Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621010559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7621010559.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr.
MarekaDudíkaaJUDr.FrantiškaŠevčoviča,naverejnomzasadnutídňa30.októbra2025,vtrestnejveci
obžalovaného A. B. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, § 14 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6T/83/2021 zo dňa. 26.3.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vracia súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6T/83/2021 zo dňa 26.3.2025 bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa
§ 14 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 23. júla 2016 v čase od 02.00 hod. do 02:30 hod. na území Českej republiky, v obci Hrušovany
nad Jevišovkou, okres Znojmo, za bytovým domom na ulici C. A. D. XXXX sa pokúsil násilím vykonať
súlož s poškodenou A. E. tak, že po jej odchode z pohostinstva k nej pribehol, pritiahol si ju k sebe,
následne ju pustil, načo A. E. pokračovala v ceste, avšak potom ju chytil zozadu, otočil ju ku sebe a
začal jej robiť milostné návrhy, načo ho A. E. odstrčila a pokračovala v ceste, avšak on išiel stále za ňou

a na kraji chodníka pri bytovom dome, kde poškodená bývala, ju zozadu strhol na zem, kde ju priľahol
svojim telom a držal ju rukou, snažil sa ju bozkať po tvári, čo poškodená odmietala a pohrýzla ho do
pery, proti jej vôli jej sťahoval nohavice, ohmatával ju na intímnych miestach, pričom sa ho pokúšala zo
seba zhodiť a volala o pomoc svojho známeho, čo počul jej priateľ, nachádzajúci sa v ich byte, tento je
pribehol na pomoc a obvinený následne z miesta ušiel, pričom poškodenej A. E. nespôsobil zranenia
vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Bol mu za to uložený podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. účinného od 6.8.2024 s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák.,
§ 39 ods. 3 písm. d) Tr.zák., § 36 písm. p) Tr.zák., §38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 2
(dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. obžalovanému súd výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, ktoré aj písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že výrok o vine rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp.zn. 6T/83/2021 zo dňa 26.03.2025 považuje za nesprávny v tom, že obž. A. B. bol za rovnaký

skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr.zák. už právoplatne uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.6T/83/2021 zo dňa 25.04.2025. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie do výroku o treste a
obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie do výroku o vine, do výroku o treste a aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To/60/2024 zo dňa 24.10.2024 bol podľa § 321 ods. 1
písm. e), ods. 2 Tr.por. napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, podľa
§ 322 ods. 1 Tr.por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol a podľa § 319 Tr.por. bolo zamietnuté odvolanie obž. A. B.. Z uznesenia Krajského súdu v

Košiciach sp.zn. 6To/60/2024 zo dňa 24.10.2024 je tak zrejmé, že rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves sp.zn. 6T/83/2021 zo dňa 25.04.2025 vo výroku o vine sa stal právoplatným na základe tohto
uznesenia dňa 24.10.2024. Keďže rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6T/83/2021
zo dňa 26.03.2025 bol obž. A. B. opätovne uznaný za vinného za rovnaký skutok s rovnakou jeho
právnou kvalifikáciou, je potrebné konštatovať duplicitné rozhodnutie o uznaní viny, čím je tak rozsudok
nesprávny.

Rovnako sa nestotožňuje ani s výrokom o uložení trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov obž. A. B., nakoľko
uložený trest považuje za neprimerane mierny.

V zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr.zák. má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

V rámci uvedenej zásady ukladania trestov Trestný zákon vyjadruje okrem individuálnej prevencie aj tzv.
generálnu prevenciu, v zmysle ktorej má uložený trest pôsobiť smerom k ostatným členom spoločnosti
tak, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení na
primeraný trest.

Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. treba mat' preukázané viaceré,
nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne
ovplyvnili jeho konanie.

Má za to, že u obžalovaného neboli splnené podmienky na aplikáciu § 39 ods. 1 Tr.zák. a v tejto

súvislosti poukázanie na osobu obžalovaného, jeho pomery a okolnosti prípadu. To, že obžalovaný
počas 9 rokov od spáchania skutku sa nedopustil žiadneho násilného trestného činu, že riadne pracuje
a stará sa o rodinu, ktorá je odkázaná na jeho príjem, nie sú takými okolnosťami, pre ktoré by bolo
možné mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle S 39 ods. 1 Tr.zák. V danom
prípadetietookolnostisúznačneprevýšenépovahoutrestnéhočinu,ospáchaniektoréhosaobžalovaný

pokúsil,azáujmomspoločnostinaochranedôstojnostiženyajejprávaslobodnesarozhodovaťosvojom
pohlavnom živote. Taktiež hodnotenie poškodenej, ako osoby, ktorá má rada mužskú spoločnosť, ktorá
sa pred skutkom s obžalovaným bavila v pohostinstve, nechala sa od neho pozvať na alkohol, tancovala
snímaneprejavovalavýhradykjehosprávaniu,nemožnopovažovaťzaokolnostiprípaduodôvodňujúce
použitie ust. § 39 ods. 1 Tr.zák.. Pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. môže byť predmetom

útoku osoba ženského pohlavia bez ohľadu na jej vek, duševnú a telesnú vyspelosť, jej povesť a spôsob
života.Poškodenáuviedla,žeobžalovanýsaokolonejmotal,chcelsňoutancovať,pričomonatancovala
s C. (C. F., sused poškodenej) a obžalovaného si nevšímala, nezaujímal ju. S obžalovaným si dala
pohárik, čo odôvodnila tým, že to urobila zo slušnosti. Z konania poškodenej tak nemožno vyvodiť
záver, že neprejavila výhrady k správaniu obžalovaného. Zohľadnenie dĺžky doby od spáchania skutku

vzhliadnutím poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. p) Tr.zák. je akceptovateľné, avšak táto okolnosť
sa mala prejaviť vo výmere uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženiafile_0.jpgfile_1.wmf

V danej veci súdom uložený trest neplní generálnu prevenciu, pretože uložený trest musí vo vzťahu k
iným jasne signalizovať, že za závažné porušenie spoločenských pravidiel bude páchateľ postihnutý
aj primerane prísnym trestom. V tomto prípade mimoriadne znížený trest odňatia slobody v trvaní 2
(dvoch) rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, hoci

zákonná sadzba je s dolnou hranicou 5 rokov a hornou hranicou až 10 rokov, nevysiela dostatočný
signál vo vzťahu k iným, aby sa vyvarovali tak závažného konania, lebo inak budú potrestaní prísnym,
ale zákonným trestom. Má za to, že obžalovanému bolo potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Tr.por.
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o vine a vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. vo
veci sám rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, a to tak, že podané odvolanie prokurátora navrhuje

zamietnuť podľa § 319 Tr.por. Poukazuje na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák., ktorá je v tomto
konaní na mieste s odkazom na rozsudok NS SR z 18.3.2010 sp.zn. 5To/14/2009. Ďalej uvádza, že
všeobecne známou skutočnosťou je, že s odstupom času klesá efektivita represívneho účinku trestného
práva ako celku. Práve zbytočné prieťahy, ktoré vznikli na základe nedostatočnej činnosti konajúcich
orgánov verejnej moci OČTK alebo súdu, môžu byť práve takou okolnosťou, ktorá zakladá dôvod na

zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3 To/32/2003 z 01.09.2007, sp.zn. 4To/6/2018 z 1.10.2019.

Zákonné podmienky pre aplikáciu § 39 ods. 1 Tr.zák. boli splnené, obvinený sa 9 rokov od skutku
nedopustil ďalšieho trestného činu, vedie riadny rodinný a pracovný život, skutok mal znaky skôr

neukončeného pokusu, bez použitia nadmernej sily, zohľadnená bola aj lehota od spáchania skutku
ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. b) Tr.zák. Postup súd riadne odôvodnil a oprel o konkrétne
skutkové okolnosti a osobu páchateľa. Rozsah zníženia trestu zodpovedá zásadám primeranosti
a individualizácie trestu podľa § 34 Tr.zák. Prokurátor nesprávne vyžaduje, aby sa trest odvíjal výlučne
od závažnosti činu, pričom ignoruje záujmy individuálnej prevencie a resocializácie páchateľa.

Vyjadrenie prokurátora je založené na nesprávnej aplikácii princípov trestania, ignorovaní
zohľadniteľných okolností v prospech obžalovaného.

Inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. predstavuje výnimočný prostriedok

spravodlivého prístupu k trestaniu, keď by použitie zákonnej trestnej sadzby bolo vzhľadom na okolnosti
prípadu neprimerane prísne. Jeho cieľom je umožniť individualizáciu trestu v prípadoch, kde páchateľ
napriek závažnosti činu preukáže významné resocializačné predpoklady a jeho ďalšie potrestanie by
nezodpovedalo potrebám ochrany spoločnosti ani cieľom trestania.

Ak páchateľ spáchal skutok pred deviatimi rokmi, od tej doby vedie bezúhonný a usporiadaný život,
pracuje, stará sa o rodinu a prejavuje zjavné dištancovanie sa od svojho konania, je na mieste posúdiť,
či represívny trest ešte plní svoj účel. Trest neslúži na pomstu, ale na prevýchovu, ochranu spoločnosti
a prevenciu. Ak tieto ciele boli už reálne dosiahnuté, jeho ukladanie v plnej zákonnej výmere by bolo
formalistické.

Zohľadniť treba aj zásadu primeranosti – trest nemá byť iba zákonný, ale aj spravodlivý. Ak by jeho
uloženímdošlokzásadnémuohrozeniurodinyobžalovaného,ktorájeodnehoexistenčnezávislá,mohlo
by dôjsť k neprimeranému zásahu do práv tretích osôb, ktoré sa nijako nepodieľali na protiprávnom
konaní.

Trest má pôsobiť aj výchovne – no tam, kde už došlo k náprave, represia stráca svoj zmysel. V takýchto
prípadoch nie je prejavom slabosti, ale práve sily a vyspelosti právneho štátu, ak umožní individuálne
spravodlivé rozhodnutie prostredníctvom mimoriadneho zníženia trestu.Závažnosť skutku nemožno hodnotiť izolovane, bez prihliadnutia na časový odstup, správanie páchateľa
po čine a jeho osobné a rodinné pomery, ktoré môžu byť natoľko výnimočné, že odôvodňujú zníženie

trestu pod dolnú hranicu sadzby. Mimoriadne zníženie trestu je prejavom individuálnej spravodlivosti,
najmäakpáchateľpreukázateľnenepredstavujeďalšierizikoprespoločnosťavýkontrestubyzasahoval
nielen jeho osobu, ale aj nevinných členov rodiny.

Krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo.

Odvolací skôr než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť, zisťoval či odvolanie je prípustné, či bolo
podané včas a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania.

Súd po splnení prieskumnej povinnosti a na obsah odvolania prokurátora dospel k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné.

Povinnosťou prvostupňového súdu je, aby sa veľmi podrobne zaoberal dôvodmi odvolania a hlavne
prihliadal na nesprávnosť použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák.

Krajský súd vytýka prvostupňovému súdu aj skutočnosť, že opätovne rozhodoval o vine napriek tomu,
že tento už nadobudol právoplatnosť. Bude potrebné, aby rozhodol o návrhu uvedeného prokurátorom
v písomnom vyhotovení odvolania.

Taktiež bude potrebné vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré sa budú javiť na odstup času nevyhnutnými
a potom všetko zákonne a správne vyhodnotiť a dostatočne a presvedčivo odôvodniť.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil na nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný