustanovených v zákone. Žalobca
v konaní predložil ako dôkaz list zo dňa 10.11.2023 adresovaný žalovanej a označený ako „Odstúpenie

od kúpnej zmluvy“, v ktorom skutkovo vymedzené dôvody pre odstúpenie od zmluvy sám spojil so
zákonným ustanovením § 597 ods. 2 OZ. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia, odvolací
súd konštatuje, že kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má
určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie
sa ukáže nepravdivým. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie § 597 OZ správne interpretoval, keď

konštatoval, že odstúpenie od zmluvy sa musí týkať veci, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, teda
tovaru. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zdôrazňuje, že žalobca netvrdil žiadne relevantné
skutočnosti, z ktorých by mohol mať za preukázané, že tovar prevzatý na základe tvrdenej kúpnej zmluvy
mal akékoľvek vady, resp. nemal žalobcom vymienené vlastnosti. Keďže žiadna vadnosť tovaru, ktorá
by žalobcu oprávňovala odstúpiť od kúpnej zmluvy tak, ako to urobil žalobca, nebola tvrdená a ani

preukázané,odvolacísúddospelkzáveru,žežalobcanepreukázalnaplneniepodmienkypreodstúpenie
od kúpnej zmluvy v zmysle § 597 OZ.

31. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmarenie účelu kúpnej zmluvy nastalo pre neplnenie iných zmluvných
povinností žalovanej, ktoré mali spočívať v tom, že žalovaná ako konateľka spoločnosti žalobcu

nepokračovala v zabezpečovaní ďalšieho predaja žalobcom nakúpeného tovaru, uvedené skutkové
tvrdenie nie je možné subsumovať pod zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy upravený v ustanovení §
597 OZ. Žalobca mal teda buď v konaní tvrdiť a preukázať, že medzi zmluvnými stranami boli v rámci
tvrdenej zmluvy dohodnuté osobitné podmienky, za ktorých je možné od zmluvy odstúpiť alebo dôvody
odstúpenia od zmluvy skutkovo vymedziť tak, aby zodpovedali niektorému zákonnému ustanoveniu,

ktoré možnosť odstúpenia od zmluvy umožňuje, teda aby zodpovedali dôvodom odstúpenia od zmluvy
ustanoveným v zákone. Žalobca v liste adresovanom žalovanej a ani v rámci opísania skutkových
okolnostívpriebehukonaniauvedenédôvodynevymedzilsprávne,zktoréhodôvodunezvládolbremeno
tvrdenia a ani dôkazné bremeno nevyhnutné pre jeho úspech v tomto spore. Odvolací súd preto dospelk záveru, že súd prvej inštancie žalobcom predložené Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2023
správne posúdil ako neplatné, zároveň správne vyhodnotil, že na základe takéhoto oznámenia žalobcu
účinky odstúpenia od zmluvy nastať nemohli a žalobu postavenú na skutkových okolnostiach zrušenia

zmluvy z dôvodu odstúpenia od zmluvy správne ako nedôvodnú zamietol.

32.Vzhľadomnauvedenézáveryužsamotnévyššieuvedenédôvodypostačovalinazamietnutiežaloby,
odvolací súd preto ďalšie odvolacie námietky žalobcu nevyhodnocoval, keď aj z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR vyplýva, že súd nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na

tie, ktoré majú pre rozhodnutie význam (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa
16.03.2005).

33. Odvolací súd však pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že žalobca v rámci svojich skutkových
tvrdení aj v samotnom odstúpení od zmluvy poukazoval na porušovanie povinností žalovanej ako
konateľky žalobcu, a to práve v súvislosti s plnením osobitne dojednaných zmluvných povinností

upravených v tvrdenej kúpnej zmluve. Z postoja žalobcu vyplýva, že zrejme nerozlišuje medzi plnením
povinností žalovanej ako predávajúcej (fyzickej osoby – nepodnikateľa) a plnením povinností žalovanej
ako konateľky spoločnosti. Z právneho hľadiska sa však jedná o dve rozdielne pozície a ako
správne uviedol aj súd prvej inštancie, pokiaľ žalovaná mala žalobcom nakúpený tovar predávať ďalej
zákazníkom, a to v mene a na účet žalobcu, nejednalo sa v tejto časti o žalobcom uvádzaný zmluvný

typ, t. j. kúpnu zmluvu, ale o samostatnú zmluvu, resp. podľa názoru odvolacieho súdu mohlo ísť
aj o kombinovanú zmluvu s prvkami mandátnej zmluvy. Úvahy súdu prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia o mandátnej zmluve boli preto na mieste.

34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zároveň konštatuje, že pokiaľ malo porušenie povinností

žalovanej spočívať v neplnení jej zákonných povinností konateľky vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a pri výkone
svojej pôsobnosti neuprednostňovať vlastné záujmy pred záujmami spoločnosti, tak ako to vymedzuje
ustanovenie § 135a ObZ, potom sankciou za porušenie týchto povinností je náhrada škody, ak žalovaná
svojím konaním nejakú škodu spoločnosti spôsobila. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že

predmetom tohto sporu však boli nároky z tvrdenej zrušenej zmluvy. Aj podľa odvolacieho súdu žaloba
nesmerovala k uplatneniu nároku žalobcu voči žalovanej ako konateľke zo zodpovednosti za škodu
z titulu porušenia povinnosti pri výkone funkcie konateľa, keďže neobsahovala také skutkové tvrdenia,
na základe ktorých by súd mohol žalobcom uplatnený nárok takto právne kvalifikovať.

35. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie detektorom lži,
resp. vykonané dôkazy nevyhodnotil správne, odvolací súd ešte dopĺňa, že súd v civilnom sporovom nie
je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy,

resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nejedná sa o nesprávny procesný postup v
zmysle § 365 písm. b) CSP znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces totiž
nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a
hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania

pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia
navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov (IV. ÚS 22/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 197/07, IV.ÚS 251/03, II.ÚS 3/97).

36. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie posudzoval v rozsahu a výhradne z dôvodov uvedených
žalobcom v podanom odvolaní. Po zhodnotení všetkých skutočností zistených z predloženého spisu
odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil,
keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa odvolacieho súdu sa
súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci

o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na
odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie poskytuje
primeranú odpoveď aj na žalobcom uvádzané dôvody odvolania, keďže žalobca v podanom odvolaní
v podstatnej miere zotrval na svojej argumentácii prednesenej v priebehu konania. Vady týkajúce saprocesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2
CSP),odvolacísúdvkonanínezistilarovnakonahliadnutímdoelektronickéhosúdnehospisunezistilani
žalobcom v odvolaní tvrdené pochybenie súdu prvej inštancie, že by zápisnica o pojednávaní a zvukový

záznam z pojednávania neboli v elektronickom súdnom spise umiestnené.

37. Žalobca podal odvolanie aj proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania.
Pretože súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, v súlade so zásadou úspechu podľa §
255 ods. 1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej voči neúspešnému žalobcovi

v rozsahu 100 %.

38. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o veci samej (prvá výroková veta), ako aj v závislom výroku o náhrade trov
konania (druhá výroková veta) je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).